Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 691/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. januára 2015 v senáte

zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa

Tkáčika o sťažnosti , , zastúpenej advokátom

JUDr. Slavomírom Dubjelom, Žriedlova 3, Košice, ktorou namieta porušenie

základného práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám podľa čl. 30 ods. 4

a práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice okolie v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 29. septembra 2014 v znení uznesenia

z 1. októbra 2014, takto

rozhodol:

1. Základné právo na prístup k voleným a iným

funkciám zaručené v a základné právo

na súdnu ochranu zaručené v uznesením

Okresného súdu Košice okolie sp. zn. z 29. septembra 2014 v znení uznesenia

z 1. októbra 2014 p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie

v sume 1 000 € (tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice okolie p o v i n n ý vyplatiť jej do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Košice okolie j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho zastúpenia

v sume 340,90 € (slovom tristoštyridsať eur

a deväťdesiat centov) na účet jej právneho zástupcu advokáta JUDr. Slavomíra Dubjela

Žriedlova 3, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. 28 z 25. novembra 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) na ďalšie konanie sťažnosť

, (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného práva

na prístup k voleným a iným verejným funkciám podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na súdnu ochranu podľa

postupom Okresného súdu Košice okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 29. septembra 2014 v znení uznesenia

z 1. októbra 2014.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa uchádzala o zvolenie za poslankyňu

Obecného zastupiteľstva obce Belža, avšak miestna volebná komisia v obci Belža (ďalej len

„miestna volebná komisia“) ju rozhodnutím č. 229/14 z 24. septembra 2014 (ďalej len

„rozhodnutie miestnej volebnej komisie“) nezaregistrovala. Z odôvodnenia rozhodnutia

miestnej volebnej komisie v obci Belža „možno iba vyvodiť, keďže to v rozhodnutí nie je

uvedené priamo, že dôvodom pre neregistrovanie navrhovateľky ako kandidáta

na kandidátnej listine je ustanovenie o voľbách

do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov chýba alebo je neúplná petícia

podľa v znení neskorších predpisov“.

Proti tomuto rozhodnutiu však sťažovateľka podala okresnému súdu návrh na vydanie

rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta podľa (ďalej

len „OSP“), ktorý okresný súd uznesením č. k. 8 z 29. septembra 2014 v znení

uznesenia č. k. 15 z 1. októbra 2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)

zamietol. Ako podstatný dôvod podania návrhu okresnému súdu sťažovateľka uvádza

nedodržanie povinnosti vyplývajúcej z o petičnom práve v

znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o petičnom práve“), ukladajúcej orgánu

verejnej správy povinnosť bezodkladne vyzvať osobu, ktorá petíciu podala, na odstránenie

jej nedostatkov v lehote najneskôr do 30 pracovných dní od doručenia výzvy s poučením o

následku ich neodstránenia. Uvedené preto v podanom návrhu aj namieta a rovnako namieta

aj „prílišnú formálnosť postupu miestnej volebnej komisie obce Belža, keďže z kandidátnej

listiny a zo súhlasu s kandidatúrou sú zrejmé osobné údaje navrhovateľky ako osoby, na

podporu ktorej bola vedená petícia podpora sťažovateľky ako nezávislého kandidáta na

poslanca obecného zastupiteľstva obce Belža, jej meno bolo v záhlaví každého petičného

hárku uvedené, keďže išlo o petíciu na podporu jej kandidatúry a je logické, že je to práve

sťažovateľka, ktorá je osobou oprávnenou na styk s orgánmi verejnej správy vo veci petície

na podporu jej kandidatúry ako nezávislého kandidáta na poslanca obecného zastupiteľstva

obce Belža“.

Dôvody podania sťažnosti ústavnému súdu vidí sťažovateľka v arbitrárnosti uznesenia

okresného súdu popierajúc jeho závery, podľa ktorých «petenti ani nevedeli, akú petíciu

podpisujú (teda, že podpisujú petíciu za podporu sťažovateľky ako nezávislej kandidátky do

volieb poslancov obecného zastupiteľstva obce Belža), čo však nie je pravda. Petenti vedeli

veľmi dobre, že svojím podpisom na petícii podporujú sťažovateľku ako nezávislú

kandidátku do volieb poslancov obecného zastupiteľstva obce Belža. Uvedené vyplýva z

toho, že záhlavie petície bolo vypísané už pred jej podpisovaním petentmi (záhlavie v znení:

PETÍCIA na podporu kandidatúry nezávislého kandidáta

na poslanca obecného zastupiteľstva vo volebnom obvode č. 1 podpísaná

voličmi obce BELŽA vo voľbách do orgánov samosprávy obcí v roku 2014... Orgán verejnej

správy, ako je chápaný podľa § 4 ods. 4 Zákona o petičnom práve (v tomto prípade volebná

komisia obce Belža) teda disponoval informáciou o tom, kto podáva petíciu vrátane údaja o

trvalom pobyte predkladateľa petície a volebná komisia mala informáciu o tom, že

sťažovateľka s petíciou na podporu jej kandidatúry súhlasí, keďže sama podpísala

kandidátnu listinu, ktorej bola petícia prílohou. To, že aj petenti vedeli, koho podpisom

podporujú, dosvedčuje aj fakt, že sama sťažovateľka všetkých 58 osôb navštívila osobne a

požiadala ich o podpis petície...

Problémom podľa názoru sťažovateľky je najmä arbitrárne a svojvoľné odôvodnenie

uznesenia súdu, ktoré nemá oporu v zákone. Súd uvádza, že ak vyššie uvedený nedostatok

v petičných hárkoch bol prítomný v čase, keď ju petenti podpisovali, tak nebolo potrebné

vyzývať sťažovateľku na odstránenie vád petície, keďže tieto údaje mali byť prítomné už

v čase, keď bola petícia podpisovaná.

Ustanovenie 5 ods. 5 .. však nerozlišuje povinnosť orgánu verejnej

správy vyzývať, resp. nevyzývať na odstránenie vád petície podľa toho, či boli alebo neboli

prítomné v čase, keď petíciu petenti podpisovali. Sťažovateľka v tomto smere namieta postup

súdu, ktorý si „dotvoril“ resp. „pretvoril“ zákonom stanovenú povinnosť orgánu verejnej

správy vyzvať predkladateľa petície na odstránenie vád petície tak, že orgán verejnej správy

túto povinnosť nemá v prípade, ak vady petície boli prítomné už v čase podpisovania

petentmi, čo je však mimo zákonného rámca povinností orgánu verejnej správy. Ten má

jednoznačne stanovenú povinnosť vyzvať predkladateľa petície na odstránenie nedostatkov

petície, pričom zákon nerozlišuje čas vzniku nedostatkov, a teda či boli prítomné už v čase

podpisovania petentmi alebo až potom.

Sťažovateľka uvádza, že nedostatky v zapätí petičných hárkov bolo možné odstrániť

naozaj úplne jednoducho podpisom hárkov a doplnením údaja jej trvalého pobytu, ktorý

koniec koncov v tak malej dedinke ako je Belža (cca 350 obyvateľov) aj tak každý pozná...».

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd v jej veci takto

rozhodol:

„Právo sťažovateľky... na prístup k voleným a iným verejným funkciám, zakotveným

v SR a na súdnu a inú právnu ochranu podľa ... v konaní

o vydanie rozhodnutia o registrovaní kandidáta podľa do volieb orgánov

samosprávy obcí, vedenej na Okresnom súde Košice okolie pod sp. zn.

porušené bolo.

Ústavný súd zrušuje Uznesenie Okresného súdu Košice okolie zo dňa 29.09.2014,

č. k. v spojení s opravným Uznesením zo dňa 01.10.2014, č. k.

a vracia vec Okresnému súdu Košice okolie na ďalšie konanie.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke finančné zadosťučinenie

vo výške 3.000, €, ktoré je sťažovateľke povinný zaplatiť Okresný súd Košice okolie

do dvoch mesiacov dní od právoplatnosti tohto nálezu.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke náhradu trov právneho

zastúpenia v konaní vo výške 340,90 € s DPH..., ktoré je Okresný súd Košice okolie

povinný vyplatiť na účet JUDr. Slavomíra Dubjela...“

Na základe žiadosti ústavného súdu podal k veci vyjadrenie okresný súd podaním

sp. zn. z 19. decembra 2014. Z obsahu tohto vyjadrenia vyplýva, že okresný

súd považuje sťažnosť za nedôvodnú, pretože „zákonný sudca rozhodol vo veci na základe

predložených listinných dôkazov a dospel k jednoznačnému záveru, ktorý bol premietnutý

do výroku rozhodnutia vo veci č. k. “. Pre prípad vyslovenia porušenia

označených práv predsedníčka okresného súdu navrhuje nepriznať rozhodnutím ústavného

súdu finančné zadosťučinenie, vychádzajúc pritom z názoru, že takéto rozhodnutie samotné

bude dostatočným zadosťučinením, keďže „výkon funkcie v obecnom zastupiteľstve je

výkonom vo verejnom záujme obce“. Súčasťou stanoviska okresného súdu bolo aj vyjadrenie

zákonnej sudkyne , v ktorom zákonná sudkyňa okresného súdu

uvádza, že okresný súd „vo veci rozhodol po zistení skutočného stavu veci, vykonal

dokazovanie aj zabezpečením spisu 229/14 – Miestnej volebnej komisie v Belži, jej

rozhodnutím zo dňa 24.9.2014 a obsahom spisu. Po takto vykonanom dokazovaní

a aplikácii právnych noriem vo veci rozhodol. Sťažnosť... je neopodstatnená a nedôvodná

lebo tunajší súd dospel k jednoznačnému záveru, že práve sťažovateľka nedodržala

svoje povinnosti a podala petičné hárky, ktoré neboli vyplnené v súlade so Zákonom

č. “.

Ústavný súd v danej veci upustil od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s vyjadreniami účastníkov a spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. dospel

k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. Zároveň

vychádzal z výslovného súhlasu okresného súdu s takýmto postupom obsiahnutého v jeho

vyjadrení sp. zn. z 19. decembra 2014, ako aj zo skutočnosti, že sťažovateľka

sa k žiadosti ústavného súdu z 30. decembra 2014 o možnosti upustenia od ústneho

pojednávania pred rozhodnutím vo veci nevyjadrila, hoci bola ústavným súdom výslovne

poučená, že ak nebude na túto výzvu reagovať, ústavný súd bude zastávať názor, že

s upustením od ústneho pojednávania súhlasí.

II.

Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným

a iným verejným funkciám.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Pokiaľ ide o základné práva a slobody, rozdeľuje ochranu ústavnosti medzi

všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity,

ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany základným

právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov ( ), a to

tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj

za dodržiavanie základných práv a slobôd ( a 2 a ;

napr. , ).

Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto

oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola

právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento

článok o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva ( v spojení

s ).

Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre pravidelne pripomína, že nie je zásadne

oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho

pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v

konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké

skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného

súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie

s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách

(mutatis mutandis , , , ).

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutie

všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného

súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené

závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a zároveň by mali za následok porušenie

základného práva alebo slobody (mutatis mutandis , , ,

).

Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa

v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy právneho poriadku Slovenskej

republiky. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný

výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej

ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná

platná a účinná právna norma ().

Všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu

zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených

záujmov účastníkov ( ; obdobne napr. , , ,

).

Vo vzťahu k namietanému porušeniu základných práv zaručených

ústavný súd poznamenáva, že z doterajšej jeho rozhodovacej praxe vyplýva, že orgány

zabezpečujúce prístup k voleným a iným verejným funkciám porušia aj

tým, že „sťažia, uľahčia alebo znemožnia uchádzanie sa o funkciu“ (), resp. že

nezabezpečia „objektivitu konania“ (, ). V tejto súvislosti ústavný

súd uviedol (), že „v právnom štáte je nevyhnutné, aby každý orgán verejnej

moci... postupoval pri výkone svojej právomoci tak, že zabezpečí objektivitu svojho

postupu smerujúceho k ochrane alebo uplatňovaniu základného práva alebo základnej

slobody, ako aj objektivitu samotného rozhodovania o ochrane a uplatňovaní základného

práva alebo základnej slobody, a to bez ohľadu na to, či tento postup prebieha v právne

formalizovanom rámci alebo iba v rámci faktickej činnosti príslušného orgánu.

