Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 307/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. novembra 2009

v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra

Dobríka o sťažnosti J. B., K., zastúpeného advokátom JUDr. Ing. P. H., K., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 18. augusta 2004 takto

rozhodol:

1. Základné právo J. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. v období

po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 18. augusta 2004 p o r u š e n é b o l o .

2. J. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur),

ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť J. B. trovy právneho

zastúpenia v sume 245,70 € (slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov) na účet

advokáta JUDr. Ing. P. H., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -11 zo 7. októbra 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. v období

po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. z 18. augusta 2004.

Podpredseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k

sťažnosti podaním sp. zn. z 23. októbra 2009, v ktorom sa okrem iného uvádza:

«Dňa 16. 06. 2004 bol predmetný spis predložený Krajskému súdu v Bratislave. Dňa

30. 11. 2004 Krajský súd v Bratislave uznesením, č. k. -44 napadnuté

uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Dňa 13. 01. 2005 bol predmetný spis vrátený

tunajšiemu súdu. Dňa 20. 01. 2005 sud vyzval JUDr. J. L. na doloženie plnej moci. Dňa

25. 02. 2005 bol nariadený termín pojednávania na deň 14. apríl 2005. Dňa 25. 02. 2005

súd požiadal Katastrálny úrad K. o súčinnosť. Dňa 14. 03. 2005 doručené vyjadrenie

právneho zástupcu navrhovateľa. Dňa 21. 03. 2005 doručené oznámenie Katastrálneho

úradu K. Dňa 14. 04. 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené

uznesenie, že pojednávanie sa odročuje na neurčito. Dňa 18. 10. 2004 doručené oznámenie

právneho zástupcu navrhovateľa o zaplatení súdneho poplatku v kolkoch. Dňa 27. 04. 2005

doručené vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa. Dňa 29. 04. 2005 pokyn zákonného

sudcu. Dňa 02. 05. 2005 doručené podanie navrhovateľa. Dňa 10. 05. 2005 súd uznesením,

č. k. -73 rozhodol o vrátení súdneho poplatku. Dňa 25. 05. 2005 doručené

oznámenie o zaplatení súdneho poplatku v kolkoch. Dňa 01. 06. 2005 súd vyzval odporcu,

aby sa vyjadril k podaniu navrhovateľa. Dňa 23. 06. 2005 doručené vyjadrenie odporcu.

Dňa 30. 06. 2005 bol predmetný spis predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

z dôvodu rozhodovania o prikázaní predmetnej veci Okresnému súdu Košice II z dôvodu

vhodnosti. Dňa 18. 07. 2005 doručené splnomocnenie JUDr. J. L. Dňa 21. 07. 2005

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením, č. k. -83 rozhodol, že návrhu

na prikázanie veci sa nevyhovuje. Dňa 28. 07. 2005 bol predmetný súpis vrátený tunajšiemu

súdu. Dňa 30. 11. 2005 nariadený termín pojednávania na deň 09. marec 2006. Dňa 30. 01.

2006 súd požiadal Katastrálny úrad K. o súčinnosť. Dňa 13. 02. 2006 doručené oznámenie

Katastrálneho úradu K. Dňa 06. 03. 2006 úradný záznam o oznámení zmeny termínu

pojednávania účastníkom konania. Dňa 09. 03. 2006 sa uskutočnilo pojednávanie,

na ktorom bolo vyhlásené uznesenie, že pojednávanie sa z dôvodu práceneschopnosti

zákonného sudcu odročuje na neurčito. Dňa 16. 05. 2006 vytýčený termín pojednávania

na deň 27. jún 2006. Dňa 29. 05. 2006 doručené oznámenie Katastrálneho úradu K. Dňa

27. 06. 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie,

že pojednávanie sa odročuje na neurčito. Dňa 11. 07. 2006 doručené vyjadrenie

navrhovateľa. Dňa 10. 08. 2006 doručené vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa.

Dňa 25. 08. 2006 nariadený termín pojednávania na deň 14. november 2006 o 10.00 hod.

Dňa 18. 08. 2006 doručené podanie Daňového úradu K. Dňa 14. 11. 2006 sa uskutočnilo

pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie, že pojednávanie sa odročuje

na 16. november 2006. Dňa 16. 11. 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol

vyhlásený rozsudok, č. k. -166. Dňa 20. 11. 2006 doručené vyjadrenie právneho

zástupcu navrhovateľa. Dňa 06. 02. 2007 doručené vyjadrenie právneho zástupcu

navrhovateľa. Dňa 07. 02. 2007 oznámenie adresované právnemu zástupcovi navrhovateľa.

Dňa 14. 03. 2007 doručené odvolanie právneho zástupcu navrhovateľa. Dňa 20. 03. 2007

bol predmetný spis predložený Krajskému súdu v Bratislave. Dňa 26. 04. 2007 výzva

na zaplatenie súdneho poplatku. Dňa 25. 05. 2007 oznámenie o úhrade súdneho poplatku

v kolkoch. Dňa 14. 03. 2007 doručené podanie právneho zástupcu navrhovateľa. Dňa

25. 07. 2008 Krajský súd v Bratislave uznesením, č. k. -186 napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Dňa 19. 08. 2008 bol

predmetný spis vrátený tunajšiemu súdu. Dňa 25. 08. 2007 pokyn na doručenie uznesenia

Krajského súdu v Bratislave účastníkom konania. Dňa 13. 02. 2009 súd uznesením, č. k.

-188 nariadil znalecké dokazovanie. Dňa 02. 03. 2009 doručená žiadosť právneho

zástupcu navrhovateľa. Dňa 26. 06. 2009 doručený znalecký posudok. Dňa 22. 09. 2009

pokyn vyššieho súdneho úradníka. Dňa 22. 09. 2009 súd vyzval účastníkov konania, aby sa

vyjadrili k znaleckému posudku. Dňa 22. 09. 2009 výzva adresovaná súdnemu znalcovi –

zaslanie vyúčtovania. Dňa 13. 10. 2009 doručené vyúčtovanie súdneho znalca.

S poukazom na jednotlivé úkony vykonané v predmetnom konaní musím konštatovať,

že v období od 16. 06. 2004 do 13. 01. 2005, v období od 20. 03. 2007 do 19. 08. 2008

sa predmetný spis nachádzal na Krajskom súde v Bratislave z dôvodu rozhodovania

o odvolaní a v období od 30. 06. 2005 do 28. 07. 2005 na Najvyššom súde Slovenskej

republiky z dôvodu rozhodovania o návrhu na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti. Nepatrí

do kompetencie predsedníčky Okresného súdu Bratislava I hodnotiť, či v období,

keď sa predmetný spis nachádzal na Krajskom súde v Bratislave, na najvyššom súde

Slovenskej republiky bolo predmetné konanie poznačené prieťahmi...

Predmetné konanie je poznačené prieťahmi, čo možno považovať v danej veci

za objektívny prieťah, ktorý bol spôsobený vysokým nápadom vecí v oddelení vyššieho

súdneho úradníka, zákonného sudcu ako aj nedostatočným personálnym obsadením sudcov

na civilnom úseku tunajšieho súdu. Vzhľadom na vysoký nápad v oddelení „9 C“

a pretrvávajúci veľký počet nevybavených vecí v oddelení 9 C sa jednotlivé časové úseky

medzi úkonmi sudkyne a vyšších súdnych úradníkov predĺžili.

Zároveň si Vám dovoľujem oznámiť, že som pristúpil k sledovaniu veci a požiadal

som zákonného sudcu o konanie vo veci tak, aby k ďalším prieťahom v konaní

nedochádzalo. Nakoľko zaťaženosť súdneho oddelenia resp. jednotlivých obchodných

sudcov nemôže byť dôvodom na porušenie práva účastníka konania garantovaného v čl. 48

ods. 2 SR, mám za to, že predmetné konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi

avšak objektívneho charakteru.

V prípade, ak Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje, že bolo porušené právo

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby bolo vzaté do úvahy,

že zákonná sudkyňa subjektívnym konaním nezavinila vznik prieťahov v konaní a tento bol

čiastočne spôsobený aj navrhovateľom. S poukazom na uvedené objektívne dôvody,

za ktorých došlo k prieťahu v konaní, prosím Ústavný súd Slovenskej republiky, aby

uvedené skutočnosti pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia vzal do úvahy a

nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške.

Konečné rozhodnutie ponechávam na zváženie Ústavnému súdu Slovenskej

republiky.»

Rovnaké skutočnosti, čo sa týka chronológie úkonov okresného súdu, zistil

aj ústavný súd z obsahu súdneho spisu, ktorý mu bol predložený k previerke 30. októbra

2009.

Právny zástupca sa k stanovisku okresného súdu nevyjadril.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva

zaručeného , ako aj práva zaručeného dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ

ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno

v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(, ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z (ďalej

len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť

pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, ,

) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej

veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľ žalovaným,

ústavný súd ju podrobne zhodnotil už v predchádzajúcom náleze sp. zn.

z 18. augusta 2004, preto sa týmto kritériom podrobnejšie nezaoberal. Podľa tohto názoru

ústavného súdu dĺžka konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej náročnosti

prerokovávanej veci.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho

konania. Ústavný súd konštatuje, že po vydaní nálezu sp. zn. z 18. augusta

2004 nezistil také okolnosti, na základe ktorých by bolo možné konštatovať, že sťažovateľ

podstatne prispel k predĺženiu konania v predmetnej veci. Ani okresný súd vo svojom

vyjadrení k sťažnosti neuviedol, že by správanie sťažovateľa od vydania nálezu ústavného

súdu malo vplyv na doterajšiu dĺžku konania.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup samotného okresného súdu.

Preskúmaním procesného postupu a dosiaľ vykonaných úkonov okresného súdu

po náleze ústavného súdu zistil ústavný súd dve väčšie obdobia nečinnosti, ktoré by mohol

kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v konaní, a to od 28. júla 2005, keď mu bol

doručený spis z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“),

až do pojednávania, ktoré sa konalo 27. júna 2006 (nečinnosť takmer 11 mesiacov),

a tiež od 19. augusta 2008, keď mu bol doručený spis z odvolacieho súdu, až do 13. februára

2009, keď nariadil znalecké dokazovanie (nečinnosť takmer 6 mesiacov). Okrem tejto

nečinnosti jeho postup bol aj neefektívny, pretože aj keď vykonával priebežne dokazovanie

a 16. novembra 2006 vyhlásil aj rozsudok, jeho rozhodnutie bolo odvolaním v napadnutej

časti zrušené odvolacím súdom 25. júla 2008 podľa

pre nesprávne právne posúdenie veci a nevykonanie ďalších navrhovaných dôkazov a vec

mu bola vrátená na ďalšie konanie.

Z uvedeného vyplýva, že okresný súd od rozhodnutia ústavného súdu (august 2004),

ktorý už raz vyslovil, že označené práva sťažovateľa boli okresným súdom v predmetnom

konaní porušené, do súčasnosti (rozhodovanie o prijatej sťažnosti ústavným súdom)

nedokázal organizovať svoj procesný postup plynulo a efektívne tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a skončená ( ) a aby sa čo najskôr odstránil

stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň fyzické osoby obrátili o rozhodnutie.

Vec je aj viac ako piatich rokoch od rozhodnutia ústavného súdu (resp. po 11 rokoch

od začatia konania) stále bez právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Všeobecný súd mal

v zmysle nálezu ústavného súdu venovať postupu v tejto veci zvýšenú pozornosť.

Zbytočné prieťahy v tomto konaní priznal aj podpredseda okresného súdu vo svojom

vyjadrení k sťažnosti. Ústavný súd však neakceptoval jeho tvrdenie, že zbytočné prieťahy

boli objektívneho charakteru.

V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol (napr. , ),

že nedostatočné personálne obsadenie sudcov na civilnom úseku, vysoký nápad vecí

v oddelení vyššieho súdneho úradníka, zákonného sudcu, ako aj tunajšieho súdu, v ktorých

sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy,

a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia (m. m. ,

). Okresný súd vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti,

na základe ktorých by bolo možné usudzovať, že v danej veci ide o takýto prípad.

Vychádzajúc z uvedeného preto ústavný súd dospel k názoru, že doterajším

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. aj v období

po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. z 18. augusta 2004 došlo

k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Aj napriek zisteniu ústavného súdu, že došlo k porušeniu základného

práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru okresným súdom, neprikázal mu, aby vo veci sp. zn. konal

bez zbytočných prieťahov vzhľadom na to, že táto povinnosť mu už bola uložená nálezom

sp. zn. z 18. augusta 2004 (m. m. , , ,

, ).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ v sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume

6 000 €, ktoré odôvodnil dôvodmi uvedenými v sťažnosti.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na jeho

nečinnosť a tiež neefektívny postup od vydania nálezu sp. zn. z 18. augusta

2004, berúc do úvahy všetky okolnosti dané prípadu, ústavný súd považoval priznanie sumy

3 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa

(bod 2 výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré

mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca

sťažovateľa si uplatnil trovy konania v sume 491,40 €, ktoré bližšie nešpecifikoval.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je priemerná mesačná mzda

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2008 v sume 695,41 €

(20 950 Sk). Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( )

náhradu trov konania za dva úkony právnej služby v hodnote po 115,90 € (príprava

a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti). Ďalej mal právny zástupca sťažovateľa

aj nárok na náhradu režijného paušálu 6,95 € za jeden úkon podľa vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Spolu teda priznal

sťažovateľovi trovy konania v celkovej sume 245,70 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s )

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom

súde).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom

jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. novembra 2009