Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 35 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (43)PL. ÚS 10/06
PDF · 333.27 KB
No categories available
PL. ÚS 10/06
Legal thesis Official
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
PL. ÚS 10/06-58
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. júna 2009 v pléne
zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Petra Brňáka, Ľudmily Gajdošíkovej,
Juraja Horvátha, Sergeja Kohuta, Jána Lubyho, Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza
o návrhoch Krajského súdu v Banskej Bystrici, o návrhu Krajského súdu v Trenčíne
a o návrhu Krajského súdu v Bratislave podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) a čl. 144 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky na vyslovenie nesúladu ustanovenia § 263a ods. 5 zákona č. 154/2001
Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov
s čl. 1 ods. 1, čl. 12 a čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, za účasti Národnej rady
Slovenskej republiky ako účastníka konania a vlády Slovenskej republiky ako vedľajšieho
účastníka, takto
rozhodol:
Návrhom Krajského súdu v Banskej Bystrici, návrhu Krajského súdu v Trenčíne
a návrhu Krajského súdu v Bratislave n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 7. marca
2006 doručené dva návrhy Krajského súdu v Banskej Bystrici; 12. septembra 2006 mu bol
doručený návrh Krajského súdu v Trenčíne a napokon 18. decembra 2006 návrh Krajského
súdu v Bratislave (ďalej spolu len „krajské súdy“ alebo „navrhovatelia“) na začatie konania
podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) a čl. 144 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“), ktorými sa navrhovatelia domáhali toho, aby ústavný súd po prijatí týchto
návrhov na ďalšie konanie a po konkrétnej kontrole ústavnosti nálezom vyslovil, že
ustanovenie § 263a ods. 5 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch
prokuratúry v znení neskorších predpisov (ďalej aj „napadnuté ustanovenie“) nie je v súlade
s čl. 1 ods. 1 ústavy. Napadnuté ustanovenie zavedením príplatku za výkon funkcie
prokurátora spôsobilo skupine bývalých prokurátorov – starobných dôchodcov zníženie
poberanej sumy príplatku v porovnaní s pôvodnou výškou príplatku k dôchodku, čím mal
byť porušený princíp právnej istoty vyplývajúci z čl. 1 ods. 1 ústavy. Návrhom Krajského
súdu v Bratislave sa navyše namieta nesúlad napadnutého ustanovenia s čl. 12 a čl. 20
2. Ústavný súd prvé dva návrhy predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí
22. júna 2006, prijal ich osobitne (PL. ÚS 10/06, PL. ÚS 11/06) na ďalšie konanie a vzápätí
ich uznesením č. k. PL. ÚS 11/06-16 spojil na spoločné konanie, ktoré sa vedie pod sp. zn.
PL. ÚS 10/06. Návrh Krajského súdu v Trenčíne bol pod sp. zn. PL. ÚS 24/06 prijatý na
ďalšie konanie 5. decembra 2006 a vzápätí bol uznesením č. k. PL. ÚS 24/06-15 spojený
s vecou PL. ÚS 10/06 s tým, že spoločné konanie sa vedie tiež pod sp. zn. PL. ÚS 10/06.
Napokon návrh Krajského súdu v Bratislave bol pod sp. zn. PL. ÚS 101/07 prijatý na ďalšie
konanie 27. júna 2007 a vzápätí bol uznesením č. k. PL. ÚS 101/07-19 spojený s vecou
PL. ÚS 10/06 s tým, že spoločné konanie sa vedie pod sp. zn. PL. ÚS 10/06.
3. Navrhovatelia svojimi návrhmi napadli ustanovenie § 263a ods. 5 zákona
č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších
predpisov (ďalej aj „zákon o prokurátoroch“), pričom napadnuté ustanovenie označili za
súčasť zákona č. 586/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch
a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Článkom III tejto novely zákona bol do zákona
o prokurátoroch vnesený nový inštitút – príplatok za výkon funkcie prokurátora a príplatok
k dôchodku. Uvedená novela sa stala integrálnou, neoddeliteľnou súčasťou zákona
o prokurátoroch, a tak napadnuté ustanovenie – v súlade s teóriou legislatívy a teóriou
procesného práva abstraktnej kontroly – preskúmava ústavný súd ako ustanovenie
samotného zákona o prokurátoroch.
4. Z návrhov vyplýva, že navrhovatelia ako správne súdy rozhodujú o žalobách
bývalých prokurátorov – starobných dôchodcov proti rozhodnutiam Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“), ktorá individuálnymi
rozhodnutiami priznala žalobcom výšku príplatku za výkon funkcie prokurátora aplikujúc
napadnuté ustanovenie zákona o prokurátoroch. Bývalí prokurátori – starobní dôchodcovia
sa žalobnými návrhmi domáhajú zrušenia rozhodnutí generálnej prokuratúry dôvodiac, že
zníženie poberanej sumy príplatku za výkon funkcie prokurátora v porovnaní s pôvodnou
sumou príplatku k dôchodku je v rozpore s ústavou. Žalobcovia pred správnymi súdmi
namietali, že novelizované ustanovenie zákona o prokurátoroch je retroaktívne, pretože
mení práva a povinnosti založené skutočnosťami, ktoré sa uznávali za právne skutočnosti
v čase platnosti predchádzajúceho znenia zákona o prokurátoroch.
5. Žalobcovia na Krajskom súde v Banskej Bystrici a na Krajskom súde v Trenčíne
poukázali aj na čl. 30 Dohovoru (č. 128 Medzinárodnej organizácie práce) o invalidných,
starobných a pozostalostných dávkach, ktorým je Slovenská republika viazaná, ktorý bol
uverejnený pod č. 416/1991 Zb. Podľa čl. 30 uvedeného dohovoru vnútroštátne
zákonodarstvo zabezpečí za predpísaných podmienok zachovanie nadobudnutých práv na
príspevkové invalidné, starobné a pozostalostné dôchodky. Žalobca na Krajskom súde
v Bratislave poukázal na čl. 12 Európskej sociálnej charty (uverejnená pod č. 329/1998
Z. z.), pričom pravdepodobne mal na mysli bod 4 písm. b) čl. 12 uvedenej charty, podľa
ktorého na zabezpečenie účinného výkonu práva na sociálne zabezpečenie sa zmluvné
strany zaväzujú uskutočniť kroky uzatváraním príslušných bilaterálnych alebo
multilaterálnych dohôd alebo inými prostriedkami v rámci podmienok ustanovených týmito
dohodami, aby sa zabezpečilo priznanie, zachovanie a opätovné nadobudnutie práv
zo sociálneho zabezpečenia takými prostriedkami, ako je sčítavanie dôb poistenia alebo
zamestnania získaných podľa zákonodarstva každej zo zmluvných strán.
6. Navrhovatelia sa v zásade stotožnili s argumentáciou žalobcov, prerušili konania
a podali predmetné návrhy ústavnému súdu. Vo svojich návrhoch najskôr popisujú vývoj
súvisiacej právnej úpravy. V pôvodnom znení zákona o prokurátoroch mal prokurátor právo
na príplatok k dôchodku, ak zanikol jeho služobný pomer, a mal nárok na výplatu
starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku (§ 134). Výška príplatku k dôchodku
prokurátora bola stanovená 3,75 % zo základu na výpočet príplatku k dôchodku prokurátora
za každý rok započítateľnej praxe; najviac však za 40 rokov. Ak výkon funkcie netrval celý
rok, prokurátorovi patril príplatok v zodpovedajúcej výške za každý mesiac výkonu funkcie.
Základom na výpočet príplatku k dôchodku prokurátora bola výška dôchodku priznaného
prokurátorovi (§ 135 ods. 1 a 2). Zmenu koncepcie pôvodného príplatku na dôchodok
úmerného výške starobného dôchodku na príplatok za výkon funkcie prokurátora úmerného
výške platu prokurátora považujú navrhovatelia za retroaktívnu v tom zmysle, že pre
žalobcov znamená zníženie sumy príplatku v porovnaní s pôvodnou právnou úpravou.
7. Navrhovatelia napokon argumentovali tým, že zásada zákazu retroaktivity
znamenajúca pôsobenie právnych noriem do budúcnosti, a nie do minulosti pôsobí aj pre
oblasť verejného práva vrátane práva správneho. Subjekt, ktorý konal v dobrej viere (bona
fide) v určitý zákon a podľa neho sa aj správal, nemal byť vo svojej dôvere sklamaný. Podľa
navrhovateľov sa aplikácia retroaktivity musí v príslušnom zákone výslovne ustanoviť.
8. Vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“), zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky, svoje komplexné stanovisko uviedla taktiež
oboznámením s vývojom právnej úpravy predmetných príspevkov. Ďalej dodala, že
pôvodná právna úprava vychádzala z úpravy starobných dôchodkov a invalidných
dôchodkov ustanovených v zákone č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“), ktorý bol s účinnosťou od
1. januára 2004 zrušený zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“). Zákon o sociálnom poistení podstatným
spôsobom zmenil podmienky nároku na starobný dôchodok a invalidný dôchodok,
dôchodkový vek a spôsob určenia sumy starobného dôchodku, invalidného dôchodku
a ostatných dôchodkových dávok. Nový zákon o sociálnom poistení nepozná inštitút
najvyššej výmery starobného dôchodku a navyše, nová právna úprava priznáva právo na
zvýšenie určenej sumy starobného dôchodku o 0,5 % za každých 30 dní dôchodkového
poistenia získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku
alebo jeho časti, teda o 6 % za každý rok. Predovšetkým tieto skutočnosti podľa názoru
vlády spôsobili, že niektorým prokurátorom, ktorým zanikol služobný pomer v čase od
1. januára 2004 do 31. decembra 2004, vznikol nárok na príplatok k dôchodku v sume
presahujúcej 31 000 Sk, ktorá spolu s priznaným starobným dôchodkom prevyšovala
vtedajší priemerný plat prokurátora ustanovený zákonom, dokonca dosiahla základný plat
prokurátora generálnej prokuratúry. Okrem toho, v dôsledku novej právnej úpravy
dôchodkového poistenia ustanovenej zákonom o sociálnom poistení vznikol výrazný
nepomer medzi príplatkami k dôchodkom prokurátorov, ktoré boli priznané v čase od
1. mája 2001 do 31. decembra 2003 (priemerná výška príplatku k starobnému dôchodku
prokurátora k 31. decembru 2003 predstavovala sumu 12 509 Sk), a medzi príplatkami
k dôchodkom prokurátorov, ktoré boli priznané v čase od 1. januára 2004 do 31. decembra
2004. Išlo pritom o príplatok k dôchodku za výkon funkcie prokurátora spravidla v tom
istom časovom období. Rozhodujúcim kritériom na určenie sumy príplatku k dôchodku sa
stal len deň zániku služobného pomeru prokurátora a podania žiadosti o uplatnenie nároku
na starobný dôchodok, od ktorého záviselo, či príplatok k dôchodku bol vypočítaný
z dôchodku určeného podľa zákona č. 100/1988 Zb. alebo podľa zákona o sociálnom
poistení. Na túto skutočnosť reagovala vláda predložením vládneho návrhu zákona, ktorého
súčasťou je aj napadnuté ustanovenie. Od nadobudnutia jeho účinnosti prokurátor už nemá
nárok na príplatok k dôchodku (starobnému či invalidnému), ale má právo na príplatok za
výkon funkcie prokurátora.
9. Vláda ďalej uviedla, že vo vzťahu k príplatku k dôchodku priznaného
prokurátorom podľa zákona o prokurátoroch v znení účinnom do 31. decembra 2004,
ustanovuje jeho novela – zákon č. 586/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 1. januára
2005 v čl. III v prechodnom ustanovení § 263a, že právo na príplatok k dôchodku, ktoré
vzniklo prokurátorovi podľa doterajších predpisov a ktoré trvá ku dňu nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, sa mení dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona na právo na
príplatok za výkon funkcie prokurátora (§ 263a ods. 1) a že vznik práva na príplatok
uvedený v § 263a ods. 1 sa posudzuje podľa doterajších predpisov (pozri § 263a ods. 5 prvú
vetu). Od nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa však výška príplatku za výkon funkcie
prokurátora upraví podľa tohto zákona s tým, že na účely určenia výšky týchto príplatkov sa
započíta bez obmedzenia ustanoveného v § 135 ods. 1 celá započítateľná prax, ktorá bola
započítaná na účely príplatku k dôchodku podľa doterajších predpisov (pozri § 263a ods. 5
druhú vetu). Odkaz v napadnutom ustanovení na § 135 ods. 1, ktorý upravuje výšku
príplatku za výkon funkcie prokurátora, je nesprávny. Napadnuté ustanovenie má správne
odkazovať na § 135 ods. 3, ktorý obmedzuje dovtedajšiu maximálnu započítateľnú prax 40
rokov na najviac 35 rokov výkonu funkcie prokurátora. Táto legislatívna chyba nespôsobila
podľa vlády v aplikačnej praxi výrazné problémy – v súlade so slovným znením tohto
ustanovenia poberateľom príplatkov za výkon funkcie prokurátora, ktorým vznikol nárok na
príplatok k dôchodku podľa predchádzajúcej právnej úpravy, sa započítava celá
započítateľná prax, ktorá im bola započítaná na účely príplatku k dôchodku, teda aj nad 35
rokov, najviac však 40 rokov.
10. Podľa vlády je teda zrejmé, že s účinnosťou od 1. januára 2005 má každý
prokurátor, ktorému vzniklo právo na dôchodkové zabezpečenie podľa zákona
o prokurátoroch, právo na príplatok za výkon funkcie prokurátora ustanovený percentuálne
z toho istého základu, teda z priemerného platu prokurátora ustanoveného zákonom. Suma
samotného príplatku za výkon funkcie prokurátora sa líši u jednotlivých poberateľov
príplatku za výkon funkcie prokurátora už len v závislosti od počtu rokov ich započítateľnej
praxe. To znamená, že ak vykonávali funkciu prokurátora rovnaký počet rokov, majú aj
rovnaký príplatok za výkon funkcie prokurátora, a to bez ohľadu na to, či ich služobný
pomer zanikol do 31. decembra 2003 alebo v čase od 1. januára 2004 do 31. decembra
2004, či po 1. januári 2005. Výnimka platí len pre tých poberateľov príplatku za výkon
funkcie prokurátora, ktorým sa na účely príplatku za výkon funkcie prokurátora započítala
započítateľná prax aj nad rámec 35 rokov, teda pre tých poberateľov, ktorým takýto nárok
vznikol podľa právnej úpravy účinnej ku dňu vzniku ich nároku na príplatok k dôchodku
(§ 263a ods. 5) – títo poberatelia majú vyšší príplatok.
11. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že napadnutá právna úprava odstránila
výrazný nepomer medzi príplatkami k dôchodku vyplácanými prokurátorom, ktorých
služobný pomer zanikol do 31. decembra 2003, a príplatkami k dôchodku vyplácanými tým
prokurátorom, ktorých služobný pomer zanikol v čase od 1. januára 2004 do 31. decembra
2004, ako aj príplatkami za výkon funkcie prokurátora tým prokurátorom, ktorých služobný
pomer zanikol v čase po 1. januári 2005. Súčasne zabránila tomu, aby starobný dôchodok
spolu s príplatkom k dôchodku niektorých prokurátorov, ktorých služobný pomer zanikol
v čase od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004, presahoval nielen plat, ktorý im bol
vyplácaný za výkon funkcie prokurátora pred vznikom nároku na starobný dôchodok, ale
dokonca aj plat, ktorý patrí činným prokurátorom za výkon ich funkcie. Takáto právna
úprava je podľa názoru vlády v súlade s ústavou a ústavnými princípmi právneho
a demokratického štátu.
12. Princíp rovnosti vyjadrený v čl. 12 ods. 1 ústavy, podľa ktorého sú ľudia slobodní
a rovní v dôstojnosti i v právach, podľa vlády znamená, že rovnaké nesmie byť upravované
ľubovoľne nerovnako. Inými slovami, za tie isté roky, počas ktorých jednotliví prokurátori
vykonávali svoju funkciu, nemožno priznať jednotlivým prokurátorom rozdielne príplatky.
Zákonodarca túto nerovnosť, ktorá vznikla po dôchodkovej reforme, teda po nadobudnutí
účinnosti zákona o sociálnom poistení, odstránil prijatím napadnutej novely s tým, že
všetkým dovtedajším poberateľom príplatku k dôchodku prokurátora priznal právo na
príplatok za výkon funkcie prokurátora za podmienok ustanovených v zákone účinnom
v čase vzniku nároku na príplatok k dôchodku. Od účinnosti novej právnej úpravy právo na
príplatok k dôchodku sa zmenilo na právo na príplatok za výkon funkcie prokurátora a došlo
k zmene spôsobu určenia výšky tohto príplatku. Po nadobudnutí účinnosti novej právnej
úpravy každý dovtedajší poberateľ príplatku k dôchodku dostal nové rozhodnutie –
u niektorých prokurátorov, ktorým zanikol služobný pomer do 31. decembra 2003, došlo
k zvýšeniu sumy príplatku, u prokurátorov, ktorým zanikol služobný pomer v čase od
1. januára 2004 do 31. decembra 2004, došlo k zníženiu príplatku, nie však spätne, ale až
odo dňa nadobudnutia účinnosti novej právnej úpravy, teda od 1. januára 2005. Vláda ďalej
uviedla citácie pasáží z nálezu ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 25/05 týkajúcich sa pravej
a nepravej retroaktivity.
13. Vláda zdôraznila, že príplatok k starobnému dôchodku alebo invalidnému
dôchodku prokurátora či príplatok za výkon funkcie prokurátora nie je dávkou starobného
poistenia ako poistenia na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia ani dávkou
invalidného poistenia ako poistenia pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a pre prípad úmrtia. Je
osobitnou štátnou dávkou dôchodkového zabezpečenia prokurátorov, ktorú zákonodarca
priznal prokurátorom osobitným zákonom s cieľom zohľadniť náročnosť výkonu funkcie
prokurátora a rizikovosť tohto povolania nielen pre samotného prokurátora, ale aj pre
príslušníkov jeho rodiny. Je tiež kompenzáciou za to, že prokurátor nesmie vykonávať inú
zárobkovú činnosť, ako aj za ďalšie obmedzenia, ktoré musí znášať počas výkonu svojej
funkcie, a to aj v osobnom živote, a ktoré mu ukladá zákon. Nejde o dávku sociálneho
poistenia, ale o štátnu dávku priznanú zákonom, ktorá je poskytovaná z rozpočtových
prostriedkov štátu a ktorá nie je založená na žiadnom poistnom vzťahu.
14. V zmysle uvedeného vláda zastáva názor, že pri napadnutom ustanovení, ktoré
upravuje výšku štátnej dávky, nie je možné hovoriť o retroaktivite. Priznanie či odňatie
štátnej dávky zákonom alebo na základe zákona závisí od stavu a potrieb ekonomiky a od
rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“). Ústavný súd už
potvrdil (PL. ÚS 33/95), že ustanovenie čl. 20 ods. 1 ústavy nie je právnym základom
oprávňujúcim osobu na pridelenie majetku od štátu a priznáva sa ním len ochrana majetku,
ktorý nadobudol v súlade s platným právnym poriadkom. V tejto súvislosti vláda
zdôrazňuje, že žiadnemu poberateľovi príplatku k dôchodku prokurátora neboli odňaté ani
znížené tie príplatky, na výplatu ktorých mu vznikol právny nárok.
15. Vláda nesúhlasí ani s tvrdením navrhovateľov, že napadnutá právna úprava
nerešpektuje čl. 7 ods. 5 ústavy s poukazom na čl. 14, čl. 19 a čl. 30 Dohovoru
o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. Príplatok k dôchodku prokurátora či
príplatok za výkon funkcie prokurátora nemožno zamieňať so starobným dôchodkom ani
s inými nadobudnutými právami na príspevkové invalidné, starobné a pozostalostné
dôchodky chránené týmto dohovorom.
16. Cieľom prijatia zákona, ktorým došlo k transformácii dovtedajších príplatkov
k starobným dôchodkom a k invalidným dôchodkom priznaným prokurátorom po zániku
ich služobného pomeru na príplatok za výkon funkcie prokurátora, bolo obnoviť ústavný
princíp rovnosti, ktorý bol výrazne negovaný v dôsledku prijatej dôchodkovej reformy,
a odstrániť výrazne nespravodlivé dôchodkové zabezpečenie jednotlivých prokurátorov za
výkon tej istej funkcie a počas toho istého obdobia. Zákonodarca musel reagovať na stav,
ktorý nastal po prijatí dôchodkovej reformy, teda na skutočnosť, že príplatok k dôchodku
niektorých prokurátorov spolu s ich starobným dôchodkom presahoval a v závislosti od
sumy priznaného starobného dôchodku by aj v budúcnosti mohol presahovať plat za výkon
funkcie prokurátora. Preto zmena kritérií na výpočet sumy tejto štátnej dávky bola
nevyhnutná.
17. Národná rada zastúpená jej predsedom podobne ako vláda poukázala na vývoj
inštitútu príplatku k dôchodku prokurátora. Uvádza, že príplatok bol koncipovaný ako určité
vyjadrenie osobitostí výkonu funkcie prokurátora a istej kompenzácie opatrení, ktoré
prokurátor musí znášať počas výkonu funkcie. Výška tohto príplatku bola determinovaná
výškou priznaného dôchodku (3,75 % z priznaného dôchodku prokurátora za každý rok
započítanej praxe, najviac však za 40 rokov). Prijatím zákona o sociálnom poistení sa
výrazne zvýšil základ pre výpočet dôchodku, čím došlo k nárastu príplatku k dôchodku.
U prokurátorov, ktorým zanikol služobný pomer po nadobudnutí účinnosti zákona
o sociálnom poistení, sa výška dôchodku spolu s príplatkom k dôchodku rovná platu
prokurátora. Predkladateľ v dôvodovej správe uvádza, že percentuálny podiel (3,75 %
z priznaného dôchodku) určený pôvodne prijatým zákonom (o prokurátoroch) sa po prijatí
zákona o sociálnom poistení dostal do zjavného rozporu s charakterom príplatku
k dôchodku. Takáto úprava znamená nárast neprimerane vysokých starobných dôchodkov
a nezodpovedá aktuálnemu trendu dôchodkového zabezpečenia vo všeobecnosti, pretože
výška dôchodku prokurátora spolu s príplatkom k dôchodku sa rovná platu produktívneho
prokurátora. Vzhľadom na závažné zmeny v právnej úprave sociálneho poistenia bolo teda
potrebné na ne reagovať aj v oblasti príplatku k dôchodku prokurátora.
18. V danom prípade podľa názoru národnej rady nejde o retroaktívne ustanovenie.
V súlade s názorom ústavného súdu (PL. ÚS 25/05) národná rada vychádza z toho, že
prechodné ustanovenia sú neoddeliteľnou súčasťou takmer každej právnej úpravy a ich
funkciou je zabezpečiť v zásade plynulý prechod z dosiaľ platného a účinného režimu
právnej úpravy spoločenských vzťahov do ich nového právneho režimu s tým, že sa má
nimi eliminovať právne vákuum navodzujúce právnu neistotu a majú sa jasne určiť pravidlá
aplikácie starej, resp. aj novej právnej úpravy na už v minulosti vzniknuté právne vzťahy.
Malo by však ísť o také riešenia, ktoré by sa napriek „stretnutiu s časom“ vyhli priamemu
retroaktívnemu pôsobeniu do minulosti, hoci už z označenia prechodných ustanovení ako
intertemporálnych noriem vyplýva, že ich spätné pôsobenie do minulosti nemožno celkom
vylúčiť. Predseda národnej rady konštatuje, že prechodné ustanovenie § 263a ods. 5 zákona
o prokurátoroch zodpovedá uvedeným zásadám, a preto nie je v rozpore s princípmi
právneho štátu. Pokiaľ ide o úpravu príplatkov podľa § 263a ods. 5 zákona o prokurátoroch
(na ktoré vznikol nárok pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona), nezakladajú sa právne
účinky do minulosti, ale iba do budúcnosti. V danom prípade ide o inštitút nepravej
retroaktivity, ktorý slúži na zabezpečenie kontinuity a stability právnych vzťahov
vzniknutých a existujúcich v pôsobnosti dvoch časovo a vecne odlišných právnych úprav.
19. Národná rada súhlasí s názorom, že nepravá retroaktivita sa nepovažuje za
štandardný vstup do existujúcich právnych vzťahov, ale pri posudzovaní spôsobu
legislatívneho riešenia intertemporality zohráva svoju úlohu nielen miera odlišnosti novej
a starej úpravy, ale i spoločenská naliehavosť zavedenia novej právnej úpravy. V danom
kontexte možno uviesť, že zákonodarca uznal dôvody predkladateľa na zmenu právnej
úpravy za závažné a predmetný zákon schválil.
20. Ústavný súd považuje za vhodné zmieniť sa aj o niektorých častiach
parlamentnej rozpravy z tretieho dňa rokovania 31. schôdze národnej rady (3. volebné
obdobie)
z 9. septembra 2004 (dostupné na internete: <http://www.nrsr.sk/nrdk/Download.aspx?
MasterID=181147>, s. 63 a nasl.) o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 154/2001 Z. z. o
prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov. V druhom
čítaní o návrhu zákona podpredseda vlády a minister spravodlivosti uviedol, že predmetný
príplatok nie je zahrnutý medzi dávky sociálneho poistenia podľa zákona o sociálnom
poistení, a preto nemá opodstatnenie ho viazať na starobný alebo invalidný dôchodok. Ďalej
uviedol, že transformácia pôvodného príplatku k dôchodku na príplatok za výkon funkcie
sudcu alebo prokurátora od účinnosti navrhovanej právnej úpravy zabezpečí vyplácanie
príplatku za výkon funkcie tak, aby príplatok vyjadroval rovnomerne a spravodlivo jeho
cieľ – zabezpečiť sudcom a prokurátorom vyplácanie systémovej dávky vyjadrujúcej
zabezpečenie primeraného postavenia tejto kategórie právnických povolaní aj po skončení
výkonu funkcie. V návrhu zákona je navrhnuté degresívne určovanie percenta príplatku od
1,30 % v roku 2005 cez 1,25 % v roku 2006 až po 1 % v roku 2007 a v rokoch
nasledujúcich. Návrh podľa ministra spravodlivosti rešpektuje všetky odporúčania
medzinárodných orgánov a inštitúcií týkajúcich sa sudcov a prokurátorov a ich ústavného
postavenia a svojou úpravou im dáva možnosť voľby, či za vopred jasne určených pravidiel
budú vykonávať funkciu sudcu alebo prokurátora ďalej, alebo požiadajú o jej skončenie a
odchod do dôchodku. Navrhovaná právna úprava okrem iného zohľadňuje aj tento aspekt a
má zabrániť hromadnému odchodu vysokého počtu sudcov a prokurátorov do dôchodku, čo
by mohlo mať výrazne destabilizujúci účinok na fungovanie justície. Funkcia sudcu
a prokurátora je funkciou doživotnou a prináša so sebou celý rad obmedzení. Medzi ne patrí
aj obmedzenie nemať žiadny iný príjem okrem príjmu sudcu a prokurátora. Služba sudcu
a prokurátora je odlišná od iných právnických povolaní. Zabezpečuje fungovanie štátu tým,
že vymáha zákon. Je preto dôležité, aby sa odlíšenie prejavilo minimálne v tom, že sudca
alebo prokurátor bude za výkon funkcie dostávať primeraný príplatok v čase, keď výkon
svojej funkcie po dlhom celoživotnom pôsobení skončí. Poslankyňa Ľ. Navrátilová uviedla,
že už počas prerokovania zákona o sociálnom poistení boli zo strany poslancov námietky,
že bez novely zákona o sudcoch a zákona o prokurátoroch dôjde k neadekvátnemu nárastu
dôchodkových príjmov sudcov a prokurátorov. Ďalej uviedla, že v roku 2004 priemerné
dôchodkové príjmy sudcov a prokurátorov boli 22 270 Sk a v roku 2007 by dosiahli úroveň
27 270 Sk. Aj po prijatí novely teda pôjde o podstatné zvýšenie dôchodkových príjmov
sudcov a prokurátorov, čo je v súlade s konštrukciou zákona o sociálnom poistení. Úlohou
Výboru pre sociálne veci a bývanie je strážiť, aby existovala istá solidarita medzi všetkými
skupinami obyvateľstva. Podľa poslankyne návrh vychádza práve z toho, že upravuje
dôchodkové príjmy sudcov a prokurátorov v kontexte s ostatnými dôchodkovými príjmami
ostatného obyvateľstva. Menovaná poslankyňa tak navrhla zmeniť degresívne určovanie
percenta príplatku od 1 % v roku 2005 cez 0,9 % v roku 2006 až po 0,8 % v roku 2007
a v rokoch nasledujúcich. Tento pozmeňovací návrh prijatý výborom bol neskôr schválený.
Napokon poslanec J. Brocka prezentoval vývoj právnej úpravy dôchodkov vo vzťahu
k sudcom a prokurátorom až po prijatie zákona o sociálnom poistení. Uviedol, že kým
dôchodková reforma nebola, bolo nutné podporiť sudcov a prokurátorov príplatkom
k dôchodku. To znamená, ak sudcovi vyrátali dôchodok 6 300 Sk, tak on si ho počas svojej
profesionálnej kariéry mohol zvýšiť takmer o 150 %. Takto mohol mať 150 % k 6 000 Sk,
čo je 15 000 Sk. Situácia sa zmenila prijatím zákona o sociálnom poistení, v ktorom bol
odstránený maximálny dôchodok a zároveň sa umožnilo pracovať a poberať dôchodok.
Druhá uvedená skutočnosť sa však netýka sudcov a prokurátorov. Poslanec podporil
korekciu koeficientov, pričom sa domnieval, že systém bude aj po prijatí vládneho návrhu
a pozmeňovacích návrhov stále vo vzťahu k sudcom a prokurátorom veľmi dobrý.
21. Po prijatí návrhov na ďalšie konanie Krajský súd v Banskej Bystrici listom
zo 7. augusta 2006, Krajský súd v Trenčíne listom z 28. decembra 2006 a Krajský súd
v Bratislave listom z 11. júna 2009 na výzvy ústavného súdu oznámili, že netrvajú na
ústnom pojednávaní v danej veci. Predseda národnej rady na výzvu ústavného súdu
odpovedal listom z 25. septembra 2006, v ktorom uviedol, že netrvá na ústnom pojednávaní.
Vzhľadom na uvedené, ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho
pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami dospel k názoru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
1. Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov
s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas
národná rada a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.
Podľa čl. 144 ods. 2 ústavy ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny
predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci,
odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu,
konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor
ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný.
2. Na návrh krajských súdov je predmetom posudzovania súlad ustanovenia § 263a
ods. 5 zákona o prokurátoroch s označenými článkami ústavy. Napadnuté ustanovenie,
ďalej zvýraznené kurzívou, je bezprostredne previazané s nasledujúcimi ustanoveniami
zákona o prokurátoroch:
§ 135
(1) Výška príplatku za výkon funkcie prokurátora je za každý rok započítateľnej praxe
a) v roku 2005 1 % z priemerného platu prokurátora, b) v roku 2006 0,9 % z priemerného platu prokurátora, c) od roku 2007 0,8 % z priemerného platu prokurátora. (2) Ak výkon funkcie netrval celý rok, patrí prokurátorovi pomerná časť príplatku za výkon funkcie prokurátora za každý aj začatý mesiac výkonu funkcie.
(3) Príplatok za výkon funkcie prokurátora patrí prokurátorovi najviac za 35 rokov výkonu funkcie
prokurátora.
(4) Priemerným platom prokurátora na účely príplatku za výkon funkcie prokurátora sa rozumie
priemerný plat sudcu ustanovený osobitným zákonom.
§ 263a
(1) Právo na príplatok k dôchodku, ktoré vzniklo prokurátorovi podľa doterajších predpisov a ktoré
trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa mení dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona na právo na príplatok za výkon funkcie prokurátora. (5) Vznik práva na príplatky uvedené v odsekoch 1 až 4 sa posudzuje podľa doterajších predpisov. Od nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa však výška príplatku za výkon funkcie prokurátora, príplatku k vdovskému dôchodku, príplatku k vdoveckému dôchodku a príplatku k sirotskému dôchodku upraví podľa tohto zákona s tým, že na účely určenia výšky týchto príplatkov sa započíta bez obmedzenia ustanoveného v § 135 ods. 1 [správne má byť § 135 ods. 3 – porov. vyjadrenie vlády v bode I/9 nálezu] celá započítateľná prax, ktorá bola započítaná na účely príplatku k dôchodku podľa doterajších predpisov.
3. Podstatou predmetnej veci je preskúmanie skutočnosti, či napadnuté ustanovenie
zavedením nového príplatku za výkon funkcie prokurátora aj pre skupinu bývalých
prokurátorov – starobných dôchodcov, ktorí odišli do starobného dôchodku v roku 2004
a v roku 2004 poberali pôvodný, vyšší príplatok k dôchodku, a teda nezachovaním pôvodnej
výšky príplatku, je v nesúlade s čl. 1 ods. 1 ústavy, s princípom právnej istoty.
Navrhovatelia podozrievajú napadnuté ustanovenie aj z nesúladu s čl. 20 ústavy, ktorý
chráni majetok – príplatok v nezmenenej výške, a z nesúladu s princípom rovnosti
4. Ústavný súd sa musel najprv vysporiadať s námietkou, či napadnuté ustanovenie
napĺňa znaky pravej retroaktivity. Ide o hlavnú, a takmer výlučnú námietku navrhovateľov.
Možno poznamenať, že z charakteru konkrétnej kontroly ústavnosti noriem, ktorá reflektuje
aj konkrétny právny spor, vyplýva požiadavka odpovedať presne na argumenty
navrhovateľov.
Podľa čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny
štát.
5. Ústavný súd predovšetkým poukazuje na to, že významná časť jeho aktuálnej
rozhodovacej činnosti súvisí s časovou pôsobnosťou právnych noriem (porov. napríklad
PLz. ÚS 1/06, I. ÚS 212/06, PL. ÚS 25/05, PL. ÚS 10/04). Náhle zmeny pravidiel sú často
z ústavnoprávneho hľadiska citlivé, a preto im ústavný súd venuje náležitú pozornosť.
Každý prípad je však osobitný a vyžaduje si dôkladné zhodnotenie všetkých okolností.
Náhle zmeny pravidiel súvisia s kategóriami retroaktivity, ochrany nadobudnutých práv
a legitímnym očakávaním vychádzajúcim z tradície (pôvodne britskej) administrativistiky
(porov. Hendrych, D.: Správní právo, obecná část, 7. vydání, C. H. Beck, Praha 2009,
s. 813). Takéto legitímne očakávanie, ktorého účelom je garancia čitateľnosti správania sa
orgánov verejnej moci, je potrebné metodicky odlišovať od konceptu legitímneho
očakávania, ktorým Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) definuje predmet
ochrany, a teda aplikovateľnosť čl. 1 Protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“).
6. Predmetná vec je špecifická tým, že sa týka právnej situácie, kde štát zákonom
zaviazal sám seba na poskytovanie opakujúceho sa plnenia, najprv príplatku k dôchodku
a potom príplatku za výkon funkcie prokurátora. Navrhovatelia vychádzajú z predstavy, že
ak sa štát v minulosti zaviazal pravidelne vyplácať dávky podľa zákonom ustanoveného
vzorca, tak zmena pravidiel znamenajúca zníženie dávky je pravo-retroaktívna, pretože
mení pravidlo stanovené v minulosti. Navrhovatelia sa domnievajú, že uzákonenie
ustanoveného vzorca v kombinácii s opakujúcim sa charakterom dávok znamená, že tieto
dávky sa nesmú znížiť, pretože v opačnom prípade zákonodarca vlastne dnes prikazuje
strpenie zníženia dávok, hoci v (skutkových) parametroch príjemcu dávky sa nič nezmenilo.
7. Právna norma môže byť charakterizovaná ako pravo retroaktívna, ak dnes stanoví
právne následky pre skutkové podmienky, ktoré nastali pred nadobudnutím účinnosti tejto
normy tak, akoby tieto právne následky platili už včera (porov. zmienku v náleze PL. ÚS
10/04). Inými slovami, ak v minulom okamžiku niekto mal nejaké právo (alebo povinnosť)
a zákon k tomuto minulému okamžiku toto právo (alebo povinnosť) zruší alebo zmení, ide
o pravú retroaktivitu. Pravá retroaktivita je fikciou, pretože hoci sa vie, že v minulom
okamžiku niekto mal nejaké právo, zákon finguje, že uvedený subjekt dané právo nemal,
alebo ho mal iné. Z hľadiska predmetnej veci je nutné rozlišovať medzi zmenou pravidiel,
ktoré pochádzajú z minulosti a zmenou pravidiel do minulosti. V predmetnej veci bolo
zmenené pravidlo pochádzajúce z minulosti, ale splatné dávky, na ktoré mali žalobcovia do
účinnosti napadnutej novely nárok, neboli zmenené či odobraté, čiže nové pravidlá neboli
aplikované na minulosť. Ilustratívne povedané, (I.) včera platilo, že ak je osoba bývalý
prokurátor a starobný dôchodca, tak mala včera dôchodok vypočítaný (vyplatený) podľa
platného vzorca. Dnes sa pravidlo zmenilo a odo dnes platí, že bývalý prokurátor a starobný
dôchodca bude mať príplatok (odo dnes do budúcna) vypočítaný podľa dnešného vzorca,
s ktorým sa dnes môže oboznámiť z právneho predpisu. Situácia pod bodom I. je
retroaktivitou nepravou. (II.) Dnes platí, že ak je osoba bývalý prokurátor a starobný
dôchodca s nárokom na príplatok vypočítaný podľa včerajšieho vzorca – tak dnes sú jej aj
tieto včerajšie príplatky (tie, nárok na ktoré jej vznikol pred zmenou pravidiel) vypočítané
a vyplatené v dnešnej – zníženej výške. Dnes sa žiada povinnosť strpieť zníženie
včerajšieho príspevku, pričom včera sa s tým nedalo oboznámiť z právneho predpisu.
Situácia v bode II je pravou retroaktivitou (porov.: Krejčí, J.: Zpětná působnost zákonů
z hlediska práva ústavního, Praha 1933, s. 71 a nasl.). Ústavný súd konštatuje, že napadnuté
ustanovenie jednoznačne nevykazuje znaky pravej retroaktivity. V tomto bode možno
súhlasiť s argumentáciou národnej rady a vlády. K námietke žalobcov, že nové ustanovenia
zákona sú retroaktívne, pretože menia práva a povinnosti založené skutočnosťami, ktoré sa
uznávali za právne skutočnosti v čase platnosti predchádzajúceho zákona, možno uviesť, že
minulá aj súčasná úprava vychádzajú zo skutočností, ktoré už nastali (odchod prokurátora
do starobného dôchodku s určitým počtom odpracovaných rokov atď.), ale nová úprava len
smerom do budúcnosti priradila týmto skutočnostiam iné právo, konkrétne právo na výpočet
príplatku novým spôsobom.
8. Rozhodnutia sp. zn. Snj 84/02 a sp. zn. 1 Obdo V 1/2004, ktoré na podporu svojich
tvrdení citovali žalobcovia, sa týkajú úplne odlišných právnych situácií. Stanovisko
správneho kolégia sp. zn. Snj 84/02 zo 4. novembra 2002 (Rs 21/2003, Zbierka rozhodnutí
a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rok 2003, diel II., s. 30 a nasl.) patrí do
oblasti správneho práva trestného. V čase porušenia zákona nesplnením ohlasovacej
povinnosti voči Sociálnej poisťovni bola premlčacia lehota 3-ročná, pričom táto sa neskôr,
v čase rozhodovania správneho orgánu, novelou predĺžila na 5-ročnú. Najvyšší súd
Slovenskej republiky konštatoval, že správny orgán musí vychádzať z pôvodnej lehoty,
pretože v opačnom prípade by išlo o pravú retroaktivitu. Úprava platná po novele by tak
platila aj na dobu pred novelou. Od prokurátorov-dôchodcov sa nežiada, aby spätne, v čase
vzniku, resp. do novely strpeli horšiu právnu pozíciu, ale aby ju strpeli až po novele do
budúcnosti. Rozsudok sp. zn. 1 Obdo V 1/2004 z 24. marca 2004 (Ro 55/2004, Zbierka
rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rok 2004, diel III., s. 68
a nasl.) je skôr podporou argumentácie ústavného súdu. Podľa tohto rozhodnutia sa
novelizované procesné pravidlá vzťahujú aj na konkurzné konania, ktoré začali pred
nadobudnutím účinnosti novely zákona o konkurze a vyrovnaní.
9. Ústavný súd konštatuje, že namietaná novela tým, že výlučne do budúcnosti mení
vzorec na výpočet príspevku, zjavne napĺňa znaky tzv. nepravej retroaktivity, prípadne tzv.
okamžitého účinku zákona (porov.: Petrlík, D.: Retroaktivita právních předpisů
v komunitárním právu Linde, Praha 2005, s. 37).
10. K možnému zásahu objektívnym právom (napadnutá novela) do subjektívnych –
nadobudnutých práv do budúcnosti je nutné uviesť, že vymedzenie konkrétneho
subjektívneho nadobudnutého práva je interpretačnou otázkou. Nepochybne je
nadobudnutým právom nárok na konkrétnu dávku, ktorá bola splatná podľa
predchádzajúceho predpisu. K zásahu do takého nároku nedošlo a taký zásah nebol ani
namietaný. Technicky je nadobudnutým právom aj právo na príspevok vo výške nie nižšej
ako vo výške vypočítanej na základe pôvodného vzorca v tom zmysle, že ak by nebol
zmenený zákon, tak by bol štát povinný plniť zodpovedajúcu povinnosť. V okolnostiach
danej veci však nejde o nadobudnuté právo hodné momentálnej špeciálnej ústavnej ochrany,
čo vyplýva hlavne z charakteru samotného príspevku a kontextu jeho modifikácie. Teória
rozlišuje medzi právami, ktoré štát zákonom uznáva (typicky napr. práva vyplývajúce
zo zmluvnej autonómie súkromného práva), a právami, ktoré štát ľubovoľne ustanovuje.
V druhom prípade, pod ktorý spadá aj prerokúvaná vec, má zákonodarca široký priestor
k nearbitrárnej modifikácii, ba k zrušeniu takto priznaného práva. Ústavný súd konštatuje,
že v danom prípade nedošlo k porušeniu nadobudnutého práva v intenzite znamenajúcej
porušenie čl. 1 ods. 1 ústavy.
11. Ústavný súd konštatoval, že napadnutá norma vykazuje znaky nepravej
retroaktivity. Ani takáto zmena smerujúca do budúcna však nemusí byť bez ústavného
kontextu, pretože ak výrazne zhoršuje doterajšiu právnu pozíciu jednotlivca, potom môže
byť v napätí s princípom ochrany legitímneho očakávania. Pravá retroaktivita je v porovnaní
s retroaktivitou nepravou extrémnym zásahom do princípu právnej istoty. Ako bolo
naznačené, nepravá retroaktivita môže tiež ústavne relevantne zasiahnuť do právnej istoty,
do legitímneho očakávania. Princíp právnej istoty ako komponent právneho štátu znamená,
že v špecifických okolnostiach nesmie byť arbitrárne, bez adekvátneho verejného záujmu
zhoršená do budúcnosti právna pozícia jednotlivca (porov. rozhodnutie Ústavného súdu
Slovinska, U-I-86/96, časť B.-I., bod 6; dostupné na internete: www.us-ri.si). V predmetnej
veci sa tak podľa názoru ústavného súdu nestalo.
12. Pre posúdenie ústavnosti napadnutého ustanovenia je dôležité objasniť, či
príplatok k dôchodku prokurátora je sociálnym právom chráneným ústavou. Najprv je
dôležité uviesť, že príplatok je špecifické plnenie, ktoré síce nesie niektoré spoločné znaky
so starobným dôchodkom (zabezpečenie príjmu v starobe, vyplácanie až do smrti
poberateľa, komponent zásluhovosti v počte odpracovaných rokov), ale nemožno ho s ním
stotožňovať. Prokurátori nie sú vyňatí zo sociálneho poistenia ako príslušníci niektorých
tzv. silových rezortov (§ 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení), z čoho vyplýva, že ich
zabezpečenie v starobe je realizované hlavne sociálnym poistením. Účelom poberania
príspevku nie je len finančné zabezpečenie bývalých prokurátorov po ukončení výkonu
funkcie, ale hlavne kompenzácia obmedzení, ktoré mali poberatelia počas výkonu funkcie
prokurátora. Príplatok nie je vyplácaný z odvodov do Sociálnej poisťovne, ale priamo
zo štátneho rozpočtu, z rozpočtovej kapitoly generálnej prokuratúry. Z hľadiska teórie práva
sociálneho zabezpečenia by išlo skôr o tzv. nesystémovú dávku, dávku vyplácanú
z rozpočtu bez reflexie v pôvodných príspevkoch poberateľa. Tiež je vhodné poznamenať,
že pôvodný príspevok bol zavedený v roku 2001 spolu s obdobným príspevkom sudcom
v rámci reforiem smerujúcich aj k finančnej stabilizácii justičných inštitúcií, pričom
príspevku predtým nepredchádzalo žiadne obdobné plnenie od štátu. Z uvedeného podľa
názoru ústavného súdu vyplýva, že príplatok k dôchodku prokurátora nemožno považovať
za sociálne právo, aj keď sa v dôvodovej správe dáva do súvisu s čl. 39 ods. 1 ústavy.
V tomto bode možno tiež súhlasiť s argumentáciou vlády. Z tohto konštatovania taktiež
vyplýva, že ústavný súd nemusí brať do úvahy argumentáciu citovaných medzinárodných
zmlúv.
13. Sociálne práva uvedené v ústavnom texte sú veľmi ekonomicky a politicky
podmienené. Všeobecné súdy ich môžu vymáhať len prostredníctvom zákonov, nie priamo
na základe ústavy (porov. PL. ÚS 12/01). Z ich povahy a v zmysle tradičného ústavného
práva vyplýva značný priestor pre zákonodarcu na úpravu hlavne plnení uhrádzaných
zo štátneho rozpočtu, pričom však ultimatívnym limitom uváženia zákonodarcu je ľudská
dôstojnosť v jej sociálnom kontexte. Možno však pripomenúť, že ústavný súd už izolovane
aplikujúc čl. 1 ods. 1 ústavy – princíp právnej istoty nálezom sp. zn. PL. ÚS 25/05 zasiahol
do reformy invalidných dôchodkov a taktiež nálezom sp. zn. PL. ÚS 16/06 zrušil dočasnú
suspendáciu valorizačného mechanizmu starobných dôchodkov (porov. Sadurski, W: Rights
Before Courts, A Study of Constitutional Courts in Postcommunist States of Central and
Eastern Europe, 2nd edition, Springer 2008, s. 181 a nasl.) Ústavný súd v predmetnej veci
konštatoval, že príplatok k dôchodku prokurátora nepovažuje za sociálnu dávku. Ak má
zákonodarca pri rozpočtovo hradených dávkach sociálneho zabezpečenia široký priestor na
uváženie, tak pri predmetnom príplatku je tento priestor ešte širší. V rámci tohto priestoru si
zákonodarca počínal plne legitímne a nearbitrárne.
14. Z hľadiska kontextu zníženia príplatku je veľmi dôležité upozorniť na to, že
k pôvodnému radikálnemu zvýšeniu príplatku nedošlo novelou zákona o prokurátoroch, ale
skutočnosťou, že od 1. januára 2004 vstúpil do účinnosti nový zákon o sociálnom poistení.
Ide teda o tzv. nepriamu novelu. Súčasťou novej koncepcie starobných dôchodkov je aj
zvýšenie zásluhovosti a odstránenie horného limitu výšky starobných dôchodkov. Ako už
bolo uvedené, vzorec výpočtu výšky pôvodného príplatku bol násobkom výšky starobného
dôchodku. Spojením nového, štedrejšieho výpočtu starobného dôchodku so vzorcom
príplatku, ktorý bol zosúladený zo zákonom č. 100/1988 Zb., sa výška príplatku podstatne
zvýšila. Priamym úmyslom zákonodarcu bolo teda zmeniť koncepciu starobného dôchodku,
nie zvýšiť príplatok k dôchodku prokurátora. Zákonodarca napadnutou novelou reagoval na
novú koncepciu, koncepciu dôchodkového poistenia, a to nie „prvoplánovo“ prostým
znížením násobku starobného dôchodku, ale celkovou zmenou koncepcie príplatku.
Nepochybne účel novely spočíval aj v znížení nárokov na finančné prostriedky zo štátneho
rozpočtu. Zákonodarca novelou legitímne odstránil neadekvátny motív k odchodu do
dôchodku spočívajúci v extrémne vysokom príspevku. Taktiež rozumne zaviedol koncept
„prokurátorskej zásluhovosti“, pretože príplatok je násobkom praxe a priemerného platu
prokurátora, a nie násobkom praxe a starobného dôchodku, ktorý mohol byť našetrený aj
iným spôsobom než výkonom funkcie prokurátora, napr. v súkromnej sfére. Dôvodová
správa v tejto súvislosti uvádza, že výmera dôchodku nemusí súvisieť iba s výkonom
funkcie prokurátora. Možno konštatovať, že zákonodarca neznížil arbitrárne príspevok,
ktorý by predtým vedome novelou zákona o prokurátoroch zvýšil, ale nastavil napadnutou
novelou nové pravidlá prispôsobené aktuálnemu konceptu sociálneho poistenia.
Vychádzajúc zo súčasného právneho stavu možno dôvodne predpokladať jeho trvácnosť.
15. Ústavný súd si vyžiadal spisy prerušených konaní, aby sa v rámci konkrétnej
kontroly oboznámil s konkrétnymi okolnosťami veci. Žalobkyňa v prerušenom konaní pred
Krajským súdom v Banskej Bystrici ukončila služobný pomer s prokuratúrou
k 30. septembru 2004. K 1. októbru 2004 jej bol priznaný starobný dôchodok vo výške
22 580 Sk a príplatok k dôchodku 32 318 Sk. Už k 1. decembru 2004 boli tieto sumy
valorizované na hodnoty 23 348 Sk, resp. 33 417 Sk. K 1. januáru 2005 bol príplatok za
výkon funkcie prokurátora žalobkyni stanovený na 18 131 Sk. Spolu so starobným
dôchodkom presahuje poberaná suma 41 000 Sk. Možno nadviazať a upresniť, že pôvodná
výška príplatku bola násobkom počtu odpracovaných rokov vyjadrených v decimálnej
sústave (v prípade tejto žalobkyne 38 rokov a 2 mesiace je v decimálnom vyjadrení 38,17
roka; maximálny počet rokov obmedzil zákon na 40), výšky starobného dôchodku
a bezrozmerného faktora 3,75 %. Nový príplatok je násobkom počtu odpracovaných rokov
vyjadrených v decimálnej sústave, priemerného platu prokurátora a bezrozmerného faktora
0,8 %. V súčasnosti je priemerný plat prokurátora 61 000 Sk, a tak aktuálny príplatok
žalobkyne je 61 000 x 0, 8 % x 38,17 = 18 627 Sk.
16. Žalobca v prerušenom konaní pred Krajským súdom v Banskej Bystrici ukončil
služobný pomer s prokuratúrou k 31. januáru 2004. K 1. februáru 2004 mu bol priznaný
starobný dôchodok vo výške 17 934 Sk a príplatok k dôchodku 25 164 Sk. Už
k 1. decembru 2004 boli sumy valorizované na hodnoty 18 544 Sk, resp. 26 020 Sk.
K 1. januáru 2005 bol príplatok za výkon funkcie prokurátora žalobcovi stanovený na
17 775 Sk.
17. Žalobca v prerušenom konaní pred Krajským súdom v Bratislave ukončil
služobný pomer s prokuratúrou k 15. januáru 2004. K 16. januáru 2004 mu bol priznaný
starobný dôchodok vo výške 22 787 Sk a príplatok k dôchodku 34 181 Sk. Už k 1. februáru
2004 boli sumy valorizované na hodnoty 23 699 Sk, resp. 35 549 Sk a k 1. decembru 2004
boli sumy valorizované na hodnoty 24 560 Sk, resp. 36 758 Sk. K 1. januáru 2005 bol
príplatok za výkon funkcie prokurátora žalobcovi stanovený na 17 240 Sk.
18. U žalobcu v prerušenom konaní pred Krajským súdom v Trenčíne boli v spise
k dispozícii len údaje o výške samotného príplatku, ktorý bol k 21. januáru 2004 18 408 Sk
a k 1. februáru 19 145 Sk. K 1. januáru 2005 bol príplatok za výkon funkcie prokurátora
žalobcovi stanovený na 16 127 Sk.
19. Absolútne hodnoty samotnej výšky dočasne vyplácaného príplatku, ako aj ich
pomer k starobnému dôchodku indikujú, že išlo o zhodu špecifických okolností, nie
o dlhodobý zámer zákonodarcu. Výška príplatku aj po úprave, nielen spolu so starobným
dôchodkom (maximálny starobný dôchodok podľa ostatného znenia zákona č. 100/1988 Zb.
neprevyšoval 10 000 Sk), ale aj sama osebe garantuje životnú úroveň, ktorá nemôže
znamenať riziko ohrozenia ľudskej dôstojnosti, ba naopak ju možno označiť priam za
veľkorysú. Z okolností predmetnej veci sa možno dôvodne domnievať, že žalobcovia sa
možno rozhodli načasovať svoj odchod do starobného dôchodku na rok 2004 súc
motivovaní unikátnou výškou príplatku spolu so starobným dôchodkom. Jeden zo žalobcov
uviedol, že ak by vedel, že bude prijaté napadnuté ustanovenie, tak by zvážil pokračovanie
v práci, čím by si zvýšil základ pre výpočet dôchodku. Ľudské sklamanie žalobcov však
nemožno v tomto prípade zamieňať s legitímnym očakávaním ako kategóriou právnej istoty
ani s nadobudnutými právami či retroaktivitou.
20. Krajský súd v Bratislave bez bližšej konkretizácie namietal aj porušenie
ústavného princípu rovnosti.
Podľa čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.
Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.
Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu
na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie,
národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod
alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo
znevýhodňovať.
Hneď na prvý pohľad možno ťažko nájsť skupinu prokurátorov, ktorú by
so žalobcami bolo možné porovnávať na báze zmysluplného komparátora. Žalobca
argumentuje skutočnosťou, že napadnutá novela je vo vzťahu k prokurátorom, ktorí odišli
do dôchodku po 1. januári 2004, diskriminujúca, pretože pre nich nezaručuje rovnaké
štartovacie šance, aké majú prokurátori odchádzajúci do dôchodku po 1. januári 2005, a to
vzhľadom na výšku ich platov a výpočet dôchodku. Presný opak je pravdou. Z časti
napadnutého ustanovenia slovného spojenia „na účely určenia výšky týchto príplatkov sa
započíta bez obmedzenia ustanoveného v § 135 ods. 1 [správne má byť § 135 ods. 3 zákona
o prokurátoroch – porov. vyjadrenie vlády v bode I/9 nálezu] celá započítateľná prax, ktorá
bola započítaná na účely príplatku k dôchodku podľa doterajších predpisov“ vyplýva pre
poberateľov pôvodného príplatku veľkorysejší vzorec výpočtu, než pre kolegov –
prokurátorov, ktorým zanikol služobný pomer a majú nárok na výplatu starobného
dôchodku po 1. januári 2005, pričom majú rovnaký počet (odpracovaných) rokov výkonu
funkcie prokurátora. Uvedené možno vysvetliť na žalobkyni s praxou 38,17 roka. Jej
príplatok za výkon funkcie je počítaný na základe dĺžky praxe 38,17 roka, avšak kolega
s rovnakou praxou, ktorý by odišiel do dôchodku po 1. januári 2005, dostane príplatok
vypočítaný z rovnakého priemerného platu prokurátora, ale s maximálne započítateľnou
praxou len 35 rokov („Príplatok za výkon funkcie prokurátora patrí prokurátorovi najviac za
35 rokov výkonu funkcie prokurátora.“ – § 135 ods. 3 zákona o prokurátoroch). Ak by
z teoretického hľadiska ústavný súd ignoroval otázku kvalifikovaného kritéria rovnosti
a akcesority, možno prisvedčiť vláde, že napadnuté ustanovenie je skôr návratom k princípu
rovnosti, než jeho popretím, pričom k tomu možno navyše dodať, že prokurátori z režimu
roka 2004 sú dokonca mierne privilegovaní. Dané riešenie vyznačujúce sa miernym
privilegovaním je aj dôkazom nearbitrárneho prístupu zákonodarcu a je priateľské aj
vo vzťahu k „legitímnemu očakávaniu“.
21. Krajský súd v Bratislave taktiež bez bližšej konkretizácie namietal aj porušenie
ústavného práva na pokojné užívanie majetku.
Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.
Žalobca argumentuje skutočnosťou, že legálne priznaný príplatok k dôchodku bol
evidentne jeho majetkom, s ktorým trvalo počítal. Jeho neodôvodnené odňatie a podstatné
zníženie je vážnym porušením práva žalobcu na nerušenú držbu majetku. Ústavný súd dáva
v tejto súvislosti do pozornosti rozhodnutie ESĽP o prijateľnosti z 20. novembra 2006
vo veci Miroslav Chroust v. Česká republika (sťažnosť č. 4295/03; dostupné na internete:
<http://www.echr.coe.int/echr/en/hudoc>). V roku 1994 rozhodlo Ministerstvo vnútra
Českej republiky o tom, že sa sťažovateľovi priznáva príspevok za službu. V roku 2000
riaditeľ Bezpečnostnej informačnej služby rozhodol, že sťažovateľovi príspevok s účinkom
ex nunc neprináleží, pretože sa zistilo, že sťažovateľovi príspevok od začiatku vôbec
nepatril. Česká vláda argumentovala, že nejde o „possession“ v zmysle článku 1
dodatkového protokolu, pretože neboli splnené zákonné podmienky na priznanie príspevku.
Európsky súd pre ľudské práva naopak konštatoval, že sťažovateľ mal všetky dôvody veriť,
dobromyseľne, že po dosiahnutí stanoveného veku bude poberateľom príspevku. Podľa
ESĽP nie je v tejto súvislosti dôležité, že sťažovateľ nadobudol príspevok na základe
chybného rozhodnutia, pretože ak ide o ochranu zákonom priznaných „privilégií“, je
Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
aplikovateľný, ak dané privilégiá vzbudzujú legitímne očakávanie na získanie vlastníctva.
To sa dialo práve v rokoch 1994-2000, keď mal sťažovateľ legitímne očakávanie na
získanie majetku. Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že čl. 1 dodatkového
protokolu je aplikovateľný na riešenie otázky odobratia vyplácaného príspevku. Európsky
súd pre ľudské práva ďalej upozornil, že daný príspevok nie je dávkou sociálneho
zabezpečenia, ale že ide o dávku súvisiacu s charakterom práce. Konštatoval, že patrí do
kompetencie národných orgánov určiť v danej veci rozsah legislatívy, pričom nebola zistená
žiadna arbitrárnosť národných orgánov pri výklade relevantného ustanovenia zákona. Na
základe uvedeného odmietol ESĽP sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, a teda neprijateľnú
na ďalšie konanie (porov. Kmec, J.: Evropský soud pro lidská práva - listopad a prosinec
2006, Soudní rozhledy 2/2007, s. 77 a nasl.). Ústavný súd vychádzajúc z optiky ESĽP
konštatuje, že na predmetnú vec je aplikovateľný čl. 20 ústavy, ale vzhľadom na už
konštatovanú justifikovanosť prijatej novely nedošlo k nesúladu s označeným ustanovením.
Ústavný súd upozorňuje, že na tomto mieste išlo o odlišné legitímne očakávanie, než akým
je v náleze testovaná napadnutá úprava.
22. K štrasburskej judikatúre možno navyše doplniť, že ESĽP v doterajšej
rozhodovacej činnosti chránil „dôchodkový“ majetok hlavne v súvislosti s kvalifikovanou
nerovnosťou podľa čl. 14 dohovoru. Prerokúvaná vec nenesie žiadne znaky podobné týmto
prípadom, ktoré dosiaľ ESĽP rozhodoval (napr. rozsudok Gaygusuz v. Austria,
16. septembra 1996, sťažnosť č. 17371/90; rozsudok Stec and Others v United Kingdom,
12. apríl 2006, sťažnosti č. 65731/01 a 65900/01). Taktiež v predmetnom prípade nedošlo
k nevyplateniu priznanej dávky (porov. Burdov v. Russia, 7. máj 2002, sťažnosť
č. 59498/00).
23. Ústavný súd vychádzajúc z uvedenej argumentácie v závere konštatuje, že
napadnuté ustanovenie nemá znaky pravej retroaktivity, nenarúša nadobudnuté práva
a nenarúša legitímne očakávanie, pretože predchádzajúca právna úprava nemohla takéto
legitímne očakávanie vzbudiť. Napadnutá úprava je napokon plne súladná aj s ústavným
princípom rovnosti a právom na pokojné užívanie majetku.
24. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.
25. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd nevyhovel návrhu krajských súdov,
rozhodnutia generálnej prokuratúry treba považovať za zákonné a súladné s ústavou.
Podľa § 32 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa k rozhodnutiu pripája odlišné
stanovisko sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. júna 2009