Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 6 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (11)PL. ÚS 126/07
PDF · 378.56 KB
No categories available
PL. ÚS 126/07
Legal thesis Official
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. júla 2008 v pléne
zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jána Auxta, Petra Brňáka,
Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Sergeja Kohuta, Jána Lubyho,
Milana Ľalíka, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa
Tkáčika o návrhu skupiny 32 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpených
advokátom JUDr. R. P., PhD., B., o súlade § 39a ods. 1 a 2 zákona č. 596/2003 Z. z.
o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 4 a čl. 65 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky takto
rozhodol:
Návrhu skupiny 32 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky
n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 21. februára
2007 doručený návrh skupiny 32 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky,
zastúpených advokátom JUDr. R. P., PhD., B. (ďalej len „navrhovateľ“), na začatie konania
o súlade § 39a ods. 1 a 2 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej
samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 689/2006 Z. z.,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných
škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona
č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení
niektorých zákonom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 596/2003 Z. z.“),
s čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 4 a čl. 65 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).
Navrhovateľ odôvodňuje návrh na začatie konania o súlade tým, že Národná rada
Slovenskej republiky (ďalej aj „národná rada“) schválila od 1. januára 2007 zmenu
financovania súkromných a cirkevných základných umeleckých škôl (ďalej aj „neštátne
ZUŠ“) a súkromných a cirkevných neštátnych zariadení (ďalej aj „neštátne školské
zariadenia“).
Navrhovateľ vo svojom návrhu okrem iného uviedol:
«Spôsob financovania základných umeleckých škôl a školských zariadení upravuje
zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 597/2003 Z. z.“).
... Pred účinnosťou poslednej novely tohto zákona, teda do 31. decembra 2006,
financovanie výchovno-vzdelávacieho procesu a prevádzky neštátnych ZUŠ zabezpečoval
štát zo štátneho rozpočtu a štát tiež prispieval na financovanie neštátnych školských
zariadení. Financovanie verejných ZUŠ a školských zariadení, teda tých, ktoré sú
v zriaďovateľskej pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku, zabezpečuje ich
zriaďovateľ.
Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“ alebo
„parlament“) schválila koncom roku 2006 zákon č. 689/2006 Z. z., ktorý novelizoval (i)
zákon č. 597/2003 Z. z. a (ii) zákon č. 596/2003 Z. z. Schválením tejto právnej úpravy boli
s účinnosťou od 1. januára 2007 neštátne ZUŠ a neštátne školské zariadenia vypustené
z pôsobnosti zákona č. 597/2003 Z. z. a došlo k zmene spôsobu ich financovania. Zmenu
financovania zákonodarca vykonal tak, že do zákona č. 596/2003 Z. z. doplnil povinnosť
obce [§ 6 ods. 12 písm. b)], resp. samosprávneho kraja [§ 9 ods. 12 písm. b)] poskytnúť
neštátnym ZUŠ a neštátnym školským zariadeniam na ich žiadosť dotáciu na mzdy
a prevádzku.
O túto dotáciu môže požiadať zriaďovateľ takej neštátnej ZUŠ alebo školského
zariadenia, (i) ktoré je na území tej-ktorej obce, resp. samosprávneho kraja, (ii) ktorého
zriaďovateľom môže byť aj obec, resp. vyšší územný celok alebo krajský školský úrad.
Dotácia sa prideľuje na žiaka (i) do 15 rokov veku, ak ide o obec alebo (ii) nad 15 rokov
veku, ak ide o vyšší územný celok.
Podľa § 6 ods. 12 písm. b), resp. § 9 ods. 12 písm. b) zákona č. 596/2003 Z. z.
sa dotácia poskytuje z prostriedkov poukázaných podľa osobitného predpisu. Týmto
predpisom je zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej
samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon
č. 564/2004 Z. z. ustanovuje percentuálny podiel obce a vyššieho územného celku na výnose
z daní z príjmov fyzických osôb, pričom podľa zákona tento výnos je príjmom obce (§ 2),
resp. vyššieho územného celku (§ 3). Kritériá, podľa ktorých sa výnos rozdeľuje medzi
jednotlivé obce, resp. vyššie územné celky, sú v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 564/2004 Z. z.
ustanovené nariadením vlády Slovenskej republiky č. 668/2004 Z. z. v znení neskorších
predpisov. Kritériá, podľa ktorých sa výnos z dane rozdeľuje medzi obce a vyššie územné
celky zohľadňujú najmä počet obyvateľov v kombinácii s iným kritériom vo vzťahu
k obyvateľom (napr. vek). Vo vzťahu k predmetu tohto návrhu je vhodné spomenúť,
že jedným z kritérií na rozdeľovanie výnosu, ak ide o obce, je aj počet žiakov ZUŠ
a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti obce.
Financovanie neštátnych ZUŠ a neštátnych školských zariadení tak zákonodarca
preniesol s účinnosťou od 1. januára 2007 na obce a vyššie územné celky, podľa vyššie
uvedených podmienok. Považujeme za potrebné pripomenúť, že ani obec a ani vyšší územný
celok nemajú vo vzťahu k týmto ZUŠ a školským zariadeniam zriaďovateľskú pôsobnosť,
keďže ide o subjekty zriaďované osobami súkromného práva, resp. cirkvami
a náboženskými spoločnosťami.
Quasi prechodným ustanovením § 39a ods. 1 a 2 zákona č. 596/2003 Z. z.
zákonodarca na časovo obmedzené obdobie rokov 2007 až 2009 ustanovil povinnosť obcí
a vyšších územných celkov poskytnúť zriaďovateľom (i) ak ide o obec, najmenej 90 %
prostriedkov vypočítaných podľa § 2 ods. 1 písm. c) nariadenia vlády č. 668/2004 Z. z. a (ii)
ak ide o vyšší územný celok, najmenej 90 % sumy, ktorá pripadá na žiaka ZUŠ alebo
školského zariadenia v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti alebo najmenej sumu, ktorú
je povinná poskytnúť obec.
