Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 10/06

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-58

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. júna 2009 v pléne

zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Petra Brňáka, Ľudmily Gajdošíkovej,

Juraja Horvátha, Sergeja Kohuta, Jána Lubyho, Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza

o návrhoch Krajského súdu v Banskej Bystrici, o návrhu Krajského súdu v Trenčíne

a o návrhu Krajského súdu v Bratislave podľa a

Slovenskej republiky na vyslovenie nesúladu ustanovenia

Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov

s , a , za účasti Národnej rady

Slovenskej republiky ako účastníka konania a vlády Slovenskej republiky ako vedľajšieho

účastníka, takto

rozhodol:

Návrhom Krajského súdu v Banskej Bystrici, návrhu Krajského súdu v Trenčíne

a návrhu Krajského súdu v Bratislave n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 7. marca

2006 doručené dva návrhy Krajského súdu v Banskej Bystrici; 12. septembra 2006 mu bol

doručený návrh Krajského súdu v Trenčíne a napokon 18. decembra 2006 návrh Krajského

súdu v Bratislave (ďalej spolu len „krajské súdy“ alebo „navrhovatelia“) na začatie konania

podľa a (ďalej len

„ústava“), ktorými sa navrhovatelia domáhali toho, aby ústavný súd po prijatí týchto

návrhov na ďalšie konanie a po konkrétnej kontrole ústavnosti nálezom vyslovil, že

ustanovenie o prokurátoroch a právnych čakateľoch

prokuratúry v znení neskorších predpisov (ďalej aj „napadnuté ustanovenie“) nie je v súlade

s . Napadnuté ustanovenie zavedením príplatku za výkon funkcie

prokurátora spôsobilo skupine bývalých prokurátorov – starobných dôchodcov zníženie

poberanej sumy príplatku v porovnaní s pôvodnou výškou príplatku k dôchodku, čím mal

byť porušený princíp právnej istoty vyplývajúci z . Návrhom Krajského

súdu v Bratislave sa navyše namieta nesúlad napadnutého ustanovenia s čl. 12 a čl. 20

.

2. Ústavný súd prvé dva návrhy predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí

22. júna 2006, prijal ich osobitne (, ) na ďalšie konanie a vzápätí

ich uznesením č. k. -16 spojil na spoločné konanie, ktoré sa vedie pod sp. zn.

. Návrh Krajského súdu v Trenčíne bol pod sp. zn. prijatý na

ďalšie konanie 5. decembra 2006 a vzápätí bol uznesením č. k. -15 spojený

s vecou s tým, že spoločné konanie sa vedie tiež pod sp. zn. .

Napokon návrh Krajského súdu v Bratislave bol pod sp. zn. prijatý na ďalšie

konanie 27. júna 2007 a vzápätí bol uznesením č. k. -19 spojený s vecou

s tým, že spoločné konanie sa vedie pod sp. zn. .

3. Navrhovatelia svojimi návrhmi napadli ustanovenie § 263a ods. 5 zákona

č. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších

predpisov (ďalej aj „zákon o prokurátoroch“), pričom napadnuté ustanovenie označili za

súčasť , ktorým sa mení a dopĺňa o sudcoch

a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Článkom III tejto novely zákona bol do zákona

o prokurátoroch vnesený nový inštitút – príplatok za výkon funkcie prokurátora a príplatok

k dôchodku. Uvedená novela sa stala integrálnou, neoddeliteľnou súčasťou zákona

o prokurátoroch, a tak napadnuté ustanovenie – v súlade s teóriou legislatívy a teóriou

procesného práva abstraktnej kontroly – preskúmava ústavný súd ako ustanovenie

samotného zákona o prokurátoroch.

4. Z návrhov vyplýva, že navrhovatelia ako správne súdy rozhodujú o žalobách

bývalých prokurátorov – starobných dôchodcov proti rozhodnutiam Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“), ktorá individuálnymi

rozhodnutiami priznala žalobcom výšku príplatku za výkon funkcie prokurátora aplikujúc

napadnuté ustanovenie zákona o prokurátoroch. Bývalí prokurátori – starobní dôchodcovia

sa žalobnými návrhmi domáhajú zrušenia rozhodnutí generálnej prokuratúry dôvodiac, že

zníženie poberanej sumy príplatku za výkon funkcie prokurátora v porovnaní s pôvodnou

sumou príplatku k dôchodku je v rozpore s . Žalobcovia pred správnymi súdmi

namietali, že novelizované ustanovenie zákona o prokurátoroch je retroaktívne, pretože

mení práva a povinnosti založené skutočnosťami, ktoré sa uznávali za právne skutočnosti

v čase platnosti predchádzajúceho znenia zákona o prokurátoroch.

5. Žalobcovia na Krajskom súde v Banskej Bystrici a na Krajskom súde v Trenčíne

poukázali aj na čl. 30 Dohovoru (č. 128 Medzinárodnej organizácie práce) o invalidných,

starobných a pozostalostných dávkach, ktorým je Slovenská republika viazaná, ktorý bol

uverejnený pod č. Podľa uvedeného dohovoru vnútroštátne

zákonodarstvo zabezpečí za predpísaných podmienok zachovanie nadobudnutých práv na

príspevkové invalidné, starobné a pozostalostné dôchodky. Žalobca na Krajskom súde

v Bratislave poukázal na čl. 12 Európskej sociálnej charty (uverejnená pod č. 329/1998

Z. z.), pričom pravdepodobne mal na mysli bod 4 písm. b) čl. 12 uvedenej charty, podľa

ktorého na zabezpečenie účinného výkonu práva na sociálne zabezpečenie sa zmluvné

strany zaväzujú uskutočniť kroky uzatváraním príslušných bilaterálnych alebo

multilaterálnych dohôd alebo inými prostriedkami v rámci podmienok ustanovených týmito

dohodami, aby sa zabezpečilo priznanie, zachovanie a opätovné nadobudnutie práv

zo sociálneho zabezpečenia takými prostriedkami, ako je sčítavanie dôb poistenia alebo

zamestnania získaných podľa zákonodarstva každej zo zmluvných strán.

6. Navrhovatelia sa v zásade stotožnili s argumentáciou žalobcov, prerušili konania

a podali predmetné návrhy ústavnému súdu. Vo svojich návrhoch najskôr popisujú vývoj

súvisiacej právnej úpravy. V pôvodnom znení zákona o prokurátoroch mal prokurátor právo

na príplatok k dôchodku, ak zanikol jeho služobný pomer, a mal nárok na výplatu

starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku (§ 134). Výška príplatku k dôchodku

prokurátora bola stanovená 3,75 % zo základu na výpočet príplatku k dôchodku prokurátora

za každý rok započítateľnej praxe; najviac však za 40 rokov. Ak výkon funkcie netrval celý

rok, prokurátorovi patril príplatok v zodpovedajúcej výške za každý mesiac výkonu funkcie.

Základom na výpočet príplatku k dôchodku prokurátora bola výška dôchodku priznaného

prokurátorovi (§ 135 ods. 1 a 2). Zmenu koncepcie pôvodného príplatku na dôchodok

úmerného výške starobného dôchodku na príplatok za výkon funkcie prokurátora úmerného

výške platu prokurátora považujú navrhovatelia za retroaktívnu v tom zmysle, že pre

žalobcov znamená zníženie sumy príplatku v porovnaní s pôvodnou právnou úpravou.

7. Navrhovatelia napokon argumentovali tým, že zásada zákazu retroaktivity

znamenajúca pôsobenie právnych noriem do budúcnosti, a nie do minulosti pôsobí aj pre

oblasť verejného práva vrátane práva správneho. Subjekt, ktorý konal v dobrej viere (bona

fide) v určitý zákon a podľa neho sa aj správal, nemal byť vo svojej dôvere sklamaný. Podľa

navrhovateľov sa aplikácia retroaktivity musí v príslušnom zákone výslovne ustanoviť.

8. Vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“), zastúpená Ministerstvom

spravodlivosti Slovenskej republiky, svoje komplexné stanovisko uviedla taktiež

oboznámením s vývojom právnej úpravy predmetných príspevkov. Ďalej dodala, že

pôvodná právna úprava vychádzala z úpravy starobných dôchodkov a invalidných

dôchodkov ustanovených v o sociálnom zabezpečení v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorý bol s účinnosťou od

1. januára 2004 zrušený o sociálnom poistení v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“). Zákon o sociálnom poistení podstatným

spôsobom zmenil podmienky nároku na starobný dôchodok a invalidný dôchodok,

dôchodkový vek a spôsob určenia sumy starobného dôchodku, invalidného dôchodku

a ostatných dôchodkových dávok. Nový zákon o sociálnom poistení nepozná inštitút

najvyššej výmery starobného dôchodku a navyše, nová právna úprava priznáva právo na

zvýšenie určenej sumy starobného dôchodku o 0,5 % za každých 30 dní dôchodkového

poistenia získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku

alebo jeho časti, teda o 6 % za každý rok. Predovšetkým tieto skutočnosti podľa názoru

vlády spôsobili, že niektorým prokurátorom, ktorým zanikol služobný pomer v čase od

1. januára 2004 do 31. decembra 2004, vznikol nárok na príplatok k dôchodku v sume

presahujúcej 31 000 Sk, ktorá spolu s priznaným starobným dôchodkom prevyšovala

vtedajší priemerný plat prokurátora ustanovený zákonom, dokonca dosiahla základný plat

prokurátora generálnej prokuratúry. Okrem toho, v dôsledku novej právnej úpravy

dôchodkového poistenia ustanovenej zákonom o sociálnom poistení vznikol výrazný

nepomer medzi príplatkami k dôchodkom prokurátorov, ktoré boli priznané v čase od

1. mája 2001 do 31. decembra 2003 (priemerná výška príplatku k starobnému dôchodku

prokurátora k 31. decembru 2003 predstavovala sumu 12 509 Sk), a medzi príplatkami

k dôchodkom prokurátorov, ktoré boli priznané v čase od 1. januára 2004 do 31. decembra

2004. Išlo pritom o príplatok k dôchodku za výkon funkcie prokurátora spravidla v tom

istom časovom období. Rozhodujúcim kritériom na určenie sumy príplatku k dôchodku sa

stal len deň zániku služobného pomeru prokurátora a podania žiadosti o uplatnenie nároku

na starobný dôchodok, od ktorého záviselo, či príplatok k dôchodku bol vypočítaný

z dôchodku určeného podľa alebo podľa zákona o sociálnom

poistení. Na túto skutočnosť reagovala vláda predložením vládneho návrhu zákona, ktorého

súčasťou je aj napadnuté ustanovenie. Od nadobudnutia jeho účinnosti prokurátor už nemá

nárok na príplatok k dôchodku (starobnému či invalidnému), ale má právo na príplatok za

výkon funkcie prokurátora.

9. Vláda ďalej uviedla, že vo vzťahu k príplatku k dôchodku priznaného

prokurátorom podľa zákona o prokurátoroch v znení účinnom do 31. decembra 2004,

ustanovuje jeho novela – , ktorým sa mení a dopĺňa zákon

č. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 1. januára

2005 v čl. III v prechodnom ustanovení § 263a, že právo na príplatok k dôchodku, ktoré

vzniklo prokurátorovi podľa doterajších predpisov a ktoré trvá ku dňu nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, sa mení dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona na právo na

príplatok za výkon funkcie prokurátora (§ 263a ods. 1) a že vznik práva na príplatok

uvedený v § 263a ods. 1 sa posudzuje podľa doterajších predpisov (pozri § 263a ods. 5 prvú

vetu). Od nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa však výška príplatku za výkon funkcie

prokurátora upraví podľa tohto zákona s tým, že na účely určenia výšky týchto príplatkov sa

započíta bez obmedzenia ustanoveného v § 135 ods. 1 celá započítateľná prax, ktorá bola

započítaná na účely príplatku k dôchodku podľa doterajších predpisov (pozri § 263a ods. 5

druhú vetu). Odkaz v napadnutom ustanovení na § 135 ods. 1, ktorý upravuje výšku

príplatku za výkon funkcie prokurátora, je nesprávny. Napadnuté ustanovenie má správne

odkazovať na § 135 ods. 3, ktorý obmedzuje dovtedajšiu maximálnu započítateľnú prax 40

rokov na najviac 35 rokov výkonu funkcie prokurátora. Táto legislatívna chyba nespôsobila

podľa vlády v aplikačnej praxi výrazné problémy – v súlade so slovným znením tohto

ustanovenia poberateľom príplatkov za výkon funkcie prokurátora, ktorým vznikol nárok na

príplatok k dôchodku podľa predchádzajúcej právnej úpravy, sa započítava celá

započítateľná prax, ktorá im bola započítaná na účely príplatku k dôchodku, teda aj nad 35

rokov, najviac však 40 rokov.

10. Podľa vlády je teda zrejmé, že s účinnosťou od 1. januára 2005 má každý

prokurátor, ktorému vzniklo právo na dôchodkové zabezpečenie podľa zákona

o prokurátoroch, právo na príplatok za výkon funkcie prokurátora ustanovený percentuálne

z toho istého základu, teda z priemerného platu prokurátora ustanoveného zákonom. Suma

samotného príplatku za výkon funkcie prokurátora sa líši u jednotlivých poberateľov

príplatku za výkon funkcie prokurátora už len v závislosti od počtu rokov ich započítateľnej

praxe. To znamená, že ak vykonávali funkciu prokurátora rovnaký počet rokov, majú aj

rovnaký príplatok za výkon funkcie prokurátora, a to bez ohľadu na to, či ich služobný

pomer zanikol do 31. decembra 2003 alebo v čase od 1. januára 2004 do 31. decembra

2004, či po 1. januári 2005. Výnimka platí len pre tých poberateľov príplatku za výkon

funkcie prokurátora, ktorým sa na účely príplatku za výkon funkcie prokurátora započítala

započítateľná prax aj nad rámec 35 rokov, teda pre tých poberateľov, ktorým takýto nárok

vznikol podľa právnej úpravy účinnej ku dňu vzniku ich nároku na príplatok k dôchodku

(§ 263a ods. 5) – títo poberatelia majú vyšší príplatok.

11. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že napadnutá právna úprava odstránila

výrazný nepomer medzi príplatkami k dôchodku vyplácanými prokurátorom, ktorých

služobný pomer zanikol do 31. decembra 2003, a príplatkami k dôchodku vyplácanými tým

prokurátorom, ktorých služobný pomer zanikol v čase od 1. januára 2004 do 31. decembra

2004, ako aj príplatkami za výkon funkcie prokurátora tým prokurátorom, ktorých služobný

pomer zanikol v čase po 1. januári 2005. Súčasne zabránila tomu, aby starobný dôchodok

spolu s príplatkom k dôchodku niektorých prokurátorov, ktorých služobný pomer zanikol

v čase od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004, presahoval nielen plat, ktorý im bol

vyplácaný za výkon funkcie prokurátora pred vznikom nároku na starobný dôchodok, ale

dokonca aj plat, ktorý patrí činným prokurátorom za výkon ich funkcie. Takáto právna

úprava je podľa názoru vlády v súlade s a ústavnými princípmi právneho

a demokratického štátu.

