Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 1/01

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-92

Ústavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu Jána Mazáka a zo

sudcov Jána Auxta, Juraja Babjaka, Eduarda Báránya, Ľubomíra Dobríka, Juraja Horvátha,

Jána Lubyho, Lajosa Mészárosa, Štefana Ogurčáka a Daniela Švábyho o návrhu skupiny 31

poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpených prof. JUDr. K. T., DrSc.,

bytom B., na vyslovenie nesúladu ustanovení čl. I bodu 1 § 6 a čl. I bodu 7 § 32 ods. 1

, ktorým sa mení a dopĺňa

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov s a s , za účasti Národnej rady

Slovenskej republiky, zastúpenej JUDr. J. D., DrSc., poslancom Národnej rady Slovenskej

republiky, na verejnom zasadnutí 18. februára 2003 takto

r o z h o d o l :

1. Konanie o návrhu skupiny 31 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

v časti týkajúcej sa vyslovenia nesúladu ustanovenia čl. I bodu 1 § 6 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. , ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov s

Slovenskej republiky z a s t a v u j e .

2. Návrhu skupiny 31 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky vo zvyšnej časti

n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Plénum Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

uznesením č. k. -13 z 8. februára 2001 prijalo na ďalšie konanie návrh z 10.

januára 2001 skupiny 31 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „skupina

31 poslancov“) na vyslovenie nesúladu ustanovení čl. I bodu 1 § 6 a čl. I bodu 7 § 32 ods. 1

z 15. júna 2000 účinného od 1. augusta 2000 (ďalej len „novela

účinná od 1. augusta 2000“), ktorým sa mení a dopĺňa zákon

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), s a s

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v znení účinnom do 1. júla 2001.

Petit označeného návrhu je sformulovaný takto: „Vychádzajúc z vyššie uvedených

argumentov, skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky navrhuje, aby Ústavný

súd Slovenskej republiky vydal nasledovný nález:

- zákona číslo , ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej

republiky číslo o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov je v rozpore s článkom

131 ,

- , ods. 1 zákona číslo , ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov je v rozpore

s článkom 132, odsek 2/ .“

Poslankyňa K. T., zastupujúca skupinu 31 poslancov, v liste adresovanom ústavnému

súdu z 22. mája 2001 okrem iného, uviedla: „Zastávame názor, že § 6 a § 32 ods. 1 zákona

č. v čase vydania, ako aj v čase podania nášho návrhu evidentne boli,

a i dodnes sú v rozpore s platným znením , a prijatie ústavného

zákona , ktorý pre budúce obdobie uskutočnil zmenu práve nimi napadnutých

ustanovení, len dosvedčuje opodstatnenosť nášho návrhu, ako aj dnešnú protiústavnosť

týchto ustanovení. ... Sme toho názoru, že Ústavný súd keď dospeje k názoru, že uvedené

ustanovenia sú v rozpore s platnou , je logické, že ich zruší. Podľa nášho názoru pri

posúdení protiústavnosti napadnutých ustanovení ich súladnosť treba posúdiť s platnou

a účinnou a nie s novelou , ktorá ešte nenadobudla účinnosť.“

2. Návrh skupiny 31 poslancov v časti týkajúcej sa nesúladu § 6 zákona o ústavnom

súde v znení novely zákona účinnej od 1. augusta 2000 s v znení účinnom do

1. júla 2001 vychádza zo znenia týchto ustanovení:

Podľa v znení označenej novely: „Ak senát v súvislosti

so svojou rozhodovacou činnosťou dospeje k právnemu názoru odchylnému od právneho

názoru iného senátu ústavného súdu vyjadreného v jeho rozhodnutí, predloží pred

vyhlásením svojho rozhodnutia túto otázku na zaujatie stanoviska plénu ústavného súdu.

Senát je v ďalšom konaní viazaný stanoviskom pléna ústavného súdu.“

Podľa označeného znenia : „Ústavný súd rozhoduje v pléne vo veciach

uvedených v čl. 105 ods. 2, čl. 107, čl. 125 písm. a) a b), čl. 129 ods. 2 až 5, čl. 136 ods. 2,

čl. 138 ods. 2 a 3 a o úprave svojich vnútorných pomerov.“

Právna zástupkyňa skupiny 31 poslancov zdôraznila najmä, že s poukazom na čl. 2

ods. 2 a Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) môže

prijať iba taký zákon, ktorý je súladný s ; novely

účinnej od 1. augusta 2000 vytvoril akýsi opravný systém v rámci ústavného súdnictva,

ktorý dovoľuje revokovať rozhodnutia senátov ústavného súdu jeho plénom, pričom ide

o principiálnu zmenu postavenia ústavného súdu, nesúladnú s jeho ústavným vymedzením;

takúto kompetenciu pléna ústavného súdu nemožno vyvodiť z článkov , na ktoré

odkazuje , a ani z jeho kompetencie rozhodovať o úprave svojich vnútorných

pomerov; viazanosť sudcu ústavného súdu uznesením pléna ústavného súdu je v rozpore

s princípom nezávislosti sudcu a jeho viazanosti len zákonom podľa ,

pričom tento princíp nesporne platí aj pre sudcov ústavného súdu na základe .

3. Návrh skupiny 31 poslancov v časti týkajúcej sa nesúladu § 32 ods. 1 zákona

o ústavnom súde v znení novely tohto zákona účinnej od 1. augusta 2000 s čl. 132 ods. 2

v znení účinnom do 1. júla 2001 vychádza zo znenia týchto ustanovení, ako aj

súvisiacich ustanovení ( a ).

Podľa : „Sudca, ktorý nesúhlasí s rozhodnutím

pléna alebo senátu ústavného súdu alebo s ich odôvodnením, má právo, aby sa jeho odlišné

stanovisko pripojilo k rozhodnutiu. Odlišné stanovisko sudcu sa uverejňuje rovnako ako

ostatné časti rozhodnutia.“

Podľa označeného znenia : „Rozhodnutia ústavného súdu

vydané podľa odseku 1 sa vyhlasujú spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov

(podľa odseku 1 išlo o rozhodnutia, ktorými ústavný súd vyslovil, že medzi právnymi

predpismi uvedenými v je nesúlad).

Podľa ústavný súd rozhodoval o súlade medzi v ňom označenými

právnymi predpismi, pričom v boli uvedené právne následky

rozhodnutia ústavného súdu o nesúlade.

Právna zástupkyňa skupiny 31 poslancov poukázala na to, že zo znenia § 32 ods. 1

v znení novely účinnej od 1. augusta 2000 vyplýva, že odlišné

stanovisko sudcu nie je súčasťou rozhodnutia ústavného súdu, ale len akousi jeho prílohou.

Zo zaradenia označeného ustanovenia v zase vyplýva, že ide

o ustanovenie regulujúce správanie sa, resp. uverejňovanie rozhodnutí vo všetkých druhoch

konania upravených týmto zákonom. Keďže odlišný názor sudcu sa má uverejniť rovnako

ako ostatné časti rozhodnutia a podľa sa rozhodnutia ústavného súdu

uvedené v povinne publikujú v Zbierke zákonov Slovenskej republiky

(ďalej len „Zbierka zákonov“), z uvedeného vyplýva, že v zmysle citovaného § 32 ods. 1

sa požaduje, aby aj pri rozhodnutiach uvedených v

sa odlišné stanovisko sudcu rovnako publikovalo ako rozhodnutie ústavného súdu,

t. j. v Zbierke zákonov. Pre takýto postup však v niet základu, citované

ustanovenie ide nad rámec , a teda nie je s ňou v súlade.

Hoci možno uverejnenie odlišného stanoviska sudcu uvítať z viacerých dôvodov (napr.

oboznámenie odbornej verejnosti, možnosť inšpirácie pre teóriu práva a legislatívu), tieto

skutočnosti nemôžu nič zmeniť na realite, že široká formulácia citovaného § 32 ods. 1

platného pre celú množinu rozhodnutí ústavného súdu sa

u druhovo určených skupín rozhodnutí podľa dostáva do rozporu

s , a preto ju treba považovať za protiústavnú.

