Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 98/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-51

Ústavný súd Slovenskej republiky neverejnom zasadnutí 11. novembra 2010 v senáte

zloženom z predsedu Milana Ľalíka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Petra

Brňáka v konaní o sťažnosti Ing. F. L., CSc., B., zastúpeného advokátom JUDr. S. J., B., vo

veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I, Okresného

riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

v trestnom konaní vedenom pod ČVS: ORP-770/OEK-B2-2009-TM takto

rozhodol:

1. Základné právo Ing. F. L., CSc., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I a Okresného riaditeľstva Policajného

zboru Bratislava II v trestnom konaní vedenom pod ČVS: ORP-770/OEK-B2-2009-TM

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

ČVS: ORP-770/OEK-B2-2009-TM p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. F. L., CSc., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc

eur), ktoré j e Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava I p o v i n n é vyplatiť

mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Ing. F. L., CSc., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovom päťsto

eur), ktoré j e Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava II p o v i n n é vyplatiť

mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava I a Okresné riaditeľstvo Policajného

zboru Bratislava II s ú p o v i n n é spoločne a nerozdielne nahradiť Ing. F. L., CSc., trovy

konania v sume 292,38 € (slovom dvestodeväťdesiatdva eur a tridsaťosem centov) na účet

jeho právneho zástupcu JUDr. S. J., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. decembra

2009 doručená sťažnosť Ing. F. L., CSc., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátom JUDr. S. J., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva zaručeného

(ďalej len „“) a práva zaručeného

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I (ďalej len „OR PZ I“),

Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II (ďalej len „OR PZ II“) a Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v trestnom konaní

vedenom pod ČVS: ORP-770/OEK-B2-2009-TM.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že „proti sťažovateľovi ako obvinenému na

základe Uznesení o začatí trestného stíhania obvineného zo dňa 09. 11. 2004 a zo dňa

18. 07. 2005, ktoré boli vydané OR PZ v Bratislave I pod ČVS: ORP-1398/OEK-B1-2002...

je vedené trestné stíhanie... v súčasnosti... pred Okresným riaditeľstvom v Bratislave II pod

ČVS: ORP-770/OEK-B2-2009-TM“.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza «15. 06. 2009... požiadal vyšetrovateľa

o ukončenie vyšetrovania... Pretože vyšetrovateľ na tento návrh nijak nereagoval,

sťažovateľ podal... 25. 9. 2009 generálnemu prokurátorovi sťažnosť na prieťahy

v prípravnom trestnom konaní ČVS: ORP-770/OEK-B2-2009-TM vedenom na Úrade

justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ, Odbore justičnej polície...

Bratislava...

Dňa 30. 09. 2009 Generálna prokuratúra SR doručila sťažovateľovi oznámenie

o odstúpení sťažnosti na prieťahy v konaní Krajskej prokuratúre Bratislava. V predmetnom

oznámení nebolo Generálnou prokuratúrou zaujaté žiadne stanovisko k sťažnosti

sťažovateľa na prieťahy v konaní.

Dňa 08. 10. 2009 bolo sťažovateľovi doručené vyrozumenie Krajskej prokuratúry

Bratislava o vyhodnotení podnetu sťažovateľa zo dňa 25. 09. 2009 ako podnetu na

preskúmanie zákonnosti postupu prokurátora a vyšetrovateľa, ktorým sa Krajská

prokuratúra Bratislava bude zaoberať a sťažovateľa písomne informovať.

Od tohto času uplynuli už dva mesiace, pričom sťažovateľ do dňa podania tejto

sťažnosti neobdržal rozhodnutie vo veci sťažnosti na prieťahy v trestnom konaní, ktoré sú

evidentné, nakoľko trestné stíhanie pred orgánmi činnými v trestnom konaní prebieha už od

roku 2002 resp. voči sťažovateľovi ako obvinenému od roku 2004. Z uvedeného je

evidentné, že lehoty stanovené „“ pre prípravné

konanie t. j. pre skončenie vyšetrovania a skráteného vyšetrovania boli niekoľko násobne

prekročené. Popísaným konaní Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I

a v Bratislave II, ako i konaním Generálnej prokuratúry SR dochádza k neprimeraným

prieťahom v trestnom konaní, ktoré nielenže predstavujú porušenie priznaného

práva ale zároveň jednej zo základných zásad trestného konania.».

Podľa sťažovateľa „Vyššie popísaným konaním Okresného riaditeľstva Policajného

zboru v Bratislave I a v súčasnosti Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave

II, ako aj konaním Generálnej prokuratúry SR dochádza k porušovaniu základného práva

sťažovateľa na prejednanie veci v primeranej lehote bez zbytočných prieťahov

garantovaného SR a Európskeho dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd...

V trestnej veci sťažovateľa sa napádané konanie, ktoré sa aj po 9 rokoch od začatia

trestného stíhania a takmer šiestich rokoch od vznesenia obvinenia sťažovateľovi nachádza

v prípravnom konaní, nebolo v ňom vykonané žiadne dokazovanie a teda z uvedeného je

odôvodnené predpokladať, že predmetná trestná vec nebude v dohľadnej dobe v

prípravnom konaní ukončená či už podaním obžaloby resp. iným prípustným rozhodnutím v

prípravnom konaní, napríklad zastavením trestného stíhania.“.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vo veci rozhodol týmto

nálezom:

„Základné práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, bolo porušené postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru

v Bratislave I, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II a Generálnej

prokuratúry SR v prípravnom trestnom konaní, ktoré je dnes vedené pod ČVS: ORP-

770/OEK-B2-2009-TM.

Ústavný súd prikazuje Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Bratislave II

a Generálnej prokuratúre SR, aby v prípravnom trestnom konaní, ktoré je dnes vedené pod

ČVS: ORP-770/OEK-B2-2009-TM konali bez zbytočných prieťahov v súlade

s ustanoveniami .

Ústavný súd priznáva sťažovateľovi Ing. F. L., CSc. primerané finančné

zadosťučinenie v sume 20.000,- € (slovom: Dvadsať tisíc EUR), ktoré mu je Okresné

Riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave I povinné zaplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Ústavný súd priznáva sťažovateľovi Ing. F. L., CSc. primerané finančné

zadosťučinenie v sume 20.000,- € (slovom dvadsaťtisíc eur), ktoré mu je Generálna

prokuratúra Slovenskej republiky povinná zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

Ústavný súd priznáva sťažovateľovi Ing. F. L., CSc. náhradu trov právneho

zastúpenia vo výške 292,38 EUR, ktorá je splatná do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu

na účet právneho zástupcu sťažovateľa JUDr. S. J. vedený vo...“

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti, v ktorej namieta porušenie svojho

základného práva podľa a práva podľa dohovoru postupom

OR PZ I a OR PZ II v trestnom konaní vedenom pod ČVS: ORP-770/OEK-B2-2009-TM,

prijal na ďalšie konanie uznesením č. k. -14 z 31. marca 2010. Vo zvyšnej

časti sťažnosť sťažovateľa odmietol.

K prijatej sťažnosti sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadrili: OR PZ I listom

sp. zn. ORP-BA1-VO-376-1/2010 z 21. apríla 2010, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru

v Bratislave (ďalej len „KR PZ“) listom sp. zn. KRP-VO-337/2010 z 5. mája 2010

a prostredníctvom KR PZ sa vyjadril riaditeľ OR PZ II listom sp. zn. ORP-BA2-JP-

329/2010 z 26. apríla 2010 a riaditeľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru

Bratislava IV (ďalej len „OR PZ IV“) listom sp. zn. ORP-1398/OEK-B1-2002 z 30. apríla

2010.

OR PZ I vo vyjadrení uviedlo tieto relevantné skutočnosti: „spisový materiál ČVS:

ORP-1398/OEK-B1-2002 bol evidenčne vedený na tunajšom odbore justičnej polície úradu

justičnej a kriminálnej polície OR PZ v Bratislave I, avšak vyšetrovanie v uvedenej veci

realizoval vyšetrovateľ odboru justičnej polície úradu justičnej a kriminálnej polície OR PZ

v Bratislave IV na základe rozhodnutia riaditeľa vtedajšieho Krajského úradu vyšetrovania

v Bratislave vydaného pod č. p.: KUV-543-23/01-2002 zo dňa 25. 9. 2002.“

Riaditeľ OR PZ IV uviedol tieto relevantné skutočnosti: „Dňa 07. 08. 2000 bolo na

Okresnú prokuratúru Bratislava II prijaté trestné oznámenie JUDr. E. G. právnej

zástupkyne spoločnosti B. S. s. r. o. pre podozrenie zo spáchania trestného činu sprenevery

a iných trestných činov, ktoré bolo dňa 15. 8. 2000 doplnené o ďalšie doklady. Následne

bolo trestné oznámenie odstúpené na vtedajší Okresný úrad vyšetrovania v Bratislave I,

pričom dňa 21. 09. 2000 bolo na vtedajší Okresný úrad vyšetrovania v Bratislave I prijaté

ďalšie doplnenie trestného oznámenia od JUDr. E. G., ktoré bolo dňa 01. 12. 2000

doplnené ďalším podaním zo strany JUDr. E. G. a doručené na vtedajší Okresný úrad

vyšetrovania v Bratislave I.

Spisový materiál bol následne na základe rozhodnutia riaditeľa vtedajšieho

Krajského úradu vyšetrovania v Bratislave zo dňa 25. 09. 2002 v mesiaci september 2002

doručený na vtedajší Okresný úrad vyšetrovania v Bratislave IV, ktorý odvtedy realizoval

vyšetrovanie v mene Okresného riaditeľstva v Bratislave I pod ČVS:ORP-1398/OEK-B1-

2002.

Vyšetrovateľ OR PZ v Bratislave IV dňa 29. 11. 2002 začal trestné stíhanie v zmysle

pre trestný čin sprenevery podľa ,

a trestný čin podvodu podľa , , pričom dňa 9. 11.

2004 bolo vydané uznesenie podľa , ktorým

vyšetrovateľ vzniesol obvinenie Ing. F. L. CSc. pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods.

1, ods. 5 a trestný čin podvodu podľa , , ktoré

bolo v časti sprenevery prokurátorom následne zrušené. Dňa 18. 07. 2005 bolo

vyšetrovateľom vydané uznesenie v zmysle a

Zb., ktorým vyšetrovateľ vzniesol obvinenie Ing. F. L. CSc. pre trestný čin zneužívania

informácii v obchodnom styku v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 k § 128 ods. 2, ods. 4 a pre

trestný čin sprenevery podľa , .

V priebehu vyšetrovania vyšetrovateľ zabezpečoval listinné podklady v Národnom

ústave tuberkulózy a respiračných chorôb B. – P. B. o projekte, ktorý mala realizovať B. S.

s. r. o., I. K. a. s., K. N. M. ohľadne vysporiadania záväzku voči spol. B. S. s. r. o.. V ďalšom

priebehu bol dňa 17. 02. 2006 vyšetrovateľom realizovaný výsluch obvineného Ing. L., ktorý

bol doplnený dňa 22. 02. 2006, Ing. L. bol ďalej ako obvinený dopočutý dňa 25. 06. 2007.

Dňa 02. 12. 2002 bol v postavení poškodeného vypočutý R. H., dňa 07. 10. 2004 bol

ako poškodený vypočutý Ing. L., dňa 07. 10. 2004 bol ako poškodený vypočutý O. M.,

ktorého výsluch bol doplnený dňa 20. 01. 2005.

Dňa 26. 10. 2004 bol ako svedok vypočutý Ing. O., dňa 02. 02. 2005 bol ako svedok

vypočutý R. F., dňa 02. 02. 2005 bol ako poškodený vypočutý Ing. O., dňa 15. 07. 2005 bol

ako svedok vypočutý JUDr. B., dňa 22. 02. 2006 bola ako svedkyňa vypočutá JUDr. L., dňa

22. 01. 2007 bola ako svedkyňa vypočutá JUDr. K., dňa 17. 04. 2007 bol ako svedok

vypočutý J. Š., dňa 26. 11. 2007 bol prostredníctvom dožiadania v Nitre dopočutý ako

poškodený Ing. O., dňa 10. 12. 2007 bol ako poškodený dopočutý Ing. M., dňa 30. 01. 2008

bola ako svedkyňa vypočutá Ing. R., dňa 14. 2. 2008 a dňa 14. 11. 2008 bola svedkyňa

vypočutá K. B., dňa 26. 02. 2008 bol prostredníctvom dožiadania v Trnave vypočutý ako

svedok K. O., dňa 02. 12. 2008 bol ako svedok vypočutý prof. MUDr. K. CSc.

Predmetné trestné konanie bolo vedené na Okresnom riaditeľstve PZ v Bratislave IV,

Úrade justičnej a kriminálnej polície od septembra 2002 v rámci výpomoci pre OR PZ

v Bratislava I, pričom z dôvodu neustálej fluktuácie skúsených vyšetrovateľov bol spis

postupne prideľovaný 5 vyšetrovateľom PZ.

Prvý vyšetrovateľ vykonával vyšetrovanie od septembra 2002 do 18. 4. 2004, druhý

vyšetrovateľ od 19. 4. 2004 do 14. 6. 2005, tretí vyšetrovateľ od 15. 6. 2005 do 06. 07.

2005, štvrtý do 07. 07. 2005 do 04. 12. 2006, od 05. 12. 2006 do 12. 05. 2009 vykonával

vyšetrovanie npor. Ing. M.

Vyšetrovateľ npor. Ing. Matuška okrem realizovaných výsluchov zabezpečoval

listinné dôkazy a to tým, že zasielal žiadosti spoločnostiam, ktoré dodávali tovar do domu

obv. Ing. F. L., teda preverovali sa doklady (faktúry), ktoré predkladali zástupcovia

poškodenej spoločnosti, pričom niektoré spoločnosti už boli zrušené, teda vyšetrovateľ

oslovoval správcov konkurznej podstaty, ďalej z Obchodného registra SR boli vyžiadané

kópie spisu spol. B. S. s. r. o. a spol. A. s. r. o., boli zasielané do ... banky žiadosti o výpis z

účtu spol. B. S. s. r. o. a doklady k sporným prevodom (výberové lístky, podpisové vzory),

boli zabezpečené ďalšie doklady a to spoločenská zmluva spol. B. S. s. r. o. zo dňa 03. 05.

1995, zápisy z valných zhromaždení, zmluva o podnájme nebytových priestorov a jej

dodatky, zmluva o bežnom účte č. 1481840-012/0200, podpisové vzory, výpisy z účtu

č. 1481840012/0200.

Dňa 01. 04. 2008 bol na Krajskú prokuratúru v Bratislave podaný návrh na podanie

obžaloby, dňa 28. 04. 2008 bol spisový materiál vrátený na doplnenie vyšetrovania, pričom

vyšetrovateľ mal zabezpečiť nápravu ohľadom zabezpečených listinných dôkazov v zmysle

pokynu prokurátora krajskej prokuratúry v Bratislave zo dňa 22. 04. 2008.

Dňa 05. 05. 2009 bol na ÚJKP OR PZ v Bratislave II z Okresnej prokuratúry

v Bratislave II doručený trestný spis evidovaný na odbore justičnej polície úradu justičnej

a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I pod ČVS: ORP-1398/OEK-

-2002 a to z dôvodu miestnej príslušnosti na základe pokynu prokurátora zo dňa 28. 04.

2009. Predmetný spis bol na ÚJKP OR PZ v Bratislave II zaevidovaný pod ČVS: ORP-

770/OEK-B2-2009.

Dňa 12. 05. 2009 ÚJKP OR PZ v Bratislave IV rovnopis spisového materiálu vrátil

späť na ÚJKP OR PZ v Bratislave I po dohode riaditeľov ÚJaKP, (originál sa nachádzal

na Krajskej prokuratúre Bratislava) následne ÚJKP OR PZ Bratislava I zaslal rovnopis

spisového materiálu na ÚJKP OR PZ Bratislava II.

Ako hlavný faktor na dĺžku konania vplývala neúmerná zaťaženosť vyšetrovateľov,

ktorí museli prednostne konať predovšetkým na väzobných trestných veciach a v trestných

veciach, v ktorých hrozilo premlčanie trestného stíhania. Zároveň je potrebné brať do

úvahy, že každým rokom klesala v dôsledku neustálej fluktuácie prax vyšetrovateľa, pričom

v priemere malo len 20 % z vyšetrovateľov prax nad 5 rokov. Z odboru ekonomickej

kriminality ÚJKP OR PZ Bratislava IV za obdobie od roku 2002 do mája 2009 bolo

z funkcie vyšetrovateľ z rôznych dôvodov uvoľnených cca 17 vyšetrovateľov

a 3 vyšetrovatelia čakatelia, pričom tabuľkový stav je 13 vyšetrovateľov, čo je výmena skoro

všetkých vyšetrovateľov oddelenia ekonomickej kriminality. V období od roku 2002 do 2004

bol tabuľkový stav 10 vyšetrovateľov, pričom v priebehu rokov 2002 – 2003 z funkcie boli

uvolnení 3 vyšetrovatelia.

Nepriaznivá personálna situácia sa prejavila aj v spisovom materiáli ČVS: ORP-

1398/OEK-B1-2002, ktorý bol vo vyšetrovaní postupne prideľovaný 5 vyšetrovateľom.

Vyšetrovateľ npor. Ing. Ľ. M. bol vymenovaný do funkcie vyšetrovateľa 01. 08. 2006, z čoho

vyplýva, že v čase pridelenia spisu mal približne ročnú prax aj s čakateľskou dobou. Vyššiu

prax mali 2 vyšetrovatelia, ktorým boli pridelené náročnejšie trestné veci. Od začiatku roku

2002 do prvého polroku 2009, neboli naplnené tabuľkové miesta vyšetrovateľmi,

vyšetrovanie vykonávalo priemerne 5 – 6 vyšetrovateľov a priemerná zaťaženosť

vyšetrovateľa bola cca 50 spisov, podľa fluktuácie a počas roku bolo potrebné z dôvodu

fluktuácie prerozdeliť cca 100 spisov. Uvedené skutočnosti spôsobovali fakt, že v tomto

období sa každým rokom v priemere znižovala odbornosť vyšetrovateľov vyjadrená praxou

vo vyšetrovaní, následkom čoho vznikala situácia, že najnáročnejšie a najrozsiahlejšie

vyšetrované prípady realizovali vo veľkej miere vyšetrovatelia s nízkou mierou odbornej

praxe.“

Riaditeľ OR PZ II uviedol: „Na ÚJKP OR PZ v Bratislave II bol trestný spis ČVS:

ORP-1398/OEK-B1-2002 odstúpený, ako už bolo vyššie uvedené, dňa 5. 5. 2009 a to cez

Okresnú prokuratúru v Bratislave II. Vyšetrovateľ ÚJKP OR PZ v Bratislave II začal vo

veci plniť úlohy vyplývajúce z písomného pokynu prokurátora Okresnej prokuratúry

Bratislava II. Prvotne bol splnený pokyn prokurátora na zmenu právnej kvalifikácie

skutkov, z ktorých je Ing. F. L. CSc. trestne stíhaný. Upozornenie o zmene právnej

kvalifikácie bolo obvinenému zaslané dňa 4. 6. 2009. Na základe tohto procesného úkonu sa

právna kvalifikácia skutkov, z ktorých je Ing. F. L. CSc. trestne stíhaný, zmenila na trestný

čin zneužívanie informácií v obchodnom styku v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 k § 128 ods.

2, 4 , trestný čin zneužívanie informácií v obchodnom styku podľa §

128 ods. 2, 3 a sprenevery podľa , Zákona č.

V ďalšom priebehu vykonaného vyšetrovania vyšetrovateľ ÚJKP OR PZ

v Bratislave II dňa 8. 9. 2009 spracoval žiadosť na obchodný register Okresného súdu

Nitra, dňa 9. 9. 2009 spracoval žiadosť podľa , ktorú

adresoval spoločnosti I. K. a. s., dňa 9. 10. 2009 obdržal správu spolu s požadovanými

listinami z Okresného súdu Nitra, dňa 14. 10. 2009 obdržal správu a požadované

písomnosti zo spoločnosti INA Kysuce a. s., dňa 16. 2. 2010 spracoval žiadosť do

spoločnosti A. s. r. o., dňa 19. 2. 2010 predvolal svedka S. L. a J. L. - nedostavili sa na

úkon, dňa 8. 3. 2010 obdržal správu a požadované písomnosti zo spoločnosti A. s. r. o., dňa

11. 3. 2010 vypočul svedka Ing. A. Z., dňa 25. 3. 2010 vypočul svedka J. L.

Na základe vyššie uvedeného počtu vyšetrovacích úkonov vykonaných

vyšetrovateľom ÚJKP OR PZ v Bratislave II npor. Ing. T., s prihliadnutím na značný rozsah

spisového materiálu, ktorý musel vyšetrovateľ naštudovať, ako aj na ostatné trestné spisy,

ktoré má zmieňovaný vyšetrovateľ pridelené, zastávam názor, že prípravné konanie

vykonávané na ÚJKP OR PZ v Bratislave II nie je poznačené zbytočnými prieťahmi.

