Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7ECdo/190/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Rapid life životnej

poisťovne, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska č. 2, IČO: 31 690 904, zastúpenej

Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Užhorodská

č. 21, v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ advokát JUDr. Daniel Blyšťan, proti

povinnej L. B., bývajúcej v K., o vymoženie 34,79 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom

súde Košice I pod sp. zn. , o dovolaní oprávnenej proti

uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 27. februára 2013, sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Povinnej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Oprávnená podala na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Mgr. Andreja

Dembického (ďalej len „súdny exekútor“) návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej

na vymoženie sumy 34,79 € s príslušenstvom. Povinnosť povinnej zaplatiť vymáhanú sumu

preukazovala rozhodcovským rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice z 8. marca 2010, sp. zn.

3 C 1191/2009. Súdny exekútor následne v zmysle o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov

(ďalej len „Exekučný poriadok“) požiadal Okresný súd Košice I (ďalej len „exekučný súd“)

o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

Exekučný súd uznesením z 29. februára 2012, č. k. -21 zamietol

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie

odôvodnil neprijateľnosťou rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky nachádzajúcej

sa v poistnej zmluve z 29. septembra 2008 (vo Všeobecných poistných podmienkach časť XV

2

bod 1), majúcej charakter spotrebiteľskej zmluvy. Uviedol, že rozhodcovská doložka nebola

dohodnutá individuálne, pretože bola vo Všeobecných poistných podmienkach vopred

a jednostranne naformulovaná, v dôsledku čoho povinná (majúca v právnom vzťahu

založenom poistnou zmluvou postavenie spotrebiteľa) nemohol reálne ovplyvniť jej obsah.

Zároveň spôsobovala nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

povinnej, keďže ju nútila k rozhodcovskému konaniu, ktorého samotné iniciovanie bolo

spoplatnené sumou bývalých 6 000,- Sk, pričom rozhodcovský súd mohla vybrať len

oprávnená bez možnosti povinnej podieľať sa na jeho kreovaní. Rozhodcovská doložka ako

neprijateľná podmienka bola už od počiatku neplatnou podľa § 53 ods. 4 Občianskeho

zákonníka, preto rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom, ktorý na to nebol

oprávnený, nemôže nikoho zaväzovať.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Košiciach uznesením z 27. februára 2013,

sp. zn. napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa § 219 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (

) ako vecne správne potvrdil. Stotožnil sa s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení

exekučného súdu, na ktoré v podrobnostiach poukázal a na zdôraznenie správnosti

napadnutého uznesenia uviedol ďalšie dôvody.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie oprávnená (ďalej aj ako

„dovolateľka“). Navrhla napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tiež ním potvrdené

uznesenie exekučného súdu zrušiť a vec vrátiť exekučnému súdu na ďalšie konanie.

Predovšetkým namietala, že súdy jej nesprávnym postupom odňali možnosť konať

pred súdom ( ). K odňatiu možnosti riadne konať pred súdom došlo podľa

nej tým, že súdy zamietli žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie bez toho, aby pre vydanie takýchto rozhodnutí boli splnené zákonom stanovené

podmienky, že vykonali dokazovanie listinnými dôkazmi bez nariadenia pojednávania

a neumožnili jej tak vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, a že odvolací súd sa nezaoberal jej

písomným podaním z 23. apríla 2012, ktorým len doplnila svoju právnu argumentáciu

uvedenú v odvolaní. Dovolateľka ďalej vyčítala obom súdom, že svoje rozhodnutia

dostatočne neodôvodnili ( ) a založili ich na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ).

Povinná sa k dovolaniu nevyjadrila.

3

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) skúmal najprv

prípustnosť podaného dovolania a dospel k záveru, že v danej veci nie je prípustné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené

v ustanoveniach a 239

Prípustnosť dovolania podľa v predmetnej veci neprichádza do úvahy.

Nejde totiž o zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu, ani o uznesenie, ktorým by odvolací

súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109

ods. 1 písm. c/ ) na zaujatie stanoviska, a ani o potvrdzujúce uznesenie, vo výroku

ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu. Rovnako nejde ani o uznesenie odvolacieho súdu, potvrdzujúce

uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, alebo o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Prípustnosť dovolania oprávnenej by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len

ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia

nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v , možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne

neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky uverejnené v časopise „Zo súdnej praxe“ pod č. 38/1998 a č. 23/1998).

Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle nie je významný subjektívny názor

účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení;

rozhodujúcim je zistenie, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.

Oprávnená procesné vady konania v zmysle až e/ a netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

1. Dovolateľka namieta, že jej súdy odňali možnosť pred súdom konať v zmysle

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia,

je procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi

odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia účastníka

občianskeho súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho

práv.

1. a/ Dovolateľka tvrdí, že k procesnej vade uvedenej v došlo tým,

že súdy vykonali dokazovanie listinnými dôkazmi bez nariadenia pojednávania, bez jej účasti

a možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom.

V preskúmavanej veci dospelo exekučné konanie do štádia posudzovania splnenia

tých zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora

vykonaním exekúcie. Dovolaním je napadnuté rozhodnutie vydané v tomto štádiu exekučného

konania.

Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd

preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul

z hľadiska ich súladu so zákonom. Pri tom medziiným skúma, či návrh na vykonanie exekúcie

má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou)

o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinná

osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné podmienky konania

v zmysle V štádiu, pri ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú

v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), sa vychádza z tvrdení oprávneného

v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu súd nevykonáva

dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až § 124

) – postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené

okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Vzhľadom na to sa

oboznamovanie s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie splnenia podmienok

konania a predpokladov pre vyhovenie žiadosti súdneho exekútora o poverenie na vykonanie

exekúcie, nemusí vykonávať na pojednávaní a za prítomnosti oprávneného a povinnej.

Ak teda dovolateľka vyvodzuje existenciu procesnej vady konania v zmysle § 237

písm. f/ z toho, že súdy vykonali „dokazovanie“ bez nariadenia pojednávania a v jej

neprítomnosti, ide o námietku neopodstatnenú (porovnaj tiež ,

, m. m , , , ,

, , ).

Z dovolania vyplýva tiež názor oprávnenej, že súdy nezistili v potrebnom rozsahu

skutkový stav. Namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení nie je ale

procesnou vadou konania v zmysle (výlučne ktorá by, ako už bolo uvedené,

mohla v danom prípade založiť prípustnosť dovolania oprávnenej). Vytýkaná neúplnosť alebo

nesprávnosť by mohla byť (prípadne) spojená s procesnou vadou konania v zmysle § 241

ods. 2 písm. b/ , vada tejto povahy ale prípustnosť dovolania podľa

nezakladá.

Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že namietaným postupom súdov

nebola oprávnenej znemožnená realizácia jej procesných oprávnení.

1.b/ Oprávnená namietala aj to, že v prípade zamietnutia žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pre to neboli splnené zákonom stanovené

podmienky, jej bolo odopreté právo na výkon vykonateľného rozhodnutia.

Právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného

súdu ( ). Tuzemský rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal

právoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie v Slovenskej republike vykonateľný podľa

osobitných predpisov ( ). Exekučný súd je povinný

nakladať s takýmto rozsudkom rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom

prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne by uplatnil rozdielny procesný postup

6

v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného

všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného

titulu vydaného v rozhodcovskom konaní.

Otázkami procesného postupu exekučného súdu podľa ustanovenia § 44 ods. 2

Exekučného poriadku pri posudzovaní materiálnych a formálnych predpokladov

pre vykonanie exekúcie v prípade, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, rovnako

tak oprávnenie exekučného súdu preskúmať rozhodcovský rozsudok v zmysle § 45 zákona

č. o rozhodcovskom konaní vyriešila súdna prax vo svojej judikatúre

(R 46/2011 a R 47/2011) takto:

„Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok

rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať,

či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo

k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom

prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok.

Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou

prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský

súd.

Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré

je exekučným titulom, v exekučnom konaní je však zo zákona oprávnený a povinný

preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 45 zákona

č. o rozhodcovskom konaní“.

Napokon Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu 29. novembra 2012 prijalo

ďalšie rozhodnutia na uverejnenie v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky v znení týchto právnych viet:

„Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo

platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení o rozhodcovskom

konaní, je exekučný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy.

(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. septembra 2012, sp. zn.

).

Už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie je exekučný súd, konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného

rozhodcovského rozsudku v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený aj

bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola

uzavretá platne.

Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe

neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce

z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou

viazaná.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012, sp. zn.

).

Z uvedeného plynie záver, že exekučnému súdu nie je možné upierať oprávnenie

preskúmavať rozhodcovský rozsudok z vyššie uvedených hľadísk, a to aj pokiaľ ide

o platnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky) podľa hmotného práva, nevynímajúc od toho

neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách, pre ktoré sa tieto zmluvy

považujú za neplatné ( a násl. ). Z uvedeného hľadiska dovolací

súd nezistil, že by procesným postupom súdu boli prekročené zákonné medze vychádzajúce

z ustanovenia Exekučného poriadku alebo z ustanovenia

Z. z. o rozhodcovskom konaní. Rozhodnutie odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu

prvého stupňa podľa názoru dovolacieho súdu nemožno považovať ani za svojvoľné, zjavne

neodôvodnené, resp. arbitrárne (zjavne neudržateľné), pretože súdy sa pri výklade a aplikácii

zákonných predpisov extrémne neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich

účel a význam. Posúdenie toho, či súdy použitý predpis aplikovali správne alebo či z neho

vyvodili správne právne závery, by prichádzalo z pohľadu dovolacieho súdu do úvahy až

vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že postupom súdov v preskúmavanej veci,

ktorým bola žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie

zamietnutá, nebola oprávnenej odňatá možnosť pred súdom konať ( ).

Obdobne závery k argumentom dovolateľky zaujal dovolací súd napr. vo veciach sp. zn.

, sp. zn. , , , ,

, , sp. zn. .

Pokiaľ dovolateľka sa nestotožnila s dôvodmi, pre ktoré súdy zamietli jej žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a v tejto súvislosti videla porušenie jej práv

na súdnu ochranu a spravodlivý proces, treba uviesť, že právo na spravodlivý súdny proces

podľa neznamená právo na to, aby bol účastník

konania pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho

požiadavkami, resp. jeho právnymi názormi. Z opačného pohľadu možno povedať, že

neúspech v súdnom konaní nie je možné považovať za porušenie základného práva. Je

v právomoci všeobecných súdov vykladať a aplikovať zákony ().

Z týchto dôvodov (1.a/ a 1.b/) dospel dovolací súd k záveru, že v preskúmavanej veci

nešlo o prípad zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie v procesnej situácii, v ktorej pre toto zamietnutie neboli splnené zákonné

predpoklady. Pokiaľ súd prvého stupňa predmetnú žiadosť zamietol a odvolací súd jeho

rozhodnutie potvrdil, nemal ich postup za následok odňatie možnosti oprávnenej pred súdom

konať ( ).

2. K námietke oprávnenej, že súdy zaťažili konanie tzv. inou vadou konania majúcou

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), dovolací súd

uvádza, že procesná vada tejto povahy je relevantný dovolací dôvod, ktorý možno úspešne

uplatniť vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné (o tento prípad ale v preskúmavanej veci

nejde). Sama tzv. iná vada konania prípustnosť dovolania nezakladá (pre účely

preskúmavanej veci viď a ).

3. Dovolateľka tvrdí, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci.

Právne posúdenie je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje

konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva

na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právnym posúdením

9

veci sa nezakladá procesná vada konania v zmysle (iba výskyt ktorej v konaní

na súdoch nižších stupňov by v danej veci mohol založiť prípustnosť dovolania oprávnenej).

Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorým možno úspešne

odôvodniť (iba) procesne prípustné dovolanie (viď ), samo

nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov ale prípustnosť dovolania nezakladá

(viď R 54/2012 a tiež niektoré ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

napríklad vo veciach sp. zn. , , , ,

, sp. zn. a ).

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád

konania tvrdených dovolateľkou ( ), nevyšli najavo ani iné procesné vady

konania vymenované v a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva

z ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie oprávnenej

podľa v spojení s ako smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

V dovolacom konaní úspešnému povinnej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej náhradu trov dovolacieho

konania nepriznal, lebo nepodala návrh na jej priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. marca 2014

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková