Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/35/2016

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Sone Mesiarkinovej a členov senátu JUDr. Heleny Haukvitzovej a JUDr. Mariána Sluka, PhD., v spore ţalobcu Stavebné bytové družstvo, so sídlom v Ţiline, M. Bela 852, IČO: 31 624 952, zastúpeného advokátskou kanceláriou Advokát Adriana Hrdinová, s.r.o., so sídlom v Ţiline, Vojtecha Spanyola 1726/13, proti ţalovanej MUDr. D. K., bývajúcej v P., zastúpenej advokátskou kanceláriou AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., so sídlom v M., P.O. Hviezdoslava 10625/23B, o zaplatenie 19 324,59 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde M. pod sp.zn. , o dovolaniach ţalovanej a spoločnosti INI Group s.r.o., so sídlom v Prahe 9, Nemocniční 578/4, Vysočany, Česká republika, IČO: 282 131 73, proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline z 29. mája 2015 sp.zn. a o dovolaniach ţalovanej, občianskeho zdruţenia BONA FIDE DAM, so sídlom v Ruţomberku, Mostová 1346/31, IČO: 42 348 048 zastúpeného advokátkou Mgr. Monikou Dubskou, so sídlom v Ruţomberku, Šoltésovej 13 a spoločnosti INI Group s.r.o., so sídlom v Prahe 9, Nemocniční 578/4, Vysočany, Česká republika, IČO: 282 131 73, proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z 29. mája 2015 sp.zn. , takto r o z h o d o l :

I. Dovolania ţalovanej o d m i e t a.

II. Dovolania spoločnosti INI Group s.r.o., so sídlom v Prahe 9, Nemocniční 578/4,

Vysočany, IČO: 282 131 73, Česká republika o d m i e t a.

III. Dovolanie občianskeho zdruţenia BONA FIDE DAM, so sídlom v Ruţomberku,

Mostová 1346/31 o d m i e t a.

IV. Ţalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

1. Okresný súd M. (ďalej aj ,,okresný súd“ alebo ,,súd prvej inštancie“) rozsudkom z

27. júna 2013, č.k. -390 uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 19 3214,59 € spolu s 8,5% úrokom z omeškania ročne za obdobie od 25. septembra 2009 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku uplatneného nároku v časti úroku z omeškania ţalobu zamietol. Ţalovanej uloţil povinnosť nahradiť ţalobcovi trovy konania v sume 4 173,73 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet jeho právneho zástupcu. Dospel k záveru, ţe ţaloba ţalobcu je dôvodná. OTP Banka a.s. ako záloţný veriteľ

2

predala na draţbe nehnuteľností nehnuteľnosti zapísané na LV X., k.ú. M., patriace ţalobcovi ako záloţcovi. Ţalobca, voči ktorému začal výkon záloţného práva pre neplnenie dlhu z úverovej zmluvy ţalovanou, tak v rámci výkonu záloţného práva predpokladaného ustanoveniami uhradil za ţalovanú dlh vyplývajúci zo zmluvy o hypotekárnom úvere z 19. decembra 2002 vo výške 19 324,59 €. Ţalobcovi vznikla voči ţalovanej pohľadávka titulom jej bezdôvodného obohatenia v zmysle . Súd sa nestotoţnil s obranou ţalovanej spočívajúcej v tvrdení, ţe nárok ţalobcu zanikol započítaním pohľadávky, ktorú mala ţalovaná voči ţalobcovi na základe rozhodcovského rozsudku, pretoţe dospel k záveru, ţe ţalovaná nebola k 13. novembru 2007 veriteľom pohľadávky, pričom započítací prejav tieţ povaţoval za neurčitý a nezrozumiteľný, ako aj mal za to, ţe daný úkon urobila neoprávnená osoba. Zároveň dospel k záveru, ţe aj započítací úkon z 2. septembra 2008 trpel rovnakou vadou neurčitosti a nezrozumiteľnosti, ako aj ţe bol urobený v čase, keď uţ bol ţalobca v reštrukturalizačnom konaní. Súd ţalobu v prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie ţalovaná.

