Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 52/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-55

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. apríla 2012 v senáte

zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka

v konaní o sťažnosti Ing. F. L., CSc., B., zastúpeného advokátom JUDr. S. J., B., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II a Okresnej

prokuratúry Bratislava II v trestnom konaní vedenom pod ČVS: ORP-770/OEK-B2-2009-

TM v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 11. novembra 2010 takto

rozhodol:

1. Základné právo Ing. F. L., CSc., podľa a právo

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresnej prokuratúry Bratislava II v konaní vedenom pod ČVS: ORP-770/OEK-B2-2009-

TM v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS

98/2010 z 11. novembra 2010 p o r u š e n é b o l o .

2. Ing. F. L., CSc., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovom päťsto

eur), ktoré j e Okresná prokuratúra Bratislava II p o v i n n á vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresná prokuratúra Bratislava II j e p o v i n n á uhradiť Ing. F. L., CSc., trovy

právneho zastúpenia v sume 485,24 € (slovom štyristoosemdesiatpäť eur a dvadsaťštyri

centov) na účet jeho advokáta JUDr. S. J., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

4. V zostávajúcej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-11 z 8. februára 2012 prijal na ďalšie konanie sťažnosť Ing. F. L., CSc., B.

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. S. J., B., ktorou namieta porušenie

svojho základného práva zaručeného (ďalej len

„ústava“) a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava

II (ďalej len „OR PZ BA II“) a postupom Okresnej prokuratúry Bratislava II (ďalej len

„okresná prokuratúra“) v trestnom konaní vedenom pod ČVS: ORP-770/OEK-B2-2009-TM

(ďalej len „predmetné konanie“ alebo „napadnuté konanie“) v období po právoplatnosti

nálezu ústavného súdu sp. zn. z 11. novembra 2010.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že „proti sťažovateľovi ako obvinenému

na základe Uznesenia o začatí trestného stíhania obvineného zo dňa 09. 11. 2004 a zo dňa

18. 07. 2005, ktoré boli vydané OR PZ v Bratislave I pod ČVS: ORP-1398/OEK-B1-

2002...“, je v súčasnosti OR PZ BA II vedené trestné stíhanie pod ČVS: ORP-770/OEK-B2-

2009-TM.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza:

«Dňa 7. 8. 2000 bolo poškodeným spoločnosťou B., spol. s r. o... podané trestné

oznámenie na sťažovateľa vo veci podozrenia z krádeže, sprenevery a podvodu.

Dňa 18. 09. 2000, dňa 02. 10. 2000 a dňa 06. 12. 2000 bolo trestné oznámenie

podané poškodeným doplnené písomnými podania poškodeného.

Dňa 19. 11. 2002 bolo začaté trestné stíhanie vedené pre OR PZ v Bratislave I pod

ČVS: ORP-1398/OEK-B1-2002

Dňa 09. 11. 2004 bolo proti sťažovateľovi vznesené obvinenie Uznesením OR PZ

v Bratislave I pod ČVS: ORP-1398/OEK-B1-2002 pre trestný čin sprenevery a trestný čin

podvodu.

Dňa 18. 07. 2005 bolo proti sťažovateľovi vznesené obvinenie Uznesením OR PZ

v Bratislave I pod ČVS: ORP-1398/OEK-B1-2002 pre trestný čin zneužívania informácií

v obchodnom styku a trestný čin sprenevery.

Dňa 4. 6. 2009 vydal Úrad justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ,

Odbor justičnej polície, Osvetová č. 4, 827 49 Bratislava II „Písomné upozornenie o zmene

právnej kvalifikácie“ v konaní ČVS: ORP-770/OEK-B2-2009-TM podľa dôkazu č. 4, ktorým

o. i. rozčlenil skutok 2 obvinenia z 18. 7. 2008 na 3 skutky.

Dňa 15. 06. 2009 sťažovateľ požiadal vyšetrovateľa o ukončenie vyšetrovania

návrhom podľa dôkazu č. 5. Pretože vyšetrovateľ na tento návrh nijak nereagoval,

sťažovateľ podal po márnom uplynutí 3 mesiacov dňa 25. 9. 2009 generálnemu

prokurátorovi sťažnosť na prieťahy v prípravnom trestnom konaní ČVS: ORP-770/OEK-

vedenom na Úrade justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ,

Odbore justičnej polície, Osvetová č. 4, 827 49 Bratislava tak, ako je to preukázané

dôkazom č. 6 tejto sťažnosti.

Dňa 30. 09. 2009 Generálna prokuratúra SR doručila sťažovateľovi oznámenie

o odstúpení sťažnosti na prieťahy v konaní Krajskej prokuratúre Bratislava. V predmetnom

oznámení nebolo Generálnou prokuratúrou zaujaté žiadne stanovisko k sťažnosti

sťažovateľa na prieťahy v konaní.

Dňa 08. 10. 2009 bolo sťažovateľovi doručené vyrozumenie Krajskej prokuratúry

Bratislava o vyhodnotení podnetu sťažovateľa zo dňa 25. 09. 2009 ako podnetu na

preskúmanie zákonnosti postupu prokurátora a vyšetrovateľa, ktorým sa Krajská

prokuratúra Bratislava bude zaoberať a sťažovateľa písomne informovať.

Dňa 11. 12. 2009 sťažovateľ podal ústavnú sťažnosť z dôvodov prieťahov v konaní

pred orgánmi činnými v trestnom konaní, ktoré prebieha už od roku 2002 resp. voči

sťažovateľovi ako obvinenému od roku 2004. Sťažnosť sťažovateľ podal voči Generálnej

prokuratúre SR a Okresným riaditeľstvám policajného zboru v Bratislave I a Bratislave II.

