Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 487/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. októbra 2012 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho a Ladislava

Orosza v konaní o sťažnosti MUDr. J. V., Ž., zastúpeného advokátkou Mgr. M. C., K.,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva podľa ods. l

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. v období po právoplatnosti nálezu

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 11. októbra 2007, za účasti

Okresného súdu Košice I, takto

rozhodol:

1. Základné právo MUDr. J. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 11. októbra 2007 p o r u š e n é b o l i .

2. MUDr. J. V. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € (slovom

štyritisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť MUDr. J. V. trovy konania

v sume 396,61 € (slovom tristodeväťdesiatšesť eur a šesťdesiatjeden centov) na účet jeho

právnej zástupkyne Mgr. M. C., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 10. novembra 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť MUDr. J. V. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie

svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „namietané konanie“)

v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. z 11. októbra 2007.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je v predmetnom súdnom konaní účastníkom

konania v procesnom postavení žalobcu. Konanie, ktoré bolo pôvodne vedené bývalým

Obvodným súdom Košice I, začalo na návrh sťažovateľa zo 16. júna 1994 a bolo vedené

pod sp. zn. . Nárok sťažovateľa voči žalovanej v 2. rade okresný súd vylúčil

na samostatné konanie, ktoré je od 22. októbra 1996 vedené pod sp. zn. .

Ústavný súd už nálezom č. k. -39 z 11. októbra 2007 rozhodol, že v petite

sťažnosti označené práva sťažovateľa boli postupom okresného súdu v namietanom konaní

porušené, prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov,

a sťažovateľovi priznal finančné zadosťučinenie v sume 60 000 Sk, ako aj úhradu trov

konania.

Sťažovateľ uviedol, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo konanie

v jeho právnej veci právoplatne skončené.

Okrem toho, že sa sťažovateľ domáhal, aby ústavný súd podľa

vyslovil, že postupom okresného súdu bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zároveň navrhol prikázať

okresnému súdu konať v namietanom konaní bez zbytočných prieťahov. Napokon sa

domáhal aj priznania finančného zadosťučinenia v sume 6 000 € a úhrady trov konania.

Okresný súd na základe výzvy ústavného súdu zaujal k sťažnosti stanovisko

vo vyjadrení sp. zn. Spr 2431/06 doručenom ústavnému súdu 12. septembra 2012, v ktorom

okrem iného uviedol:

„Konanie v predmetnej veci sa začalo 13. 6. 1994. Po čiastočnom späťvzatí žaloby

voči pôvodnému žalovanému sa od 27. 11. 1995 predmetné konanie vedie proti Ľ. G.

a následne jej právnemu nástupcovi P. G. pod sp. zn. .

Konanie nie je doteraz právoplatne skončené...

V predmetnom konaní súd rozhoduje o nároku spoluvlastníka na náhradu

za neužívanie spoločnej veci v rozvrhu svojho spoluvlastníckeho podielu. Tento nárok

vznikol v dôsledku prisvojovania si úžitkovej hodnoty veci druhým spoluvlastníkom

vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. Tento nárok vyplýva z ust. § 137 ods. 1

. Po právnej stránke vec nie je zložitá.

Zložitosť veci spočíva v skutkovom stave, s určovaním výšky náhrady za užívanie

nehnuteľností žalovaným nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu. Pri určení výšky

náhrady súd musí zistiť obvyklé a primerané nájomné za užívanie nehnuteľností a tiež aký

zisk mal žalovaný, resp. jeho právni predchodcovia z užívania nehnuteľností.

Za tým účelom súd nariadil štyrikrát znalecké dokazovanie a taktiež zisťoval ceny

nájmu prostredníctvom realitných kancelárií.

Informácie od realitných kancelárií sú pre rozhodnutie súdu absolútne

nedostačujúce, súd tento úkon však musel na pokyn odvolacieho súdu vykonať.

Ku znaleckým posudkom účastníci konania, v záujme privodiť pre seba čo najlepší

súdny výsledok vznášali množstvo pripomienok, ktoré súd sa snažil odstrániť výsluchom

znalcov, písomným doplnením znaleckých posudkov až nakoniec rozhodol o nariadení

kontrolného znaleckého dokazovania znaleckým ... univerzitou... Tento znalecký

ústav aj napriek tomu, že mu bol spis doručený v mesiaci január 2011 (10. 1. 2011 pridelil

spis konkrétnym riešiteľom viď č. k. 760 spisu) až v mesiaci jún 2011 po predchádzajúcej

urgencii súdu požiadal o predĺženie lehoty, ktorú odôvodnil pracovnou zaťaženosťou

a potrebou upresnenia znaleckej úlohy.

Súd z dôvodu hospodárnosti a plynulosti konania nerozhodol o zmene v osobe

znalca, pretože tým by sa konanie ešte viac predĺžilo, ale trval na vypracovaní posudku

v primeranej lehote, ktorú ústavu predlžil do uplynutia 12 mesiacov od doručenia spisu,

t. j. do januára 2012. Ústav následne začal posúvať termín vypracovania posudku, s čím

súd nakoniec bol nútený súhlasiť. Súd s touto skutočnosťou oboznámil Ministerstvo

spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré vedie zoznamy znalcov, a tiež podal v zmysle § 27

o znalcoch a tlmočníkoch a prekladateľoch podnet na prejednanie

správneho deliktu znaleckého ústavu.

Skutkovú náročnosť veci dokazuje aj posledný znalecký posudok, ktorý obsahuje

371 strán.

V priebehu konania zomrela pôvodne žalovaná Ľ. G. a vznikla prekážka podľa ust.

Taktiež v priebehu konania zomrel právny zástupca žalovaného JUDr.

B. B.

Príčinou zdĺhavého súdneho konania sú aj samotní účastníci, ktorí rôznymi

spôsobom prispievajú k predlžovaniu konania (neprimerane reagujú na návrhy druhého

účastníka, namietajú všetky vykonané dôkazy, snažia sa využívať procesné možnosti

na odďaľovanie konečného rozhodnutia súdu, vo vzájomnom vzťahu majú veľmi

nekompromisné a nevraživé postoje).“

K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľ zaujal stanovisko podaním doručeným

ústavnému súdu 28. septembra 2012, v ktorom uviedol:

«V nadväznosti na vyjadrenie Odporcu, že od doručenia nálezu dňa 26. 11. 2007

vytýčil vo veci pojednávanie na deň 07. 02. 2008, poukazuje sťažovateľ na to, že na tomto

pojednávaní ako Odporca uvádza rozhodol o doplnení dokazovania v zmysle právneho

názoru odvolacieho súdu vyjadreného v uznesení sp. zn. zo dňa 05. 10. 2006.

Sťažovateľ postup Odporcu, ktorý sa rozhodne realizovať záväzný právny názor

odvolacieho súdu po uplynutí 1 roka a 4 mesiacov nemôže nazvať inak ako neefektívny.

Odporca, ktorý považoval realizáciu tohto podľa jeho názoru zbytočného, avšak

nevyhnutného dokazovania čakal 1 rok a 4 mesiace s rozhodnutím o jeho realizácii, pričom

výzvy realitným kanceláriám začal rozposielať až 09. 06. 2008, teda 4 mesiace

po vykonanom pojednávaní.

Samotné pojednávanie nariadené na 07. 02. 2008 možno považovať za neefektívne,

pokiaľ sa na ňom rozhodovalo o realizácii pokynu nadriadeného súdu a bol dopočutý

žalovaný, ktorý bol ešte 2 mesiace po vykonaní pojednávania vyzvaný na predloženie

listinných dôkazov. Sťažovateľ sa k znaleckému posudku Ing. A. vyjadril už dňa

30. 01. 2008, takú možnosť mal nepochybne i žalovaný v konaní, teda za absolútne

neefektívne možno považovať predvolanie znalca Ing. A. až na pojednávanie vykonané dňa

11. 09. 2008, keď na základe nesúhlasného stanoviska žalovaného Odporca odročil

pojednávanie za účelom nariadenia znaleckého dokazovania, ktoré nariadil až 3 mesiace

po vykonaní pojednávania. Podľa názoru sťažovateľa bolo stanovisko žalovaného, výsluch

znalca a prípadné nariadenie ďalšieho znaleckého dokazovania, možné zistiť a realizovať

aj skôr, ako po 1 roku a 2 mesiacov od podania znaleckého posudku znalcom Ing. A.

Sťažovateľovi nie sú známe žiadne sankcie, uložené znalcovi Ing. P., v súvislosti

s tým, že vypracovaný znalecký posudok predložil po uplynutí 8 mesiacov namiesto súdom

uloženej lehoty 60 dní. Telefonická urgencia zo strany súdu po uplynutí 3 mesiacov celkom

zrejme nebola efektívna a neprimäla znalca podať znalecký posudok včas.

Po doručení znaleckého posudku bolo pojednávanie nariadené až o 4 mesiace,

pričom nariadené pojednávanie na deň 27. 01. 2010 spočívalo v prednesení námietok

žalovaného a v odročení o ďalšie 2 mesiace za účelom dopracovania znaleckého posudku.

Sťažovateľ sa domnieva, že na zistenie stanoviska žalovaného k znaleckému posudku

a na nariadenie doplnenia znaleckého posudku nebolo potrebné čakať 4 mesiace

a nariaďovať pojednávanie. Pojednávanie uskutočnené 31. 03. 2010 bolo opäť

neefektívnym počinom Odporcu, keď po výsluchu znalca Ing. M. mu bolo uložené

dopracovať znalecký posudok písomne, ktorý súdu predložil v apríli 2010. Následne na to

Odporca uvádza, že vzhľadom na námietky žalovaného sa rozhodol o odstránenie

pochybností požiadať realitné kancelárie, čo sťažovateľ opäť považuje za nadmieru

neefektívny krok Odporcu, ktorý ako sám uvádza vo svojom vyjadrení dožiadanie realitných

kancelárii sám označil za dôkaz bez výpovednej hodnoty. Napriek tomu vykonával

dožiadanie realitných kancelárií a ďalšie pojednávanie vykonal až po uplynutí 7 mesiacov

od doručenia doplneného znaleckého posudku Ing. M.

Pojednávanie nariadené na 13. 10. 2010 bolo opäť neefektívnym krokom, nakoľko sa

Odporca na základe námietok žalovaného k dodatku znaleckého posudku (zistiteľné aj skôr

ako po uplynutí 7 mesiacov od doručenia dodatku k znaleckému posudku) a k skutočnostiam

oznámeným realitnými kanceláriami rozhodol nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie,

ktoré nariadil po uplynutí ďalších 2 mesiacov.

Sťažovateľ podotýka, že spisový materiál bol znaleckému ústavu odoslaný dňa

19. 01. 2011 a znalecký ústav bol povinný vypracovať znalecký posudok v lehote 90 dní

od doručenia spisu.

Po uplynutí 1 roka, tzn. dňa 26.01.2012 podal Odporca podnet Ministerstvu

spravodlivosti na prejednanie správneho deliktu. Sťažovateľovi nie je známe aké sankcie

ukladal súd znaleckému ústavu po uplynutí lehoty 90 dni na podanie znaleckého posudku,

ani aké ďalšie sankcie ukladal znaleckému ústavu v priebehu 1 roka a 8 mesiacov,

do podania znaleckého posudku. Sťažovateľ má vedomosť, že Odporca urgoval dňa

05. 03. 2012 a dňa 30. 05. 2012 znalecký ústav a po uplynutí 1 roka a 4 mesiacov mu, ako

vyplýva z urgencií, hrozil uložením poriadkovej pokuty. Sťažovateľ sa domnieva, že uvedený

postup nebol dostatočný.

Konštatovanie Odporcu, že sťažovateľ ako účastník konania sa snaží využívať

procesné možnosti na odďaľovanie konečného rozhodnutia súdu považuje sťažovateľ

za neprimerané, keď vzhľadom na jeho vek – 84 rokov ani nevie, či sa dožije právoplatného

skončenia konania a či sa vôbec dožije aj reálneho spotrebovania finančných prostriedkov,

ktoré mu nepochybne patria a ktorých sa už 16 rokov nevie domôcť. Sťažovateľ

v neposlednom rade poukazuje na to, že je pravda, že menil svoj žalobný návrh viackrát

(aj sčasti vzal žalobu späť), avšak len ho prispôsoboval záverom jednotlivých znaleckých

posudkov podaných vo veci. Sťažovateľa najmä s ohľadom na jeho vysoký vek a nepriaznivý

zdravotný stav zaťažuje každé pojednávanie vo veci, spojené s namáhavým cestovaním

a vynakladaním finančných prostriedkov a stresom, navyše keď nariaďované pojednávania

Odporcu sú neefektívne.

V zmysle konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky v čase

po rozhodnutí ústavného súdu, ktorým vyslovil porušenie práva sťažovateľa

na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov a prikázal Odporcovi konať bez zbytočných

prieťahov, nie je ďalšia sťažnosť predsedovi súdu efektívnym prostriedkom nápravy.

Názor Odporcu: „Žalobca taktiež nevyužil všetky právne možnosti, aby zabránil

vzniku finančnej ujmy v takom rozsahu, ako sa črtá v predmetnom konaní, nedomáhal

na súde užívania svojho spoluvlastníckeho podielu.“, považuje sťažovateľ za nesúvisiaci

s konaním a za taký, ktorý neospravedlňuje celkovú dĺžku konania, 16 rokov.»

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Z obsahu sťažnosti a zo súvisiaceho súdneho spisu okresného súdu sp. zn.

ústavný súd zistil v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn.

z 11. októbra 2007 nasledujúci priebeh a stav konania ku dňu vydania tohto

nálezu:

Okresný súd uznesením z 19. júla 2007 ustanovenému znalcovi z odvetvia

účtovníctvo a daňovníctvo, kontroling a financie zaslal 5. septembra 2007 súdny spis.

Ustanovený znalec v prílohe podania doručeného okresnému súdu 9. októbra 2007

predložil znalecký posudok č. 3/2007, ktorý okresný súd prípismi zo 16. októbra 2007 zaslal

účastníkom konania na vyjadrenie.

Okresný súd 3. januára 2008 nariadil termín pojednávania na 7. február 2008, ktoré

sa uskutočnilo a bolo odročené na neurčito na účel doplnenia dokazovania vo veci.

Okresný súd prípisom z 11. apríla 2008 vyzval odporcu, aby predložil požadované

doklady, pričom ho upozornil, že „v prípade nesplnenia si tejto povinnosti“ mu môže byť

uložená poriadková pokuta až do výšky 25 000 Sk.

Okresný súd prípisom z 9. júna 2008 vyzval niekoľko realitných kancelárií

na poskytnutie informácie dôležitej na rozhodnutie vo veci.

Okresný súd 7. augusta 2008 nariadil termín pojednávania na 11. september 2008,

ktoré sa uskutočnilo a bolo odročené na neurčito na účel „doplnenia dokazovania znalcom,

ktorý určí primerané a obvyklé nájomné za užívanie priestorov týkajúcich sa predmetnej

domovej nehnuteľnosti a priľahlých pozemkov“.

Okresný súd uznesením z 11. decembra 2008 nariadil znalecké dokazovanie znalcom

z odboru ekonómie a manažmentu s tým, že mu uložil vypracovať a predložiť znalecký

posudok v lehote 60 dní od doručenia súdneho spisu (súdny spis bol znalcovi zaslaný

20. januára 2009).

Okresný súd uznesením z 22. apríla 2009 súhlasil s predĺžením lehoty na podanie

znaleckého posudku do 15. mája 2009.

Okresný súd uznesením z 13. mája 2009 súhlasil s ďalším predĺžením lehoty

na predloženie znaleckého posudku do 31. mája 2009 a prípisom z 25. júna 2009 vyzval

odporcu, aby mu doručil peňažné denníky za roky 1993 až 2009.

Podaním doručeným okresnému súdu 11. júna 2009 ustanovený znalec požiadal

o pribratie konzultanta z odboru stavebníctvo odvetvie odhadovanie hodnoty nehnuteľností,

čomu okresný súd vyhovel, keď uznesením z 15. júna 2009 s uvedenou žiadosťou vyslovil

súhlas.

Znalec v prílohe podania doručeného okresnému súdu 11. septembra 2009 predložil

znalecký posudok č. 6/2009 vrátane znaleckého posudku č. 43/2009 vypracovaného

konzultantom.

Okresný súd 15. decembra 2009 nariadil termín pojednávania na 27. január 2010

a súčasne urgoval predloženie stanoviska k znaleckému posudku od odporcu.

Pojednávanie uskutočnené 27. januára 2010 bolo odročené „za účelom doplnenia

znaleckého posudku Ing. E. M.“.

Okresný súd 23. februára 2010 nariadil pojednávanie na 31. marec 2010, ktoré sa

uskutočnilo a bolo odročené na neurčito na účel doplnenia znaleckého posudku znalcom.

Okresný súd uznesením z 31. marca 2010 nariadil znalcovi, aby v lehote „30 dní

od vydania tohto uznesenia písomne doplnil znalecký posudok č. 6/2009, časť č. 43/2009“.

Ustanovený znalec doplnenie znaleckého posudku predložil okresnému súdu

28. apríla 2010.

Okresný súd po podaní vyjadrení k znaleckému posudku požiadal niekoľko

realitných kancelárií o informáciu, ktorú považoval za dôležitú na rozhodnutie vo veci.

Pojednávanie uskutočnené 13. októbra 2010 bolo odročené na neurčito „za účelom

doplnenia dokazovania v zmysle požiadaviek žalovanej strany“.

Okresný súd uznesením zo 6. decembra 2010 nariadil kontrolné znalecké

dokazovanie znaleckou organizáciou... (ďalej len „znalecká organizácia“) s tým, že

znalecká organizácia je povinná vyhotoviť požadovaný kontrolný znalecký posudok

v lehote 90 dní od doručenia súdneho spisu (súdny spis bol zaslaný 19. januára 2011).

Okresný súd prípisom z 18. mája 2011 urgoval predloženie požadovaného

kontrolného znaleckého posudku. Znalecká organizácia ho listom doručeným 9. júla 2011

žiadala o „spresnenie uloženej úlohy a o predĺženie lehoty na predloženie kontrolného

znaleckého posudku“.

Okresný súd uznesením z 22. júna 2011 opravil uznesenie zo 6. decembra 2010

a súčasne predĺžil lehotu na predloženie kontrolného znaleckého posudku do 31. októbra

2011.

Na opakovanú žiadosť znaleckej organizácie o predĺženie lehoty na predloženie

znaleckého posudku okresný súd reagoval prípisom z 11. júla 2011, v ktorom vyzval

znaleckú organizáciu, aby navrhla „presný dátum skončenia lehoty, v ktorej podá znalecký

posudok“.

Okresný súd prípisom z 9. augusta 2011 opätovne vyzval znaleckú organizáciu

na oznámenie „presného dátumu skončenia lehoty, v ktorej podáte znalecký posudok...“,

a súčasne ju upozornil, že v prípade opätovného požadovania predĺženia lehoty

na predloženie znaleckého posudku bude podaná sťažnosť na Ministerstve spravodlivosti

Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“).

Okresný súd prípisom z 30. novembra 2011 vyzval znaleckú organizáciu

na predloženie kontrolného znaleckého posudku do 31. januára 2012 a súčasne upozornil, že

vo veci bola podaná sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorú ústavný súd prijal na ďalšie

konanie.

Okresný súd po doručení informácie znaleckou organizáciou (23. januára 2012),

v ktorej opakovane žiadala o predĺženie lehoty na predloženie kontrolného znaleckého

posudku, prípisom z 26. januára 2012 podal ministerstvu spravodlivosti „podnet

na prejednanie správneho deliktu znaleckého ústavu“.

Okresný súd prípisom z 5. marca 2012 urgoval predloženie znaleckého posudku

v dodatočnej lehote „do 10 dní od doručenia tejto výzvy“ a upozornil na možnosť uloženia

poriadkovej pokuty až do výšky 820 € a pri opakovanom hrubom sťažení postupu konania

až do výšky 1 640 €.

Znalecká organizácia dala 21. marca 2012 okresnému súdu na vedomie, že 4. apríla

2012 sa uskutoční „miestne šetrenie za účelom obhliadky nehnuteľnosti“.

Okresný súd prípisom z 27. marca 2012 oznámil právnym zástupcom účastníkov

konania, že 4. apríla 2012 sa uskutoční ohliadka predmetnej nehnuteľnosti, ktorej sa môžu

zúčastniť spolu s účastníkmi konania.

Znalecká organizácia podaním z 27. marca 2012 okresnému súdu oznámila, že

vyžiadala od príslušného daňového úradu a odporcu „podkladové materiály“ potrebné

na vypracovanie znaleckého posudku.

Okresný súd prípisom z 30. mája 2012 opätovne upozornil znaleckú organizáciu, že

„už nebude akceptovať ďalšie jednostranné predlžovanie lehoty na podanie posudku...“ a že

jej môže byť uložená poriadková pokuta až do výšky 1 640 €.

Znalecká organizácia s poukazom na to, že dosiaľ nedostala „podkladové materiály“,

podaním z 30. mája 2012 opätovne požiadala okresný súd o predĺženie termínu

na vypracovanie znaleckého posudku.

Okresný súd prípisom zo 7. júna 2012 vyzval príslušný daňový úrad na urýchlené

predloženie požadovaných materiálov znaleckej organizácii.

Okresný súd uznesením z 8. júna 2012 predĺžil lehotu na predloženie znaleckého

posudku do 31. júla 2012.

Okresnému súdu bolo 15. júna 2012 doručené písomné stanovisko ministerstva

spravodlivosti, z ktorého vyplýva, že znalecká organizácia má v súčasnom období

„rozpracovaných 62 znaleckých úkonov“, a teda neplnenie uložených termínov v súvislosti

s vypracovávaním znaleckých posudkov má objektívne príčiny (nedostatok kapacít

na množstvo zadaných úloh).

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou okrem iného domáhal vyslovenia porušenia

základného práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý

má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, , , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu vyplýva z (ďalej aj „OSP“),

ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak,

aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z prvej vety , podľa ktorej

len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z v znení účinnom v relevantnom čase,

podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia

oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi

deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o sťažovateľom (ako

podielovým spoluvlastníkom veci) uplatnenom nároku na vydanie bezdôvodného

obohatenia odporcom, ktorý mal podľa neho vzniknúť v dôsledku „prisvojovania si

úžitkovej hodnoty veci odporcom vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu“.

Ústavný súd v zhode s už vysloveným názorom v náleze sp. zn.

z 11. októbra 2007, ako aj názorom predsedu okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti

nepovažuje vec za právne zložitú. Aj keď v súvislosti s nutnosťou určenia výšky náhrady

za užívanie nehnuteľnosti rozsiahlym znaleckým dokazovaním je potrebné určitú mieru

skutkovej zložitosti veci pripustiť, na druhej strane však touto okolnosťou nemožno

ospravedlniť skutočnosť, že namietané konanie nebolo ani napriek nálezu ústavného súdu

z 11. októbra 2007, ktorým prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných

prieťahov, ani po viac ako 18 rokoch od jeho začatia právoplatne skončené.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní

o tom, či v namietanom konaní pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom podľa

a dohovoru. Ústavný súd konštatuje, že v období

po právoplatnosti nálezu sp. zn. z 11. októbra 2007 nezistil také skutočnosti

na strane sťažovateľa, ktoré by významným spôsobom ovplyvnili dĺžku namietaného

konania. Pokiaľ sťažovateľ realizoval v priebehu namietaného konania viaceré procesné

úkony (na ktoré sa odvoláva vo svojom vyjadrení aj okresný súd) tým, že napr. upravil petit

žaloby prihliadnuc na závery znaleckého dokazovania, ústavný súd poznamenáva, že ide

o štandardný a legitímny postup v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho

súdneho poriadku, ktorý má za následok predĺženie konania, avšak ho nemožno pripísať na

ťarchu sťažovateľa, ale rovnako tak ani na ťarchu okresného súdu.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup okresného súdu v namietanom konaní.

Aj keď okresný súd v hodnotenom období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn.

z 11. októbra 2007 postupoval v namietanom konaní v zásade plynulo

a realizoval najmä vo vzťahu k ustanoveným znalcom veľký počet procesných úkonov,

ústavný súd nemôže posudzovaný úsek konania kvalifikovať inak než ho označiť ako

neefektívny.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej

k zbytočným prieťahom v súdnom konaní nemusí dochádzať len nekonaním príslušného

súdu, ale aj takou jeho činnosťou, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty

účastníkov súdneho konania. „Aj neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu)

môže zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej

sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol.“

(napr. , , , , )

Okresný súd nepredloženie znaleckých posudkov v určenej lehote nenechával bez

povšimnutia a ich predloženie písomne urgoval väčšinou aj pod hrozbou možnosti uloženia

poriadkovej pokuty, avšak v konečnom dôsledku poriadkovú pokutu napriek opakovanému

nedodržaniu lehoty ani v jednom prípade neuložil.

Ústavný súd v súvislosti s uvedeným poukazuje na svoju predchádzajúcu judikatúru

(napr. , ), v ktorej vyslovil, že všeobecný súd vzhľadom

na jeho povinnosť organizovať procesný postup v súdnom konaní tak, aby čo najskôr

odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň obrátila fyzická alebo právnická osoba

so žiadosťou o rozhodnutie, zodpovedá za adekvátne a účelné využitie procesných

prostriedkov, ktoré mu na tento účel zveruje (vrátane poriadkových opatrení v zmysle § 53

) aj vo vzťahu k súdnemu znalcovi. Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie

zodpovednosť aj za zabezpečenie efektívneho postupu znalca pri vypracovaní znaleckého

posudku.

Vzhľadom na to, že namietané konanie napriek nálezu ústavného súdu sp. zn.

z 11. októbra 2007, v ktorom prikázal okresnému súdu postupovať

v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov, nebolo dosiaľ právoplatne skončené, čo je

podľa názoru ústavného súdu z ústavnoprávneho hľadiska samo osebe neakceptovateľné

(porovnaj napr. , ), ústavný súd hodnotiac uvedené obdobie

a berúc do úvahy aj celý doterajší priebeh namietaného konania konštatuje, že neefektívnym

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. v období

po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. z 11. októbra 2007 došlo

k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu sťažovateľom označených práv.

IV.

Ústavný súd aj napriek záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní

došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, neprikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez

zbytočných prieťahov vzhľadom na to, že táto povinnosť mu už bola uložená nálezom

sp. zn. z 11. októbra 2007 (m. m. , ).

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

6 000 € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti, keď okrem iného uviedol: „mám

v súčasnosti 83 rokov a neustále som aj v tomto svojom vysokom veku držaný v napätí

a právnej neistote. Každý deň prežívam obavy, či sa skončenia konania o veci, ktorá patrí

k bežnej agende súdu, vôbec dožijem.“

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

a zároveň berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako

aj skutočnosť, že okresný súd nerešpektoval príkaz ústavného súdu vyslovený v náleze

sp. zn. z 11. októbra 2007, ktorým okresnému súdu prikázal konať v tejto veci

bez zbytočných prieťahov, ústavný súd považoval priznanie sumy 4 000 € za primerané

finančné zadosťučinenie podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom

advokátkou Mgr. M. C. Podľa ústavný súd môže

v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému

účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal pri prvých dvoch

úkonoch právnej služby z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej

republiky za I. polrok 2010, ktorá bola 741 €, a pri treťom úkone právnej služby

z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok

2011, ktorá je 763 €.

Úhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie

sťažnosti a stanovisko k vyjadreniu okresného súdu) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14

ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov. Úhrada za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2011

(2 x 123,50 €) a za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2012 (1 x 127,16 €)

predstavuje spolu s režijným paušálom (2 x 7,41 € a 1 x 7,63 €) sumu 396,61 €.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľa ( v spojení s v lehote

uvedenej v bode 3 výroku tohto nálezu.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. októbra 2012