Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 54/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. októbra 2007

v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Petra Brňáka a Lajosa Mészárosa

prerokoval sťažnosť MUDr. J. V., Ž., zastúpeného advokátom JUDr. J. K., K., ktorou

namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Košice I

v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo MUDr. J. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

v .

2. Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. MUDr. J. V. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 60 000 Sk

(slovom šesťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Košice I p o v i n n ý

vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. MUDr. J. V. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 9 444 Sk.

(slovom deväťtisícštyristoštyridsaťštyri slovenských korún), ktorú je Okresný súd Košice I

p o v i n n ý vyplatiť jeho právnemu zástupcovi JUDr. J. K., K., do jedného mesiaca od

právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. januára

2007 doručená sťažnosť MUDr. J. V. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 (ďalej

len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

2. Porušenie základného práva na prerokovanie svojej veci bez zbytočných prieťahov

podľa vidí sťažovateľ v nasledovne opísanom skutkovom stave.

Sťažovateľ podal 13. júna 1994 okresnému súdu návrh na začatie konania vo veci

vydania bezdôvodného obohatenia. Po čiastočnom späťvzatí žaloby voči pôvodnému

žalovanému sa od 27. novembra 1995 (okresný súd pripustil zmenu navrhnutú

sťažovateľom) predmetné súdne konanie vedie proti Ľ. G. a jej právnemu nástupcovi (po jej

smrti) pod sp. zn. a nie je doteraz právoplatne skončené. Uviedol, že vo veci

boli vykonané viaceré úkony, avšak od posledného pojednávania prešiel jeden rok

a prvostupňový súd vo veci samej ani raz neurčil termín pojednávania. Urýchlenie konania

chcel sťažovateľ dosiahnuť sťažnosťou u predsedu okresného súdu 20. novembra 2006,

ktorý v odpovedi uviedol, že sťažnosť je čiastočne odôvodnená. Poukázal na to, že okresný

súd dvakrát vo veci meritórne rozhodol (naposledy 11. novembra 2004, pričom podľa

právneho názoru odvolacieho súdu je potrebné ešte doplniť dokazovanie v súvislosti

s určením výšky neoprávneného prospechu (vyjadrenie realitných kancelárií alebo znalca

a o zisku žalovaného, ktorý získal užívaním nehnuteľnosti). Na dĺžku konania mala vplyv

aj skutočnosť, že v priebehu konania zomrela žalovaná a právny zástupca žalovaného.

Sťažovateľ ďalej uviedol, že 6. augusta 2002 predložil okresnému súdu dôkazy

z realitných kancelárií P. a S. Počas dlhého časového obdobia prvostupňový súd

niekoľkokrát nekonal napriek tomu, že tomu nebránila žiadna zákonná prekážka, čím

spôsobil zbytočný prieťah.

Sťažovateľ okrem vyslovenie porušenia základného práva podľa označených článkov

žiadal, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných

prieťahov, priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk a uložil okresnému súdu

povinnosť náhrady trov právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu.

3. Ústavný súd uznesením č. k. -8 z 24. mája 2007 prijal sťažnosť

sťažovateľa na ďalšie konanie.

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci 27. júla 2007 písomne vyjadril

okresný súd (sp. zn. Spr 2431/06) a k jeho vyjadreniu zaujal stanovisko 24. augusta 2007

právny zástupca sťažovateľa.

4.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení podal chronologický prehľad

úkonov okresného súdu v predmetnom konaní a uviedol, že: „súd vo veci koná. Vec po

právnej stránke nie je náročná. Zvlášť náročná je však po stránke skutkovej.

Dĺžku konania ovplyvnili aj samotní účastníci konania svojimi procesnými úkonmi

a tiež objektívne skutočnosti spočívajúce v smrtí žalovanej Ľ. G., v smrti právneho zástupcu

žalovaného a pod.

Je pravdou, že stav právnej neistoty u žalobcu doposiaľ odstránený nebol.“

4.2 Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu k vyjadreniu okresného

súdu okrem iného uviedol: „prieťahy v tomto súdnom konaní sú spôsobené aj ďalšími

skutočnosťami a to nerešpektovanie právneho názoru odvolacieho súdu zákonným sudcom

prvostupňového súdu a nerozhodnosť zákonného sudcu vo veci určenia znalca zo správneho

odboru.“

5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení

sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od neho nemožno

očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia práva podľa označených

článkov . Prerokovanie sťažnosti na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu

predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje

ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných

pre meritórne rozhodnutie veci (napr. , ).

II.

Ústavný súd na základe sťažnosti a k nej pripojených písomností, z vyjadrení

účastníkov konania a zo spisu okresného súdu sp. zn. 14 C 806/96 zistil nasledovný priebeh

a stav konania:

Sťažovateľ (v postavení žalobcu) je účastníkom súdneho konania vedeného bývalým

Obvodným súdom Košice I o vydanie úžitkov a o zaplatenie nájomného, ktoré začalo

na jeho návrh 16. júna 1994 pod sp. zn. .

Po následných úkonoch súvisiacich s poplatkovou povinnosťou žalobcu a doručení

rovnopisu protistrane žalobca podaním z 13. septembra 1995 rozšíril žalobu o ďalšieho

účastníka konania, Ľ. G., a navrhol zmenu žalobného petitu.

Dňa 27. novembra 1995 sa uskutočnilo súdne pojednávanie za prítomnosti žalobcu

a v neprítomnosti odporcov v 1. a 2. rade. Okresný súd pripustil uznesením zmenu

žalobného návrhu a pripustil aj vstup žalovaného v 2. rade do konania. Okresný súd vypočul

žalobcu a odročil pojednávanie na 4. január 1996.

Súdneho pojednávania 4. januára 1996 sa nezúčastnil navrhovateľ ani odporcovia,

ktorí sa telefonicky ospravedlnili. Navrhovateľ a jeho právny zástupca sa nezúčastnili

pojednávania bez ospravedlnenia. Okresný súd pojednávanie odročil na 25. marec 1996.

Súdneho pojednávania 25. marca 1996 sa zúčastnili aj navrhovateľ aj odporcovia.

Pojednávanie bolo odročené na 26. máj 1996 z dôvodu práceneschopnosti

predsedníčky senátu.

Súdneho pojednávania 23. mája 1996 sa nezúčastnil navrhovateľ ani jeho právny

zástupca a taktiež ani odporcovia. Súd pojednávanie odročil na 16. september 1996.

Listom z 10. septembra 1996 zobral žalobca späť žalobný návrh proti odporcovi

v 1. rade a navrhol v tejto časti konanie zastaviť.

Dňa 16. septembra 1996 sa na súdnom pojednávaní zúčastnil právny zástupca

žalobcu a odporca v 1. rade, neprítomný bol odporca v 2. rade a jeho právny zástupca.

Okresný súd vydal 16. septembra 1996 uznesenie č. k. -22, ktorým uložil

poriadkovú pokutu právnemu zástupcovi odporcov a uznesenie č. k. -24,

ktorým konanie voči žalovanému v 1. rade proti Š. G. zastavil. Nárok žalobcu voči

odporkyni v 2. rade súd vylúčil na samostatné konanie.

Dňa 22. októbra 1996 dal sudca kancelárii pokyn, aby vylúčený nárok bol zapísaný

pod novým číslom. Okresný súd zaevidoval vec pod novým spisový číslom 14 C 806/96.

Dňa 1. júla 1997 dal sudca pokyn kancelárii, aby vymáhala uloženú poriadkovú

pokutu od právneho zástupcu žalovaných a aby vyzvala žalobcu na doplatenie súdneho

poplatku.

Dňa 30. septembra 1997 bolo nariadené pojednávanie na 10. november 1997,

na ktorom sa zúčastnil navrhovateľ a právny zástupca odporcov. Okresný súd pojednávanie

odročil na neurčito za účelom výsluchu odporkyne v jej byte a za účelom nariadenia

znaleckého dokazovania.

Sudca nariadil výsluch žalovanej na 28. november 1997. Okresný súd uskutočnil

28. novembra 1997 výsluch odporkyne za prítomnosti žalobcu.

Dňa 4. decembra 1997 bol uhradený doplatok súdneho poplatku žalobcom.

Uznesením zo 16. decembra 1997 č. k. -12 súd nariadil znalecké

dokazovanie.

Podaním z 29. apríla 1998 doručil súdny znalec vypracovaný znalecký posudok.

Uznesením č. k. -27 okresný súd určil odmenu znalcovi za vypracovanie

znaleckého posudku.

Dňa 23. júna 1998 bolo nariadené pojednávanie na 21. september 1998.

Podaním z 14. septembra 1998 sa žalobca vyjadril k veci a doručil okresnému súdu

listinné dôkazy a listom zo 17. septembra 1998 navrhol zmenu žalobného petitu.

Na pojednávaní 21. septembra 1998 sa zúčastnil žalobca, ktorý navrhol zmenu

žalobného návrhu a právny zástupca odporcu. Okresný súd uznesením pripustil zmenu

žalobného návrhu. Právny zástupca odporkyne súhlasil s čiastočným prevzatím žaloby. Súd

rozhodol vo veci rozsudkom č. k. -35 z 21. septembra 1998, ktorý nadobudol

právoplatnosť v časti, v ktorej zastavil konanie, a proti zostávajúcej časti podala odporkyňa

10. novembra 1998 odvolanie.

Dňa 16. novembra 1998 dal sudca pokyn kancelárii na doručenie odvolania

navrhovateľovi a výzvy žalovanému zaplatiť súdny poplatok.

Na pokyn sudcu bol 18. decembra 1998 spis predložený Krajskému súdu v Košiciach

(ďalej len „krajský súd“).

Sudca krajského súdu nariadil 14. apríla 2000 termín pojednávania odvolacieho súdu

na 24. apríl 2000.

Krajský súd uskutočnil 27. apríla 2000 súdne pojednávanie, ktorého sa nezúčastnil

navrhovateľ ani jeho právny zástupca. Krajský súd pojednával bez prítomnosti žalobcu

a jeho zástupcu.

Uznesením č. k. -52 z 27. apríla 2000 krajský súd rozhodol tak, že zrušil

rozsudok v napadnutej časti a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Dňa 23. júna 2000 dal sudca pokyn kancelárii na doručenie rozhodnutia krajského

súdu účastníkom konania.

Okresný súd si listom zo 14. augusta 2000 vyžiadal písomnú informáciu

o všeobecnej cene za užívanie nehnuteľnosti od Okresného úradu K., Miestneho úradu

mestskej časti K., a od spoločností: Realitná kancelária S., K., N., K., R. V. R., K., P., K.,

Q., s. r. o., K.

Podaním zo 4. septembra 2000 sa na výzvu odpovedal Okresný úrad K.

Okresný súd listom zo 14. novembra 2000 a 19. decembra 2000 urgoval odpoveď

na výzvy od spoločností R. – V. R.,K., P., K., a Q. s. r. o., K.

Podaním z 11. januára 2001 Q., s. r. o., K. a R. – V. R., K., odpovedali na výzvu

okresného súdu.

Dňa 11. decembra 2001 vyzval okresný súd účastníkov konania, aby podali

informáciu o všeobecnej cene za užívanie nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu a listom

z 18. februára 2002 opätovne vyzval účastníkov konania, aby podali informáciu v lehote

30 dní od najmenej dvoch realitných kancelárií, aká bola cena za užívanie predmetných

nehnuteľností v rozhodnom čase od 1. júla 1992 do 31. decembra 2001.

Odporkyňa podaním okresnému súdu 10. mája 2002 podala informáciu o všeobecnej

cene nehnuteľnosti.

Navrhovateľ podaním okresnému súdu 6. augusta 2002 podal informáciu

o všeobecnej cene nehnuteľnosti.

Dňa 16. júla 2002 bol nariadený termín pojednávania na 14. október 2002.

Odporkyňa podaním okresnému súdu 14. októbra 2002 požiadala okresný súd

o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov.

Súdneho pojednávania 14. októbra 2002 sa zúčastnil navrhovateľ, odporca

sa nedostavil. Súdne pojednávanie bolo odročené na 21. november 2002.

Okresný súd vyzval listom z 18. októbra 2002 odporkyňu, aby predložila dôkazy.

Súdneho pojednávania 21. novembra 2002 sa zúčastnil navrhovateľ a právny

zástupca odporcu. Okresný súd pojednávanie odročil na neurčito z dôvodu, že žalobca sa

nevedel vyjadriť k dôkazom predloženým odporkyňou.

Odporkyňa podaním okresnému súdu 25. novembra 2002 predložila dôkazy, ku

ktorým sa vyjadril žalobca podaním okresnému súdu z 31. marca 2003.

Okresný súd 10. septembra 2003 nariadil pojednávanie na 23. október 2003.

Podaním okresnému súdu 15. októbra 2003 žalobca oznámil, že odporkyňa Ľ. G.

zomrela (...), a navrhol, aby boli do konania pripustení právni nástupcovia žalovaných: Ľ.

T., rod. G., K., P. G., K., Š. G., K. Zároveň ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní

23. októbra 2003 a žiadal odročiť ho z dôvodu práceneschopnosti.