Dňa 21. 12. 2009 sťažovateľ prevzal list Krajskej prokuratúry Bratislava z 16. 12.

2009..., ktorým mu prokurátorka oznámila, že vec je skutkovo a právne zložitá a že uložila

prokurátorovi, aby vec ukončil.

Dňa 31. 3. 2010 Ústavný súd SR svojim uznesením č. k. -14 rozhodol,

že sťažnosť sťažovateľa ... prijíma na ďalšie konanie v časti, ktorou sa táto týka Okresných

riaditeľstiev policajného zboru v Bratislave I a Bratislave II. Vo zvyšnej časti sťažnosť súd

odmietol s odôvodnením, že Generálna prokuratúra SR do sťažovateľových práv nemohla

zasiahnuť.

Dňa 11. novembra 2010 ústavný súd SR svojim nálezom č. k. -51

rozhodol, že právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného riaditeľstva policajného zboru Bratislava I a Bratislava II v trestnom konaní

vedenom pod ČVS: ORP-770/OEK-B2-2009-TM porušené bolo. Okresnému riaditeľstvu

policajného zboru Bratislava II súd prikázal konať bez zbytočných prieťahov

a sťažovateľovi priznal celkom 1.500,- € finančného zadosťučinenia, k úhrade ktorého súd

zaviazal obe policajné riaditeľstvá.

Od tohto času uplynul už ďalší rok a dva mesiace. Obžaloba však do dnešného dňa

podaná nebola a ani samotné trestné konanie nebolo dodnes žiadnym spôsobom ukončené.

Sťažovateľ nemá žiadnu možnosť pokračovanie konania dosiahnuť, pretože podaním

sťažnosti podľa dôkazu č. 6 vyčerpal všetky prostriedky nápravy, ktoré mal k dispozícii.

Takto sa sťažovateľ domnieva, že došlo k prieťahom v trestnom konaní, ktoré sú evidentné,

nakoľko trestné stíhanie pred orgánmi činnými v trestnom konaní prebieha už od roku 2002

resp. voči sťažovateľovi ako obvinenému od roku 2004. Z uvedeného je evidentné, že lehoty

stanovené , pre prípravné konanie t. j. pre

skončenie vyšetrovania a skráteného vyšetrovania boli niekoľkonásobne prekročené. Ani

kladné vybavenie sťažnosti sťažovateľa ústavným súdom nedosiahlo predpokladaný účinok

a sťažovateľ sa domnieva, že tak je to z toho dôvodu, že povinnosť konať ústavný súd uložil

policajnému zboru, ale žiadnemu orgánu prokuratúry. Z toho dôvodu sťažovateľ navrhuje,

aby ústavný súd konštatoval aj voči vyššie uvedeným orgánom prokuratúry, že vo veci

dochádza k neprimeraným prieťahom v trestnom konaní, ktoré nielenže predstavujú

porušenie priznaného práva ale zároveň porušenie jednej zo základných zásad

trestného konania a zároveň, aby im prikázal v danej veci konať.»

Podľa sťažovateľa „Vyššie popísaným konaním Krajskej prokuratúry Bratislava

a Okresnej prokuratúry v Bratislave II dochádza k porušovaniu základného práva

sťažovateľa na prejednanie veci v primeranej lehote bez zbytočných prieťahov

garantovaného SR a Európskeho dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd...

V trestnej veci sťažovateľa sa napádané konanie, ktoré sa aj po 11 rokoch od

začatia trestného stíhania a viac než siedmich rokoch od vznesenia obvinenia sťažovateľovi

nachádza v prípravnom konaní. V skutočnosti v tomto konaní nebolo vykonané ani žiadne

dokazovanie, odlišné od dôkazov, ktoré vyšetrovateľ zhromaždil už pred vznesením

obvinenia – tieto dôkazy (výsluch podnecovateľov) vyšetrovateľ po vznesení obvinenia len

zopakoval. Z uvedeného je odôvodnené predpokladať, že predmetná trestná vec nebude

v dohľadnej dobe v prípravnom konaní ukončená či už podaním obžaloby resp. iným

prípustným rozhodnutím v prípravnom konaní, napríklad zastavením trestného stíhania.“.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej poukázal na aktuálnu judikatúru ústavného súdu, podľa

ktorej pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd zohľadňuje

tri kritériá – právnu a faktickú zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup orgánov

činných v trestnom konaní.

K uvedeným kritériám sťažovateľ uviedol, že posudzované konanie vedené OR PZ

BA II „nepredstavuje z hľadiska zložitosti dokazovania a vyšetrovania a závažnosti

trestných činov trestnú vec, ktorú je možné považovať za právne a fakticky zložitú. Nejedná

sa o obzvlášť závažné zločiny vyžadujúce niekoľkoročné zdĺhavé dokazovanie. Všetky

potrebné dôkazy, predovšetkým listinné dôkazy sú od počiatku súčasťou vyšetrovacieho

spisu. Trestné činy spadajú do kategórie ekonomickej trestnej činnosti a po skutkovej

stránke sa jedná o jednoduché a nie závažné trestné činy. To okrem iného potvrdil aj

Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze zo dňa 11. 11. 2010 sp. zn.

-51.“. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania možno podľa jeho názoru

počas celej doby konania „hodnotiť ako aktívne a súčinné s ohľadom na okolnosť, že to bol

on, kto založil všetky vecné dôkazy do spisu. V dôsledku toho nemohlo správanie

sťažovateľa prispieť k zdĺhavosti konania a nevykazuje znaky, ktoré by mali byť

v neprospech sťažovateľa pri posudzovaní zbytočných prieťahov v tomto konaní.“. Pokiaľ

ide o postup orgánov činných v trestnom konaní v posudzovanom konaní, podľa

sťažovateľa sa daná trestná vec 9 rokov po podaní podnetu na začatie trestného konania

stále nachádza v prípravnom konaní, nebola podaná obžaloba ani iné rozhodnutie v rámci

prípravného konania. K zbytočným prieťahom došlo podľa sťažovateľa aj na strane okresnej

prokuratúry a Krajskej prokuratúry v Bratislave (ďalej len „krajská prokuratúra“), pretože

napriek uznaniu niekoľkoročného neodôvodneného trvania trestného stíhania toto do

dnešného dňa žiadnym spôsobom ukončené nebolo.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd uznesením prijal

sťažnosť na ďalšie konanie a následne vo veci rozhodol týmto nálezom:

„Základné práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, bolo porušené postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru

v Bratislave II v období od vydania nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

-51 zo dňa 11. novembra 2010 a postupom Okresnej prokuratúry v Bratislave

II a Krajskej prokuratúry Bratislava v období od začatia trestného stíhania, v prípravnom

trestnom konaní, ktoré je dnes vedené pod ČVS: ORP-770/OEK-B2-2009-TM.

Ústavný súd prikazuje Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Bratislave II,

Okresnej prokuratúre v Bratislave II a Krajskej prokuratúre Bratislava, aby v prípravnom

trestnom konaní, ktoré je dnes vedené pod ČVS: ORP-770/OEK-B2-2009-TM konali bez

zbytočných prieťahov v súlade s ustanoveniami .

Ústavný súd priznáva sťažovateľovi Ing. F. L., CSc. primerané finančné

zadosťučinenie v sume 10.000,- € (slovom: desaťtisíc EUR), ktoré mu je Okresné

riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave II povinné zaplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Ústavný súd priznáva sťažovateľovi Ing. F. L., CSc. primerané finančné

zadosťučinenie v sume 10.000,- € (slovom: desaťtisíc EUR), ktoré mu je Okresná

prokuratúra v Bratislave II povinná zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

Ústavný súd priznáva sťažovateľovi Ing. F. L., CSc. primerané finančné

zadosťučinenie v sume 10.000,- € (slovom: desaťtisíc EUR), ktoré mu je Krajská

prokuratúra Bratislava povinná zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

Ústavný súd priznáva sťažovateľovi Ing. F. L., CSc. náhradu trov právneho

zastúpenia vo výške 323,49 EUR, ktorá je splatná do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu

na účet právneho zástupcu sťažovateľa JUDr. S. J. vedený vo V...“

Na základe výzvy ústavného súdu sa v predmetnej veci vyjadrilo OR PZ BA II

prostredníctvom Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave podaním č. KRPZ-

BA-VO-277/2012 z 5. marca 2012, v ktorom sa okrem iného uvádza: „K predmetnej

sťažnosti je potrebné uviesť, že v čase vydania nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky

spis. zn.: -51, ešte nebol vyčerpaný celý rozsah vyšetrovania. Dňa 17. 01.

2011 a dňa 20. 01. 2011 sťažovateľ využil svoje zákonné právo a nazrel do hore uvedeného

vyšetrovacieho spisu. Spisový materiál bol na základe žiadosti sťažovateľa dňa 27. 01. 2011

zaslaný na Okresnú prokuratúru Bratislava II na preskúmanie postupu policajta podľa §

210 . Sťažovateľ vo svojej žiadosti okrem iného žiadal o zopakovanie

výsluchu svedka a navrhol výsluch ďalších svedkov, ako aj namietal nezákonnosť výsluchov

osôb bez prítomnosti svojej osoby ako obvineného. Prokurátorka Okresnej prokuratúry

Bratislava II svojím listom zo dňa 15. 04. 2011 vyhodnotila namietaný postup vyšetrovateľa

ako zákonný (viď. strany 1917-1920 a 1925 trestného spisu). Do doby rozhodnutia

prokurátorky vo veci žiadosti o preskúmanie zákonnosti postupu vyšetrovateľa, vyšetrovateľ

dňa 17. 03. 2011 vydal uznesenie o vylúčení veci podľa ,

ktorým z konania v trestnom spise ČVS: ORP-770/OEK-B2-2009 vylúčil časť konania

kvalifikovanú ako trestný čin podvodu podľa Proti

uzneseniu o vylúčení veci podal sťažovateľ dňa 28. 03. 2011 sťažnosť, ktorá bola uznesením

prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava II zo dňa 15. 04. 2011 zamietnutá.

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava II okrem vyššie uvedených rozhodnutí dňa

09. 02. 2011 vydala uznesenie, ktorým sa nevylúčila z vykonávania úkonov trestného

konania. Sťažovateľ si dňa 18. 2. 2011 podal sťažnosť aj proti tomuto uzneseniu a sťažnosť

bola uznesením okresného prokurátora v zastúpení námestníkom okresného prokurátora zo

dňa 20. 04. 2011 zamietnutá.

Vyšetrovateľ vo veci vypočul po doručení uvedeného nálezu Ústavného súdu

Slovenskej republiky nasledovné osoby: dňa 24. 03. 2011 vypočul svedka JUDr. B. B., dňa

19. 04. 2011 svedkov Ing. R. F. a Ing. arch. P. O., dňa 29. 04. 2011 svedkov – poškodených

Ing. R. L. a Ing. O. O. Následne vyšetrovateľ umožnil v dňoch 16. 05. 2011 a 18. 05. 2011

preštudovanie vyšetrovacieho spisu podľa obvinenému,

ktorým je sťažovateľ a zástupcovi poškodeného. Dňa 27. 05. 2011 vyšetrovateľ spracoval

návrh na podanie obžaloby podľa a návrh bol spolu so

spisom zaslaný na Okresnú prokuratúru Bratislava II. Do dnešného dňa nebol vyššie

zmieňovaný trestný spis vrátený na doplnenie a Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v

Bratislave II neobdržalo ani kópiu obžaloby a ani rozsudok súdu v predmetnej trestnej veci.

Na základe vyššie uvedených skutočností je možné konštatovať, že vyšetrovanie

vykonávané v trestnom spise ČVS: ORP-770/OEK-B2-2009 bolo na Okresnom riaditeľstve

Policajného zboru v Bratislave II ukončené dňa 27. 05. 2011. Zastávame názor, že v období

po vydaní nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky spis. zn.: -51 (nález

bol vyšetrovateľovi doručený dňa 08. 12. 2011) do 27. 05. 2011 t. j. do dňa spracovania

návrhu na podanie obžaloby a jeho zaslania na Okresnú prokuratúru Bratislava II, boli

v spise priebežne vykonávané procesné úkony. Urýchliť skončenie vyšetrovania neumožnila

ani skutočnosť, že sťažovateľ podával vyššie uvádzané sťažnosti a žiadosť o preskúmanie

zákonnosti postupu a do rozhodnutia prokurátorky v týchto veciach nebolo možné

predmetné vyšetrovanie skončiť.

Na základe uvedených dôvodov neboli podľa nášho názoru, po obdržaní

spomínaného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, spôsobené prieťahy vo veci

a tým nedošlo k porušeniu garantovaných základných práv a slobôd sťažovateľa.

Nakoľko Ústavným súdom Slovenskej republiky oslovené Okresné riaditeľstvo

Policajného zboru v Bratislave II nemá právnu subjektivitu (je len preddavkovou

organizáciou štátnej rozpočtovej organizácie Krajské riaditeľstvo Policajného zboru

v Bratislave) a nemôže na seba brať práva a povinnosti, teda nemôže byť účastníkom

súdneho konania, vyjadrenie k sťažnosti sťažovateľa Vám zasielame z úrovne Krajského

riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave.“

Na základe výzvy ústavného súdu sa v predmetnej veci vyjadrila okresná prokuratúra

podaním sp. zn. z 9. marca 2012, v ktorom okrem iného uviedla: «Sťažovateľ

bol v konaní vedenom na Okresnej prokuratúre Bratislava 2 pod sp. zn. stíhaný

- pre trestný čin zneužívania informácií v obchodnom styku podľa § 128 ods. 1,

ods. 2, ods. 4 účinného do 31. decembra 2005 pre tri samostatné skutky

sčasti štádiu pokusu podľa ,

- trestný čin sprenevery podľa ,

účinného do 31. decembra 2005 a

- trestný čin podvodu podľa , účinného do

31. decembra 2005.

Po vydaní nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa

11. novembra 2010 boli urýchlené vykonávané dôkazy, ktoré odôvodňovali ukončenie

prípravného konania, ktoré bolo ukončené dňa 28. februára 2012 podaním obžaloby na

Okresný súd Bratislava II.

Sťažovateľ sa dopustil viacerých trestných činov majetkovej povahy, kde dôkazná

situácia bola sťažená tou skutočnosťou, že výška spôsobenej škody sa musela preukázať na

podklade účtovných dokladov právnických osôb. Usvedčujúce výpovede svedkov boli

zadovážené z Českej republiky a z Rakúskej republiky, čo taktiež si vyžiadalo značnú časovú

náročnosť. Rozsiahlosť spisového materiálu cca 2 000 strán sa podieľalo na dodržaní práv

na oboznámenie sa s výsledkami vyšetrovania sťažovateľa a poškodených osôb trestnou

činnosťou. Sťažovateľ si naviac vyhotovoval fotokópie mnohých dôkazov vykonaných

v rámci prípravného konania...

Od vydania nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa

11. novembra 2010 sťažovateľ adresoval orgánom činným v trestnom konaní nasledované

podania

1/ dňa 22. decembra 2010 bola na Okresnú prokuratúru Bratislava II doručená

žiadosť sťažovateľa podľa o preskúmanie závažnosti

dôvodov, z ktorých orgán činný v trestnom konaní (vyšetrovateľ) odmietol právo na

nahliadame do spisu, súčasťou podania bol i návrh na vylúčenie dozorujúceho prokurátora

z konania

2/ dňa 27. januára 2011 bola dozorujúcemu prokurátorovi žiadosť sťažovateľa

o preskúmanie postupu policajta,

3/ dňa 29. januára 2011 bol na Okresnú prokuratúru Bratislava II doručený podnet

sťažovateľa, ktorý adresoval Krajskej prokuratúre Bratislava na preskúmanie zákonnosti

postupu okresného prokurátora

4/ dňa 31. januára 2011 podal na Krajskú prokuratúru Bratislava sťažovateľ podnet,

o ktorom konal dozorujúci prokurátor,

5/ dňa 21. februára 2011 podal sťažnosť voči uzneseniu dozorujúceho prokurátora

sp. zn. zo dňa 9. 2. 2011, pričom k jeho vydaniu sám podal podnet dňa 22. 12.

2010,

6/ dňa 28. februára 2011 bol doručený Okresnej prokuratúre Bratislava II podnet

sťažovateľa od Vojenskej obvodnej prokuratúry Bratislave,

7/ dňa 3. marca 2011 bol doručený Okresnej prokuratúry Bratislava II podnet

sťažovateľa z Krajskej prokuratúry Bratislava,

8/ dňa 17. marca 2011 bola doručená Okresnej prokuratúre Bratislava II žiadosť

sťažovateľa o nariadenie povinnosti sprístupniť dôkazy zabezpečené v prípravnom konaní,

hoci v konaní boli jeho práva riadne akceptované,

9/ dňa 17. marca 2001 bolo doručené prvostupňovej prokuratúre ďalšie podanie

sťažovateľa o preskúmanie postupu vyšetrovateľa

Okrem uvedených podaní sťažovateľ návrhom z 17. júla 2005 podľa zákona

č. o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci v znení neskorších

predpisov uplatnil na Okresnom súde Bratislava I svoj nárok „na náhradu nemajetkovej

ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom zásahom do práva na ochranu osobnosti“,

o ktorom sa koná pod sp. zn. . V súvislosti s týmto návrhom dozorujúci

prokurátor predložil spisový materiál (vyšetrovací spis, dozorový spis) organizačnému a

kontrolnému odboru Generálnej prokuratúre Slovenskej republike k sp. zn. XV/2 Spr 16/11

dňa 30. mája 2011, keďže táto zložka je povinná k žalobe sťažovateľa podať vyjadrenie.

Vzhľadom na uvedené podania sťažovateľa dozorujúci prokurátor bol povinný

v každom podaní sťažovateľa vyžiadať si celý spisový materiál, oboznámiť sa s ním

a o výsledku preskúmania vždy sťažovateľa informovať a ako je z prehľadu podaní

sťažovateľa i zákonným spôsobom rozhodnúť (uznesenie o nevylúčení) a v rámci konania

o sťažnosti predložiť kompletný spisový materiál nadriadenej prokuratúre...

Prokuratúra zastáva názor, že svojím postupom neprispela v rozhodujúcej miere

k dĺžke prípravného konania. Ako je zrejmé z prehľadu podaní sťažovateľa, tento svojimi

opakovanými a neopodstatnenými podaniami výrazným spôsobom a mierou sa podieľal na

neúmernom predĺžení ukončení prípravného konania. Je pravdou, že po predložení spisu

Okresnej prokuratúre Bratislava II dňa 30. mája 2011 s návrhom vyšetrovateľa na podanie

obžaloby, táto bola podaná až dňa 28. februára 2012. Túto lehotu významnou mierou

ovplyvnil nielen rozsah vyšetrovacieho spisu (cca 2 000 strán), ale i povinnosť predložiť

vyšetrovací spis na určité obdobie nadriadenej zložke pre účely iného civilného konania,

ktoré inicioval sťažovateľ...

S poukazom na konkrétne okolnosti v trestnej veci sťažovateľa, dôkaznú náročnosť

ako i správanie sťažovateľa napriek značnej dĺžke prípravného konania navrhujem vysloviť,

že za obdobie od nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa

11. novembra 2010 základné právo sťažovateľa podľa Slovenskej

republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd porušené

nebolo.»

Podaním z 26. marca 2012 sťažovateľ zaujal stanovisko k vyjadreniam zostávajúcich

účastníkov tohto konania. Podľa sťažovateľa je vyjadrenie okresnej prokuratúry

vo viacerých bodoch nepravdivé a vo vzťahu k odôvodneniu vzťahujúcemu sa k otázke

zložitosti veci uviedol:

«1. Nie je pravdivé tvrdenie v bode 2.1 vyjadrenia Okresnej prokuratúry, podľa

ktorého výšku spôsobenej škody vyšetrovateľ musel preukazovať účtovnými dokladmi

právnických osôb. Zisťovanie výšky spôsobenej škody neustále navrhoval sťažovateľ

a vyšetrovateľ ich sústavne odmietal. Tieto návrhy, podané v rámci ochrany práv

sťažovateľa, ako i sťažovateľove sťažnosti pre ich odmietanie, prokuratúra v ďalšom

sťažovateľovi považuje za dôvody, ktorými mal sťažovateľ zdržiavať konanie. Naposledy

o takéto dokazovanie sťažovateľ požiadal pri štúdiu spisu dňa 16. 05. 2011 podľa str. 2,

posl. odsek dôkazu č. 2., pričom vyšetrovateľ tento návrh na dokazovanie odmietol v celom

rozsahu vyjadrením z 26. 05. 2011 podľa dôkazu č. 3.

2. Nie je pravdivé tvrdenie, podľa ktorého prieťahy v konaní boli spôsobené

nutnosťou zadovažovať výpovede svedkov z Českej republiky. Českí občania, ktorí v tejto

veci vypovedali, podnikajú v Slovenskej republike, a preto vypovedali v Slovenskej

republike. Pred orgánmi Slovenskej republiky vypovedali v ten deň, na ktorý ich

vyšetrovateľ predvolal, pričom všetci piati sú členmi predstavenstva B., a. s., väčšinového

spoločníka spoločnosti B., spol. s r. o., ktorá je v konaní označená za poškodenú. Z tohto

dôvodu nemôže obstáť tvrdenie, že dôvodom prieťahov bolo práve ich vypočutie. Navyše

tvrdenia týchto osôb neboli doložené ani jediným listinným dôkazom, napriek tomu, že

sťažovateľ o takéto dôkazy opakovane žiadal.

3. Nie je pravdivé ani tvrdenie, podľa ktorého prieťahy v konaní boli spôsobené

nutnosťou zadovažovať výpovede svedkov z Rakúska. Z Rakúska nebola zadovážená žiadna

svedecká výpoveď. Ani pred slovenskými orgánmi nevypovedal žiaden svedok z Rakúska –

žiaden občan Rakúska a ani nikto, kto sa v Rakúsku zdržuje prechodne, či trvalo. Toto

tvrdenie je preto v celom rozsahu účelové.