2. Krajský súd v Ţiline uznesením z 29. mája 2015 sp.zn. vstup

spoločnosti INI Group s.r.o., so sídlom Praha 1 – Nové Mesto, Klimentská 1652/36, IČO: 282 131 73, do konania v pozícii vedľajšieho účastníka na strane ţalovanej nepripustil. Uviedol, ţe v prejednávanej veci ţalovaná prejavila svoj nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka, pretoţe nevymedzil dôvod, ktorý by mal predstavovať jeho právny záujem na výsledku konania, doţadujúc sa, aby súd vyzval vedľajšieho účastníka na preukázanie jeho právneho záujmu na výsledku konania. Nesúhlasné stanovisko ţalovanej povaţoval za rozhodujúce pre záver o neakceptovaní subjektu ako vedľajšieho účastníka. Návrh ţalovanej ohľadom vyzvania spoločnosti na doplnenie vyjadrenia povaţoval za neopodstatnený aj s poukazom na spôsob a okamih uplatnenia vstupu vedľajšieho účastníka tesne pred druhým termínom verejného vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu v danej veci, vykazujúci znaky kooperácie a snahy o obštrukciu pri prejednávaní prípadu. Uzavrel, ţe pri nenáleţitom – ţiadnom vymedzení právneho záujmu potenciálneho vedľajšieho účastníka, je podstatným nesúhlasný postoj ţalovanej, pričom rozhodnutím súdu práva ţalobcu za dotknuté nepovaţoval.

3. Krajský súd v Ţiline rozsudkom z 29. mája 2015 sp.zn. , rozsudok

súdu prvej inštancie vo výroku o uloţení povinnosti ţalovanej zaplatiť ţalobcovi sumu 19 324,59 € spolu s 8,5% úrokom z omeškania ročne za obdobie od 25. septembra 2009 do zaplatenia ako vecne správny potvrdil ( ) s tým, ţe rozsudok okresného súdu zostal nedotknutý vo výroku o zamietnutí ţaloby vo zvyšku uplatneného nároku na úrok z omeškania. Ďalším výrokom rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania zmenil tak, ţe ţalovanej uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi titulom náhrady trov prvoinštančného konania sumu 1 500 € (1000 € titulom trov právneho zastúpenia a 500 € titulom iných trov), všetko na účet právneho zástupcu ţalobcu. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konanie nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia sa vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami ţalovanej. Stotoţnil sa so záverom okresného súdu, ţe majetok

speňaţený v rámci dobrovoľnej draţby bol vo výlučnom vlastníctve ţalobcu. Dodal, ţe zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností je záväzný a hodnoverný, pokiaľ sa nepreukáţe opak, k čomu v tomto prípade nedošlo. Poukázal, ţe samotná ţalovaná konštatovala, ţe za ňu bolo plnené z majetku ţalobcu v započítacích úkonoch. Ţalovaná tak v plnej miere potvrdila výšku dlhu voči ţalobcovi, ale aj skutočnosť, ţe vznikol speňaţením majetku ţalobcu na draţbe, z ktorého výťaţku bol hradený jej dlh voči OTP Banka Slovensko z titulu nesplateného hypotekárneho úveru, keď jej neskoršie spochybňovania dlhu voči ţalobcovi a banke vykazovali účelnosť a tendenčnosť tvrdení. Zhodne so súdom prvej inštancie povaţoval započítacie úkony ţalovanej za neplatné z titulu ich neurčitosti a nezrozumiteľnosti. Zároveň plnenie priznané ţalobcovi nepovaţoval za plnenie priznané v rozpore s dobrými mravmi. Za nedôvodnú povaţoval aj vznesenú námietku premlčania uplatňovaného nároku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania zmenil uplatňujúc tak, ţe ţalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 1.500 € (500 € titulom zaplateného súdneho poplatku a 1000 € titulom trov právneho zastúpenia). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa a a

4. Uvedené uznesenie odvolacieho súdu (bod 2) napadli dovolaniami ţalovaná

a spoločnosť INI Group s.r.o.

5. Ţalovaná prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu vyvodzovala

z ustanovení (účastníkovi sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom) a (v konaní rozhodoval vylúčený sudca). Dovolanie odôvodnila dovolacími dôvodmi podľa , a Rozhodnutie odvolacieho súdu povaţovala za nezákonné, keď odvolací súd postupoval v rozpore s obsahom práva na poskytnutie súdnej ochrany, resp. práva na spravodlivé súdne konanie, pričom v tejto súvislosti sa v celom rozsahu sa odvolávala na dôvody uvádzané v jej podaní z 2. septembra 2015. Zároveň namietala, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je arbitrárne a nepreskúmateľné, keď odvolací súd sa nevysporiadal s jej podstatnými námietkami, navyše vec nesprávne právne posúdil. Navrhovala, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

6. Spoločnosť INI Group s.r.o. dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu

vyvodzovala z ustanovení (účastníkovi sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom). Dovolanie odôvodnila dovolacími dôvodmi podľa , a Namietala, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je nesprávne, keď jej odvolací súd neumoţnil vyjadriť sa k návrhu ţalovanej na rozhodnutie o prípustnosti vedľajšieho účastníka do konania, v dôsledku čoho súd nedisponoval pri rozhodnutí všetkými nevyhnutnými informáciami. Rozhodnutiu odvolacieho súdu tak nepredchádzal riadny procesný postup. Rozhodnutie zároveň povaţovala za vecne nesprávne. Mala za to, ţe súd nesprávne posúdil podanie ţalovanej ako nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka. Postupom súdu tak došlo k zmareniu moţnosti vyuţiť procesné oprávnenia vedľajšieho účastníka v danom konaní. Navrhovala, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

7. Uvedený rozsudok odvolacieho súdu (bod 3) napadli dovolaniami ţalovaná;

občianske zdruţenie BONA FIDE DAM, so sídlom v Ruţomberku, Mostová 1346/31, IČO: 42 348 048 (ďalej ako „občianske zdruţenie“ alebo „bývalý vedľajší účastník“) a spoločnosť INI GROUP, s.r.o., so sídlom v Prahe 9, Nemocniční 578/4, Vysočany, Česká republika, IČO: 282 131 73 (ďalej aj ako „spoločnosť“).

8. Ţalovaná prípustnosť a dôvodnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu

vyvodzovala z ustanovení v spojení s (účastníkovi sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom) a (v konaní rozhodoval vylúčený sudca), a a O.s.p (konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci). Rozhodnutie odvolacieho súdu povaţovala za nezákonné, keď odvolací súd postupoval v rozpore s obsahom práva na poskytnutie súdnej ochrany, resp. práva na spravodlivé súdne konanie, pričom sa v celom rozsahu sa odvolávala na dôvody uvádzané v podaní z 2. septembra 2015, v ktorom namietala, ţe súd nevyzval vedľajšieho účastníka na špecifikovanie - preukázanie záujmu na výsledku konania, s ktorým sa nemohla oboznámiť a prípadne k nemu podať vyjadrenie; taktieţ namietala, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu (uznesenie o nepripustení vedľajšieho účastníka) je nedostatočne odôvodnené, ako aj ţe súd v danom prípade dospel k nesprávnym a neúplným skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Navrhovala, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, resp. aby zrušil rozhodnutia súdov niţšej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvej inštancie.

9. Spoločnosť INI Group, s.r.o. dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu

vyvodzovala z ustanovení (účastníkovi sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom). Dovolanie odôvodnila dovolacími dôvodmi podľa , a Uviedla, ţe všetky dôvody uvedené v dovolaní proti uzneseniu sú významné aj v tomto prípade. Odvolací súd neumoţnil spoločnosti vyjadriť sa k návrhu ţalovanej na rozhodnutie o prípustnosti vedľajšieho účastníka do konania a zaujať k nemu stanovisko. Mal za to, ţe súd nedisponoval pri rozhodnutí všetkými nevyhnutnými informáciami, keď vydaniu rozhodnutia nepredchádzal riadny procesný postup. Rozhodnutie povaţovala za vecne nesprávne, keď mala za to, ţe by preukázala svoj právny záujem na konaní, ak by súd postupoval v zákonným spôsobom. Postupom súdu tak došlo k zmareniu moţnosti spoločnosti vyuţiť procesné oprávnenia vedľajšieho účastníka v konaní. Navrhovala, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

10. Občianske zdruţenie BONA FIDE DAM prípustnosť dovolania proti rozsudku

odvolacieho súdu vyvodzovalo z ustanovení a Dovolanie odôvodnilo dovolacími dôvodmi podľa a (konanie trpí inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie veci; rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci). Namietalo nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. Zároveň namietalo, ţe v konaní došlo k závaţným procesným chybám, keď uviedlo, ţe

o prípustnosti vedľajšieho účastníka rozhoduje súd na návrh a v danom prípade došlo k vstupu vedľajšieho účastníka na základe litisdenuciácie, vytýkajúc, ţe mu odvolací súd nedoručil uznesenie o pripustení vedľajšieho účastníka do konania. Malo za to, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávne a neúplne zistenom skutkovom stave veci, nakoľko záver súdu o skutočnosti, ţe na strane ţalovanej malo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. V podanom dovolaní podrobne rozobralo právne posúdenie veci, pričom vytýkalo, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Navrhovalo, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil.

11. Ţiadna zo strán, ani bývalý vedľajší účastník sa k dovolaniam písomne nevyjadrili.

12. K dovolaniu ţalovanej proti vyššie uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu

najvyšší súd uvádza nasledovné:

13. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací

( ) pred preskúmaním procesnej prípustnosti podaného dovolania a vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia najprv zisťoval, či dovolanie podal oprávnený subjekt a dospel k záveru, ţe dovolanie bolo podané osobou, ktorá na to nie je oprávnená.

14. Vzhľadom na to, ţe dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, za účinnosti

platného do 30. júna 2016, dovolací súd v súlade s citovaným prechodným ustanovením posudzoval podmienky podaného dovolania v zmysle ustanovení ( ďalej „“).

15. V ustanoveniach a boli uvedené uznesenia, voči ktorým bolo

dovolanie prípustné.

16. V uvedených ustanoveniach bola vyjadrená

objektívna stránka prípustnosti dovolania. Objektívna stránka sa nevzťahuje na osobu konkrétneho dovolateľa a zohľadňuje (len) vecný aspekt tohto opravného prostriedku – či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému je dovolanie prípustné. Na rozdiel od toho sa subjektívna stránka prípustnosti dovolania viaţe na osobu konkrétneho dovolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva dovolanie – či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať dovolanie; takým dôvodom je skutočnosť, ţe rozhodnutím odvolacieho súdu bol dovolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery (viď tieţ R 50/1999). Záver o tom, ţe podané dovolanie je prípustné, predpokladá zaujatie záveru o jeho prípustnosti tak po stránke objektívnej, ako aj po stránke subjektívnej. Posúdenie subjektívnej prípustnosti dovolania ale vo všeobecnosti predchádza posúdeniu objektívnej prípustnosti dovolania (pokiaľ dovolací súd dospeje k záveru, ţe dovolateľ nie je z určitého dôvodu subjektívne oprávnený podať dovolanie, nie je potrebné ďalej skúmať, či jeho dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu znaky niektorého z rozhodnutí uvedených v aţ ).

17. Pokiaľ ide o dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým súd

rozhodol o nepripustení vedľajšieho účastníka do konania na strane ţalovanej na základe ţalovanou vznesenej námietky neprípustnosti vedľajšieho účastníka v konaní, dovolací súd vychádzal z toho, ţe ţalovaná nemôţe byť týmto výrokom negatívne dotknutá (keď so vstupom spoločnosti INI GROUP, s.r.o. ako vedľajším účastníkom do konania na jej strane nesúhlasila a súd tomuto nesúhlasu vyhovel) a ţe teda dovolanie je podané tým, kto na podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku nie je subjektívne oprávnený. Dovolací súd k tomu iba ako poznámku dodáva, ţe dovolanie ţalovanej proti uvedenému uzneseniu je navyše aj objektívne neprípustné, nakoľko sa jedná o uznesenie, ktoré nemá znaky uvedené v a

18. Z týchto dôvodov dovolací súd odmietol dovolanie ţalovanej proti uzneseniu

odvolacieho súdu o nepripustení vedľajšieho účastníka do konania na jej strane ako podaného tým, kto nie je subjektívne oprávnený podať dovolanie ( ). S prihliadnutím na (procesný) dôvod, ktorý viedol k odmietnutiu dovolania, sa dovolací súd nezaoberal vecnou správnosťou dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu.

19. K dovolaniu spoločnosti INI Group, s.r.o. proti uzneseniu odvolacieho súdu

najvyšší súd uvádza nasledovné:

20. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací

[( (ďalej len „“)], po zistení, ţe dovolanie podal včas oprávnený subjekt, prostredníctvom zamestnanca/člena, ktorý má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ) v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), preskúmal vec a dospel k záveru, ţe dovolanie spoločnosti INI Group, s.r.o. je potrebné odmietnuť, pretoţe smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné ( ). Na stručné odôvodnenie ( veta prvá ) dovolací súd uvádza nasledovné:

21. Vzhľadom k tomu, ţe dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t.j. za účinnosti

v znení neskorších predpisov (ďalej len „), dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia (na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované), a procesnú prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle ustanovení , a

22. Dovolanie spoločnosti INI GROUP s.r.o. smeruje proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktoré nemá znaky uznesení, proti ktorým bolo dovolanie v zmysle a prípustné.

23. Predmetné dovolanie by bolo prípustné len vtedy, ak by v konaní došlo

k procesným vadám uvedeným v Spoločnosť INI Group, s.r.o. procesné

vady konania v zmysle aţ e/ a netvrdila a ich existenciu nezistil ani dovolací súd; nepreukázané boli tieţ vady konania namietané dovolateľkou ( ).

24. Spoločnosť INI Group, s.r.o. namietala, ţe postupom odvolacieho súdu jej bola

odňatá moţnosť konať pred súdom ( ), z dôvodu, ţe odvolací súd jej neumoţnil vyjadriť sa k námietke neprípustnosti vedľajšieho účastníka vznesenou ţalovanou, keď rozhodnutiu súdu nepredchádzal riadny procesný postup.