12. Princíp rovnosti vyjadrený v , podľa ktorého sú ľudia slobodní

a rovní v dôstojnosti i v právach, podľa vlády znamená, že rovnaké nesmie byť upravované

ľubovoľne nerovnako. Inými slovami, za tie isté roky, počas ktorých jednotliví prokurátori

vykonávali svoju funkciu, nemožno priznať jednotlivým prokurátorom rozdielne príplatky.

Zákonodarca túto nerovnosť, ktorá vznikla po dôchodkovej reforme, teda po nadobudnutí

účinnosti zákona o sociálnom poistení, odstránil prijatím napadnutej novely s tým, že

všetkým dovtedajším poberateľom príplatku k dôchodku prokurátora priznal právo na

príplatok za výkon funkcie prokurátora za podmienok ustanovených v zákone účinnom

v čase vzniku nároku na príplatok k dôchodku. Od účinnosti novej právnej úpravy právo na

príplatok k dôchodku sa zmenilo na právo na príplatok za výkon funkcie prokurátora a došlo

k zmene spôsobu určenia výšky tohto príplatku. Po nadobudnutí účinnosti novej právnej

úpravy každý dovtedajší poberateľ príplatku k dôchodku dostal nové rozhodnutie –

u niektorých prokurátorov, ktorým zanikol služobný pomer do 31. decembra 2003, došlo

k zvýšeniu sumy príplatku, u prokurátorov, ktorým zanikol služobný pomer v čase od

1. januára 2004 do 31. decembra 2004, došlo k zníženiu príplatku, nie však spätne, ale až

odo dňa nadobudnutia účinnosti novej právnej úpravy, teda od 1. januára 2005. Vláda ďalej

uviedla citácie pasáží z nálezu ústavného súdu sp. zn. týkajúcich sa pravej

a nepravej retroaktivity.

13. Vláda zdôraznila, že príplatok k starobnému dôchodku alebo invalidnému

dôchodku prokurátora či príplatok za výkon funkcie prokurátora nie je dávkou starobného

poistenia ako poistenia na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia ani dávkou

invalidného poistenia ako poistenia pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a pre prípad úmrtia. Je

osobitnou štátnou dávkou dôchodkového zabezpečenia prokurátorov, ktorú zákonodarca

priznal prokurátorom osobitným zákonom s cieľom zohľadniť náročnosť výkonu funkcie

prokurátora a rizikovosť tohto povolania nielen pre samotného prokurátora, ale aj pre

príslušníkov jeho rodiny. Je tiež kompenzáciou za to, že prokurátor nesmie vykonávať inú

zárobkovú činnosť, ako aj za ďalšie obmedzenia, ktoré musí znášať počas výkonu svojej

funkcie, a to aj v osobnom živote, a ktoré mu ukladá zákon. Nejde o dávku sociálneho

poistenia, ale o štátnu dávku priznanú zákonom, ktorá je poskytovaná z rozpočtových

prostriedkov štátu a ktorá nie je založená na žiadnom poistnom vzťahu.

14. V zmysle uvedeného vláda zastáva názor, že pri napadnutom ustanovení, ktoré

upravuje výšku štátnej dávky, nie je možné hovoriť o retroaktivite. Priznanie či odňatie

štátnej dávky zákonom alebo na základe zákona závisí od stavu a potrieb ekonomiky a od

rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“). Ústavný súd už

potvrdil (), že ustanovenie nie je právnym základom

oprávňujúcim osobu na pridelenie majetku od štátu a priznáva sa ním len ochrana majetku,

ktorý nadobudol v súlade s platným právnym poriadkom. V tejto súvislosti vláda

zdôrazňuje, že žiadnemu poberateľovi príplatku k dôchodku prokurátora neboli odňaté ani

znížené tie príplatky, na výplatu ktorých mu vznikol právny nárok.

15. Vláda nesúhlasí ani s tvrdením navrhovateľov, že napadnutá právna úprava

nerešpektuje s poukazom na , a Dohovoru

o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. Príplatok k dôchodku prokurátora či

príplatok za výkon funkcie prokurátora nemožno zamieňať so starobným dôchodkom ani

s inými nadobudnutými právami na príspevkové invalidné, starobné a pozostalostné

dôchodky chránené týmto dohovorom.

16. Cieľom prijatia zákona, ktorým došlo k transformácii dovtedajších príplatkov

k starobným dôchodkom a k invalidným dôchodkom priznaným prokurátorom po zániku

ich služobného pomeru na príplatok za výkon funkcie prokurátora, bolo obnoviť ústavný

princíp rovnosti, ktorý bol výrazne negovaný v dôsledku prijatej dôchodkovej reformy,

a odstrániť výrazne nespravodlivé dôchodkové zabezpečenie jednotlivých prokurátorov za

výkon tej istej funkcie a počas toho istého obdobia. Zákonodarca musel reagovať na stav,

ktorý nastal po prijatí dôchodkovej reformy, teda na skutočnosť, že príplatok k dôchodku

niektorých prokurátorov spolu s ich starobným dôchodkom presahoval a v závislosti od

sumy priznaného starobného dôchodku by aj v budúcnosti mohol presahovať plat za výkon

funkcie prokurátora. Preto zmena kritérií na výpočet sumy tejto štátnej dávky bola

nevyhnutná.

17. Národná rada zastúpená jej predsedom podobne ako vláda poukázala na vývoj

inštitútu príplatku k dôchodku prokurátora. Uvádza, že príplatok bol koncipovaný ako určité

vyjadrenie osobitostí výkonu funkcie prokurátora a istej kompenzácie opatrení, ktoré

prokurátor musí znášať počas výkonu funkcie. Výška tohto príplatku bola determinovaná

výškou priznaného dôchodku (3,75 % z priznaného dôchodku prokurátora za každý rok

započítanej praxe, najviac však za 40 rokov). Prijatím zákona o sociálnom poistení sa

výrazne zvýšil základ pre výpočet dôchodku, čím došlo k nárastu príplatku k dôchodku.

U prokurátorov, ktorým zanikol služobný pomer po nadobudnutí účinnosti zákona

o sociálnom poistení, sa výška dôchodku spolu s príplatkom k dôchodku rovná platu

prokurátora. Predkladateľ v dôvodovej správe uvádza, že percentuálny podiel (3,75 %

z priznaného dôchodku) určený pôvodne prijatým zákonom (o prokurátoroch) sa po prijatí

zákona o sociálnom poistení dostal do zjavného rozporu s charakterom príplatku

k dôchodku. Takáto úprava znamená nárast neprimerane vysokých starobných dôchodkov

a nezodpovedá aktuálnemu trendu dôchodkového zabezpečenia vo všeobecnosti, pretože

výška dôchodku prokurátora spolu s príplatkom k dôchodku sa rovná platu produktívneho

prokurátora. Vzhľadom na závažné zmeny v právnej úprave sociálneho poistenia bolo teda

potrebné na ne reagovať aj v oblasti príplatku k dôchodku prokurátora.

18. V danom prípade podľa názoru národnej rady nejde o retroaktívne ustanovenie.

V súlade s názorom ústavného súdu () národná rada vychádza z toho, že

prechodné ustanovenia sú neoddeliteľnou súčasťou takmer každej právnej úpravy a ich

funkciou je zabezpečiť v zásade plynulý prechod z dosiaľ platného a účinného režimu

právnej úpravy spoločenských vzťahov do ich nového právneho režimu s tým, že sa má

nimi eliminovať právne vákuum navodzujúce právnu neistotu a majú sa jasne určiť pravidlá

aplikácie starej, resp. aj novej právnej úpravy na už v minulosti vzniknuté právne vzťahy.

Malo by však ísť o také riešenia, ktoré by sa napriek „stretnutiu s časom“ vyhli priamemu

retroaktívnemu pôsobeniu do minulosti, hoci už z označenia prechodných ustanovení ako

intertemporálnych noriem vyplýva, že ich spätné pôsobenie do minulosti nemožno celkom

vylúčiť. Predseda národnej rady konštatuje, že prechodné ustanovenie § 263a ods. 5 zákona

o prokurátoroch zodpovedá uvedeným zásadám, a preto nie je v rozpore s princípmi

právneho štátu. Pokiaľ ide o úpravu príplatkov podľa § 263a ods. 5 zákona o prokurátoroch

(na ktoré vznikol nárok pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona), nezakladajú sa právne

účinky do minulosti, ale iba do budúcnosti. V danom prípade ide o inštitút nepravej

retroaktivity, ktorý slúži na zabezpečenie kontinuity a stability právnych vzťahov

vzniknutých a existujúcich v pôsobnosti dvoch časovo a vecne odlišných právnych úprav.

19. Národná rada súhlasí s názorom, že nepravá retroaktivita sa nepovažuje za

štandardný vstup do existujúcich právnych vzťahov, ale pri posudzovaní spôsobu

legislatívneho riešenia intertemporality zohráva svoju úlohu nielen miera odlišnosti novej

a starej úpravy, ale i spoločenská naliehavosť zavedenia novej právnej úpravy. V danom

kontexte možno uviesť, že zákonodarca uznal dôvody predkladateľa na zmenu právnej

úpravy za závažné a predmetný zákon schválil.

20. Ústavný súd považuje za vhodné zmieniť sa aj o niektorých častiach

parlamentnej rozpravy z tretieho dňa rokovania 31. schôdze národnej rady (3. volebné

obdobie)

z 9. septembra 2004 (dostupné na internete: <http://www.nrsr.sk/nrdk/Download.aspx?

MasterID=181147>, s. 63 a nasl.) o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení o

prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov. V druhom

čítaní o návrhu zákona podpredseda vlády a minister spravodlivosti uviedol, že predmetný

príplatok nie je zahrnutý medzi dávky sociálneho poistenia podľa zákona o sociálnom

poistení, a preto nemá opodstatnenie ho viazať na starobný alebo invalidný dôchodok. Ďalej

uviedol, že transformácia pôvodného príplatku k dôchodku na príplatok za výkon funkcie

sudcu alebo prokurátora od účinnosti navrhovanej právnej úpravy zabezpečí vyplácanie

príplatku za výkon funkcie tak, aby príplatok vyjadroval rovnomerne a spravodlivo jeho

cieľ – zabezpečiť sudcom a prokurátorom vyplácanie systémovej dávky vyjadrujúcej

zabezpečenie primeraného postavenia tejto kategórie právnických povolaní aj po skončení

výkonu funkcie. V návrhu zákona je navrhnuté degresívne určovanie percenta príplatku od

1,30 % v roku 2005 cez 1,25 % v roku 2006 až po 1 % v roku 2007 a v rokoch

nasledujúcich. Návrh podľa ministra spravodlivosti rešpektuje všetky odporúčania

medzinárodných orgánov a inštitúcií týkajúcich sa sudcov a prokurátorov a ich ústavného

postavenia a svojou úpravou im dáva možnosť voľby, či za vopred jasne určených pravidiel

budú vykonávať funkciu sudcu alebo prokurátora ďalej, alebo požiadajú o jej skončenie a

odchod do dôchodku. Navrhovaná právna úprava okrem iného zohľadňuje aj tento aspekt a

má zabrániť hromadnému odchodu vysokého počtu sudcov a prokurátorov do dôchodku, čo

by mohlo mať výrazne destabilizujúci účinok na fungovanie justície. Funkcia sudcu

a prokurátora je funkciou doživotnou a prináša so sebou celý rad obmedzení. Medzi ne patrí

aj obmedzenie nemať žiadny iný príjem okrem príjmu sudcu a prokurátora. Služba sudcu

a prokurátora je odlišná od iných právnických povolaní. Zabezpečuje fungovanie štátu tým,

že vymáha zákon. Je preto dôležité, aby sa odlíšenie prejavilo minimálne v tom, že sudca

alebo prokurátor bude za výkon funkcie dostávať primeraný príplatok v čase, keď výkon

svojej funkcie po dlhom celoživotnom pôsobení skončí. Poslankyňa Ľ. Navrátilová uviedla,

že už počas prerokovania zákona o sociálnom poistení boli zo strany poslancov námietky,

že bez novely zákona o sudcoch a zákona o prokurátoroch dôjde k neadekvátnemu nárastu

dôchodkových príjmov sudcov a prokurátorov. Ďalej uviedla, že v roku 2004 priemerné

dôchodkové príjmy sudcov a prokurátorov boli 22 270 Sk a v roku 2007 by dosiahli úroveň

27 270 Sk. Aj po prijatí novely teda pôjde o podstatné zvýšenie dôchodkových príjmov

sudcov a prokurátorov, čo je v súlade s konštrukciou zákona o sociálnom poistení. Úlohou

Výboru pre sociálne veci a bývanie je strážiť, aby existovala istá solidarita medzi všetkými

skupinami obyvateľstva. Podľa poslankyne návrh vychádza práve z toho, že upravuje

dôchodkové príjmy sudcov a prokurátorov v kontexte s ostatnými dôchodkovými príjmami

ostatného obyvateľstva. Menovaná poslankyňa tak navrhla zmeniť degresívne určovanie

percenta príplatku od 1 % v roku 2005 cez 0,9 % v roku 2006 až po 0,8 % v roku 2007

a v rokoch nasledujúcich. Tento pozmeňovací návrh prijatý výborom bol neskôr schválený.

Napokon poslanec J. Brocka prezentoval vývoj právnej úpravy dôchodkov vo vzťahu

k sudcom a prokurátorom až po prijatie zákona o sociálnom poistení. Uviedol, že kým

dôchodková reforma nebola, bolo nutné podporiť sudcov a prokurátorov príplatkom

k dôchodku. To znamená, ak sudcovi vyrátali dôchodok 6 300 Sk, tak on si ho počas svojej

profesionálnej kariéry mohol zvýšiť takmer o 150 %. Takto mohol mať 150 % k 6 000 Sk,

čo je 15 000 Sk. Situácia sa zmenila prijatím zákona o sociálnom poistení, v ktorom bol

odstránený maximálny dôchodok a zároveň sa umožnilo pracovať a poberať dôchodok.

Druhá uvedená skutočnosť sa však netýka sudcov a prokurátorov. Poslanec podporil

korekciu koeficientov, pričom sa domnieval, že systém bude aj po prijatí vládneho návrhu

a pozmeňovacích návrhov stále vo vzťahu k sudcom a prokurátorom veľmi dobrý.

21. Po prijatí návrhov na ďalšie konanie Krajský súd v Banskej Bystrici listom

zo 7. augusta 2006, Krajský súd v Trenčíne listom z 28. decembra 2006 a Krajský súd

v Bratislave listom z 11. júna 2009 na výzvy ústavného súdu oznámili, že netrvajú na

ústnom pojednávaní v danej veci. Predseda národnej rady na výzvu ústavného súdu

odpovedal listom z 25. septembra 2006, v ktorom uviedol, že netrvá na ústnom pojednávaní.

Vzhľadom na uvedené, ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) upustil v danej veci od ústneho

pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

1. Podľa ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov

s , s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas

národná rada a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

Podľa ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny

predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci,

odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu,

konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor

ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný.

2. Na návrh krajských súdov je predmetom posudzovania súlad ustanovenia § 263a

ods. 5 zákona o prokurátoroch s označenými článkami . Napadnuté ustanovenie,

ďalej zvýraznené kurzívou, je bezprostredne previazané s nasledujúcimi ustanoveniami

zákona o prokurátoroch:

§ 135

(1) Výška príplatku za výkon funkcie prokurátora je za každý rok započítateľnej praxe

a) v roku 2005 1 % z priemerného platu prokurátora, b) v roku 2006 0,9 % z priemerného platu prokurátora, c) od roku 2007 0,8 % z priemerného platu prokurátora. (2) Ak výkon funkcie netrval celý rok, patrí prokurátorovi pomerná časť príplatku za výkon funkcie prokurátora za každý aj začatý mesiac výkonu funkcie.

(3) Príplatok za výkon funkcie prokurátora patrí prokurátorovi najviac za 35 rokov výkonu funkcie

prokurátora.

(4) Priemerným platom prokurátora na účely príplatku za výkon funkcie prokurátora sa rozumie

priemerný plat sudcu ustanovený osobitným zákonom.

§ 263a

(1) Právo na príplatok k dôchodku, ktoré vzniklo prokurátorovi podľa doterajších predpisov a ktoré

trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa mení dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona na právo na príplatok za výkon funkcie prokurátora. (5) Vznik práva na príplatky uvedené v odsekoch 1 až 4 sa posudzuje podľa doterajších predpisov. Od nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa však výška príplatku za výkon funkcie prokurátora, príplatku k vdovskému dôchodku, príplatku k vdoveckému dôchodku a príplatku k sirotskému dôchodku upraví podľa tohto zákona s tým, že na účely určenia výšky týchto príplatkov sa započíta bez obmedzenia ustanoveného v § 135 ods. 1 [správne má byť § 135 ods. 3 – porov. vyjadrenie vlády v bode I/9 nálezu] celá započítateľná prax, ktorá bola započítaná na účely príplatku k dôchodku podľa doterajších predpisov.

3. Podstatou predmetnej veci je preskúmanie skutočnosti, či napadnuté ustanovenie

zavedením nového príplatku za výkon funkcie prokurátora aj pre skupinu bývalých

prokurátorov – starobných dôchodcov, ktorí odišli do starobného dôchodku v roku 2004

a v roku 2004 poberali pôvodný, vyšší príplatok k dôchodku, a teda nezachovaním pôvodnej

výšky príplatku, je v nesúlade s , s princípom právnej istoty.

Navrhovatelia podozrievajú napadnuté ustanovenie aj z nesúladu s , ktorý

chráni majetok – príplatok v nezmenenej výške, a z nesúladu s princípom rovnosti

zakotveným v .

4. Ústavný súd sa musel najprv vysporiadať s námietkou, či napadnuté ustanovenie

napĺňa znaky pravej retroaktivity. Ide o hlavnú, a takmer výlučnú námietku navrhovateľov.

Možno poznamenať, že z charakteru konkrétnej kontroly ústavnosti noriem, ktorá reflektuje

aj konkrétny právny spor, vyplýva požiadavka odpovedať presne na argumenty

navrhovateľov.

Podľa Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny

štát.

5. Ústavný súd predovšetkým poukazuje na to, že významná časť jeho aktuálnej

rozhodovacej činnosti súvisí s časovou pôsobnosťou právnych noriem (porov. napríklad

PLz. , , , ). Náhle zmeny pravidiel sú často

z ústavnoprávneho hľadiska citlivé, a preto im ústavný súd venuje náležitú pozornosť.

Každý prípad je však osobitný a vyžaduje si dôkladné zhodnotenie všetkých okolností.

Náhle zmeny pravidiel súvisia s kategóriami retroaktivity, ochrany nadobudnutých práv

a legitímnym očakávaním vychádzajúcim z tradície (pôvodne britskej) administrativistiky

(porov. Hendrych, D.: Správní právo, obecná část, 7. vydání, C. H. Beck, Praha 2009,

s. 813). Takéto legitímne očakávanie, ktorého účelom je garancia čitateľnosti správania sa

orgánov verejnej moci, je potrebné metodicky odlišovať od konceptu legitímneho

očakávania, ktorým Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) definuje predmet

ochrany, a teda aplikovateľnosť čl. 1 Protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“).

6. Predmetná vec je špecifická tým, že sa týka právnej situácie, kde štát zákonom

zaviazal sám seba na poskytovanie opakujúceho sa plnenia, najprv príplatku k dôchodku

a potom príplatku za výkon funkcie prokurátora. Navrhovatelia vychádzajú z predstavy, že

ak sa štát v minulosti zaviazal pravidelne vyplácať dávky podľa zákonom ustanoveného

vzorca, tak zmena pravidiel znamenajúca zníženie dávky je pravo-retroaktívna, pretože

mení pravidlo stanovené v minulosti. Navrhovatelia sa domnievajú, že uzákonenie

ustanoveného vzorca v kombinácii s opakujúcim sa charakterom dávok znamená, že tieto

dávky sa nesmú znížiť, pretože v opačnom prípade zákonodarca vlastne dnes prikazuje

strpenie zníženia dávok, hoci v (skutkových) parametroch príjemcu dávky sa nič nezmenilo.

7. Právna norma môže byť charakterizovaná ako pravo retroaktívna, ak dnes stanoví

právne následky pre skutkové podmienky, ktoré nastali pred nadobudnutím účinnosti tejto

normy tak, akoby tieto právne následky platili už včera (porov. zmienku v náleze PL. ÚS

10/04). Inými slovami, ak v minulom okamžiku niekto mal nejaké právo (alebo povinnosť)

a zákon k tomuto minulému okamžiku toto právo (alebo povinnosť) zruší alebo zmení, ide

o pravú retroaktivitu. Pravá retroaktivita je fikciou, pretože hoci sa vie, že v minulom

okamžiku niekto mal nejaké právo, zákon finguje, že uvedený subjekt dané právo nemal,

alebo ho mal iné. Z hľadiska predmetnej veci je nutné rozlišovať medzi zmenou pravidiel,

ktoré pochádzajú z minulosti a zmenou pravidiel do minulosti. V predmetnej veci bolo

zmenené pravidlo pochádzajúce z minulosti, ale splatné dávky, na ktoré mali žalobcovia do

účinnosti napadnutej novely nárok, neboli zmenené či odobraté, čiže nové pravidlá neboli

aplikované na minulosť. Ilustratívne povedané, (I.) včera platilo, že ak je osoba bývalý

prokurátor a starobný dôchodca, tak mala včera dôchodok vypočítaný (vyplatený) podľa

platného vzorca. Dnes sa pravidlo zmenilo a odo dnes platí, že bývalý prokurátor a starobný

dôchodca bude mať príplatok (odo dnes do budúcna) vypočítaný podľa dnešného vzorca,

s ktorým sa dnes môže oboznámiť z právneho predpisu. Situácia pod bodom I. je

retroaktivitou nepravou. (II.) Dnes platí, že ak je osoba bývalý prokurátor a starobný

dôchodca s nárokom na príplatok vypočítaný podľa včerajšieho vzorca – tak dnes sú jej aj

tieto včerajšie príplatky (tie, nárok na ktoré jej vznikol pred zmenou pravidiel) vypočítané

a vyplatené v dnešnej – zníženej výške. Dnes sa žiada povinnosť strpieť zníženie

včerajšieho príspevku, pričom včera sa s tým nedalo oboznámiť z právneho predpisu.

