Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/92/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne P., s.r.o., so sídlom v B.,

IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F., s.r.o., so sídlom v B., proti žalovanej

Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so

sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy,

vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne

proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 25. novembra 2013 sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Žalobkyňa sa v konaní domáhala, aby žalovanej bola uložená povinnosť nahradiť jej

majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon

č. “). Tvrdila, že ujmu spôsobil nesprávnym úradným postupom Okresný súd

Bratislava II, preto jeho sudcovia nemôžu danú vec prejednať a rozhodnúť a vec treba

prikázať inému súdu toho istého stupňa ( ).

Okresný súd Bratislava II žalobu v uvedenej časti považoval za námietku zaujatosti,

a preto uznesením zo 4. októbra 2012 č.k. -12 uložil žalobkyni povinnosť

zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 € podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov,

prílohy o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov

2

(ďalej len „“). Toto uznesenie napadla žalobkyňa odvolaním. Krajský

súd v Bratislave uznesením z 23. novembra 2012 sp. zn. uznesenie súdu

prvého stupňa potvrdil. Na základe dovolania žalobkyne proti potvrdzujúcemu uzneseniu

odvolacieho súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 12. júna 2013 sp. zn.

toto dovolanie odmietol ako neprípustné ( v spojení

s ).

Žalobkyňa návrhom z 31. júla 2013 požiadala o vrátenie poplatku (ak medzičasom

došlo k jeho zaplateniu), resp. o zrušenie uznesenia ukladajúceho povinnosť zaplatiť súdny

poplatok (ak k jeho zaplateniu ešte nedošlo); návrhom z 3. septembra 2013 opätovne

požiadala o vrátenie poplatku, ktorý už bol medzitým zaplatený. V návrhoch poukázala

na to, že Krajský súd v Bratislave vylúčil najmenej jedného sudcu Okresného súdu

Bratislava II z prejednávania a rozhodovania tejto veci, čo podľa názoru žalobkyne zakladá

v zmysle ustanovenia dôvod na vrátenie poplatku. Okresný

súd Bratislava II uznesením z 30. septembra 2013 č.k. -55 návrh žalobkyne

na vrátenie súdneho poplatku zamietol. Poukázal na to, že Krajský súd v Bratislave

v uznesení z 22. októbra 2012 sp. zn. konštatoval len čiastočnú

opodstatnenosť žalobkyňou vznesenej námietky zaujatosti (nevylúčil všetkých sudcov

Okresného súdu Bratislava II, najmä nie sudcu rozhodujúceho v tejto veci). Súd prvého

stupňa z tohto dôvodu dospel k záveru, že v danom prípade nie je naplnený zákonný

predpoklad na rozhodnutie v zmysle veta tretia

Uznesenie Okresného súdu Bratislava II z 30. septembra 2013 č.k. -55

napadla žalobkyňa odvolaním. Krajský súd v Bratislave uznesením z 25. novembra 2013

sp. zn. napadnuté uznesenie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že sa stotožnil

s právnym názorom súdu prvého stupňa, ktorý zaujal vo svojom rozhodnutí, osobitne s jeho

výkladom ustanovenia

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom žiadala

zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie, lebo v danom prípade:

1. súdy rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol

podľa zákona potrebný ( ); uviedla, že nepodala námietku

3

zaujatosti, ale návrh podľa , preto jej nemal byť vyrubený poplatok

za námietku zaujatosti,

2. odvolací súd jej odňal možnosť pred súdom konať ( ), tým, že jeho

rozhodnutie je nepreskúmateľné,

3. rozhodoval vylúčený sudca, resp. súd nebol správne obsadený ( );

o jej povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol sudca súdu, nezákonný postup

ktorého jej spôsobil majetkovú a nemajetkovú ujma, náhrady ktorej sa domáha

v zmysle ,

4. rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ).

Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 ) po zistení, že dovolanie podala včas žalobkyňa zastúpená v súlade s

ods. 1 veta druhá , bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon

pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie

prípustné, sú uvedené v a Dovolateľkou napadnuté uznesenie

nevykazuje znaky niektorého z nich, preto jej dovolanie podľa a

prípustné nie je. Prípustnosť podaného dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala

do úvahy len ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v

Žalobkyňa procesné vady konania v zmysle až d/ netvrdila

a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto

ustanovení nevyplýva.

1. Žalobkyňa namieta, že súdy konali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný ( ).

K rovnakej námietke žalobkyne sa už najvyšší súd vyjadril vo viacerých iných

skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých tá istá žalobkyňa proti tej istej

žalovanej vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad uvádza

najvyšší súd rozhodnutia z 11. marca 2013 sp. zn. , zo 14. marca 2013

sp. zn. , zo 4. apríla 2013 sp. zn. , z 28. októbra 2013

sp. zn. , a , ďalej zo 4. novembra 2013

sp. zn. , a tiež z 25. novembra 2013 sp. zn. ,

v ktorých už bolo konštatované, že

a) o prípad neexistencie návrhu na začatie konania ide len vtedy, ak chýba návrh ako

procesný úkon účastníka, ktorým sa začína konanie (viď rozhodnutia najvyššieho súdu

z 23. júna 2005 sp. zn. a z 19. októbra 2006 sp. zn. ),

keďže ale žalobkyňa podala žalobu (ktorou začalo konanie), je neopodstatnená jej

námietka o existencii vady v zmysle ,

b) v občianskom súdnom konaní, ktoré začalo podaním žaloby ( veta prvá ),

súd spravidla rozhoduje o viacerých parciálnych otázkach významných pre konanie,

nerozhoduje o nich ale v nejakom samostatnom konaní, ktoré by začínalo osobitným

návrhom, preto aj vtedy, keď súd rozhoduje o námietke zaujatosti vznesenej

účastníkom (pokiaľ bola podaná) alebo o povinnosti účastníka zaplatiť súdny

poplatok, rozhoduje ako súd v konaní, ktoré začalo podaním žaloby.

Najvyšší súd sa s vyššie uvedenými závermi stotožňuje aj v danom prípade

a konštatuje, že v preskúmavanej veci nedošlo k vade konania v zmysle

2. Žalobkyňa namieta, že v danom prípade jej bola odňatá možnosť pred súdom konať

( ) v dôsledku toho, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné.

K rovnakej námietke žalobkyne sa už najvyšší súd vyjadril vo viacerých iných

skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých tá istá žalobkyňa proti tej istej

žalovanej vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad uvádza najvyšší súd

rozhodnutia z 28. októbra 2013 sp. zn. , a ,

zo 4. novembra 2013 sp. zn. a , ako aj z 25. novembra 2013

sp. zn. , v ktorých už bolo konštatované, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia

nie je vadou konania v zmysle § 237; ide len o tzv. inú procesnú vadu v zmysle § 241 ods. 2

písm. b/ , ktorá prípustnosť dovolania nezakladá (viď R 111/1998 a tiež

, , , , ,

, , a ).

3. Pokiaľ žalobkyňa v dovolaní tvrdí, že „napadnuté rozhodnutie krajského súdu

je rozhodnutím absolútne prekvapivým“, treba uviesť, že v rozhodovacej praxi najvyššieho

súdu sa pod „prekvapivým rozhodnutím“ rozumie rozhodnutie, ktorým odvolací súd

(na rozdiel od súdu prvého stupňa) za rozhodujúcu považoval skutočnosť, ktorú nikto netvrdil

alebo nepopieral, resp. ktorá nebola predmetom posudzovania súdom prvého stupňa.

Prekvapivým je rozhodnutie odvolacieho súdu „nečakane“ založené na iných právnych

záveroch než rozhodnutie súdu prvého stupňa (viď tiež uznesenie najvyššieho súdu

zo 17. septembra 2009 sp. zn. ), resp. rozhodnutie z pohľadu výsledkov

konania na súde prvého stupňa „nečakane“ založené nepredvídateľne na iných („nových“)

dôvodoch, než na ktorých založil svoje rozhodnutie súd prvého stupňa, pričom účastník

konania v danej procesnej situácii nemal možnosť namietať správnosť „nového“ právneho

názoru zaujatého až v odvolacom konaní (viď uznesenie najvyššie zo 14. júla 211 sp. zn.

). V danom prípade ale rozhodnutie odvolacieho súdu vo vzťahu k rozhodnutiu

súdu prvého stupňa nevyznieva ani prekvapujúco, ani nečakane – súdy oboch stupňov založili

svoje rozhodnutia na rovnakých skutkových a právnych záveroch. Žalobkyňa musela

vzhľadom na priebeh a výsledky prvostupňového konania očakávať (predvídať), že odvolací

súd bude v odvolacom konaní posudzovať a skúmať to, čo napokon odvolací súd aj skutočne

posúdil a preskúmal.

4. Žalobkyňa namieta, že pri vyrubovaní súdneho poplatku podľa položky č. 17a

Sadzobníka, rozhodoval vylúčený sudca, resp. pri tomto rozhodovaní nebol súd správne

obsadený ( ).

Aj k tejto námietke žalobkyne sa už najvyšší súd vyjadril vo vyššie

označených rozhodnutiach (z 11. marca 2013 sp. zn. , 14. marca 2013

sp. zn. , 4. apríla 2013 sp. zn. , 28. októbra 2013

sp. zn. a , ako aj zo 4. novembra 2013 sp. zn.

a a z 25. novembra 2013 sp. zn. ), v ktorých

dospel k záveru, že tak, ako dôvodom na vylúčenie sudcu ( ) nie je sama

skutočnosť, že má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej žalovaným je súd, na ktorom tento

sudca vykonáva súdnictvo (viď uznesenie najvyššieho súdu z 31. mája 2010 sp. zn.

), nie je týmto dôvodom ani to, že sudca vykonáva súdnictvo na súde, ktorý

údajne (podľa tvrdenia žalobkyne) svojím nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci

založil zodpovednosť žalovanej za majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle zákona

č. Na tomto závere zotrváva dovolací súd aj v preskúmavanej veci. Uzatvára,

že neopodstatnená je aj námietka žalobkyne o vade konania v zmysle

4. Z obsahu dovolania vyplýva názor žalobkyne, že napadnuté rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci

je relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že ho možno uplatniť v procesne prípustnom

dovolaní (viď ), samo nesprávne právne posúdenie veci ale

prípustnosť dovolania nezakladá (viď tiež R 54/2012 a tiež napríklad rozhodnutia najvyššieho

súdu sp. zn. , , , , ,

a ). Nejde totiž o vadu konania uvedenú v , ani znak

(atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v ako zakladajúci

prípustnosť dovolania. Keďže žalobkyňa uvedený dovolací dôvod uplatnila v dovolaní, ktoré

nie je procesne prípustné, nemohol dovolací súd podrobiť napadnuté uznesenie posúdeniu

z hľadiska správnosti v ňom zaujatých právnych záverov.

5. Vzhľadom na to, že prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z ,

nepotvrdila sa existencia procesných vád konania tvrdených dovolateľkou a v dovolacom

konaní nevyšli najavo ani iné vady uvedené v , najvyšší súd odmietol procesne

neprípustné dovolanie žalobkyne podľa v spojení s

písm. c/

V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení s

ods. 1 a ). Najvyšší súd nepriznal žalovanej náhradu trov

dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na jej priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 3. júla 2014

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková