Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 6/94

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu JUDr. Milana Čiča a

sudcov JUDr. Štefana Ogurčáka, JUDr. Júliusa Černáka, JUDr. Anny Danielčákovej, JUDr.

Jána Drgonca, JUDr. Jána Klučku, JUDr. Viery Mrázovej, JUDr. Richarda Rapanta, JUDr.

Miloša Seemanna a JUDr. Tibora Šafárika vo veci navrhovateľa Vyššieho vojenského súdu

Trenčín, zastúpeného predsedom senátu pplk. JUDr. Milanom Repáňom, proti Národnej

rade Slovenskej republiky o vyslovenie nesúladu ustanovenia § 2 ods. 1 písm. b) zákona č.

o civilnej službe v rozsahu, v ktorom sa vzťahuje aj na odvody uskutočnené

pred účinnosťou zákona o civilnej službe (t. j. pred 16. 1. 1992) s čl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 3

a na svojom verejnom zasadnutí dňa 25. augusta

1994 takto

r o z h o d o l :

1. Ustanovenie o civilnej službe n i e j e

v súlade s , a , ak sa

vzťahuje na odvody uskutočnené pred 16. 1. 1992 a odvedenec požiadal o odklad vojenskej

základnej služby a dôvody jej odkladu pominuli pred 16. 1. 1992.

2. N e v y h o v u j e návrhu Vyššieho vojenského súdu v Trenčíne na vyslovenie

nesúladu o civilnej službe s ,

ods. 3 a , ak sa vzťahuje na odvody uskutočnené

pred 16. 1. 1992 a odvedenec požiadal o odklad vojenskej základnej služby a dôvody jej

odkladu pominuli po 16. 1. 1992.

O d ô v o d n e n i e :

Dňa 2. februára 1994 dostal Ústavný súd Slovenskej republiky návrh predsedu senátu

Vyššieho vojenského súdu v Trenčíne JUDr. Milana Repáňa na začatie konania o súlade § 2

ods. 1 písm. b) o civilnej službe s , a

ods. 2 .

Ústavný súd Slovenskej republiky v pléne dňa 14. apríla 1994 rozhodol o prijatí

tohoto návrhu na ďalšie konanie.

Dňa 18. apríla 1994 sa sudca spravodajca obrátil na navrhovateľa so žiadosťou o

oznámenie, či v danej veci trvá na ústnom pojednávaní. Navrhovateľ dňa 17. mája 1994

uviedol, že žiada, aby ústavný súd v danej veci ústne pojednávanie vykonal.

Dňa 18. apríla 1994 sa súčasne sudca spravodajca obrátil na orgán, ktorý všeobecne

záväzný právny predpis, rozpor ktorého s sa namieta, vydal t. j. na Národnú radu

SR ( ústavného o zániku ČSFR v spojení s §

39 ) so žiadosťou o vyjadrenie sa k návrhu Vyššieho vojenského

súdu Trenčín a k účelnosti ústneho pojednávania v danej veci.

Dňa 12. júla 1994 dostal Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadrenie predsedu

Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom sa stotožňuje s uznesením Ústavnoprávneho

výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 461 (ÚPV 96/1994) nezaujať stanovisko k

návrhu Vyššieho vojenského súdu v Trenčíne. Ďalej predseda Národnej rady Slovenskej

republiky uviedol, že netrvá na ústnom pojednávaní, takže zástupcu Národná rada

Slovenskej republiky na pojednávanie v predmetnej veci ani neustanovuje.

Ústavný súd Slovenskej republiky môže v súlade s § 30 ods. 2 od ústneho

pojednávania upustiť iba so súhlasom účastníkov konania. Vzhľadom na to, že v tomto

prípade súhlas oboch účastníkov nebol dosiahnutý, konalo sa vo veci ústne pojednávanie,

ktoré je podľa verejné.

Vyšší vojenský súd Trenčín vo svojom návrhu požadoval vyslovenie nesúladu § 2

ods. 1 písm. b) o civilnej službe s , a

ods. 2 , a to z toho dôvodu, že odvedenci, ktorí boli odvedení

pred 16. 1. 1992 a ktorým nebol povolený odklad vojenskej základnej služby, majú za

súčasného právneho stavu možnosť kedykoľvek vojenskú službu odmietnuť, zatiaľ čo

odvedenci, ktorí boli odvedení taktiež pred 16. 1. 1992, ale ktorým bol povolený odklad

vojenskej základnej služby takúto možnosť, t. j. kedykoľvek odmietnuť vojenskú službu z

dôvodov svedomia alebo náboženského vyznania, nemajú. Vyšší vojenský súd v Trenčíne

vo svojom návrhu preto uvádza, že "Táto kategória odvedencov nie je v rovnakom

postavení pred zákonom ako tí odvedenci, na ktorých sa vzťahuje nález Ústavného súdu

ČSFR".