Situácia v bode II je pravou retroaktivitou (porov.: Krejčí, J.: ětná působnost zákonů

z hlediska práva ústavního, Praha 1933, s. 71 a nasl.). Ústavný súd konštatuje, že napadnuté

ustanovenie jednoznačne nevykazuje znaky pravej retroaktivity. V tomto bode možno

súhlasiť s argumentáciou národnej rady a vlády. K námietke žalobcov, že nové ustanovenia

zákona sú retroaktívne, pretože menia práva a povinnosti založené skutočnosťami, ktoré sa

uznávali za právne skutočnosti v čase platnosti predchádzajúceho zákona, možno uviesť, že

minulá aj súčasná úprava vychádzajú zo skutočností, ktoré už nastali (odchod prokurátora

do starobného dôchodku s určitým počtom odpracovaných rokov atď.), ale nová úprava len

smerom do budúcnosti priradila týmto skutočnostiam iné právo, konkrétne právo na výpočet

príplatku novým spôsobom.

8. Rozhodnutia sp. zn. Snj 84/02 a sp. zn. V 1/2004, ktoré na podporu svojich

tvrdení citovali žalobcovia, sa týkajú úplne odlišných právnych situácií. Stanovisko

správneho kolégia sp. zn. Snj 84/02 zo 4. novembra 2002 (Rs 21/2003, Zbierka rozhodnutí

a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rok 2003, diel II., s. 30 a nasl.) patrí do

oblasti správneho práva trestného. V čase porušenia zákona nesplnením ohlasovacej

povinnosti voči Sociálnej poisťovni bola premlčacia lehota 3-ročná, pričom táto sa neskôr,

v čase rozhodovania správneho orgánu, novelou predĺžila na 5-ročnú. Najvyšší súd

Slovenskej republiky konštatoval, že správny orgán musí vychádzať z pôvodnej lehoty,

pretože v opačnom prípade by išlo o pravú retroaktivitu. Úprava platná po novele by tak

platila aj na dobu pred novelou. Od prokurátorov-dôchodcov sa nežiada, aby spätne, v čase

vzniku, resp. do novely strpeli horšiu právnu pozíciu, ale aby ju strpeli až po novele do

budúcnosti. Rozsudok sp. zn. V 1/2004 z 24. marca 2004 (Ro 55/2004, Zbierka

rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rok 2004, diel III., s. 68

a nasl.) je skôr podporou argumentácie ústavného súdu. Podľa tohto rozhodnutia sa

novelizované procesné pravidlá vzťahujú aj na konkurzné konania, ktoré začali pred

nadobudnutím účinnosti novely zákona o konkurze a vyrovnaní.

9. Ústavný súd konštatuje, že namietaná novela tým, že výlučne do budúcnosti mení

vzorec na výpočet príspevku, zjavne napĺňa znaky tzv. nepravej retroaktivity, prípadne tzv.

okamžitého účinku zákona (porov.: Petrlík, D.: Retroaktivita právních předpisů

v komunitárním právu Linde, Praha 2005, s. 37).

10. K možnému zásahu objektívnym právom (napadnutá novela) do subjektívnych –

nadobudnutých práv do budúcnosti je nutné uviesť, že vymedzenie konkrétneho

subjektívneho nadobudnutého práva je interpretačnou otázkou. Nepochybne je

nadobudnutým právom nárok na konkrétnu dávku, ktorá bola splatná podľa

predchádzajúceho predpisu. K zásahu do takého nároku nedošlo a taký zásah nebol ani

namietaný. Technicky je nadobudnutým právom aj právo na príspevok vo výške nie nižšej

ako vo výške vypočítanej na základe pôvodného vzorca v tom zmysle, že ak by nebol

zmenený zákon, tak by bol štát povinný plniť zodpovedajúcu povinnosť. V okolnostiach

danej veci však nejde o nadobudnuté právo hodné momentálnej špeciálnej ústavnej ochrany,

čo vyplýva hlavne z charakteru samotného príspevku a kontextu jeho modifikácie. Teória

rozlišuje medzi právami, ktoré štát zákonom uznáva (typicky napr. práva vyplývajúce

zo zmluvnej autonómie súkromného práva), a právami, ktoré štát ľubovoľne ustanovuje.

V druhom prípade, pod ktorý spadá aj prerokúvaná vec, má zákonodarca široký priestor

k nearbitrárnej modifikácii, ba k zrušeniu takto priznaného práva. Ústavný súd konštatuje,

že v danom prípade nedošlo k porušeniu nadobudnutého práva v intenzite znamenajúcej

porušenie .

11. Ústavný súd konštatoval, že napadnutá norma vykazuje znaky nepravej

retroaktivity. Ani takáto zmena smerujúca do budúcna však nemusí byť bez ústavného

kontextu, pretože ak výrazne zhoršuje doterajšiu právnu pozíciu jednotlivca, potom môže

byť v napätí s princípom ochrany legitímneho očakávania. Pravá retroaktivita je v porovnaní

s retroaktivitou nepravou extrémnym zásahom do princípu právnej istoty. Ako bolo

naznačené, nepravá retroaktivita môže tiež ústavne relevantne zasiahnuť do právnej istoty,

do legitímneho očakávania. Princíp právnej istoty ako komponent právneho štátu znamená,

že v špecifických okolnostiach nesmie byť arbitrárne, bez adekvátneho verejného záujmu

zhoršená do budúcnosti právna pozícia jednotlivca (porov. rozhodnutie Ústavného súdu

Slovinska, U-I-86/96, časť B.-I., bod 6; dostupné na internete: www.us-ri.si). V predmetnej

veci sa tak podľa názoru ústavného súdu nestalo.

12. Pre posúdenie ústavnosti napadnutého ustanovenia je dôležité objasniť, či

príplatok k dôchodku prokurátora je sociálnym právom chráneným . Najprv je

dôležité uviesť, že príplatok je špecifické plnenie, ktoré síce nesie niektoré spoločné znaky

so starobným dôchodkom (zabezpečenie príjmu v starobe, vyplácanie až do smrti

poberateľa, komponent zásluhovosti v počte odpracovaných rokov), ale nemožno ho s ním

stotožňovať. Prokurátori nie sú vyňatí zo sociálneho poistenia ako príslušníci niektorých

tzv. silových rezortov (§ 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení), z čoho vyplýva, že ich

zabezpečenie v starobe je realizované hlavne sociálnym poistením. Účelom poberania

príspevku nie je len finančné zabezpečenie bývalých prokurátorov po ukončení výkonu

funkcie, ale hlavne kompenzácia obmedzení, ktoré mali poberatelia počas výkonu funkcie

prokurátora. Príplatok nie je vyplácaný z odvodov do Sociálnej poisťovne, ale priamo

zo štátneho rozpočtu, z rozpočtovej kapitoly generálnej prokuratúry. Z hľadiska teórie práva

sociálneho zabezpečenia by išlo skôr o tzv. nesystémovú dávku, dávku vyplácanú

z rozpočtu bez reflexie v pôvodných príspevkoch poberateľa. Tiež je vhodné poznamenať,

že pôvodný príspevok bol zavedený v roku 2001 spolu s obdobným príspevkom sudcom

v rámci reforiem smerujúcich aj k finančnej stabilizácii justičných inštitúcií, pričom

príspevku predtým nepredchádzalo žiadne obdobné plnenie od štátu. Z uvedeného podľa

názoru ústavného súdu vyplýva, že príplatok k dôchodku prokurátora nemožno považovať

za sociálne právo, aj keď sa v dôvodovej správe dáva do súvisu s .

V tomto bode možno tiež súhlasiť s argumentáciou vlády. Z tohto konštatovania taktiež

vyplýva, že ústavný súd nemusí brať do úvahy argumentáciu citovaných medzinárodných

zmlúv.

13. Sociálne práva uvedené v ústavnom texte sú veľmi ekonomicky a politicky

podmienené. Všeobecné súdy ich môžu vymáhať len prostredníctvom zákonov, nie priamo

na základe (porov. ). Z ich povahy a v zmysle tradičného ústavného

práva vyplýva značný priestor pre zákonodarcu na úpravu hlavne plnení uhrádzaných

zo štátneho rozpočtu, pričom však ultimatívnym limitom uváženia zákonodarcu je ľudská

dôstojnosť v jej sociálnom kontexte. Možno však pripomenúť, že ústavný súd už izolovane

aplikujúc – princíp právnej istoty nálezom sp. zn. zasiahol

do reformy invalidných dôchodkov a taktiež nálezom sp. zn. zrušil dočasnú

suspendáciu valorizačného mechanizmu starobných dôchodkov (porov. Sadurski, W: Rights

Before Courts, A Study of Constitutional Courts in Postcommunist States of Central and

Eastern Europe, 2nd edition, Springer 2008, s. 181 a nasl.) Ústavný súd v predmetnej veci

konštatoval, že príplatok k dôchodku prokurátora nepovažuje za sociálnu dávku. Ak má

zákonodarca pri rozpočtovo hradených dávkach sociálneho zabezpečenia široký priestor na

uváženie, tak pri predmetnom príplatku je tento priestor ešte širší. V rámci tohto priestoru si

zákonodarca počínal plne legitímne a nearbitrárne.

14. Z hľadiska kontextu zníženia príplatku je veľmi dôležité upozorniť na to, že

k pôvodnému radikálnemu zvýšeniu príplatku nedošlo novelou zákona o prokurátoroch, ale

skutočnosťou, že od 1. januára 2004 vstúpil do účinnosti nový zákon o sociálnom poistení.

Ide teda o tzv. nepriamu novelu. Súčasťou novej koncepcie starobných dôchodkov je aj

zvýšenie zásluhovosti a odstránenie horného limitu výšky starobných dôchodkov. Ako už

bolo uvedené, vzorec výpočtu výšky pôvodného príplatku bol násobkom výšky starobného

dôchodku. Spojením nového, štedrejšieho výpočtu starobného dôchodku so vzorcom

príplatku, ktorý bol zosúladený zo , sa výška príplatku podstatne

zvýšila. Priamym úmyslom zákonodarcu bolo teda zmeniť koncepciu starobného dôchodku,

nie zvýšiť príplatok k dôchodku prokurátora. Zákonodarca napadnutou novelou reagoval na

novú koncepciu, koncepciu dôchodkového poistenia, a to nie „prvoplánovo“ prostým

znížením násobku starobného dôchodku, ale celkovou zmenou koncepcie príplatku.

Nepochybne účel novely spočíval aj v znížení nárokov na finančné prostriedky zo štátneho

rozpočtu. Zákonodarca novelou legitímne odstránil neadekvátny motív k odchodu do

dôchodku spočívajúci v extrémne vysokom príspevku. Taktiež rozumne zaviedol koncept

„prokurátorskej zásluhovosti“, pretože príplatok je násobkom praxe a priemerného platu

prokurátora, a nie násobkom praxe a starobného dôchodku, ktorý mohol byť našetrený aj

iným spôsobom než výkonom funkcie prokurátora, napr. v súkromnej sfére. Dôvodová

správa v tejto súvislosti uvádza, že výmera dôchodku nemusí súvisieť iba s výkonom

funkcie prokurátora. Možno konštatovať, že zákonodarca neznížil arbitrárne príspevok,

ktorý by predtým vedome novelou zákona o prokurátoroch zvýšil, ale nastavil napadnutou

novelou nové pravidlá prispôsobené aktuálnemu konceptu sociálneho poistenia.

Vychádzajúc zo súčasného právneho stavu možno dôvodne predpokladať jeho trvácnosť.

15. Ústavný súd si vyžiadal spisy prerušených konaní, aby sa v rámci konkrétnej

kontroly oboznámil s konkrétnymi okolnosťami veci. Žalobkyňa v prerušenom konaní pred

Krajským súdom v Banskej Bystrici ukončila služobný pomer s prokuratúrou

k 30. septembru 2004. K 1. októbru 2004 jej bol priznaný starobný dôchodok vo výške

22 580 Sk a príplatok k dôchodku 32 318 Sk. Už k 1. decembru 2004 boli tieto sumy

valorizované na hodnoty 23 348 Sk, resp. 33 417 Sk. K 1. januáru 2005 bol príplatok za

výkon funkcie prokurátora žalobkyni stanovený na 18 131 Sk. Spolu so starobným

dôchodkom presahuje poberaná suma 41 000 Sk. Možno nadviazať a upresniť, že pôvodná

výška príplatku bola násobkom počtu odpracovaných rokov vyjadrených v decimálnej

sústave (v prípade tejto žalobkyne 38 rokov a 2 mesiace je v decimálnom vyjadrení 38,17

roka; maximálny počet rokov obmedzil zákon na 40), výšky starobného dôchodku

a bezrozmerného faktora 3,75 %. Nový príplatok je násobkom počtu odpracovaných rokov

vyjadrených v decimálnej sústave, priemerného platu prokurátora a bezrozmerného faktora

0,8 %. V súčasnosti je priemerný plat prokurátora 61 000 Sk, a tak aktuálny príplatok

žalobkyne je 61 000 x 0, 8 % x 38,17 = 18 627 Sk.

16. Žalobca v prerušenom konaní pred Krajským súdom v Banskej Bystrici ukončil

služobný pomer s prokuratúrou k 31. januáru 2004. K 1. februáru 2004 mu bol priznaný

starobný dôchodok vo výške 17 934 Sk a príplatok k dôchodku 25 164 Sk. Už

k 1. decembru 2004 boli sumy valorizované na hodnoty 18 544 Sk, resp. 26 020 Sk.

K 1. januáru 2005 bol príplatok za výkon funkcie prokurátora žalobcovi stanovený na

17 775 Sk.

17. Žalobca v prerušenom konaní pred Krajským súdom v Bratislave ukončil

služobný pomer s prokuratúrou k 15. januáru 2004. K 16. januáru 2004 mu bol priznaný

starobný dôchodok vo výške 22 787 Sk a príplatok k dôchodku 34 181 Sk. Už k 1. februáru

2004 boli sumy valorizované na hodnoty 23 699 Sk, resp. 35 549 Sk a k 1. decembru 2004

boli sumy valorizované na hodnoty 24 560 Sk, resp. 36 758 Sk. K 1. januáru 2005 bol

príplatok za výkon funkcie prokurátora žalobcovi stanovený na 17 240 Sk.

18. U žalobcu v prerušenom konaní pred Krajským súdom v Trenčíne boli v spise

k dispozícii len údaje o výške samotného príplatku, ktorý bol k 21. januáru 2004 18 408 Sk

a k 1. februáru 19 145 Sk. K 1. januáru 2005 bol príplatok za výkon funkcie prokurátora

žalobcovi stanovený na 16 127 Sk.

19. Absolútne hodnoty samotnej výšky dočasne vyplácaného príplatku, ako aj ich

pomer k starobnému dôchodku indikujú, že išlo o zhodu špecifických okolností, nie

o dlhodobý zámer zákonodarcu. Výška príplatku aj po úprave, nielen spolu so starobným

dôchodkom (maximálny starobný dôchodok podľa ostatného znenia

neprevyšoval 10 000 Sk), ale aj sama osebe garantuje životnú úroveň, ktorá nemôže

znamenať riziko ohrozenia ľudskej dôstojnosti, ba naopak ju možno označiť priam za

veľkorysú. Z okolností predmetnej veci sa možno dôvodne domnievať, že žalobcovia sa

možno rozhodli načasovať svoj odchod do starobného dôchodku na rok 2004 súc

motivovaní unikátnou výškou príplatku spolu so starobným dôchodkom. Jeden zo žalobcov

uviedol, že ak by vedel, že bude prijaté napadnuté ustanovenie, tak by zvážil pokračovanie

v práci, čím by si zvýšil základ pre výpočet dôchodku. Ľudské sklamanie žalobcov však

nemožno v tomto prípade zamieňať s legitímnym očakávaním ako kategóriou právnej istoty

ani s nadobudnutými právami či retroaktivitou.