4. Nie je pravdivé ani tvrdenie prokuratúry v bode 2.2. bod 8 jej vyjadrenia, podľa

ktorého boli práva sťažovateľa na sprístupnenie dôkazov akceptované. Moci je sťažovateľ

spoločníkom spoločnosti B., spol. s r. o. a hoci ide o dôkazy použité v spise proti nemu,

vyšetrovateľ mu odmietol viaceré z požadovaných dôkazov vydať. Podľa dôkazu č. 4. tak

napr. odmietol učiniť tiež pri výpisoch z bankových účtov spoločnosti B., spol. s r. o. za

inkriminované obdobie, v ktorom bol sťažovateľ konateľom spoločnosti. Toto odmietnutie

potvrdila svojim uznesením i dozorujúca prokurátorka, ktorá odmietla sťažnosť

sťažovateľa, ktorou sa svojho práva domáhal...

5. Sťažovateľ nesúhlasí ani s tvrdením prokuratúry, podľa ktorého k zdržaniu

konania prispel on samotný tým, že si vyhotovoval fotokópie mnohých dôkazov zo spisu.

Niektoré fotokópie si skutočne vyhotovil, tak učinil dvakrát pri dvoch nahliadnutiach do

spisu. Vyhotovovanie týchto kópií nikdy netrvalo dlhšie ako dve hodiny a všetkých takto

vyhotovených strán iste nebolo viac než 20. Je vylúčené, aby takto spôsobil nutnosť 11,

resp. 7 rokov konania. Navyše vyhotovovanie fotokópií zo spisu je právo sťažovateľa, ktoré

mu nemožno odoprieť.

6. Sťažovateľ konštatuje, že spis je skutočne rozsiahly, avšak ani tento rozsah

vyšetrovateľa nezbavuje zodpovednosti za prieťahy v konaní. Tento rozsah je totiž

spôsobený tým, že do spisu boli z neznámych dôvodov založené všetky listiny obchodných

partnerov spoločnosti B., spol. s r. o., ktoré sa týkajú obchodných prípadov spoločnosti B.,

spol. s r. o. Takto je v spise založená napr. každá listina k dodávke projektu..., akou

disponuje odberateľ projektu. Sú tam založené aj všetky existujúce výpisy z bankových účtov

spoločnosti B., spol. s r. o. Nemožno však zistiť, z akého dôvodu sú v spise založené tieto

irelevantné listiny, ale ani ich rozsah nespôsobil žiadne zdržanie konania. Vyšetrovateľ si

ich vyžiadal od tretích osôb, tie ich v stanovenej lehote doručili a vyšetrovateľ ich len

založil do spisu. Z hľadiska zbytočnosti takto vykonanej činnosti vyšetrovateľa však

sťažovateľ opäť zdôrazňuje, že nemožno zistiť, prečo vyšetrovateľ uvedené listiny vôbec

zhromažďoval, pretože z údajne trestných skutkov týmito listinami, nie je preukázané nič.

Doklady spoločnosti B., spol. s r. o., ktorými by mohlo byť preukázané, či vôbec nejaká

škoda vznikla, vyšetrovateľ do spisu založiť sústavne odmietal a aj odmietol tak, ako to

preukazuje dôkaz č. 3.

7. Sťažovateľ sa zoznámil so spisom za jediný deň, v ten deň, kedy mu vyšetrovateľ

oznámil, že tak učiniť môže, a preto ani toto nemožno pokladať za príčinu konania v trvaní

7, resp. 11 rokov. Poškodené osoby neexistujú, pričom za poškodenú je považovaná

právnická osoba, v mene ktorej koná jediná fyzická osoba. Preto zdržanie štúdiom spisu

mohlo trvať, a ak netrvalo, tak malo trvať, len jediný deň. Ani toto štúdium nemohlo byť

žiadnou príčinou konania v trvaní 7, resp. 11 rokov. Pokiaľ vyšetrovateľ umožnil štúdium

spisu viacerým osobám, ktoré nie sú poškodené, bol sťažovateľ takýmto postupom

poškodený vo svojom práve na prezumpciu neviny a ochranu osobnosti. Poškodený bol

najmä s ohľadom na okolnosť, že sám sťažovateľ sa svojho práva na nahliadanie do spisu

musel dožadovať rok. Tak musel činiť sústavou sťažností, kým konečne zmienené právo

mohol aj reálne vykonať.

V časti 2.2 svojho vyjadrenia prokuratúra dôvodí prieťahy kverulantstvom

sťažovateľa ako základnou príčinou zdržania konania. Sťažovateľ bol skutočne v záujme

uchovania svojich práv donútený podať množstvo podaní, tie ale bol povinný podávať

výlučne z toho dôvodu, že mu príslušné oprávnené osoby – t. j. prokuratúra ako garant

zákonnosti – odmietli priznať tie práva, ktoré mu priznáva .»

V ďalšom texte svojho vyjadrenia sťažovateľ podrobne špecifikoval procesné úkony

(žiadosti, sťažnosti), ktoré bol podľa neho nútený v predmetnom konaní využiť v záujme

ochrany svojich práv (predovšetkým práva nahliadnuť do spisu, práva navrhovať dôkazy,

práva na prezumpciu neviny, práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej

povesti a na ochranu mena). Táto sťažovateľova oprávnená obrana v napadnutom konaní

nemohla mať podľa neho žiadny vplyv na rýchlosť vyšetrovania, rovnako ako ani konanie,

ktoré inicioval na Okresnom súde Bratislava I vedené pod sp. zn. . V závere

svojho vyjadrenia sťažovateľ uviedol, že na podanej sťažnosti trvá v celom rozsahu.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon o súde“) vo veci sťažnosti sťažovateľa upustil od ústneho pojednávania,

pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru,

že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát

predmetnú sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich

zástupcov a verejnosti len na základe písomne podaných stanovísk účastníkov a obsahu na

vec sa vzťahujúceho súdneho spisu.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ustanovenia prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v trestnom

konaní prípravnom, na rozdiel od trestného konania súdneho, je podľa názoru ústavného

súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba stíhaná na základe

uznesenia o vznesení obvinenia voči nej. Právna neistota sa týka toho, či orgán činný

v prípravnom konaní (spravidla vyšetrovateľ) navrhne podanie obžaloby, alebo v závislosti

od výsledkov dokazovania v prípravnom konaní navrhne iný spôsob konečného

rozhodnutia, napríklad zastavenie trestného stíhania.