Súdneho pojednávania 23. októbra 2003 sa nezúčastnil navrhovateľ ani jeho právny

zástupca. Okresný súd pojednávanie odročil na 15. január 2004.

Podaním z 13. januára 2004 navrhol P. G. odročenie pojednávania z 15. januára 2004

z dôvodu neukončenia dedičského konania po Ľ. G.

Súdneho pojednávania 15. januára 2004 sa nezúčastnili navrhovateľ a odporca a ani

ich právni zástupcovia. Okresný súd pojednávanie odročil na 4. marec 2004.

Úradným záznamom 3. marca 2004 bolo vyznačené právoplatné skončenie

dedičského konania po nebohej Ľ. G. pod sp. zn. .

Listom z 3. marca 2004 požiadal P. G. o odročenie nariadeného pojednávania

z dôvodu neprítomnosti jeho právneho zástupcu, ktorý je služobne mimo K.

Súdneho pojednávania 4. marca 2004 sa nezúčastnili navrhovateľ a odporca a ani ich

právni zástupcovia. Okresný súd pojednávanie odročil na 22. apríl 2004.

Dňa 23. apríla 2004 sa pojednávania zúčastnil navrhovateľ a P. G. Okresný súd

pripustil, aby na strane žalovanej vstúpil do konania jej právny nástupca P. G., K. Okresný

súd pojednávanie odročil na neurčito.

Uznesením č. k. -136 z 23. apríla 2004 okresný súd pripustil, aby na

strane žalovanej vstúpil do konania namiesto Ľ. G. jej právny nástupca P. G., K.

Podaním z 30. apríla 2004 žalobca navrhol zmenu petitu žalobného návrhu.

Dňa 4. mája 2004 dal sudca pokyn kancelárii na doručenie vyjadrenia žalobcu

z 30. apríla 2004 a 22. júla 2004 nariadil pojednávanie na 16. september 2004.

Podaním z 31. augusta 2004 sa k veci vyjadril odporca.

Súdneho pojednávania 16. septembra 2004 sa zúčastnil navrhovateľ aj odporca,

okresný súd pojednávanie odročil na 11. november 2004 .

Podaním z 10. novembra 2004 sa k veci vyjadril navrhovateľ.

Dňa 11. novembra 2004 sa na pojednávaní zúčastnil navrhovateľ, neprítomný bol

odporca. Okresný súd pripustil zmenu žalobného návrhu podľa písomného podania

z 30. apríla 2004 a zároveň vo veci rozhodol rozsudkom.

Uznesením okresného súdu č. k. -169 z 9. decembra 2004 okresný súd

opravil výrok rozsudku.

Dňa 12. januára 2005 podal navrhovateľ odvolanie proti rozsudku, požiadal okresný

súd o oslobodenie od súdnych poplatkov za podané odvolanie a priložil potvrdenie

o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch a rozhodnutie o starobnom dôchodku.

Podaním zo 17. januára 2005 podal odvolanie proti rozsudku aj odporca.

Okresný súd uznesením č. k. -193 z 18. januára 2005 nepriznal žalobcovi

oslobodenie od súdnych poplatkov.

Listom z 18. januára 2005 požiadal okresný súd odporcu, aby sa vyjadril k odvolaniu

navrhovateľa a zároveň ho vyzval, aby doplnil dôvody svojho odvolania.

Okresný súd vyzval odporcu 18. januára 2005, aby uhradil súdny poplatok za

odvolanie.

Navrhovateľ podal 26. januára 2005 odvolanie proti uzneseniu č. k. -193

vo veci oslobodenia od súdnych poplatkov.

Podaním z 1. februára 2005 odporca doplnil dôvody svojho odvolania proti rozsudku.

Okresný súd 2. februára 2005 vyzval navrhovateľa, aby sa vyjadril k odvolaniu

odporcu.

Okresný súd 24. februára 2005 predložil súdny spis spolu s odvolaním krajskému

súdu na rozhodnutie o odvolaní.

Krajský súd nariadil pojednávanie na 5. október 2005, na ktorom zrušil rozsudok aj

s opravným uznesením a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie.

Sudca okresného súdu dal 11. novembra 2005 pokyn kancelárii na doručenie

rozhodnutia krajského súdu účastníkom konania.

Okresný súd predložil 14. novembra 2005 krajskému súdu súdny spis spolu

s odvolaním žalobcu proti uzneseniu č. k. -183 z 18. januára 2005.

Krajský súd uznesením č. k. -216 zo 14. marca 2006 zmenil uznesenie

okresného súdu z 18. januára 2005 a priznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov

v rozsahu 50 %. Okresný súd uznesenie dostal 25. apríla 2006.

Podaním z 29. novembra 2005 bolo oznámené úmrtie právneho zástupcu odporcu

16. októbra 2005.

Sudca dal 18. mája 2006 pokyn na doručenie rozhodnutia o odvolaní vo veci

oslobodenia od súdnych poplatkov.

Uznesením č. k. -224 z 9. augusta 2006 uložil zaplatiť súdny poplatok za

odvolanie proti rozsudku.

Okresný súd listom z 9. augusta 2006 vyzval advokáta JUDr. Š. S., K., aby predložil

fotokópie rozhodnutia dedičov po nebohom JUDr. B. B. a aby oznámil, či je právnym

zástupcom odporcu.

Listom z 28. novembra 2006 okresný súd požiadal právneho zástupcu odporcu

o vyjadrenie k spôsobu užívania nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu.

Okresný súd uznesením č. k. -236 z 29. novembra nariadil znalecké

dokazovanie.

Podaním z 19. decembra 2006 právny zástupca požiadal okresný súd o predĺženie

lehoty, aby sa mohol vyjadriť k veci.

Podaním z 9. januára 2007 súdny znalec Ing. J. H. vrátil uznesenie okresného súdu

z 29. novembra 2006 z dôvodu, že nemá oprávnenie na určenie nájomného v rodinnom

dome.

Dňa 19. januára 2007 dal sudca pokyn kancelárii, aby vybrala nového znalca.

Okresný súd uznesením č. k. -243 zo 14. februára 2007 nariadil znalecké

dokazovanie znalcom Ing. Ľ. P.

Podaním z 22. februára 2007 predložil právny zástupca odporcu vyjadrenie a dôkazy.

Dňa 21. marca 2007 okresný súd zaslal spisovú dokumentáciu súdnemu znalcovi

Ing. P. na vypracovanie znaleckého posudku.

Listom z 1. júna 2007 okresný súd urgoval u znalca vyhotovenie znaleckého posudku

Ing. Ľ. P. pod hrozbou poriadkovej pokuty.

Súdny znalec Ing. Ľ. P. podaním z 27. júna 2007 oznámil okresnému súdu, že nie je

schopný vypracovať posudok, a preto vrátil spisový materiál. Zároveň oznámil, že nespĺňa

o znalcoch a tlmočníkoch a bude

vyčiarknutý zo zoznamu znalcov a tlmočníkov.

Okresný súd uznesením č. k. -271 z 19. júla 2007 nariadil znalecké

dokazovanie znalcom Ing. Š. A.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej

sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej

len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť

pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

1. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , )

zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3).

Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom posúdenia je konanie týkajúce

sa vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré sa pôvodne začalo 13.júna 1994 a dosiaľ nie je

skončené. Z hľadiska skúmania okamžiku začiatku posudzovaných prieťahov však ústavný

súd vychádzal z neskoršie určeného času, a to z 13. septembra 1995, kedy sťažovateľ

požiadal okresný súd o rozšírenie žaloby na ďalšiu žalovanú, pričom následne žalobu proti

pôvodnému žalovanému zobral späť. V ďalšom sa už konanie pred okresným súdom viedlo

proti tejto žalovanej, resp. jej právnemu nástupcovi. Obdobie, v ktorom sa konanie pred

súdom (nesprávne) viedlo proti nesprávne označenému žalovanému, nemožno podľa názoru

ústavného súdu považovať za začiatok prieťahu v prerokúvanej veci.

1.1 Pri kritériu zložitosť veci bral ústavný súd do úvahy aj v predmetnom prípade

skutkový stav veci a platnú právnu úpravu (, a iné) relevantnú pre

rozhodnutie. Na základe týchto hľadísk konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia,

vychádzajúc z majetkových podielov vedených na liste vlastníctva a pri zhodných

výpovediach účastníkov konania o okolnostiach užívania nehnuteľnosti, ktorá bola

predmetom súdneho sporu, nehodnotil ako právne zložité konanie. Ústavný súd pripúšťa

istú skutkovú zložitosť veci v súvislosti s komparatívnym určovaním výšky žalovaným

neoprávnene získaného prospechu alebo časovú náročnosť súvisiacu s tým, že po smrti

žalovanej bolo potrebné v inom konaní „riešiť“ právne nástupníctvo na žalovanej strane,

ale žiadna z uvedených skutočnosti však v danom prípade nemôže ospravedlniť doterajšiu

dĺžku konania, ktorá činila v čase rozhodovania ústavného súdu viac ako 12 rokov. V tomto

ohľade nemení nič na veci ani okolnosť, že okresný súd vo veci dvakrát rozhodol

rozsudkom, ktorý bol odvolacím súdom zrušený.

1.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa

v preskúmavanej veci, ústavný súd v zásade nezistil okolnosť, ktorá by rozhodným

spôsobom ovplyvnila zistené zbytočné prieťahy v konaní. Napriek uvedenému nemohol

ústavný súd pri určení výšky priznaného finančného zadosťučinenia nezohľadniť procesné

správanie sa sťažovateľa (napr. neurčitosť podanej žaloby čo do výšky žalovanej istiny, jeho

časovo neprimeranú súčinnosť pri následnom zisťovaní jej výšky, zmeny v označení

žalovaného subjektu, z hľadiska času primerané nesignalizovanie prieťahov v konaní), ktoré

mali určitý vplyv na priebeh konania, avšak neboli hlavným dôvodom jeho doterajšej dĺžky

(pozri chronologický priebeh konania v časti II odôvodnenia).

1.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci,

pričom zbytočné prieťahy v konaní posudzoval ako celok s prihliadnutím na všetky

okolnosti prípadu vrátane významu predmetného konania pre jeho účastníkov. Na základe

uvedeného ústavný súd vychádzal nielen z hľadiska sťažovateľom namietaných

(označených) období zbytočných prieťahov, ale aj z hľadiska celkového priebehu

posudzovaného konania. V tomto ohľade nemožno považovať ani niektoré úkony súdu

týkajúce sa zisťovania rozsahu nároku žalobcu za efektívne a zmysluplné, a teda nemožno

nimi ani založiť plynulý priebeh súdneho konania. Na dokumentáciu uvedeného stačí

poukázať na ostatné formalistické ustanovovanie znalcov súdom (Ing. J. H. a Ing. Ľ. P.),

ktorí nakoniec posudky nevypracovali, hoci procesnoprávne inštrumentárium poskytuje

okresnému súdu, podľa názoru ústavného súdu, dostatočné a efektívne možnosti

komparatívnych zistení o rozsahu (výške) nároku.

Ústavný súd zistil, že okresný súd bol vo veci nečinný od 19. decembra 2000

do 11.decembra 2001 v trvaní 11 mesiacov a 8 dní, v období od 21. novembra 2002

do 10. septembra 2003 v trvaní 9 mesiacov a 18 dní. Na základe uvedeného ústavný súd

hodnotí obdobie nečinnosti v trvaní viac ako 20 mesiacov.

Trvanie súdneho konania v dĺžke presahujúcej 12 rokov je ústavne neakceptovateľné,

čo zdôrazňuje aj obdobie viac ako 20 mesiacov, keď bol okresný súd absolútne nečinný.

Aj predseda okresného súdu uznal sťažnosť za čiastočne oprávnenú v liste

sp. zn. Spr. 2431/06 (reakcia na podanú sťažnosť sťažovateľa), hoci v rámci vyjadrenia

k podanej sťažnosti sa už takto nevyjadroval.

2. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného

práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v , tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

3. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

4. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj

primerané finančné zadosťučinenie ( , zákona o ústavnom

súde).

4.1 Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk

z dôvodu „že neadekvátnou a nedostatočnou právnou ochranou zapríčinenou nečinnosťou

súdu a zbytočnými prieťahmi v konaní boli porušené moje základné práva garantované

ustanovením “.

4.2 Vzhľadom na okolnosti danej veci (najmä na jej predmet a význam pre

účastníkov konania) ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal

za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia

, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky

okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa (pozri body 1.1 až 1.3. tejto časti), ako

aj na predmet konania považuje za primerané v sume 60 000 Sk.

4.3 Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

5. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo s časti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Úspešnému sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom. Advokát vykonal tri úkony právnych služieb, a to prevzatie a prípravu

zastupovania, písomné podanie (sťažnosť) zo 16. januára 2007 a vyjadrenie z 27. augusta

2007. Odmena za jeden úkon právnych služieb (v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, t. j. 1/6 z výpočtového

základu 17 822 Sk) je 2 970 Sk, čo predstavuje spolu s režijným paušálom 178 Sk sumu

3 148 Sk. Odmena advokátovi za poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdom

predstavuje spolu sumu (za tri úkony právnych služieb) 9 444 Sk.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku

tohto rozhodnutia.

6. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo

výroku rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. októbra 2007