25. Podľa a (v znení účinnom do 30. júna 2016) platilo, ţe ako

vedľajší účastník sa mohol popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto mal právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nešlo o konanie o rozvod, neplatnosť manţelstva alebo určenie, či tu manţelstvo je alebo nie je. Do konania vstúpil buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Ak ako vedľajší účastník vstupovala do konania z vlastného podnetu právnická osoba zaloţená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o vstupe musel byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňoval na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliadal. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodol len na návrh.

26. V prípade ak vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastného podnetu, zákonu

zodpovedal procesný postup súdu, v rámci ktorého oznámil účastníkom konania, ţe určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník a vyzval ich, aby sa k danému vstupu vyjadrili. V prípade, ak účastníci vyjadrili nesúhlasné stanovisko so vstupom vedľajšieho účastníka do konania, súd musel zákonu zodpovedajúcim spôsobom reagovať na nesúhlasný (neprípustnosť namietajúci) procesný úkon účastníka konania.

27. Podstatnou podmienkou prípustnosti vedľajšieho účastníka do konania

(v prípadoch ak sa jednalo o vedľajšieho účastníka v zmysle alebo 2 a ak medzi ním a hlavným účastníkom nevyplýval určitý spôsob vyrovnania) bol súhlas strany (predtým hlavného účastníka) na strane ktorej mienil vystupovať a ktorú mienil v konaní podporovať.

28. Z obsahu spisu vyplýva, ţe spoločnosť INI Group, s.r.o. 29. mája 2015 doručila

krajskému súdu oznámenie o vstupe do konania ako vedľajší účastník na strane ţalovanej. Ţalovaná bola s podaním spoločnosti o oznámení vstupu oboznámená, pričom vzniesla námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníka, čím vyjadrila nesúhlas so vstupom spoločnosti do konania ako vedľajšieho účastníka. Následne krajský súd uznesením z 29. mája 2015 sp.zn. vstup spoločnosti do konania ako vedľajšieho účastníka na strane ţalovanej nepripustil.

29. Vzhľadom na ţalovanou vyjadrený nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka

do konania na jej strane, ktorý bol podstatnou podmienkou prípustnosti vedľajšieho účastníka, bol postup odvolacieho súdu súladný s ustanoveniami .

Akýkoľvek ďalší procesný postup súdu by tak bol bezpredmetný. Preto uvedeným postupom odvolacieho súdu nedošlo k odňatiu uvedenej spoločnosti konať pred súdom a touto vadou nemohlo byť zaťaţené ani ďalšie konanie odvolacieho súdu.

30. Spoločnosť INI Group, s.r.o. taktieţ namietala, ţe konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tzv. iná vada konania v súlade s doterajšou konštantnou judikatúrou najvyššieho súdu nezakladala procesnú prípustnosť podaného dovolania (viď R 37/1993 a niektoré ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. , , , , , , a ). Dovolací súd mohol pristúpiť k preskúmaniu tohto dovolacieho dôvodu len v procesne prípustnom dovolaní, čo však nie je prípad prejednávanej veci.

31. Spoločnosť INI Group, s.r.o. v dovolaní zároveň namietala, ţe rozhodnutie

odvolacieho súdu je po právnej stránke nesprávne. Nesprávne právne posúdenie veci súdom však prípustnosť dovolania nezakladalo (viď R 54/2012, R 24/2017 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp.zn. , , , , , , a ), preto sa týmito námietkami dovolací súd nemohol zaoberať.

32. V danom prípade prípustnosť dovolania spoločnosti INI Group, s.r.o. nemoţno

vyvodiť z ustanovenia , ani z ustanovenia , preto najvyšší súd dovolanie odmietol podľa ako procesne neprípustné.

33. K dovolaniu spoločnosti INI Group, s.r.o. proti vyššie uvedenému rozsudku

odvolacieho súdu najvyšší súd uvádza nasledovné:

34. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací

( ) pred tým, neţ by pristúpil k posúdeniu opodstatnenosti dovolania a neţ by sa zaoberal napadnutým rozhodnutím z hľadiska jeho vecnej správnosti, skúmal najskôr, či dovolanie bolo podané oprávnenou osobou.

35. Vzhľadom na to, ţe dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, za účinnosti

platného do 30. júna 2016, dovolací súd v súlade s citovaným prechodným ustanovením posudzoval podmienky podaného dovolania v zmysle ustanovení ( ďalej „“).

36. Podľa bol osobou oprávnenou podať dovolanie účastník

konania. Podľa účastníkmi konania boli navrhovateľ (ţalobca) a odporca (ţalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označoval. Podľa ako vedľajší účastník sa mohol popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto mal právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nešlo o konanie o rozvod, neplatnosť manţelstva alebo určenie, či tu manţelstvo je alebo nie je. Podľa 93 ods. 3 do konania vstúpil buď

z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Ak ako vedľajší účastník vstupoval do konania z vlastného podnetu právnická osoba zaloţená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o vstupe musel byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňoval na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliadal. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodol len na návrh. Podľa v konaní mal vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Konal však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporovali úkonom účastníka, ktorého v konaní podporoval, posúdil ich súd po uváţení všetkých okolností. Podľa vedľajší účastník mohol podať odvolanie alebo dovolanie, ak z právneho predpisu vyplýval určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom. V ostatných prípadoch mohol vedľajší účastník podať odvolanie alebo dovolanie len so súhlasom účastníka, popri ktorom sa zúčastňoval na konaní.

37. Podľa pre konanie na dovolacom súde platili primerane ustanovenia

o konaní pred súdom prvého stupňa, pokiaľ nebolo ustanovené niečo iné; ustanovenia a a však pre konanie na dovolacom súde neplatili.

38. Spoločnosť INI Group, s.r.o., nie je stranou v konaní a nebola ani vedľajším

účastníkom (keď krajský súd právoplatným uznesením z 29. mája 2015 sp.zn. rozhodol o jej nepripustení do konania ako vedľajšieho účastníka na strane ţalovanej), ktorý by bol oprávneným subjektom na podanie dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu, takţe má len postavenie tretej osoby mimo dovolacieho konania.

39. Dovolací súd preto dovolanie spoločnosti INI Group, s.r.o. proti rozsudku

odvolacieho súdu odmietol ako podané neoprávnenou osobou S prihliadnutím na (procesný) dôvod, ktorý viedol k odmietnutiu dovolania, sa dovolací súd nezaoberal vecnou správnosťou dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.

40. K dovolaniu ţalovanej proti rozsudku odvolacieho súdu dovolací súd uvádza

nasledovné:

41. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací

[( (ďalej len „“)], po zistení, ţe dovolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), zastúpená v súlade s , bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), preskúmal vec a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalovanej je potrebné odmietnuť, pretoţe smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné ( ). Na stručné odôvodnenie ( veta prvá ) dovolací súd uvádza nasledovné:

42. Vzhľadom k tomu, ţe dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t.j. za účinnosti

v znení neskorších predpisov (ďalej len „), dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia (na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto

zákona, zostávajú zachované), a procesnú prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle ustanovení , , a

43. Dovolanie ţalovanej smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý nemá znaky

rozsudkov, proti ktorým bolo dovolanie v zmysle aţ 3 prípustné. V časti, ktorou je napadnutý výrok tohto rozsudku o trovách konania (majúcich povahu uznesenia), smeruje dovolanie ţalovanej proti uzneseniu, proti ktorému bola prípustnosť dovolania výslovne vylúčená ustanovením

44. Predmetné dovolanie by bolo prípustné len vtedy, ak by v konaní došlo

k procesným vadám uvedeným v Dovolateľka procesné vady konania v zmysle aţ e/ netvrdila a ich existenciu nezistil ani dovolací súd; nepreukázané boli tieţ vady konania namietané dovolateľkou ( a/ g/ ).

45. Dovolateľka namietala, ţe postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá moţnosť

konať pred súdom ( ), nakoľko postup odvolacieho súdu, ktorý predchádzal vydaniu uznesenia o nepripustení vedľajšieho účastníka do konania nebol správny, pretoţe odvolací súd nevyzval vedľajšieho účastníka na preukázanie záujmu na výsledku konania a neumoţnil tak ţalovanej ako strane sporu sa s právnym záujmom vstupu vedľajšieho účastníka oboznámiť a k nemu sa vyjadriť.

