Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 166/2014
PDF · 308.94 KB
No categories available
I. ÚS 166/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. augusta 2014
v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudcov Milana Ľalíka a Marianny
Mochnáčovej prerokoval sťažnosť A. M., zastúpeného advokátkou JUDr. Sabínou
Hodoňovou, Makovického 15, Žilina, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca
v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 147/2005 v spojení s postupom Krajského súdu v Žiline
v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Co 48/2011 a sp. zn. 7 Co/257/2011 a takto
rozhodol:
1. Základné právo A. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 147/2005 p o r u š e n é b o l o .
2. Základné právo A. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Co 48/2011
a sp. zn. 7 Co/257/2011 p o r u š e n é n e b o l o .
3. A. M. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € (slovom štyritisíc
eur), ktoré j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
4. A. M. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 417, 98 € (slovom
štyristosedemnásť eur a deväťdesiatosem centov), ktorú j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý
vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Sabíny Hodoňovej, Makovického 15,
Žilina, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. I. ÚS 166/2014-11 z 2. apríla 2014 prijal v časti podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť A. M. (ďalej len „sťažovateľ“),
ktorou namietal porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 147/2005 v spojení s postupom Krajského
súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Co 48/2011
a sp. zn. 7 Co/257/2011.
2. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že „Konanie vedené
pod sp. zn. 8 C 147/2005 bolo uznesením zo dňa 27. 7. 2006 prerušené až do ukončenia
konanie vedeného na Okresnom súde Čadca pod sp. zn.: 8 C 59/2003.
Dňa 21. 7. 2010 vydal Okresný súd Čadca predbežné opatrenie, ktorým
sťažovateľovi uložil povinnosť platiť výživné na navrhovateľku. Proti uvedenému
predbežnému opatreniu sa sťažovateľ ako aj navrhovateľka - dcéra sťažovateľa - odvolali.
Okresný súd Čadca rozhodol vo veci rozsudkom sp. zn.: 8 C 147/2005 zo dňa 28. 10.
2010, ktorým uložil sťažovateľovi platiť výživné na navrhovateľku... Proti uvedenému
rozsudku podal sťažovateľ odvolanie.
Krajský súd v Žiline uvedený rozsudok uznesením sp. zn.: 10 Co 48/2011 zo dňa
23. 2. 2011 zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie...
Krajský súd v Žiline uznesením 7 Co/257/2011 zo dňa 24. 8. 2011 predbežné
opatrenie zo dňa 21. 7. 2010 - teda po viac ako roku - zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.
Dňa 12. 12. 2011 vydal Okresný súd Čadca ďalšie predbežné opatrenie. Sťažovateľ
sa proti uvedenému predbežnému opatreniu odvolal. Rovnako sa proti uvedenému
predbežnému opatreniu odvolala navrhovateľka.“.
3. Na základe uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhuje, aby vo veci vydal
tento nález:
„... Právo A. M. podľa článku 48 ods. 2 Ústavy... a článku 6 ods. 1 Dohovoru...
v konaní vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp. zn.: 8 C 147/2005 a v konaniach
vedených v spojitosti s týmto konaním na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn.:
10 Co 48/2011, 7 Co/257/2011 porušené boli.
3. A. M. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 15 000,- EUR, ktoré mu sú
Okresný súd Čadca a Krajský súd v Žiline povinné zaplatiť do 1 mesiaca od právoplatnosti
tohto nálezu.
4. Okresný súd Čadca a Krajský súd v Žiline sú povinné uhradiť A. M. trovy konania
vo výške 275,94 EUR do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho
zástupcu.“
4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrila predsedníčka
okresného súdu a tiež predsedníčka krajského súdu.
4.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k dôvodnosti sťažnosti
podaním z 5. marca 2014 uviedla: „Konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn.
8 C/147/2005 nie je právoplatne skončené, vo veci je vytýčený termín pojednávania na deň
6. 3. 2014.
Spis 8 C/147/2005 sa naposledy vrátil z Krajského súdu v Žiline dňa 30. 12. 2013.
Uznesenia KS Žilina č. k. 7 Co/420/2013-452 a 7 Co/421/2013-455 zo dňa 28. 11. 2013
prevzal opatrovník A. M. - Mesto Čadca dňa 6. 2. 2014. Zo spisu OS Čadca č. k.
8 C/147/12005 bolo zistené podľa prezenčných pečiatok, že spis sa vrátil z KS Žilina:
- dňa 24. 3. 2011 - uznesenie KS Žilina č. k. 10Co/48/2011 zo dňa 23.2.2011, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňom 14. 4. 2011,
- dňa 10. 10. 2011 - uznesenie KS Žilina č. k. 7 Co/257/2011 zo dňa 24. 8. 2011,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 26. 10. 2011.“
Podaním sp. zn. Spr. 841/2014 z 5. apríla 2014 ho doplnila a uviedla: „V konaní
vedenom na tunajšom súde pod č. k. 8 C/147/2005 bol dňa 6. 3. 2014 vyhlásený rozsudok
vo veci samej, ktorý doposiaľ nie je právoplatný. Navrhovateľke bol rozsudok doručený
podľa § 47 ods. 2 OSP dňa 30. 4. 2014. Odporca bol v konaní zastúpený opatrovníkom -
Mesto Čadca, ktorý rozsudok prevzal dňa 8. 4. 2014. Lehota na podanie odvolania
odporcovi už uplynula, navrhovateľke uplynie lehota dňa 15. 5. 2014. Pokiaľ nedôjde
odvolanie zo strany navrhovateľky (rozsudok doručený uložením na pošte), právoplatnosť
rozsudku nastane dňa 16. 5. 2014.“
K vyjadreniu okresného súdu bolo pripojené stanovisko zákonnej sudkyne, v ktorom
sa uvádza: „Návrh o určenie plnoletého dieťaťa K. M. proti sťažovateľovi A. M., bol podaný
dňa 15. 6. 2005 a po podaní návrhu boli účastníkom konania dourčené procesné poučenia,
žiadané od účastníkov doklady a vyžiadané správy od zamestnávateľa odporcu a mesta.
Vo veci bol podaný návrh na prerušenie konania a sťažovateľom námietka zaujatosti voči
sudcovi, ale pretože svoje podanie nedoplnil, vo veci bolo prvý krát 15. 5. 2006
pojednávanie. To bolo odročené na pripojenie spisov týkajúcich určenia manželského
výživného sťažovateľa a jeho bývalej manželky, rozvodu manželstva sťažovateľa a výživného
na maloleté deti pochádzajúce z manželstva. Pojednávanie sa uskutočnilo 15. 5. 2006.
Po pripojení rozhodnutí a zápisníc z pojednávaní, boli opätovne žiadané správy
o zárobkoch sťažovateľa a matky navrhovateľky a uznesením z 27. 7. 2006 bolo konanie
o určenie výživného prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom
súde v Čadci pod sp. zn. 8 C/59/2003, kde sa rozhodovalo o výživnom na maloleté deti
pochádzajúce z manželstva a uznesenie nadobudlo právoplatnosť 23. 8. 2006. Po tom, ako
nadobudol právoplatnosť rozsudok 8 C/59/2003 bolo ihneď 27. 9. 2009 nariadené, prefotiť
a založiť do spisu rozsudok okresného i krajského súdu 8 C/59/2003 a na deň 28. 10. 2010
bolo nariadené pojednávanie. Vo veci bolo rozhodnuté a v lehote 30 dní písomne
vyhotovený rozsudok. Po doručení zástupkyni navrhovateľky a sťažovateľovi bolo podané
sťažovateľom odvolanie. Dňa 03. 02. 2011 bola podpísaná predkladacia správa a spis
zaslaný na Krajský súd v Žiline, ktorý bez prejednania veci rozsudok zrušil po tom, ako bola
údajne v rozpore so zákonom vykonaná oprava rozsudku. Spis bol na krajský súd doručený
03. 2. 2011 a dňa 23. 02. 2011 bol rozsudok okresného súdu zrušený. Po jeho dôjdení, boli
súdom robené plynulo úkony a to; bolo doručené rozhodnutie krajského súdu, účastníci boli
vyzvaní na predloženie dokladov na preukázanie platieb výživného, na predloženie výpisov
z účtov. Dňa 19. 4. 2011 bola doručená súdu posledná žiadaná správa a v rovnaký deň
doručené i podanie navrhovateľky, označené ako návrh na vylúčenie sudcu z dôvodu
zaujatosti. Pretože nemalo náležitosti, bola 26. 4. 2011 navrhovateľka vyzvaná, aby
oznámila dôvod vylúčenia. 31. 5. 2011 bolo nariadené spis zaslať na krajský súd
na rozhodnutie o vylúčení a 25. 7. 2011 vo výzve navrhovateľka požiadala o oslobodenie
od súdnych poplatkov. Uznesením z 01. 8. 2011 bolo oslobodenie priznané a v rovnaký deň
spis zaslaný na krajský súd. 24. 8. 2011 krajský súd nevylúčil sudkyňu z prejednania
a rozhodovania veci a 17. 10. 2011 bolo doručené uznesenie krajského súdu účastníkom
a žiadané ďalšie správy. 3. 11. 2011 bola navrhovateľka vyzvaná na doplnenie návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia, čo urobila dňa 28. 11. 2011 a 12. 12. 2011 bolo
vydané predbežné opatrenie o povinnosti sťažovateľa, platiť na navrhovateľku výživné
40,- € mesačne. Voči uzneseniu 02. 01. 2012 podal sťažovateľ odvolanie a 16. 02. 2012 sa
konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na pripojenie spisov a zadováženie ďalších
listinných dôkazov a správ. Dňa 07. 5. 2012 boli žiadané ďalšie správy od Úradu práce
Čadca, OS Ostrava zamestnávateľa odporcu, vysokej školy, ktorú navštevovala
navrhovateľka a Sociálnej poisťovne Čadca. Po dôjdení bolo dňa 27. 9. 2012 pojednávanie,
ktoré sa odročilo na neurčito za účelom dotazu na psychiatra MUDr. P. K., ohľadne liečby
sťažovateľa. Boli žiadané i nové pracovné zmluvy od zamestnávateľa sťažovateľa, doklad
o príjme a o tom, či sťažovateľ poberá dôchodok z ČR. Po dôjdení správ zo slovenských
organizácií bolo nariadené vyhotovenie dožiadania do ČR 12. 12. 2012 a dožiadanie bolo
doručené okresnému súdu v Ostrave 19.12.2012. Z dôvodu dlhodobej PN konajúcej
sudkyne, bol spis 07. 02. 2013 pridelený sudkyni Mgr. Alene Jančulovej a po dôjdení
dožiadania z ČR a ostatných správ, bolo nariadené vyžiadať správu od psychiatra
MUDr. P. K. o tom, či sťažovateľ je schopný samostatne v konaní vystupovať a zároveň bol
vytýčený termín pojednávania na 12. 6. 2013. Z dôvodu pridelenia veci 14. 5. 2013 ďalšej
sudkyni JUDr. Laure Židekovej, bolo pojednávanie na 12. 6. 2013 zrušené. JUDr. Laura
Žideková 15. 7. 2013 nariadila VSU ustanoviť sťažovateľovi opatrovníka podľa § 29 ods. 2
OSP, lebo trpí duševnou poruchou a vyzvala navrhovateľku na predloženie dokladov
a žiadala ďalšie správy. Uznesením zo 16. 7. 2013 bol sťažovateľovi ustanovený opatrovník
Mesto Čadca a proti uzneseniu sťažovateľ podal 15. 8. 2013 odvolanie. Dňa 28. 8. 2013
bolo nariadené JUDr. Laurou Židekovou pripustiť zmenu návrhu navrhovateľke a boli
robené úkony pred predložením spisu na Krajský súd v Žiline. Uznesením z 30. 9. 2013 bol
návrh odporcu na nariadenie predbežného opatrenia sťažovateľa zamietnutý a 23. 10. 2013
i proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ odvolanie. 18. 11. 2013 spis došiel na Krajský
súd v Žiline a uzneseniami z 28. 11. 2013 bolo zmenené uznesenie Okresného súdu v Čadci
tak, že návrh na predbežné opatrenie bol zamietnutý, bolo potvrdené uznesenie o ustanovení
Mesta Čadca za opatrovníka sťažovateľovi A. M. a bolo potvrdené uznesenie, ktorým bol
zamietnutý návrh sťažovateľa na nariadenie predbežného opatrenia. Spis z Krajského súdu
v Žiline došiel na Okresný súd v Čadci 30. 12. 2013 a 07. 01. 2014 bol po ukončení PN
opätovne pridelený Mgr. Zlatici Vysockej, pôvodne konajúcej sudkyni. Vo veci bolo
30. 01. 2014 vytýčené na 06. 3. 2014 pojednávanie a vo veci bolo 06. 3. 2014 rozhodnuté.
Rozsudok bol vypravený 04. 4. 2014 a doručovaný opatrovníkovi a zástupkyni
navrhovateľky.“
Chronológiu uvedených procesných úkonov a stav konania pred okresným súdom
ústavný súd zistil zo spisu, ktorý mu bol predložený 9. mája 2014.
Navyše ústavný súd zistil tieto skutočnosti:
Dňa 15. mája 2006 sa konalo pojednávanie (sťažovateľ bol prítomný), ktoré bolo
odročené na neurčito s tým, že budú pripojené spisy týkajúce sa manželského výživného,
rozvodu manželstva, výživného na maloleté deti a zvýšenia výživného na synov R. a M.,
a 27. júla 2006 okresný súd konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného
na okresnom súde pod sp. zn. 8 C/59/2003.
Uznesením z 8. februára 2008 okresný súd spojil veci vedené
pod sp. zn. 8 C/147/2005 a sp. zn. 8 C/12/2008 na spoločné konanie. Od 17. septembra 2008
do 26. januára 2010 okresný súd zisťoval stav konania vedeného pod sp. zn. 8 C/59/03.
Dňa 26. mája 2010 navrhovateľka podala návrh na vydanie predbežného opatrenia
o určenie výživného, o ktorom okresný súd rozhodol 21. júla 2010. Dňa 28. októbra 2010 sa
uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súd vyhlásil rozsudok č. k. 8 C 147/2005-149,
na základe ktorého je sťažovateľ povinný platiť na výživu navrhovateľky sťažovateľky
sumu 80 € mesačne od 7. decembra 2004 do 31. augusta 2006, sumu 120 € mesačne
od 1. septembra 2006 do 31. decembra 2009, od 1. januára 2010 naďalej sumu 80 €
mesačne,...; vo zvyšku návrh zamietol.
Dňa 10. decembra 2010 sa sťažovateľ proti rozsudku odvolal a 23. februára 2011
uznesením sp. zn. 10 Co 48/2011 krajský súd rozsudok okresného súdu
č. k. 8 C 147/2005 149 z 28. októbra 2010 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie; toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 14. apríla 2011.
Dňa 16. februára 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na účely
zadováženia ďalších listinných dôkazov a správ a pripojenia súvisiacich spisov.
Dňa 27. septembra 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito
s tým, že sa zadovážia ďalšie podklady na rozhodnutie týkajúce sa liečby odporcu, jeho
zamestnania a dokladu o jeho príjme vrátane toho, či poberá dôchodok (prípadne aj z Českej
republiky).
Dňa 16. júla 2013 okresný súd vydal uznesenie č. k. 8 C/147/2005-407, ktorým
ustanovil sťažovateľovi opatrovníka mesto Čadca z dôvodu postihnutia duševnou poruchou.
Dňa 15. augusta 2013 sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu okresného súdu
č. k. 8 C/147/2005-407, ktorým ustanovil sťažovateľovi opatrovníka, a 20. augusta 2013
navrhovateľka upresnila žalobný petit. Dňa 28. augusta 2013 okresný súd vydal uznesenie
č. k. 8 C/147/2005-407, ktorým pripustil zmenu žalobného petitu.
Dňa 6. marca 2014 okresný súd vo veci rozhodol. V súčasnosti sa spis nachádza
na Okresnej prokuratúre Čadca, kde bol postúpený 11. júna 2014.
4.2 Predsedníčka krajského súdu podaním sp. zn. Spr. 211/2014 z 2. mája 2014
uviedla:
„Vo vyššie uvedených veciach vo Vami určenej lehote sa vyjadrujem tak, že sťažnosť
nepovažujem za opodstatnenú z dôvodov uvedených vo vyjadrení predsedu senátu
Krajského súdu v Žiline 7Co, ktorý v namietanej veci rozhodoval a s ktorými dôvodmi sa
stotožňujem. Je síce pravdou, ako bolo zistené zo zberného spisu Krajskému súdu v Žiline
sp. zn. 7 Co/257/2011, že meritórne rozhodnutie bolo vyhlásené dňa 24. 8. 2011
a expedované bolo až 7. 10. 2011, teda po zákonnej lehote, v tejto súvislosti však treba
zdôrazniť, že toto nedodržanie lehoty bolo spôsobené zvýšenou pracovnou zaťaženosťou
predsedu senátu 7Co. Ako bolo ďalej zistené zo zberného spisu, predmetná vec napadla
na Krajský súd v Žiline 5. 8. 2011. Krajský súd v Žiline ako odvolací v konaní vedenom
pod sp. zn. 7 Co/257/2011 rozhodol 24. 8. 2011.
Vo veci vedenej na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 10 Co/48/2011, ako to vyplýva
zo zberného spisu tunajšiemu súdu, nedošlo k žiadnym prieťahom v konaní, a preto v danej
časti je ústavná sťažnosť neopodstatnená. Ku chronológii úkonov treba uviesť, že
predmetná vec došla na Krajský súd v Žiline 3. 2. 2011, rozhodnutie odvolacieho súdu bolo
bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) vydané už dňa 23. 2. 2011, t. j. 20 dní
od dôjdenia veci odvolaciemu súdu. K prieťahom nedošlo ani pri expedovaní rozhodnutia
Krajského súdu v Žiline vo veci sp. zn. 10 Co/48/2011, tento bol Okresnému súdu Čadca
expedovaný 23. 3. 2011, teda v zákonnej lehote.“
Súčasťou vyjadrenia bolo stanovisko predsedu senátu a sudcu spravodajcu, v ktorom
sa uvádza:
„Na Krajský súd v Žiline dňa 05. 08. 2011 napadla vec na rozhodnutie o podanom
odvolaní navrhovateľky a odporcu {sťažovateľa) proti uzneseniu Okresného súdu Čadca
sp. zn. 8 C/147/2005-111 zo dňa 21. 07. 2010, ktorým (predbežným opatrením) podľa § 76
ods. 1 písm. a/ O. s. p. uložil odporcovi platiť na výživu navrhovateľky sumu 40.- eur
mesačne.
Krajský súd v Žiline uznesením z 24. 08. 2011 sp. zn. 7 Co/257/2011 rozhodol tak, že
uznesenie okresného súdu z 21. 07. 2010 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Spis
okresnému súdu spolu s vypracovaným uznesením bol expedovaný 07. 10. 2011.
Na doplnenie uvedeného ďalej ako sudca spravodajca odvolacieho senátu 7Co
dodávam, že uznesenie okresného súdu bolo zrušené z dôvodu, že: návrh na vydanie
predbežného opatrenia neobsahoval náležitosti uvedené v § 79 ods. 1 O. s. p. a okresný súd
dôsledne nepostupoval pri odstraňovaní vád podaného návrhu podľa § 43 ods. I O. s. p.
(§ 75 ods. 3, 4 O. s. p.), z obsahu spisu, z vyjadrenia samotnej navrhovateľky vyplýva, že
táto mala v školskom roku 2010/2011 ukončiť 5. (posledný) ročník VŠCHT v Prahe, z čoho
je možné vyvodiť, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu už by zrejme podmienky pre
nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. a/ O. s. p. neboli dané, keďže
ukončením vysokoškolského štúdia by vyživovacia povinnosť odporcu (sťažovateľa)
k navrhovateľke zanikla. Uvedenú skutočnosť mal preskúmať okresný súd v zmysle intencii
odvolacieho súdu.
V danom prípade pokiaľ bol sťažovateľ v konaní v procesnom postavení odporcu, t. j.
vo vzťahu ktorému mala byť rozhodnutím súdu uložená povinnosť, žiadna ujma prípadným
nekonaním súdu mu nemohla vzniknúť, keďže táto mohla vzniknúť len navrhovateľke.“
4.3 Právna zástupkyňa sťažovateľky na vyjadrenie okresného súdu a krajského súdu
reagovala podaním doručeným ústavnému súdu 10. júna 2014, v ktorom uviedla:
„... Sťažovateľ sa až z vyjadrenia Okresného súdu Čadca dozvedel o tom, že súd
vo veci konal iba s ustanoveným opatrovníkom, a že vo veci bolo vydané meritórne
rozhodnutie, proti ktorému sa jeho opatrovník neodvolal. Rozhodnutie pritom nebolo
sťažovateľovi nikdy doručené a to napriek tomu, že sťažovateľ vždy preberá všetky zásielky,
ktoré mu súd doručuje, a využíva svoje práva na obsah týchto zásielok zákonom
ustanoveným spôsobom a postupom reagovať. Aj súdom ustanovenému opatrovníkovi bola
a je známa adresa sťažovateľa a nie je zrejmé, z akých dôvodov tento sťažovateľa
o existencii meritórneho rozhodnutia, ktoré sa zásadným spôsobom dotýka jeho práv,
neinformoval.
Navyše po oboznámení sa s obsahom spisu sťažovateľ zistil, že uznesenie
o ustanovení opatrovníka nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 4. 2014. Súčasne sťažovateľ
zistil, že opatrovník sa už dňa 6. 3. 2014, t. j. viac ako mesiac pred nadobudnutím
právoplatnosti uznesenia o ustanovení opatrovníka, zúčastnil na pojednávaní vo veci, kde
mal zastupovať sťažovateľa, a na ktorom bol vyhlásený rozsudok. Tento rozsudok
opatrovník prevzal dňa 8. 4. 2014, t. j. osem dní pred nadobudnutím právoplatnosti
uznesenia o ustanovení opatrovníka. Sťažovateľ rovnako zo zápisnice o pojednávaní zistil,
že na pojednávanie písomne volaný nebol.
Sťažovateľovi nie je zrejmé, z akých dôvodov súd v danej veci postupoval uvedeným
spôsobom.
Aj v uvedenom postupe Okresného súdu Čadca sťažovateľ vidí hrubý zásah do jeho
práv, proti ktorému sa plánuje brániť. Sťažovateľ bol prakticky vylúčený z uplatňovania
jeho práv a ustanovený opatrovník podľa názoru sťažovateľa nezabezpečil náležité ich
ochranu. Uvedené konanie o výživnom na K. M., dcéru sťažovateľa, prebieha už od 2. mája
2003, kedy sťažovateľ podal návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností
k maloletým deťom na čas po rozvode..
Manželstvo sťažovateľa bolo rozvedené rozsudkom zo dňa 3. 12. 2003. O podanom
odvolaní Krajský súd... uznesením sp. zn.: 8 Co 200/04 zo dňa 7. 12. 2004 rozhodol tak, že
rozhodnutie Okresného súdu... vo výroku o zverení K. M. do výchovy matky zrušil a konanie
zastavil. Na pojednávaní konanom dňa 8. 11. 2007 bol návrh K. M. na určenie výživného
vylúčený na samostatné konanie vedené na Okresnom súde Čadca pod sp. zn.:
Úkony vo veci neboli realizované bez zbytočného odkladu a rozhodnutia Okresného
súdu Čadca v danej veci boli opakovane vrátené Krajským súdom v Žiline.
O prieťahoch v tomto konaní už rozhodoval aj Ústavný súd... a porušenie práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov konštatovala aj verejná ochrankyňa práv.
Obdobne podľa názoru sťažovateľa neboli bez zbytočného odkladu realizované ani
úkony na Krajskom súde...
Sťažovateľ nesúhlasí so záverom Krajského súdu..., že dlhšie trvanie konania
o výživnom na K. M. nemôže byť sťažovateľovi na škodu, resp. nemohla mu vzniknúť žiadna
ujma.
Pri rozhodovaní o výživnom súd rozhoduje o výživnom od podania návrhu. Jeho
celková výška, ktorú musí povinná osoba zaplatiť, je závislá aj od toho, koľko splátok
výživného je zameškaných ku dňu rozhodovania súdu. Príliš vysoká suma zameškaného
výživného, ktorú pravdepodobne nebude môcť sťažovateľ uhradiť, môže mať pre
sťažovateľa do budúcnosti výrazne negatívne dôsledky. V prípadnej exekúcii by mohol prísť
aj o dom, v ktorom býva. Aj z meritórneho rozhodnutia vo veci samej, ktoré si sťažovateľ
zadovážil až nahliadnutím do súdneho spisu, a ktoré mu nebolo nikdy doručené, vyplýva, že
mu bola uložená povinnosť zaplatiť K. M. sumu vo výške 8 642,65 EUR a to do jedného
mesiaca od právoplatnosti tohto rozsudku. Úhrada tejto sumy je pre sťažovateľa
v stanovenej lehote nereálna. Obzvlášť z toho dôvodu, že vykonateľnosť tohto rozhodnutia
má nastať 17. 6. 2014, t. j. 15 dní potom, čo mal sťažovateľ možnosť sa s týmto rozhodnutím
oboznámiť.
Sťažovateľ sa v dôsledku dlhotrvajúceho konania ocitol v stave právnej neistoty,
ktorý nebol do dnešného dňa odstránený napriek tomu, že vo veci bolo meritórne
rozhodnuté, nakoľko sa konalo iba za účasti jeho opatrovníka, ktorý ho o konaní
neinformoval, voči rozhodnutiu nepodal odvolanie a konal vo veci predtým, ako
rozhodnutie o ustanovení opatrovníka nadobudlo právoplatnosť...
Týmto si uplatňujeme náhradu trov právneho zastúpenia za tento úkon právnej
služby a to vo výške 142,04 EUR.“
5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát predmetnú sťažnosť
prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov a verejnosti len
na základe písomne podaných stanovísk účastníkov a obsahu na vec sa vzťahujúceho
súdneho spisu.
II.
6. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak
ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší
také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1
vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody
porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,
ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,
primerané finančné zadosťučinenie.
7. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým
a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo
záväzkoch.
8. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1
dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu
nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01,
9. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa
právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej
neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho
orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť
súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo
(II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký
procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli
ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu
a sudcu vychádza z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými
účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej
z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne
bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je
podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu
pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva
z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov,
ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu spravidla oznámi
deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.
10. Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom
prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,
správanie účastníkov konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou
ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní
a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02).
Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.
11. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania je
rozhodovanie okresného súdu o výživnom, kde sa predpokladá osobitná pozornosť
venovaná efektívnemu a rýchlemu postupu súdu (napr. I. ÚS 2/01). Keďže ústavný súd už
hodnotil skutkovú a právnu zložitosť v tejto veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn.
8 C 147/05 na ústavnom súde [v nálezoch sp. zn. III. ÚS 132/09 zo 7. októbra 2009 a sp. zn.
IV. ÚS 271/2011 z 18. apríla 2011 (týkali sa iného účastníka)], týmto kritériom sa už bližšie
nezaoberal, pretože v zásade sa s názorom iných senátov ústavného súdu stotožnil.
12. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd vec posudzoval, bolo správanie
účastníkov konania. Zo súdneho spisu vyplýva, že činnosť okresného súdu bola
poznamenaná aj rozhodovaním o procesných návrhoch účastníkov a využívaním práva
podávať opravné prostriedky. Ústavný súd však nezistil, že by samotnému sťažovateľovi
v posudzovanom období bolo možné pričítať negatívny podiel na namietanej dĺžke konania,
ktorý sa zúčastňoval aj nariadených pojednávaní a bol v konaní aktívny.
13. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup okresného súdu v namietanom konaní.
Ústavný súd konštatuje, že konanie pred okresným súdom začalo 7. júla 2005 a právoplatne
sa malo skončiť 16. mája 2014 (po podaní sťažnosti sťažovateľa ústavnému súdu
v novembri 2013), teda až po takmer 9 rokoch (z uvedeného obdobia bolo konanie
na obdobie 4 rokov toto konanie prerušené, t. j. v konaní existovala zákonná prekážka
ďalšieho postupu okresného súdu). Aj keď možno nájsť v konaní okresného súdu viaceré
obdobia nečinnosti, ústavný súd ich bližšie nehodnotil, pretože konanie na okresnom súde je
poznačené ako celok neprimeranou dĺžkou konania a neefektívnosťou. V tejto súvislosti
ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že okresný súd síce vo veci rozhodol
28. októbra 2010, avšak toto rozhodnutie bolo 23. februára 2011 krajským súdom zrušené
pre chyby na strane okresného súdu.
14. Ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej k zbytočným
prieťahom v súdnom konaní nemusí dochádzať len nekonaním príslušného súdu, ale aj
takou jeho činnosťou, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty účastníkov súdneho
konania. „Aj neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť
porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak
činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv,
kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol.“
(napr. IV. ÚS 164/03, IV. ÚS 121/04, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 380/08, I. ÚS 158/2010).
15. Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľa okresným súdom na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a porušenie práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 1. Ústavný súd však neprikázal okresnému súdu v danej veci konať,
pretože takýto príkaz už bol daný (III. ÚS 132/09).
16. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal aj porušenie svojho základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Co 48/2011 a sp. zn. 7 Co/257/2011.
17. Ústavný súd zistil, že vo veci vedenej pod sp. zn. 10 Co/48/2011 nedošlo
k žiadnym prieťahom v konaní, pretože o odvolaní proti rozsudku okresného súdu
z 28. októbra 2010 rozhodol krajský súd už 23. februára 2011, t. j. 20 dní od predloženia
veci (3. február 2011). Takisto v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Co/257/2011 krajský súd
rozhodol (o odvolaní účastníkov proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení) 24. augusta 2011
(vec mu napadla 5. augusta 2011), teda urýchlene a hoci rozhodnutie bolo expedované
po dvoch mesiacoch (7. októbra 2011), ústavný súd konštatuje, že táto skutočnosť nemala
žiadny podstatný vplyv na celkovú dĺžku tohto konania.
18. Vzhľadom na uvedené okolnosti prípadu ústavný súd preto vyslovil, že postupom
krajského súdu v označených konaniach základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru porušené nebolo, tak ako to je uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.
19. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili,
aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 3 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom
súde). Sťažovateľ žiadal priznať finančné zadosťučinenie v sume 15 000 € z dôvodu, že
„prieťahy v konaní spôsobili značnú právnu neistotu sťažovateľa“ a v spojitosti
s nečinnosťou súdov nebolo sťažovateľovi umožnené riadne sa stýkať so svojimi
maloletými deťmi.
20. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len
konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd
preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného
ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím
na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa a zistený stav konania (pozri bod
11 a nasl.) považuje za primerané v sume 4 000 €. V tejto súvislosti ústavný súd nemohol
nezohľadniť tiež svoje už prijaté závery uvedené v nálezoch sp. zn. III. ÚS 132/09
zo 7. októbra 2009 a sp. zn. IV. ÚS 271/2011 z 18. apríla 2011, ktoré sa týkali toho istého
konania pred okresným súdom, i keď sťažovateľmi boli iní účastníci tohto konania.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 3.
21. Ústavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom
súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľ žiadal priznať finančné zadosťučinenie
nad ústavným súdom priznanú sumu 4 000 €. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto
časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.
22. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľovi, ktorý bol
vo veci namietaných porušení jeho práv úspešný, vznikli trovy konania z dôvodu jeho
právneho zastúpenia advokátkou. Advokátka vykonala 3 úkony právnych služieb, a to
prevzatie a prípravu zastupovania, spísanie a podanie sťažnosti (20. a 21. novembra 2013)
a zaujatie písomného stanoviska z 5. júna 2014 k vyjadreniu okresného súdu. Odmena
za jeden právny úkon vykonaný v roku 2013 je 130,16 €, spolu s režijným paušálom 7,81 €
predstavuje sumu 137,97 € a za dva úkony 275,94 €. Odmena za jeden právny úkon
vykonaný v roku 2014 je 134 €, spolu s režijným paušálom 8,04 € predstavuje sumu
142,04 €. Odmena advokátke za poskytnuté služby v konaní pred ústavným súdom
(za 3 úkony právnych služieb a 3 x paušálna náhrada) predstavuje celkovú sumu 417,98 €.
Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej
zástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehote
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde) tak,
ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.
23. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. augusta 2014