Podľa

o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o Zbierke zákonov“) rozhodnutia ústavného súdu uverejnené v Zbierke zákonov nadobúdajú

platnosť a účinnosť dňom ich vyhlásenia v Zbierke zákonov. Preto podľa vyjadrenia právnej

zástupkyne skupiny 31 poslancov vzniká otázka, že ak sa odlišné stanovisko sudcu

pripojené k rozhodnutiu bude publikovať rovnako ako výroková časť rozhodnutia (t. j.

pri rozhodnutiach podľa v Zbierke zákonov), aká potom bude

záväznosť tejto pripojenej časti?

Na záver argumentácie právna zástupkyňa skupiny 31 poslancov uviedla, že

predkladatelia tohto návrhu pri prijímaní novely s účinnosťou od

1. augusta 2000 v národnej rade argumentovali v prospech prijatia ustanovenia § 32 ods. 1

aj tým, že v zahraničí je takýto postup zaužívaný v niektorých krajinách a má svoje

stvárnenie v legislatívnej rovine (dozaista v súlade s ), zdôraznila však, že

aj legislatívne stvárnenie v pomeroch Slovenskej republiky musí byť formulované tak, aby

bolo súladné s .

4. Predseda národnej rady sa vyjadril k namietanému nesúladu v podaniach zo

4. apríla 2001 a 26. júna 2002.

V prvom podaní dospel k záveru, že nesúlad rieši ústavný

z 23. februára 2001, ktorým sa mení a dopĺňa č.

v znení neskorších predpisov, účinný od 1. júla 2001 (ďalej len „novela účinná od

1. júla 2001“), pretože v je už uvedené, že ústavný súd rozhoduje

v pléne aj o zjednocovaní právnych názorov senátov.

V druhom podaní uviedol, že bol novelou účinnou od 1. júla

2001 zrušený, pričom ustanovenie o vyhlasovaní rozhodnutí ústavného súdu obsahuje

. Podľa predsedu národnej rady neobstojí ani námietka, že publikovanie

odlišného stanoviska sudcu v Zbierke zákonov nie je v súlade s . Uverejnenie

odlišného stanoviska nemá totiž vplyv na právnu silu rozhodnutia ústavného súdu a má iba

informatívnu výpovednú hodnotu. Uverejňovanie aj iných právnych aktov pripúšťa § 1

ods. 2 písm. d) zákona o Zbierke zákonov. Paragraf 32 ods. 1

v znení novely účinnej od 1. augusta 2000 bol napokon novelizovaný

Z. z. z 12. februára 2002, ktorým sa mení a dopĺňa , účinným od

20. marca 2002 (ďalej len „novela účinná od 20. marca 2002“). Na

základe uvedeného možno potom konštatovať, že je v súlade

s .

5. Skupina 31 poslancov súhlasila s upustením od ústneho pojednávania ústavného

súdu vo veci samej.

Pretože národná rada trvala, aby ústavný súd konal ústne pojednávanie, pričom na

tomto stanovisku zotrval aj súčasný predseda národnej rady (podanie z 11. decembra 2002),

ústavný súd konal vo veci samej ústne pojednávanie na verejnom zasadnutí 18. februára

2003 v súlade s . Tohto zasadnutia sa však zúčastnil len

právny zástupca národnej rady, ktorý poukázal na znenie § 41a ods. 4 zákona o ústavnom

súde, teda na zastavenie konania, ak preskúmavané právne predpisy stratia platnosť pred

vyhlásením nálezu ústavného súdu. Podľa neho ide „o možnú stratu platnosti ktorejkoľvek

strany rovnice“, to znamená nielen zákona alebo podzákonného právneho predpisu, ktorého

nesúlad s je namietaný, ale aj o možnosť straty platnosti , jej časti alebo

niektorého článku. Keďže medzičasom stratil platnosť a došlo aj k strate

platnosti pôvodnej formulácie , navrhol konanie o predloženom návrhu

skupiny 31 poslancov zastaviť.