Uplatňovanie a ochrana každého základného práva alebo slobody musí byť v činnosti

každého orgánu verejnej moci zabezpečená reálne a musí prebiehať na nediskriminačnom

základe. Táto požiadavka sa dotýka každého úkonu orgánu verejnej moci, ktorý priamo

alebo aspoň sprostredkovane súvisí s ochranou alebo uplatňovaním základného práva alebo

slobody.“ Podobne vo veci sp. zn. ústavný súd uviedol: „... subjektom tohto

práva je každý občan Slovenskej republiky, ktorý sa o volenú funkciu uchádza. Obsahom

uvedeného práva je aj predpoklad, že jednotliví voliči budú mať možnosť odovzdať svoj hlas

v prospech niektorého z kandidátov za rovnakých podmienok vrátane možnosti dostať sa k

informáciám o jednotlivých kandidátoch rovnakým spôsobom.“

Sťažovateľka miestnej volebnej komisii a okresnému súdu ako orgánu, v ktorého

právomoci bolo prípadné pochybenie miestnej volebnej komisie napraviť, vytýka, že

pri odovzdaní petície voličov na podporu svojej kandidatúry na poslankyňu obecného

zastupiteľstva nebola o jej nedostatkoch poučená a ani vyzvaná na ich odstránenie podľa § 5

ods. 5 zákona o petičnom práve. Pre právny záver súdu, že vada petície nemôže byť

dodatočne odstránená, považuje napadnuté rozhodnutie dokonca za arbitrárne. Sťažovateľka

taktiež namieta, že pri rozhodovaní o návrhu na jeho registráciu ako nezávislého kandidáta

pre voľby starostu obce podaného podľa zvolil okresný súd prísne

formalistickú aplikáciu príslušných ustanovení zákona, keď sťažovateľkin návrh zamietol

iba z dôvodu, že na každom podpisovom hárku petície nebolo uvedené meno, priezvisko

a úplná adresa trvalého pobytu osoby, ktorá by bola určená na zastupovanie v styku

s orgánom verejnej správy, a neakceptoval skutočnosť, že meno a priezvisko sťažovateľky

na týchto podpisových hárkoch uvedené bolo.

K právnemu posúdeniu sťažovateľkinho prípadu okresný súd v relevantnej časti

odôvodnenia uviedol:

„Zo spisu Miestnej volebnej komisie Belža sp. zn.: 229/14 súd zistil, že

navrhovateľka dňa 17.9.2014 predložila tejto volebnej komisii kandidátnu listinu pre voľby

poslancov Obecného zastupiteľstva konané dňa 15.11.2014. Súčasťou kandidátnej listiny

bola petícia podpísaná 58 voličmi podporujúcimi kandidatúru tohto nezávislého kandidáta.

Miestna volebná komisia preskúmala predložené listiny a nezaregistrovala túto kandidátku

z dôvodu, že v záhlaví pripojených petičných hárkov bol uvedený len akademický titul,

krstné meno a priezvisko kandidáta – navrhovateľky. Posúdila, že ide o neúplnú petíciu

(§ 17 ods. 1 písm. f/)...

Súd zistil, tiež aj navrhovateľka potvrdila, že petícia nemá náležitosti, lebo v

označení petície nie sú uvedené bližšie údaje kandidátky, nebola uvedená adresa jej

trvalého pobytu a chýba jej podpis. Tento nedostatok nebol odstránený do podania návrhu v

tomto konaní a teda petícia nemá náležitosti požadované zákonom.

Navrhovateľka tvrdila, že nebola poučená a vyzvaná na odstránenie neúplných

údajov v označení petície tak, ako je to uvedené v

o petičnom práve.

Súd však dospel k záveru, že takto neúplné označená petícia nemôže byť odstránená

ani dodatočne. Petičné hárky musia obsahovať informácie jasne identifikujúce petíciu, ktorá

sa má podporiť, už predtým ako petenti vyjadria svoj súhlas s obsahom petície svojim

podpisom. Teda zo strany volebnej komisie nebolo potrebné vyzývať na doplnenie údajov,

ktoré boli potrebné už v čase, keď petícia bola podpisovaná a nie v čase keď o nej rozhoduje

volebná komisia. Z tohto dôvodu súd návrhu navrhovateľky na zaregistrovanie ako

kandidátky na kandidátnej listina pre voľby do obecného zastupiteľstva Obce Belža

zamietol.“

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd sťažovateľku ako

nezávislú kandidátku pre voľby poslancov Obecného zastupiteľstva obce Belža

nezaregistroval z dôvodu absencie náležitosti uvedenej v § 4 ods. 4 zákona o petičnom

práve, a to konkrétne neuvedenia úplnej adresy trvalého pobytu osoby určenej

na zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy na každom podpisovom hárku petície

a jej podpisu.

Podľa o voľbách

do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“)

kandidátne listiny pre voľby do obecného (mestského) zastupiteľstva podávajú politické

strany, a to osobitne za každý volebný obvod, a nezávislí kandidáti.

Podľa § 16 ods. 9 zákona o voľbách súčasťou kandidátnej listiny nezávislého

kandidáta je petícia podpísaná voličmi podporujúcimi jeho kandidatúru. Potrebný počet

podpisov podľa veľkosti obce je uvedený v prílohe k tomuto zákonu. V petícii sa

pri každom podpise uvedie meno a priezvisko voliča, dátum narodenia voliča a trvalý pobyt,

ktorým sa rozumie názov obce, názov ulice, ak sa obec člení na ulice, a číslo domu. Počet

obyvateľov obce zverejní obec spôsobom v mieste obvyklým najneskôr 85 dní pred dňom

volieb.

Podľa poznámky pod čiarou 4a), na ktorú odkazuje § 16 ods. 9 zákona o voľbách, sa

na podrobnosti ohľadne petície voličov použijú ustanovenia zákona o petičnom práve.

Podľa § 17 ods. 1 písm. f) zákona o voľbách miestna volebná komisia predložené

kandidátne listiny preskúma a nezaregistruje kandidáta, ak chýba alebo je neúplná petícia

podľa § 16 ods. 9.

Podľa § 3 ods. 4 zákona o petičnom práve ak nie je vytvorený petičný výbor, musí sa

v petícii určiť osoba, ktorá dovŕšila vek 18 rokov, na styk s orgánom verejnej správy.

Podľa § 4 ods. 4 zákona o petičnom práve ak podpisové hárky neobsahujú text

petície, musia byť označené tak, aby bolo zrejmé, aká petícia sa má podporiť podpismi;

na každom podpisovom hárku musí byť uvedené meno, priezvisko a úplná adresa trvalého

pobytu osoby, ktorá je určená na zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy.

Podľa § 5 ods. 1 zákona o petičnom práve petícia musí byť písomná, označená

slovom petícia a musí obsahovať predmet verejného alebo iného spoločného záujmu a údaje

uvedené v § 4 ods. 1 o tom, kto ju podáva; ak petíciu podáva petičný výbor, uvedú sa údaje

uvedené v § 4 ods. 1 o každom jeho členovi. Osoba určená na zastupovanie v styku

s orgánom verejnej správy podľa § 3 ods. 3 alebo 4 pripojí v petícii k menu, priezvisku

a adrese trvalého pobytu aj podpis.

Podľa § 5 ods. 5 zákona o petičnom práve ak petícia nemá náležitosti podľa odseku 1,

príslušný orgán verejnej správy bezodkladne vyzve osobu, ktorá petíciu podala, aby

odstránila nedostatky petície v lehote najneskôr do 30 pracovných dní od doručenia výzvy,

s poučením o následku ich neodstránenia. Ak osoba, ktorá petíciu podala, v tejto lehote

nedostatky neodstráni, orgán verejnej správy petíciu odloží.

Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd pri svojom rozhodovaní

o návrhu sťažovateľky na vydanie rozhodnutia o jej zaregistrovaní ako nezávislej kandidátky

zastal názor, že petičné hárky nemožno dodatočne opraviť ani doplniť „údajmi, ktoré boli

potrebné už v čase keď petícia bola podpisovaná“.

Je teda zrejmé, že okresný súd pri svojom rozhodovaní nezohľadnil obsah

ustanovenia § 5 ods. 5 zákona o petičnom práve, a to bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu,

pre ktorý tak nemohol urobiť. Naopak, nekompromisne zastal právny názor, že petičné

hárky nemožno dopĺňať po tom, ako petenti vyjadria svoj súhlas s kandidatúrou nezávislého

kandidáta svojím podpisom na petícii. Tento záver okresného súdu však ústavný súd

hodnotí ako arbitrárny, keďže práve z § 5 ods. 5 zákona o petičnom práve vyplýva možnosť

zásahu do petície odstránením nedostatkov jej formálnych náležitostí.

Okresným súdom použitý výklad na prípad dopadajúcich ustanovení § 4 ods. 4 a § 5

ods. 5 zákona o petičnom práve, ako aj § 16 ods. 9 a § 17 ods. 1 písm. f) zákona o voľbách

okresným súdom (a predtým aj miestnou volebnou komisiou) hodnotí ústavný súd ako

prísne formalistický a popierajúci zásadu materiálnej ochrany základných práv a slobôd,

v danom prípade predovšetkým základného práva na prístup k voleným a iným verejným

funkciám podľa .

Ústavný súd uznáva, že zákonom o petičnom práve stanovená lehota na odstránenie

nedostatkov predkladanej petície (30 dní) v prípade registrácie kandidátov pre voľby

do orgánov samosprávy obcí nezohľadňuje potrebu plynulého priebehu volieb, ktorej

naproti tomu zodpovedajú krátke lehoty uvedené v § 17 ods. 4 a 5 zákona o voľbách

a , avšak v záujme zabezpečenia práva na súdnu ochranu pred prípadným

nezákonným rozhodnutím miestnej volebnej komisie v súvislosti s registráciou kandidátov

je všeobecný súd povinný prispôsobiť tomu výklad a aplikáciu príslušných právnych

noriem.

Všeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenia zákonných predpisov v súlade

s účelom základných práv a slobôd, ktoré sú súčasťou . Aplikáciou a výkladom týchto

ustanovení nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu.

Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že všeobecné súdy majú v občianskom

súdnom konaní poskytovať materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená

spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov [( ), obdobne

napr. , ].

Z tohto hľadiska musí všeobecný súd pri výklade a aplikácii príslušných právnych

predpisov prihliadať na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným

právam a oprávneným záujmom účastníkov konania (obdobne napr. ,

).

Ak okresný súd preto nevykonal dokazovanie, ktorým by zisťoval, či sťažovateľka

bola miestnou volebnou komisiou, prípadne jej zapisovateľkou, ktorej bola petícia

odovzdaná, vyzvaná na odstránenie jej nedostatkov, a aj sám tak odmietol urobiť, keďže je

podľa aj on orgánom, ktorý môže vydať rozhodnutie o zaregistrovaní

kandidáta, nepostupoval v súlade so zmyslom a účelom § 5 ods. 5 zákona o petičnom práve,

a tak nepochybne porušil základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, keď o právach a právom chránených záujmoch rozhodol bez aplikácie na vec sa

vzťahujúcej relevantnej právnej normy. Zároveň tým zasiahol do základného práva

na prístup k voleným a iným verejným funkciám podľa . Sťažovateľkou

vytýkaný nedostatok náležitostí petície bolo pritom možné podľa názoru ústavného súdu

odstrániť vo veľmi krátkom čase, ak nie ihneď.

Ústavný súd je presvedčený, že zákonodarcom ustanovená lehota, v rámci ktorej je

súd povinný vo veci rozhodnúť podľa (do troch dní), nemohla v tomto prípade

byť tou prekážkou, ktorá by bránila okresnému súdu postupovať v konaní ústavne

konformným spôsobom. Ak by to tak aj bolo, okresný súd mal povinnosť túto okolnosť

dostatočným spôsobom presvedčivo odôvodniť, čo však neurobil.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že okresný súd postupom v konaní

vedenom pod sp. zn. a napadnutým rozhodnutím porušil sťažovateľkino

základné právo na súdnu ochranu zaručené v , ako aj základné právo byť

volený do orgánov samosprávy obce zaručené v , ako to vyplýva

z bodu 1 výroku tohto nálezu.

III.

Podľa prvej vety ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Pri rozhodovaní o prípadnej aplikácii označenej právomoci bral ústavný súd

do úvahy reálnosť dopadov prípadného zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci

na ďalšie konanie. Považoval pritom za rozhodujúce, že voľby do orgánov obcí, v súvislosti

s ktorými okresný súd napadnuté konanie viedol, boli vykonané 15. novembra 2014 a v čase

rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti už nie je možné žiadnym spôsobom volebný

proces a jeho výsledky zvrátiť, pretože tieto procesy boli zavŕšené uvedením starostu obce

a poslancov obecného zastupiteľstva do ich funkcií. Zrušenie napadnutého rozhodnutia

a vrátenie veci na ďalšie konanie už v tomto štádiu postráda právny význam a z tohto

dôvodu ústavný súd svoju právomoc vyplývajúcu z nevyužil, čo sa

odrazilo v bode 4 výroku tohto nálezu (obdobne ).

Sťažovateľka ďalej vo svojej sťažnosti požiadala o priznanie finančného

zadosťučinenie v sume 3 000 €. Túto žiadosť však bližšie nezdôvodnila.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že jeho právomoc priznať primerané finančné

zadosťučinenie podľa je fakultatívnej povahy a v žiadnom rozsahu

nijakým spôsobom nemodifikuje ani nerozširuje účel ochrany, ktorú ústavný súd v konaní

o namietanom porušení sťažovateľkou označených práv poskytuje. V súvislosti s uvedeným

považuje ústavný súd za dôležité zdôrazniť aj to, že jeho právomoc priznať primerané

finančné zadosťučinenie podľa sťažovateľovi, ktorého sťažnosti vyhovie

v merite veci, nie je samostatným nárokom sťažovateľa na akési odškodnenie za porušenie

základného práva, ale má len akcesorickú povahu. Satisfakčný potenciál rozhodnutia

ústavného súdu teda nie je autonómnym prvkom ním poskytovanej ochrany ani akýmsi

paralelným titulom pre domáhanie sa tejto ochrany. Takýmto titulom je len a výlučne

potreba chrániť konkrétne základné právo sťažovateľa a prostredníctvom tohto práva aj

princíp právnej istoty (). Takáto náprava vo forme kompenzácie prichádza do

úvahy predovšetkým v tých prípadoch, keď porušenie základného práva alebo slobody už

nie je možné napraviť zrušením rozhodnutia alebo opatrenia, resp. uvedením do pôvodného

stavu (obdobne napr. ).

Pri rozhodovaní o žiadosti na priznanie finančného zadosťučinenia okrem skutočnosti, že

túto svoju žiadosť sťažovateľka neodôvodnila, vychádzal ústavný súd aj zo skutočnosti, že

náprava porušených základných práv zrušením napadnutého rozhodnutia je už

bezpredmetná. Zároveň však považoval za potrebné prihliadnuť aj na v istom zmysle

pasívny postoj sťažovateľky, ktorá sa na ústavný súd neobrátila hneď po vydaní a doručení

uznesenia okresného súdu, ale až s odstupom 1 mesiaca, hoci si musela byť vedomá

blížiaceho sa termínu volieb, a ani nenavrhla vydanie dočasného opatrenia, ktorým by sa

domáhala odloženia vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia (jeho dôsledkom mohlo byť aj

odloženie volieb, pričom ústavný súd poukazuje na to, že obdobná situácia nastala

vo volebnom obvode obce Buzitka z dôvodu vydania uznesenia č. k. 28

zo 4. novembra 2014). Z toho dôvodu prebehli 15. novembra 2014 voľby do orgánov obce

Belža aj bez toho, aby o registrácii kandidátnej listiny sťažovateľky bolo rozhodnuté ústavne

konformným spôsobom. S prihliadnutím na uvedené ústavný súd sťažovateľke priznal

finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € a na jeho zaplatenie zaviazal okresný súd v lehote 2

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 2 výroku tohto nálezu).

Napokon ústavný súd rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom. Právny zástupca

sťažovateľky vyčíslil trovy konania v sume sumou 511,34 € a to za dva úkony právnej

služby vykonané v roku 2014 (prevzatie a príprava zastupovania, podanie sťažnosti) vrátane

režijného paušálu a 20 % DPH.

Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní trov konania z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2013, ktorá

bola 804 €.

Úhradu priznal ústavný súd za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014

(prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a

ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 tak priznal 2 krát po 134 €,

t. j. spolu 268 €, režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony vykonané v roku 2014,

t. j. 2 krát 8,04 €, čo spolu po zvýšení o 20 % DPH (právny zástupca sťažovateľky je

platcom DPH, pozn.) predstavuje sumu 340,90 € (bod 3 výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. januára 2015