Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 126/07

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-59

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. júla 2008 v pléne

zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jána Auxta, Petra Brňáka,

Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Sergeja Kohuta, Jána Lubyho,

Milana Ľalíka, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa

Tkáčika o návrhu skupiny 32 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpených

advokátom JUDr. R. P., PhD., B., o súlade a

o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov s , a Slovenskej

republiky takto

rozhodol:

Návrhu skupiny 32 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 21. februára

2007 doručený návrh skupiny 32 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky,

zastúpených advokátom JUDr. R. P., PhD., B. (ďalej len „navrhovateľ“), na začatie konania

o súlade a o štátnej správe v školstve a školskej

samospráve a o zmene a doplnení niektorých ,

ktorým sa mení a dopĺňa o financovaní základných škôl, stredných

škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona

č. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení

niektorých zákonom v znení neskorších predpisov (ďalej len „“),

s , a (ďalej len „“).

Navrhovateľ odôvodňuje návrh na začatie konania o súlade tým, že Národná rada

Slovenskej republiky (ďalej aj „národná rada“) schválila od 1. januára 2007 zmenu

financovania súkromných a cirkevných základných umeleckých škôl (ďalej aj „neštátne

ZUŠ“) a súkromných a cirkevných neštátnych zariadení (ďalej aj „neštátne školské

zariadenia“).

Navrhovateľ vo svojom návrhu okrem iného uviedol:

«Spôsob financovania základných umeleckých škôl a školských zariadení upravuje

o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

... Pred účinnosťou poslednej novely tohto zákona, teda do 31. decembra 2006,

financovanie výchovno-vzdelávacieho procesu a prevádzky neštátnych ZUŠ zabezpečoval

štát zo štátneho rozpočtu a štát tiež prispieval na financovanie neštátnych školských

zariadení. Financovanie verejných ZUŠ a školských zariadení, teda tých, ktoré sú

v zriaďovateľskej pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku, zabezpečuje ich

zriaďovateľ.

Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“ alebo

„parlament“) schválila koncom roku 2006 , ktorý novelizoval (i)

a (ii) Schválením tejto právnej úpravy boli

s účinnosťou od 1. januára 2007 neštátne ZUŠ a neštátne školské zariadenia vypustené

z pôsobnosti a došlo k zmene spôsobu ich financovania. Zmenu

financovania zákonodarca vykonal tak, že do doplnil povinnosť

obce [§ 6 ods. 12 písm. b)], resp. samosprávneho kraja [§ 9 ods. 12 písm. b)] poskytnúť

neštátnym ZUŠ a neštátnym školským zariadeniam na ich žiadosť dotáciu na mzdy

a prevádzku.

O túto dotáciu môže požiadať zriaďovateľ takej neštátnej ZUŠ alebo školského

zariadenia, (i) ktoré je na území tej-ktorej obce, resp. samosprávneho kraja, (ii) ktorého

zriaďovateľom môže byť aj obec, resp. vyšší územný celok alebo krajský školský úrad.

Dotácia sa prideľuje na žiaka (i) do 15 rokov veku, ak ide o obec alebo (ii) nad 15 rokov

veku, ak ide o vyšší územný celok.

Podľa , resp.

sa dotácia poskytuje z prostriedkov poukázaných podľa osobitného predpisu. Týmto

predpisom je o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej

samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon

č. ustanovuje percentuálny podiel obce a vyššieho územného celku na výnose

z daní z príjmov fyzických osôb, pričom podľa zákona tento výnos je príjmom obce (§ 2),

resp. vyššieho územného celku (§ 3). Kritériá, podľa ktorých sa výnos rozdeľuje medzi

jednotlivé obce, resp. vyššie územné celky, sú v zmysle

ustanovené nariadením vlády Slovenskej republiky č. v znení neskorších

predpisov. Kritériá, podľa ktorých sa výnos z dane rozdeľuje medzi obce a vyššie územné

celky zohľadňujú najmä počet obyvateľov v kombinácii s iným kritériom vo vzťahu

k obyvateľom (napr. vek). Vo vzťahu k predmetu tohto návrhu je vhodné spomenúť,

že jedným z kritérií na rozdeľovanie výnosu, ak ide o obce, je aj počet žiakov ZUŠ

a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti obce.

Financovanie neštátnych ZUŠ a neštátnych školských zariadení tak zákonodarca

preniesol s účinnosťou od 1. januára 2007 na obce a vyššie územné celky, podľa vyššie

uvedených podmienok. Považujeme za potrebné pripomenúť, že ani obec a ani vyšší územný

celok nemajú vo vzťahu k týmto ZUŠ a školským zariadeniam zriaďovateľskú pôsobnosť,

keďže ide o subjekty zriaďované osobami súkromného práva, resp. cirkvami

a náboženskými spoločnosťami.

Quasi prechodným ustanovením a

zákonodarca na časovo obmedzené obdobie rokov 2007 až 2009 ustanovil povinnosť obcí

a vyšších územných celkov poskytnúť zriaďovateľom (i) ak ide o obec, najmenej 90 %

prostriedkov vypočítaných podľa nariadenia vlády č. a (ii)

ak ide o vyšší územný celok, najmenej 90 % sumy, ktorá pripadá na žiaka ZUŠ alebo

školského zariadenia v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti alebo najmenej sumu, ktorú

je povinná poskytnúť obec.

Týmito ustanoveniami zákonodarca zaviedol osobitné pravidlá financovania

neštátnych ZUŠ a neštátnych školských zariadení, ktorých platnosť a účinnosť obmedzil

dobou troch rokov, keď na toto obdobie ustanovil určitú sumu, ktorú je obec, resp. vyšší

územný celok ako dotáciu povinný poskytnúť. ...

Ustanovenie § 39a ods. 1 a 2 predstavuje nútené obmedzenie vlastníckeho práva

samosprávnych entít vo vzťahu k ich vlastným príjmom, finančným prostriedkom preto, že

direktívne ustanovuje (i) jediný možný účel použitia týchto prostriedkov a zároveň (ii) sumu,

v akej sa majú tieto prostriedky na predmetný účel použiť. ...

Skutočnosť, že k nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva, ku ktorému vedie

aplikácia ustanovení § 39 ods. 1 a 2, dochádza priamo zákonom a nie na jeho základe,

je podľa navrhovateľa zrejmá. ... nie je splnená ani podmienka primeranej náhrady.

Vzhľadom na to, že nútené obmedzenie je vykonané zákonom, orgánom, ktorý nútené

obmedzenie vlastníckeho práva vykonal je národná rada. Absencia procesu na základe

zákona, vedúceho k takémuto zásahu do vlastníckeho práva, sa prejavuje aj v absencii

primeranej náhrady za takýto zásah. Na tejto skutočnosti nie je spôsobilým nič zmeniť ani

fakt, že vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 72/2007 z 24. januára 2007 priznala

samostatným entitám mimoriadnu dotáciu na financovanie samosprávnych pôsobností,

súvisiacich s financovaním neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských

zariadení. ...

Napadnuté ustanovenia... označené ako prechodné ustanovenia, sú postihnuté

viacerými nedostatkami, ktoré... zakladajú rozpor s princípom právnej istoty ako integrálnej

súčasti právneho štátu.

Prechodné ustanovenia slúžia na úpravu režimu intertemporality... Úprava, ktorú

obsahujú napadnuté ustanovenia, však nepredstavuje novú úpravu, ktorá sa má prechodne

použiť na vzťahy založené skoršou právnou úpravou, ale osobitnú, špeciálnu úpravu

s obmedzenou dobou platnosti. Zatiaľ čo ustanovenia § 6 ods. 12 písm. b) a § 9 ods. 12

písm. b) ponechávajú na úvahe príslušnej samosprávnej entity,

v akej výške poskytne zriaďovateľovi neštátneho školského zariadenia dotáciu, napadnuté

ustanovenia § 39a ods. 1 a 2 túto výšku direktívne určujú. ...

V danom prípade... nejde o riešenie stretu skoršej a neskoršej právnej úpravy,

ale o dve „nové“, neskoršie úpravy, z ktorých jedna predstavuje vo vzťahu k tej druhej lex

specialis s konkrétnou dobou platnosti. Inými slovami, v prípade napadnutých ustanovení

ide napriek označeniu „prechodné ustanovenia“ o regulárnu materiálnu úpravu

konkrétnych právnych vzťahov, v ktorej je zakomponovaný vnútorný dôvod zániku platnosti

právnej normy, spočívajúci v uplynutí konkrétnej, zákonom ustanovenej doby platnosti.

Tým, že zákonodarca napadnuté ustanovenia... označil ako ustanovenia prechodné

a v ich dikcii výslovne odkazuje na § 6, resp. § 9 ods. 12 písm. b), však obsah právnych

vzťahov, ktoré nimi upravuje výrazne znejasnil. ...

Bez ohľadu na frekvenciu výskytu takejto legislatívnej techniky v domácom právnom

prostredí je možné dospieť k záveru, že popretím základných doktrinálnych aj

praxeologických východísk pri úprave režimu intertemporality zákonodarca výrazne oslabil

zrozumiteľnosť a jednoznačnosť zvolenej právnej úpravy ako súčasť princípu právnej

istoty.»

Ústavný súd po predbežnom prerokovaní návrhu 14. novembra 2007 prijal návrh na

ďalšie konanie, pričom návrhu navrhovateľa na pozastavenie účinnosti napadnutých

ustanovení nevyhovel.

Po prijatí návrhu na ďalšie konanie ústavný súd vyzval národnú radu a vládu

Slovenskej republiky zastúpenú podpredsedom vlády Slovenskej republiky a ministrom

spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“) na vyjadrenie

k návrhu a oznámenie, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo verejné pojednávanie. Na

vyjadrenie k verejnému pojednávaniu vyzval ústavný súd aj navrhovateľa.

Národná rada v odpovedi na výzvu doručenú ústavnému súdu 28. januára 2008

oznámila, že na ústnom pojednávaní netrvá, a vo svojom stanovisku k návrhu navrhovateľa

uviedla: „... Podľa obec a vyšší územný celok sú právnické osoby, ktoré

za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodária s vlastným majetkom

a so svojimi finančnými prostriedkami. V súlade s povinnosti

a obmedzenia pri výkone územnej samosprávy možno obci a vyššiemu územnému celku

ukladať zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy podľa čl. 7 ods. 5. Z charakteru obce

a vyššieho územného celku ako samostatných samosprávnych územných a správnych celkov

vyplýva, že majú postavenie právnickej osoby, t. j. subjektu, ktorý má spôsobilosť mať práva

a povinnosti, spôsobilosť na právne úkony a v tej súvislosti aj právo samostatne hospodáriť

s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami. Ústavné vymedzenie však

nepredpokladá absolútnu samostatnosť obcí a vyšších územných celkov pri

hospodárení s vlastným majetkom a finančnými prostriedkami, ale predmetná ústavná

norma umožňuje zákonodarcovi upraviť podmienky hospodárenia zákonom. Som toho

názoru, že podmienky upravené v ustanovení § 39a ods. 1 a 2 sú konformné s ustanovením

.

Podľa vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je

možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú

náhradu.

Keďže súčasťou vlastníckeho práva je aj právo disponovať so svojím majetkom,

možno povinnosť ustanovenú v a vnímať do istej

miery ako obmedzenie vlastníckeho práva obce, resp. samosprávneho kraja

disponovať s časťou svojho majetku v období rokov 2007 až 2009. Nechávame na

posúdení ústavného súdu, či predmetné ustanovenia spĺňajú všetky podmienky, ktoré

vyžaduje .

Podľa Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny

štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

V súlade s obec poskytne na roky 2007 až 2009

zriaďovateľovi podľa § 6 ods. 12 písm. b) finančné prostriedky najmenej vo výške 90%

objemu finančných prostriedkov vypočítaných podľa osobitného predpisu (nariadenie

vlády Slovenskej republiky č. o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov

územnej samospráve v znení neskorších predpisov).

Podľa obec poskytuje na základe žiadosti

zriaďovateľa z finančných prostriedkov poukázaných podľa osobitného predpisu (zákon

č. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve

a o zmene a doplnení niektorých zákonov) dotácie na mzdy a prevádzku zriaďovateľovi

cirkevnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľovi cirkevného školského zariadenia,

zriaďovateľovi súkromnej základnej umeleckej školy a zriaďovateľovi súkromného školského

zariadenia; zriaďovateľ cirkevnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľ cirkevného

školského zariadenia, zriaďovateľ súkromnej základnej umeleckej školy a zriaďovateľ

súkromného školského zariadenia, ktoré sú zriadené na území obce, môže požiadať obec

o dotáciu na dieťa alebo žiaka do 15 rokov veku na mzdy a prevádzku takých základných

umeleckých škôl a školských zariadení, ktorých zriaďovateľom môže byť aj obec alebo

krajský školský úrad.

V súlade s samosprávny kraj poskytne na

roky 2007 až 2009 zriaďovateľovi podľa § 9 ods. 12 písm. b) finančné prostriedky

najmenej vo výške 90% objemu finančných prostriedkov pripadajúcich na žiaka základnej

umeleckej školy a školského zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávneho kraja

alebo najmenej vo výške 90% finančných prostriedkov vypočítaných podľa osobitného

predpisu, ak nemá zriadenú základnú umeleckú školu alebo nezriaďuje školské

zariadenie vo svojej zriad'ovateľskej pôsobnosti. Samosprávny kraj podľa § 9 ods. 12 písm.

b) poskytuje na základe žiadosti zriaďovateľa z finančných

prostriedkov poukázaných podľa osobitného predpisu ( o

rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení

niektorých zákonov) dotácie na mzdy a prevádzku zriaďovateľovi cirkevnej základnej

umeleckej školy, zriaďovateľovi cirkevného školského zariadenia, zriaďovateľovi súkromnej

základnej umeleckej školy a zriaďovateľovi súkromného školského zariadenia; zriaďovateľ

cirkevnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľ cirkevného školského zariadenia,

zriaďovateľ súkromnej základnej umeleckej školy a zriaďovateľ súkromného školského

zariadenia, ktoré sú zriadené na území samosprávneho kraja, môže požiadať samosprávny

kraj o dotáciu na žiaka nad 15 rokov veku na mzdy a prevádzku takých základných

umeleckých škôl a školských zariadení, ktorých zriaďovateľom môže byť aj samosprávny kraj

alebo krajský školský úrad.

Nestotožňujem sa s názorom navrhovateľa, že prechodné ustanovenia obsiahnuté

v a v spojitosti s ustanoveniami a

ods. 12 sú v rozpore s princípom právnej istoty. Jednoznačne z nich vyplýva povinnosť obce,

resp. samosprávneho kraja poskytnúť z výnosu dane z rozpočtu obce, resp. samosprávneho

kraja na obdobie rokov 2007 až 2009 zriaďovateľovi súkromnej školy alebo školského

zariadenia alebo cirkevnej školy alebo školského zariadenia finančné prostriedky

vo výške najmenej 90 % objemu finančných prostriedkov vypočítaných podľa nariadenia

vlády Slovenskej republiky č. na žiakov do 15 rokov veku (obec), resp. nad 15

rokov veku (samosprávny kraj), a to na základe žiadosti ich zriaďovateľov. Z ustanovenia

nevyplýva povinnosť obce poskytnúť uvedené finančné prostriedky priamo zo zákona bez

žiadosti zriaďovateľa. Vzhľadom na to, že zákonodarca ustanovil minimálnu výšku

finančných prostriedkov, ktorú musí obec, resp. samosprávny kraj poskytnúť zriaďovateľovi

súkromnej školy alebo školského zariadenia alebo zriaďovateľovi cirkevnej školy alebo

školského zariadenia, len na roky 2007 až 2009, boli ustanovenia § 39a ods. 1 a 2

zaradené medzi prechodné ustanovenia, čo však neznamená, že mechanizmus poskytnutia

finančných prostriedkov, bude podľa týchto ustanovení odlišný od ustanovení § 6 ods. 12,

resp. Odvolaním sa na tieto ustanovenia zákonodarca

práve ustanovil, že poskytnutie finančných prostriedkov je podmienené žiadosťou zo strany

zriaďovateľa súkromnej školy alebo školského zariadenia alebo zriaďovateľa cirkevnej

školy alebo školského zariadenia, a teda postup podľa napadnutých ustanovení sa

nebude odlišovať od postupu podľa ustanovení a

Z. z.“

Okrem toho národná rada zaslala ústavnému súdu vládny návrh zákona o štátnej

správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač

č. 361 z augusta 2003), vládny návrh zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl

a školských zariadení (tlač č. 362 z augusta 2003), ako aj vládny návrh zákona, ktorým sa

mení a dopĺňa a a ďalšie zákony (tlač č. 88

zo septembra 2006), vrátane dôvodovej správy, ako aj záznam z rozpravy národnej rady

k napadnutému zákonu.

Z dôvodovej správy k vládnemu návrhu zákona (tlač č. 88 zo septembra 2006),

ktorým sa mení a dopĺňa aj , vyplýva:

«V ustanovení § 39a sa upravujú pravidlá poskytnutia finančných prostriedkov

neštátnemu zriaďovateľovi základnej umeleckej školy a zriaďovateľovi neštátneho

školského zariadenia podľa § 6 ods. 12 písm. b) zákona z výnosu dane z rozpočtu obce na

obdobie rokov 2007 až 2009 vo výške 85 % objemu finančných prostriedkov vypočítaných

podľa prílohy č. 3 nariadenia vlády SR č. na žiakov nad

15 rokov veku.

Upravujú sa pravidlá poskytnutia finančných prostriedkov neštátnemu zriaďovateľovi

základnej umeleckej školy a zriaďovateľovi neštátneho školského zariadenia podľa § 9

ods. 12 písm. b) zákona z výnosu dane z rozpočtu samosprávneho kraja na obdobie

rokov 2007 až 2009 vo výške 85 % objemu finančných prostriedkov pripadajúcich na

žiaka základnej umeleckej školy alebo najmenej vo výške 85 % prostriedkov

(schválené „vo výške najmenej 90 % prostriedkov“, pozn.) podľa § 2 ods. 1 písm. c)

prílohy č. 3 nariadenia vlády SR č. na žiakov nad 15 rokov veku, ak

nemá zriadenú základnú umeleckú školu alebo nezriaďuje školské zariadenie vo svojej

zriaďovateľskej pôsobnosti (§ 9 ods. 2 zákona)“.

Cieľom návrhu financovanie

neštátnych základných umeleckých škôl, neštátnych špeciálnych základných umeleckých

škôl, neštátnych školských zariadení a neštátnych špeciálnych školských zariadení

a ustanoviť ich financovanie v súlade s princípmi fiškálnej decentralizácie, t. j. z výnosu

dane obcí a vyšších územných celkov.

V roku 2005 nastala systémová chyba vo financovaní neštátnych základných

umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení tým ,že ich financovanie sa uskutočňuje

z kapitoly MŠ SR. Skutočnosť spôsobila také anomálie, že obce a územné celky sa zbavujú

zriaďovateľskej pôsobnosti, ZUŠ a školské zariadenia rušia a iniciujú ich transformáciu na

neštátne. Týmito krokmi sa stane to, že financovanie týchto „transformovaných ZUŠ

a školských zariadení“ sa uskutočňuje z kapitoly MŠ SR, pričom podiel výnosu dane obciam

a vyšším územným celkom sa neznižuje. Aby MŠ SR mohlo zabezpečiť financovanie

neštátnych ZUŠ a neštátnych školských zariadení, musí o potrebnú finančnú čiastku

znižovať objem finančných prostriedkov určených na normatívne financovanie žiakov

základných a stredných škôl. Medziročný nárast takto použitých finančných prostriedkov je

v roku 2006 oproti roku 2005 cca 72 mil. Sk. Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné nami

navrhovanú systémovú zmenu uskutočniť čo v najkratšom čase, t. j. od januára 2007.»

Minister spravodlivosti tiež netrval na ústnom prerokovaní veci a v stanovisku

uviedol:

„Vláda Slovenskej republiky zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej

republiky navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní o tomto návrhu vyniesol

nasledovný nález:

Návrhu na začatie konania sa nevyhovuje.

Vláda Slovenskej republiky zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej

republiky súhlasí, aby Ústavný súd Slovenskej republiky v súlade s ust. § 30 ods. 2 zákona

č. upustil od ústneho pojednávania.“

Vo svojom stanovisku minister spravodlivosti ďalej uviedol:

«Rozdiely vo financovaní súkromných a cirkevných základných umeleckých škôl

(ďalej len neštátnych ZUŠ ) a súkromných a cirkevných školských zariadení (ďalej len

neštátne školské zariadenia) nastali s účinnosťou o rozpočtovom

určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“), ktorý

v čl. III. novelizoval Od účinnosti novely v roku 2005 boli neštátne

ZUŠ a neštátne školské zariadenia financované v zmysle , t. j.

z rozpočtovej kapitoly Ministerstva školstva Slovenskej republiky a základné umelecké školy

a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a vyšších územných celkov boli

financované z výnosu dane z príjmov územnej samospráve.

Už v roku 2005, v prvom roku fiškálnej decentralizácie viaceré obce a samosprávne

kraje zrušovali základné umelecké školy a školské zariadenia, ktorých boli zriaďovateľmi.

Namiesto týchto zrušených základných umeleckých škôl a školských zariadení vznikali

neštátne ZUŠ a neštátne školské zariadenia, ktoré okrem dotácií zo štátneho rozpočtu

vyberali na svoju činnosť aj finančné prostriedky od rodičov detí a žiakov, ktorí ich

navštevovali. Týmto vznikala nerovnosť u rodičov detí a žiakov najmä zo slabšieho

sociálneho prostredia, ktorým bola znemožnená účasť detí a žiakov v neštátnych ZUŠ alebo

neštátnych školských zariadeniach z dôvodu zvýšenia finančných prostriedkov za ich účasť

v týchto neštátnych ZUŠ a neštátnych školských zariadeniach.

Cieľom , ktorým sa mení a dopĺňa

o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších

predpisov a o zmene a doplnení o štátnej správe v školstve

a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „") bolo zosúladiť spôsob financovania

základných umeleckých škôl a školských zariadení bez ohľadu na zriaďovateľa s princípmi

fiškálnej decentralizácie.

„Z právneho hľadiska je nesprávne tvrdenie navrhovateľa, že obec ani VÚC nemajú

vo vzťahu k neštátnym ZUŠ a neštátnym školským zariadeniam žiadnu pôsobnosť, pretože

podľa

obec poskytuje na základe žiadosti

zriaďovateľa neštátnych ZUŠ a neštátnych školských zariadení dotáciu na mzdy a

prevádzku zriaďovateľovi neštátnych ZUŠ a neštátnych školských zariadení z finančných

prostriedkov poukázaných z výnosu dane, a podľa

samosprávny kraj poskytuje na základe

žiadosti zriaďovateľa neštátnych ZUŠ a neštátnych školských zariadení dotáciu na mzdy

a prevádzku zriaďovateľovi neštátnych ZUŠ a neštátnych školských zariadení z finančných

prostriedkov poukázaných z výnosu dane,

ďalej podľa

obec vykonáva finančnú kontrolu na úseku

hospodárenia s finančnými prostriedkami pridelenými podľa odseku 12 a kontroluje

efektívnosť a účelnosť ich využitia,

a podľa

samosprávny kraj vykonáva kontrolu na úseku

hospodárenia s finančnými prostriedkami predelenými podľa odseku 12 a kontroluje

efektívnosť a účelnosť ich využitia,

a ďalej podľa

obec dáva súhlas na zaradenie do siete škôl

a školských zariadení, ak ide o neštátne základné umelecké školy a neštátne školské

zariadenia na území obce pre deti a žiakov do 15 rokov veku,

a podľa

2. z. samosprávny kraj dáva súhlas na zaradenie do

siete škôl a školských zariadení, ak ide o neštátne základné umelecké školy a neštátne

školské zariadenia na území obce pre žiakov nad 15 rokov veku.

Ustanoveniami a zákonodarca nezaviedol

osobitné pravidlá financovania neštátnych ZUŠ a neštátnych školských zariadení, ale

naopak zjednotil financovanie základných umeleckých škôl a školských zariadení bez

ohľadu na zriaďovateľa v súlade s princípmi fiškálnej decentralizácie.

Prechodné obdobie troch rokov podľa a je

ustanovené hlavne z toho dôvodu, aby vytvorili pravidlá vzájomnej spolupráce pri

poskytovaní finančných prostriedkov medzi zriaďovateľmi neštátnych ZUŠ alebo neštátnych

školských zariadení a obcami alebo VÚC. Zároveň týmto ustanovením sa sledovalo, aby

nebola porušená právna istota a aby sa vytvorili ďalšie predpoklady zabezpečujúce ďalší

rozvoj neštátnych ZUŠ a neštátnych školských zariadení smerujúcich v prospech všetkých

obyvateľov príslušných obcí a VÚC.

Navrhovateľ namieta rozpor a tým aj protiústavnosť § 39a ods. 1 a 2 zákona

č. 596/2003 Z. Z. s

a) SR

b) SR

c) SR

Ad a) Princíp právneho štátu je porušený podľa navrhovateľa

- nezrozumiteľnosťou a nejednotnosťou právnej úpravy

- nevhodnosťou zaradenia právnej normy medzi prechodné ustanovenia (s tým samozrejme

možno súhlasiť, ale neexistuje precedens, podľa ktorého by porušenie legislatívnych

pravidiel upravených v terciálnej právnej norme bolo protiústavné - opačný výklad by

znamenal to, že ak zákon odporuje uzneseniu vlády je protiústavný),

- skrátením legislatívnej doby na tri dni (vacatio legis je upravená ako zákonná zásada a

nie ako ústavný princíp a preto nemožno tvrdiť, že zákon je

protiústavný, ak nie celkom vyhovuje, avšak priamo neodporuje inému zákonu - k tomu je

konštantná judikatúra Ústavného súdu SR).

Ad b) Zákonodarca mal porušiť základný ústavný princíp územnej samosprávy tým,

že postupoval podľa článku 65 SR. ktorá priamo zverila zákonodarcovi ústavnú

možnosť určovať rozsah a podmienky hospodárenia s finančnými prostriedkami.

Navrhovateľ správne tvrdí, že táto možnosť by nemala byť zneužitá takým spôsobom, že by

poprela samotnú podstatu majetkoprávnej autonómie „samosprávnej entity“, avšak je

otázka, že či tým, že predpísala na určité obdobie prefinancovanie neštátnych ZUŠ

a neštátnych školských zariadení z prostriedkov získaných z verejných zdrojov tak úplne

zlikvidovala podstatu územnej samosprávy. Principiálne by takéto kroky vo veľkom rozsahu

(aj v iných oblastiach) mohli narušiť zmysel územnej autonómie. Treba však upozorniť na

to, že princíp územnej samosprávy nemá prirodzenoprávny charakter (napríklad ako je

tomu v prípade ľudských práv), ale jeho obsah a rozsah je zverený do rúk politickej moci

v štáte. Táto politická moc v zásade môže širokou voľnou úvahou rozhodnúť, či bude štát

centralizovaný alebo decentralizovaný a v akom rozsahu v rámci decentralizácie bude časť

štátnej správy prenesená na územnú samosprávu. V tomto bode teda treba zásadne odlíšiť

ústavnosť od parlamentnej demokracie alebo inými slovami Slovenskej

republiky od článku 65 .

Ad c) Tu treba súhlasiť s navrhovateľom, že do vlastníckeho práva bolo zasiahnuté

jeho núteným obmedzením v zmysle článku 20 ods. 4 SR. Ide o to, či tento zásah

sledoval legitímny cieľ, bol legálny, primeraný a nevyhnutný v demokratickej spoločnosti.

Legitímnosť cieľa' navrhovateľ nespochybňuje. Problémom je, že tak urobil priamo

zákonom a nie na základe zákona. Tento argument je možné spochybniť práve priamou

ústavnou možnosťou zasiahnuť do výkonu územnej samosprávy (čl. 67), čo možno chápať

v porovnaní s požiadavkou kladenou v článku 20 ods. 4 („na základe zákona“) ako lex

specialis.

Posledná námietka sa týka absencie náhrady. Tu treba zohľadniť dve skutočnosti,

a to

- ide o obmedzenie vlastníckeho práva k verejným zdrojom (výška náhrady nemusí byť

rovnaká, ale nižšia ako v prípade zásahu do súkromného práva),

- k náhrade fakticky došlo a na veci nemení nič námietka, že tento spôsob náhrady je

nenárokovateľný.»

II.

K namietanému nesúladu a s a

ods. 1

Podľa vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva

je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za

primeranú náhradu.

Podľa obec a vyšší územný celok sú právnické osoby, ktoré za

podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodária s vlastným majetkom

a so svojimi finančnými prostriedkami.

Podľa Z . z. obec poskytne na roky 2007 až 2009

zriaďovateľovi podľa § 6 ods. 12 písm. b) finančné prostriedky najmenej vo výške 90 %

objemu finančných prostriedkov vypočítaných podľa osobitného predpisu [§ 2 ods. 1

písm. c) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. o rozdeľovaní výnosu dane

z príjmov územnej samospráve na realizáciu

o rozpočtovom určení dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých

zákonov, pozn.].

Podľa Z . z. samosprávny kraj poskytne na roky

2007 až 2009 zriaďovateľovi podľa § 9 ods. 12 písm. b) finančné prostriedky najmenej vo

výške 90 % objemu finančných prostriedkov pripadajúcich na žiaka základnej umeleckej

školy a školského zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávneho kraja alebo

najmenej vo výške 90 % finančných prostriedkov vypočítaných podľa osobitného predpisu

[ nariadenia vlády Slovenskej republiky č. o rozdeľovaní

výnosu dane z príjmov územnej samospráve na realizáciu

Z. z. o rozpočtovom určení dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, pozn.], ak nemá zriadenú základnú umeleckú školu alebo nezriaďuje

školské zariadenie vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti.

Pre posúdenie otázky namietaného nesúladu a

Z. z. s má základný význam posúdenie vzťahu a

ods. 1 , ktorý upravuje postavenie obce a vyššieho územného celku (v spojení

s ďalšími relevantnými ustanoveniami štvrtej hlavy pod názvom Územná

samospráva).