Na otázku z pléna a nad rámec tohto návrhu pripustil nesúlad § 6 zákona o ústavnom

súde v znení novely účinnej od 1. augusta 2000 s v znení účinnom do 1. júla

2001, nie však nesúlad medzi v súčasnosti platnými zneniami

a . Taktiež nesúhlasil, že by ustanovenie zákona o ústavnom

súde o odlišnom stanovisku sudcu mohlo byť v nesúlade s , keďže v Zbierke

zákonov sa neuverejňuje.

II.

K časti návrhu skupiny 31 poslancov namietajúcej nesúlad § 6 zákona o ústavnom

súde v znení novely účinnej od 1. augusta 2000 s v znení účinnom do 1. júla

2001 treba uviesť, že medzičasom došlo k legislatívnym zmenám ohľadne oboch

ustanovení.

Podľa novely účinnej od 20. marca 2002 zákona

o ústavnom súde znie: „Senát, ktorý v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou dospeje

k právnemu názoru odchylnému od právneho názoru vyjadreného už v rozhodnutí

niektorého zo senátov, predloží plénu ústavného súdu návrh na zjednotenie odchylných

právnych názorov. Plénum ústavného súdu rozhodne o zjednotení odchylných právnych

názorov uznesením. Senát je v ďalšom konaní viazaný uznesením pléna ústavného súdu.“

Podľa novely účinnej od 1. júla 2001 znie: „(1) Ústavný súd rozhoduje

v pléne vo veciach uvedených v čl. 105 ods. 2, čl. 107, čl. 125 ods. 1 písm. a) a b), čl. 125a

ods. 1, čl. 125b ods. 1, čl. 128, čl. 129 ods. 2 až 6, čl. 136 ods. 2 a 3, čl. 138 ods. 2 písm. b)

a c), o zjednocovaní právnych názorov senátov, o úprave svojich vnútorných pomerov

a o návrhu rozpočtu ústavného súdu. Plénum ústavného súdu sa uznáša nadpolovičnou

väčšinou všetkých sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa zamietne.

(2) O ostatných veciach rozhoduje ústavný súd v trojčlenných senátoch. Senát sa

uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.“

Jednou z podstatných podmienok konania o súlade právnych predpisov podľa § 37

a nasl. je platnosť napadnutého predpisu nižšieho stupňa právnej

sily, jeho časti alebo jednotlivého ustanovenia. Podľa

„Ak preskúmavané právne predpisy stratia platnosť pred vyhlásením nálezu ústavného

súdu, konanie sa zastaví“.

Pretože novela účinná od 20. marca 2002 obsahuje nové

znenie (t. j. nahradila znenie zavedené novelou účinnou od

1. augusta 2000 novým znením) a pôvodne napadnuté ustanovenie už nie je platné, ústavný

súd podľa konanie v tejto časti zastavil (bod 1 výroku

nálezu; obdobne aj ).

III.

1. Paragraf 32 ods. 1 v znení novely účinnej od 1. augusta

2000 nestratil doposiaľ platnosť, pretože novela účinná od

20. marca 2002 jeho text nenahradila, ale iba doplnila (podľa bodu 33 tejto novely: V § 32

ods. 1 sa za slová „Odlišné stanovisko sudcu sa“ vkladajú slová „doručuje a“).

Hoci v znení účinnom do 1. júla 2001 už nie je platným

ustanovením, pretože novelou účinnou od 1. júla 2001 došlo k vypusteniu celého

čl. 132 a tento v súčasnosti neexistuje, ústavný problém nastolený skupinou 31 poslancov

nezanikol.

