Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 165/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. marca 2015 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa

Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosti ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Stanislavom Rešutíkom,

Advokátska kancelária, M. R. Štefánika č. 29/36, Brezno, vo veci namietaného porušenia

jeho základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 26. novembra

2014, ako aj postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 10. decembra 2014 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti vedené pod sp. zn. a sp. zn.

s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.

.

2. Sťažnosti o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 12. februára

2015 doručené sťažnosti (ďalej len „sťažovateľ“), doplnené podaním

doručeným ústavnému súdu 19. februára 2015, ktorými namietal porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 26. novembra 2014, ako aj

postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 10. decembra 2014 (ďalej aj „napadnuté uznesenia“).

2. Sťažovateľ v úvode svojich sťažností zhrnul skutkový stav takto: „Som

navrhovateľom vo veci vedenej na Okresnom súde v Kežmarku pod sp. zn. .

Pôvodný návrh som podal ešte v roku 2008, ale okresný súd vec po dlhšom čase postúpil

z príslušnosti na Okresný súd v Brezne. Tento súd vec neprijal a vyslovil nepríslušnosť

v dôsledku čoho sa moja vec vrátila na OS Kežmarok a je zapísaná pod novým číslom.

Nakoľko som v dobe od roku 1997 do roku 2003 pôsobil ako advokát v Kežmarku boli všetci

sudcovia aj bez mojich námietok v dobe od roku 2005 do 2007 v konaniach kde sú

účastníkmi manželia a vylúčení. Aj v mnohých iných nasledujúcich

konaniach kde som podal námietky zaujatosti voči sudcom OS Kežmarok, resp. oni sami

namietali svoju zaujatosť k mojej osobe došlo opakovane k vylúčeniu všetkých sudcov

tamojšieho súdu. V prípade osoby sudkyne boli dôvody na jej

vylúčenie v tom, že má k mojej osobe nepriateľský vzťah, ktorý okrem iného vyplýva aj

z toho, že ústavný súd nálezom v konaní sp. zn. vyslovil, že zavinením

samosudkyne došlo k porušeniu mojich základných práv a priznal mi

aj finančné zadosťučinenie. Následkom toho bola sudkyňa

disciplinárne potrestaná rozhodnutím kárneho senátu NS SR a mala zrážky z platu. Sama

táto skutočnosť je tak závažná, že nie je možné aby sudkyňa konala o mojich nárokoch

v iných veciach. Naviac došlo k dvom súdnym sporom kde v jednom bola mnou priamo

žalovaná a v druhom bola dôvodom pre podanie mojej žaloby na ochranu osobnosti voči SR

zastúpenej MS SR a tie veci nie sú do dnešného dňa právoplatne rozhodnuté. Okrem toho

som podal na sudkyňu tri trestné oznámenia a to okrem iného pre

ohováranie a krivú výpoveď a tým sa zoberal aj ÚS pod sp. zn. . Naviac som

podal na sudkyňu opakované podnety na disciplinárne konania, ktoré za dobu viac ako pol

roka od júna 2014 do dnešného dňa predseda KS Prešov účelovo nevybavil, aby bolo

zdanie nestrannosti sudkyne k mojej osobe! Je absolútne netolerovateľné aby sudkyňa

vedome v mojich ôsmych veciach viac rokov nevykonala žiaden úkon. V iných takých

prípadoch je to pritom u sudcov dôvod pre začatie trestného stíhania pre prečin podľa §

327 Tr. zák. Odvolací súd sa však s takýmto konaním sudkyne evidentne stotožnil a dokonca

sa s ním ani v napadnutom uznesení nezaoberal hoc to bol jeden z dôvodov námietky!

Tvrdenia, že sa dôvody zaujatosti pre uplynutie troch rokov od preverovania konania

sudkyne OČTK stratili, sú právne neprijateľné lebo zaujatosť nie je choroba a pretrváva aj

napriek plynutiu času. Tým viac ak nastanú nové okolnosti odôvodňujúce zaujatosť sudcu.

Uznesenie zo dňa 26.11.2014 vôbec nevysvetľuje to, či odvolací súd považoval disciplinárne

potrestanie sudkyne v roku 2011 pre zavinené prieťahy za dôvod na jej zaujatosť a vylúčenie

z konania. Rozhodnutie porušovateľa práva nedáva odpovede na podstatné okolnosti

podanej námietky a je teda arbitrárne a svojvoľné. Ak by malo uznesenie porušovateľa

práva zostať v platnosti, stačilo by aby zaujatý sudca nekonal viac rokov a bránil by sa, že

uplynutím času sa jeho zaujatosť stratila či vyliečila. však sama

naďalej tvrdí, že je zaujatá a to dokazuje aj jej nezákonný postup v mojich veciach.“

3. Pokračujúc vo svojich sťažnostiach, sa sťažovateľ vyjadril k samotnému konaniu

krajského súdu a uviedol námietky proti napadnutým uzneseniam takto: „Odvolací súd

v mnohých veciach jasne prejudikoval, že vzťah k mojej osobe je

nezlučiteľný s tým, aby v mojich veciach konala ako zákonná sudkyňa. Naviac krajský súd

napríklad vo veci sp. zn. uviedol na stane 3, že nestranným sudcom sa

rozumie taká osoba, ktorá je nezávislá na prejednávanej veci, stranách sporu, ich právnych

zástupcoch v tom zmysle, že je voči nim neutrálna, nemá predsudky, sympatie ani antipatie,

strany sú v jej očiach úplne rovné, žiadna z nich nemá apriórne žiadnu výhodu ani

nevýhodu, prednosť či nedostatok. V uznesení sp. zn. odvolací súd v Prešove

uviedol, že skutočnosť, že niektorí sudcovia daného súdu už boli v iných konaniach vylúčení

je dôvodom na ich vylúčenie aj v iných veciach. Poukázal pritom na judikatúru [ESĽP]

v zmysle ktorej spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale sa musí tiež javiť, že je

poskytovaná.

Napriek tomu v situácii keď už všetci sudcovia OS Kežmarok boli aj v iných mojich

veciach vylúčení, odvolací súd odrazu v uznesení sp. zn. zo dňa 26.11.2014

nepochopiteľne trvá na tom, že sudkyňa ako jediná na OS Kežmarok môže

spravodlivo a nestranne v mojej veci konať! Ako dôvod uviedol, že neexistujú ani

subjektívne ani objektívne dôvody spochybňujúce jej nezaujatosť, a to napriek tomu, že

sama o svoje vylúčenie z konania žiadala z dôvodu, že sa cíti voči mne zaujatá

a deklarovala ku mne svoj negatívny vzťah opretý o relevantné dôkazy.

Okrem množstva občianskoprávnych vecí došlo k vylúčeniu sudkyne

aj v mojich dvoch trestných veciach vedených na OS Kežmarok pôvodne ako

sp. zn. a . Vo veci som obvineným už jedenásty rok, dva roky

som bol vo väzbe a ani raz vec nebola OS Kežmarok ani OS Stará Ľubovňa prejednaná

a dvakrát už ÚS rozhodol o porušení mojich práv. Naposledy dňa 24.7.2014 pod sp. zn.

. Na OS Brezno kde bola vec prikázaná NS SR pre absolútne

porušenie práva obhajoby /okrem iného som nemal od vznesenia obvinenia dňa 15.7.2004

tri mesiace obhajcu a to ako úplne hluchý, pričom som bol vzatý OS Kežmarok dňa

17.7.2005 do väzby !/ bola moje trestná vec dnes pod sp. zn. z predbežného

prejednania obžaloby dňa 4.2.2015 vrátená OČTK na došetrenie. Druhá vec osem rokov

stará dnes pod sp. zn. nebola zatiaľ OS Brezno prijatá a zrejme bude tiež

obžaloba odmietnutá hoc na OS Kežmarok ma istá sudkyňa odsúdila trestným rozkazom!

Moje civilnoprávne veci v každom z prípadov sú podmienené práve mojimi dvoma trestnými

vecami, ktoré boli voči mne vykonštruované OČTK. Ako bývalý prokurátor, sudca a

advokát nepochybne musím mať právo sa nezmyslom brániť, a to na nezávislom a

nestrannom súde!“

4. Ďalej sťažovateľ poukázal na judikatúru ústavného súdu a doplnil: „Podľa

uznesenia ústavného súdu sp. zn. z 25. 8. 2004 sa za diskriminačný postup

v zmysle práva na spravodlivý súdny proces považuje taký postup súdu, ktorý rovnaké alebo

analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom takýto postup nemožno rozumne

odôvodniť. Nie je pravdou tvrdenie na strane 6 uznesenia, že mojimi námietkami a dôvodmi

sa odvolací súd vysporiadal už v uznesení sp. zn. z 1.12.2010. V tom čase

sa ešte nekonali súdne spory, neboli podané moje tri trestné oznámenia na sudkyňu a

naviac ešte nebol podaný môj nepochybne opodstatnený návrh na disciplinárne potrestanie

sudkyne... pre viacnásobné dlhodobé prieťahy v ôsmych mojich veciach !!!

Tvrdím, že odvolací súd správne, dôvodne a opakovane vylúčil sudkyňu

z množstva mojich konaní a svoje rozhodnutia v minulosti opakovane aj explicitne

odôvodnil nielen v súlade s , ale aj v súlade s , Dohovorom o ochrane ľudských

práv a základných slobôd aj v súlade s judikatúrou ESĽP. Následné uznesenie odvolacieho

súdu zo dňa 26.11.2014 pod sp. zn. , ktorým nebola samosudkyňa

z konania v mojej veci sp. zn. vylúčená, je závažným

zásahom do mojich základných práv. Rozhodnutie odvolacieho sudu je nepochybne

svojvoľné a arbitrárne, odporuje zaužívanej judikatúre a má nepriaznivý dopad na moje

základné práva.

Situácia, ktorá zavinením Krajského súdu v Prešove, ale aj samotnej samosudkyne

vznikla je okrem porušenia môjho práva na spravodlivé súdne

konanie aj dôvodom nových a zbytočných prieťahov. Vec je fakticky stará už sedem rokov a

do dnešného dňa sa v nej nezačalo ani konať !!!

Účelom vylúčenia sudcov je prispieť k nestrannému prejednávaniu veci

a k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom konania. Porušovateľ práva jednoznačne konal

v rozpore s opísanými ustanoveniami a princípmi. Konal aj v rozpore s prechádzajúcimi

judikátmi Krajského súdu v Prešove týkajúcimi sa mojej osoby a osoby sudkyne

a z toho pohľadu je uznesenie odvolacieho súdu zo dňa 26.11.2014 nespravodlivé,

svojvoľné, diskriminačné a možno ho považovať za nezlučiteľné s princípmi právneho štátu.“

5. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol, že „Základné práva

na nestranný a spravodlivý proces podľa

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského

súdu v Prešove v konaní sp. zn. a porušené boli.

Zrušuje uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa

26. 11. 2014 a sp. zn. zo dňa 10. 12. 2014 a prikazuje tomuto súdu aby

vo veci opätovne konal a rozhodol.

priznáva finančné zadosťučinenie v sume 2x 9.000, € /slovom

deväťtisíc eur/, ktoré je Krajský súd v Prešove povinný uhradiť mu do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Krajský súd v Prešove je povinný uhradiť trovy právneho zastupovania

...“.

II.

6. Krajský súd napadnutými uzneseniami nevylúčil sudkyňu

z prerokovávania a rozhodovania veci sp. zn. a veci sp. zn.

vedených Okresným súdom Kežmarok.

