Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/117/2016

Identifikačné číslo spisu: 3113220403 Dátum vydania rozhodnutia: 25.05.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Mária Trubanová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:3113220403.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Q. Y., bývajúceho v H., zastúpeného advokátskou kanceláriou CONSULTA, v.o.s., so sídlom v Bratislave, Šafárikovo námestie č. 4, v mene ktorej koná JUDr. Peter Šmeringai, proti žalovanému I. U., bývajúcemu v U., zastúpenému JUDr. Pavlom Zajacom, advokátom, so sídlom v Prievidzi, ul. M. Slovenskej č. 10, o ochranu osobnosti, vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo 16. decembra 2015 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný s úd Trenčín (ďalej a j „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 23. apríla 2014 č. k. -124 návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. Po právnej stránke vychádzal z ustanovení § a 13 ods. 1 a 2 , keď mal za preukázané, že na strane žalovaného vystupuje subjekt, ktorý nie je pôvodcom namietaného zásahu, teda žalovaný nie je pasívne legitimovaný. O trovách konania rozhodol podľa v spojení s 2. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkom zo 16. decembra 2015 č. k. -158 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím a odôvodnením okresného súdu, aplikoval a Za správny považoval aj právny záver súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný nezodpovedá osobne ako fyzická osoba žalobcovi za prípadné porušenie práv vyplývajúcich z ustanovenia , a preto nie je vo veci pasívne vecne legitimovaný. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle v spojení s ; úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si ich neuplatnil postupom podľa a 3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ“), ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, resp. alternatívne žiadal

zrušiť aj rozsudok súdu prvej inštancie a vec tomuto súdu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odvodil s poukazom na Podľa názoru dovolateľa je konanie súdu postihnuté inou vadou, pretože nebolo vykonané dokazovanie v potrebnom rozsahu (najmä nepredvolaním žalobcom označených svedkov), čím sa mal zistiť autor inkriminovanej správy, teda pasívne legitimovaný subjekt spôsobujúci údajný zásah do dobrej povesti a cti dovolateľa. Uvedený postup mal mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Rozsudok okresného súdu považuje za nepochopiteľný a neakceptovateľný. Záverom videl dovolateľ nesprávnosť aj v právnom posúdení veci ( ). Žalobca svoje dovolanie doplnil listom z 8. apríla 2016 (na č. l. 177-178 spisu), v ktorom napadol podľa neho nepravdivé a nesprávne tvrdenia uvádzané v odôvodnení rozsudku krajského súdu a uviedol svoje tvrdenia formou zhrnutia. Tiež dovolanie doplnil po zmene právneho zastúpenia listom z 23. decembra 2016 označeným ako „doplnenie dôkazných prostriedkov“. 4. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu žiadal dovolanie žalobcu odmietnuť, pretože dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému tento mimoriadny opravný prostriedok nie je prípustný. Uplatnil si a vyčíslil trovy konania. 5. Podľa prechodného ustanovenia , (ďalej len „“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa veta prvá (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací ( ), po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu (žalobca), v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, zastúpená advokátom, bez nariadenia dovolacieho pojednávania, preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné ( ). 7. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016 (31. marca 2016), t. j. za účinnosti č. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“), ktorý bol zrušený , dovolací súd postupoval v zmysle vyššie citovaného a prípustnosť dovolania posudzoval podľa , a 8. Dovolanie žalobcu smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým krajský súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. Rozsudky odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, boli uvedené v až 3 Dovolanie žalobcu nesmeruje proti rozsudku, ktorý bol uvedený v týchto ustanoveniach; prípustnosť dovolania preto z až 3 nevyplýva. 9. Predmetné dovolanie by bolo prípustné, iba ak v konaní došlo k procesným nedostatkom, ktoré boli uvedené v Dovolateľ procesné vady konania v zmysle až e/ a netvrdil a ich existencia ani nevyšla v dovolacom konaní najavo. Z obsahu dovolania možno vyvodiť, ž e dovolateľ namietal nedostatok riadneho odôvodnenia (nepreskúmateľnosť) rozhodnutia odvolacieho súdu ( ), postup pri vykonaní dokazovania ( ), ako aj nesprávne právne posúdenie veci ( ). 10. V súvislosti s námietkou dovolateľa o nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu treba uviesť, že na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 3. decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho s ú d u a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle . Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa “. 11. Najvyšší súd, stotožňujúc sa v preskúmavanej veci so závermi, na ktorých spočíva predmetné stanovisko, skúmal, č i v danej v e c i i d e o t a k ý výnimoč ný prípad, k e d y by nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladala vadu konania v zmysle Vzhľadom na obsah spisu a dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu dovolací súd konštatuje, že v danom prípade nejde o výnimočnosť, aby písomné vyhotovenie napadnutého rozhodnutia neobsahovalo zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, ktorá skutočnosť by zakladala prípustnosť dovolania podľa Dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spĺňa požadované zákonné náležitosti ( ods. l a 2 a ), uvádza skutkový stav, ktorý považoval

odvolací súd za rozhodujúci, stanoviská procesných strán k prerokúvanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, obsah odvolania a právne predpisy, z ktorých vyvodil svoje právne názory vysvetlené v odôvodnení. Treba mať na pamäti, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozhodnutia odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozhodnutím súdu prvej inštancie vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení rozhodnutia iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. Napokon treba dodať, že za vadu konania v zmysle v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa. 12. Za dôvod zakladajúci prípustnosť dovolania nepovažovala vtedajšia rozhodovacia prax najvyššieho súdu ani nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu. V tomto smere najvyšší súd poukazuje na naďalej opodstatnené závery vyjadrené v judikátoch R 37/1993 a R 125/1999, R 42/1993, R 6/2000, ako aj v rozhodnutiach najvyššieho súdu sp. zn. , , , , , , , , .

13. Dovolateľ namietal, že konanie je postihnuté inou vadou (postup súdu pri vykonávaní dokazovania), ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Tzv. iná vada konania v súlade s doterajšou konštantnou judikatúrou najvyššieho súdu nezakladala procesnú prípustnosť podaného dovolania (viď R 37/1993 a niektoré ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , , , , , , a ). Dovolací súd by mohol pristúpiť k preskúmaniu tohto dovolacieho dôvodu len v procesne prípustnom dovolaní, čo však nie je prípad prejednávanej veci. 14. Obsah dovolacích námietok smeroval tiež k spochybneniu správnosti právneho posúdenia veci súdmi nižších inštancií. Právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie ( ), samo osebe nesprávne právne posúdenie vec i v procesne neprípustnom dovolaní ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď tiež R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. , , , , , , a ). Keďže podané dovolanie nie je procesne prípustné, dovolací súd sa týmito námietkami nemohol zaoberať. 15. Dovolací súd vyššie uvedené doplňuje poukázaním na záver ústavného súdu, podľa ktorého „prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu konania podľa “ (viď ). 16. Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania žalobcu nemožno vyvodiť z ustanovenia , ani z ustanovenia , preto najvyšší súd dovolanie žalobcu podľa ako procesne neprípustné odmietol bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napádaného rozhodnutia odvolacieho súdu. 17. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje ( veta druhá ). O výške náhrady trov dovolacieho konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie ( ). 18. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.