Týmito ustanoveniami zákonodarca zaviedol osobitné pravidlá financovania
neštátnych ZUŠ a neštátnych školských zariadení, ktorých platnosť a účinnosť obmedzil
dobou troch rokov, keď na toto obdobie ustanovil určitú sumu, ktorú je obec, resp. vyšší
územný celok ako dotáciu povinný poskytnúť. ...
Ustanovenie § 39a ods. 1 a 2 predstavuje nútené obmedzenie vlastníckeho práva
samosprávnych entít vo vzťahu k ich vlastným príjmom, finančným prostriedkom preto, že
direktívne ustanovuje (i) jediný možný účel použitia týchto prostriedkov a zároveň (ii) sumu,
v akej sa majú tieto prostriedky na predmetný účel použiť. ...
Skutočnosť, že k nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva, ku ktorému vedie
aplikácia ustanovení § 39 ods. 1 a 2, dochádza priamo zákonom a nie na jeho základe,
je podľa navrhovateľa zrejmá. ... nie je splnená ani podmienka primeranej náhrady.
Vzhľadom na to, že nútené obmedzenie je vykonané zákonom, orgánom, ktorý nútené
obmedzenie vlastníckeho práva vykonal je národná rada. Absencia procesu na základe
zákona, vedúceho k takémuto zásahu do vlastníckeho práva, sa prejavuje aj v absencii
primeranej náhrady za takýto zásah. Na tejto skutočnosti nie je spôsobilým nič zmeniť ani
fakt, že vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 72/2007 z 24. januára 2007 priznala
samostatným entitám mimoriadnu dotáciu na financovanie samosprávnych pôsobností,
súvisiacich s financovaním neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských
zariadení. ...
Napadnuté ustanovenia... označené ako prechodné ustanovenia, sú postihnuté
viacerými nedostatkami, ktoré... zakladajú rozpor s princípom právnej istoty ako integrálnej
súčasti právneho štátu.
Prechodné ustanovenia slúžia na úpravu režimu intertemporality... Úprava, ktorú
obsahujú napadnuté ustanovenia, však nepredstavuje novú úpravu, ktorá sa má prechodne
použiť na vzťahy založené skoršou právnou úpravou, ale osobitnú, špeciálnu úpravu
s obmedzenou dobou platnosti. Zatiaľ čo ustanovenia § 6 ods. 12 písm. b) a § 9 ods. 12
písm. b) zákona č. 596/2003 Z. z. ponechávajú na úvahe príslušnej samosprávnej entity,
v akej výške poskytne zriaďovateľovi neštátneho školského zariadenia dotáciu, napadnuté
ustanovenia § 39a ods. 1 a 2 túto výšku direktívne určujú. ...
V danom prípade... nejde o riešenie stretu skoršej a neskoršej právnej úpravy,
ale o dve „nové“, neskoršie úpravy, z ktorých jedna predstavuje vo vzťahu k tej druhej lex
specialis s konkrétnou dobou platnosti. Inými slovami, v prípade napadnutých ustanovení
ide napriek označeniu „prechodné ustanovenia“ o regulárnu materiálnu úpravu
konkrétnych právnych vzťahov, v ktorej je zakomponovaný vnútorný dôvod zániku platnosti
právnej normy, spočívajúci v uplynutí konkrétnej, zákonom ustanovenej doby platnosti.
Tým, že zákonodarca napadnuté ustanovenia... označil ako ustanovenia prechodné
a v ich dikcii výslovne odkazuje na § 6, resp. § 9 ods. 12 písm. b), však obsah právnych
vzťahov, ktoré nimi upravuje výrazne znejasnil. ...
Bez ohľadu na frekvenciu výskytu takejto legislatívnej techniky v domácom právnom
prostredí je možné dospieť k záveru, že popretím základných doktrinálnych aj
praxeologických východísk pri úprave režimu intertemporality zákonodarca výrazne oslabil
zrozumiteľnosť a jednoznačnosť zvolenej právnej úpravy ako súčasť princípu právnej
istoty.»
Ústavný súd po predbežnom prerokovaní návrhu 14. novembra 2007 prijal návrh na
ďalšie konanie, pričom návrhu navrhovateľa na pozastavenie účinnosti napadnutých
ustanovení zákona č. 596/2003 Z. z. nevyhovel.
Po prijatí návrhu na ďalšie konanie ústavný súd vyzval národnú radu a vládu
Slovenskej republiky zastúpenú podpredsedom vlády Slovenskej republiky a ministrom
spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“) na vyjadrenie
k návrhu a oznámenie, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo verejné pojednávanie. Na
vyjadrenie k verejnému pojednávaniu vyzval ústavný súd aj navrhovateľa.
Národná rada v odpovedi na výzvu doručenú ústavnému súdu 28. januára 2008
oznámila, že na ústnom pojednávaní netrvá, a vo svojom stanovisku k návrhu navrhovateľa
uviedla: „... Podľa čl. 65 ods. 1 ústavy obec a vyšší územný celok sú právnické osoby, ktoré
za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodária s vlastným majetkom
a so svojimi finančnými prostriedkami. V súlade s čl. 68 ods. 2 ústavy povinnosti
a obmedzenia pri výkone územnej samosprávy možno obci a vyššiemu územnému celku
ukladať zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy podľa čl. 7 ods. 5. Z charakteru obce
a vyššieho územného celku ako samostatných samosprávnych územných a správnych celkov
vyplýva, že majú postavenie právnickej osoby, t. j. subjektu, ktorý má spôsobilosť mať práva
a povinnosti, spôsobilosť na právne úkony a v tej súvislosti aj právo samostatne hospodáriť
s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami. Ústavné vymedzenie však
nepredpokladá absolútnu samostatnosť obcí a vyšších územných celkov pri
hospodárení s vlastným majetkom a finančnými prostriedkami, ale predmetná ústavná
norma umožňuje zákonodarcovi upraviť podmienky hospodárenia zákonom. Som toho
názoru, že podmienky upravené v ustanovení § 39a ods. 1 a 2 sú konformné s ustanovením
Podľa čl. 20 ods. 4 ústavy vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je
možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú
náhradu.
Keďže súčasťou vlastníckeho práva je aj právo disponovať so svojím majetkom,
možno povinnosť ustanovenú v § 39a ods. 1 a 2 zákona č. 596/2003 Z. z. vnímať do istej
miery ako obmedzenie vlastníckeho práva obce, resp. samosprávneho kraja
disponovať s časťou svojho majetku v období rokov 2007 až 2009. Nechávame na
posúdení ústavného súdu, či predmetné ustanovenia spĺňajú všetky podmienky, ktoré
vyžaduje čl. 20 ods. 4 ústavy.
Podľa čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny
štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.
V súlade s § 39a ods. 1 zákona č. 596/2003 Z. z. obec poskytne na roky 2007 až 2009
zriaďovateľovi podľa § 6 ods. 12 písm. b) finančné prostriedky najmenej vo výške 90%
objemu finančných prostriedkov vypočítaných podľa osobitného predpisu (nariadenie
vlády Slovenskej republiky č. 668/2004 Z. z. o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov
územnej samospráve v znení neskorších predpisov).
Podľa § 6 ods. 12 písm. b) zákona č. 596/2003 Z. z. obec poskytuje na základe žiadosti
zriaďovateľa z finančných prostriedkov poukázaných podľa osobitného predpisu (zákon
č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve
a o zmene a doplnení niektorých zákonov) dotácie na mzdy a prevádzku zriaďovateľovi
cirkevnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľovi cirkevného školského zariadenia,
zriaďovateľovi súkromnej základnej umeleckej školy a zriaďovateľovi súkromného školského
zariadenia; zriaďovateľ cirkevnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľ cirkevného
školského zariadenia, zriaďovateľ súkromnej základnej umeleckej školy a zriaďovateľ
súkromného školského zariadenia, ktoré sú zriadené na území obce, môže požiadať obec
o dotáciu na dieťa alebo žiaka do 15 rokov veku na mzdy a prevádzku takých základných
umeleckých škôl a školských zariadení, ktorých zriaďovateľom môže byť aj obec alebo
krajský školský úrad.
V súlade s § 39a ods. 2 zákona č. 596/2003 Z. z. samosprávny kraj poskytne na
roky 2007 až 2009 zriaďovateľovi podľa § 9 ods. 12 písm. b) finančné prostriedky
najmenej vo výške 90% objemu finančných prostriedkov pripadajúcich na žiaka základnej
umeleckej školy a školského zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávneho kraja
alebo najmenej vo výške 90% finančných prostriedkov vypočítaných podľa osobitného
predpisu, ak nemá zriadenú základnú umeleckú školu alebo nezriaďuje školské
zariadenie vo svojej zriad'ovateľskej pôsobnosti. Samosprávny kraj podľa § 9 ods. 12 písm.
b) zákona č. 596/2003 Z. z. poskytuje na základe žiadosti zriaďovateľa z finančných
prostriedkov poukázaných podľa osobitného predpisu (zákon č. 564/2004 Z. z. o
rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení
niektorých zákonov) dotácie na mzdy a prevádzku zriaďovateľovi cirkevnej základnej
umeleckej školy, zriaďovateľovi cirkevného školského zariadenia, zriaďovateľovi súkromnej
základnej umeleckej školy a zriaďovateľovi súkromného školského zariadenia; zriaďovateľ
cirkevnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľ cirkevného školského zariadenia,
zriaďovateľ súkromnej základnej umeleckej školy a zriaďovateľ súkromného školského
zariadenia, ktoré sú zriadené na území samosprávneho kraja, môže požiadať samosprávny
kraj o dotáciu na žiaka nad 15 rokov veku na mzdy a prevádzku takých základných
umeleckých škôl a školských zariadení, ktorých zriaďovateľom môže byť aj samosprávny kraj
alebo krajský školský úrad.
Nestotožňujem sa s názorom navrhovateľa, že prechodné ustanovenia obsiahnuté
v § 39a ods. 1 a 2 zákona č. 596/2003 Z. z. v spojitosti s ustanoveniami § 6 ods. 12 a § 9
ods. 12 sú v rozpore s princípom právnej istoty. Jednoznačne z nich vyplýva povinnosť obce,
resp. samosprávneho kraja poskytnúť z výnosu dane z rozpočtu obce, resp. samosprávneho
kraja na obdobie rokov 2007 až 2009 zriaďovateľovi súkromnej školy alebo školského
zariadenia alebo cirkevnej školy alebo školského zariadenia finančné prostriedky
vo výške najmenej 90 % objemu finančných prostriedkov vypočítaných podľa nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 668/2004 Z. z. na žiakov do 15 rokov veku (obec), resp. nad 15
rokov veku (samosprávny kraj), a to na základe žiadosti ich zriaďovateľov. Z ustanovenia
nevyplýva povinnosť obce poskytnúť uvedené finančné prostriedky priamo zo zákona bez
žiadosti zriaďovateľa. Vzhľadom na to, že zákonodarca ustanovil minimálnu výšku
finančných prostriedkov, ktorú musí obec, resp. samosprávny kraj poskytnúť zriaďovateľovi
súkromnej školy alebo školského zariadenia alebo zriaďovateľovi cirkevnej školy alebo
školského zariadenia, len na roky 2007 až 2009, boli ustanovenia § 39a ods. 1 a 2
zaradené medzi prechodné ustanovenia, čo však neznamená, že mechanizmus poskytnutia
finančných prostriedkov, bude podľa týchto ustanovení odlišný od ustanovení § 6 ods. 12,
resp. § 9 ods. 12 zákona č. 596/2003 Z. z. Odvolaním sa na tieto ustanovenia zákonodarca
práve ustanovil, že poskytnutie finančných prostriedkov je podmienené žiadosťou zo strany
zriaďovateľa súkromnej školy alebo školského zariadenia alebo zriaďovateľa cirkevnej
školy alebo školského zariadenia, a teda postup podľa napadnutých ustanovení sa
nebude odlišovať od postupu podľa ustanovení § 6 ods. 12 a § 9 ods. 12 zákona č. 596/2003
Z. z.“
Okrem toho národná rada zaslala ústavnému súdu vládny návrh zákona o štátnej
správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač
č. 361 z augusta 2003), vládny návrh zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl
a školských zariadení (tlač č. 362 z augusta 2003), ako aj vládny návrh zákona, ktorým sa
mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. a zákon č. 596/2003 Z. z. a ďalšie zákony (tlač č. 88
zo septembra 2006), vrátane dôvodovej správy, ako aj záznam z rozpravy národnej rady
k napadnutému zákonu.
Z dôvodovej správy k vládnemu návrhu zákona (tlač č. 88 zo septembra 2006),
ktorým sa mení a dopĺňa aj zákon č. 596/2003 Z. z., vyplýva:
«V ustanovení § 39a sa upravujú pravidlá poskytnutia finančných prostriedkov
neštátnemu zriaďovateľovi základnej umeleckej školy a zriaďovateľovi neštátneho
školského zariadenia podľa § 6 ods. 12 písm. b) zákona z výnosu dane z rozpočtu obce na
obdobie rokov 2007 až 2009 vo výške 85 % objemu finančných prostriedkov vypočítaných
podľa § 2 ods. 1 písm. c) prílohy č. 3 nariadenia vlády SR č. 668/2004 Z. z. na žiakov nad
15 rokov veku.
Upravujú sa pravidlá poskytnutia finančných prostriedkov neštátnemu zriaďovateľovi
základnej umeleckej školy a zriaďovateľovi neštátneho školského zariadenia podľa § 9
ods. 12 písm. b) zákona z výnosu dane z rozpočtu samosprávneho kraja na obdobie
rokov 2007 až 2009 vo výške 85 % objemu finančných prostriedkov pripadajúcich na
žiaka základnej umeleckej školy alebo najmenej vo výške 85 % prostriedkov
(schválené „vo výške najmenej 90 % prostriedkov“, pozn.) podľa § 2 ods. 1 písm. c)
prílohy č. 3 nariadenia vlády SR č. 668/2004 Z. z. na žiakov nad 15 rokov veku, ak
nemá zriadenú základnú umeleckú školu alebo nezriaďuje školské zariadenie vo svojej
zriaďovateľskej pôsobnosti (§ 9 ods. 2 zákona)“.
Cieľom návrhu zákona je vypustiť zo zákona č. 597/2003 Z. z. financovanie
neštátnych základných umeleckých škôl, neštátnych špeciálnych základných umeleckých
škôl, neštátnych školských zariadení a neštátnych špeciálnych školských zariadení
a ustanoviť ich financovanie v súlade s princípmi fiškálnej decentralizácie, t. j. z výnosu
dane obcí a vyšších územných celkov.
V roku 2005 nastala systémová chyba vo financovaní neštátnych základných
umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení tým ,že ich financovanie sa uskutočňuje
z kapitoly MŠ SR. Skutočnosť spôsobila také anomálie, že obce a územné celky sa zbavujú
zriaďovateľskej pôsobnosti, ZUŠ a školské zariadenia rušia a iniciujú ich transformáciu na
neštátne. Týmito krokmi sa stane to, že financovanie týchto „transformovaných ZUŠ
a školských zariadení“ sa uskutočňuje z kapitoly MŠ SR, pričom podiel výnosu dane obciam
a vyšším územným celkom sa neznižuje. Aby MŠ SR mohlo zabezpečiť financovanie
neštátnych ZUŠ a neštátnych školských zariadení, musí o potrebnú finančnú čiastku
znižovať objem finančných prostriedkov určených na normatívne financovanie žiakov
základných a stredných škôl. Medziročný nárast takto použitých finančných prostriedkov je
v roku 2006 oproti roku 2005 cca 72 mil. Sk. Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné nami
navrhovanú systémovú zmenu uskutočniť čo v najkratšom čase, t. j. od januára 2007.»
Minister spravodlivosti tiež netrval na ústnom prerokovaní veci a v stanovisku
uviedol:
„Vláda Slovenskej republiky zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej
republiky navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní o tomto návrhu vyniesol
nasledovný nález:
Návrhu na začatie konania sa nevyhovuje.
Vláda Slovenskej republiky zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej
republiky súhlasí, aby Ústavný súd Slovenskej republiky v súlade s ust. § 30 ods. 2 zákona
č. 38/1993 Z. z. upustil od ústneho pojednávania.“
Vo svojom stanovisku minister spravodlivosti ďalej uviedol:
«Rozdiely vo financovaní súkromných a cirkevných základných umeleckých škôl
(ďalej len neštátnych ZUŠ ) a súkromných a cirkevných školských zariadení (ďalej len
neštátne školské zariadenia) nastali s účinnosťou zákona č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom
určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 171/2005 Z. z. (ďalej len „zákon č. 564/2004 Z. z.“), ktorý
v čl. III. novelizoval zákon č. 597/2003 Z. z. Od účinnosti novely v roku 2005 boli neštátne
ZUŠ a neštátne školské zariadenia financované v zmysle zákona č. 597/2003 Z. z., t. j.
z rozpočtovej kapitoly Ministerstva školstva Slovenskej republiky a základné umelecké školy
a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a vyšších územných celkov boli
financované z výnosu dane z príjmov územnej samospráve.
Už v roku 2005, v prvom roku fiškálnej decentralizácie viaceré obce a samosprávne
kraje zrušovali základné umelecké školy a školské zariadenia, ktorých boli zriaďovateľmi.
Namiesto týchto zrušených základných umeleckých škôl a školských zariadení vznikali
neštátne ZUŠ a neštátne školské zariadenia, ktoré okrem dotácií zo štátneho rozpočtu
vyberali na svoju činnosť aj finančné prostriedky od rodičov detí a žiakov, ktorí ich
navštevovali. Týmto vznikala nerovnosť u rodičov detí a žiakov najmä zo slabšieho
sociálneho prostredia, ktorým bola znemožnená účasť detí a žiakov v neštátnych ZUŠ alebo
neštátnych školských zariadeniach z dôvodu zvýšenia finančných prostriedkov za ich účasť
v týchto neštátnych ZUŠ a neštátnych školských zariadeniach.
Cieľom zákona č. 689/2006 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z.
o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších
predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve
a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 689/2006 Z. z.") bolo zosúladiť spôsob financovania
základných umeleckých škôl a školských zariadení bez ohľadu na zriaďovateľa s princípmi
fiškálnej decentralizácie.
„Z právneho hľadiska je nesprávne tvrdenie navrhovateľa, že obec ani VÚC nemajú
vo vzťahu k neštátnym ZUŠ a neštátnym školským zariadeniam žiadnu pôsobnosť, pretože
podľa
§ 6 ods. 12 písm. b) zákona č. 596/2003 Z. z. obec poskytuje na základe žiadosti
zriaďovateľa neštátnych ZUŠ a neštátnych školských zariadení dotáciu na mzdy a
prevádzku zriaďovateľovi neštátnych ZUŠ a neštátnych školských zariadení z finančných
prostriedkov poukázaných z výnosu dane, a podľa
§ 9 ods. 12 písm. b) zákona č. 596/2003 Z. z. samosprávny kraj poskytuje na základe
žiadosti zriaďovateľa neštátnych ZUŠ a neštátnych školských zariadení dotáciu na mzdy
a prevádzku zriaďovateľovi neštátnych ZUŠ a neštátnych školských zariadení z finančných
prostriedkov poukázaných z výnosu dane,
ďalej podľa
§ 6 ods. 22 zákona č. 596/2003 Z. z. obec vykonáva finančnú kontrolu na úseku
hospodárenia s finančnými prostriedkami pridelenými podľa odseku 12 a kontroluje
efektívnosť a účelnosť ich využitia,
a podľa
§ 9 ods. 17 zákona č. 596/2003 Z. z. samosprávny kraj vykonáva kontrolu na úseku
hospodárenia s finančnými prostriedkami predelenými podľa odseku 12 a kontroluje
efektívnosť a účelnosť ich využitia,
a ďalej podľa
§ 16 ods. 1 písm. k) zákona č. 596/2003 Z. z. obec dáva súhlas na zaradenie do siete škôl
a školských zariadení, ak ide o neštátne základné umelecké školy a neštátne školské
zariadenia na území obce pre deti a žiakov do 15 rokov veku,
a podľa
§ 16 ods. 1 písm. I) zákona č. 596/2003 2. z. samosprávny kraj dáva súhlas na zaradenie do
siete škôl a školských zariadení, ak ide o neštátne základné umelecké školy a neštátne
školské zariadenia na území obce pre žiakov nad 15 rokov veku.
Ustanoveniami § 39a ods. 1 a 2 zákona č. 596/2003 Z. z. zákonodarca nezaviedol
osobitné pravidlá financovania neštátnych ZUŠ a neštátnych školských zariadení, ale
naopak zjednotil financovanie základných umeleckých škôl a školských zariadení bez
ohľadu na zriaďovateľa v súlade s princípmi fiškálnej decentralizácie.
Prechodné obdobie troch rokov podľa § 39a ods. 1 a 2 zákona č. 596/2003 Z. z. je
ustanovené hlavne z toho dôvodu, aby vytvorili pravidlá vzájomnej spolupráce pri
poskytovaní finančných prostriedkov medzi zriaďovateľmi neštátnych ZUŠ alebo neštátnych
školských zariadení a obcami alebo VÚC. Zároveň týmto ustanovením sa sledovalo, aby
nebola porušená právna istota a aby sa vytvorili ďalšie predpoklady zabezpečujúce ďalší
rozvoj neštátnych ZUŠ a neštátnych školských zariadení smerujúcich v prospech všetkých
obyvateľov príslušných obcí a VÚC.
Navrhovateľ namieta rozpor a tým aj protiústavnosť § 39a ods. 1 a 2 zákona
č. 596/2003 Z. Z. s
a) čl. 1 ods. 1 Ústavy SR
b) čl. 65 ods. 1 Ústavy SR
c) čl. 20 ods. 4 Ústavy SR
Ad a) Princíp právneho štátu je porušený podľa navrhovateľa
- nezrozumiteľnosťou a nejednotnosťou právnej úpravy
- nevhodnosťou zaradenia právnej normy medzi prechodné ustanovenia (s tým samozrejme
možno súhlasiť, ale neexistuje precedens, podľa ktorého by porušenie legislatívnych
pravidiel upravených v terciálnej právnej norme bolo protiústavné - opačný výklad by
znamenal to, že ak zákon odporuje uzneseniu vlády je protiústavný),
- skrátením legislatívnej doby na tri dni (vacatio legis je upravená ako zákonná zásada a
nie ako ústavný princíp a preto nemožno tvrdiť, že zákon je
protiústavný, ak nie celkom vyhovuje, avšak priamo neodporuje inému zákonu - k tomu je
konštantná judikatúra Ústavného súdu SR).
Ad b) Zákonodarca mal porušiť základný ústavný princíp územnej samosprávy tým,
že postupoval podľa článku 65 Ústavy SR. ktorá priamo zverila zákonodarcovi ústavnú
možnosť určovať rozsah a podmienky hospodárenia s finančnými prostriedkami.
Navrhovateľ správne tvrdí, že táto možnosť by nemala byť zneužitá takým spôsobom, že by
poprela samotnú podstatu majetkoprávnej autonómie „samosprávnej entity“, avšak je
otázka, že či tým, že predpísala na určité obdobie prefinancovanie neštátnych ZUŠ
a neštátnych školských zariadení z prostriedkov získaných z verejných zdrojov tak úplne
zlikvidovala podstatu územnej samosprávy. Principiálne by takéto kroky vo veľkom rozsahu
(aj v iných oblastiach) mohli narušiť zmysel územnej autonómie. Treba však upozorniť na
to, že princíp územnej samosprávy nemá prirodzenoprávny charakter (napríklad ako je
tomu v prípade ľudských práv), ale jeho obsah a rozsah je zverený do rúk politickej moci
v štáte. Táto politická moc v zásade môže širokou voľnou úvahou rozhodnúť, či bude štát
centralizovaný alebo decentralizovaný a v akom rozsahu v rámci decentralizácie bude časť
štátnej správy prenesená na územnú samosprávu. V tomto bode teda treba zásadne odlíšiť
ústavnosť od parlamentnej demokracie alebo inými slovami článok 1 Ústavy Slovenskej
republiky od článku 65 Ústavy Slovenskej republiky.
Ad c) Tu treba súhlasiť s navrhovateľom, že do vlastníckeho práva bolo zasiahnuté
jeho núteným obmedzením v zmysle článku 20 ods. 4 Ústavy SR. Ide o to, či tento zásah
sledoval legitímny cieľ, bol legálny, primeraný a nevyhnutný v demokratickej spoločnosti.
Legitímnosť cieľa' navrhovateľ nespochybňuje. Problémom je, že tak urobil priamo
zákonom a nie na základe zákona. Tento argument je možné spochybniť práve priamou
ústavnou možnosťou zasiahnuť do výkonu územnej samosprávy (čl. 67), čo možno chápať
v porovnaní s požiadavkou kladenou v článku 20 ods. 4 („na základe zákona“) ako lex
specialis.
Posledná námietka sa týka absencie náhrady. Tu treba zohľadniť dve skutočnosti,
a to
- ide o obmedzenie vlastníckeho práva k verejným zdrojom (výška náhrady nemusí byť
rovnaká, ale nižšia ako v prípade zásahu do súkromného práva),
- k náhrade fakticky došlo a na veci nemení nič námietka, že tento spôsob náhrady je
nenárokovateľný.»
II.
K namietanému nesúladu § 39a ods. 1 a 2 zákona č. 596/2003 Z. z. s čl. 20 ods. 4 a čl. 65
ods. 1 ústavy
Podľa čl. 20 ods. 4 ústavy vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva
je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za
primeranú náhradu.
Podľa čl. 65 ods. 1 ústavy obec a vyšší územný celok sú právnické osoby, ktoré za
podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodária s vlastným majetkom
a so svojimi finančnými prostriedkami.
Podľa § 39a ods. 1 zákona č. 596/2003 Z . z. obec poskytne na roky 2007 až 2009
zriaďovateľovi podľa § 6 ods. 12 písm. b) finančné prostriedky najmenej vo výške 90 %
objemu finančných prostriedkov vypočítaných podľa osobitného predpisu [§ 2 ods. 1
písm. c) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 668/2004 Z. z. o rozdeľovaní výnosu dane
z príjmov územnej samospráve na realizáciu § 4 ods. 1 zákona č. 564/2004 Z. z.
o rozpočtovom určení dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, pozn.].
Podľa § 39a ods. 2 zákona č. 596/2003 Z . z. samosprávny kraj poskytne na roky
2007 až 2009 zriaďovateľovi podľa § 9 ods. 12 písm. b) finančné prostriedky najmenej vo
výške 90 % objemu finančných prostriedkov pripadajúcich na žiaka základnej umeleckej
školy a školského zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávneho kraja alebo
najmenej vo výške 90 % finančných prostriedkov vypočítaných podľa osobitného predpisu
[§ 2 ods. 1 písm. c) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 668/2004 Z. z. o rozdeľovaní
výnosu dane z príjmov územnej samospráve na realizáciu § 4 ods. 1 zákona č. 564/2004
Z. z. o rozpočtovom určení dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, pozn.], ak nemá zriadenú základnú umeleckú školu alebo nezriaďuje
školské zariadenie vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti.
Pre posúdenie otázky namietaného nesúladu § 39a ods. 1 a 2 zákona č. 596/2003
Z. z. s čl. 20 ods. 4 ústavy má základný význam posúdenie vzťahu čl. 20 ods. 4 a čl. 65
ods. 1 ústavy, ktorý upravuje postavenie obce a vyššieho územného celku (v spojení
s ďalšími relevantnými ustanoveniami štvrtej hlavy ústavy pod názvom Územná
samospráva).
Obciam a vyšším územným celkom možno v súlade s čl. 67 ods. 2 ústavy ukladať
povinnosti a obmedzenia pri výkone územnej samosprávy zákonom a na základe
medzinárodnej zmluvy podľa čl. 7 ods. 5 ústavy. Obce a vyššie územné celky ako
samostatné samosprávne územné a správne celky majú postavenie právnickej osoby, t. j.
subjektu, ktorý má spôsobilosť mať práva a povinnosti, spôsobilosť na právne úkony a v tej
súvislosti aj právo samostatne hospodáriť s vlastným majetkom a so svojimi finančnými
prostriedkami (čl. 65 ods. 1 ústavy). Obce a vyššie územné celky pri hospodárení
s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami však nemajú ústavou
garantovanú absolútnu samostatnosť. Ústava umožňuje zákonodarcovi, aby zákonom
ustanovil podmienky hospodárenia týchto entít (čl. 65 ods. 1 ústavy).
Zákonodarca upravil financovanie neštátnych základných umeleckých škôl
a neštátnych školských zariadení (cirkevných a súkromných) tak, že preniesol ich
financovanie na obce a vyššie územné celky s tým, že v § 2 ods. 2 zákona č. 597/2003 Z. z.
o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších
predpisov ustanovuje ako jeden zo zdrojov financovania neštátnych škôl prostriedky
zo štátneho rozpočtu v kapitole Ministerstva školstva Slovenskej republiky v súlade
so zákonom č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových prostriedkoch verejnej správy a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V rámci toho zákonodarca
ustanovil obciam a samosprávnym krajom povinnosť poskytnúť týmto neštátnym
umeleckým školám a neštátnym školským zariadeniam na ich žiadosť dotáciu (na mzdy
a prevádzku), pričom ustanovil “minimálny strop“ (limit) takejto dotácie z celkového
prideleného objemu výnosu dane z príjmov a podanie žiadosti ustanovil ako podmienku
poskytnutia dodácie.
Navrhovateľ tvrdí, že napadnuté ustanovenia
a) predstavujú zásah do vlastníckeho práva samosprávnych entít (vo vzťahu k ich
vlastným príjmom či finančným prostriedkom), ktorý možno zahrnúť pod nútené
obmedzenie vlastníckeho práva a súčasne
b) nespĺňajú podmienky čl. 20 ods. 4 ústavy kladené na takéto obmedzenia.
Navrhovateľ považuje za nútené obmedzenie vlastníckeho práva to, že § 39a ods. 1 a 2
zákona č. 596/2003 Z. z. direktívne ustanovuje
a) jediný možný účel použitia prostriedkov samosprávnych entít a súčasne
b) sumu, v akej sa majú na predmetný účel použiť.
Podľa navrhovateľa k nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva vlastníka pritom
dochádza priamo zákonom, a nie na jeho základe.
Zákonodarca síce môže podľa navrhovateľa hospodárenie samosprávnych entít s ich
majetkom a finančnými prostriedkami podrobiť istým obmedzeniam a podmienkam, pri
ukladaní týchto obmedzení však musí postupovať tak, aby nezasiahol do samotnej podstaty
ústavného princípu majetkovo-správnej autonómie samosprávnych entít, a zároveň
rešpektoval atribúty predvídateľnosti právnej regulácie.
Navrhovateľ tvrdí, že § 39a zákona č. 596/2003 Z. z.. obmedzil vlastnícke právo
obce, resp. samosprávneho kraja disponovať s časťou svojho majetku v období rokov 2007
až 2009 v rozpore s ústavou, pretože prekročil limity možného núteného obmedzenia
vlastníckeho práva v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to len na základe zákona
a za primeranú náhradu. Navrhovateľ pritom namieta, že ide o obmedzenie vlastníckeho
práva nie na základe zákona, ale priamo zákonom, v čom vidí protiústavnosť napadnutého
ustanovenia, pričom nespochybňuje, resp. nenamieta nesúlad napadnutého ustanovenia
s inými „limitmi“, resp. „podmienkami“ obmedzenia vlastníckeho práva ustanovenými
Ústavný súd pri posudzovaní súladu napadnutého ustanovenia s ústavou vychádzal
zo systému hospodárenia obcí a vyšších územných celkov s ich vlastným majetkom
a so svojimi finančnými prostriedkami, pri ktorom majú ústavou garantovanú samostatnosť,
avšak podmienky tohto hospodárenia má ustanoviť zákon.
Ústavný súd preto posudzoval ako zásadnú otázku, či podmienky hospodárenia obcí
a vyšších územných celkov ustanovené zákonom môžu vo všeobecnosti, a aj v danom
prípade, prekročiť limity ustanovené v čl. 20 ods. 4 ústavy; posudzoval, či § 39a zákona
č. 596/2003 Z. z. treba považovať za súčasť zákonom ustanovených podmienok
hospodárenia obce a vyšších územných celkov s možnosťou ustanovenia určitých
zákonných obmedzení alebo za obmedzenie vlastníckeho práva obce ustanovené síce
zákonom, ale neprípustným spôsobom, nerešpektujúcim čl. 20 ods. 4 ústavy.
Pri svojom rozhodovaní o tejto otázke ústavný súd vychádzal zo skutočnosti, že
objem finančných prostriedkov na financovanie neštátnych umeleckých škôl a neštátnych
školských zariadení uvedený v tomto ustanovení je súčasťou výnosu dane z príjmov
(s výnimkou dane z príjmov, ktorá sa vyberá zrážkou obciam a vyšším územným celkom)
podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, pričom
rozdelenie výnosu dane vychádza z § 2 zákona č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení
výnosu dane z príjmov, územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov
a tvorí pre obce príjem rozpočtu vo výške 70,3 %, a pre vyššie územné celky 23,5 %. Podľa
názoru ústavného súdu je teda nepochybné, že ide o súčasť rozpočtového hospodárenia
obce.
