Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/423/2015

Identifikačné číslo spisu: 8111206720 Dátum vydania rozhodnutia: 28.02.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Janka Cisárová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:8111206720.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ O. a 2/ K., bývajúcich v N., zastúpených JUDr. Michalom Treščákom ml., advokátom so sídlom v Košiciach, Thurzova 6, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Okresný úrad Prešov, so sídlom v Prešove, Námestie mieru 3, o vydanie dedičstva, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. , o dovolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 9. septembra 2014 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie odmieta.

Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobcov rozsudkom z 9. septembra 2014 sp. zn. zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov zo 4. marca 2013 č. k. -153 tak, že žalovanej uložil povinnosť vydať dedičstvo po poručiteľovi C. uvedené v uznesení Okresného súdu Prešov z 21. júla 2008 sp. zn. 26 D 1909/2007 žalobcom do 1 mesiaca od právoplatnosti rozsudku a žalobcom náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu čo do výroku o trovách konania podali žalobcovia dovolanie. Namietali, že odvolací súd pri rozhodovaní o trovách konania použil ustanovenie , jeho aplikáciu však dostatočne neodôvodnil. Vytýkali odvolaciemu súdu, že v tejto spojitosti nezohľadnil ich majetkové a sociálne pomery, hoci im v konaní bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov a preto im mala byť priznaná i náhrada trov konania. Rozhodnutie v časti trov konania považovali za nepreskúmateľné, z čoho vyvodili, že im postupom odvolacieho súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom ( ). Na základe uvedeného žiadali rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

3. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedla, že podľa názorov súdnej praxe žalobcami tvrdená vada nezakladá odňatie možnosti konať pred súdom v zmysle

4. V danom prípade bolo dovolanie podané 5. decembra 2014. Podľa prechodného ustanovenia (ďalej len „“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa veta prvá (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o dovolaní ( ) po zistení, že dovolanie podali včas žalobcovia, v ktorých neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané ( ), zastúpení advokátom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či je dovolanie procesne prípustné.

6. Vychádzajúc z ustanovení , , s prihliadnutím na základné príncípy obsiahnuté v , a , najvyšší súd posudzoval podmienky prípustnosti dovolania podľa právneho stavu účinného ku dňu podania dovolania, teda podľa príslušných ustanovení (ďalej len „“).

7. Dovolanie žalobcov, keďže smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu o trovách konania (rozhodnutie o trovách konania má v zmysle vždy povahu uznesenia a túto povahu nestráca ani v prípadoch, keď je výrok o trovách konania obsiahnutý v rozsudku), proti akému uzneseniu účinný do 30. júna 2016 dovolanie nepripúšťal (), bolo by prípustné iba vtedy, ak by konanie, ktoré jeho vydaniu prechádzalo, malo niektorú z vád uvedených v až g/ Takú vadu konania ale dovolací súd nezistil.

8. V súvislosti s námietkou žalobcov týkajúcou sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu v jeho dovolaním napadnutej časti dovolací súd poukazuje na stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. decembra 2015, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 2/2016 a ktorého právna veta znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle . Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa “.

9. V prejednávanej veci odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia citoval právne normy, ktoré pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval. Konštatoval, že zákon výslovne nevypočítava, ktoré okolnosti môžu predstavovať dôvod pre nepriznanie náhrady trov konania v zmysle a že toto ustanovenie dáva súdu možnosť prihliadnuť pri rozhodovaní o náhrade trov konania na osobitosti jednotlivých prípadov a má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti. Vychádzajúc z uvedeného, s prihliadnutím na charakter sporu považoval za spravodlivé, aby si žalobcovia sami znášali trovy konania. Zdôraznil, že postoj štátu bol pochopiteľný, pretože spolužitie žalobcov s poručiteľom vykazovalo neštandardné prvky, ktoré vnášali vážne pochybnosti o existencii relevantného spoločenstva. O aké „neštandardné prvky“ išlo, odvolací súd na tomto mieste (v časti odôvodnenia rozhodnutia o trovách konania) síce nekonkretizoval, tieto okolnosti sú však nepochybne zrejmé z odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej.

10. Podľa názoru dovolacieho súdu, obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila druhá veta spomínaného stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). Správnosť takéhoto nazerania na problematiku nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia a jej dôsledkov potvrdzujú tiež rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. sp. zn. , , I. ÚS

264/2011, , , , , , , , , , , , .

11. Pokiaľ žalobcovia v dovolaní namietali, že vzhľadom na ich majetkové a sociálne pomery im mala byť priznaná náhrada trov konania, uplatňovali dovolací dôvod podľa , t. j. nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. K tomuto dovolací súd uvádza, že nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že ho možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní, samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď tiež R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. , , , , , , a ).

12. Vzhľadom na to, že prípustnosť v danej veci podaného dovolania nevyplýva z ustanovení a vady konania podľa O.s.p v dovolacom konaní nevyšli najavo, najvyšší súd odmietol dovolanie žalobcov ako procesne neprípustné ( ).

13. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje ( druhá veta ). O výške náhrady trov dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie ( v spojení s ).

14. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.