Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13C-294-2013.pdf
PDF · 87.43 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/294/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Martinou Dubovcovou v právnej veci navrhovateľa Q. Y., nar. X.X.XXXX, bytom v H., G. ul.č. XX, právne zastúpeného JUDr. Milanom Galandom, advokátom so sídlom v Bratislave, Veternicova ul.č. 12 proti odporcovi I. U., nar. XX.X.XXXX, bytom v U., C. ul.č. XX/ XX, právne zastúpeného JUDr. Pavlom Zajacom, advokátom so sídlom v Prievidzi, Ul. M. Slovenskej č. 10, v konaní o ochranu osobnosti takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa zamieta v celom rozsahu.
Odporcovi sa priznáva náhrada trov konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 9.8.2013 domáhal, aby súd zaviazal odporcu povinnosťou zdržať sa rozširovania nepravdivých a urážlivých tvrdení, strpieť uverejnenie rozsudku v časopise G. pre bývalých príslušníkov D.-C. v lehote do 5 mesiacov a zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 2.800,- €. Vo svojom návrhu na začatie konania uviedol, že odporca pred delegátmi snemu predniesol Správu o činnosti zväzu za obdobie od XI. do A.. Snemu, v ktorej uviedol nepravdivé a veľmi urážlivé slová či výroky o osobe navrhovateľa. V návrhu na začatie konania navrhovateľ opísal svoje aktivity od roku 2003 po súčasnosť.
Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril vo svojom podaní zo dňa 7.10.2013, v ktorom žiadal žalobu v celosti zamietnuť pre jej nedôvodnosť. Uviedol, že správu podávala výkonná rada zväzu, ktorá je najvyšším riadiacim orgánom, ktorý riadi činnosť zväzu a že predmetnú správu prečítal ako podpredseda zväzu a štatutárny orgán zväzu. Išlo o hodnotiacu správu, ktorej súčasťou bolo zhodnotenie činnosti navrhovateľa za obdobie, kedy tento vykonával funkciu predsedu okresného klubu Bratislava. Potvrdil, že hodnotenie bolo kritické z dôvodu, že navrhovateľ vyvíjal činnosť, ktorá smerovala k rozbíjaniu jednoty zväzu, čo vyplýva z toho, že celý okresný klub Bratislava sa v roku 2010 odčlenil od zväzu a pričlenil ku Konfederácii politických väzňov Slovenska. Toto konanie považovala výkonná rada za rozporné so Stanovami zväzu. Navrhovateľ vyvíjal takéto svoje aktivity aj voči ostatným klubom, ktoré pôsobili na území SR, pričom došlo k odčleneniu aj okresného klubu pôsobiaceho v Trnave. Uvedená správa bola uverejnená v G. č. XX, ročníku A. - internom časopise G. zväzu D. táborov nútených prác - C. technických práporov. Po jej uverejnení výkonná rada zväzu nezaznamenala žiadne konkrétne ohlasy či reakcie na uvedenú správu. Odporca sa tiež vyjadril, že v spore sa necíti byť pasívne legitimovaný z dôvodu, že predkladateľom správy bol výkonný výbor zväzu.
Súd vo veci nariadil a dňa 23.04.2014 vykonal pojednávanie v prítomnosti účastníkov konania. Na nariadenom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a listinnými dôkazmi - Stanovami Slovenského zväzu vojenských táborov nútených prác - pomocných technických práporov v
znení dodatku č. 1, zápisnicou z rokovania kontrolnej komisie zo dňa 31.8.2006, čím zistil nasledovný skutkový stav veci:
Navrhovateľ je bývalým členom Slovenského zväzu vojenských táborov nútených prác - pomocných technických práporov. Uvedený zväz je občianskym združením, ktoré združuje občanov Slovenskej republiky, zaradených v rokoch 1948 až 1954 z dôvodu ich politickej nespoľahlivosti do cestných práporov ženijných vojska a do pomocných technických práporov. Ide o právnickú osobu so sídlom v Žiline s pôsobnosťou pre celé územie Slovenska. Čo sa týka organizačnej štruktúry zväzu, jej najvyšším orgánom je snem, ktorý zvoláva výkonná rada a ktorý sa koná spravidla raz za 2 roky. Riadiacim orgánom Zväzu je výkonná rada, ktorá za svoju činnosť zodpovedá snemu; práve snem volí členov výkonnej rady a členovia výkonnej rady spomedzi seba volia predsedu a 2 podpredsedov. Výkonná rada ustanovuje odborné komisie alebo individuálnych členov na výkon funkcií. V jej kompetencii je usmerňovať činnosť ostatných organizačných zložiek Zväzu a pravidelne informovať o svojej činnosti a dosiahnutých výsledkoch písomnou formou a uverejňovaním v časopise Spravodajca. Iniciatívnym, poradným a koordinačným orgánom Zväzu je republiková rada, ktorú tvoria členovia výkonnej rady a predsedovia klubov. Kontrolná činnosť zväzu sa zabezpečuje prostredníctvom kontrolnej komisie, ktorej 5 členov volí snem. Tá si spomedzi svojich členov volí predsedu a podpredsedu. Funkčné obdobie funkcionárov Zväzu je dvojročné. Základným organizačným článkom Zväzu je mestský, okresný alebo regionálny klub, ktorý má delegovanú právnu subjektivitu, avšak nemôže konať ani rozhodovať v mene Zväzu.
Navrhovateľ ako člen uvedeného združenia sa aktívne podieľal na koncipovaní 4 zákonov, ktoré sa týkali reštituovania členov pomocných technických práporov. V združení počas svojho členstva zastával viaceré funkcie v orgánoch združenia - bol členom kontrolnej komisie zväzu, po VIII: sneme sa stal podpredsedom zväzu, po IX. sneme bol zvolený za predsedu zväzu. Z funkcie predsedu zväzu bol následne odvolaný. Bol tiež členom výkonnej rady zväzu. Zo združenia po tom, čo sa podľa neho nenaplnilo uznesenie prijaté na X. sneme, na základe ktorého malo dôjsť k spojeniu Slovenského zväzu vojenských táborov nútených prác - PTP so Zväzom protikomunistického odboja a s Konfederáciou politických väzňov, vystúpil v júni 2010. Dňa 25.08.2010 písomne oznámil zánik bratislavského klubu Slovenského zväzu vojenských táborov nútených prác - pomocných technických práporov, pričom ten sa následne stal sekciou Konfederácie politických väzňov.
Čo sa týka odporcu ten je aj v súčasnosti členom Slovenského zväzu vojenských táborov nútených prác - pomocných technických práporov. Po úmrtí predsedu zväzu p. Breburdu sa v decembri 2011 stal štatutárnym orgánom zväzu a od r. 2012 sa z titulu tejto funkcie zúčastňoval na rôznych stretnutiach. Nakoľko mal rodinné problémy a potreboval čas tráviť s manželkou, na marec 2012 bola zvolaná výkonná rada, ktorá rozhodla o tom, že v júni 2012 bude konaný snem. Na zasadnutí výkonnej rady bol poverený prečítať správu o činnosti zväzu na sneme za obdobie od 11. do 12. snemu zväzu.
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Základ súkromnoprávnej ochrany osobnostných práv obsahuje Občiansky zákonník v ustanoveniach § 11 až 16. Predmetom ochrany sú imateriálne hodnoty a stránky osobnosti človeka. Na tieto imateriálne hodnoty (stránky) ľudskej osobnosti, akými sú napríklad meno, česť, dôstojnosť, súkromie, telesná integrita a pod., sa v občianskom práve upínajú osobitné práva. Vzhľadom na to, že ide o výsostne osobnostné stránky patriace každej fyzickej osobe, nazývame ich osobnostnými právami (niekedy sa používa aj označenie všeobecné osobnostné práva alebo práva späté s osobnosťou človeka), ktorých špecifickosť spočíva v ich osobitnom objekte, na ktorý sa upínajú, resp. ktorý je ich nositeľom, t.j. na človeka.
Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal ochrany svojej cti a dôstojnosti, do ktorej malo byť zasiahnuté informáciami, obsiahnutými v správe výkonnej rady Zväzu za obdobie medzi XI. a XII. snemom.
Predmetom práva na ochranu cti a dôstojnosti tak, ako je to zvýraznené v dikcii zákona (arg. "občianska česť") a ako to vyplýva aj z dôvodovej správy, je česť občana v jeho rozmanitých spoločenských vzťahoch jednak vo vzťahu k spoločnosti a jednak vo vzťahu k ostatným spoluobčanom. Podľa stanoviska súdnej praxe predmetom ochrany občana je aj jeho česť v odborných kruhoch, v ktorých je známy svojou odbornou prácou a činnosťou. Ak došlo k neoprávnenému zásahu do cti a dôstojnosti fyzickej osoby, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť tejto osobe ujmu, dotknutá osoba môže uplatniť právne prostriedky na ochranu. K zásahu do cti a dôstojnosti môže dôjsť rôznym konaním či prejavmi. Niektoré prejavy nemožno považovať za neoprávnený zásah. Vždy treba skúmať, za akých okolností a v súvislosti s plnení akých práv či povinností ku konaniu či prejavu došlo. Niekedy aj upozornenie na nedostatky či chyby, ktoré bolo prednesené nevhodne a s určitou publicitou a na nevhodnom mieste, môže byť objektívne spôsobilé privodiť ujmu. Rovnako je to aj pokiaľ ide o kritiku. Kritika podľa ustálenej judikatúry je oprávnená, ak nie sú prekročené medze vecnej kritiky opierajúcej sa o pravdivé skutočnosti a z nich vyplývajúce závery, a tieto skutočnosti to odôvodňujú a ak je kritika primeraná obsahom a formou. Zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený a ktorý je spôsobilý privodiť ujmu fyzickej osobe z hľadiska jej postavenia v spoločnosti (v rodine, na pracovisku a v odborných kruhoch, na verejnosti a vo verejných funkciách). Osobitnými prípadmi dovolených zásahov sú zákonné licencie, ktoré však nie sú predmetom tohto konania. Občianskoprávna ochrana osobnosti je založená na objektívnom zodpovednostnom princípe t.j. nevyžaduje sa zavinenie toho, kto neoprávnený zásah do osobnostného práva vykonal. Ochrana osobnosti prináleží každej fyzickej osobe ako subjektu práva. Z povahy veci vyplýva, že sa týka iba fyzických osôb. Na uplatnenie práva na ochranu osobnosti je aktívne legitimovaná vždy tá fyzická osoba, voči osobnosti ktorej neoprávnený zásah smeroval a ktorej mohol ujmu spôsobiť. Čo sa týka pôvodcu zásahu do osobnostných práv tým môže byť tak fyzická ako aj právnická osoba. Ak neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby spôsobil niekto, kto bol použitý právnickou osobou na realizáciu činnosti tejto právnickej osoby a zároveň tu existuje miestny, časový a vecný vzťah k plneniu činností tejto osoby, postihujú občianskoprávne sankcie podľa § 13 Občianskeho zákonníka priamo samotnú právnickú osobu podľa analógie § 420 v spojení s § 853 Občianskeho zákonníka (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 31.5.2007, sp.zn. 30 Cdo 1293/2007).
Súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že odporca ako štatutárny orgán občianskeho združenia - Slovenského zväzu vojenských táborov nútených prác - pomocných technických práporov dňa 27.6.2012 na XII. sneme prečítal správu výkonnej rady Zväzu. To, že nešlo o jeho vlastný prejav (prejav fyzickej osoby) dokladuje aj úvod správy, kde sa o.i. uvádza: „...dovoľte, aby som ako podpredseda a zastupujúci predseda Slovenského zväzu...“. Ďalším dôkazom skutočnosti, že išlo o výkon práva právnickej osoby resp. jej orgánu, je aj samotný názov jeho príspevku na sneme - Správa o činnosti zväzu za obdobie od XI. do XII. Snemu, pričom podľa čl. 7.2 Stanov výkonná rada pravidelne informuje o svojej činnosti a dosiahnutých výsledkoch písomnou formou a uverejňovaním v časopise Spravodajca. V takomto prípade odporca vystupoval ako tzv. „použitá osoba“. Takáto osoba nezodpovedá osobne priamo postihnutej osobe; za nemajetkovú ujmu zodpovedá právnická osoba, ktorá takúto osobu na svoju činnosť použila, pričom tzv. „použité osoby“ zodpovedajú len v tzv. vnútornom vzťahu. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 3.10.2011, sp.zn. 30Cdo 1509/2011). Nakoľko na strane odporcu vystupuje subjekt, ktorý nie je pôvodcom namietaného zásahu, súd dospel k záveru o nedostatku pasívnej legitimácie odporcu, a preto návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa súd už nezaoberal, či zásah do osobnosti navrhovateľa bol objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu, či tento zásah bol oprávnený alebo nie a či medzi neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby a vznikom nemajetkovej ujmy je príčinná súvislosť, a preto návrhy na doplnenie dokazovania z dôvodu nehospodárnosti zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom
alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.
Súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia rozhodol o priznaní náhrady trov konania odporcovi ako plne úspešnému účastníkovi konania vyjadrenej percentom 100%, pričom o vyčíslení rozhodne samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Trenčín prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).