predpokladá, že v prípravnom konaní môže dochádzať aj

k prieťahom. Preto je v počas konania v trestnej veci sťažovateľa

ustanovené, že obvinený a poškodený majú právo kedykoľvek v priebehu vyšetrovania

žiadať prokurátora, aby boli odstránené prieťahy vo vyšetrovaní alebo chyby v postupe

vyšetrovateľa alebo policajného orgánu. Žiadosť nie je viazaná lehotou. Túto žiadosť, ktorú

treba prokurátorovi ihneď predložiť, musí prokurátor bez meškania vybaviť. O výsledku

preskúmania musí byť žiadateľ upovedomený.

K odstráneniu právnej neistoty v trestnom konaní prípravnom preto dochádza až

takým rozhodnutím, ktorým sa toto konanie končí bez toho, aby pokračovalo v trestnom

konaní súdnom, alebo sa vydá rozhodnutie, na základe ktorého trestné konanie prípravné

právoplatne končí bez podania návrhu na obžalobu trestne stíhanej osoby.

Otázku existencie zbytočných prieťahov v trestnom konaní prípravnom a porušenia

základného práva podľa (i práva podľa dohovoru) ústavný

súd skúmal vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu s prihliadnutím najmä skutkovú

a právnu zložitosť veci (1), správanie sťažovateľa (2) a postup OR PZ BA II a okresnej

prokuratúry (3).

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že z hľadiska hodnotenia povahy veci sa oprel

o všeobecnú zásadu uznávanú aj v judikatúre ESĽP, podľa ktorej sa primeraná lehota na

konanie v trestných veciach v dôsledku mimoriadne citeľného zásahu do sféry osobných

práv a slobôd, ktorý je s priebehom trestného procesu spojený, musí posudzovať prísnejšie

(). Nemožno pochybovať o tom, že aj povaha predmetných závažných trestných

činov si vyžaduje osobitnú starostlivosť orgánov činných v trestnom konaní a všeobecného

súdu o naplnenie účelu trestného konania, čo okrem iného znamená, že orgány činné

v trestnom konaní a všeobecný súd majú povinnosť organizovať svoj procesný postup tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a skončená, aby sa čo najskôr odstránil stav

právnej neistoty účastníkov konania vrátane poškodených strán.

1. Ústavný súd v trestnej veci sťažovateľa už v náleze sp. zn.

z 11. novembra 2010 konštatoval, že v danom prípade nejde o vec právne zložitú, avšak po

skutkovej stránke ide o vec vyžadujúcu si vykonanie rozsiahleho dokazovania na účely

zistenia skutočností dôležitých pre trestné konanie. Na druhej strane z priebehu konania

v predmetnej veci je zrejmé, že po vydaní nálezu ústavného súdu sp. zn.

z 11. novembra 2010 vykonanie zostávajúcich dôkazov nezabralo taký časový priestor,

ktorý by mohol významnejším spôsobom predĺžiť konanie, resp. stav trestnej veci

sťažovateľa v prípravnom konaní.

2. Pri hodnotení preskúmavanej veci podľa ďalšieho kritéria, teda správania

sťažovateľa, ústavný súd zo sťažnosti, vyjadrení účastníkov konania a vyšetrovacieho spisu

zistil, že sťažovateľ aj po vydaní nálezu ústavného súdu z 11. novembra 2010

v predmetnom konaní vyžíval svoje procesné práva.

O tejto skutočnosti svedčí to, že 22. decembra 2010 bola OR PZ BA II doručená

sťažovateľova žiadosť o preskúmanie postupu policajta spojená s návrhom na vylúčenie

dozorujúceho prokurátora z konania, 27. januára 2011 bola dozorujúcemu prokurátorovi

doručená jeho žiadosť o preskúmanie postupu policajta, 26. januára 2011 bolo OR PZ BA II

doručené podanie, v ktorom navrhol vypočuť v predmetnej veci viacerých svedkov,

29. januára 2011 bol okresnej prokuratúre doručený podnet sťažovateľa na preskúmanie

zákonnosti postupu okresného prokurátora, 21. februára 2011 sťažovateľ podal sťažnosť

proti uzneseniu dozorujúceho prokurátora z 9. februára 2011, ktorým rozhodol o jeho

návrhu z 22. decembra 2010, 28. februára 2011 bol doručený okresnej prokuratúre jeho

podnet od Vojenskej obvodnej prokuratúry v Bratislave, 3. marca 2011 bol doručený

okresnej prokuratúre podnet sťažovateľa z krajskej prokuratúry, 17. marca 2011 bolo

doručené okresnej prokuratúre ďalšie podanie sťažovateľa o preskúmanie postupu

vyšetrovateľa a 28. marca 2011 bola OR PZ BA II doručená sťažnosť proti uzneseniu OR

PZ BA II zo 17. marca 2011 (o vylúčení veci v časti kvalifikovanej ako trestný čin podvodu

na samostatné konanie). V dôsledku týchto právnych úkonov sťažovateľa došlo k predĺženiu

predmetného konania, ktoré však nemožno pripísať na vrub OR PZ BA II alebo okresnému

prokurátorovi, ako ani na vrub sťažovateľovi.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom OR PZ BA II a okresnej prokuratúry

v preskúmavanom konaní.