Obciam a vyšším územným celkom možno v súlade s ukladať

povinnosti a obmedzenia pri výkone územnej samosprávy zákonom a na základe

medzinárodnej zmluvy podľa . Obce a vyššie územné celky ako

samostatné samosprávne územné a správne celky majú postavenie právnickej osoby, t. j.

subjektu, ktorý má spôsobilosť mať práva a povinnosti, spôsobilosť na právne úkony a v tej

súvislosti aj právo samostatne hospodáriť s vlastným majetkom a so svojimi finančnými

prostriedkami ( ). Obce a vyššie územné celky pri hospodárení

s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami však nemajú

garantovanú absolútnu samostatnosť. umožňuje zákonodarcovi, aby zákonom

ustanovil podmienky hospodárenia týchto entít ( ).

Zákonodarca upravil financovanie neštátnych základných umeleckých škôl

a neštátnych školských zariadení (cirkevných a súkromných) tak, že preniesol ich

financovanie na obce a vyššie územné celky s tým, že v

o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších

predpisov ustanovuje ako jeden zo zdrojov financovania neštátnych škôl prostriedky

zo štátneho rozpočtu v kapitole Ministerstva školstva Slovenskej republiky v súlade

so o rozpočtových prostriedkoch verejnej správy a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V rámci toho zákonodarca

ustanovil obciam a samosprávnym krajom povinnosť poskytnúť týmto neštátnym

umeleckým školám a neštátnym školským zariadeniam na ich žiadosť dotáciu (na mzdy

a prevádzku), pričom ustanovil “minimálny strop“ (limit) takejto dotácie z celkového

prideleného objemu výnosu dane z príjmov a podanie žiadosti ustanovil ako podmienku

poskytnutia dodácie.

Navrhovateľ tvrdí, že napadnuté ustanovenia

a) predstavujú zásah do vlastníckeho práva samosprávnych entít (vo vzťahu k ich

vlastným príjmom či finančným prostriedkom), ktorý možno zahrnúť pod nútené

obmedzenie vlastníckeho práva a súčasne

b) nespĺňajú podmienky kladené na takéto obmedzenia.

Navrhovateľ považuje za nútené obmedzenie vlastníckeho práva to, že § 39a ods. 1 a 2

direktívne ustanovuje

a) jediný možný účel použitia prostriedkov samosprávnych entít a súčasne

b) sumu, v akej sa majú na predmetný účel použiť.

Podľa navrhovateľa k nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva vlastníka pritom

dochádza priamo zákonom, a nie na jeho základe.

Zákonodarca síce môže podľa navrhovateľa hospodárenie samosprávnych entít s ich

majetkom a finančnými prostriedkami podrobiť istým obmedzeniam a podmienkam, pri

ukladaní týchto obmedzení však musí postupovať tak, aby nezasiahol do samotnej podstaty

ústavného princípu majetkovo-správnej autonómie samosprávnych entít, a zároveň

rešpektoval atribúty predvídateľnosti právnej regulácie.

Navrhovateľ tvrdí, že . obmedzil vlastnícke právo

obce, resp. samosprávneho kraja disponovať s časťou svojho majetku v období rokov 2007

až 2009 v rozpore s , pretože prekročil limity možného núteného obmedzenia

vlastníckeho práva v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to len na základe zákona

a za primeranú náhradu. Navrhovateľ pritom namieta, že ide o obmedzenie vlastníckeho

práva nie na základe zákona, ale priamo zákonom, v čom vidí protiústavnosť napadnutého

ustanovenia, pričom nespochybňuje, resp. nenamieta nesúlad napadnutého ustanovenia

s inými „limitmi“, resp. „podmienkami“ obmedzenia vlastníckeho práva ustanovenými

v .

Ústavný súd pri posudzovaní súladu napadnutého ustanovenia s vychádzal

zo systému hospodárenia obcí a vyšších územných celkov s ich vlastným majetkom

a so svojimi finančnými prostriedkami, pri ktorom majú garantovanú samostatnosť,

avšak podmienky tohto hospodárenia má ustanoviť zákon.

Ústavný súd preto posudzoval ako zásadnú otázku, či podmienky hospodárenia obcí

a vyšších územných celkov ustanovené zákonom môžu vo všeobecnosti, a aj v danom

prípade, prekročiť limity ustanovené v ; posudzoval, či zákona

č. treba považovať za súčasť zákonom ustanovených podmienok

hospodárenia obce a vyšších územných celkov s možnosťou ustanovenia určitých

zákonných obmedzení alebo za obmedzenie vlastníckeho práva obce ustanovené síce

zákonom, ale neprípustným spôsobom, nerešpektujúcim .

Pri svojom rozhodovaní o tejto otázke ústavný súd vychádzal zo skutočnosti, že

objem finančných prostriedkov na financovanie neštátnych umeleckých škôl a neštátnych

školských zariadení uvedený v tomto ustanovení je súčasťou výnosu dane z príjmov

(s výnimkou dane z príjmov, ktorá sa vyberá zrážkou obciam a vyšším územným celkom)

podľa o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, pričom

rozdelenie výnosu dane vychádza z o rozpočtovom určení

výnosu dane z príjmov, územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov

a tvorí pre obce príjem rozpočtu vo výške 70,3 %, a pre vyššie územné celky 23,5 %. Podľa

názoru ústavného súdu je teda nepochybné, že ide o súčasť rozpočtového hospodárenia

obce.

