Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 410/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. júna 2016

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti EKOTEZ SLOVAKIA spol. s r. o.

v likvidácii, Tekovská 17, Zlaté Moravce, zastúpenej advokátom JUDr. Jurajom Bizoňom,

advokátska kancelária, BIZOŇ & PARTNERS, s. r. o., Hviezdoslavovo námestie 25,

Bratislava, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 1 , a Listiny základných práv

a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. z 30. novembra 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti EKOTEZ SLOVAKIA spol. s r. o. v likvidácii

o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

21. marca 2016 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti EKOTEZ SLOVAKIA

spol. s r. o. v likvidácii, Tekovská 17, Zlaté Moravce (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namieta porušenie základných práv podľa a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd

(ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Nitre

(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 30. novembra 2015 (ďalej aj „napadnuté

uznesenie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľka vystupuje ako

žalobkyňa v konaní o zaplatenie sumy 207 267,05 € s príslušenstvom vedenom Okresným

súdom Nitra (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. . Zákonnou sudkyňou

v tomto konaní je (ďalej aj „sudkyňa“).

3. Sťažovateľka 24. apríla 2014 doručila okresnému súdu výzvu na vstup

(ďalej len „vedľajší účastník“) ako vedľajšieho účastníka do konania. Okresný súd

28. apríla 2014 zaslal výzvu sťažovateľky vedľajšiemu účastníkovi, ktorý výzvu akceptoval

a vstúpil do konania na strane sťažovateľky. Vedľajší účastník 9. júna 2014 poveril svojím

právnym zastupovaním v konaní

(ďalej len „JUDr. “). JUDr. požiadal

pre nedostatok času na prípravu o odročenie pojednávania, ktoré sa konalo 10. júna 2014.

V tento deň sa JUDr. súčasne dozvedel, že vec súdi jeho bývalá manželka.

Vedľajší účastník pri výbere svojho právneho zástupcu o uvedenej skutočnosti nevedel,

keďže sudkyňa si po rozvode zmenila priezvisko, a nebolo tak možné bez ďalších

informácií identifikovať ich rodinný vzťah.

4. Sťažovateľka 24. júna 2014 podala námietku zaujatosti proti sudkyni. Dôvodom

námietky bola existencia predchádzajúceho manželského vzťahu medzi sudkyňou

a JUDr. , teda osobného vzťahu presahujúceho bežný rámec profesionálneho

vzťahu sudcu a advokáta. Skutočnosť, že sa sudkyňa a JUDr. rozviedli, znamená,

že sú medzi nimi negatívne emócie, lebo inak by nemali na rozvod dôvod. Sťažovateľka

vyzvala vedľajšieho účastníka na vstup do konania na svojej strane, aby tak získala v konaní

silnejšie postavenie. Pokiaľ je však sudkyňa v negatívnom osobnom porozvodovom

vzťahu s JUDr. , budú tak v značnom rozsahu poškodené predovšetkým

práva sťažovateľky ako žalobkyne. Námietku zaujatosti podal aj JUDr. , keďže

sudkyňa jeho žiadosť o odročenie pojednávania neakceptovala. V námietke navyše uviedol,

že so sudkyňou majú spoločnú dcéru a sú medzi nimi mimoriadne negatívne vzťahy, keďže

sudkyňa podala naňho trestné oznámenie.

5. Sudkyňa vo vyjadrení k vzneseným námietkam zaujatosti z 3. júla 2014 uviedla, že

sa necíti zaujatá, nemá žiadny vzťah k prerokovávanej veci, účastníkom konania a ani k ich

právnym zástupcom. Súčasne však uviedla, že bola manželkou JUDr. ,

manželstvo bolo rozvedené rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť 26. marca 2010,

na spoločnej adrese s JUDr. sa nezdržiava asi päť rokov. Neudržiava s ním

žiadny kontakt a nemá k nemu žiadny vzťah. Konanie o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov medzi nimi vedené nebolo. V rozvodovom rozsudku bola

JUDr. uložená vyživovacia povinnosť na maloletú dcéru, a keďže si túto

povinnosť dobrovoľne neplnil, sudkyňa oznámila túto skutočnosť orgánom činným

v trestnom konaní.

6. Krajský súd uznesením sp. zn. z 15. júla 2014 o vznesených

námietkach rozhodol tak, že sudkyňu nevylúčil z prerokovávania a rozhodovania veci.

7. Proti označenému rozhodnutiu krajského súdu podali sťažovateľka a vedľajší

účastník sťažnosti ústavnému súdu, ktorými namietali porušenie totožných práv ako

v aktuálne prerokúvanej sťažnosti. O sťažnosti vedľajšieho účastníka ústavný súd rozhodol

nálezom sp. zn. z 1. apríla 2015 tak, že vyslovil porušenie čl. 46 ods. 1

, listiny a dohovoru označeným uznesením krajského súdu,

ktoré zároveň zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Ústavný súd obdobne

rozhodol aj o sťažnosti sťažovateľky nálezom sp. zn. z 3. septembra 2015

s tým, že sťažnosti v časti požadujúcej zrušenie označeného rozhodnutia a vrátenie veci

na ďalšie konanie nevyhovel, keďže už bolo zrušené nálezom vydaným vo veci vedľajšieho

účastníka.

8. Po vrátení veci na ďalšie konanie krajský súd zabezpečil doplňujúce vyjadrenie

sudkyne k vzneseným námietkam zaujatosti, v ktorom sudkyňa zotrvala na svojom

stanovisku, že k JUDr. nemá žiadny vzťah a vo veci sa necíti byť zaujatá.

Krajský súd o vzneseným námietkach opätovne rozhodol napadnutým uznesením tak,

že sudkyňa nie je vylúčená z prerokovávania a rozhodovania veci.

9. Sťažovateľka považuje napadnuté uznesenie za nepreskúmateľné, zjavne

neodôvodnené, svojvoľné a arbitrárne, popierajúce účel inštitútu vylúčenia sudcov

v občianskom súdnom konaní, dôsledkom čoho je porušenie jej označených práv.

Sťažovateľka v odôvodnení sťažnosti bližšie argumentovala:

«... Krajský súd v Nitre nedostatočne odôvodnil Napadnuté rozhodnutie, keď

bez relevantného odôvodnenia len konštatoval, že konajúca Sudkyňa a JUDr. :

a) sú bývalými manželmi, a teda sa rozviedli,

b) majú spoločné maloleté dieťa,

c) nemajú vyporiadané spoločné majetkovo - právne vzťahy, z čoho vyplýva, že sú

spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - bytu, v ktorom spolu bývali ako rodina,

d) nemajú vyporiadanú vyživovaciu povinnosť k spoločnému dieťaťu,

e) nevysporiadal sa so skutočnosťou, že Sudkyňa podala na konateľa

JUDr. trestné oznámenie, čo obaja zhodne vo svojich podaniach potvrdili,

f) nevysporiadal sa so skutočnosťou, že Sudkyňa a JUDr. majú

zaregistrovanú rovnakú adresu trvalého bydliska,

g) neidentifikoval, čo znamená „rámec bežnej interakcie medzi občanmi“.

... Vzhľadom na skutočnosť, že... Krajský súd v Nitre ignoroval skutočnosť,

že Sudkyňa podala na JUDr. trestné oznámenie v osobnej veci a vo vzťahu

k ďalším argumentom sa relevantne nevyjadril a tieto len v závere Napadnutého

rozhodnutia stručne spomenul, mám za to, že Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné,

pretože „pri tak závažnom rozhodnutí, ako je objektívna stránka sudcovskej nezávislosti,

musí súd vychádzať zo všetkých dostupných informácií, tieto náležite vyhodnotiť.“

()

... Krajský súd v Nitre rovnako neodôvodnil, z akého dôvodu sa odklonil

od stabilizovanej judikatúry Najvyššieho súdu SR, v súlade s ktorou je neprípustné, aby

v jednom konaní aj bez ďalšieho vystupovali bývalí manželia v postavení sudca a právny

zástupca, resp. účastník konania. Ako príklad uvádzam rozhodnutie Najvyššieho súdu SR,

sp. zn. ...

... Krajský súd v Napadnutom rozhodnutí teda opäť uviedol, že neexistuje dôvod

na vylúčenie Sudkyne z konania, a teda že Sudkyňa má k JUDr. neutrálny

vzťah. Napriek skutočnosti, že osobné vzťahy a vzájomné negatívne emócie... sú natoľko

závažné, že vo veci podania námietky zaujatosti mala konať bez ďalšieho sama Sudkyňa,

súd ani čiastočne nevysvetlil, z akého dôvodu vyššie uvedené vzťahy medzi JUDr.

a konajúcou Sudkyňou považuje vzhľadom na trestné konanie, existujúce

spoluvlastnícke majetkové vzťahy a predchádzajúce manželstvo vyplývajúce z ich

spoločných osobných vzťahov za neutrálne.

... súd opäť naviac absolútne ignoroval skutočnosť, že Sudkyňa podala

na JUDr. trestné oznámenie v osobnej veci, z čoho jednoznačne vyplýva jej

negatívny vzťah k jej bývalému manželovi, ktorý nie je možné považovať za bežný ani

priateľský. Rovnako Krajský súd v Nitre neskúmal, v akom štádiu je trestné konanie,

z vyjadrenia Sudkyne však vyplýva, že toto naďalej aj v tomto čase prebieha.

... Vzhľadom na skutočnosť, že Napadnuté rozhodnutie neobsahuje opäť prakticky

žiadne odôvodnenie a vysporiadanie sa s relevantnými a zásadnými skutočnosťami

uvedenými v Námietke, námietke vedľajšieho účastníka konania a Vyjadrení sudkyne, mám

za to, že Krajský súd v Nitre zaťažil Napadnuté rozhodnutie vadami nepreskúmateľnosti,

v dôsledku čoho je Napadnuté uznesenie právne neudržateľné.

... Krajský súd v Nitre bol... po zrušení jeho rozhodnutia a vrátení veci na ďalšie

konanie povinný vec znova prerokovať a rozhodnúť. V tomto konaní bol viazaný právnym

názorom Ústavného súdu SR. Krajský súd v Nitre však napriek tomu nerešpektoval názor

Ústavného súdu SR uvedený v oboch Nálezoch, keďže tento v Náleze 2 konštatoval, citujem:

„Za najmarkantnejší objektívny príznak považuje ústavný súd nespornú (aj sudkyňou

potvrdenú) skutočnosť, podľa ktorej sudkyňa, ktorej manželstvo s právnym zástupcom

vedľajšieho účastníka bolo rozvedené, podala na právneho zástupcu vedľajšieho účastníka

trestné oznámenie pre neplnenie vyživovacej povinnosti voči spoločnej maloletej dcére.

Za takéhoto stavu sa sudkyňa podľa názoru ústavného súdu nemôže z objektívneho hľadiska

javiť v očiach sťažovateľky ako nezaujatá a nestranná.“

... Aj keď sa Sudkyňa k Námietke vyjadrila tak, že „sa necíti byť zaujatá“, v zmysle

konštantnej judikatúry ESĽP a Ústavného súdu SR nie je možné uspokojiť sa s jej

vyjadrením o svojej nestrannosti, ale je nutné posúdiť, či sú objektívne oprávnené...

pochybnosti o zaujatosti Sudkyne...

... pre vylúčenie Sudkyne z konania stačí pochybnosť o jej nestrannosti, účastník

konania nemusí preukazovať zaujatosť sudcu.»

10. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„Základné práva obchodnej spoločnosti EKOTEZ SLOVAKIA spol. s r.o. v likvidácii

na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a podľa článku 36

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, na zákonného sudcu podľa článku 48 ods. 1

Slovenskej republiky a článku 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, na spravodlivý

proces a na prejednanie veci nezávislým a nestranným súdom podľa článku 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, uznesením Krajského súdu v Nitre

zo dňa 30.11.2015, sp. zn. - 23, porušené boli.

... Uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 30.11.2015, sp. zn. - 23,

zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

... Krajský súd v Nitre je povinný uhradiť obchodnej spoločnosti EKOTEZ

SLOVAKIA spol. s r.o. v likvidácii trovy konania v sume 363,79 EUR na účet spoločnosti

BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

11. Krajský súd napadnutým uznesením nevylúčil sudkyňu okresného súdu

z prerokovávania a rozhodovania veci vedenej okresným súdom

pod sp. zn. , pričom v odôvodnení napadnutého uznesenia predovšetkým

uviedol:

«Žalobca a vedľajší účastník konania na strane žalobcu vzniesli námietku zaujatosti

voči zákonnej sudkyni z dôvodu pochybností o nezaujatosti

zákonnej sudkyne, nakoľko je bývalou manželkou právneho zástupcu vedľajšieho účastníka

konania na strane žalobcu . Táto skutočnosť vyvoláva

v žalobcovi a vo vedľajšom účastníkovi konania na strane žalobcu pochybnosti

o nezaujatosti sudcu vzhľadom na pomer k právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka

konania na strane žalobcu. Namietajú existenciu určitého osobného vzťahu založeného

na negatívnom pomere zákonnej sudkyne, teda zrejme jej možný nepriateľský vzťah

k právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka konania na strane žalobcu.

Negatívny „nepriateľský“ vzťah sudcu k účastníkovi konania, resp. k jeho zástupcovi

je nepochybne vzťahom dôležitým z hľadiska ustanovenia a dôvodom

pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci. Za nepriateľský vzťah však treba

považovať len vzťah takej intenzity, ktorý presahuje rámec bežnej interakcie medzi občanmi

a predpokladá vytvorenie si určitého vnútorného negatívneho emocionálneho vzťahu,

t. j. takého postoja, medzi jeho účastníkmi, ktorý sa navonok prejavuje rôznymi negatívnymi

prejavmi a konaniami navonok. Sudkyňa vo svojom vyjadrení

existenciu takéhoto nepriateľského vzťahu k právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka

na strane žalobcu nepotvrdila. Navyše uviedla, že nie je

pravdou, že by mala na JUDr. poštvať políciu a pokiaľ by JUDr.

poskytol skôr súčinnosť pri riešení nevysporiadaných majetkových vzťahov, nebol by žiadny

dôvod, ktorým by zdôvodnil ním podanú námietku zaujatosti. Samotná skutočnosť, že

zákonná sudkyňa je bývalou manželkou právneho zástupcu vedľajšieho účastníka... nemôže

byť bez ďalšieho dôvodom jeho vylúčenia z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.

Rámec vzťahu medzi sudkyňou a právnym zástupcom vedľajšieho

účastníka... neprekročil v minulosti hranicu určitého vzťahu smerom k „nepriateľskému“

a v súčasnosti si zachováva najmä s ohľadom na postoj zákonnej sudkyne rámec

profesionálnosti (vzťah medzi sudcami a inými úradnými osobami napr. advokátmi,

s ktorými prichádzajú sudcovia do styku je založený na profesionalite). Preto nemožno mať

bez ďalšieho pochybnosti o nezaujatosti tejto sudkyne.

Vychádzajúc z vyjadrenia sudkyne... , z ktorého vyplýva, že

nemá žiaden vzťah k prejednávanej veci, účastníkom konania a ani k ich právnym

zástupcom, keď ani ďalší obsah spisu z objektívneho hľadiska nezakladá žiadne pochybnosti

o nezaujatosti sudkyne..., Krajský súd v Nitre nezistil žiaden relevantný dôvod v zmysle

, ktorý by menovanú vylučoval z prejednávania a rozhodovania tejto veci.

Nadriadený súd zároveň pripomína, že sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony

a iné všeobecne záväzné právne predpisy je povinný vykladať podľa svojho najlepšieho

vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov

a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom (porovnaj § 2 ods. 2

zák č. ). Nezávislosť sudcu treba o. i. vidieť aj ako nezávislosť v rámci

samotnej súdnej moci (celého súdneho systému aj konkrétneho súdu, na ktorom sudca

pôsobí).

Pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci nie je postačujúca samotná

domnienka účastníka konania o možnej neobjektívnosti sudcu. Tvrdenie žalobcu

a vedľajšieho účastníka konania na strane žalobcu o negatívnom vzťahu sudkyne

k , právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka... vyjadruje iba

subjektívny názor (úvahu) žalobcu a vedľajšieho účastníka... Z obsahu spisu vrátane

vyjadrenia sudkyne... nemožno vyvodiť žiadne objektívne existujúce

zákonné dôvody pre jej vylúčenie.

Krajský súd opätovne uvádza, že základom pre vylúčenie sudcu môže byť len

objektívne existujúci zákonný dôvod (porovnaj ). Vzťah medzi sudcami

a advokátmi, s ktorými prichádzajú sudcovia pracovne do styku, obdobne ako je to

vo vzťahu medzi sudcami navzájom, je založený na profesionalite. Chýba tu preto objektívny

základ pre konštatovanie zaujatostí. Rámec týchto vzťahov neprekročil v predmetnej veci

hranicu profesionálnosti a nemožno mať bez ďalšieho pochybnosti o nezaujatosti

namietanej sudkyne len na tom podklade, že daný advokát, ktorý zastupuje vedľajšieho

účastníka konania na strane žalobcu, je bývalým manželom sudkyne rozhodujúcej vo veci.

V ďalšom taktiež súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že v čase prevzatia

právneho zastúpenia JUDr. dňom 09.06.2014 tento musel mať vedomosť, kto

je zákonným sudcom v prejednávanej veci a v prípade jeho pocitu pochybnosti o

nezaujatosti sudkyne voči jeho osobe mohol právne zastúpenie vedľajšieho účastníka

konania neprijať. Okrem iného právny zástupca vedľajšieho účastníka konania

poznal alebo poznať mohol a ako profesionál i mal poznať rozvrh práce

Okresného súdu Nitra, že v čase prevzatia právneho zastúpenia, môže nastať ním namietaný

konflikt. Jeho postup nebol protiprávny, ale vedľajší účastník konania nemôže namietať

porušenie svojich práv stavom, ku ktorému podstatne prispel ním zvolený advokát (pozri

rozhodnutie ÚS SR č. k. -93 zo dňa 29.11.2006).»

II.

12. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

14. Podľa sťažnosť nie je prípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon

na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je

sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

15. Predmetom sťažnosti je sťažovateľkou namietané porušenie jej základných práv

podľa a a a listiny a jej práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením, ktorým krajský súd rozhodol

o nevylúčení sudkyne z prerokúvania a rozhodovania veci vedenej pred okresným súdom

pod sp. zn. .

16. Podľa a listiny každý sa môže domáhať zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa

a čl. 38 ods. 1 listiny nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu

ustanoví zákon. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

17. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je účelom práva na súdnu ochranu

( ), ako aj práva na spravodlivý proces ( dohovoru) zaručiť

každému prístup k súdu, čomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu viazaného

procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi predpismi, dodržiavanie ktorých je garanciou práva

na súdnu ochranu, vo veci konať a rozhodnúť (porov. ). Súd nemusí

rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný

na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným,

zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným

procesným právom (porov. v tomto zmysle , , ,

), najmä s ustanovením , v ktorom sú upravené náležitosti

odôvodnenia rozsudku.

18. Ústavný súd je súdnym orgánom ochrany ústavnosti ( ). Túto

ochranu poskytuje aj základným právam účastníkov v konaní o ich veci pred súdmi

(všeobecnými) alebo pred inými orgánmi Slovenskej republiky v prípadoch ustanovených

zákonom. Tieto práva vyplývajú z ústavno-procesných princípov konania pred uvedenými

orgánmi ( až ) a patrí medzi ne aj právo každého na rozhodnutie jeho veci

tým sudcom, ktorého určuje zákon.

19. Základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa

je v garantované aj prostredníctvom

vylúčenia sudcu z jej ďalšieho prerokúvania a rozhodnutia pre zaujatosť ( až ).

Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa však nie je

povinnosť súdu vyhovieť návrhu oprávnených osôb a vylúčiť označeného sudcu z ďalšieho

prerokúvania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Jeho obsahom je len povinnosť súdu

prerokovať každý návrh oprávnenej osoby a rozhodnúť o ňom.

20. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoje rozhodnutia, podľa ktorých

všeobecné súdy sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie základných práv a slobôd, ktoré

alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje, preto je

právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc

všeobecných súdov (porov. , , , ).

Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany

svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných

prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť

z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (porov. , ,

, , ). Za situácie, ak právny poriadok pripúšťa

iné možnosti nápravy uplatnením riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov podľa

, nemožno sa domáhať ochrany svojich práv v konaní

pred ústavným súdom.

21. Pridržiavajúc sa svojej stabilnej judikatúry ústavný súd ďalej poukazuje na to,

že základné práva na súdnu ochranu (siedmy oddiel ) „sú výsledkové“, to znamená,

musia im zodpovedať proces ako celok, a skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok bude

spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných súdov

(m. m. , , , ). Aj z ďalšej judikatúry

ústavného súdu (napr. , ) obdobne ako z judikatúry Európskeho

súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“; napr. Komanický c. Slovenská republika,

rozsudok zo 4. 6. 2002) vyplýva, že ústavný súd a ESĽP overujú, či konanie posudzované

ako celok bolo spravodlivé v zmysle až , resp. dohovoru.

22. Na účely v spojení s až pod vylúčeným

sudcom treba rozumieť nielen sudcu, ktorý bol skutočne vylúčený na základe rozhodnutia

krajského súdu, ktorý rozhodoval o námietke zaujatosti, ale aj sudcu, ktorý vylúčeným mal

byť na základe objektívneho posúdenia jeho pomeru k veci alebo k účastníkom konania,

alebo k ich zástupcom (porov. ).

23. Na tomto mieste ústavný súd odkazuje (a plne sa stotožňuje) na uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 29. októbra 2009, podľa ktorého „je rozhodovanie vylúčeným sudcom takou vadou

konania, ku ktorej odvolací i dovolací súd, v rámci preskúmavania zákonnosti celého

konania na základe podaného riadneho alebo mimoriadneho opravného prostriedku, je

povinný prihliadať z úradnej moci ( a veta druhá ), a ktorá

je dôvodom kasačného rozhodnutia. O takúto vadu ide bez ohľadu na to, či o vylúčení sudcu

bolo alebo nebolo rozhodované nadriadeným súdom podľa a bez ohľadu

na to, že takýmto prípadným rozhodnutím sudca z prejednávania a rozhodovania veci

vylúčený nebol. Inštitút vylúčenia sudcu je totiž objektívnou procesnou kategóriou a tým aj

zásadne nezávislou na rozhodovaní podľa uvedeného ustanovenia. Niet žiadnej vecnej ani

procesnej prekážky, aby v odvolacom alebo v dovolacom konaní nemohla byť otázka

vylúčenia sudcu otvorená nanovo a prípadne aj inak zodpovedaná, a to bez ohľadu na to,

aké skutkové dôvody boli skôr namietané alebo hodnotené.“.

24. Z dosiaľ uvedeného vyplýva, že podľa platnej právnej úpravy konania

pred všeobecnými súdmi a judikatúry všeobecného súdnictva sú ich závažné procesné

pochybenia (vrátane porušenia základných práv podľa a nasl. ) dôvodom

na podanie odvolania ( a nasl. ), príp. (za splnenia zákonom ustanovených

podmienok) aj na podanie dovolania [ (pozri napr. ,

, ale aj mutatis mutandis , )].

