Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 99/2011

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-86

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. decembra 2013

v pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jána Auxta, Petra Brňáka,

Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Sergeja Kohuta, Jána Lubyho,

Milana Ľalíka, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa

Tkáčika o návrhu skupiny 35 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpenej

advokátom JUDr. R. M., B., na vyslovenie nesúladu § 2 ods. 1 v časti slov „znížený podľa

ods. 2“, § 2 ods. 2, § 29g ods. 1 vo vzťahu k sudcom a § 29g ods. 4, 8 a 9 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o platových pomeroch niektorých ústavných

činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2,

a a o návrhu generálneho

prokurátora Slovenskej republiky na vyslovenie nesúladu § 2 ods. 1 v časti slov „znížený

podľa ods. 2“, § 2 ods. 2, § 29g ods. 1 vo vzťahu k sudcom, § 29g ods. 4, 8 a 9 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o platových pomeroch niektorých

ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a nesúladu

vypustenia zo o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (čl. II , ktorým sa mení a dopĺňa zákon

Národnej rady Slovenskej republiky č. o platových pomeroch niektorých

ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene zákona

č. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov) s čl. 1 ods. 1 prvou vetou v spojení s čl. 141 ods. 1 a čl. 144 ods. 1

, za účasti Národnej rady Slovenskej republiky ako účastníka

konania a vlády Slovenskej republiky ako vedľajšieho účastníka, takto

rozhodol:

1. Ustanovenia § 2 ods. 1 v časti „znížený podľa ods. 2“, § 2 ods. 2 a § 29g ods. 1

vo vzťahu k sudcom a § 29g ods. 4, 8 a 9 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej

republiky v znení neskorších predpisov n i e s ú v súlade s čl. 1 ods. 1 v spojení s čl. 144

ods. 1 .

2. Vo zvyšnej časti návrhu skupiny 35 poslancov Národnej rady Slovenskej

republiky a generálneho prokurátora Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-27 z 22. júna 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie návrh skupiny 35 poslancov Národnej rady Slovenskej

republiky (ďalej len „skupina poslancov“ alebo „navrhovatelia“) na vyslovenie nesúladu

ustanovení § 2 ods. 1 v časti „znížený podľa ods. 2“, § 2 ods. 2 a § 29g ods. 1 vo vzťahu

k sudcom a , a

o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení

neskorších predpisov (ďalej aj „“) s , ,

ods. 1 a (ďalej len „“).

2. Uznesením č. k. -16 z 21. septembra 2011 ústavný súd prijal

podľa na ďalšie konanie aj návrh generálneho

prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) na vyslovenie nesúladu

ustanovení § 2 ods. 1 v časti slov „znížený podľa ods. 2“, § 2 ods. 2 a § 29g ods. 1

vo vzťahu k sudcom a § 29g ods. 4, 8 a 9 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej

republiky v znení neskorších predpisov a nesúladu vypustenia zo

Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov [čl. II zákona

č. , ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky

č. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej

republiky v znení neskorších predpisov a o zmene o sudcoch

a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „] s prvou vetou v spojení s a

ods. 1 .

3. Uznesením č. k. -43 z 21. septembra 2011 ústavný súd spojil na

spoločné konanie konania vedené pod sp. zn. a sp. zn.

s tým, že spoločné konanie bude ďalej vedené pod sp. zn. .

4. Podstatou návrhu je tvrdenie, že nový vzorec pre výpočet platov sudcov

a ústavných sudcov a zmrazenie platov v roku 2011 je v nesúlade s ústavným princípom

nezávislosti súdov a sudcov a s princípom právneho štátu.

Návrh skupiny poslancov (body 5 – 27 nálezu)

5. Návrh skupiny poslancov sa otvára citáciami relevantných ustanovení zákona

č. , ktoré sú nevyhnutné pre porozumenie veci, a preto ich ústavný súd

v zásade prevezme. Návrh teda uvádza, že účelom podľa

ustanovenia § 1 je upraviť platy, funkčné príplatky, paušálne náhrady a náhrady ďalších

výdavkov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej aj „národná rada“),

prezidenta Slovenskej republiky, členov vlády Slovenskej republiky (ďalej aj „vláda“),

sudcov ústavného súdu, ostatných sudcov Slovenskej republiky, predsedu a podpredsedov

Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a generálneho prokurátora tak, aby

bola zvýraznená reálna deľba štátnej moci a rovnosť jej jednotlivých zložiek.

6. ďalej ustanovuje vymeriavací základ, od ktorého sa

odvodzujú platy sudcov ústavného súdu, ako aj ostatných súdov. Týmto vymeriavacím

základom je plat poslanca Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „poslanec“ alebo

„poslanec národnej rady“). Podľa doterajšej právnej úpravy

Z. z. účinnej do 31. decembra 2010 poslancovi národnej rady patrí plat vo výške 3-násobku

priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za

predchádzajúci kalendárny rok, zaokrúhlenej nahor na celé euro. Nová napadnutá právna

úprava zachovala vymeriavací základ vo výške 3-násobku priemernej nominálnej mesačnej

mzdy zamestnanca v hospodárstve, avšak zaviedla zníženie uvedené v § 2 ods. 2 citovaného

zákona. Podľa prechodných ustanovení k právnej úprave účinnej od 1. januára 2011 sa pre

zníženie vymeriavacieho základu podľa použije

ustanovenie uvedené v , podľa ktorého v roku 2011

zníženie podľa § 2 ods. 2 je 15 %.

7. V zmysle ustanovenia došlo teda k zníženiu

vymeriavacieho základu – platu poslanca národnej rady o 15 %, od ktorého sa odvodzujú aj

platy sudcov ústavného súdu a ostatných súdov.

8. Podľa prvej vety sudcovi ústavného súdu patrí

plat vo výške 1,3-násobku platu poslanca mesačne.

Podľa priemerným platom sudcu Slovenskej

republiky je plat poslanca uvedený v . Podľa platové

pomery sudcov Slovenskej republiky ustanoví podľa zásady uvedenej v odseku 1 osobitný

predpis. Osobitným predpisom, ktorý ustanovil platové pomery sudcov, je zákon

č. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“ alebo „“).

Podľa základným platom sudcu Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) a sudcu Špecializovaného trestného

súdu (ďalej aj „špecializovaný súd“) je plat rovnajúci sa 1,3-násobku platu poslanca

národnej rady mesačne, ktorý mu patrí od prvého dňa mesiaca, v ktorom bol na najvyšší súd

alebo Špecializovaný trestný súd pridelený alebo preložený.

Podľa priemerným platom sudcu podľa

osobitného predpisu sa rozumie plat v 1. platovej skupine a v 3. platovom stupni.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že priemerným platom sudcu je plat vo výške 100

percent platu poslanca Národnej rady. Od tejto sumy sa odvodzujú platy sudcov na

ostatných súdoch (krajských a okresných).

Podľa základný plat sudcov zaradených do

jednotlivých platových stupňov a jednotlivých platových skupín sa určuje z priemerného

platu podľa osobitného predpisu (plat poslanca národnej rady) tak, že sudcovia okresných

súdov a krajských súdov sa na potreby určenia základného platu zaraďujú do dvoch

platových skupín a do siedmich platových stupňov. Sudcovia okresných súdov sa zaraďujú

do platovej skupiny I a sudcovia krajských súdov sa zaraďujú do platovej skupiny II.

Do siedmich platových stupňov sa sudcovia zaraďujú podľa dĺžky praxe rozhodujúcej

na zaradenie do príslušného platového stupňa.

9. Z ustanovenia teda vyplýva, že sudcom

krajských súdov v platovej skupine II patrí základný plat v prvom až siedmom platovom

stupni v rozpätí 95 % až 125 % priemerného platu sudcu. Sudcom okresných súdov

zaradených v platovej skupine I patrí základný plat v prvom až siedmom platovom stupni

v rozpätí 90 % až 120 % priemerného platu. Podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona

č. základný plat sudcov najvyššieho súdu a ostatných sudcov a funkčný

príplatok podľa tohto zákona tvoria funkčný plat sudcu. Podľa

znížiť funkčný plat sudcu možno len na základe právoplatného rozhodnutia disciplinárneho

súdu.

10. Z praktického hľadiska sa sudcovi určuje plat v závislosti od priemerného platu

sudcu, ktorý je odvodený od platu poslanca vo výške 3-násobku priemernej mzdy

v národnom hospodárstve za predchádzajúci kalendárny rok. Pre účely výpočtu platu sudcu

do 31. decembra 2010 sa priemerný plat sudcu vždy určoval na základe už uvedených

ustanovení, a to aj napriek tomu, že pre vybrané skupiny ústavných činiteľov došlo

k zníženiu, resp. zmrazeniu platov. Podľa poslancovi,

poslancovi Európskeho parlamentu, prezidentovi a členovi vlády patrí v roku 2009 plat

vo výške určenej v roku 2008. V roku 2009 bol na základe uvedeného ustanovenia odchylne

určený plat uvedených ústavných činiteľov (poslanec, poslanec Európskeho parlamentu,

prezident Slovenskej republiky a člen vlády), a to tak, že vymeriavacím základom pre

určenie výšky platov nebola priemerná mzda v národnom hospodárstve za rok 2008, ale

zotrvala úprava zo základu za rok 2007. Absenciou zvýšenia došlo k praktickému zníženiu

platu pre už uvedených ústavných činiteľov o 8,1 %.

11. Zákonodarca v tom čase správne identifikoval možný zásah do moci súdnej

a prípadný rozpor s a v zmysle uvedeného prijal

Z. z., podľa ktorého ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na ostatných ústavných činiteľov

a osoby, s výnimkou odseku 3, ktorých plat sa odvodzuje z platu poslanca; ich plat v roku

2009 sa určí podľa § 2 a § 27. Na základe uvedeného ustanovenia boli účinky zníženia

platov v roku 2009 vylúčené vo vzťahu k ostatným ústavným činiteľov, medzi ktorými boli

sudcovia ústavného súdu, ostatní sudcovia, ako aj generálny prokurátor. Pre týchto sa teda

určil základný plat v nezníženej výške, ktorého vymeriavacím základom – priemerným

platom bol 3-násobok priemernej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve za rok 2008.

12. Pre rok 2010 sa prijala obdobná právna úprava. Podľa § 29f ods. 1 zákona

č. poslancovi, poslancovi Európskeho parlamentu, prezidentovi a členovi

vlády patrí v roku 2010 plat vo výške určenej v roku 2008. V roku 2010 bol na základe

uvedeného ustanovenia odchylne určený plat uvedených ústavných činiteľov (poslanec,

poslanec Európskeho parlamentu, prezident a člen vlády), a to tak, že vymeriavacím

základom pre určenie výšky platov nebola priemerná mzda v národnom hospodárstve za rok

2009, ale zotrvala úprava zo základu za rok 2007. Absenciou zvýšenia, došlo prakticky

k ďalšiemu zníženiu platu pre už uvedených ústavných činiteľov o ďalšie 3 %.

13. Aj v tejto právnej úprave však zákonodarca vylúčil účinky zníženia platov na

ostatných ústavných činiteľov, okrem iného aj sudcov ústavného súdu a ostatných sudcov,

ako aj generálneho prokurátora. Pre týchto právna úprava účinná od 1. januára 2010

ponechala pre rok 2010 základný plat v nezníženej výške, ktorého vymeriavacím základom

– priemerným platom bol 3-násobok priemernej mzdy zamestnanca v národnom

hospodárstve za rok 2009.

14. Napadnutá právna úprava sa od doterajších právnych úprav znižovania platov

ústavných činiteľov líši okrem iného najmä v osobnom rozsahu, t. j. na aké subjekty sa

znižovanie vzťahuje. Kým právne úpravy účinné k 1. januáru 2009 (§ 29e ods. 2 zákona

č. ) a k 1. januáru 2010 ( ) sa týkali len

znižovania platov predstaviteľov výkonnej a zákonodarnej moci (poslanec, poslanec

Európskeho parlamentu, prezident a člen vlády), napadnutá právna úprava znižuje platy aj

predstaviteľom moci súdnej.

15. S účinnosťou od 1. januára 2011 prijala národná rada právnu úpravu, podľa ktorej

sa priemerný plat sudcu zníži v dôsledku o 15 %.

Následne sa pre rok 2011 zvýši plat sudcu ústavného súdu (

Z. z.) o 5 %, rovnako sa o 5 % zvýši priemerný plat sudcu (

Z. z.), ako aj plat sudcu najvyššieho súdu a sudcu špecializovaného súdu. Z už uvedeného

vyplýva, že v roku 2011 sa plat sudcu ústavného súdu, ako aj platy sudcov ostatných súdov

znížia. Pre roky 2012 a nasledujúce prijal zákonodarca mechanizmus, na základe ktorého

bude výška platu ústavných činiteľov znížená v závislosti od podielu schodku rozpočtu

verejnej správy Slovenskej republiky a hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky

za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa plat poslanca

vypočítava, zverejneného Európskou komisiou (Eurostatom) v apríli kalendárneho roka,

na ktorý sa plat poslanca vypočítava ( ). Zníženie platov

v ďalších rokoch (od r. 2012) sa teda viaže na vývoj schodku rozpočtu verejnej správy

v závislosti od HDP.

16. Pokiaľ ide o rozpor napadnutých ustanovení zákona s čl. 141 ods. 1 a čl. 144

ods. 1 , navrhovatelia považujú za neprijateľné, aby výkonná a zákonodarná moc

redukovali alebo inak obmedzovali podmienky odmeňovania sudcov, pretože je to v rozpore

s princípom trojdelenia moci v demokratickom štáte a nezávislosti súdnej moci. Hmotné

zabezpečenie sudcov musí byť chápané ako stabilné a neredukovateľné, nesmie sa stať

pohyblivým činiteľom, s ktorým môže výkonná a zákonodarná moc ľubovoľne nakladať.

Možno tvrdiť, že nezávislosť a nestrannosť sú nevyhnutnými atribútmi súdnej moci a je

možné ich považovať za ústavné zásady. Jednou zo záruk sudcovskej nezávislosti je pritom

aj platové ohodnotenie sudcov tak, ako to vyplýva z § 4 ods. 2 zákona o sudcoch, podľa

ktorého štát zabezpečuje nezávislosť sudcov aj ich hmotným zabezpečením.

17. Navrhovatelia sú toho názoru, že znížením platov sudcov dochádza

k narušovaniu ich právnej istoty v ich vlastnom materiálnom zabezpečení a zasahuje sa tým

do nezávislosti sudcovskej moci. Podľa názoru ústavného súdu „plat sudcu by mal byť

stabilnou a nemanipulovateľnou veličinou a nemal by byť pohyblivým faktorom, s ktorým

môže kalkulovať aktuálne vládne zoskupenie. Zásahy zákonodarcu do oblasti materiálneho

zabezpečenia sudcov, za ktoré možno považovať aj platové reštrikcie, resp. zmrazenie

platov, či odopieranie zákonom ustanovenej zložky platu, narúšajú právnu istotu sudcov“

().

18. Od účinnosti sa zníženie platov nikdy nerealizovalo.

Navrhovatelia v tejto súvislosti zníženie platov vidia ako zásah do základnej právnej istoty

sudcu na zákonom priznaný plat. Doterajší platový základ zodpovedajúci trojnásobku

priemernej nominálnej mesačnej mzdy je tým objektívnym východiskom, ktorý sa od roku

1993 osvedčil. Trojnásobok nominálnej mesačnej mzdy je objektívnym ukazovateľom,

ktorý objektívne a bez zásahu inej moci automaticky reaguje na stav v spoločnosti. Plat

sudcu určený výlučne za pomoci tohto ukazovateľa bude spĺňať požiadavky na primerané

hmotné zabezpečenie sudcu kopírujúce vývoj v iných povolaniach (teda aj právnických).

Záruku nestranného a nezávislého rozhodovania súdov môže Slovenská republika naplniť

len vtedy, pokiaľ bude sudca po materiálnej stránke zabezpečený spôsobom, ktorý bude

zodpovedať stavu a vývoju odmeňovania v iných právnických povolaniach (notár, exekútor,

advokát). Podľa názoru navrhovateľov intenzita zásahu do platových pomerov sudcov

dosiahla takú úroveň, že možno jednoznačne konštatovať rozpor s ústavným princípom

nezávislosti sudcov.

19. Zabezpečenie stability a nezávislosti odmeňovania sudcov je nevyhnutné aj

z hľadiska osobitného postavenia sudcov. Sudcovia majú svoj plat ako jediný zdroj príjmu.

Základom sudcovskej nezávislosti počas celej doby výkonu funkcie sudcu, často ako

celoživotného povolania, je hmotné zabezpečenie založené výlučne na plate sudcu. Sudca

nemôže byť preto závislý na krátkodobých zmenách politických rozhodnutí a nálad rôznych

politických zoskupení. Napadnutými ustanoveniami sa teda nielenže znižujú platové nároky

sudcov v roku 2011, ale ich nároky budú závislé od vývoja makroekonomických

ukazovateľov v štáte, za ktoré zodpovednosť nesie vláda a národná rada. Navyše, právna

úprava spôsobuje ohrozenie, že kedykoľvek môže vzniknúť podozrenie z možného rozporu

záujmov, keď sudca rozhoduje v právnych veciach, ktoré majú vplyv na rozpočet verejnej

správy. Takýto možný rozpor záujmov nemožno nijakým spôsobom u žiadneho sudcu

vylúčiť, keďže rozpor záujmov vzniká na oboch stranách zo zákona (povinnosť rozhodnúť

vo veci, právo na odmeňovanie v zmysle napadnutej právnej úpravy).

20. Rozpor s princípmi právneho štátu vidia navrhovatelia najmä v tom, že

napadnutou právnou úpravou sa znižujú už priznané základné platy sudcov. Základný plat

sudcu sa v dôsledku schválenia napadnutej právnej úpravy vracia do stavu pred

valorizáciou, ktorá prebehla v rokoch 2010 a 2009, hoci táto valorizácia bola sudcom podľa

zákona priznaná (na rozdiel od iných ústavných činiteľov – poslancov, poslancov

Európskeho parlamentu atď.). Z uvedeného dôvodu teda jednoznačne dochádza k porušeniu

princípu právnej istoty. Dôsledkom zníženia vymeriavacieho základu podľa napadnutej

právnej úpravy je zníženie už priznaného nároku, a to základného (a teda aj funkčného)

platu sudcu priznaného podľa doterajších právnych predpisov k 1. januáru 2010. Podľa § 71

funkčný plat, jeho výšku a zloženie oznámi správa súdu sudcovi

písomne. Oznámenie v zmysle citovaného ustanovenia má formu a povahu individuálneho

správneho aktu. V zmysle uvedeného vzniká sudcovi právny nárok na výplatu platu

vo výške stanovenej v oznámení vydanom v súlade s

21. Napadnutá právna úprava je v priamom rozpore s ,

podľa ktorého znížiť funkčný plat sudcu možno len na základe právoplatného rozhodnutia

disciplinárneho súdu. Funkčný plat sudcu zahŕňa podľa

základný plat sudcu a funkčný príplatok. Pokiaľ teda právna úprava uvedená v zákone

č. upravuje zníženie základného platu sudcu, a tým aj funkčného platu sudcu,

v súčasnosti platná právna úprava upravuje zákaz možnosti

zníženia funkčného platu sudcu. Z uvedeného vyplýva jednoznačný, vzájomný rozpor

oboch právnych úprav rovnakej právnej sily, čo je v rozpore s princípom právneho štátu

vyplývajúcim z . je všeobecným právnym

predpisom, lex generalis, na ktorý nadväzuje špeciálny právny predpis, a to zákon

č. , najmä špeciálnou úpravou týkajúcou sa sudcov v ustanovení zákona

č. , podľa ktorého znížiť funkčný plat sudcu možno len na základe

právoplatného rozhodnutia disciplinárneho súdu.

22. Je neprípustné, aby sa všeobecná právna úprava dostala do rozporu so špeciálnou

právnou úpravou a špeciálna právna úprava má vždy aplikačnú prednosť i pri vnútorných

konfliktoch právnych predpisov. Navrhovatelia v návrhu zdôrazňujú, že § 84 zákona

č. má aplikačnú prednosť a je vyjadrením ústavnej zásady nezávislosti

súdnictva. Nemožno prijať teda argument, že sa použije právna úprava uvedená v zákone

č. ako lex specialis, a to aj vzhľadom na to, že by v takom prípade išlo aj

o nepriamu novelizáciu zákona iným zákonom, výslovne zakázanú v zmysle Legislatívnych

pravidiel vlády Slovenskej republiky (ďalej len „legislatívne pravidlá“). Podľa čl. 10

legislatívnych pravidiel nepriama novelizácia zákona, t. j. zmeny a doplnenie iného zákona

ustanoveniami navrhovaného zákona bez uvedenia jeho úplnej citácie v samostatnom

článku označenom rímskou číslicou (číslicami), je neprípustná. Aj uvedená skutočnosť

potvrdzuje, že schválenie napadnutej právnej úpravy porušilo základné princípy právneho

štátu.

23. V súlade s už uvedeným napadnutou právnou úpravou sa znižujú už priznané

nároky sudcov. Zákonodarca a ani predkladateľ návrhu zákona (vláda) nepreukázali, že by

tak vážny zásah do súdnej moci a zásah do hmotného zabezpečenia sudcov boli odôvodnené

závažnými okolnosťami z hľadiska hospodárskych výsledkov štátu [predkladateľom návrhu

zákona (Tlač 146, V. volebné obdobie) bola skupina poslancov, pričom vláda s návrhom

s pripomienkami súhlasila, pozn.]. Keďže zákonodarca a navrhovateľ nepreukázali, že

takéto zmeny sú absolútne nevyhnutné vzhľadom na potreby ekonomiky štátu, je zníženie

zákonného platu sudcov podľa názoru navrhovateľov porušením zákazu svojvôle v činnosti

štátneho orgánu. Priznané nároky sudcov na také materiálne zabezpečenie, ktoré nemôže

byť svojvoľne menené, je nutné chápať ako conditio sine qua non v demokratickej

spoločnosti a v právnom štáte. Je teda zrejmé, že aj zmena zákona upravujúca platové

pomery sudcov je povinná rešpektovať upravenú a garantovanú nezávislosť súdnej

moci a sudcovskú nezávislosť v zmysle a .

24. Národná rada schválením napadnutej právnej úpravy prekročila svoju právomoc

danú v . Ústavný súd 5. februára 1998 (uznesenie sp. zn. ) podal

tento výklad: „Len taký postup orgánu štátu, ktorý zohľadňuje ústavné princípy citovaného

ustanovenia spôsobom a v rozsahu uvedenom

vyššie pod bodom 1, je naplnením princípu právnej istoty ako nedielnej súčasti právneho

štátu v zmysle .“ Základnou podmienkou v materiálnom právnom štáte je

dôsledné dodržiavanie kompetencií orgánmi verejnej moci. Národná rada Slovenskej

republiky schválením napadnutých ustanovení nekonala na základe

, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovil zákon. Národná rada

Slovenskej republiky prekročila svoje kompetencie, a to prijatím právnej úpravy, ktorá je

v priamom rozpore s citovanými článkami .

25. Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti a argumenty skupina poslancov

navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

«Ustanovenie o platových pomeroch niektorých

ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení , ktorým sa mení

a dopĺňa o platových pomeroch

niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov v časti slov „znížený podľa ods. 2“, nie je v súlade s čl. 1

ods. 1 , s , s a s .

Ustanovenie o platových pomeroch niektorých

ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení , ktorým sa mení

a dopĺňa o platových pomeroch

niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov nie je v súlade s , s ,

s a s .

Ustanovenie , , , o platových pomeroch

niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení ,

ktorým sa mení a dopĺňa

o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení

neskorších predpisov a o zmene o sudcoch a prísediacich

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 1

ods. 1 , s , s a s .»

26. Skupina poslancov súčasne navrhla, aby ústavný súd podľa

v spojení s pozastavil účinnosť napadnutých ustanovení

Ústavný súd uznesením č. k. -27 návrhu vyhovel

a pozastavil účinnosť § 2 ods. 1 v časti „znížený podľa ods. 2“, § 2 ods. 2, § 29g ods. 1

vo vzťahu k sudcom a , a (uverejnené pod

č. ).

27. Právny zástupca skupiny poslancov ešte doplnil podanie zaslaním Rezolúcie

Európskej asociácie sudcov zo 4. septembra 2011 (pozri bod 72), ako aj výzvy Združenia

sudcov Slovenska zo 14. septembra 2011. Združenie sudcov Slovenska upriamuje vo svojej

výzve pozornosť na „Rezolúciu o súlade noviel zákonov a navrhovaných noviel zákonov

týkajúcich sa právnej úpravy postavenia sudcov v Slovenskej republike s medzinárodnými

štandardami o sudcovskej nezávislosti“ Európskej asociácie sudcov prijatú na rokovaní

v Istanbule 4. septembra 2011. V časti týkajúcej sa platových pomerov sudcov sa uvádza, že

je potrebné zabezpečenie odmeňovania sudcov zodpovedajúce vážnosti ich profesie

a stupňu ich zodpovednosti vo výške, ktorá ich chráni pred tlakom namiereným

na ovplyvňovanie ich rozhodnutí a všeobecne na ich správanie pri výkone ich funkcie,

zabezpečujúce aspoň minimálne zvyšovanie platov v súvislosti so zvyšovaním životných

nákladov a zároveň neprijímať žiadne opatrenia, ktoré by mohli ohroziť už uvedené

princípy, ktoré sú základnými pre zachovanie demokracie a právneho štátu.

Návrh generálneho prokurátora (body 28 – 47 nálezu)

28. Generálny prokurátor v odôvodnení svojho návrhu uviedol, že

Z. z. v § 23 ustanovuje platové pomery sudcov súdov Slovenskej republiky. V § 23 ods. 1

ustanovuje, že priemerným platom sudcu Slovenskej republiky je plat poslanca uvedený

v § 2; v § 23 ods. 2 ustanovuje, že platové pomery sudcov Slovenskej republiky ustanoví

podľa zásady uvedenej v odseku 1 osobitný predpis. Týmto osobitným predpisom je zákon

č. Suma priemerného platu sudcov určená na základe zákona

č. je rozhodujúcim kritériom na určenie základného platu sudcov, a tým ich

funkčného platu a ďalších nárokov, ale aj postihov a sankcií spojených s výkonom funkcie

sudcu, a rozhodujúcim kritériom na určenie výšky príplatku k dôchodku za výkon funkcie

sudcu a príplatku k dôchodku pozostalých.

29. Do 31. decembra 2010 pravidlá na určenie platových pomerov sudcov boli

ustanovené tak, aby reagovali na vývoj priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca

v hospodárstve Slovenskej republiky, a to prostredníctvom: 1. inštitútu platu poslanca za

predchádzajúci kalendárny rok ( v spojení s a zákona

č. ), 2. valorizácie základného platu sudcov za podmienok ustanovených

zákonom ( a ).

30. Plat poslanca určený na základe nemožno považovať

za skutočný plat poslanca národnej rady, za celkovú odmenu za výkon jeho mandátu. Je to

len právny inštitút, na základe ktorého sa určujú platové pomery samotných poslancov

a tých ústavných činiteľov a ďalších osôb, o ktorých to ustanovuje zákon.

31. Do 31. decembra 2010 plat poslanca ako právny inštitút predstavovala výlučne

suma vo výške 3-násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca

v hospodárstve Slovenskej republiky zaokrúhlená nahor na celé euro (§ 2 ods. 1 zákona

č. ). Doteraz priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca

v hospodárstve Slovenskej republiky v každom roku zaznamenala nárast, preto postupne

rástla aj suma priemerného platu sudcov. Tento nárast priemernej nominálnej mesačnej

mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky doteraz ani raz neprekročil 10 %

v kalendárnom polroku, ktorý predchádzal kalendárnemu polroku, v ktorom sa plat

vyplácal. Preto ešte ani raz nedošlo k valorizácii základného platu sudcov v zmysle právnej

úpravy a

32. Nikdy však nedošlo ani k takému zníženiu priemerného platu sudcov, ktoré by

v konečnom dôsledku znamenalo, že sudca dostane nižšiu odmenu za výkon funkcie sudcu

v porovnaní s predchádzajúcim kalendárnym rokom. Zníženie sumy priemerného platu

sudcov automaticky znamená zníženie základného platu každého sudcu, a tým aj jeho

funkčného platu (základný plat je zložkou funkčného platu sudcu). Pritom zníženie

funkčného platu sudcu inak ako v disciplinárnom konaní priamo vylučuje platné znenie § 84

, ktoré ustanovuje, že znížiť funkčný plat sudcu možno len

na základe právoplatného rozhodnutia disciplinárneho súdu.

33. Zákonodarca sa zrejme necítil byť viazaný ani len právnou úpravou, ktorú sám

schválil, a sa rozhodol schváliť v znení, na základe ktorého reálne

došlo k zníženiu priemerného platu sudcov, a tým aj k zníženiu základného platu sudcov,

ich funkčného platu, výšky príplatku k dôchodku za výkon funkcie sudcu a ďalších

peňažných nárokov spojených s výkonom funkcie sudcu. Samozrejme, tým došlo aj

k zníženiu prípadných peňažných postihov a sankcií za pochybenia pri výkone funkcie

sudcu. v podstate znížil príjem

sudcom, ktorí riadne vykonávajú svoje sudcovské povinnosti, a zvýšil príjem tým sudcom,

ktorí pochybili a voči ktorým sa uplatňuje disciplinárna zodpovednosť či iná zodpovednosť

za ich protiprávne konanie. Uvedené jednoznačne vyplýva z právnej úpravy ustanovenej

, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2011.

Z. z. doterajšiu právnu úpravu o platových pomeroch

niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky nahrádza s účinnosťou od 1. januára

2011 novým znením § 2 v odsekoch 1 a 2.

34. Na sudcov sa s účinnosťou od 1. januára 2011 vzťahuje prechodné ustanovenie

, , a (čl. I) v tomto znení:

(1) V roku 2011 zníženie podľa § 2 ods. 2 je 15 %.

(4) V roku 2011 patrí mesačne sudcovi ústavného súdu plat vo výške 1,3-násobku

platu poslanca zvýšeného o 5 %.

(8) V roku 2011 je priemerným platom sudcu plat poslanca zvýšený o 5 %.

(9) V roku 2011 je základným platom sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

a sudcu Špecializovaného trestného súdu plat vo výške 1,3 násobku platu poslanca

zvýšeného o 5 %.

35. Súčasne v čl. II vypúšťa ustanovenie zo zákona

č. Toto ustanovenie doteraz poskytovalo sudcom záruku na úpravu ich

základného platu. Konkrétne, na zvýšenie ich základného platu o príslušné percento

v prípade, ak v rozhodujúcom období (predchádzajúci polrok) sa zvýši priemerný plat

zamestnanca národného hospodárstva Slovenskej republiky viac ako o 10 %.

36. Generálny prokurátor namieta ústavnosť vyznačenej právnej úpravy vo vzťahu

k sudcom. Takúto právnu úpravu považuje za neprípustný zásah do ústavne garantovaného

princípu nezávislosti súdnej moci. Suma priemerného platu sudcov určená na rok 2011

podľa mechanizmu ustanoveného v prechodnom ustanovení § 29g ods. 1, 4, 8 a 9 zákona

č. v znení je nižšia oproti roku 2010

i predchádzajúcim rokom. Generálny prokurátor zdôrazňuje, že zákonodarca ustanovil na

rok 2011 zníženie platových pomerov sudcov, navyše, toto zníženie nemá iba prechodný

charakter – časovo nie je ohraničené. Suma priemerného platu sudcu, ktorá by bola určená

v roku 2012 a nasledujúcich na základe mechanizmu ustanoveného v § 2 ods. 1 a 2 zákona

č. v znení zákona , by bola nevyhnutne nižšia ako suma určená

na základe doterajšieho mechanizmu. Zníženie platu a rozsah jeho zníženia je totiž expressis

verbis zakotvený do dikcie § 2 ods. 1 a § 2 ods. 2 písm. a) až c) a osobitne vo vzťahu

k sudcom aj v prechodnom ustanovení , , a

v znení Okrem toho nová právna úprava trvalo odníma doterajšie

právo sudcov na valorizáciu ich základných platov, ak by nastali podmienky ustanovené

v doterajšom znení

37. Uvedené podľa generálneho prokurátora znamená, že nová zákonná úprava

priamo ustanovuje zníženie doterajšieho priemerného platu sudcu, t. j. znižuje základ pre

výpočet základného platu sudcov, ich funkčných platov, príplatkov k dôchodku za výkon

funkcie sudcu a ďalších peňažných nárokov vyplývajúcich z výkonu funkcie sudcu

a celkovo zhoršuje materiálne zabezpečenie sudcov. Toto celkové zhoršenie doterajšieho

materiálneho zabezpečenia sudcov zákonodarca ustanovil svojvoľne ako nové opatrenie

trvalého charakteru, teda bez ohľadu na ďalší vývoj ekonomickej situácie v štáte.

38. Namietaná právna úprava platové pomery sudcov podmieňuje vývojom schodku

rozpočtu verejnej správy a hrubého domáceho produktu. Zákonodarca si zrejme dostatočne

neuvedomil skutočnosť, že rozhodovacia činnosť sudcov má vplyv na štátny rozpočet.

V trestnom konaní sú sudcovia oprávnení ukladať peňažné tresty a tresty prepadnutia

majetku; právnickým osobám ochranné opatrenia – zhabanie peňažnej čiastky (až do sumy

1 660 000 eur) a zhabanie majetku. Suma peňažného trestu a zhabanej peňažnej čiastky

pripadá štátu, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou

je Slovenská republika viazaná ( a ). Vlastníkom

prepadnutého majetku a zhabaného majetku sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak

na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná (§ 59

ods. 2 a ). Vo veciach správneho súdnictva súdy

preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda aj zákonnosť uložených

pokút a iných sankcií za spáchanie správnych deliktov (daňové delikty, colné delikty a iné

porušenia zákonných povinností v oblasti verejnej správy), a to vo výške aj niekoľko

miliónov či desiatok miliónov eur. Výnosy z pokút či iných sankcií uložených za správne

delikty sú spravidla príjmom štátneho rozpočtu. V občianskoprávnych veciach vrátane

obchodných vecí rozhodujú spory aj s hodnotou niekoľko desiatok miliónov eur

a, samozrejme, aj spory, ktorých účastníkom je štát. Osobitnú kategóriu predstavujú spory

zo zodpovednosti štátu za nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup podľa

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Z uvedeného vo väzbe na novú právnu úpravu jednoznačne vyplýva, že rozhodovacia

činnosť sudcov môže ovplyvniť aj ich vlastné platové pomery. Táto skutočnosť nevyhnutne

vedie k spochybneniu nezávislosti a nestrannosti súdnictva a k spochybňovaniu objektivity

súdnych rozhodnutí, a to vo všeobecnosti, nielen zo strany tých účastníkov či strán konania,

v neprospech ktorých bolo vynesené súdne rozhodnutie. Sudca v rozhodovacom procese

nielenže sám musí byť nezávislým a nestranným, ale mal by byť takto vnímaný aj

verejnosťou. Ústavná zásada nezávislosti a nestrannosti súdov a sudcov patrí k imanentným

znakom demokratického právneho štátu, musí byť striktne dodržiavaná a žiadnym zákonom

nesmie byť spochybňovaná. Z tohto dôvodu zákonodarca nesmie prijať takú právnu úpravu

vzťahujúcu sa na platy sudcov, na základe ktorej by platové pomery sudcov boli závislé od

podielu rozpočtu verejnej správy a hrubého domáceho produktu. Inými slovami,

rozhodovacia činnosť súdov nesmie mať žiadny vplyv na kritérium, od ktorého závisí, aký

bude plat sudcov v konkrétnom kalendárnom roku. Rozhodovacia činnosť súdov nielenže

nesmie mať vplyv na platové pomery sudcov, ale nesmie byť takto čo i len vnímaná

verejnosťou.

39. Namietaná právna úprava nerešpektuje ani ďalšie zo základných princípov

právneho štátu – princíp právnej istoty a princíp proporcionality. Sudcom musí byť

garantované ich legitímne právo na platové pomery primerané vážnosti ich funkcie. Ich

platové pomery nesmú byť svojvoľne zo strany zákonodarnej a výkonnej moci zneisťované,

dokonca znižované, a to pod rúškom ozdravovania verejných financií. Peňažné prostriedky

ušetrené z platov sudcov sú vo vzťahu k príjmom a výdavkom štátneho rozpočtu Slovenskej

republiky úplne zanedbateľné. Pritom platová reštrikcia sudcov je ustanovená na časovo

neobmedzené obdobie, teda nejde o platovú reštrikciu odôvodnenú výnimočnými

okolnosťami – zložitou finančnou situáciou v štáte. Skutočnosť, že platová reštrikcia sudcov

nebola nevyhnutná, potvrdzuje aj fakt, že zákonodarca neznížil platové pomery

zamestnancov v oblasti štátnej správy – zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje zákon

č. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom

záujme, ani príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, príslušníkov Policajného zboru,

príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže,

príslušníkov Národného bezpečnostného úradu, colníkov a profesionálnych vojakov (pozri

napr. o štátnom rozpočte na rok 2011).

40. V nadväznosti na uvedené generálny prokurátor pripomína, že zníženie základne

pre výpočet platu sudcov znamená zníženie jediného zdroja príjmov sudcov. Sudcovia

vykonávajú funkciu sudcu ako svoje povolanie ( a a ods. 2 ).

Na rozdiel od tejto právnej úpravy právna úprava vzťahujúca sa na poslancov nebráni tomu,

aby poslanci popri výkone poslaneckého mandátu boli aj v riadnom pracovnom pomere

alebo aby vykonávali funkcie, zamestnanie alebo činnosť, ktoré nie sú nezlučiteľné

s výkonom ich poslaneckého mandátu a poberali za to pravidelný mesačný plat či inú

odmenu ( a , ústavného

o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, čl. 77 ods. 1

). To znamená, že na rozdiel od sudcov peňažný príjem poslancov za výkon ich

poslaneckého mandátu nemusí byť ich jediným pravidelným mesačným príjmom.

41. Materiálne zabezpečenie sudcov by malo zohľadňovať vážnosť a dôstojnosť

tohto povolania, ako aj ďalšie skutočnosti. Zákon ustanovuje sudcom aj ďalšie obmedzenia,

a to aj v občianskom živote. Sudcovia nesmú byť členmi politických strán, nesmú

štrajkovať, ich správanie na verejnosti nesmie znižovať vážnosť súdnictva. Povolanie sudcu

je rizikové, dokonca aj pre príslušníkov ich rodín. Znižovanie doterajších platových

pomerov sudcov vedie k ich príjmovej degradácii v porovnaní s ostatnými právnickými

povolaniami a k znižovaniu ich spoločenského postavenia.

42. Zníženie platu poslancov v roku 2011 oproti roku 2010 v reálnych číslach je

podstatne nižšie ako zníženie platu sudcov za to isté obdobie (poslanci mali dva roky

zmrazený plat). Okrem toho zníženie platu poslancov sa na rozdiel od sudcov nepremieta

do sumy ich paušálnych náhrad, na ktoré majú právny nárok podľa

Z. z. Tieto skutočnosti v konečnom dôsledku vedú podľa generálneho prokurátora

k neproporcionálnemu zníženiu platových pomerov výrazne v neprospech sudcov, a nielen

to, pretože v platových pomeroch sudcov najvyššieho súdu nastane ďalšia platová

diferenciácia spôsobená tým, že kým pokles základných platov bude rovnaký, výška

funkčných príplatkov osobitnej skupiny sudcov (sudcovia najvyššieho súdu, ktorí rozhodujú

o opravných prostriedkoch vo veciach, na ktoré je v prvom stupni príslušný špecializovaný

súd a sudcovia špecializovaného súdu) sa zvýši, pretože ich funkčné príplatky, ktoré im

priznáva , nepodliehajú zníženiu ustanovenému v

ods. 2

43. Je nepochybné, že s účinnosťou od 1. januára 2011 bude plat sudcu v značnej

miere pohyblivý a nepredvídateľný. Vyplýva to jednak zo samotného mechanizmu,

od ktorého budú závisieť platové pomery sudcov, ako aj z úplnej absencie právnej úpravy

o postupe pri určovaní a výplate platov vždy na začiatku kalendárneho roka. V podstate

problém spočíva v tom, že zákon neustanovuje ani len to, od ktorého dňa sa znižuje plat –

od apríla po zverejnení údajov Eurostatom (pozri § 2 ods. 2) alebo spätne od 1. januára 2011

(sudcovi zostane pôvodný plat a potom bude požiadaný o vrátenia sumy, o ktorú sa plat

na základe údajov Eurostatu zníži). Aj so zreteľom na uvedené považuje generálny

prokurátor ustanovené platové pomery sudcov za nepredvídateľné, čím je porušený aj

princíp materiálneho právneho štátu.

44. Z uvedeného je zrejmé, že zníženie platov sudcov nemá žiaden racionálny

a legitímny základ a že je v rozpore s princípmi demokratického právneho štátu.

garantuje nezávislosť súdov a sudcov. Nezávislosť súdnictva je imanentným znakom

demokratického právneho štátu. Túto skutočnosť potvrdzujú aj medzinárodné dokumenty,

ktoré sa zaoberajú postavením súdnictva.

45. Problematikou platových pomerov sudcov sa už niekoľkokrát zaoberal aj ústavný

súd. Judikatúra ústavného súdu je známa, preto generálny prokurátor pripomína len nález

č. k. -116 z 28. novembra 2007, v ktorom ústavný súd potvrdil, že plat sudcu

by mal byť stabilnou nemanipulovateľnou veličinou, a nemal by byť pohyblivým faktorom,

s ktorým môže kalkulovať aktuálne vládne zoskupenie. Rovnaký právny názor opakovane

vyslovil vo svojich nálezoch Ústavný súd Českej republiky (napr. ,

). V Českej republike existuje bohatá judikatúra k platovým pomerom sudcov

(napr. , , , , ,

, , ).

46. Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti a argumenty generálny prokurátor

navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

«Ustanovenie § 2 ods. 1 v slovách „znížený podľa odseku 2“, § 2 ods. 2 a § 29g

ods. 1, 4, 8 a 9 o platových pomeroch niektorých ústavných

činiteľov Slovenskej republiky v znení vo vzťahu k sudcom a

o sudcoch a prísediacich v znení nie sú

v súlade s prvá veta v spojení s a Slovenskej

republiky.»

47. Generálny prokurátor súčasne navrhol, aby ústavný súd podľa čl. 125 ods. 2

a rozhodol o pozastavení účinnosti ustanovenia

§ 2 ods. 1 v slovách „znížený podľa odseku 2“, § 2 ods. 2 a § 29g ods. 1, 4, 8 a 9 zákona

č. a Ústavný súd uznesením č. k.

-16 tomuto návrhu nevyhovel, pretože medzičasom pozastavil účinnosť

napadnutých ustanovení zákona.

II.

Ďalší priebeh konania

48. Po prijatí návrhov na ďalšie konanie vyzval ústavný súd podľa § 30 ods. 2 a § 39

ods. 1 národnú radu a vládu Slovenskej republiky, zastúpenú

ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“),

na vyjadrenie k návrhom a na oznámenie, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo verejné

ústne pojednávanie.

49. Národná rada, ako aj vláda vyjadrili súhlas s upustením od ústneho pojednávania

v súlade s ustanovením .

50. Národná rada vo svojom vyjadrení vylučuje, že by prijatím

Z. z. došlo k zásahu do nezávislosti súdov a sudcov, a tým k porušeniu čl. 1 ods. 1 prvej

vety v spojení s a . Národná rada poukazuje

na detailné spracovanie a vymedzenie záruk nezávislosti súdov a nezávislosti sudcov, ktoré

je predmetom odôvodnenia rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. .

51. Národná rada nespochybňuje, že podstatnou súčasťou materiálnych právnych

záruk nezávislosti sudcov je ich platové ohodnotenie, inak povedané, ich platové pomery.

K platovým pomerom sudcov a ich vzťahu k všeobecnej otázke vzájomných vzťahov

jednotlivých zložiek štátnej moci, ktorá je aj predmetom návrhov, ku ktorým sa predkladá

toto vyjadrenie, sa vyjadril ústavný súd už v roku 1994, keď v rozhodnutí sp. zn.

vyslovil, že „Kategóriu rovnosti jednotlivých zložiek štátnej moci je preto

v rámci potrebné chápať tak, že znamená nepodriadenosť

jednej zložky štátnej moci inej (iným zložkám štátnej moci). Definovanie (určenie) platov

ústavných činiteľov nie je tou oblasťou, právnou úpravou ktorej by bolo možné narušiť

zásadu rovnosti (nepodriadenosti) jednotlivých zložiek štátnej moci podľa

Slovenskej republiky. Bez ohľadu na to, akým spôsobom a v akej výške je určený plat

sudcov, takouto právnou úpravou sa nenarušuje zaručená zásada nezávislosti

sudcov a nevytvára sa (v závislosti od výšky ich platu) stav ich podriadenosti iným zložkám

štátnej moci.“ Národná rada na základe uvedeného konštatuje, že pri prijímaní zákona č.

vychádzala zo skutočnosti, že platové pomery sudcov a sudcov ústavného

súdu, resp. ich výška či spôsob určovania, nie sú predmetom ústavnej úpravy, ale majú

v Slovenskej republike charakter zákonný. Ide teda o zákonnú, ale nie ústavnú záruku

nezávislosti sudcov.

52. Súčasne pre Slovenskú republiku platí, že ani z , ale ani zo zákonnej

úpravy (zo , zo alebo z iného zákona)

nevyplýva explicitný absolútny zákaz znižovania platov sudcov. Navyše, ak by takýto zákaz

aj z nejakého zákona v Slovenskej republike vyplýval, mal by tento zákaz zákonný, a nie

ústavný charakter. V takomto prípade by bol v rozpore s týmto

zákonom a išlo by o rozpor dvoch zákonov, dvoch právnych predpisov rovnakej právnej

sily, posudzovanie ktorého je mimo pôsobnosti ústavného súdu. Slovenská republika patrí

preto do skupiny štátov, ktoré ústavným alebo zákonným príkazom/zákazom nevylúčili

znižovanie platov sudcov ústavného súdu a sudcov všeobecných súdov počas ich funkčného

obdobia. deklaruje nezávislosť ústavného súdu a všeobecných súdov v ,

resp. v čl. 141 ods. 1 a 2, avšak bez toho, že by vylučovala prepojenie platových pomerov

sudcov a sudcov ústavného súdu s ekonomickou situáciou v štáte prostredníctvom

ústavného neznižovania dosiahnutých sudcovských platov počas výkonu ich funkcií.

Absencia ústavnej garancie týkajúcej sa platových pomerov sudcov a sudcov ústavného

súdu (tak vo forme ústavného príkazu neznižovania platov sudcov po dobu výkonu ich

funkcií, ako aj vo forme akejkoľvek inej ústavnej garancie) potvrdzuje, že slovenský

zákonodarca považuje zabezpečenie platových pomerov sudcov za zákonnú, a nie ústavnú

garanciu ich nezávislosti, pričom nevylučuje, aby takáto zákonná úprava nemohla

reagovať na stav a potreby ekonomiky štátu.

53. Národná rada neprijala samoúčelne, resp. bezdôvodne.

Základný zmysel a dôvod prijatia zákona vyjadril zákonodarca vo všeobecnej časti

dôvodovej správy, v ktorej o. i. vyslovil, že „Vzhľadom na globálnu ekonomickú krízu

a stav hospodárenia v Slovenskej republike a najmä vzhľadom na stav verejných financií,

musia všetky inštitúcie a ústavní činitelia zodpovedne nakladať s verejnými zdrojmi.

Aj ústavní činitelia musia preto do budúcnosti konať zodpovedne a ich finančné hodnotenie

by sa malo odvíjať aj od celkovej situácie v štáte, najmä jeho ekonomickej situácie.

Uvedené osobitne platí pre poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a pre členov

vlády.“. Z uvedeného je zrejmé, že hospodársky, resp. ekonomický kontext prijatia zákona

č. je úplne zrejmý.

54. Zohľadňovanie hospodárskej situácie v krajine je legitímnym dôvodom na úpravu

platov sudcov, ako to vyslovil aj ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. , keď

vyslovil, že je možné „stanovenie ich platov takým spôsobom, aby boli v určitej miere

prepojené na celkový alebo momentálny stav ekonomického prostredia štátu (resp. takých

jeho určitých zložiek, ktoré takýto stav ekonomického prostredia odrážajú – napr. platy

v národnom hospodárstve). V dôsledku takéhoto prístupu k úprave platových pomerov

môže plat sudcov kolísať v závislosti od pohybu tohto ekonomického kritéria, splnenie

ktorého je rozhodujúce pre stanovenie platov sudcov. Takúto možnosť stanovenia platov

sudcov nevylučujú ani žiadne medzinárodne záväzné dokumenty, ktoré by štátom ukladali,

ako túto garanciu ich nezávislosti zabezpečiť jednoznačným a medzinárodne požadovaným

spôsobom.“.

55. Národná rada odmieta názor, že by napadnuté ustanovenia § 2 ods. 1 v časti slov

„znížený podľa odseku 2“ a § 2 ods. 2 vo vzťahu k sudcom a sudcom ústavného súdu boli

v rozpore s , a . Národná rada poukazuje na to,

že podľa zákona č „(1) Priemerným platom sudcu Slovenskej

republiky je plat poslanca uvedený v § 2.“. Uvedené ustanovenie nebolo dotknuté ani

, preto platilo tak pred 1. januárom 2011, ako aj po ňom.

Pri stanovení priemerného platu sudcu sa vychádza z platu poslanca uvedeného v § 2.

Pri určovaní výšky platu poslanca je rozhodujúce, že poslancovi podľa § 2 ods. 1 prvej vety

patrí plat vo výške trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca

v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok. Tento základný

vzorec pre výpočet platu poslanca platil aj pred účinnosťou

Súčasne v ustanovoval, že výšku priemernej nominálnej

mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci

kalendárny rok na účely stanovenia platu niektorých ústavných činiteľov potvrdzovalo

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Znamená to, že aj v čase

pred prijímaním nebol priemerný plat sudcu stály, resp. nemenný.

Tým, že viazal priemerný plat sudcu na plat poslanca a plat

poslanca na trojnásobok premennej veličiny – priemernej nominálnej mesačnej mzdy

zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok – bol

stanovený určitý dynamizmus nielen do stanovovania platov poslancov, ale odvodene aj

priemerných platov sudcov. Inak povedané, ani pred nadobudnutím účinnosti zákona

č. nebol plat sudcu nemenný, resp. rovnaký, ale podliehal zmenám, ktoré

záviseli od ekonomických faktorov.

56. Národná rada plne rešpektuje názor ústavného súdu vyslovený v rozhodnutí

sp. zn. , že „Plat sudcu by mal byť stabilnou a nemanipulovateľnou veličinou

a nemal by byť pohyblivým faktorom, s ktorým môže kalkulovať aktuálne vládne

zoskupenie“. Národná rada sa domnieva, že „stabilný“ a „nemanipulovateľný“ nemôže byť

chápané ako rovnaký, resp. nemenný alebo neredukovateľný, pretože to by odporovalo

platnej právnej úprave pred účinnosťou , ktorá, ako bolo uvedené,

bola dynamická v tom, že umožňovala zmenu priemerného platu sudcu na základe zmeny

ekonomickej premennej veličiny – priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca

v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok. Skutočnosť, že táto

veličina počas existencie Slovenskej republiky narastala, a tým narastali aj platy ústavných

činiteľov, má len ekonomický charakter, ale nevyplývala explicitne zo

Z. z. Ak by preto nastala situácia, že by priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca

v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok klesla, došlo by aj

k poklesu platu poslanca, a tým aj k poklesu priemerného platu sudcu. Tento pokles by ale

nebol prejavom nejakej momentálnej politickej vôle, či dokonca svojvôle, ale bol by

výsledkom uplatnenia mechanizmu stanoveného zákonom. Národná rada sa preto

domnieva, že je v intenciách uvedeného názoru ústavného súdu taká právna úprava, ktorá

stanovuje explicitný zákonný mechanizmus, ktorý je postavený na objektívnych

ekonomických kritériách a ktorý sa uplatní podľa vyhodnotenia týchto kritérií nezávisle od

vôle alebo predstavy aktuálnej vládnej moci.

57. Podľa presvedčenia národnej rady napadnutá úprava v § 2 ods. 1 v časti slov

„znížený podľa odseku 2“ a § 2 ods. 2 vo vzťahu k sudcom a sudcom ústavného súdu, ktorá

bola súčasťou zmien uskutočnených s účinnosťou od 1. januára

2011 , spĺňa uvedené požiadavky na stanovenie takého

mechanizmu výpočtu platov sudcov a sudcov ústavného súdu, ktorý je plne v súlade

s .

58. Národná rada takisto odmieta rozpor s § 29 ods. 1, 4, 8 a 9, teda prechodných

ustanovení , s , a .

Zníženie platu sudcov na základe prechodných ustanovení v malo

časovo obmedzenú platnosť, a to len na rok 2011. Úprava platov sudcov podľa ustanovení

v prechodných ustanoveniach preto nepredstavovala riešenie

s ambíciou vytvoriť pravidlo aj pre nasledujúce roky, ale mala sa použiť len v roku 2011.

Podľa sú sudcovia v Slovenskej republike vymenovaní bez časového

obmedzenia. Napadnutá úprava v prechodných ustanoveniach sa

týkala len 12 platov sudcov. Pre porovnanie – pri poslancoch národnej rady predstavuje 12

platov až 14 ich platov. Pri sudcoch, ktorí nemajú časovo obmedzený výkon funkcie,

to predstavuje platy len za jeden rok (!) výkonu ich funkcie. Pri sudcoch ústavného súdu to

predstavuje vzhľadom na dĺžku ich funkčného obdobia len 1/12 ich celkového počtu platov.

Časové obmedzenie platnosti napadnutých prechodných ustanovení

Z. z. je tiež vyjadrením citlivého prístupu národnej rady k zníženiu platov sudcov a sudcov

ústavného súdu ako opatrenia dočasného charakteru v duchu názoru ústavného súdu

().

59. Okrem toho, že napadnuté prechodné ustanovenia mali dočasný charakter,

predstavovali v realite zníženie platu sudcov ústavného súdu, sudcov, sudcov najvyššieho

súdu a sudcov špecializovaného súdu o 10 %. Išlo teda o zníženie v menšom rozsahu ako

napr. pri poslancoch, pretože zákonodarca v prípade sudcov ústavného súdu, sudcov,

sudcov najvyššieho súdu a sudcov špecializovaného súdu ich znížené platy ešte zvýšil

o 5 %.

60. Národná rada nevidí rozpor napadnutých ustanovení

s . Je presvedčená, že zníženie platov sudcov a sudcov ústavného súdu

v rozsahu podľa napadnutých ustanovení za žiadnych okolností

neporušilo dôstojnosť ich profesie a toto zníženie zodpovedalo rozsahu ich zodpovednosti

a nepredstavovalo časovo a ani rozsahovo neprimeraný zásah do ich postavenia.

61. Predseda národnej rady ako prílohu k stanovisku predložil ústavnému súdu návrh

príslušnej novely napadnutého zákona (Tlač 146, V. volebné obdobie) vrátane dôvodovej

správy a záznamu z rozpravy o nej na schôdzi národnej rady. Vzhľadom na uvedené

podstatné skutočnosti a argumenty národná rada navrhuje, aby ústavný súd návrhom,

o ktorých koná v spoločnom konaní pod sp. zn. , v celom rozsahu

nevyhovel.

62. Za vládu sa k návrhu poslancov národnej rady a návrhu generálneho prokurátora

a vyjadril minister spravodlivosti, ktorý uviedol, že vláda Slovenskej republiky, zastúpená

Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, sa v plnom rozsahu stotožňuje

so stanoviskom národnej rady k veci sp. zn. . Podľa ministra spravodlivosti

nezávislosť súdov a nezávislosť sudcov sú v právnom poriadku Slovenskej republiky

ústavné zásady zaručené systémom ich ústavných a zákonných záruk. Jedna z takýchto

zákonných záruk je uvedená v ustanovení § 4 ods. 2 zákona o sudcoch, podľa ktorého štát

zabezpečuje nezávislosť sudcov aj ich hmotným zabezpečením. Materiálne zabezpečenie

sudcov však nemožno považovať za jedinú garanciu sudcovskej nezávislosti, je len

samozrejmé, že existujú aj iné garancie tejto nezávislosti, pričom popri neodvolateľnosti

z funkcie sudcu je jednou z najdôležitejších garancií aj osobnostná výbava sudcov, ktorých

morálne vlastnosti sú zárukou riadneho vykonávania funkcie a vykladania zákonov

a rozhodovania podľa najlepšieho presvedčenia, nezávisle a nestranne, na čom zákonná

úprava mechanizmu výpočtu platu sudcov nemôže nič zmeniť.

63. Neobstojí ani argument, že znížiť funkčný plat sudcu možno len na základe

právoplatného rozhodnutia disciplinárneho senátu, keďže aj podľa doterajšej právnej úpravy

mohla nastať situácia, že by klesla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca

v hospodárstve za predchádzajúci kalendárny rok a klesol by aj plat poslanca, a teda aj

priemerný plat sudcu (základný plat sudcu), ktorý je jednou zo zložiek funkčného platu

sudcu.

64. Napadnutá právna úprava rovnako dopadá na všetkých ústavných činiteľov,

na ktorých sa vzťahuje Pre rok 2011 dokonca uprednostňovala

sudcov oproti ostatným ústavným činiteľom, keďže podľa ustanovenia § 29g ods. 4 zákona

č. patrí v roku 2011 mesačne sudcovi ústavného súdu plat vo výške 1,3-

násobku platu poslanca zvýšeného o 5 %, podľa ustanovenia § 29g ods. 8 zákona

č. je v roku 2011 priemerným platom sudcu plat poslanca zvýšený o 5 %

a podľa ustanovenia je v roku 2011 základným platom

sudcu najvyššieho súdu a sudcu špecializovaného súdu plat vo výške 1,3-násobku platu

poslanca zvýšeného o 5 %.

65. Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti a argumenty vláda navrhuje, aby

ústavný súd návrhom skupiny poslancov a generálneho prokurátora nevyhovel.

III.

Právne úvahy ústavného súdu

66. Ústavný súd vníma, že otázka platov sudcov sa stala od 90. rokov výraznou

témou konštitucionalistického diskurzu, predmetom legislatívnych zásahov, rozhodovacej

činnosti ústavných súdov a súdov ústavného typu. Uvedená situácia sa netýka len

(post)tranzitívnych krajín, ale aj krajín tradične liberálne-demokratických. Bádateľským

pracoviskám patrí skúmať, do akej miery daný vývoj súvisí s ekonomickými zmenami,

sociálnou súdržnosťou na strane jednej a s emancipáciou súdnej moci, s juridizáciou

spoločenského života na strane druhej.

Dokumenty Rady Európy a OSN

67. Na pôde Rady Európy a OSN vzniklo viacero právnopolitických dokumentov,

kde je zmieňované odmeňovanie sudcov.

68. Odporúčanie CM/Rec (2010) 12 Výboru ministrov členským štátom o sudcoch:

nezávislosť, efektívnosť a zodpovednosť [nahrádza Odporúčanie Rec.(94) 12 Výboru

ministrov o nezávislosti, efektívnosti a postavení sudcov] uvádza v bodoch 53 – 55 (názov

Odmena):

„53. Základné pravidlá systému odmeňovania profesionálnych sudcov musia byť

stanovené zákonom.

54. Odmeny sudcov musia byť úmerné ich povolaniu a zodpovednosti, a musí byť

zároveň dostatočné, aby ich chránili pred úplatkami, zameranými na ovplyvňovanie ich

rozhodnutí. Musia existovať záruky pre zachovanie primeranej odmeny v prípade choroby,

materskej alebo otcovskej dovolenky, rovnako ako aj pre vyplácanie starobného dôchodku,

ktorý musí byť v rozumnom pomere k výške ich platu. Ochrana pred znižovaním platov

sudcov musí byť predmetom špeciálnej právnej úpravy.

55. Systémy tvorby základného platu sudcov v závislosti od ich výkonnosti sú

neprípustné, nakoľko by mohli spôsobiť ohrozenie sudcovskej nezávislosti.“

69. Poradná rada európskych sudcov (Consulatitve Council of European Judges,

CCJE), poradný orgán pri Rade Európy, sa 17. novembra 2010 uzniesla na dokumente

nazvanom Magna Charta sudcov, ktorej bod 7 znie:

«7. Po konzultácii so súdnictvom, musí štát zabezpečiť ľudské, materiálne a finančné

zdroje potrebné pre riadne fungovanie súdneho systému. Aby sa predišlo neprimeranému

vplyvu, musia byť sudcovia primerane ohodnotení a musia byť zaradení do

zodpovedajúceho dôchodkového systému, ktorý ustanoví zákon.

Podobne na pôde Rady Európy vznikol ďalší dokument nazvaný „Európska charta

štatútu sudcov“, ktorý vypracovali právni experti z Francúzska, Poľska a Spojeného

kráľovstva a ktorý bol schválený na mnohostrannom rokovaní v júli 1998. Body 6.1 a 6.2

tohto dokumentu znejú:

„6.1 Sudcovia vykonávajúci sudcovské funkcie majú nárok na plat, ktorého výška je

stanovená tak, aby ich chránila pred tlakmi na ovplyvňovanie ich rozhodovania a vôbec ich

konania v rámci im zverených právomocí, ktoré by poškodili ich nezávislosť a nestrannosť.

6.2 Výška platu môže byť odstupňovaná na základe transparentných kritérií

v závislosti od dĺžky praxe, povahy povinností vyplývajúcich z odborného zaradenia sudcu

a dôležitosti pridelených úloh.»

70. „Správa o nezávislosti súdneho systému, nezávislosť sudcov“ prijatá Benátskou

komisiou na 82. plenárnom zasadnutí (Benátky 12. – 13. marca 2010) sa odmeňovaním

sudcov zaoberá v časti 6 (dostupné na stránke ústavného súdu

http://portal.concourt.sk/download/attachments/11698455/BK2.pdf):

„6. Odmeňovanie sudcov

46. Benátska komisia súhlasí s názorom, že odmeňovanie sudcov musí zodpovedať

dôstojnosti povolania a že adekvátne odmeňovanie je nevyhnutné za účelom ochrany sudcov

pred neprimeranými vonkajšími vplyvmi. Poľská , ktorá sudcom zaručuje

odmeňovanie primerané dôstojnosti funkcie sudcu a rozsahu ich povinností, je

chvályhodným príkladom. Výška odmeny by mala byť určená podľa sociálnych podmienok

krajiny a porovnateľná s úrovňou odmeňovania vysokých štátnych úradníkov. Odmeňovanie

by malo spočívať na všeobecných zásadách a uplatnení objektívnych a transparentných

kritérií, nie na posudzovaní výkonu jednotlivého sudcu. Odmeny by mali byť vylúčené,

pretože v sebe obsahujú diskrečný (na voľnom uvážení založený) prvok. (…)

51. Benátska komisia je toho názoru, že výška odmeňovania sudcov by mala byť

stanovená zákonom v súlade s dôstojnosťou funkcie sudcu a s rozsahom povinností. Bonusy

a nepeňažné výhody, ktorých rozdelenie závisí na voľnom uvážení (diskrečný prvok), by

mali byť zrušené.“

71. Poradný orgán Benátska komisia bola oslovená Macedónskym Ústavným súdom

o stanovisko amici curiae k zníženiu platov sudcov v čase krízy. V stanovisku č. 598/2010

Benátska komisia uviedla, že adekvátny a stabilný príjem je súčiastkou nezávislosti

súdnictva a že okrem prípadu explicitného ústavného zákazu zníženia platov môže byť

zníženie platov ospravedlnené výnimočnou situáciou. Uvedené platí aj pre súdnictvo

ústavné [http://www.venice.coe.int/webforms/documents/?pdf=CDL-AD(2010)038-e].

72. Európska asociácia sudcov prijala na svojom valnom zhromaždení v Poľsku

v Krakove 16. mája 2009 túto rezolúciu: „Európska asociácia sudcov sleduje vážne

ekonomické problémy, ktorým čelia všetky krajiny, ktoré sú členmi Rady Európy; a berie

na zreteľ Odporúčanie (R) 94/12 Výboru ministrov Rady Európy o nezávislosti, efektivite

a úlohe sudcov, najmä ustanovenie tretieho princípu (1) (b), podľa ktorého všetky štáty

zabezpečia odmeňovanie sudcov zodpovedajúce vážnosti ich profesie a zodpovedajúce

stupňu ich zodpovednosti; a pripomína tiež ustanovenia Európskej charty o štatúte sudcov

z roku 1998 kapitolu 6 čl. 6.1, ktoré stanovujú, že sudcovia vykonávajúci súdnu funkciu ako

svoje profesionálne povolanie, sú oprávnení mať také odmeňovanie, stupeň ktorého je

garantovaný vo výške, ktorá ich chráni pred tlakom namiereným na ovplyvňovanie ich

rozhodnutí a všeobecne na ich správanie pri výkone ich funkcie, sledujúce oslabenie

nezávislosti a nestrannosti; a pripomína tiež Stanovisko č. 1 (2001) Konzultatívnej rady

európskych sudcov (CCJE), ktoré upriamuje pozornosť Výboru ministrov Rady Európy na

štandardy týkajúce sa nezávislosti súdnej moci a nepreložiteľnosti sudcov, ktoré hovorí, že

CCJE považuje za všeobecne dôležité (zvlášť vo vzťahu k novým demokraciám) prijímať

špeciálne právne úpravy garantujúce nezávislosť platov sudcov proti ich znižovaniu

a zabezpečujúce minimálne zvyšovanie platov v súvislosti so zvyšovaním životných

nákladov; a so záujmom sleduje, že vlády v rôznych členských štátoch Rady Európy, zvlášť

v Rumunsku, Poľsku, Ukrajine, Chorvátsku, Islande, Maďarsku, Slovinsku a Bulharsku už

uskutočnili, resp. zvažujú uskutočniť kroky, ktoré môžu (resp. by mohli) znížiť

odmeňovanie predstaviteľov súdnej moci (vrátane ich práva na dôchodkové zabezpečenie)

spôsobom, ktorý môže byť nekonzistentný s vyššie uvedenými medzinárodne uznávanými

princípmi týkajúcimi sa nezávislosti sudcov v demokraciách ovládaných právnym štátom,

preto upozorňuje všetky tieto vlády, aby neprijímali žiadne opatrenia, ktoré by mohli

ohroziť vyššie uvedené princípy, ktoré sú základnými pre zachovanie demokracie

a právneho štátu.“

73. Bod 7 Základných princípov nezávislosti súdnictva [Siedmy kongres OSN

o prevencii zločinu a zaobchádzaní s páchateľmi, Miláno, 26. august – 6. september 1985,

Dokument OSN A/COF.121/22/Rev. 1 59 (1985)] hovorí, že každý členský štát je povinný

zabezpečiť dostatočné zdroje, aby umožnil sudcom riadne plniť ich funkcie.

74. Z hľadiska ústavnoprávneho však nemožno zabúdať, že referenčnou rovinou

prieskumu ústavného súdu v konaní podľa sú len pramene práva tam

uvedené. Súlad zákona tak možno skúmať jedine s , ústavnými zákonmi

a medzinárodnými zmluvami uvedenými v . Vyššie citované

dokumenty sú len odporúčacími prameňmi nanajvýš charakteru tzv. soft law. Ako v tejto

súvislosti uvádzajú sami autori Európskej charty štatútu sudcov: „Hodnota tejto charty nie je

dôsledkom formálneho postavenia, ktoré reálne nemá, ale podstaty a sily, ktorú autori

zamýšľali dať jej obsahu. Podrobná znalosť obsahu a rozšírenie charty sú kľúčové na to, aby

sa jej ciele mohli realizovať.“ (orig. „The value of this Charter is not a result of a formal

status, which, in fact, it does not have, but of the relevance and strength that its authors

intended to give to its contents. A thorough knowledge of its contents and a wide

distribution of the Charter are essential for its goals to be realised.“ Dostupné na internete:

http://www.coe.int/t/dghl/monitoring/greco/evaluations/round4/European-Charter-on-

Statute-of-Judges_EN.pdf)

, ústavné súdy a súdy ústavného typu iných štátov

75. Komparatívny pohľad na judikatúru ústavných súdov musí predovšetkým

vychádzať zo zistenia, či danej krajiny garantuje platy sudcov explicitne [typicky

USA ( oddiel 1), Írska () – porov. v tejto súvislosti referendum

z roku 2011 o 29. dodatku umožňujúcom zníženie platov] alebo nie. Keďže úlohou

ústavných súdov (a orgánov s podobnou funkciou) je predovšetkým vykladať ústavu,

nemožno názory nimi vyslovené vnímať izolovane od ústavného textu daného štátu (a tiež

rozvinuvšej sa ústavnej doktríny).

76. V Českej republike, kde takýto explicitný ústavný príkaz neexistuje, dosiaľ

rozhodoval ústavný súd o platoch sudcov 13-krát [naposledy , Platy soudců

XIII – obecné snížení platové základny na 2,5-násobek průměrné měsíční mzdy a její

přechodné snížení v letech 2012 – 2014; porov. tiež: Kosař, D. Platy soudců III: Zmrazení

( Platy soudců X) Jiné právo, 7. marca 2011] s tým, že okrem zmrazenia počas

povodní v zásade deroguje zníženia sudcovských platov s odkazom na

Českej republiky, podľa ktorého nezávislosť sudcov nesmie nikto ohrozovať. Oproti tomu

poľský Ústavný tribunál (napriek explicitnejšej záruke v poľskej

z roku 1997, podľa ktorého sa sudcom zabezpečujú pracovné podmienky a odmeňovanie

zodpovedajúce významu ich funkcie) doteraz nikdy nepovažoval platové úpravy

za problematické (naposledy K 12/03 a K 1/12). Pritom napr. vo veci K 13/94 riešil

podobnú otázku ako v predmetnej veci. V poľskom zákone o platoch sudcov sa uvádzalo, že

plat je súčinom koeficientu a priemernej mzdy v hospodárstve; novela to zmenila tým

spôsobom, že ide o súčin koeficientu a prognózovaného priemerného platu v rozpočtovej

sfére. Dokonca podľa poľskej úpravy konkrétne výšky platov pre jednotlivé skupiny sudcov

(tie „koeficienty“) až donedávna určoval nariadením prezident republiky, teda v podstate

výkonná moc. Ani to nepovažoval tamojší Ústavný tribunál za problematické ().

V literatúre je často zmieňované rozhodnutie kanadského Najvyššieho súdu Provincial

Judges Reference[1] [1997] 3 S.C.R. 3, ktorým formuloval podmienky konsezuálneho

určovania výšky platov samotnými sudcami. Uvedené rozhodnutie však – odhliadnuc

od silných disentov, ktoré kritizovali toto rozhodnutie ako príliš aktivistické – narazilo aj

na kritiku doktríny (Kahana, T. The Constitution as a Collective Agreement: Remuneration

of Provincial Court Judges in Canada. Queen's L.J., zv. 29, roč. 2004, s. 448, Hogg, P. W.

Constitutional Law of Canada. 2003 Student Ed. Scarborough, Ontario: Thomson Canada

Limited, 2003, s. 188).

Predmet konania, podstata veci

77. Zákonodarca (novelou) reformoval platové pomery

ústavných činiteľov tým spôsobom, že ich previazal s deficitom verejných financií.

Predmetné konanie, tak ako ho vníma ústavný súd, má zodpovedať na otázku, či je

z hľadiska ústavne chránenej sudcovskej nezávislosti udržateľné, aby medzi platmi sudcov

a deficitom verejných financií bola zákonom stanovená väzba. Ústavný súd vo väzbe na

stanovenú otázku taktiež posúdi ústavnosť fixného zmrazenia platov na rok 2011.

Vývoj judikatúry na ústavnom súde a právnej úpravy

78. Slovenská republika sa nevyhla ústavnoprávnym problémom s platmi sudcov.

V roku 1994 ústavný súd nálezom sp. zn. (platy sudcov I) nevyhovel návrhu

okresného súdu, ktorý považoval rôznu výšku platov ústavných činiteľov za protiústavnú.

Ústavný súd uviedol, že rozdiely v platovom ohodnotení členov jednotlivých zložiek štátnej

moci, ako aj vnútri týchto zložiek neporušujú nezávislosť sudcov. Podľa vtedajšieho názoru

ústavného súdu neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by aj platové ohodnotenie

sudcov určovalo za základ ústavnej zásady ich nezávislosti. V roku 1999 národná rada

zmrazila platy všeobecných sudcov na úroveň roku 1998

a suspendovala valorizáciu platov v prípade 10 % inflácie. (V si

možno všimnúť ustanovenie §19a, ktoré v roku 1994 zmrazilo platy rovnako ako v roku

1999.) Skupina poslancov navrhla prieskum ústavnosti zmrazenia platov sudcov počas

8 mesiacov roku 1999. Ústavný súd nálezom sp. zn. (č. 36/2000 Zbierky

nálezov a uznesení; platy sudcov II) uvedenému návrhu nevyhovel. Ústavný súd vychádzal

z oddelenosti ústavných a zákonných záruk sudcovskej nezávislosti. Podľa daného nálezu

(i) platové pomery sudcov ústavného súdu a všeobecných súdov predstavujú zákonnú, a nie

ústavnú garanciu ich nezávislosti, pričom nevylučuje, aby takáto zákonná úprava

reagovala na stav a potreby ekonomiky štátu. (ii) nevylučuje prepojenie platových

pomerov sudcov ústavného súdu a všeobecných súdov so stavom ekonomiky ani

prostredníctvom ústavného príkazu neznižovania platov sudcov po dobu výkonu ich funkcií

a ani prostredníctvom žiadnej inej ústavnej garancie vzťahujúcej sa na platové pomery

sudcov. Možno ešte doplniť, že Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) odmietol

sťažnosti sudcov, ktorí sa uchádzali na ESĽP o ochranu pred zásahom do ich sudcovskej

nezávislosti podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tým, že v ich štátoch došlo k zmrazeniu platov,

pretože nositeľom subjektívneho práva na nezávislý súd sú účastníci konania, a nie sudcovia

(porov. Kučera v. Česká republika, rozhodnutie o prijateľnosti z 15. novembra 2005,

č. 7416/03, oddiel 3; porov. tiež Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská

úmluva o lidských právech. Komentář. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 670).

79. Národná rada a odsunula

účinnosť § 77 zákona o sudcoch, čo znamenalo, že sudcovia nedostali 14. plat. Okresný súd

Bratislava I sa v rámci konkrétnej kontroly ústavnosti obrátil na ústavný súd. Ústavný súd

nálezom sp. zn. (platy sudcov III; nie je uverejnený v Zbierke nálezov

a uznesení, a teda nemá právnu vetu) rozhodol, že suspendácia 14. platov je v nesúlade

s v spojení s . Ústavný súd však považoval za ústavne akceptovateľnú

suspendáciu valorizácie v prípade vysokej inflácie a taktiež celé zmrazenie platov v roku

2003 (, ktorým sa dopĺňa ). Ústavný súd

týmto nálezom posunul predchádzajúcu judikatúru smerom k menej striktnému oddeleniu

záruk na ústavné a zákonné. Podľa názoru ústavného súdu určité zásahy vrátane zásahov do

platových pomerov sudcov sa môžu dotknúť ústavného princípu nezávislosti sudcov, ale až

vtedy, keď dosiahnu určitý kvantitatívny rozmer, v danom prípade až vtedy, ak citeľným

spôsobom ohrozia inak štandardnú životnú úroveň sudcov primeranú ich ročnému príjmu.

Aktuálny právny stav

80. Platy ústavných činiteľov boli zmrazené aj v roku 2013. Totiž podľa § 29i zákona

č. :

„(3) V roku 2013 patrí sudcovi ústavného súdu plat vo výške určenej v roku 2012.

(4) Priemerný plat sudcu vo výške určenej v roku 2012 podľa tohto zákona je

priemerným platom sudcu aj v roku 2013.

(5) Platové pomery sudcov v roku 2013 ustanovuje podľa zásady uvedenej v odseku

4 osobitný predpis.“

81. Ustanovenie § 151x zákona o sudcoch [prechodné ustanovenie účinné od

1. januára 2013] znie: „(1) Na účely určenia základného platu sudcu najvyššieho súdu

a sudcu Špecializovaného trestného súdu v roku 2013 sa za základný plat sudcu najvyššieho

súdu alebo sudcu Špecializovaného trestného súdu považuje základný plat sudcu

najvyššieho súdu alebo sudcu Špecializovaného trestného súdu priznaný podľa tohto zákona

v roku 2012.

(2) V roku 2013 patrí sudcovi Špecializovaného trestného súdu a sudcovi najvyššieho

súdu, ktorý rozhoduje o opravných prostriedkoch vo veciach, na ktoré je v prvom stupni

príslušný Špecializovaný trestný súd, funkčný príplatok podľa § 69 ods. 2 a 4 vo výške

funkčného príplatku priznaného podľa tohto zákona v roku 2012.“

82. Ustanovenie – novely zákona o platových

pomeroch niektorých ústavných činiteľov znie: „(3) V roku 2014 patrí sudcovi ústavného

súdu plat vo výške určenej v roku 2012.

(4) Priemerný plat sudcu vo výške určenej v roku 2012 podľa tohto zákona je

priemerným platom sudcu aj v roku 2014.

(5) Platové pomery sudcov v roku 2014 ustanovuje podľa zásady uvedenej v odseku

4 osobitný predpis.“

83. Ustanovenie § 151y zákona o sudcoch (prechodné ustanovenie účinné od

1. januára 2014) znie: „(1) Na účely určenia základného platu sudcu najvyššieho súdu

a sudcu Špecializovaného trestného súdu v roku 2014 sa za základný plat sudcu najvyššieho

súdu alebo sudcu Špecializovaného trestného súdu považuje základný plat sudcu

najvyššieho súdu alebo sudcu Špecializovaného trestného súdu priznaný podľa tohto zákona

v roku 2012.

(2) V roku 2014 patrí sudcovi Špecializovaného trestného súdu a sudcovi najvyššieho

súdu, ktorý rozhoduje o opravných prostriedkoch vo veciach, na ktoré je v prvom stupni

príslušný Špecializovaný trestný súd, funkčný príplatok podľa § 69 ods. 2 a 4 vo výške

funkčného príplatku priznaného podľa tohto zákona v roku 2012.“

84. Platové otázky majú nepochybne vždy silný emočný náboj (historicky porov.

nález Najvyššieho správneho súdu ČSR z 23. februára 1921, č. 2185 uverejnený v Zbierke

Bohuslav, časť Administratívna, diel tretí, číslo nálezu v zbierke 730, s. 182 – 186; nález

Najvyššieho správneho súdu ČSR z 30. apríla 1936, č. 12.450/35 uverejnený v Zbierke

Bohuslav, časť Administratívna, diel 18, číslo nálezu v zbierke 12.388, s. 335 – 340; nález

Najvyššieho správneho súdu ČSR z 5. decembra 1936, č. 16.844/36 uverejnený v Zbierke

Bohuslav, časť Administratívna, diel 18, číslo nálezu v zbierke 12.680, s. 1030 – 1032,

porov. aj s nálezmi 12.388 a 12.680 súvisiace veci Úst 29 a Úst 30 Ústavného súdu

Československej republiky podľa diela Langášek, T. Ústavní soud Československé

republiky a jeho osudy v letech 1920 – 1948. Plzeň : Vydavatelství a nakladatelství Aleš

Čeněk, s. r. o., 2011, s. 180 a nasl.). Ústavný súd rozhodoval taktiež o príplatku za výkon

funkcie sudcu (), kde návrhu nevyhovel a uviedol, že ľudské sklamanie

žalobcov však nemožno v tomto prípade zamieňať s legitímnym očakávaním ako kategóriou

právnej istoty ani s nadobudnutými právami či retroaktivitou. Z hľadiska platového

nemožno tiež nespomenúť neústavnosť zriadenia Špeciálneho súdu (), kde

ústavný súd považoval platy špeciálnych sudcov za narušenie inštitucionálnej rovnováhy

v rámci všeobecného súdnictva (porov. bod 138 rozsudku ESĽP Fruni v. Slovenská

republika, sťažnosť č. 8014/07, rozsudok z 21. júna 2011). V širšom kontexte otázok

platových možno z poslednej doby spomenúť rozhodovanie o platoch sestier a pôrodných

asistentiek ().

85. Z vývoja judikatúry možno odvodiť, že ústavný súd môže považovať za ústavne

nesúladné intenzívne a arbitrárne zásahy do platov sudcov, čo môže znamenať nesúlad

s . Možno tiež odvodiť, že celoročné zmrazenie platov v čase ekonomických

problémov ústavný súd nesankcionoval nikdy ako nesúladné s . Takéto malo byť len

opakované odkladanie zložky platu, tzv. 14. plat.

Mechanizmus výpočtu platov sudcov a platov ústavných sudcov

86. Ústavný súd v predmetnej veci vychádza z porozumenia fungovania mechanizmu

platov ústavných činiteľov podľa Plat vo výške

trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej

republiky za predchádzajúci kalendárny rok sa zníži o 5, 10 alebo 15 %, ak je deficit

verejných financií 3 – 5 %, resp. 5 – 7 %, resp. 7 % a vyšší. Snaha zákonodarcu motivovať

či penalizovať ústavných činiteľov za správu vecí verejných a zároveň tak šetriť verejné

prostriedky je zaujímavá, ale z pohľadu predmetnej veci, ako aj širokej diskrécie

zákonodarcu stojí ako taká mimo skúmanie ústavného súdu.

87. Zo skutočnosti, že zákonodarca zaradil do osobnej pôsobnosti tejto úpravy len

ústavných činiteľov, možno odvodiť, že účelom zákona je v prvom rade vyvodiť voči

ústavným činiteľom zvláštnu kombináciu právnej a politickej zodpovednosti. Je zrejmé, že

sudcovia všeobecných súdov sa vymykajú z danej skupiny. Sú nadaní nezávislosťou, sú

menovaní natrvalo, nie sú volení občanmi, nesú právnu, a nie politickú zodpovednosť

a napokon chod verejných financií nemôžu – na rozdiel od vlády – priamo nijako ovplyvniť.

88. Z porovnania platových náležitostí sudcov v Slovenskej republike s kolegami

v členských štátoch EÚ [Európska komisia pre efektívnosť súdnictva – CEPEJ report

evaluating European judicial systems – 2012 edition (2010 data) – CEPEJ Studies No. 18

http://www.coe.int/t/dghl/cooperation/cepej/evaluation/2012/Rapport_en.pdf] vyplýva, že

platy sudcov v Slovenskej republike nespôsobujú z kvantitatívneho pohľadu obavy

z narušenia inštitucionálnej nezávislosti.

89. Prevzatím koncepcie penalizácie za stav verejných financií do výpočtu platov

sudcov bol však do ich hmotného zabezpečenia vnesený komponent arbitrárnosti,

nečitateľnosti. Uvedené treba rozlišovať od zmrazovania platov súvisiacich so závažnými

ekonomickými opatreniami v prípadoch kríz. Pätnásťpercentný podiel platu je plne závislý

od premenných faktorov, ktoré sú pod takmer výlučnou kontrolou výkonnej moci, keďže tá

má zodpovednosť za rozpočtové hospodárenie. Pri ňom je síce obmedzená rozpočtom

schváleným vo forme zákona; hoci jeho ustanovenia predstavujú len právny základ

jednotlivých výdavkových opatrení, nemožno nimi však nikdy určovať reálne ukazovatele

štátneho hospodárenia, ktoré sa odvíjajú od reálnych opatrení vlády. Preto netreba ani

skúmať, či by sa na záveroch ústavného súdu niečo zmenilo, ak by úprava priemerného

platu sudcu nebola v naviazaná na reálny deficit

verejných financií, ale napríklad na prognózovaný alebo zákonom povolený deficit

(porovnaj aj rozhodnutie poľského Ústavného tribunálu citované v bode 76). Práve uvedený

komponent arbitrárnosti, nečitateľnosti spôsobuje neústavnosť určenia platov sudcov, a tak

nesúlad s v spojení s . K špecifickému argumentu

navrhovateľov o teoretickej možnosti sudcov niektorými rozhodnutiami makroekonomicky

ovplyvniť svoj plat (bod 19 a 38), čo môže ovplyvniť ich nezávislosť, treba konštatovať, že

sudcovia rozhodovaním v oblastiach popísaných generálnym prokurátorom v skutočnosti

svoje platy relevantne ovplyvniť nemôžu. Taktiež sudcovia v skutočnosti niekedy rozhodujú

vo veciach, ktoré majú širší spoločenský rozmer a dosah (a takto nepriamo sa dotýkajú aj

ich samých ako členov spoločnosti), nemožno však tvrdiť, že dané bez ďalšieho

spochybňuje podstatu ich nezávislosti a nestrannosti.

90. K makroekonomickým veličinám deficitu a priemerného platu v hospodárstve

(porov. body 54 – 56 – vyjadrenie národnej rady) je potrebné uviesť, že priemerný plat

v hospodárstve je vládou krátkodobo a strednodobo podstatne menej ovplyvniteľný, a teda

naviazanie základného platu sudcu naň je výrazom racionálneho previazania štandardu

sudcov na životnú úroveň občianskej spoločnosti.

91. Zmrazenie podľa § 29g ods. 8 a 9 zákona o 10 % tu ústavný súd nevníma

izolovane ako jednorazové zmrazenie, ktoré ústavný súd doteraz považoval za ústavne

akceptovateľné (bod 85), ale ako prípravu na aktiváciu vzorca podľa § 2 ods. 2, a preto aj

túto úpravu považuje za nesúladnú s v spojení s .

Samotná voľba parametrov vzorca je intuitívna a symbolická a rovnakú povahu majú

parametre zníženia 5 – 10 – 15 %. Pri nejustičných ústavných činiteľoch to možno

akceptovať. Inštitucionálna záruka nezávislosti súdov však vyžaduje od legislatívy

nevolatilnú, nekolísavú, teda stabilnú a v zásade rovnomernú a čitateľne administrovateľnú

zákonnú úpravu základného platu sudcu. Uvedená právna úprava (vzorec podľa § 2 ods. 2

a napadnuté prechodné ustanovenia) nevyhovuje týmto požiadavkám, a preto ju nemožno

považovať za súladnú s v spojení s .

Nesúlad s

92. Ústavný súd musí uviesť, že samotná nesúladnosť zákona s neznamená

bez ďalšieho jeho nesúladnosť s , ako sa to v minulosti vnímalo

(, , ). To by bolo tautologické. Nesúladnosť s čl. 2

ods. 2 by nastala len úplným vybočením z právomoci národnej rady (porov. napr.

– vyšetrovacia komisia). Tá však riadne prijala zákon, a to, že zákon obsahuje

arbitrárny komponent, neznamená, že bol prijatý svojvoľne. Z tohto dôvodu nedošlo

k nesúladu s .

Individuálny právny akt

93. Ústavný súd považuje za nevyhnutné tiež upozorniť na argumentačnú chybu

navrhovateľov, ktorá spočíva v nesprávnom kauzálnom posúdení situácie. Konečným

výsledkom aplikácie napadnutej právnej úpravy je priznanie (potenciálne) znížených platov,

nie zníženie už priznaných platov, ako to tvrdia navrhovatelia. V zmysle ustanovení § 71

je funkčný plat sudcu pravidelne deklaratórne potvrdený správnym

orgánom (správou súdu) a následne písomne oznámený sudcovi, pričom toto oznámenie má

formu a povahu individuálneho správneho aktu. Z povahy mechanizmu, prostredníctvom

ktorého sa stanovuje funkčný plat sudcu, vyplýva nutnosť každoročne vydávať takýto

individuálny správny akt, keďže jeho výška závisí od platu poslanca, ktorý sa každoročne

mení v závislosti od priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve

Slovenskej republiky (ďalej len „priemerná mesačná mzda“). V § 83 ods. 1 zákona

č. je síce zákonom stanovený konštitutívny moment, v ktorom je sudcovi

priznaný základný plat (okresnému sudcovi patrí odo dňa zloženia sľubu a krajskému

sudcovi odo dňa, v ktorom bol na krajský súd preložený), avšak konkrétnu výšku funkčného

platu je potrebné každoročne potvrdiť a stanoviť individuálnym správnym aktom.

Vzhľadom na uvedenú dualitu, ktorá vyplýva z ustanovení , je

potrebné zdôrazniť, že ústavný súd v kontexte posudzovanej veci odlišuje pojmy priznaný

funkčný plat sudcu a priznaný základný plat sudcu. Vychádzajúc z uvedeného rozlíšenia,

ústavný súd konštatuje, že napadnutá právna úprava nespôsobuje zníženie priznaných

funkčných platov, ktoré boli potvrdené individuálnymi správnymi aktmi vydanými pred

účinnosťou napadnutej právnej úpravy. K zníženiu priznaných funkčných platov by

dochádzalo v prípade, ak by na základe prijatej právnej úpravy bolo nutné retrospektívne

zmeniť tento individuálny správny akt. Aplikácia napadnutej právnej úpravy nespôsobuje

takýto účinok. Napadnutá právna úprava ustanovuje mechanizmus, ktorý sa uplatní pri

vydávaní individuálnych správnych aktov pro futuro. Analogicky je možné aplikovať

uvedený záver aj na argument vzťahujúci sa na „priznanú valorizáciu“ z rokov 2010 a 2009.

Valorizácia bola integrálnou súčasťou mechanizmu, ktorý bol základom pre vydanie

predchádzajúcich individuálnych správnych aktov. Skutočnosť, že nie je súčasťou nového

mechanizmu, ktorý určuje spôsob stanovenia obsahu nových individuálnych správnych

aktov, nepredstavuje rozpor s princípom právnej istoty, keďže priamo nezasahuje do obsahu

individuálnych právnych aktov vydaných na základe predchádzajúcej právnej úpravy

a nezasahuje do nadobudnutých práv sudcov.

94. Samotná existencia novej právnej úpravy, ktorá mení systém určovania

základného platu sudcov, nemôže byť považovaná za rozpornú s princípom právnej istoty.

Ústavný súd už vo svojej predchádzajúcej judikatúre uviedol, že novú právnu úpravu

nemožno považovať za rozpornú s princípom právnej istoty len z toho dôvodu, že ide

o právnu úpravu odlišnú od predchádzajúcej, aj keď je „tvrdšia“ z hľadiska ustanovených

podmienok. Iný prístup by vylúčil do budúcnosti akúkoľvek zmenu právnej úpravy dosiaľ

upravených otázok (mutatis mutandis ).

Rozpor dvoch právnych noriem

95. Skupina poslancov vo svojom návrhu tvrdí, že napadnutá právna úprava je

v priamom rozpore s § 84 zákona o sudcoch, podľa ktorého znížiť funkčný plat sudcu

možno len na základe právoplatného rozhodnutia disciplinárneho súdu. Na § 84 uvedeného

zákona poukázal aj generálny prokurátor.

96. Samozrejme, že ústavný súd nemôže v konaní o súlade považovať za referenčnú

normu normu rovnakej právnej sily ako je norma posudzovaná (,

) a „riešenie nesúladu právnych predpisov rovnakej právnej sily, v konkrétnom

prípade zákonov nie je v pozitívnom práve upravené. Túto otázku musia riešiť orgány

aplikácie práva.“ (). Navrhovatelia takto ani (formálne, procesne) neuvažujú.

Aj keď napätie medzi normami rovnakej právnej sily môže mať v extrémnych prípadoch aj

ústavnoprávnu relevanciu ), nemožno z vyvodiť požiadavku absolútnej

bezrozpornosti právnych noriem rovnakej právnej sily (t. j. ústavnú neakceptovateľnosť

situácií, v ktorých štandardne prichádza do úvahy aplikácia všeobecných pravidiel

materiálnej derogácie – lex specialis/posterior derogat generali/priori), a vôbec nie ústavný

zákaz nepriamej (materiálnej) novelizácie alebo derogácie upravenej v legislatívnych

pravidlách (porov. v tomto smere aj , č. 5/2008 Zbierky nálezov a uznesení;

Vedral, J. Nepřímá novela, lex specialis nebo lex posterior? Jiné právo, 29. februára 2008).

97. Účelom je chrániť funkčný plat sudcu pred

manipuláciou zo strany súdnej správy, čo sa netýka predmetu veci, a teda nejde ani o žiadnu

nepriamu novelizáciu v negatívnom zmysle (bod 22).