Dňa 26. 3. 2010 Ing. F. L. CSc. doložil do trestného spisu ČVS: ORP- 770/OEK-B2-

2009 upovedomenie o predložení žiadosti o vykonanie dozoru nad zachovaním zákonnosti v

prípravnom konaní, ktoré menovaný predložil na Okresnú prokuratúru Bratislava II. Z

tohto dôvodu bol rovnopis spisu dňa 26. 3. 2010 zaslaný na Okresnú prokuratúru

Bratislava II.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po

oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ustanovenia prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v trestnom

konaní prípravnom, na rozdiel od trestného konania súdneho, je podľa názoru ústavného

súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba stíhaná na základe

uznesenia o vznesení obvinenia voči nej. Právna neistota sa týka toho, či orgán činný

v prípravnom konaní (spravidla vyšetrovateľ) navrhne podanie obžaloby, alebo v závislosti

od výsledkov dokazovania v prípravnom konaní navrhne iný spôsob konečného

rozhodnutia, napríklad zastavenie trestného stíhania.

predpokladá, že v prípravnom konaní môže dochádzať aj

k prieťahom. Preto je v počas konania v trestnej veci sťažovateľa

ustanovené, že obvinený a poškodený majú právo kedykoľvek v priebehu vyšetrovania

žiadať prokurátora, aby boli odstránené prieťahy vo vyšetrovaní alebo chyby v postupe

vyšetrovateľa alebo policajného orgánu. Žiadosť nie je viazaná lehotou. Túto žiadosť, ktorú

treba prokurátorovi ihneď predložiť, musí prokurátor bez meškania vybaviť. O výsledku

preskúmania musí byť žiadateľ upovedomený.

K odstráneniu právnej neistoty v trestnom konaní prípravnom preto dochádza až

takým rozhodnutím, ktorým sa toto konanie končí bez toho, aby pokračovalo v trestnom

konaní súdnom, alebo sa vydá rozhodnutie, na základe ktorého trestné konanie prípravné

právoplatne končí bez podania návrhu na obžalobu trestne stíhanej osoby.

Otázku existencie zbytočných prieťahov v trestnom konaní prípravnom a porušenia

základného práva podľa (i práva podľa dohovoru) ústavný

súd skúmal vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu s prihliadnutím najmä skutkovú

a právnu zložitosť veci (1), správanie sťažovateľa (2) a postup OR PZ I a OR PZ II (3).

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že z hľadiska hodnotenia povahy veci sa oprel

o všeobecnú zásadu uznávanú aj v judikatúre ESĽP, podľa ktorej sa primeraná lehota na

konanie v trestných veciach v dôsledku mimoriadne citeľného zásahu do sféry osobných

práv a slobôd, ktorý je s priebehom trestného procesu spojený, musí posudzovať prísnejšie

(). Nemožno pochybovať o tom, že aj povaha predmetných závažných trestných

činov si vyžaduje osobitnú starostlivosť orgánov činných v trestnom konaní a všeobecného

súdu o naplnenie účelu trestného konania, čo okrem iného znamená, že orgány činné

v trestnom konaní a všeobecný súd majú povinnosť organizovať svoj procesný postup tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a skončená, aby sa čo najskôr odstránil stav

právnej neistoty účastníkov konania vrátane poškodených strán.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že trestná vec

sťažovateľa nie je po právnej stránke zložitá. Iná je však situácia, pokiaľ ide o skutkovú

zložitosť veci, ktorá mohla spočívať najmä v rozsiahlom dokazovaní a výsluchoch svedkov,

pretože tieto úkony bolo potrebné zabezpečiť na zistenie skutočností dôležitých pre trestné

konanie. Ústavný súd však konštatuje, že z dosiahnutých výsledkov nevyplýva, že by na

doterajšiu dĺžku konania mala vplyv v rozhodujúcej miere iba skutková zložitosť veci najmä

s ohľadom na ďalej uvedené obdobia nečinnosti, resp. obdobia neefektívnej činnosti.

2. Pri hodnotení preskúmavanej veci podľa ďalšieho kritéria, teda správania

sťažovateľa, ústavný súd zo sťažnosti a vyšetrovacieho spisu nezistil, že by sa sťažovateľ

podieľal na zbytočných prieťahoch v konaní, a ani OR PZ I a OR PZ II nemalo k jeho

správaniu námietky.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom OR PZ I a OR PZ II v napadnutých

veciach.

3.1 Pokiaľ ide o postup OR PZ I v konaní vedenom pod ČVS: ORP-1398/OEK-B1-

2002, predovšetkým treba konštatovať, že prípravné konanie v danej veci vo vzťahu

k sťažovateľovi začalo 9. novembra 2004 (v uvedený deň bolo vznesené obvinenie proti

sťažovateľovi) a vec bola vedená na OR PZ I až do 5. mája 2009, keď bol spis z dôvodu

miestnej príslušnosti odstúpený na OR PZ II. Prípravné konanie na OR PZ I trvalo teda štyri

a pol roka. Ústavný súd nemohol akceptovať obranu OR PZ I založenú na tom, že úkony

v uvedenej veci vykonával v rámci výpomoci vyšetrovateľ OR PZ IV. Pre konanie na

ústavnom súde je pre ustálenie zodpovednosti za prípadné prieťahy v trestnom konaní

rozhodujúca skutočnosť, že vec bola až do odstúpenia veci na OR PZ II pokynom

prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava II z 28. apríla 2009 evidenčne vedená na OR

PZ I.