Ak sa teda výnos z tejto dane z príjmu rozdelí obciam podľa určitých kritérií, pričom

40 % podľa počtu žiakov (detí) umeleckých škôl a školských zariadení obcí, je celkom

logické a prirodzené, že pridelenie finančných prostriedkov z tohto dôvodu sa musí/má

premietnuť aj do „výdavkov“ obce vyčlenených na tento účel. Pretože do hospodárenia obce

a vyššieho územného celku môže štát zasahovať len zákonom, zákonodarca ustanovil

v limity minimálneho objemu finančných prostriedkov, ktoré

obec a vyšší územný celok musia poskytnúť zriaďovateľovi neštátnej umeleckej školy

a neštátnemu školskému zariadeniu z objemu prostriedkov, ktoré z tohto titulu dostal do

svojho rozpočtu. Podľa názoru ústavného súdu nemôže ísť preto o zásah štátu urobený

spôsobom, ktorým by porušil , ale o zásah štátu v súlade s

v spojení s ničím neprekračujúci limity . Nejde teda

o obmedzenie vlastníckeho práva obce alebo vyššieho územného celku podľa čl. 20 ods. 4

, ale o ustanovenie podmienok, povinností a určitých obmedzení v spojení

s rozpočtovým hospodárením obce alebo vyššieho územného celku s prostriedkami, ktoré

im boli prerozdelené. Ústavný súd preto tejto časti návrhu navrhovateľa nevyhovel.

K namietanému nesúladu a s

Podľa prvej vety Slovenská republika je zvrchovaný,

demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

Navrhovateľ tvrdí, že napadnuté ustanovenia, ktoré sú označené ako prechodné,

zakladajú rozpor s princípom právnej istoty tvoriacim súčasť princípu právneho štátu.

Vychádza pritom z gramatického chápania nadpisu k § 39a, ktorý znie: „Prechodné

ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2007.“ Podľa navrhovateľa nejde

o prechodné ustanovenie, ale o regulárnu materiálnu úpravu konkrétnych právnych vzťahov,

v ktorej je zakomponovaný vnútorný dôvod zániku platnosti právnej normy spočívajúci

v uplynutí konkrétnej, zákonom ustanovenej doby platnosti tohto ustanovenia.

Napadnuté ustanovenie je legislatívno-technicky

skutočne zaradené do časti zákona označenej ako „prechodné ustanovenie“. Legislatívno-

technické zaradenie ustanovenia právneho predpisu do niektorej z jeho častí samo osebe

podľa názoru ústavného súdu nemôže mať za následok jeho nesúlad s

a narušenie právnej istoty. Ústavný súd však pripúšťa, že nie síce legislatívno-technické

usporiadanie/zaradenie jednotlivých ustanovení právneho predpisu do niektorej časti

právneho predpisu, ale samotná legislatívno-technická úprava ustanovenia právneho

predpisu môže spôsobiť nesúlad právneho predpisu, jeho časti alebo jeho jednotlivého

ustanovenia s , o čo v danom prípade však nejde.

Prechodné ustanovenia spravidla vždy slúžia na riešenie vzťahu novej a starej

právnej úpravy, tvoria tzv. „intertemporálne“ právo, ktoré ustanovuje, či platí stará právna

úprava alebo nová právna úprava a aký je vzájomný vzťah týchto dvoch právnych úprav.

Prechodné ustanovenia však okrem toho môžu obsahovať aj ustanovenia, ktoré majú časovo

obmedzenú platnosť a pôsobia do budúcnosti bez vzťahu k „starej“ právnej úprave. Takýto

obsah prechodných ustanovení predpokladá aj čl. 6 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov

schválených uznesením Národnej rady Slovenskej republiky 18. decembra 1996 č. 519

a uverejnených v Zbierke v súvislosti

s úpravou systematiky členenia zákonov.

Aj keď legislatívne pravidlá tvorby právnych predpisov nemajú všeobecnú

záväznosť, t. j. nie sú právnym predpisom, obsahujú relevantné základy legislatívnej

a legislatívno-technickej kultúry právotvorby garantujúcej (zabezpečujúcej) určitú

systematickú a systémovú formálnoprávnu jednotnosť a konzistentnosť nášho právneho

poriadku. Porušenie týchto pravidiel neznamená nesúlad právneho predpisu s , hoci

môže byť hodnotené ako nedostatok právnej úpravy. V danom prípade však podľa názoru

ústavného súdu nejde o tento prípad, pretože legislatívne a legislatívno-technicky je obsah

prechodných ustanovení vymedzený v súlade s legislatívnymi pravidlami, t. j. predpokladá,

že ich obsahom sú tak ustanovenia „klasicky“ intertemporálne, ako aj ustanovenia s časovo

obmedzenou pôsobnosťou.

Zákonodarca využil práve druhú možnosť a zaradil do prechodných ustanovení

právne normy s časovo obmedzenou pôsobnosťou na roky 2007 až 2009. Zaradenia týchto

právnych noriem do prechodných ustanovení a ani ich obmedzená časová pôsobnosť však

z tohto dôvodu nemôžu podľa názoru ústavného súdu spôsobiť nesúlad napadnutých

právnych noriem s . Ústavný súd preto ani tejto časti návrhu navrhovateľa

nevyhovel.

Podľa sa k nálezu pripája odlišné stanovisko

sudcu Ladislava Orosza.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júla 2008