Novelou účinnou od 1. júla 2001 totiž došlo k nahradeniu predošlého znenia

čl. 125 novým znením, ktoré má inú štruktúru a pozostáva zo šiestich odsekov. V súčasnosti

platné a účinné znenie obsahuje popri právomoci ústavného súdu rozhodovať

o súlade v ňom označených právnych predpisov a právnych následkoch vyslovenia nesúladu

(odseky 1 a 3) aj ustanovenia o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov

a podmienkach zániku takéhoto rozhodnutia (odseky 2 a 5), o vyhlasovaní rozhodnutí

ústavného súdu a ich všeobecnej záväznosti (odsek 6). Podľa

„Rozhodnutie ústavného súdu vydané podľa odsekov 1, 2 a 5 sa vyhlasuje spôsobom

ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Právoplatné rozhodnutie ústavného súdu je

všeobecne záväzné“. Ústavný problém nastolený skupinou 31 poslancov sa preto

v súčasnosti nachádza v možnom nesúlade s

ods. 6 .

2. Ústavný súd ako súdny orgán ochrany ústavnosti podľa v doterajšej

rozhodovacej činnosti posudzoval existenciu záujmu na ochrane ústavnosti aj za osobitných

okolností, akými boli napr. späťvzatie podnetu alebo návrhu na začatie konania o súlade

právnych predpisov navrhovateľmi, pričom vyslovil nadradenosť ochrany ústavnosti nad

dispozičnou zásadou (napr. , a ).

Ochranu ústavnosti poskytovanú ústavným súdom treba chápať materiálne. To tiež

znamená, že v prípade, ak ustanovenie , s ktorým mal byť napadnutý právny predpis,

jeho časť alebo jednotlivé ustanovenie v nesúlade, stratí platnosť počas konania pred

ústavným súdom o súlade právnych predpisov, avšak predmet jeho úpravy sa stane

v dôsledku novelizácie predmetom iného ustanovenia , nič nebráni tomu, aby

ústavný súd v konaní pokračoval, pretože ústavný problém možného nesúladu právnych

predpisov stále trvá a záujem na ochrane ústavnosti vyžaduje jeho vyriešenie.

Aj v tomto prípade preto musel ústavný súd vyriešiť ústavný problém možného

nesúladu s .

3. Vyhlasovanie rozhodnutí ústavného súdu v zmysle , ako aj

právne skutočnosti s tým súvisiace, sú upravené v zákone o Zbierke zákonov.

Podľa tohto zákona „, ústavné a ostatné

zákony Národnej rady Slovenskej republiky, nariadenia vlády Slovenskej republiky

a vyhlášky, výnosy a opatrenia ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy

Slovenskej republiky, iných orgánov štátnej správy, ak tak ustanovuje osobitný zákon,

Národnej banky Slovenska, rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o nesúlade

medzi právnymi predpismi 1) a medzinárodné zmluvy (§ 6) sa vyhlasujú uverejnením

v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka zákonov“)“ (poznámkou 1 pod

čiarou je )“.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o Zbierke zákonov „Všeobecne záväzné právne predpisy

a rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky uvedené v § 1 ods. 1 nadobúdajú

platnosť dňom ich vyhlásenia v Zbierka zákonov“.

Podľa zákona o Zbierke zákonov „, ústavné

zákony a ostatné zákony Národnej rady Slovenskej republiky, nariadenia vlády Slovenskej

republiky, vyhlášky ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej

republiky a iných orgánov štátnej správy a rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej

republiky o nesúlade medzi právnymi predpismi sa v Zbierke zákonov vyhlasujú

uverejnením ich úplného znenia“.

4. V období predchádzajúcom novele účinnej od 1. júla 2001 sa rozhodnutia

ústavného súdu o nesúlade medzi právnymi predpismi vyhlasovali v Zbierke zákonov

uverejnením ich označenia (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z konkrétneho dňa

„V mene Slovenskej republiky“), úvodnej časti (označenie ústavného súdu, mien a priezvísk

sudcov, účastníkov a ich zástupcov, prejednávanej veci a dňa rozhodnutia na verejnom

alebo neverejnom zasadnutí), znenia výroku, právnych následkov podľa čl. 132 ods. 1

a mena a priezviska podpísaného predsedu pléna alebo senátu ústavného súdu.

Po účinnosti označenej novely sa obdobným spôsobom vyhlasujú

uverejnením v Zbierke zákonov nálezy o nesúlade medzi právnymi predpismi a uznesenia

o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov podľa

(vrátane podmienok zániku ich platnosti podľa ods. 5 citovaného článku).