Vzhľadom na skutočnosť, že ani po uplynutí štyroch a pol roka nebolo vyšetrovanie

ukončené meritórnym rozhodnutím, resp. návrhom na podanie obžaloby, ústavný súd

nepovažuje za potrebné dopodrobna rozoberať priebeh konania OR PZ I. V roku 2006

vyšetrovateľ vykonal iba dva výsluchy, a to 17. februára 2006 vypočul sťažovateľa

a 22. februára 2006 vypočul svedkyňu L. Uznesenie o spojení vecí zo 16. februára 2006

bolo Krajskou prokuratúrou v Bratislave (ďalej len „krajská prokuratúra“) zrušené 2. marca

2006 pre neopodstatnenosť. Okrem týchto úkonov vyšetrovateľ v roku 2006 už iba

8. augusta 2006 písomne požiadal o poskytnutie súčinnosti rôzne právnické a fyzické osoby.

Ďalší úkon, a to výsluch svedkyne K., vykonal až 22. januára 2007. Vyšetrovateľ bol teda

bezdôvodne nečinný viac ako šesť mesiacov. V roku 2007 boli okrem výsluchu piatich

svedkov vyžiadané iba správy o povesti obvineného, výpis priestupkov, výpis z obchodného

registra a Sociálna poisťovňa Bratislava bola požiadaná o súčinnosť. O tom, že činnosť

vyšetrovateľov bola neefektívna svedčí hlavne fakt, že potom, ako bola 1. apríla 2008 vec

ukončená návrhom na podanie obžaloby, spis bol z krajskej prokuratúry vrátený s pokynom

na doplnenie vyšetrovania okrem iného preto, že spis je nespôsobilý na predloženie

príslušnému súdu, a preto, že v spise sa namiesto originálov nachádzajú iba kópie

relevantných listinných dôkazov. Keďže ani po uplynutí ďalších dvoch rokov nebolo

vyšetrovanie ukončené, je zrejmé, že činnosť OR PZ I nesmerovala k odstráneniu neistoty,

v ktorej sa počas celého obdobia vyšetrovania sťažovateľ nachádza.

Postup OR PZ I v uvedenej veci je potrebné podľa názoru ústavného súdu hodnotiť

ak nečinnosť, ale aj ako neefektívnu činnosť, ktorá spôsobila prieťahy v konaní.

3.2 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom OR PZ II vo veci ČVS: ORP-

770/OEK-B2-2009-TM a zistil, že OR PZ II začalo vo veci konať 5. mája 2009, keď mu bol

doručený spis OR PZ I ČVS: ORP 1398/OEK-B1-2002 z Okresnej prokuratúry Bratislava II

so záväzným pokynom na vykonanie vyšetrovacích úkonov (ďalej len „pokyn

prokurátora“). Prvý úkon vykonal vyšetrovateľ 4. júna 2009, keď zmenil právnu

kvalifikáciu skutku, ktorého sa mal sťažovateľ dopustiť. Následne bol vyšetrovateľ

bezdôvodne 3 mesiace nečinný a až 8., 9. a 10. septembra 2010 vykonal jednoduché úkony,

keď požiadal rôzne právnické osoby a fyzické osoby o predloženie dokladov.

Od 15. októbra 2009, keď bol vyšetrovateľovi doručený posledný doklad, ktorý požadoval,

do 16. februára 2010 nevykonal žiadny úkon. Následne 16. februára 2010 vykonal opäť iba

jednoduchý úkon, keď požiadal ďalšiu právnickú osobu o súčinnosť, a to napriek tomu, že

tento úkon mu bol uložený pokynom prokurátora doručeným 5. mája 2009. Takisto

svedkov, ktorých mu prokurátor pokynom uložil vypočuť, predvolal na výsluch až

19. februára 2010. Je zrejmé, že OR PZ II nevykonávalo úkony smerujúce k odstráneniu

právnej neistoty sťažovateľa spôsobom, ktorý možno označiť za postup bez prieťahov.

Okrem uvedeného hodnotenia veci podľa troch základných kritérií ústavný súd

prihliadol aj na predmet sporu (povahu veci) a jeho význam pre sťažovateľa. Z hľadiska

hodnotenia povahy veci sa ústavný súd oprel o všeobecnú zásadu uznávanú aj v judikatúre

ESĽP, podľa ktorej sa primeraná lehota na konanie v trestných veciach v dôsledku

mimoriadne citlivého zásahu do sféry osobných práv a slobôd, ktorý je s priebehom

trestného konania spravidla spojený, musí posudzovať prísnejšie.

V okolnostiach prípadu, keď v predmetnom trestnom konaní od vznesenia obvinenia

proti sťažovateľovi uplynulo takmer 6 rokov, ústavný súd konštatoval, že OR PZ I a OR

PZ II nebrali do úvahy skutočnosť, že sťažovateľ bol a je v celom priebehu trestného

konania na základe pomalého postupu tohto štátneho orgánu v stave dlhodobej právnej

neistoty (podobne ).

Obranu, ktorá bola uvedená vo vyjadrení OR PZ IV, podľa ktorého podiel na vzniku

prieťahov v konaní mal veľký nápad trestnej činnosti, prípadne značná zaťaženosť

a fluktuácia vyšetrovateľov, nebolo možné akceptovať. V tejto súvislosti ústavný súd už

opakovane uviedol (pozri napr. , , , ), že

nadmerné množstvo vecí, v ktorých musí štát zabezpečiť – v tomto prípade – trestné

konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak

sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. v zaväzuje orgány

verejnej moci, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných

prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Skutočnosť, že OR PZ I,

resp. OR PZ IV malo personálne problémy, ktoré nedokázalo alebo nemohlo riešiť, nemôže

byť pripočítaná na ťarchu účastníka konania (v danom prípade obvineného sťažovateľa)

a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť orgánu verejnej moci (v tomto

prípade OR PZ I a OR PZ II), ktorý je vecne a miestne príslušný konať vo veci trestného

stíhania sťažovateľa (obdobne napr. , ).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom OR

PZ I a OR PZ II došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

sťažovateľa podľa a práva podľa dohovoru.

III.

Podľa ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,

ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Ústavný súd preto prikázal OR PZ II, aby v trestnej veci vedenej pod sp. zn. ČVS: ORP-

770/OEK-B2-2009-TM konalo bez zbytočných prieťahov.

Podľa môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 citovaného článku boli

porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

40 000 €, ktoré vo svojej sťažnosti odôvodnil najmä stavom právnej neistoty počas

dlhotrvajúceho prípravného trestného konania.

Pri určení sumy primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, keď priznáva spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne

sa pritom riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie

ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu

došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva. Podľa

názoru ústavného súdu nemožno pripustiť, aby sa takým spôsobom, aký bol zistený v tejto

trestnej veci, nerešpektovali a porušovali základné práva sťažovateľa.

Ústavný súd preto na dovŕšenie ochrany porušeného základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru považoval za potrebné priznať

sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie celkom v sume 1 500 €, ktoré je odôvodnené tým,

že ako trestne stíhaná osoba bol vystavený účinkom trestného stíhania počas dlhšej doby

(takmer 6 rokov), tak ako to je uvedené v 3. a 4. bode výroku tohto rozhodnutia. Primerané

finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € je povinné sťažovateľovi vyplatiť OR

PZ I a primerané finančné zadosťučinenie v sume 500 € je povinné sťažovateľovi vyplatiť

OR PZ II, a to s prihliadnutím na mieru, akou sa podieľali na vzniknutých prieťahoch

v konaní v trestnej veci sťažovateľa.

Úspešnému sťažovateľovi ústavný súd napokon podľa § 36 ods. 2 zákona

o ústavnom súde priznal úhradu trov konania za dva úkony právnej služby (prípravu

a prevzatie zastúpenia a podanie sťažnosti) po 115,90 €, dvakrát režijný paušál po 6,95 €

a k tomu 19 % daň z pridanej hodnoty, spolu teda v sume 292,38 € podľa vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov platnej do 1. júna

2010 (ďalej len „vyhláška“), tak ako to vyjadril jeho právny zástupca v sťažnosti, pretože

požadovaná suma je v súlade s vyhláškou.

Úhradu trov konania sú OR PZ I a OR PZ II povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť

na účet právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s

).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. novembra 2010