25. Pokiaľ podľa názoru sťažovateľky krajský súd napadnutým uznesením rozhodol

zjavne neodôvodnene a arbitrárne a vo veci samej rozhoduje sudkyňa, ktorá mala byť podľa

objektívneho posúdenia jej pomeru k účastníkom konania alebo k ich zástupcom z ďalšej

účasti na prerokúvaní veci a rozhodovaní vylúčená, potom sa jeho sťažnosť podaná

ústavnému súdu javí ako predčasná, keďže v ďalšom konaní v merite veci pred

všeobecnými súdmi môže sťažovateľka postupovať už uvedeným spôsobom a domáhať sa

ochrany svojich práv podaním odvolania proti rozhodnutiu prvostupňového súdu, prípadne

dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu. V tomto prípade teda v predmetnom konaní

existuje „iný súd“, a to krajský súd, resp. najvyšší súd, povolaný na poskytnutie ochrany

základným právam sťažovateľky. V tejto súvislosti odkazuje ústavný súd na identické

závery, ktoré vyslovil v obdobných veciach (napr. , ).

26. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutia najvyššieho súdu

sp. zn. z 21. augusta 1997 a sp. zn. z 20. apríla 2011,

v ktorých sa inter alia uvádza: „Neexistencia žiadneho rozhodnutia alebo existencia

právoplatného rozhodnutia nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený

z prejednávania a rozhodovania vecí, nebráni dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok

prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia posúdiť túto otázku

samostatne a prípadne i inak, než ju posúdil nadriadený súd súdu procesnému, ktorý vo veci

rozhodoval, ak v námietke boli uvedené nové skutočnosti.“ Ústavný súd preto zastáva názor,

že v posudzovanej veci sťažovateľky je sťažnosť podaná predčasne, a preto je neprípustná.

27. ani nepripúšťajú, aby účastník konania

domáhajúci sa ochrany svojich základných práv sám rozhodol o tom, či sa jej bude domáhať

v konaní pred všeobecnými súdmi alebo ústavným súdom. Naopak, z

zjavne vyplýva, že pred podaním sťažnosti ústavnému súdu musí účastník konania vyčerpať

všetky riadne i mimoriadne opravné prostriedky, resp. iné prostriedky nápravy, ktoré sú mu

dostupné v konaní pred všeobecnými súdmi.

28. Ústavný súd vzhľadom na uvedené sťažnosť sťažovateľky v časti namietaného

porušenia základných práv podľa a a a

ods. 1 listiny pri jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde pre neprípustnosť.

29. Vo vzťahu k námietke porušenia práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým

uznesením ústavný súd uvádza, že z judikatúry ESĽP vyplýva, že konanie o námietke

zaujatosti nezávislé na konaní, v ktorom bola námietka uplatnená, sa týka predovšetkým

procesných práv účastníka konania a netýka sa civilných práv a záväzkov podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru. Aj keď konanie o námietke zaujatosti môže mať vplyv na konanie vo veci samej,

ide o nedostatočné spojenie a vzdialené následky, aby mohol čl. 6 ods. 1 dohovoru

vstúpiť do hry, a preto čl. 6 ods. 1 dohovoru je na takéto konanie neaplikovateľný

(pozri Schreiber and Boetsch v. Francúzsko, č. 58751/00, rozhodnutie ESĽP o prijateľnosti

z 11. 12. 2003; Mianowicz v. Nemecko, č. 37111/04, 55440/07, 55443/07, rozhodnutie

ESĽP o prijateľnosti z 19. 5. 2009, oddiel 1a).

30. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným

postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (mutatis mutandis

, , , ). Vzhľadom na uvedené ústavný

súd sťažnosť v tejto časti pri jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

31. Ústavný súd nad rámec dôvodov, ktoré viedli k odmietnutiu sťažnosti, uvádza, že

1. júla 2016 nadobudne účinnosť v znení

neskorších predpisov, ktorý v čl. 5 umožňuje odmietnuť a sankcionovať procesné úkony,

ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo vedú k neodôvodneným prieťahom

v konaní. Súčasne zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Ústavný súd v tejto

súvislosti konštatuje, že okolnosti prípadu sťažovateľky indikujú zneužitie práva na podanie

námietky zaujatosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. júna 2016