Pri vyhlasovaní uvedených rozhodnutí ústavného súdu uverejnením v Zbierke

zákonov sa neuverejňuje ich odôvodnenie, poučenie o nemožnosti podať opravný

prostriedok a po novele účinnej od 1. augusta 2000 ani odlišné

stanoviská sudcov podľa .

5. Rozhodnutie ústavného súdu nadobúda platnosť a všeobecnú záväznosť dňom

vyhlásenia v Zbierke zákonov ( , zákona o Zbierke zákonov).

Všeobecne záväznou je tá časť rozhodnutia, ktorá sa v Zbierke zákonov uverejňuje, to

znamená jeho výrok. Ostatné časti rozhodnutia slúžia v podstate na identifikáciu

rozhodnutia, odôvodnenie výroku a uvedenie právnych následkov, prípadne iných právne

významných skutočností, ktoré súvisia s výrokom. Preto sa napr. aj pri vyhlasovaní

rozhodnutí ústavného súdu ich uverejnením v Zbierke zákonov zužujúco vykladá znenie § 4

ods. 1 zákona o Zbierke zákonov v časti „...rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej

republiky o nesúlade medzi právnymi predpismi sa v Zbierke zákonov vyhlasujú

uverejnením ich úplného znenia“. Označené rozhodnutia sa nevyhlasujú uverejnením ich

úplného znenia (neuverejňuje sa napr. odôvodnenie a poučenie o nemožnosti podať opravný

prostriedok), uverejnenie úplného znenia sa však doslova vzťahuje na výrok rozhodnutia.

Rozhodnutia pléna alebo senátu ústavného súdu o nesúlade právnych predpisov,

pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov a zrušení tohto pozastavenia

v zmysle , 2 a 5 môžu byť jednomyseľné alebo väčšinové (pri pléne ide

podľa o nadpolovičnú väčšinu všetkých sudcov). Či je

rozhodnutie jednomyseľné alebo väčšinové, má len jeden platný a všeobecne záväzný

výrok.

Odlišné stanovisko sudcu podľa , ktoré sa pripája

k rozhodnutiu, je súčasťou tohto rozhodnutia, pretože aj sudca v menšine je súčasťou pléna

alebo senátu. Pokiaľ súhlasí s rozhodnutím (výrokom) a odlišuje sa iba v odôvodnení

výroku, výrok rozhodnutia vyjadruje aj jeho názor. Ak nesúhlasí s výrokom, jeho

menšinový názor na znenie výroku sa v znení väčšinového, platného a všeobecne záväzného

výroku nemôže prejaviť. Odlišné stanovisko sudcu na znenie výroku, jeho odôvodnenie

alebo oboje sa obdobne ako odôvodnenie výroku väčšinou pléna alebo senátu neuverejňuje

pri vyhlasovaní rozhodnutia v Zbierke zákonov.

Druhá veta , to znamená, že „Odlišné stanovisko

sudcu sa doručuje a uverejňuje rovnako ako ostatné časti rozhodnutia“, nemôže mať za

následok uverejnenie odlišného stanoviska pri vyhlásení rozhodnutia jeho uverejnením

v Zbierke zákonov. Ako už bolo uvedené, všetky časti rozhodnutia sa neuverejňujú

rovnako. Keďže odlišné stanovisko má pri uverejnení rozhodnutia obdobné postavenie ako

odôvodnenie výroku väčšinou a poučenie o nemožnosti podať opravný prostriedok, ktoré sa

neuverejňujú, neuverejňuje sa rovnako ani odlišné stanovisko.

Pretože právnym následkom , ktorý sa týka

odlišného stanoviska sudcu, nemôže byť uverejnenie takéhoto odlišného stanoviska

k rozhodnutiam uvedeným v pri ich vyhlásení v Zbierke zákonov,

medzi označenými ustanoveniami nie je nesúlad. Návrhu skupiny 31 poslancov v časti

namietajúcej nesúlad bolo preto potrebné nevyhovieť

(bod 2 výroku nálezu).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. februára 2003