3.1 Pokiaľ ide o postup OR PZ BA II v konaní vedenom pod ČVS: ORP-770/OEK-

, ústavný súd zistil, že v období po vydaní nálezu ústavného súdu

z 11. novembra 2010 do 27. mája 2011, keď bol spisový materiál v predmetnej veci spolu

s návrhom na podanie obžaloby doručený okresnej prokuratúre, OR PZ BA II v rámci

vykonávania dokazovania, resp. zabezpečovania podkladov pre rozhodnutie v trestnom

konaní uskutočnilo viaceré výsluchy svedkov, zabezpečilo potrebné listinné podklady

a zároveň rozhodlo o mnohých procesných návrhoch samotného sťažovateľa. Podľa

ústavného súdu postup OR PZ BA II v predmetnom konaní po vydaní nálezu ústavného

súdu z 11. novembra 2010 smeroval k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa a nebol

poznačený prieťahmi alebo neefektívnym postupom OR PZ BA II.

3.2 V období od 27. mája 2011 až do 28. februára 2012, keď bola v predmetnej

veci podaná obžaloba proti sťažovateľovi, sa spis v tejto veci nachádzal na okresnej

prokuratúre. Podľa zistenia ústavného súdu (identické zistenie možno vyvodiť aj

zo samotného vyjadrenia okresnej prokuratúry v tejto veci) okresná prokuratúra

v uvedenom období nevykonala žiaden procesný úkon okrem zapožičania spisu v tejto veci

Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky v súvislosti s konaním vedeným Okresným

súdom Bratislava I pod sp. zn. (predmetom tohto konania bola žaloba o

náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom iniciovaná sťažovateľom). Z

uvedeného je zrejmé, že okresná prokuratúra počas obdobia trvajúceho deväť mesiacov

nevykonávala v tejto veci žiadne úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty

sťažovateľa spôsobom, ktorý možno označiť za postup bez prieťahov.

V okolnostiach prípadu, keď v predmetnom trestnom konaní od vznesenia obvinenia

proti sťažovateľovi uplynulo takmer 12 rokov, a navyše ústavný súd už raz nálezom

konštatoval, že označené práva sťažovateľa v tomto konaní boli porušené, okresná

prokuratúra nebrala do úvahy skutočnosť, že sťažovateľ je v celom priebehu trestného

konania na základe pomalého postupu tohto štátneho orgánu v stave dlhodobej právnej

neistoty (podobne ).

Okrem uvedeného hodnotenia veci podľa troch základných kritérií ústavný súd

prihliadol aj na predmet sporu (povahu veci) a jeho význam pre sťažovateľa. Z hľadiska

hodnotenia povahy veci sa ústavný súd oprel o všeobecnú zásadu uznávanú aj v judikatúre

ESĽP, podľa ktorej sa primeraná lehota na konanie v trestných veciach v dôsledku

mimoriadne citlivého zásahu do sféry osobných práv a slobôd, ktorý je s priebehom

trestného konania spravidla spojený, musí posudzovať prísnejšie.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom

okresnej prokuratúry v predmetnom konaní v období po vydaní nálezu ústavného súdu

z 11. novembra 2010 došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

sťažovateľa podľa a jeho práva podľa dohovoru.

III.

Podľa ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,

ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa zistenia ústavného súdu bola v predmetnej veci okresnou prokuratúrou proti

sťažovateľovi podaná 28. februára 2011 obžaloba. S ohľadom na to sa sťažovateľov návrh,

ktorým ústavný súd požiadal, aby okresnej prokuratúre v trestnej veci vedenej

pod ČVS: ORP-770/OEK-B2-2009-TM prikázal konať bez zbytočných prieťahov, stal

bezpredmetným, a preto mu ústavný súd nevyhovel.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ žiadal aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

10 000 € od okresnej prokuratúry z dôvodov uvedených v jeho sťažnosti.

Pri určení sumy primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, keď priznáva spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne

sa pritom riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie

ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu

došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva. Podľa

názoru ústavného súdu nemožno pripustiť, aby sa takým spôsobom, aký bol zistený v tejto

trestnej veci, nerešpektovali a porušovali základné práva sťažovateľa.

Ústavný súd preto na dovŕšenie ochrany porušeného základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru považoval za potrebné priznať

sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie v celkovej sume 500 €, ktoré je odôvodnené tým,

že ako trestne stíhaná osoba bol vystavený účinkom trestného stíhania počas dlhšej doby

(takmer 12 rokov) a navyše k porušeniu jeho v sťažnosti označených práv dochádzalo aj po

vydaní nálezu ústavného súdu z 11. novembra 2010. Primerané finančné zadosťučinenie

v sume 500 € je povinná sťažovateľovi vyplatiť okresná prokuratúra.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľ bol vo veci

úspešný, a preto bolo potrebné rozhodnúť o úhrade trov konania okresným súdom. Ústavný

súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom

pozostávajúce z odmeny advokáta za tri úkony právnej služby vykonané v roku 2012

(prevzatie a príprava zastupovania, písomné podanie sťažnosti ústavnému súdu, písomné

vyjadrenie k stanovisku zostávajúcich účastníkov konania).

Vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3

vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden

úkon právnej služby vykonaný v roku 2012 1/6 z výpočtového základu zo sumy 763 €,

čo predstavuje za jeden úkon právnej služby odmenu v sume 127,16 € a 7,63 € režijný

paušál. Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty,

zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú

je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.

V predmetnej veci teda odmena predstavuje spolu sumu 485,24 € vypočítanú

ako súčet odmeny za tri úkony právnej služby vykonané v roku 2012 (127,16 x 3 + 7,63 x 3

= 404,37 x 1,20 = 485,24).

Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

nálezu.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresná prokuratúra povinná vyplatiť na

účet právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s

).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. apríla 2012