Ak sa teda výnos z tejto dane z príjmu rozdelí obciam podľa určitých kritérií, pričom
40 % podľa počtu žiakov (detí) umeleckých škôl a školských zariadení obcí, je celkom
logické a prirodzené, že pridelenie finančných prostriedkov z tohto dôvodu sa musí/má
premietnuť aj do „výdavkov“ obce vyčlenených na tento účel. Pretože do hospodárenia obce
a vyššieho územného celku môže štát zasahovať len zákonom, zákonodarca ustanovil
v § 39a zákona č. 596/2006 Z. z. limity minimálneho objemu finančných prostriedkov, ktoré
obec a vyšší územný celok musia poskytnúť zriaďovateľovi neštátnej umeleckej školy
a neštátnemu školskému zariadeniu z objemu prostriedkov, ktoré z tohto titulu dostal do
svojho rozpočtu. Podľa názoru ústavného súdu nemôže ísť preto o zásah štátu urobený
spôsobom, ktorým by porušil čl. 20 ods. 4 ústavy, ale o zásah štátu v súlade s čl. 65 ods. 1
v spojení s čl. 67 ods. 2 ústavy ničím neprekračujúci limity čl. 20 ods. 4 ústavy. Nejde teda
o obmedzenie vlastníckeho práva obce alebo vyššieho územného celku podľa čl. 20 ods. 4
ústavy, ale o ustanovenie podmienok, povinností a určitých obmedzení v spojení
s rozpočtovým hospodárením obce alebo vyššieho územného celku s prostriedkami, ktoré
im boli prerozdelené. Ústavný súd preto tejto časti návrhu navrhovateľa nevyhovel.
K namietanému nesúladu §39a ods. 1 a 2 zákona č. 596/2003 Z. z. s čl. 1 ods. 1 ústavy
Podľa čl. 1 ods. 1 prvej vety ústavy Slovenská republika je zvrchovaný,
demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.
Navrhovateľ tvrdí, že napadnuté ustanovenia, ktoré sú označené ako prechodné,
zakladajú rozpor s princípom právnej istoty tvoriacim súčasť princípu právneho štátu.
Vychádza pritom z gramatického chápania nadpisu k § 39a, ktorý znie: „Prechodné
ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2007.“ Podľa navrhovateľa nejde
o prechodné ustanovenie, ale o regulárnu materiálnu úpravu konkrétnych právnych vzťahov,
v ktorej je zakomponovaný vnútorný dôvod zániku platnosti právnej normy spočívajúci
v uplynutí konkrétnej, zákonom ustanovenej doby platnosti tohto ustanovenia.
Napadnuté ustanovenie § 39a zákona č. 596/2003 Z. z. je legislatívno-technicky
skutočne zaradené do časti zákona označenej ako „prechodné ustanovenie“. Legislatívno-
technické zaradenie ustanovenia právneho predpisu do niektorej z jeho častí samo osebe
podľa názoru ústavného súdu nemôže mať za následok jeho nesúlad s čl. 1 ods. 1 ústavy
a narušenie právnej istoty. Ústavný súd však pripúšťa, že nie síce legislatívno-technické
usporiadanie/zaradenie jednotlivých ustanovení právneho predpisu do niektorej časti
právneho predpisu, ale samotná legislatívno-technická úprava ustanovenia právneho
predpisu môže spôsobiť nesúlad právneho predpisu, jeho časti alebo jeho jednotlivého
ustanovenia s ústavou, o čo v danom prípade však nejde.
Prechodné ustanovenia spravidla vždy slúžia na riešenie vzťahu novej a starej
právnej úpravy, tvoria tzv. „intertemporálne“ právo, ktoré ustanovuje, či platí stará právna
úprava alebo nová právna úprava a aký je vzájomný vzťah týchto dvoch právnych úprav.
Prechodné ustanovenia však okrem toho môžu obsahovať aj ustanovenia, ktoré majú časovo
obmedzenú platnosť a pôsobia do budúcnosti bez vzťahu k „starej“ právnej úprave. Takýto
obsah prechodných ustanovení predpokladá aj čl. 6 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov
schválených uznesením Národnej rady Slovenskej republiky 18. decembra 1996 č. 519
a uverejnených v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 19/1997 Z. z. v súvislosti
s úpravou systematiky členenia zákonov.
Aj keď legislatívne pravidlá tvorby právnych predpisov nemajú všeobecnú
záväznosť, t. j. nie sú právnym predpisom, obsahujú relevantné základy legislatívnej
a legislatívno-technickej kultúry právotvorby garantujúcej (zabezpečujúcej) určitú
systematickú a systémovú formálnoprávnu jednotnosť a konzistentnosť nášho právneho
poriadku. Porušenie týchto pravidiel neznamená nesúlad právneho predpisu s ústavou, hoci
môže byť hodnotené ako nedostatok právnej úpravy. V danom prípade však podľa názoru
ústavného súdu nejde o tento prípad, pretože legislatívne a legislatívno-technicky je obsah
prechodných ustanovení vymedzený v súlade s legislatívnymi pravidlami, t. j. predpokladá,
že ich obsahom sú tak ustanovenia „klasicky“ intertemporálne, ako aj ustanovenia s časovo
obmedzenou pôsobnosťou.
Zákonodarca využil práve druhú možnosť a zaradil do prechodných ustanovení
právne normy s časovo obmedzenou pôsobnosťou na roky 2007 až 2009. Zaradenia týchto
právnych noriem do prechodných ustanovení a ani ich obmedzená časová pôsobnosť však
z tohto dôvodu nemôžu podľa názoru ústavného súdu spôsobiť nesúlad napadnutých
právnych noriem s čl. 1 ods. 1 ústavy. Ústavný súd preto ani tejto časti návrhu navrhovateľa
nevyhovel.
Podľa § 32 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa k nálezu pripája odlišné stanovisko
sudcu Ladislava Orosza.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. júla 2008