Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Co-914-2014.pdf
PDF · 80.08 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/914/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členov JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v právnej veci navrhovateľa Q. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom v H., G. ul.č. XX proti odporcovi I. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom v U., C. ul.č. XX/XX, právne zastúpeného JUDr. C. F., advokátom so sídlom v C., Ul. M. G. č. XX, o ochranu osobnosti, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 23. apríla 2014 č. k. 13C/294/2013-124, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu povinnosťou zdržať sa rozširovania nepravdivých a urážlivých tvrdení, strpieť uverejnenie rozsudku v časopise Spravodaj pre bývalých príslušníkov VTNP-PTP v lehote do piatich mesiacov a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 2.800 eur. Odporcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100%. V rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal ochrany osobnosti a zaplatenia nemajetkovej ujmy, pričom v návrhu na začatie konania uviedol, že odporca pred delegátmi snemu predniesol správu o činnosti zväzu za obdobie od XI. do XII. snemu, v ktorej uviedol nepravdivé a veľmi urážlivé slová, či výroky o osobe navrhovateľa. Odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť pre jeho nedôvodnosť. Uviedol, že správu podávala výkonná rada zväzu, ktorá je najvyšším riadiacim orgánom, ktorý riadi činnosť zväzu a že predmetné správu prečítal ako podpredseda zväzu a štatutárny orgán zväzu. Išlo o hodnotiacu správu, ktorej súčasťou bolo zhodnotenie činnosti navrhovateľa za obdobie, kedy tento vykonával funkciu predsedu okresného klubu Bratislava. V spore sa preto necíti byť pasívne legitimovaným z dôvodu, že predkladateľom správy bol výkonný výbor zväzu.
Súd citoval ust. § 11, § 13 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený a ktorý je spôsobilý privodiť ujmu fyzickej osobe z hľadiska jej postavenia v spoločnosti (v rodine, na pracovisku a v odborných kruhoch, na verejnosti a vo verejných funkciách). Ochrana osobnosti prináleží každej fyzickej osobe ako subjektu práva. Na uplatnenie práva na ochranu osobnosti je aktívne legitimovaná vždy tá fyzická osoba, voči osobnosti ktorej neoprávnený zásah smeroval a ktorej mohol ujmu pôsobiť. Čo sa týka pôvodcu zásahu do osobnostných práv, tým môže byť tak fyzická ako aj právnická osoba. Ak neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby spravil niekto, kto bol použitý právnickou osobou na realizáciu činnosti tejto právnickej osoby a zároveň tu existuje miestny, časový a vecný vzťah k plneniu činnosti tejto osoby, postihujú občianskoprávne sankcie podľa § 13 Občianskeho zákonníka priamo samotnú právnickú osobu podľa analógie § 420 v spojení s § 853 Občianskeho zákonníka.
V danej veci bolo z vykonaného dokazovania preukázané, že odporca ako štatutárny orgán občianskeho združenia - Slovenského zväzu vojenských táborov nútených prác - pomocných technických práporov dňa 27.06.2012 na XII. sneme prečítal správu výkonnej rady zväzu. Skutočnosť, že nešlo o jeho vlastný prejav (prejav fyzickej osoby) dokladuje úvod správy, kde sa okrem iného uvádza: „... dovoľte aby som ako podpredseda a zastupujúci predseda Slovenského zväzu...“. Ďalším dôkazom skutočnosti, že išlo o výkon práva právnickej osoby resp. jej orgánu, je aj samotný názov jeho príspevku na sneme - Správa o činnosti zväzu za obdobie od XI. do XII. Snemu, pričom podľa čl. 7.2 Stanov výkonná rada pravidelne informuje o svojej činnosti a dosiahnutých výsledkoch písomnou formou a uverejňovaním v časopise Spravodajca. V takomto prípade odporca teda vystupoval ako tzv. „použitá osoba“. Takáto osoba nezodpovedá osobne priamo postihnutej osobe; za nemajetkovú ujmu zodpovedá právnická osoba, ktorá takúto osobu na svoju činnosť použila, pričom tzv. „použité osoby“ zodpovedajú len v tzv. vnútornom vzťahu (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 03.10.2011, sp.zn. 30Cdo/1509/2011). Nakoľko na strane odporcu vystupuje subjekt, ktorý nie je pôvodcom namietaného zásahu, dospel k záveru o nedostatku pasívnej legitimácie odporcu, a preto návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa potom už ďalej nezaoberal tým, či zásah do osobnosti navrhovateľa bol objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu, či tento zásah bol oprávnený alebo nie a či medzi neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby a vznikom nemajetkovej ujmy je príčinná súvislosť. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 7 O.s.p..
Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo rozsudok prvostupňového súdu zmenil a návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel. Vyslovil názor, že súd dospel k nesprávnemu záveru o nedostatku pasívnej legitimácie odporcu, keď odporca síce tvrdil, ale nijakým spôsobom nepreukázal, že nie je pôvodcom namietaného zásahu. Poukázal na to, že odporca konal ako „zastupujúci predseda“, keď stanovy zväzu takýto pojem nepoznajú. Preto nesie za „prečítanie“ a tým aj zverejnenie správy plnú zodpovednosť. Poškodenie dobrého mena navrhovateľa nespôsobila „anonymná“ kolektívna inštitúcia, ale konkrétna osoba, a teda aj tá - a nie VR alebo zväz - nesie aj zodpovednosť. Bez súhlasu odporcu ako podpredsedu, ktorý vystupoval ako „zastupujúci predseda“ nemohla predmetná správa byť vypracovaná, prečítaná a zverejnená. Pretože ale odporca osobne neurobil nič, aby táto správa bola v inom znení, nesie plnú zodpovednosť za jej obsah, a to jednak ako „štatutár“, ale aj ako fyzická osoba. Treba pritom rozlišovať medzi tým, čo je tvrdenie alebo názor konkrétneho človeka, hoci aj predstaviteľa nejakej organizácie a oficiálnym stanoviskom takejto organizácie alebo jej orgánu. Ak by sa akceptoval názor súdu, že každé konanie štatutára patrí medzi konanie „použitej osoby“, dospelo by sa do absurdnej situácie, že by sa takejto osobe priznala absolútna beztrestnosť. Každá osoba je a musí byť zodpovedná za svoje konanie, a to vrátane výrokov, bez ohľadu na to, či sú to vlastné alebo prevzaté od iných osôb. Počet zástancov nejakého názoru alebo tvrdenia ale nie je výlučným či jediným kritériom jeho pravdivosti. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo/79/2001 a 30Cdo/2712/2005.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožní s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z uvedeného dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje. Na doplnenie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa dodáva nasledovné:
Odporca vo svojom odvolaní polemizuje s názorom prvostupňového súdu o nedostatku vecnej pasívnej legitimácie odporcu a poukazuje na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, v zmysle ktorých ak predseda politickej strany vyjadrí svoj osobný názor, nie je možné tento výrok považovať za výrok politickej strany, preto pokiaľ napríklad predseda politickej strany vysloví osobné hodnotenie určitej osoby a pritom zároveň nejde o názor prijatý oprávneným orgánom politickej strany, zodpovedá v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu postihnutej osobe za neoprávnený zásah do osobnostných práv sám predseda politickej strany a nie vlastná politická strana, pretože takýto výrok nie je výrokom politickej strany, teda ani predmetom jej vlastnej zodpovednosti podľa ust. § 13 Občianskeho zákonníka. V súvislosti s tým vyslovuje názor, že bez súhlasu odporcu ako podpredsedu, nemohla byť predmetná správa vypracovaná, prečítaná a zverejnená, a keďže odporca ako osoba osobne neurobil nič, aby táto správa bola v inom znení, nesie plnú zodpovednosť za jej obsah, a to jednak ako „štatutár“, ale aj ako fyzická osoba. Treba preto rozlišovať medzi tým, čo je tvrdenie alebo názor konkrétneho človeka, hoci je predstaviteľom nejakej organizácie a oficiálnym stanoviskom takejto organizácie alebo jej orgánu. V danej veci však z vykonaného dokazovania vyplynulo, že skutočnosti uvedené v Správe o činnosti zväzu za obdobie od XI. do XII. snemu neboli vyjadrením osobného názoru odporcu, že nešlo o vybočenie (exces) odporcu, teda o konanie z jeho vlastnej iniciatívy a vo vlastnom záujme, ale jednalo sa o správu vypracovanú výkonnou radou SZ VTNP-PTP, ktorú podľa prehlásenia Slovenského zväzu VTNP-PTP zo dňa 23.09.2013 (č.l. 44 spisu) odporca nevypracoval, ale iba predniesol, teda jednalo sa o správu a názory riadiaceho orgánu uvedeného občianskeho združenia. Z vykonaného dokazovania pritom vyplýva, že sa jednalo o kompetenciu tohto riadiaceho orgánu, do kompetencie ktorého patrilo okrem iného aj pravidelne informovať o činnosti združenia a dosiahnutých výsledkoch písomnou formou a uverejňovaním v časopise Spravodajca. Za takýchto okolností prednesenie, resp. prečítanie správy činnosti zväzu odporcom na sneme, resp. jej zverejnenie v Spravodajcovi združenia treba považovať za činnosť výkonnej rady tohto združenia a nie za osobný názor odporcu, ktorý túto správu na sneme predniesol. Právny záver prvostupňového súdu o tom, že odporca potom nezodpovedá osobne ako fyzická osoba navrhovateľovi za prípadné porušenie práv vyplývajúcich z ust. § 11 Občianskeho zákonníka, a preto nie je vo veci pasívne vecne legitimovaným, považoval odvolací súd za správny.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil postupom podľa § 151 ods. 1, 2 O.s.p..
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .