Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 166/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-47

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. augusta 2014

v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudcov Milana Ľalíka a Marianny

Mochnáčovej prerokoval sťažnosť A. M., zastúpeného advokátkou JUDr. Sabínou

Hodoňovou, Makovického 15, Žilina, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca

v konaní vedenom pod sp. zn. v spojení s postupom Krajského súdu v Žiline

v konaní vedenom pod sp. zn. a sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo A. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Základné právo A. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn.

a sp. zn. p o r u š e n é n e b o l o .

3. A. M. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € (slovom štyritisíc

eur), ktoré j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. A. M. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 417, 98 € (slovom

štyristosedemnásť eur a deväťdesiatosem centov), ktorú j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý

vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Sabíny Hodoňovej, Makovického 15,

Žilina, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -11 z 2. apríla 2014 prijal v časti podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) na ďalšie konanie sťažnosť A. M. (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namietal porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. v spojení s postupom Krajského

súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a sp. zn. .

2. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že „Konanie vedené

pod sp. zn. bolo uznesením zo dňa 27. 7. 2006 prerušené až do ukončenia

konanie vedeného na Okresnom súde Čadca pod sp. zn.: .

Dňa 21. 7. 2010 vydal Okresný súd Čadca predbežné opatrenie, ktorým

sťažovateľovi uložil povinnosť platiť výživné na navrhovateľku. Proti uvedenému

predbežnému opatreniu sa sťažovateľ ako aj navrhovateľka - dcéra sťažovateľa - odvolali.

Okresný súd Čadca rozhodol vo veci rozsudkom sp. zn.: zo dňa 28. 10.

2010, ktorým uložil sťažovateľovi platiť výživné na navrhovateľku... Proti uvedenému

rozsudku podal sťažovateľ odvolanie.

Krajský súd v Žiline uvedený rozsudok uznesením sp. zn.: zo dňa

23. 2. 2011 zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie...

Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 24. 8. 2011 predbežné

opatrenie zo dňa 21. 7. 2010 - teda po viac ako roku - zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.

Dňa 12. 12. 2011 vydal Okresný súd Čadca ďalšie predbežné opatrenie. Sťažovateľ

sa proti uvedenému predbežnému opatreniu odvolal. Rovnako sa proti uvedenému

predbežnému opatreniu odvolala navrhovateľka.“.

3. Na základe uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhuje, aby vo veci vydal

tento nález:

„... Právo A. M. podľa článku 48 ods. 2 ... a článku 6 ods. 1 Dohovoru...

v konaní vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp. zn.: a v konaniach

vedených v spojitosti s týmto konaním na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn.:

, porušené boli.

3. A. M. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 15 000,- EUR, ktoré mu sú

Okresný súd Čadca a Krajský súd v Žiline povinné zaplatiť do 1 mesiaca od právoplatnosti

tohto nálezu.

4. Okresný súd Čadca a Krajský súd v Žiline sú povinné uhradiť A. M. trovy konania

vo výške 275,94 EUR do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho

zástupcu.“

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrila predsedníčka

okresného súdu a tiež predsedníčka krajského súdu.

4.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k dôvodnosti sťažnosti

podaním z 5. marca 2014 uviedla: „Konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn.

nie je právoplatne skončené, vo veci je vytýčený termín pojednávania na deň

6. 3. 2014.

Spis sa naposledy vrátil z Krajského súdu v Žiline dňa 30. 12. 2013.

Uznesenia KS Žilina č. k. -452 a -455 zo dňa 28. 11. 2013

prevzal opatrovník A. M. - Mesto Čadca dňa 6. 2. 2014. Zo spisu OS Čadca č. k.

bolo zistené podľa prezenčných pečiatok, že spis sa vrátil z KS Žilina:

- dňa 24. 3. 2011 - uznesenie KS Žilina č. k. zo dňa 23.2.2011, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňom 14. 4. 2011,

- dňa 10. 10. 2011 - uznesenie KS Žilina č. k. zo dňa 24. 8. 2011,

ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 26. 10. 2011.“

Podaním sp. zn. Spr. 841/2014 z 5. apríla 2014 ho doplnila a uviedla: „V konaní

vedenom na tunajšom súde pod č. k. bol dňa 6. 3. 2014 vyhlásený rozsudok

vo veci samej, ktorý doposiaľ nie je právoplatný. Navrhovateľke bol rozsudok doručený

podľa dňa 30. 4. 2014. Odporca bol v konaní zastúpený opatrovníkom -

Mesto Čadca, ktorý rozsudok prevzal dňa 8. 4. 2014. Lehota na podanie odvolania

odporcovi už uplynula, navrhovateľke uplynie lehota dňa 15. 5. 2014. Pokiaľ nedôjde

odvolanie zo strany navrhovateľky (rozsudok doručený uložením na pošte), právoplatnosť

rozsudku nastane dňa 16. 5. 2014.“

K vyjadreniu okresného súdu bolo pripojené stanovisko zákonnej sudkyne, v ktorom

sa uvádza: „Návrh o určenie plnoletého dieťaťa K. M. proti sťažovateľovi A. M., bol podaný

dňa 15. 6. 2005 a po podaní návrhu boli účastníkom konania dourčené procesné poučenia,

žiadané od účastníkov doklady a vyžiadané správy od zamestnávateľa odporcu a mesta.

Vo veci bol podaný návrh na prerušenie konania a sťažovateľom námietka zaujatosti voči

sudcovi, ale pretože svoje podanie nedoplnil, vo veci bolo prvý krát 15. 5. 2006

pojednávanie. To bolo odročené na pripojenie spisov týkajúcich určenia manželského

výživného sťažovateľa a jeho bývalej manželky, rozvodu manželstva sťažovateľa a výživného

na maloleté deti pochádzajúce z manželstva. Pojednávanie sa uskutočnilo 15. 5. 2006.

Po pripojení rozhodnutí a zápisníc z pojednávaní, boli opätovne žiadané správy

o zárobkoch sťažovateľa a matky navrhovateľky a uznesením z 27. 7. 2006 bolo konanie

o určenie výživného prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom

súde v Čadci pod sp. zn. , kde sa rozhodovalo o výživnom na maloleté deti

pochádzajúce z manželstva a uznesenie nadobudlo právoplatnosť 23. 8. 2006. Po tom, ako

nadobudol právoplatnosť rozsudok bolo ihneď 27. 9. 2009 nariadené, prefotiť

a založiť do spisu rozsudok okresného i krajského súdu a na deň 28. 10. 2010

bolo nariadené pojednávanie. Vo veci bolo rozhodnuté a v lehote 30 dní písomne

vyhotovený rozsudok. Po doručení zástupkyni navrhovateľky a sťažovateľovi bolo podané

sťažovateľom odvolanie. Dňa 03. 02. 2011 bola podpísaná predkladacia správa a spis

zaslaný na Krajský súd v Žiline, ktorý bez prejednania veci rozsudok zrušil po tom, ako bola

údajne v rozpore so zákonom vykonaná oprava rozsudku. Spis bol na krajský súd doručený

03. 2. 2011 a dňa 23. 02. 2011 bol rozsudok okresného súdu zrušený. Po jeho dôjdení, boli

súdom robené plynulo úkony a to; bolo doručené rozhodnutie krajského súdu, účastníci boli

vyzvaní na predloženie dokladov na preukázanie platieb výživného, na predloženie výpisov

z účtov. Dňa 19. 4. 2011 bola doručená súdu posledná žiadaná správa a v rovnaký deň

doručené i podanie navrhovateľky, označené ako návrh na vylúčenie sudcu z dôvodu

zaujatosti. Pretože nemalo náležitosti, bola 26. 4. 2011 navrhovateľka vyzvaná, aby

oznámila dôvod vylúčenia. 31. 5. 2011 bolo nariadené spis zaslať na krajský súd

na rozhodnutie o vylúčení a 25. 7. 2011 vo výzve navrhovateľka požiadala o oslobodenie

od súdnych poplatkov. Uznesením z 01. 8. 2011 bolo oslobodenie priznané a v rovnaký deň

spis zaslaný na krajský súd. 24. 8. 2011 krajský súd nevylúčil sudkyňu z prejednania

a rozhodovania veci a 17. 10. 2011 bolo doručené uznesenie krajského súdu účastníkom

a žiadané ďalšie správy. 3. 11. 2011 bola navrhovateľka vyzvaná na doplnenie návrhu

na nariadenie predbežného opatrenia, čo urobila dňa 28. 11. 2011 a 12. 12. 2011 bolo

vydané predbežné opatrenie o povinnosti sťažovateľa, platiť na navrhovateľku výživné

40,- € mesačne. Voči uzneseniu 02. 01. 2012 podal sťažovateľ odvolanie a 16. 02. 2012 sa

konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na pripojenie spisov a zadováženie ďalších

listinných dôkazov a správ. Dňa 07. 5. 2012 boli žiadané ďalšie správy od Úradu práce

Čadca, OS Ostrava zamestnávateľa odporcu, vysokej školy, ktorú navštevovala

navrhovateľka a Sociálnej poisťovne Čadca. Po dôjdení bolo dňa 27. 9. 2012 pojednávanie,

ktoré sa odročilo na neurčito za účelom dotazu na psychiatra MUDr. P. K., ohľadne liečby

sťažovateľa. Boli žiadané i nové pracovné zmluvy od zamestnávateľa sťažovateľa, doklad

o príjme a o tom, či sťažovateľ poberá dôchodok z ČR. Po dôjdení správ zo slovenských

organizácií bolo nariadené vyhotovenie dožiadania do ČR 12. 12. 2012 a dožiadanie bolo

doručené okresnému súdu v Ostrave 19.12.2012. Z dôvodu dlhodobej PN konajúcej

sudkyne, bol spis 07. 02. 2013 pridelený sudkyni Mgr. Alene Jančulovej a po dôjdení

dožiadania z ČR a ostatných správ, bolo nariadené vyžiadať správu od psychiatra

MUDr. P. K. o tom, či sťažovateľ je schopný samostatne v konaní vystupovať a zároveň bol

vytýčený termín pojednávania na 12. 6. 2013. Z dôvodu pridelenia veci 14. 5. 2013 ďalšej

sudkyni JUDr. Laure Židekovej, bolo pojednávanie na 12. 6. 2013 zrušené. JUDr. Laura

Žideková 15. 7. 2013 nariadila VSU ustanoviť sťažovateľovi opatrovníka podľa § 29 ods. 2

, lebo trpí duševnou poruchou a vyzvala navrhovateľku na predloženie dokladov

a žiadala ďalšie správy. Uznesením zo 16. 7. 2013 bol sťažovateľovi ustanovený opatrovník

Mesto Čadca a proti uzneseniu sťažovateľ podal 15. 8. 2013 odvolanie. Dňa 28. 8. 2013

bolo nariadené JUDr. Laurou Židekovou pripustiť zmenu návrhu navrhovateľke a boli

robené úkony pred predložením spisu na Krajský súd v Žiline. Uznesením z 30. 9. 2013 bol

návrh odporcu na nariadenie predbežného opatrenia sťažovateľa zamietnutý a 23. 10. 2013

i proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ odvolanie. 18. 11. 2013 spis došiel na Krajský

súd v Žiline a uzneseniami z 28. 11. 2013 bolo zmenené uznesenie Okresného súdu v Čadci

tak, že návrh na predbežné opatrenie bol zamietnutý, bolo potvrdené uznesenie o ustanovení

Mesta Čadca za opatrovníka sťažovateľovi A. M. a bolo potvrdené uznesenie, ktorým bol

zamietnutý návrh sťažovateľa na nariadenie predbežného opatrenia. Spis z Krajského súdu

v Žiline došiel na Okresný súd v Čadci 30. 12. 2013 a 07. 01. 2014 bol po ukončení PN

opätovne pridelený Mgr. Zlatici Vysockej, pôvodne konajúcej sudkyni. Vo veci bolo

30. 01. 2014 vytýčené na 06. 3. 2014 pojednávanie a vo veci bolo 06. 3. 2014 rozhodnuté.

Rozsudok bol vypravený 04. 4. 2014 a doručovaný opatrovníkovi a zástupkyni

navrhovateľky.“

Chronológiu uvedených procesných úkonov a stav konania pred okresným súdom

ústavný súd zistil zo spisu, ktorý mu bol predložený 9. mája 2014.

Navyše ústavný súd zistil tieto skutočnosti:

Dňa 15. mája 2006 sa konalo pojednávanie (sťažovateľ bol prítomný), ktoré bolo

odročené na neurčito s tým, že budú pripojené spisy týkajúce sa manželského výživného,

rozvodu manželstva, výživného na maloleté deti a zvýšenia výživného na synov R. a M.,

a 27. júla 2006 okresný súd konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného

na okresnom súde pod sp. zn. .

Uznesením z 8. februára 2008 okresný súd spojil veci vedené

pod sp. zn. a sp. zn. na spoločné konanie. Od 17. septembra 2008

do 26. januára 2010 okresný súd zisťoval stav konania vedeného pod sp. zn. .

Dňa 26. mája 2010 navrhovateľka podala návrh na vydanie predbežného opatrenia

o určenie výživného, o ktorom okresný súd rozhodol 21. júla 2010. Dňa 28. októbra 2010 sa

uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súd vyhlásil rozsudok č. k. -149,

na základe ktorého je sťažovateľ povinný platiť na výživu navrhovateľky sťažovateľky

sumu 80 € mesačne od 7. decembra 2004 do 31. augusta 2006, sumu 120 € mesačne

od 1. septembra 2006 do 31. decembra 2009, od 1. januára 2010 naďalej sumu 80 €

mesačne,...; vo zvyšku návrh zamietol.

Dňa 10. decembra 2010 sa sťažovateľ proti rozsudku odvolal a 23. februára 2011

uznesením sp. zn. krajský súd rozsudok okresného súdu

č. k. z 28. októbra 2010 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie

konanie; toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 14. apríla 2011.

Dňa 16. februára 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na účely

zadováženia ďalších listinných dôkazov a správ a pripojenia súvisiacich spisov.

Dňa 27. septembra 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito

s tým, že sa zadovážia ďalšie podklady na rozhodnutie týkajúce sa liečby odporcu, jeho

zamestnania a dokladu o jeho príjme vrátane toho, či poberá dôchodok (prípadne aj z Českej

republiky).

Dňa 16. júla 2013 okresný súd vydal uznesenie č. k. -407, ktorým

ustanovil sťažovateľovi opatrovníka mesto Čadca z dôvodu postihnutia duševnou poruchou.

Dňa 15. augusta 2013 sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu okresného súdu

č. k. -407, ktorým ustanovil sťažovateľovi opatrovníka, a 20. augusta 2013

navrhovateľka upresnila žalobný petit. Dňa 28. augusta 2013 okresný súd vydal uznesenie

č. k. -407, ktorým pripustil zmenu žalobného petitu.

Dňa 6. marca 2014 okresný súd vo veci rozhodol. V súčasnosti sa spis nachádza

na Okresnej prokuratúre Čadca, kde bol postúpený 11. júna 2014.

4.2 Predsedníčka krajského súdu podaním sp. zn. Spr. 211/2014 z 2. mája 2014

uviedla:

„Vo vyššie uvedených veciach vo Vami určenej lehote sa vyjadrujem tak, že sťažnosť

nepovažujem za opodstatnenú z dôvodov uvedených vo vyjadrení predsedu senátu

Krajského súdu v Žiline 7Co, ktorý v namietanej veci rozhodoval a s ktorými dôvodmi sa

stotožňujem. Je síce pravdou, ako bolo zistené zo zberného spisu Krajskému súdu v Žiline

sp. zn. , že meritórne rozhodnutie bolo vyhlásené dňa 24. 8. 2011

a expedované bolo až 7. 10. 2011, teda po zákonnej lehote, v tejto súvislosti však treba

zdôrazniť, že toto nedodržanie lehoty bolo spôsobené zvýšenou pracovnou zaťaženosťou

predsedu senátu 7Co. Ako bolo ďalej zistené zo zberného spisu, predmetná vec napadla

na Krajský súd v Žiline 5. 8. 2011. Krajský súd v Žiline ako odvolací v konaní vedenom

pod sp. zn. rozhodol 24. 8. 2011.

Vo veci vedenej na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. , ako to vyplýva

zo zberného spisu tunajšiemu súdu, nedošlo k žiadnym prieťahom v konaní, a preto v danej

časti je ústavná sťažnosť neopodstatnená. Ku chronológii úkonov treba uviesť, že

predmetná vec došla na Krajský súd v Žiline 3. 2. 2011, rozhodnutie odvolacieho súdu bolo

bez nariadenia pojednávania ( ) vydané už dňa 23. 2. 2011, t. j. 20 dní

od dôjdenia veci odvolaciemu súdu. K prieťahom nedošlo ani pri expedovaní rozhodnutia

Krajského súdu v Žiline vo veci sp. zn. , tento bol Okresnému súdu Čadca

expedovaný 23. 3. 2011, teda v zákonnej lehote.“

Súčasťou vyjadrenia bolo stanovisko predsedu senátu a sudcu spravodajcu, v ktorom

sa uvádza:

„Na Krajský súd v Žiline dňa 05. 08. 2011 napadla vec na rozhodnutie o podanom

odvolaní navrhovateľky a odporcu {sťažovateľa) proti uzneseniu Okresného súdu Čadca

sp. zn. -111 zo dňa 21. 07. 2010, ktorým (predbežným opatrením) podľa § 76

ods. 1 písm. a/ uložil odporcovi platiť na výživu navrhovateľky sumu 40.- eur

mesačne.

Krajský súd v Žiline uznesením z 24. 08. 2011 sp. zn. rozhodol tak, že

uznesenie okresného súdu z 21. 07. 2010 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Spis

okresnému súdu spolu s vypracovaným uznesením bol expedovaný 07. 10. 2011.

Na doplnenie uvedeného ďalej ako sudca spravodajca odvolacieho senátu 7Co

dodávam, že uznesenie okresného súdu bolo zrušené z dôvodu, že: návrh na vydanie

predbežného opatrenia neobsahoval náležitosti uvedené v a okresný súd

dôsledne nepostupoval pri odstraňovaní vád podaného návrhu podľa ods. I

(, ), z obsahu spisu, z vyjadrenia samotnej navrhovateľky vyplýva, že

táto mala v školskom roku 2010/2011 ukončiť 5. (posledný) ročník VŠCHT v Prahe, z čoho

je možné vyvodiť, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu už by zrejme podmienky pre

nariadenie predbežného opatrenia podľa neboli dané, keďže

ukončením vysokoškolského štúdia by vyživovacia povinnosť odporcu (sťažovateľa)

k navrhovateľke zanikla. Uvedenú skutočnosť mal preskúmať okresný súd v zmysle intencii

odvolacieho súdu.

V danom prípade pokiaľ bol sťažovateľ v konaní v procesnom postavení odporcu, t. j.

vo vzťahu ktorému mala byť rozhodnutím súdu uložená povinnosť, žiadna ujma prípadným

nekonaním súdu mu nemohla vzniknúť, keďže táto mohla vzniknúť len navrhovateľke.“

4.3 Právna zástupkyňa sťažovateľky na vyjadrenie okresného súdu a krajského súdu

reagovala podaním doručeným ústavnému súdu 10. júna 2014, v ktorom uviedla:

„... Sťažovateľ sa až z vyjadrenia Okresného súdu Čadca dozvedel o tom, že súd

vo veci konal iba s ustanoveným opatrovníkom, a že vo veci bolo vydané meritórne

rozhodnutie, proti ktorému sa jeho opatrovník neodvolal. Rozhodnutie pritom nebolo

sťažovateľovi nikdy doručené a to napriek tomu, že sťažovateľ vždy preberá všetky zásielky,

ktoré mu súd doručuje, a využíva svoje práva na obsah týchto zásielok zákonom

ustanoveným spôsobom a postupom reagovať. Aj súdom ustanovenému opatrovníkovi bola

a je známa adresa sťažovateľa a nie je zrejmé, z akých dôvodov tento sťažovateľa

o existencii meritórneho rozhodnutia, ktoré sa zásadným spôsobom dotýka jeho práv,

neinformoval.

Navyše po oboznámení sa s obsahom spisu sťažovateľ zistil, že uznesenie

o ustanovení opatrovníka nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 4. 2014. Súčasne sťažovateľ

zistil, že opatrovník sa už dňa 6. 3. 2014, t. j. viac ako mesiac pred nadobudnutím

právoplatnosti uznesenia o ustanovení opatrovníka, zúčastnil na pojednávaní vo veci, kde

mal zastupovať sťažovateľa, a na ktorom bol vyhlásený rozsudok. Tento rozsudok

opatrovník prevzal dňa 8. 4. 2014, t. j. osem dní pred nadobudnutím právoplatnosti

uznesenia o ustanovení opatrovníka. Sťažovateľ rovnako zo zápisnice o pojednávaní zistil,

že na pojednávanie písomne volaný nebol.

Sťažovateľovi nie je zrejmé, z akých dôvodov súd v danej veci postupoval uvedeným

spôsobom.

Aj v uvedenom postupe Okresného súdu Čadca sťažovateľ vidí hrubý zásah do jeho

práv, proti ktorému sa plánuje brániť. Sťažovateľ bol prakticky vylúčený z uplatňovania

jeho práv a ustanovený opatrovník podľa názoru sťažovateľa nezabezpečil náležité ich

ochranu. Uvedené konanie o výživnom na K. M., dcéru sťažovateľa, prebieha už od 2. mája

2003, kedy sťažovateľ podal návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností

k maloletým deťom na čas po rozvode..

Manželstvo sťažovateľa bolo rozvedené rozsudkom zo dňa 3. 12. 2003. O podanom

odvolaní Krajský súd... uznesením sp. zn.: zo dňa 7. 12. 2004 rozhodol tak, že

rozhodnutie Okresného súdu... vo výroku o zverení K. M. do výchovy matky zrušil a konanie

zastavil. Na pojednávaní konanom dňa 8. 11. 2007 bol návrh K. M. na určenie výživného

vylúčený na samostatné konanie vedené na Okresnom súde Čadca pod sp. zn.:

.

Úkony vo veci neboli realizované bez zbytočného odkladu a rozhodnutia Okresného

súdu Čadca v danej veci boli opakovane vrátené Krajským súdom v Žiline.

O prieťahoch v tomto konaní už rozhodoval aj Ústavný súd... a porušenie práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov konštatovala aj verejná ochrankyňa práv.

Obdobne podľa názoru sťažovateľa neboli bez zbytočného odkladu realizované ani

úkony na Krajskom súde...

Sťažovateľ nesúhlasí so záverom Krajského súdu..., že dlhšie trvanie konania

o výživnom na K. M. nemôže byť sťažovateľovi na škodu, resp. nemohla mu vzniknúť žiadna

ujma.

Pri rozhodovaní o výživnom súd rozhoduje o výživnom od podania návrhu. Jeho

celková výška, ktorú musí povinná osoba zaplatiť, je závislá aj od toho, koľko splátok

výživného je zameškaných ku dňu rozhodovania súdu. Príliš vysoká suma zameškaného

výživného, ktorú pravdepodobne nebude môcť sťažovateľ uhradiť, môže mať pre

sťažovateľa do budúcnosti výrazne negatívne dôsledky. V prípadnej exekúcii by mohol prísť

aj o dom, v ktorom býva. Aj z meritórneho rozhodnutia vo veci samej, ktoré si sťažovateľ

zadovážil až nahliadnutím do súdneho spisu, a ktoré mu nebolo nikdy doručené, vyplýva, že

mu bola uložená povinnosť zaplatiť K. M. sumu vo výške 8 642,65 EUR a to do jedného

mesiaca od právoplatnosti tohto rozsudku. Úhrada tejto sumy je pre sťažovateľa

v stanovenej lehote nereálna. Obzvlášť z toho dôvodu, že vykonateľnosť tohto rozhodnutia

má nastať 17. 6. 2014, t. j. 15 dní potom, čo mal sťažovateľ možnosť sa s týmto rozhodnutím

oboznámiť.

Sťažovateľ sa v dôsledku dlhotrvajúceho konania ocitol v stave právnej neistoty,

ktorý nebol do dnešného dňa odstránený napriek tomu, že vo veci bolo meritórne

rozhodnuté, nakoľko sa konalo iba za účasti jeho opatrovníka, ktorý ho o konaní

neinformoval, voči rozhodnutiu nepodal odvolanie a konal vo veci predtým, ako

rozhodnutie o ustanovení opatrovníka nadobudlo právoplatnosť...

Týmto si uplatňujeme náhradu trov právneho zastúpenia za tento úkon právnej

služby a to vo výške 142,04 EUR.“

5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát predmetnú sťažnosť

prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov a verejnosti len

na základe písomne podaných stanovísk účastníkov a obsahu na vec sa vzťahujúceho

súdneho spisu.

II.

6. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa ak

ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší

také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1

vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody

porušil, vo veci konal. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie.

7. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch.

8. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1

dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu

nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, ,

).

9. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej

neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho

orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť

súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo

(, ). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký

procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli

ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu

a sudcu vychádza z v znení

neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej

z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne

bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je

podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu

pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva

z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov,

ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu spravidla oznámi

deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

10. Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom

prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníkov konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou

ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní

a jeho význam pre sťažovateľa (napr. , , ).

Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

11. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania je

rozhodovanie okresného súdu o výživnom, kde sa predpokladá osobitná pozornosť

venovaná efektívnemu a rýchlemu postupu súdu (napr. ). Keďže ústavný súd už

hodnotil skutkovú a právnu zložitosť v tejto veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn.

na ústavnom súde [v nálezoch sp. zn. zo 7. októbra 2009 a sp. zn.

z 18. apríla 2011 (týkali sa iného účastníka)], týmto kritériom sa už bližšie

nezaoberal, pretože v zásade sa s názorom iných senátov ústavného súdu stotožnil.

12. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd vec posudzoval, bolo správanie

účastníkov konania. Zo súdneho spisu vyplýva, že činnosť okresného súdu bola

poznamenaná aj rozhodovaním o procesných návrhoch účastníkov a využívaním práva

podávať opravné prostriedky. Ústavný súd však nezistil, že by samotnému sťažovateľovi

v posudzovanom období bolo možné pričítať negatívny podiel na namietanej dĺžke konania,

ktorý sa zúčastňoval aj nariadených pojednávaní a bol v konaní aktívny.

13. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup okresného súdu v namietanom konaní.

Ústavný súd konštatuje, že konanie pred okresným súdom začalo 7. júla 2005 a právoplatne

sa malo skončiť 16. mája 2014 (po podaní sťažnosti sťažovateľa ústavnému súdu

v novembri 2013), teda až po takmer 9 rokoch (z uvedeného obdobia bolo konanie

na obdobie 4 rokov toto konanie prerušené, t. j. v konaní existovala zákonná prekážka

ďalšieho postupu okresného súdu). Aj keď možno nájsť v konaní okresného súdu viaceré

obdobia nečinnosti, ústavný súd ich bližšie nehodnotil, pretože konanie na okresnom súde je

poznačené ako celok neprimeranou dĺžkou konania a neefektívnosťou. V tejto súvislosti

ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že okresný súd síce vo veci rozhodol

28. októbra 2010, avšak toto rozhodnutie bolo 23. februára 2011 krajským súdom zrušené

pre chyby na strane okresného súdu.

14. Ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej k zbytočným

prieťahom v súdnom konaní nemusí dochádzať len nekonaním príslušného súdu, ale aj

takou jeho činnosťou, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty účastníkov súdneho

konania. „Aj neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť

porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak

činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv,

kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol.“

(napr. , , , , ).

15. Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa okresným súdom na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v a porušenie práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 1. Ústavný súd však neprikázal okresnému súdu v danej veci konať,

pretože takýto príkaz už bol daný ().

16. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal aj porušenie svojho základného práva

podľa a práva podľa dohovoru postupom krajského súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a sp. zn. .

17. Ústavný súd zistil, že vo veci vedenej pod sp. zn. nedošlo

k žiadnym prieťahom v konaní, pretože o odvolaní proti rozsudku okresného súdu

z 28. októbra 2010 rozhodol krajský súd už 23. februára 2011, t. j. 20 dní od predloženia

veci (3. február 2011). Takisto v konaní vedenom pod sp. zn. krajský súd

rozhodol (o odvolaní účastníkov proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení) 24. augusta 2011

(vec mu napadla 5. augusta 2011), teda urýchlene a hoci rozhodnutie bolo expedované

po dvoch mesiacoch (7. októbra 2011), ústavný súd konštatuje, že táto skutočnosť nemala

žiadny podstatný vplyv na celkovú dĺžku tohto konania.

18. Vzhľadom na uvedené okolnosti prípadu ústavný súd preto vyslovil, že postupom

krajského súdu v označených konaniach základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2

a právo podľa dohovoru porušené nebolo, tak ako to je uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.

19. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili,

aj primerané finančné zadosťučinenie ( , zákona o ústavnom

súde). Sťažovateľ žiadal priznať finančné zadosťučinenie v sume 15 000 € z dôvodu, že

„prieťahy v konaní spôsobili značnú právnu neistotu sťažovateľa“ a v spojitosti

s nečinnosťou súdov nebolo sťažovateľovi umožnené riadne sa stýkať so svojimi

maloletými deťmi.

20. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len

konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd

preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného

ustanovenia , ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím

na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa a zistený stav konania (pozri bod

11 a nasl.) považuje za primerané v sume 4 000 €. V tejto súvislosti ústavný súd nemohol

nezohľadniť tiež svoje už prijaté závery uvedené v nálezoch sp. zn.

zo 7. októbra 2009 a sp. zn. z 18. apríla 2011, ktoré sa týkali toho istého

konania pred okresným súdom, i keď sťažovateľmi boli iní účastníci tohto konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

21. Ústavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom

súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľ žiadal priznať finančné zadosťučinenie

nad ústavným súdom priznanú sumu 4 000 €. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto

časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.

22. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľovi, ktorý bol

vo veci namietaných porušení jeho práv úspešný, vznikli trovy konania z dôvodu jeho

právneho zastúpenia advokátkou. Advokátka vykonala 3 úkony právnych služieb, a to

prevzatie a prípravu zastupovania, spísanie a podanie sťažnosti (20. a 21. novembra 2013)

a zaujatie písomného stanoviska z 5. júna 2014 k vyjadreniu okresného súdu. Odmena

za jeden právny úkon vykonaný v roku 2013 je 130,16 €, spolu s režijným paušálom 7,81 €

predstavuje sumu 137,97 € a za dva úkony 275,94 €. Odmena za jeden právny úkon

vykonaný v roku 2014 je 134 €, spolu s režijným paušálom 8,04 € predstavuje sumu

142,04 €. Odmena advokátke za poskytnuté služby v konaní pred ústavným súdom

(za 3 úkony právnych služieb a 3 x paušálna náhrada) predstavuje celkovú sumu 417,98 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s ) v lehote

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu ( ) tak,

ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

23. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. augusta 2014