Ústavný súd Slovenskej republiky v rámci konania o súlade právnych predpisov v

danom prípade sledoval nasledovné princípy :

1. princíp neodňateľnosti základných práv ( ),

2. princíp zákonného obmedzenia základných práv rovnako pre všetky prípady, ktoré

spĺňajú zákonom ustanovené podmienky ( ),

3. princíp reálnosti výkonu zaručeného základného práva (

).

Princíp neodňateľnosti základného práva, t. j. práva na odmietnutie vojenskej

základnej služby z dôvodov svedomia alebo náboženského vyznania, znamená, aby

akákoľvek skupina odvedencov, ktorí vykonali odvod pred 16. 1. 1992, mala možnosť svoje

ústavné právo reálne uplatniť. Ústavný súd ČSFR vyriešil vo svojom náleze zo dňa 10. 12.

1992 postavenie tých odvedencov, ktorí boli odvedení pred 16. 1. 1992, ale nepožiadali,

prípadne im nebol povolený odklad vojenskej základnej služby. Pre túto skupinu

odvedencov však bolo typické, že pred vydaním nálezu Ústavného súdu ČSFR im základné

právo upravené v bolo fakticky odňaté.

o civilnej službe v rozlišuje i druhú

kategóriu odvedencov. To sú tí, ktorí po odvode požiadali o odklad vojenskej základnej

služby a ich žiadosti bolo vyhovené.

Pokiaľ ide o odvedencov, na ktorých sa vzťahuje nález Ústavného súdu ČSFR, treba

zdôrazniť, že ide o tých (a jedine tých), ktorí pred nálezom ústavného súdu nemali reálnu

možnosť uplatniť svoje ústavné právo na odmietnutie vojenskej služby z dôvodov svedomia

alebo náboženského vyznania. Ústavný súd Slovenskej republiky preto preskúmal právne

postavenie odvedencov odvedených pred 16. 1. 1992, ktorí požiadali o odklad vojenskej

základnej služby v tom smere, či i táto skupina má reálnu možnosť uplatniť

zaručené právo na odmietnutie vojenskej základnej služby z dôvodov svedomia alebo

náboženského vyznania. Túto skupinu odvedencov ústavný súd rozdelil na dve podskupiny,

a to:

1. odvedenci odvedení pred 16. 1. 1992, ktorí požiadali o odklad vojenskej služby a

lehota odkladu im uplynula pred 16. 1. 1992,

2. odvedenci odvedení pred 16. 1. 1992, ktorí požiadali o odklad vojenskej služby,

ale lehota odkladu im uplynula po 16. 1. 1992.

Ad 1.

Pokiaľ ide o prvú skupinu odvedencov, lehota odkladu vojenskej základnej služby im

uplynula pred 16. 1. 1992, t. j. pred nadobudnutím účinnosti o

civilnej službe. Citovaný zákon v § 2 ods. 1 písm. b) poskytuje právo na odmietnutie

vojenskej služby tým odvedencom, ktorí požiadali o odklad vojenskej služby a stanovuje 5-

dňovú lehotu na jeho uplatnenie. Táto lehota sa začína po skončení dôvodu, pre ktorý bol

odklad vojenskej služby odvedencovi povolený. Odvedenci, ktorým odklad vojenskej

služby skončil po nadobudnutí účinnosti nového zákona o civilnej službe, majú preto právo

na odmietnutie výkonu vojenskej služby z dôvodov svedomia alebo náboženského

vyznania. Odvedenci odvedení pred 16. 1. 1992, ktorí požiadali o odklad, ale jeho lehota

uplynula pred nadobudnutím účinnosti nového zákona o civilnej službe, však takéto právo

nemajú. Táto skupina odvedencov (a jedine táto skupina) je preto v nerovnakom postavení s

tými odvedencami, ktorí boli odvedení pred 16. 1. 1992, ale ktorým nález Ústavného súdu

ČSFR nestanovuje žiadnu lehotu pre vyhlásenie o odopretí vojenskej základnej služby z

dôvodov svedomia alebo náboženského vyznania. Bolo preto možné vyhovieť návrhu

Vyššieho vojenského súdu v Trenčíne o vyslovenie nesúladu § 2 ods. 1 písm. b) zákona č.

o civilnej službe, ak sa vzťahuje na odvedencov odvedených pred 16. 1. 1992,

ktorí požiadali o odklad vojenskej služby a lehota odkladu im uplynula pred 16. 1. 1992.

Vyhovením návrhu Vyššieho vojenského súdu v tejto časti sa zabezpečí, aby i táto skupina

odvedencov ( ) mohla reálne uplatniť svoje právo

na odmietnutie vojenskej služby z dôvodov svedomia alebo náboženského vyznania za

rovnakých podmienok, aké sa vzťahujú na odvedencov, ktorými sa zaoberal nález

Ústavného súdu ČSFR z 10. 12. 1992.

Ad 2.

Iná je však právna situácia tých odvedencov, ktorí boli odvedení pred 16. 1. 1992

(teda pred nadobudnutím účinnosti ), požiadali o

odklad, ale jeho lehota uplynula po 16. 1. 1992, t. j. po nadobudnutí účinnosti nového

zákona o civilnej službe. Týchto odvedencov nemožno zaradiť do skupín uvedených vyššie,

t. j. tých, ktorí po odvode, resp. po vypršaní lehoty odkladu vojenskej služby, nemali reálnu

možnosť uplatniť svoje ústavné právo na odmietnutie vojenskej základnej služby z dôvodov

svedomia alebo náboženského vyznania. o civilnej službe viaže

praktickú realizáciu tohoto ústavného práva na skončenie dôvodov, pre ktoré bol odklad

vojenskej služby odvedencovi povolený. Ak ku skončeniu dôvodov došlo po nadobudnutí

účinnosti nového zákona (t. j. po 16. 1. 1992), tak prostredníctvom § 2 ods. 1 písm. b)

tohoto zákona je zabezpečené reálne uplatnenie ústavného práva z

Slovenskej republiky, a to v zákonom stanovenej lehote (t. j. "... najneskôr do 5 dní po

skončení dôvodu, pre ktorý bol odklad povolený").

Nebolo preto možné vyhovieť návrhu Vyššieho vojenského súdu v Trenčíne, v

ktorom požaduje vyhlásiť za nesúladné s označenými článkami ustanovenia ods.

1 písm. b) o civilnej službe, ak sa vzťahuje na všetky odvody

uskutočnené pred 16. 1. 1992, ak za nimi nasledoval odklad vojenskej služby. Ak totiž

dôvody odkladu pominuli po 16. 1. 1992, tak aj

odvedencom odvedeným pred uvedeným termínom, ktorí požiadali o odklad vojenskej

služby a jeho lehota skončila po 16. 1. 1992:

a) umožňuje (t. j. neodníma) ústavné právo na odmietnutie vojenskej základnej

služby z dôvodu svedomia alebo náboženského vyznania,

b) stanovuje jednotnú lehotu pre všetkých tých, ktorým odklad vojenskej služby

končí za účinnosti o civilnej službe.

Ak sa § 2 ods. 1 písm. b) vzťahuje na odvody uskutočnené pred 16. 1. 1992, pri

ktorých odvedenci požiadali o odklad vojenskej základnej služby a dôvody odkladu

pominuli po 16. 1. 1992, nie je toto ustanovenie v rozpore s čl. 12 ods. 1 a čl. 25 ods. 2

(pretože neodníma základné právo tým, ktorých dôvody odkladu vojenskej služby

pominuli po 16. 1. 1992) a ani s (pretože pre

všetkých odvedencov, u ktorých dôvody odkladu pominuli po 16. 1. 1992 stanovuje

jednotné podmienky uplatnenia ich ústavného práva z ).

Ústavný súd v rámci konania o súlade právnych predpisov rešpektoval i existujúce

precedenčné právo orgánov Rady Európy a osobitne Rozhodnutie Výboru Ministrov Rady

Európy z 29. 6. 1967 (Rezolúcia (67)) DH 1 vo veci Grandrath, v ktorom sa uvádza, že:

"Akákoľvek vnútroštátna právna úprava, týkajúca sa povinnej vojenskej služby a náhradnej

služby pre osoby odmietajúce jej výkon z dôvodov svedomia alebo náboženského

presvedčenia, musí rešpektovať požiadavky čl. 14 Európskeho dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, to znamená, že musí vylučovať akúkoľvek

diskrimináciu, a to pokiaľ ide ako o jej obsahové zameranie, tak i sféru jej praktickej

aplikácie."

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach dňa 25. augusta 1994