Princíp proporcionality

98. Generálny prokurátor vo svojom návrhu osobitne zdôrazňoval aj zásah do

princípu proporcionality. Na podporu tohto tvrdenia uviedol viaceré argumenty, medzi

ktorými prevažovali najmä ekonomicko-komparatívne dôvody: „peňažné prostriedky

ušetrené z platov sudcov sú vo vzťahu k príjmom a výdavkom štátneho rozpočtu Slovenskej

republiky úplne zanedbateľné. Pritom, platová reštrikcia sudcov je ustanovená na časovo

neobmedzené obdobie, teda nejde o platovú reštrikciu odôvodnenú výnimočnými

okolnosťami, zložitou finančnou situáciou v štáte. Skutočnosť, že platová reštrikcia sudcov

nebola nevyhnutná, potvrdzuje aj fakt, že zákonodarca neznížil platové pomery

zamestnancov v oblasti štátnej správy.“ Generálny prokurátor taktiež uviedol, že „zníženie

základne pre výpočet platu sudcov znamená zníženie jediného zdroja príjmov sudcov“,

pričom „na rozdiel od sudcov peňažný príjem poslancov za výkon ich poslaneckého

mandátu nemusí byť ich jediným pravidelným mesačným príjmom“. Podstatu zásahu do

princípu proporcionality zhrnul generálny prokurátor slovami: „znižovanie doterajších

platových pomerov sudcov vedie k ich príjmovej degradácii v porovnaní s ostatnými

právnickými povolaniami a k znižovaniu ich spoločenského postavenia.“

99. Ústavný súd v otázke porušenia princípu proporcionality upozorňuje na

skutočnosť, že v prípade posudzovanej legislatívy neboli splnené základné podmienky na

aplikáciu tradičného testu proporcionality. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že test

proporcionality sa uplatňuje v záujme posúdenia ústavnej akceptovateľnosti zásahov štátu

do či platnou medzinárodnou zmluvou garantovaných základných práv a slobôd,

resp. v prípade posúdenia kolízie týchto práv alebo slobôd, a patrí k štandardným metódam

používaným v rozhodovacej činnosti ústavných súdov, čoho dôkazom je nielen opora

vo vedecko-právnej doktríne (Holländer, P. Filipika proti redukcionizmu. Bratislava :

Kalligram, 2009, s. 140 a nasl., alebo Holländer, P. Ústavněprávní argumentace. Praha :

Linde nakladatelství, s. r. o., 2003, s. 22 a nasl..), ale aj predchádzajúca judikatúra

ústavného súdu, ktorý už opakovane aplikoval test proporcionality v rámci svojej

rozhodovacej činnosti (napr. , , ,

).

100. Vychádzajúc zo základných faktov posudzovaného prípadu, musí ústavný súd

skonštatovať, že v posudzovanej veci nejde o zásah do základných práv a slobôd

garantovaných či platnou medzinárodnou zmluvou, keďže právo sudcov na hmotné

zabezpečenie je v slovenskom právnom poriadku garantované na zákonnej úrovni (§ 4

ods. 2 zákona o sudcoch), nie na ústavnej, ako je to napríklad v Ústave Írska alebo

v ústavnom dokumente USA (porov. bod 75).

Valorizácia v prípade výraznejšieho rastu priemerného platu zamestnanca

národného hospodárstva

101. Vo vzťahu k vypusteniu § 85 zákona o sudcoch [Úprava základného platu;

(1) Ak sa v rozhodujúcom období zvýši priemerný plat zamestnanca národného

hospodárstva Slovenskej republiky viac ako o 10 %, upraví sa sudcovi základný plat

o príslušné percento. (2) Rozhodujúcim obdobím podľa odseku 1 je predchádzajúci

kalendárny polrok.] ústavný súd uvádza, že z princípu nezávislosti súdov nemožno vyvodiť

takéto právo na valorizovanie platov. V náleze sp. zn. (platy sudcov III)

ústavný súd uviedol: «Navrhovatelia tvrdia, že prijatím ustanovenia § 29d ods. 2 zákona

č. bolo sudcom všeobecných súdov „odňaté právo na každoročné

prispôsobenie platových pomerov meniacim sa podmienkam transformujúceho sa

hospodárstva Slovenskej republiky“. Ústavný súd konštatuje, že „právo sudcov“

formulované takýmto spôsobom neexistuje.» Ústavný súd nemá dôvod sa v predmetnej veci

odkloniť od tohto právneho názoru, aj keď sa citovaný nález týkal len jedného roka.

Vzťah referenčných noriem a

102. Ústavný súd nevyhovel časti návrhu, v ktorom navrhovatelia požadovali

vysloviť nesúlad označených ustanovení s a 2 . Ústavný súd v tejto

súvislosti uvádza, že a 2 rieši inštitucionálne otázky výkonu súdnictva

súdmi ako takými vrátane ich nezávislosti, a nie otázku sudcovskej nezávislosti jednotlivých

sudcov, ktorá je riešená spolu s celkovým riešením postavenia sudcov v

(; platy sudcov III).

Aplikácia zúženia osobného rozsahu výroku formulou „vo vzťahu k sudcom“

103. Ústavný súd aplikoval vo výroku uznesenia o prijatí veci a o pozastavení

účinnosti č. k. -16 zúženie osobne pôsobnosti formulou „vo vzťahu

k sudcom“. Ústavný súd si uvedomuje, že podľa ak ústavný súd svojím

rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad,

strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Na druhej

strane pri absencii možnosti odložiť účinky publikovaného nálezu je podľa ústavného súdu

bezpečnejšie z hľadiska právnej istoty zúžiť výrok, pretože okamihom uverejnenia

nezúženého výroku by textuálne, gramaticky nastali iné účinky, než boli účinky

predpokladané nálezom (porov. nálezy sp. zn. , sp. zn. a nález

Ústavného súdu ČSFR .; bod 130 nálezu sp. zn. ; porov. nález

Ústavného súdu Českej republiky taktiež o platoch sudcov sp. zn.

zo 7. septembra 2010, dôvetok výroku „pokud se týká soudce“). Právna istota vyžaduje

zvlášť pri tomto typu výroku legislatívnu aktivitu zákonodarcu, aby čím skôr po vyhlásení

nálezu bola úprava jasná, nevzbudzujúca interpretačné problémy.

Súlad ustanovenia § 2 ods. 1 v časti „znížený podľa ods. 2“ vo vzťahu k sudcom

ústavného súdu, § 2 ods. 2 vo vzťahu k sudcom ústavného súdu, § 29g ods. 1 vo vzťahu

k sudcom ústavného súdu a ustanovenia

s referenčnými normami; rozhodovanie ústavného súdu o vlastných platoch

104. Ústavný súd musí v prvom rade vyriešiť otázku referenčného kritéria. Kritérium

jeho nezávislosti, ktoré by malo byť referenčnou normou, možno vyčítať z čl. 124 a čl. 134

ods. 4 (Sudca ústavného súdu skladá do rúk prezidenta Slovenskej republiky tento

sľub: „Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem chrániť neporušiteľnosť prirodzených

práv človeka a práv občana, chrániť princípy právneho štátu, spravovať sa ,

ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktoré Slovenská republika ratifikovala

a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a rozhodovať podľa svojho najlepšieho

presvedčenia, nezávisle a nestranne.“). Tieto ustanovenia ako referenčné navrhovatelia

neuviedli. Bez snahy neúmerne rozširovať rozsah (konkrétne princípu

právneho štátu) ústavný súd je presvedčený, že aj tento obstojí ako referenčná norma,

pretože nezávislosť ústavného súdu možno považovať za súčasť požiadaviek právneho štátu

(porov. stanovisko Benátskej komisie č. 598/2010). Z tohto dôvodu je nutné pod pojmom

sudca vo výroku nálezu vnímať aj sudcu ústavného súdu.

105. Ústavný súd taktiež vníma delikátnosť (chúlostivosť) situácie, keď je povolaný

rozhodovať o platových náležitostiach svojich sudcov. Po starostlivom zvážení, berúc do

úvahy svoj pomer k veci, rozhodol sa ústavný súd, že návrhu vyhovie. Ústavný súd pri

tomto rozhodovaní bral do úvahy skutočnosť, že napadnuté ustanovenie je z hľadiska jeho

podstaty bezprostredne previazané s otázkou platov všeobecných sudcov. Ako je zrejmé

z odôvodnenia, pri rozhodovaní o platoch všeobecných sudcov ústavný súd nadviazal

na svoju čitateľnú, ustálenú judikatúru, neutrálne princípy. Ústavné súdy ako hraničné

orgány (Grenzorgane) musia niekedy riešiť otázky, ktoré sa týkajú nich samých.

106. Pre súdne orgány všeobecne a pre ústavný súd osobitne možno formulovať

zákaz denegationis iustitiae. Inak povedané, ak poskytuje (ústavnému) súdu určitú

kompetenciu, potom ústavný súd musí – ak sú inak splnené procesné podmienky – byť

schopný takú kompetenciu uplatniť a o podanom návrhu, ktorý sa na túto kompetenciu

odvoláva, rozhodnúť.

107. Súčasťou sú okrem iného aj ustanovenia o ústavnom súde, jeho sudcoch

a konaní pred ním, ktorých podrobnejšie vykonanie je zverené zákonu ( ). Ani

tento a normy vydané na jeho základe nie sú vylúčené z prieskumu

ústavného súdu; ani tieto ustanovenia nie sú vylúčené z kompetencie ústavného súdu

záväzne ich podľa vykladať. To všetko spôsobuje, že ústavný súd je v týchto

prípadoch už samou povolaný (a viazaný) na to, aby rozhodoval sám o sebe,

a ústavný súd nemôže svoju právomoc odmietnuť ani v takomto prípade.

108. Judikatúra ústavného súdu napokon poskytuje viacero príkladov takého

rozhodovania – vo veci sp. zn. (platy sudcov II) ústavný súd rozhodoval

o súlade zákona, ktorým boli „zmrazené“ platy sudcov ústavného súdu, s , vo veci

sp. zn. (č. 9/1998 Zbierky nálezov a uznesení) a vo veci sp. zn.

zasa ústavný súd rozhodoval o súlade „svojho“ zákona (o ústavnom súde) s .

109. tak priamo predpokladá, že sudca ústavného súdu (ba dokonca všetci

sudcovia) sa môže (môžu) pri svojom rozhodovaní dostať do situácie, v ktorej by sudca

všeobecného súdu bol jednoznačne vylúčený, napriek tomu však nezbavuje ústavný súd

kompetencie rozhodnúť.

110. Príklady poskytujú aj zahraničné skúsenosti – bavorský ústavný súd musel

napríklad rozhodnúť o prípustnosti ľudovej iniciatívy (petície s návrhom zákona), ktorá

predpokladala zbavenie funkcií aktuálnych sudcov ústavného súdu a ich nahradenie inými,

volenými iným spôsobom. Navrhovatelia ľudovej iniciatívy žiadali zároveň vylúčenie

všetkých sudcov ústavného súdu. Túto žiadosť bavorský ústavný súd vo svojom uznesení

z 31. januára 2000 (sp. zn. Vf. 112-IX-99, uverejnené v NJW 2000, 2809) odmietol ako

neprípustnú a v dôvodoch odkázal (okrem procesných pravidiel, ktoré v našich súvislostiach

nie sú podstatné) i na výnimočnosť svojho postavenia a výlučnosť svojej kompetencie

v danej otázke.

111. Možno tu pripomenúť aj teóriu hraničného orgánu Alfreda Verdrossa,

rakúskeho právneho filozofa a bývalého sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva 1959 –

1977 (Každý právní řád však předvídá existenci orgánu, jemuž rovněž ukládá, nařizuje

určité chování, avšak bez toho, že by mu hrozil pro případ jeho porušení sankčním

důsledkem. Příklad takového orgánu Verdross vidí v nejvyšším soudě (a ani jeho kárný

senát nepovažuje za kontraargument, protože tím posledním v řadě orgánů by byl právě

on). Tím se dostává k jádru své koncepce: „V každém právním společenství narazíme tedy

konečnĕ na poslední orgán, jenž můžeme označit jako hraniční orgán. Rovněž hraniční

orgán »má« na základĕ pozitivního právního řádu sledovat určité chování. Takovéto »mětí«

však není odůvodněno hrozbou důsledku porušení práva, nýbrž apelem na svědomí

hraničního orgánu, tedy poukazem na morálku, jež hraniční orgán zavazuje sledovat právní

řád podle nejlepšího vědomí a svědomí) cit. podľa Holländer, P. Nástin filozofie práva,

úvahy strukturální. Praha : Všehrd 2000, s. 74; porov. Holländer, P. Filosofie práva.

2. rozšířené vydání. Plzeň : Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, 2012, s. 40 – 41).

112. Vychádzajúc teda zo svojho ústavnoprávneho postavenia a konštantného postoja

k otázke platových náležitostí sudcov, rozhodol ústavný súd o nesúlade ustanovenia § 2

ods. 1 v časti „znížený podľa ods. 2“ vo vzťahu k sudcom ústavného súdu, § 2 ods. 2

vo vzťahu k sudcom ústavného súdu, § 29g ods. 1 vo vzťahu k sudcom ústavného súdu

a ustanovenia s , podobne ako pri

sudcoch všeobecných súdov.

113. Ústavný súd upozorňuje v záujme právnej istoty, že platy poskytnuté počas

pozastavenia účinnosti boli vyplatené na základe ústavne korektného právneho titulu

(porov. bod 141 nálezu a bod 65 nálezu ).

IV.

114. Z dôvodov uvedených v časti III tohto nálezu ústavný súd rozhodol tak, ako to

je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

115. Podľa dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov

Slovenskej republiky strácajú ustanovenia § 2 ods. 1 v časti „znížený podľa ods. 2“

vo vzťahu k sudcom vrátane sudcov ústavného súdu, § 2 ods. 2 vo vzťahu k sudcom vrátane

sudcov ústavného súdu, § 29g ods. 1 vo vzťahu k sudcom vrátane sudcov ústavného súdu

a , a o platových pomeroch niektorých ústavných

činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov účinnosť. Ak národná rada

neuvedie tento zákon a súvisiace predpisy do súladu s , strácajú po šiestich

mesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky platnosť.

Pretože preskúmavané ustanovenia mali pozastavenú účinnosť, znamená to, že už účinnosť

znovu nenadobudnú. Uverejnením tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky

zanikajú účinky pozastavenia účinnosti napadnutého zákona ( a 6 ).

K výroku a odôvodneniu tohto rozhodnutia sa pripája odlišné stanovisko sudkyne

Ľudmily Gajdošíkovej.

K odôvodneniu tohto rozhodnutia sa pripájajú odlišné stanoviská sudkyne Ivetty

Macejkovej a sudcov Ľubomíra Dobríka a Ladislava Orosza.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2013