20. Krajský súd v Bratislave bez bližšej konkretizácie namietal aj porušenie

ústavného princípu rovnosti.

Podľa a 2 ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.

Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu

na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie,

národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod

alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo

znevýhodňovať.

Hneď na prvý pohľad možno ťažko nájsť skupinu prokurátorov, ktorú by

so žalobcami bolo možné porovnávať na báze zmysluplného komparátora. Žalobca

argumentuje skutočnosťou, že napadnutá novela je vo vzťahu k prokurátorom, ktorí odišli

do dôchodku po 1. januári 2004, diskriminujúca, pretože pre nich nezaručuje rovnaké

štartovacie šance, aké majú prokurátori odchádzajúci do dôchodku po 1. januári 2005, a to

vzhľadom na výšku ich platov a výpočet dôchodku. Presný opak je pravdou. Z časti

napadnutého ustanovenia slovného spojenia „na účely určenia výšky týchto príplatkov sa

započíta bez obmedzenia ustanoveného v § 135 ods. 1 [správne má byť § 135 ods. 3 zákona

o prokurátoroch – porov. vyjadrenie vlády v bode I/9 nálezu] celá započítateľná prax, ktorá

bola započítaná na účely príplatku k dôchodku podľa doterajších predpisov“ vyplýva pre

poberateľov pôvodného príplatku veľkorysejší vzorec výpočtu, než pre kolegov –

prokurátorov, ktorým zanikol služobný pomer a majú nárok na výplatu starobného

dôchodku po 1. januári 2005, pričom majú rovnaký počet (odpracovaných) rokov výkonu

funkcie prokurátora. Uvedené možno vysvetliť na žalobkyni s praxou 38,17 roka. Jej

príplatok za výkon funkcie je počítaný na základe dĺžky praxe 38,17 roka, avšak kolega

s rovnakou praxou, ktorý by odišiel do dôchodku po 1. januári 2005, dostane príplatok

vypočítaný z rovnakého priemerného platu prokurátora, ale s maximálne započítateľnou

praxou len 35 rokov („Príplatok za výkon funkcie prokurátora patrí prokurátorovi najviac za

35 rokov výkonu funkcie prokurátora.“ – § 135 ods. 3 zákona o prokurátoroch). Ak by

z teoretického hľadiska ústavný súd ignoroval otázku kvalifikovaného kritéria rovnosti

a akcesority, možno prisvedčiť vláde, že napadnuté ustanovenie je skôr návratom k princípu

rovnosti, než jeho popretím, pričom k tomu možno navyše dodať, že prokurátori z režimu

roka 2004 sú dokonca mierne privilegovaní. Dané riešenie vyznačujúce sa miernym

privilegovaním je aj dôkazom nearbitrárneho prístupu zákonodarcu a je priateľské aj

vo vzťahu k „legitímnemu očakávaniu“.

21. Krajský súd v Bratislave taktiež bez bližšej konkretizácie namietal aj porušenie

ústavného práva na pokojné užívanie majetku.

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

Žalobca argumentuje skutočnosťou, že legálne priznaný príplatok k dôchodku bol

evidentne jeho majetkom, s ktorým trvalo počítal. Jeho neodôvodnené odňatie a podstatné

zníženie je vážnym porušením práva žalobcu na nerušenú držbu majetku. Ústavný súd dáva

v tejto súvislosti do pozornosti rozhodnutie ESĽP o prijateľnosti z 20. novembra 2006

vo veci Miroslav Chroust v. Česká republika (sťažnosť č. 4295/03; dostupné na internete:

<http://www.echr.coe.int/echr/en/hudoc>). V roku 1994 rozhodlo Ministerstvo vnútra

Českej republiky o tom, že sa sťažovateľovi priznáva príspevok za službu. V roku 2000

riaditeľ Bezpečnostnej informačnej služby rozhodol, že sťažovateľovi príspevok s účinkom

ex nunc neprináleží, pretože sa zistilo, že sťažovateľovi príspevok od začiatku vôbec

nepatril. Česká vláda argumentovala, že nejde o „possession“ v zmysle článku 1

dodatkového protokolu, pretože neboli splnené zákonné podmienky na priznanie príspevku.

Európsky súd pre ľudské práva naopak konštatoval, že sťažovateľ mal všetky dôvody veriť,

dobromyseľne, že po dosiahnutí stanoveného veku bude poberateľom príspevku. Podľa

ESĽP nie je v tejto súvislosti dôležité, že sťažovateľ nadobudol príspevok na základe

chybného rozhodnutia, pretože ak ide o ochranu zákonom priznaných „privilégií“, je

Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

aplikovateľný, ak dané privilégiá vzbudzujú legitímne očakávanie na získanie vlastníctva.

To sa dialo práve v rokoch 1994-2000, keď mal sťažovateľ legitímne očakávanie na

získanie majetku. Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že čl. 1 dodatkového

protokolu je aplikovateľný na riešenie otázky odobratia vyplácaného príspevku. Európsky

súd pre ľudské práva ďalej upozornil, že daný príspevok nie je dávkou sociálneho

zabezpečenia, ale že ide o dávku súvisiacu s charakterom práce. Konštatoval, že patrí do

kompetencie národných orgánov určiť v danej veci rozsah legislatívy, pričom nebola zistená

žiadna arbitrárnosť národných orgánov pri výklade relevantného ustanovenia zákona. Na

základe uvedeného odmietol ESĽP sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, a teda neprijateľnú

na ďalšie konanie (porov. Kmec, J.: Evropský soud pro lidská práva - listopad a prosinec

2006, Soudní rozhledy 2/2007, s. 77 a nasl.). Ústavný súd vychádzajúc z optiky ESĽP

konštatuje, že na predmetnú vec je aplikovateľný , ale vzhľadom na už

konštatovanú justifikovanosť prijatej novely nedošlo k nesúladu s označeným ustanovením.

Ústavný súd upozorňuje, že na tomto mieste išlo o odlišné legitímne očakávanie, než akým

je v náleze testovaná napadnutá úprava.

22. K štrasburskej judikatúre možno navyše doplniť, že ESĽP v doterajšej

rozhodovacej činnosti chránil „dôchodkový“ majetok hlavne v súvislosti s kvalifikovanou

nerovnosťou podľa čl. 14 dohovoru. Prerokúvaná vec nenesie žiadne znaky podobné týmto

prípadom, ktoré dosiaľ ESĽP rozhodoval (napr. rozsudok Gaygusuz v. Austria,

16. septembra 1996, sťažnosť č. 17371/90; rozsudok Stec and Others v United Kingdom,

12. apríl 2006, sťažnosti č. 65731/01 a 65900/01). Taktiež v predmetnom prípade nedošlo

k nevyplateniu priznanej dávky (porov. Burdov v. Russia, 7. máj 2002, sťažnosť

č. 59498/00).

23. Ústavný súd vychádzajúc z uvedenej argumentácie v závere konštatuje, že

napadnuté ustanovenie nemá znaky pravej retroaktivity, nenarúša nadobudnuté práva

a nenarúša legitímne očakávanie, pretože predchádzajúca právna úprava nemohla takéto

legitímne očakávanie vzbudiť. Napadnutá úprava je napokon plne súladná aj s ústavným

princípom rovnosti a právom na pokojné užívanie majetku.

24. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

25. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd nevyhovel návrhu krajských súdov,

rozhodnutia generálnej prokuratúry treba považovať za zákonné a súladné s .

Podľa sa k rozhodnutiu pripája odlišné

stanovisko sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júna 2009