46. K tejto námietke dovolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe Občiansky súdny

poriadok stanovoval pravidlo postupného čerpania opravných prostriedkov, to znamená, ţe predmetom dovolacieho prieskumu v súlade s dispozičnou zásadou môţe byť len to rozhodnutie a postup súdu mu predchádzajúci, proti ktorému bol účastníkom mimoriadny opravný prostriedok podaný. Dovolací súd musí rešpektovať zámer všetkých mimoriadnych opravných prostriedkov vychádzajúci z toho, ţe právna istota a stabilita nastolené právoplatným rozhodnutím sú v právnom štáte narušiteľné len mimoriadne a výnimočne, za zákonom stanovených podmienok. O ţalovanou vznesenej námietke neprípustnosti vedľajšieho účastníka bolo právoplatne rozhodnuté uznesením odvolacieho súdu z 29. mája 2015 sp.zn. , preto toto rozhodnutie ani postup im predchádzajúci nemôţe byť preskúmaný v dovolacom konaní na základe dovolania podaného proti inému rozhodnutiu (rozhodnutiu vo veci samej) i keď v tom istom konaní. Z týchto dôvodov sa dovolací súd argumentáciou ţalobcu vzťahujúcou sa vecne k uzneseniu odvolacieho súdu z 29. mája 2015 sp.zn. , nemohol zaoberať. Uvedené sa vzťahuje aj na ostatné námietky dovolateľky (nepreskúmateľnosť rozhodnutia, nesprávne právne posúdenie veci a zaťaţenie konania inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci) vzťahujúce sa k uzneseniu odvolacieho súdu o nepripustení vedľajšieho účastníka do konania.

47. Ţalovaná zároveň namietala, ţe v konaní rozhodoval vylúčený sudca (§ 237 ods. 1

písm. g/ ), pričom osobu konkrétneho sudcu, ani v čom by mal spočívať dôvod vylúčenia daného sudcu, výslovne neuviedla.

48. Vzhľadom k zákonnej povinnosti prihliadnuť ex offo na existenciu procesných vád

konania, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť rozhodnutia, dovolací súd skúmal, či v konaní rozhodoval vylúčený sudca (a to sudca súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu) a dospel k záveru, ţe predmetná námietka dovolateľky nie je dôvodná.

49. Obsah spisu nedáva ţiadny podklad pre záver, ţe vec prejednali a rozhodli takí

sudcovia, ktorí by mali pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom, pre ktorý moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti ( ).

50. Dovolateľka taktieţ namietala, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tzv. iná vada konania v súlade s doterajšou konštantnou judikatúrou najvyššieho súdu nezakladala procesnú prípustnosť podaného dovolania (viď. bod 30). Dovolací súd mohol pristúpiť k preskúmaniu tohto dovolacieho dôvodu len v procesne prípustnom dovolaní, čo však nie je prípad prejednávanej veci.

51. Dovolateľka v dovolaní zároveň namietala, ţe rozhodnutia súdov niţšej inštancie

sú po právnej stránke nesprávne. Prípustnosť dovolania nezakladalo ani nesprávne právne posúdenie veci (viď. bod 31), preto sa týmito námietkami dovolací súd nemohol zaoberať.

52. V danom prípade prípustnosť dovolania ţalovanej nemoţno vyvodiť z ustanovenia

a , ani z ustanovenia , preto najvyšší súd dovolanie odmietol podľa ako procesne neprípustné.

53. K dovolaniu občianskeho zdruţenia BONA FIDE DAM proti rozsudku

odvolacieho súdu najvyšší súd uvádza nasledovné:

54. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací

[( (ďalej len „“)], po zistení, ţe dovolanie podal včas oprávnený subjekt (bývalý vedľajší účastník), v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), zastúpený v súlade s , bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), preskúmal vec a dospel k záveru, ţe dovolanie občianskeho zdruţenia je potrebné odmietnuť, pretoţe smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné ( ). Na stručné odôvodnenie ( veta prvá ) dovolací súd uvádza nasledovné:

55. Vzhľadom k tomu, ţe dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t.j. za účinnosti

v znení neskorších predpisov (ďalej len „), dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia (na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované), a procesnú prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle ustanovení , , a

56. Dovolanie občianskeho zdruţenia v časti, ktorou je napadnutý výrok rozsudku

odvolacieho súdu vo veci samej, smeruje proti rozsudku, ktorý nemá znaky rozsudkov, proti ktorým bolo dovolanie v zmysle aţ 3 prípustné. V časti, ktorou je napadnutý výrok tohto rozsudku o trovách konania (majúcich povahu uznesenia), smeruje dovolanie občianskeho zdruţenia proti uzneseniu, proti ktorému bola prípustnosť dovolania výslovne vylúčená ustanovením

57. Predmetné dovolanie by bolo prípustné len vtedy, ak by v konaní došlo

k procesným vadám uvedeným v Dovolateľka procesné vady konania v zmysle aţ e/ a netvrdila a ich existenciu nezistil ani dovolací súd; nepreukázané boli tieţ vady konania namietané dovolateľkou ( ).

58. Z obsahu dovolania vyplýva, ţe občianske zdruţenie namietalo, ţe mu postupom

odvolacieho súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom, pretoţe mu súd nedoručil uznesenie o pripustení vedľajšieho účastníka do konania.

59. Občianske zdruţenie v dovolaní uviedlo, ţe v danom prípade došlo k litiseduciácii.

Z obsahu spisu však vyplýva, ţe občianske zdruţenie doručilo odvolaciemu súdu oznámenie o vstupe do konania 27. mája 2015 ako vedľajší účastník na strane ţalovanej (ku ktorému pripojilo aj súhlas ţalovanej s jeho vstupom do konania). Vstup občianskeho zdruţenia ako vedľajšieho účastníka do konania na strane ţalovanej strany nenamietali.

60. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodoval iba na návrh (teda námietku

neprípustnosti vedľajšieho účastníka ( ). Keďţe strany vstup občianskeho zdruţenia ako vedľajšieho účastníka do konania na strane ţalovanej nenamietali, došlo tak k vstupu občianskeho zdruţenia ako vedľajšieho účastníka do konania okamihom oznámenia tohto vstupu. Súd tak nebol povinný o jeho pripustení rozhodovať, a teda mu ani doručiť (neexistujúce) rozhodnutie. Navyše súd s občianskym zdruţením ako vedľajším účastníkom riadne konal. Uvedeným postupom odvolacieho súdu tak nedošlo k odňatiu moţnosti vedľajšieho účastníka konať pred súdom ( ).

61. Občianske zdruţenie zároveň namietalo, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je

arbitrárne a nedostatočne odôvodnené. Podľa stanoviska, ktoré prijalo občianskoprávne kolégium najvyššieho súdu 3. decembra 2015 a je publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle . Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môţe ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa .

62. V zmysle citovaného stanoviska bola vada nepreskúmateľnosti rozhodnutia

namietaná dovolateľom povaţovaná za tzv. inú vadu konania ( ),

13

ktorá však v súlade s doterajšou konštantnou judikatúrou najvyššieho súdu prípustnosť dovolania nezakladala (pozri napr. sp.zn. a , , , ).

63. Len v mimoriadnych a ojedinelých prípadoch mohla nepreskúmateľnosť

rozhodnutia súdu zakladať vadu v zmysle , a to napríklad, ak rozhodnutie napadnuté opravným prostriedkom ako celok neobsahovalo vôbec ţiadne odôvodnenie, prípadne vtedy, ak odôvodnenie malo také zásadné nedostatky, ktoré sa svojou povahou, intenzitou, významom a právnymi následkami blíţia k „justičnému omylu“. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva totiţ princíp právnej istoty môţe ustúpiť iba výnimočne, a to za účelom zaistenia opravy základných vád alebo justičných omylov (pozri Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003) a napravenia „vád najzákladnejšej dôleţitosti pre súdny systém”, ale nie z dôvodu právnej čistoty (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009). Po preskúmaní spisu dovolací súd nezistil, ţe by v prejednávanej veci bol dôvod pre uplatnenie (ako výnimky) druhej vety stanoviska R 2/2016. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu obsahuje vysvetlenie dôvodov, na ktorých odvolací súd zaloţil svoje rozhodnutie.

64. Dovolací súd zdôrazňuje, ţe pri posudzovaní splnenia poţiadaviek na riadne

odôvodnenie rozhodnutia, správnosť právnych záverov, ku ktorým súdy dospeli, nie je právne relevantná, lebo prípadne nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, ţe dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. ).

65. Dovolací súd povaţuje za potrebné poznamenať, ţe všeobecný súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (). Súd v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú (podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom preskúmania v odvolacom konaní ().

66. Prípustnosť dovolania nezakladalo ani nedostatočné zistenie rozhodujúcich

skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu. V tomto smere najvyšší súd poukazuje na naďalej opodstatnené závery vyjadrené v judikátoch R 37/1993 a R 125/1999, R 42/1993, R 6/2000, ako aj v rozhodnutiach najvyššieho súdu sp.zn. , , , , , , , , .

14

67. Prípustnosť dovolania nezakladalo ani nesprávne právne posúdenie veci (viď. bod

31), preto sa týmito námietkami dovolací súd nemohol zaoberať.

68. V danom prípade prípustnosť dovolania občianskeho zdruţenia nemoţno vyvodiť

z ustanovenia a , ani z ustanovenia , preto najvyšší súd dovolanie odmietol podľa ako procesne neprípustné.

69. Dovolací súd navyše poznamenáva, ţe inštitút vedľajšieho účastníka s účinnosťou

od 1. júla 2016 zanikol, pretoţe nebol prebratý do účinného procesného predpisu, ale bol nahradený intervenientom, ktorý na seba viaţe iné procesné postupy a povinnosti ( a nasl. ).

70. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd

neodôvodňuje ( veta druhá ).

71. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. mája 2017

JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r. JUDr. Helena Haukvitzová, v.r. JUDr. Marián Sluk, PhD., v.r.

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová