Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 54/07
PDF · 317.54 KB
No categories available
I. ÚS 54/07
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 54/07-39
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. októbra 2007
v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Petra Brňáka a Lajosa Mészárosa
prerokoval sťažnosť MUDr. J. V., Ž., zastúpeného advokátom JUDr. J. K., K., ktorou
namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice I
v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 806/96, a takto
rozhodol:
1. Okresný súd Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 806/96 p o r u š i l
základné právo MUDr. J. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky .
2. Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 806/96
p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
3. MUDr. J. V. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 60 000 Sk
(slovom šesťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Košice I p o v i n n ý
vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. MUDr. J. V. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 9 444 Sk.
(slovom deväťtisícštyristoštyridsaťštyri slovenských korún), ktorú je Okresný súd Košice I
p o v i n n ý vyplatiť jeho právnemu zástupcovi JUDr. J. K., K., do jedného mesiaca od
právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. januára
2007 doručená sťažnosť MUDr. J. V. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 (ďalej
len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 14 C 806/96.
2. Porušenie základného práva na prerokovanie svojej veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vidí sťažovateľ v nasledovne opísanom skutkovom stave.
Sťažovateľ podal 13. júna 1994 okresnému súdu návrh na začatie konania vo veci
vydania bezdôvodného obohatenia. Po čiastočnom späťvzatí žaloby voči pôvodnému
žalovanému sa od 27. novembra 1995 (okresný súd pripustil zmenu navrhnutú
sťažovateľom) predmetné súdne konanie vedie proti Ľ. G. a jej právnemu nástupcovi (po jej
smrti) pod sp. zn. 14 C 806/96 a nie je doteraz právoplatne skončené. Uviedol, že vo veci
boli vykonané viaceré úkony, avšak od posledného pojednávania prešiel jeden rok
a prvostupňový súd vo veci samej ani raz neurčil termín pojednávania. Urýchlenie konania
chcel sťažovateľ dosiahnuť sťažnosťou u predsedu okresného súdu 20. novembra 2006,
ktorý v odpovedi uviedol, že sťažnosť je čiastočne odôvodnená. Poukázal na to, že okresný
súd dvakrát vo veci meritórne rozhodol (naposledy 11. novembra 2004, pričom podľa
právneho názoru odvolacieho súdu je potrebné ešte doplniť dokazovanie v súvislosti
s určením výšky neoprávneného prospechu (vyjadrenie realitných kancelárií alebo znalca
a o zisku žalovaného, ktorý získal užívaním nehnuteľnosti). Na dĺžku konania mala vplyv
aj skutočnosť, že v priebehu konania zomrela žalovaná a právny zástupca žalovaného.
Sťažovateľ ďalej uviedol, že 6. augusta 2002 predložil okresnému súdu dôkazy
z realitných kancelárií P. a S. Počas dlhého časového obdobia prvostupňový súd
niekoľkokrát nekonal napriek tomu, že tomu nebránila žiadna zákonná prekážka, čím
spôsobil zbytočný prieťah.
Sťažovateľ okrem vyslovenie porušenia základného práva podľa označených článkov
ústavy žiadal, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných
prieťahov, priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk a uložil okresnému súdu
povinnosť náhrady trov právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu.
3. Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 54/07-8 z 24. mája 2007 prijal sťažnosť
sťažovateľa na ďalšie konanie.
4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci 27. júla 2007 písomne vyjadril
okresný súd (sp. zn. Spr 2431/06) a k jeho vyjadreniu zaujal stanovisko 24. augusta 2007
právny zástupca sťažovateľa.
4.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení podal chronologický prehľad
úkonov okresného súdu v predmetnom konaní a uviedol, že: „súd vo veci koná. Vec po
právnej stránke nie je náročná. Zvlášť náročná je však po stránke skutkovej.
Dĺžku konania ovplyvnili aj samotní účastníci konania svojimi procesnými úkonmi
a tiež objektívne skutočnosti spočívajúce v smrtí žalovanej Ľ. G., v smrti právneho zástupcu
žalovaného a pod.
Je pravdou, že stav právnej neistoty u žalobcu doposiaľ odstránený nebol.“
4.2 Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu k vyjadreniu okresného
súdu okrem iného uviedol: „prieťahy v tomto súdnom konaní sú spôsobené aj ďalšími
skutočnosťami a to nerešpektovanie právneho názoru odvolacieho súdu zákonným sudcom
prvostupňového súdu a nerozhodnosť zákonného sudcu vo veci určenia znalca zo správneho
odboru.“
5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení
sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od neho nemožno
očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia práva podľa označených
článkov ústavy. Prerokovanie sťažnosti na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu
predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje
ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných
pre meritórne rozhodnutie veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).
II.
Ústavný súd na základe sťažnosti a k nej pripojených písomností, z vyjadrení
účastníkov konania a zo spisu okresného súdu sp. zn. 14 C 806/96 zistil nasledovný priebeh
a stav konania:
Sťažovateľ (v postavení žalobcu) je účastníkom súdneho konania vedeného bývalým
Obvodným súdom Košice I o vydanie úžitkov a o zaplatenie nájomného, ktoré začalo
na jeho návrh 16. júna 1994 pod sp. zn. 14 C 302/94.
Po následných úkonoch súvisiacich s poplatkovou povinnosťou žalobcu a doručení
rovnopisu protistrane žalobca podaním z 13. septembra 1995 rozšíril žalobu o ďalšieho
účastníka konania, Ľ. G., a navrhol zmenu žalobného petitu.
Dňa 27. novembra 1995 sa uskutočnilo súdne pojednávanie za prítomnosti žalobcu
a v neprítomnosti odporcov v 1. a 2. rade. Okresný súd pripustil uznesením zmenu
žalobného návrhu a pripustil aj vstup žalovaného v 2. rade do konania. Okresný súd vypočul
žalobcu a odročil pojednávanie na 4. január 1996.
Súdneho pojednávania 4. januára 1996 sa nezúčastnil navrhovateľ ani odporcovia,
ktorí sa telefonicky ospravedlnili. Navrhovateľ a jeho právny zástupca sa nezúčastnili
pojednávania bez ospravedlnenia. Okresný súd pojednávanie odročil na 25. marec 1996.
Súdneho pojednávania 25. marca 1996 sa zúčastnili aj navrhovateľ aj odporcovia.
Pojednávanie bolo odročené na 26. máj 1996 z dôvodu práceneschopnosti
predsedníčky senátu.
Súdneho pojednávania 23. mája 1996 sa nezúčastnil navrhovateľ ani jeho právny
zástupca a taktiež ani odporcovia. Súd pojednávanie odročil na 16. september 1996.
Listom z 10. septembra 1996 zobral žalobca späť žalobný návrh proti odporcovi
v 1. rade a navrhol v tejto časti konanie zastaviť.
Dňa 16. septembra 1996 sa na súdnom pojednávaní zúčastnil právny zástupca
žalobcu a odporca v 1. rade, neprítomný bol odporca v 2. rade a jeho právny zástupca.
Okresný súd vydal 16. septembra 1996 uznesenie č. k. 14 C 302/94-22, ktorým uložil
poriadkovú pokutu právnemu zástupcovi odporcov a uznesenie č. k. 14 C 302/94-24,
ktorým konanie voči žalovanému v 1. rade proti Š. G. zastavil. Nárok žalobcu voči
odporkyni v 2. rade súd vylúčil na samostatné konanie.
Dňa 22. októbra 1996 dal sudca kancelárii pokyn, aby vylúčený nárok bol zapísaný
pod novým číslom. Okresný súd zaevidoval vec pod novým spisový číslom 14 C 806/96.
Dňa 1. júla 1997 dal sudca pokyn kancelárii, aby vymáhala uloženú poriadkovú
pokutu od právneho zástupcu žalovaných a aby vyzvala žalobcu na doplatenie súdneho
poplatku.
Dňa 30. septembra 1997 bolo nariadené pojednávanie na 10. november 1997,
na ktorom sa zúčastnil navrhovateľ a právny zástupca odporcov. Okresný súd pojednávanie
odročil na neurčito za účelom výsluchu odporkyne v jej byte a za účelom nariadenia
znaleckého dokazovania.
Sudca nariadil výsluch žalovanej na 28. november 1997. Okresný súd uskutočnil
28. novembra 1997 výsluch odporkyne za prítomnosti žalobcu.
Dňa 4. decembra 1997 bol uhradený doplatok súdneho poplatku žalobcom.
Uznesením zo 16. decembra 1997 č. k. 14 C 806/96-12 súd nariadil znalecké
dokazovanie.
Podaním z 29. apríla 1998 doručil súdny znalec vypracovaný znalecký posudok.
Uznesením č. k. 14 C 806/96-27 okresný súd určil odmenu znalcovi za vypracovanie
znaleckého posudku.
Dňa 23. júna 1998 bolo nariadené pojednávanie na 21. september 1998.
Podaním z 14. septembra 1998 sa žalobca vyjadril k veci a doručil okresnému súdu
listinné dôkazy a listom zo 17. septembra 1998 navrhol zmenu žalobného petitu.
Na pojednávaní 21. septembra 1998 sa zúčastnil žalobca, ktorý navrhol zmenu
žalobného návrhu a právny zástupca odporcu. Okresný súd uznesením pripustil zmenu
žalobného návrhu. Právny zástupca odporkyne súhlasil s čiastočným prevzatím žaloby. Súd
rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 14 C 806/96-35 z 21. septembra 1998, ktorý nadobudol
právoplatnosť v časti, v ktorej zastavil konanie, a proti zostávajúcej časti podala odporkyňa
10. novembra 1998 odvolanie.
Dňa 16. novembra 1998 dal sudca pokyn kancelárii na doručenie odvolania
navrhovateľovi a výzvy žalovanému zaplatiť súdny poplatok.
Na pokyn sudcu bol 18. decembra 1998 spis predložený Krajskému súdu v Košiciach
(ďalej len „krajský súd“).
Sudca krajského súdu nariadil 14. apríla 2000 termín pojednávania odvolacieho súdu
na 24. apríl 2000.
Krajský súd uskutočnil 27. apríla 2000 súdne pojednávanie, ktorého sa nezúčastnil
navrhovateľ ani jeho právny zástupca. Krajský súd pojednával bez prítomnosti žalobcu
a jeho zástupcu.
Uznesením č. k. 16 Co 6/99-52 z 27. apríla 2000 krajský súd rozhodol tak, že zrušil
rozsudok v napadnutej časti a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Dňa 23. júna 2000 dal sudca pokyn kancelárii na doručenie rozhodnutia krajského
súdu účastníkom konania.
Okresný súd si listom zo 14. augusta 2000 vyžiadal písomnú informáciu
o všeobecnej cene za užívanie nehnuteľnosti od Okresného úradu K., Miestneho úradu
mestskej časti K., a od spoločností: Realitná kancelária S., K., N., K., R. V. R., K., P., K.,
Q., s. r. o., K.
Podaním zo 4. septembra 2000 sa na výzvu odpovedal Okresný úrad K.
Okresný súd listom zo 14. novembra 2000 a 19. decembra 2000 urgoval odpoveď
na výzvy od spoločností R. – V. R.,K., P., K., a Q. s. r. o., K.
Podaním z 11. januára 2001 Q., s. r. o., K. a R. – V. R., K., odpovedali na výzvu
okresného súdu.
Dňa 11. decembra 2001 vyzval okresný súd účastníkov konania, aby podali
informáciu o všeobecnej cene za užívanie nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu a listom
z 18. februára 2002 opätovne vyzval účastníkov konania, aby podali informáciu v lehote
30 dní od najmenej dvoch realitných kancelárií, aká bola cena za užívanie predmetných
nehnuteľností v rozhodnom čase od 1. júla 1992 do 31. decembra 2001.
Odporkyňa podaním okresnému súdu 10. mája 2002 podala informáciu o všeobecnej
cene nehnuteľnosti.
Navrhovateľ podaním okresnému súdu 6. augusta 2002 podal informáciu
o všeobecnej cene nehnuteľnosti.
Dňa 16. júla 2002 bol nariadený termín pojednávania na 14. október 2002.
Odporkyňa podaním okresnému súdu 14. októbra 2002 požiadala okresný súd
o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov.
Súdneho pojednávania 14. októbra 2002 sa zúčastnil navrhovateľ, odporca
sa nedostavil. Súdne pojednávanie bolo odročené na 21. november 2002.
Okresný súd vyzval listom z 18. októbra 2002 odporkyňu, aby predložila dôkazy.
Súdneho pojednávania 21. novembra 2002 sa zúčastnil navrhovateľ a právny
zástupca odporcu. Okresný súd pojednávanie odročil na neurčito z dôvodu, že žalobca sa
nevedel vyjadriť k dôkazom predloženým odporkyňou.
Odporkyňa podaním okresnému súdu 25. novembra 2002 predložila dôkazy, ku
ktorým sa vyjadril žalobca podaním okresnému súdu z 31. marca 2003.
Okresný súd 10. septembra 2003 nariadil pojednávanie na 23. október 2003.
Podaním okresnému súdu 15. októbra 2003 žalobca oznámil, že odporkyňa Ľ. G.
zomrela (...), a navrhol, aby boli do konania pripustení právni nástupcovia žalovaných: Ľ.
T., rod. G., K., P. G., K., Š. G., K. Zároveň ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní
23. októbra 2003 a žiadal odročiť ho z dôvodu práceneschopnosti.
Súdneho pojednávania 23. októbra 2003 sa nezúčastnil navrhovateľ ani jeho právny
zástupca. Okresný súd pojednávanie odročil na 15. január 2004.
Podaním z 13. januára 2004 navrhol P. G. odročenie pojednávania z 15. januára 2004
z dôvodu neukončenia dedičského konania po Ľ. G.
Súdneho pojednávania 15. januára 2004 sa nezúčastnili navrhovateľ a odporca a ani
ich právni zástupcovia. Okresný súd pojednávanie odročil na 4. marec 2004.
Úradným záznamom 3. marca 2004 bolo vyznačené právoplatné skončenie
dedičského konania po nebohej Ľ. G. pod sp. zn. 19 D 457/03.
Listom z 3. marca 2004 požiadal P. G. o odročenie nariadeného pojednávania
z dôvodu neprítomnosti jeho právneho zástupcu, ktorý je služobne mimo K.
Súdneho pojednávania 4. marca 2004 sa nezúčastnili navrhovateľ a odporca a ani ich
právni zástupcovia. Okresný súd pojednávanie odročil na 22. apríl 2004.
Dňa 23. apríla 2004 sa pojednávania zúčastnil navrhovateľ a P. G. Okresný súd
pripustil, aby na strane žalovanej vstúpil do konania jej právny nástupca P. G., K. Okresný
súd pojednávanie odročil na neurčito.
Uznesením č. k. 14 C 806/1996-136 z 23. apríla 2004 okresný súd pripustil, aby na
strane žalovanej vstúpil do konania namiesto Ľ. G. jej právny nástupca P. G., K.
Podaním z 30. apríla 2004 žalobca navrhol zmenu petitu žalobného návrhu.
Dňa 4. mája 2004 dal sudca pokyn kancelárii na doručenie vyjadrenia žalobcu
z 30. apríla 2004 a 22. júla 2004 nariadil pojednávanie na 16. september 2004.
Podaním z 31. augusta 2004 sa k veci vyjadril odporca.
Súdneho pojednávania 16. septembra 2004 sa zúčastnil navrhovateľ aj odporca,
okresný súd pojednávanie odročil na 11. november 2004 .
Podaním z 10. novembra 2004 sa k veci vyjadril navrhovateľ.
Dňa 11. novembra 2004 sa na pojednávaní zúčastnil navrhovateľ, neprítomný bol
odporca. Okresný súd pripustil zmenu žalobného návrhu podľa písomného podania
z 30. apríla 2004 a zároveň vo veci rozhodol rozsudkom.
Uznesením okresného súdu č. k. 14 C 806/96-169 z 9. decembra 2004 okresný súd
opravil výrok rozsudku.
Dňa 12. januára 2005 podal navrhovateľ odvolanie proti rozsudku, požiadal okresný
súd o oslobodenie od súdnych poplatkov za podané odvolanie a priložil potvrdenie
o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch a rozhodnutie o starobnom dôchodku.
Podaním zo 17. januára 2005 podal odvolanie proti rozsudku aj odporca.
Okresný súd uznesením č. k. 14 C 806/96-193 z 18. januára 2005 nepriznal žalobcovi
oslobodenie od súdnych poplatkov.
Listom z 18. januára 2005 požiadal okresný súd odporcu, aby sa vyjadril k odvolaniu
navrhovateľa a zároveň ho vyzval, aby doplnil dôvody svojho odvolania.
Okresný súd vyzval odporcu 18. januára 2005, aby uhradil súdny poplatok za
odvolanie.
Navrhovateľ podal 26. januára 2005 odvolanie proti uzneseniu č. k. 14 C 806/96-193
vo veci oslobodenia od súdnych poplatkov.
Podaním z 1. februára 2005 odporca doplnil dôvody svojho odvolania proti rozsudku.
Okresný súd 2. februára 2005 vyzval navrhovateľa, aby sa vyjadril k odvolaniu
odporcu.
Okresný súd 24. februára 2005 predložil súdny spis spolu s odvolaním krajskému
súdu na rozhodnutie o odvolaní.
Krajský súd nariadil pojednávanie na 5. október 2005, na ktorom zrušil rozsudok aj
s opravným uznesením a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie.
Sudca okresného súdu dal 11. novembra 2005 pokyn kancelárii na doručenie
rozhodnutia krajského súdu účastníkom konania.
Okresný súd predložil 14. novembra 2005 krajskému súdu súdny spis spolu
s odvolaním žalobcu proti uzneseniu č. k. 14 C 806/96-183 z 18. januára 2005.
Krajský súd uznesením č. k. 6 Co 394/2006-216 zo 14. marca 2006 zmenil uznesenie
okresného súdu z 18. januára 2005 a priznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov
v rozsahu 50 %. Okresný súd uznesenie dostal 25. apríla 2006.
Podaním z 29. novembra 2005 bolo oznámené úmrtie právneho zástupcu odporcu
16. októbra 2005.
Sudca dal 18. mája 2006 pokyn na doručenie rozhodnutia o odvolaní vo veci
oslobodenia od súdnych poplatkov.
Uznesením č. k. 14 C 806/96-224 z 9. augusta 2006 uložil zaplatiť súdny poplatok za
odvolanie proti rozsudku.
Okresný súd listom z 9. augusta 2006 vyzval advokáta JUDr. Š. S., K., aby predložil
fotokópie rozhodnutia dedičov po nebohom JUDr. B. B. a aby oznámil, či je právnym
zástupcom odporcu.
Listom z 28. novembra 2006 okresný súd požiadal právneho zástupcu odporcu
o vyjadrenie k spôsobu užívania nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu.
Okresný súd uznesením č. k. 14 C 806/96-236 z 29. novembra nariadil znalecké
dokazovanie.
Podaním z 19. decembra 2006 právny zástupca požiadal okresný súd o predĺženie
lehoty, aby sa mohol vyjadriť k veci.
Podaním z 9. januára 2007 súdny znalec Ing. J. H. vrátil uznesenie okresného súdu
z 29. novembra 2006 z dôvodu, že nemá oprávnenie na určenie nájomného v rodinnom
dome.
Dňa 19. januára 2007 dal sudca pokyn kancelárii, aby vybrala nového znalca.
Okresný súd uznesením č. k. 14 C 806/96-243 zo 14. februára 2007 nariadil znalecké
dokazovanie znalcom Ing. Ľ. P.
Podaním z 22. februára 2007 predložil právny zástupca odporcu vyjadrenie a dôkazy.
Dňa 21. marca 2007 okresný súd zaslal spisovú dokumentáciu súdnemu znalcovi
Ing. P. na vypracovanie znaleckého posudku.
Listom z 1. júna 2007 okresný súd urgoval u znalca vyhotovenie znaleckého posudku
Ing. Ľ. P. pod hrozbou poriadkovej pokuty.
Súdny znalec Ing. Ľ. P. podaním z 27. júna 2007 oznámil okresnému súdu, že nie je
schopný vypracovať posudok, a preto vrátil spisový materiál. Zároveň oznámil, že nespĺňa
zákonné podmienky podľa zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch a tlmočníkoch a bude
vyčiarknutý zo zoznamu znalcov a tlmočníkov.
Okresný súd uznesením č. k. 14 C 806/96-271 z 19. júla 2007 nariadil znalecké
dokazovanie znalcom Ing. Š. A.
III.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej
sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo
splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť
pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len
z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda
senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.
1. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd
v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03)
zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd
rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3).
Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.
Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom posúdenia je konanie týkajúce
sa vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré sa pôvodne začalo 13.júna 1994 a dosiaľ nie je
skončené. Z hľadiska skúmania okamžiku začiatku posudzovaných prieťahov však ústavný
súd vychádzal z neskoršie určeného času, a to z 13. septembra 1995, kedy sťažovateľ
požiadal okresný súd o rozšírenie žaloby na ďalšiu žalovanú, pričom následne žalobu proti
pôvodnému žalovanému zobral späť. V ďalšom sa už konanie pred okresným súdom viedlo
proti tejto žalovanej, resp. jej právnemu nástupcovi. Obdobie, v ktorom sa konanie pred
súdom (nesprávne) viedlo proti nesprávne označenému žalovanému, nemožno podľa názoru
ústavného súdu považovať za začiatok prieťahu v prerokúvanej veci.
1.1 Pri kritériu zložitosť veci bral ústavný súd do úvahy aj v predmetnom prípade
skutkový stav veci a platnú právnu úpravu (II. ÚS 26/95, I. ÚS 92/97 a iné) relevantnú pre
rozhodnutie. Na základe týchto hľadísk konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia,
vychádzajúc z majetkových podielov vedených na liste vlastníctva a pri zhodných
výpovediach účastníkov konania o okolnostiach užívania nehnuteľnosti, ktorá bola
predmetom súdneho sporu, nehodnotil ako právne zložité konanie. Ústavný súd pripúšťa
istú skutkovú zložitosť veci v súvislosti s komparatívnym určovaním výšky žalovaným
neoprávnene získaného prospechu alebo časovú náročnosť súvisiacu s tým, že po smrti
žalovanej bolo potrebné v inom konaní „riešiť“ právne nástupníctvo na žalovanej strane,
ale žiadna z uvedených skutočnosti však v danom prípade nemôže ospravedlniť doterajšiu
dĺžku konania, ktorá činila v čase rozhodovania ústavného súdu viac ako 12 rokov. V tomto
ohľade nemení nič na veci ani okolnosť, že okresný súd vo veci dvakrát rozhodol
rozsudkom, ktorý bol odvolacím súdom zrušený.
1.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa
v preskúmavanej veci, ústavný súd v zásade nezistil okolnosť, ktorá by rozhodným
spôsobom ovplyvnila zistené zbytočné prieťahy v konaní. Napriek uvedenému nemohol
ústavný súd pri určení výšky priznaného finančného zadosťučinenia nezohľadniť procesné
správanie sa sťažovateľa (napr. neurčitosť podanej žaloby čo do výšky žalovanej istiny, jeho
časovo neprimeranú súčinnosť pri následnom zisťovaní jej výšky, zmeny v označení
žalovaného subjektu, z hľadiska času primerané nesignalizovanie prieťahov v konaní), ktoré
mali určitý vplyv na priebeh konania, avšak neboli hlavným dôvodom jeho doterajšej dĺžky
(pozri chronologický priebeh konania v časti II odôvodnenia).
1.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci,
pričom zbytočné prieťahy v konaní posudzoval ako celok s prihliadnutím na všetky
okolnosti prípadu vrátane významu predmetného konania pre jeho účastníkov. Na základe
uvedeného ústavný súd vychádzal nielen z hľadiska sťažovateľom namietaných
(označených) období zbytočných prieťahov, ale aj z hľadiska celkového priebehu
posudzovaného konania. V tomto ohľade nemožno považovať ani niektoré úkony súdu
týkajúce sa zisťovania rozsahu nároku žalobcu za efektívne a zmysluplné, a teda nemožno
nimi ani založiť plynulý priebeh súdneho konania. Na dokumentáciu uvedeného stačí
poukázať na ostatné formalistické ustanovovanie znalcov súdom (Ing. J. H. a Ing. Ľ. P.),
ktorí nakoniec posudky nevypracovali, hoci procesnoprávne inštrumentárium poskytuje
okresnému súdu, podľa názoru ústavného súdu, dostatočné a efektívne možnosti
komparatívnych zistení o rozsahu (výške) nároku.
Ústavný súd zistil, že okresný súd bol vo veci nečinný od 19. decembra 2000
do 11.decembra 2001 v trvaní 11 mesiacov a 8 dní, v období od 21. novembra 2002
do 10. septembra 2003 v trvaní 9 mesiacov a 18 dní. Na základe uvedeného ústavný súd
hodnotí obdobie nečinnosti v trvaní viac ako 20 mesiacov.
Trvanie súdneho konania v dĺžke presahujúcej 12 rokov je ústavne neakceptovateľné,
čo zdôrazňuje aj obdobie viac ako 20 mesiacov, keď bol okresný súd absolútne nečinný.
Aj predseda okresného súdu uznal sťažnosť za čiastočne oprávnenú v liste
sp. zn. Spr. 2431/06 (reakcia na podanú sťažnosť sťažovateľa), hoci v rámci vyjadrenia
k podanej sťažnosti sa už takto nevyjadroval.
2. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného
práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
3. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci
bez zbytočných prieťahov.
4. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj
primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 2 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom
súde).
4.1 Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk
z dôvodu „že neadekvátnou a nedostatočnou právnou ochranou zapríčinenou nečinnosťou
súdu a zbytočnými prieťahmi v konaní boli porušené moje základné práva garantované
ustanovením čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky“.
4.2 Vzhľadom na okolnosti danej veci (najmä na jej predmet a význam pre
účastníkov konania) ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal
za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia
zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky
okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa (pozri body 1.1 až 1.3. tejto časti), ako
aj na predmet konania považuje za primerané v sume 60 000 Sk.
4.3 Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 3.
5. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo s časti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Úspešnému sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia
advokátom. Advokát vykonal tri úkony právnych služieb, a to prevzatie a prípravu
zastupovania, písomné podanie (sťažnosť) zo 16. januára 2007 a vyjadrenie z 27. augusta
2007. Odmena za jeden úkon právnych služieb (v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, t. j. 1/6 z výpočtového
základu 17 822 Sk) je 2 970 Sk, čo predstavuje spolu s režijným paušálom 178 Sk sumu
3 148 Sk. Odmena advokátovi za poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdom
predstavuje spolu sumu (za tri úkony právnych služieb) 9 444 Sk.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku
tohto rozhodnutia.
6. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo
výroku rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. októbra 2007