7. V odôvodneniach napadnutých uznesení krajský súd uviedol, že v predmetnej veci

konajúca sudkyňa oznámila dôvody, pre ktoré by mala byť z prerokovávania a rozhodovania

predmetnej veci vylúčená, pričom tieto sa týkajú jej vzťahu k účastníkovi konania, teda

k sťažovateľovi. Podľa krajského súdu však nemožno konštatovať, že by tieto konajúcou

sudkyňou uvádzané dôvody mohli byť akceptovateľné z pohľadu konštatovania nedostatku

subjektívnej alebo objektívnej nestrannosti tejto sudkyne. Podľa krajského súdu navyše,

pokiaľ ide o dôvod týkajúci sa toho, že sťažovateľ je navrhovateľom vo veci ochrany

osobnosti, kde ako účastníčku na strane odporcov označil aj konajúcu sudkyňu, nejde o

okolnosť novú, pretože tento dôvod na vylúčenie z konania uvádzala konajúca sudkyňa už v

predchádzajúcich štádiách tohto konania, pričom krajský súd v uznesení č. k. 15 NcC

24/2010 50 z 1. decembra 2010 sa s týmito dôvodmi vysporiadal a nevylúčil konajúcu

sudkyňu z prerokúvania a rozhodovania predmetnej veci. V súčasnosti sa krajský súd

stotožňuje s týmto názorom toho istého súdu vysloveným v uvedenom uznesení a je ním

podľa krajského súdu aj viazaný.

8. Ako novú okolnosť uviedla konajúca sudkyňa to, že 4. októbra 2011 bola vypočutá

na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Brezno, odbore kriminálnej polície, oddelení

všeobecnej kriminality, a taktiež v konaní ČVS: ORP 433/OVK BR 2011 bola vypočutá

ako svedkyňa v dôsledku trestného oznámenia sťažovateľa týkajúceho sa údajnej krivej

výpovede a krivej prísahy, ohovárania a zneužívania právomoci verejného činiteľa.

Konajúca sudkyňa poukázala aj na to, že nevie, v akom štádiu sa tieto veci vybavované

orgánmi polície nachádzajú. Rovnako poukázala aj na konanie o ochranu osobnosti

a uviedla, že nemá vedomosť, v akom štádiu sa toto konanie nachádza. Z uvedeného podľa

krajského súdu vyplýva, že podnet na orgány polície zo strany sťažovateľa vo vzťahu

ku konajúcej sudkyni bol uskutočnený v dávnejšej minulosti (pred viac ako tromi rokmi),

z čoho podľa krajského súdu vyplýva, že nie je možné túto okolnosť považovať za

relevantný dôvod na vylúčenie konajúcej sudkyne z predmetnej veci v súčasnosti. Podľa

krajského súdu navyše oznámenie podozrenia o trestnom čine je právom každého občana,

pričom nie je zrejmé, aký má táto okolnosť súvis s výkonom funkcie sudcu a s konkrétnym

konaním a rozhodovaním konajúcej sudkyne v predmetnej veci. Krajský súd konštatoval, že

z pohľadu judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) pri riešení otázky

nestrannosti sudcu v skutočnosti neboli zistené žiadne dôvody na konštatovanie nedostatku

objektívnej alebo subjektívnej nestrannosti u konajúcej sudkyne, preto krajský súd ako súd

nadriadený konajúcu sudkyňu z prerokúvania a rozhodovania

predmetnej veci nevylúčil.

III.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

IV.

1. K spojeniu veci

10. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha

veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

v znení neskorších predpisov (ďalej aj

„OSP“).

V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na

spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

11. nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane . S prihliadnutím na obsah

sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia a z tohto obsahu vyplývajúcu

právnu a skutkovú súvislosť týchto sťažností, a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe

sťažovateľa a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd,

uplatniac citované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

2. K namietanému porušeniu napadnutými uzneseniami

krajského súdu

12. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

trestnom čine, z ktorého je obvinený

13. Pri rozhodovaní orgánov verejnej moci (t. j. aj súdov) o právach a povinnostiach

fyzických osôb a právnických osôb v konkrétnom právom upravenom procese je

nevyhnutné akcentovať princípy demokratického právneho štátu formujúce každé konanie.

Tieto princípy sa nachádzajú v ústave v a nasl. (právo na súdnu a inú právnu

ochranu), ako aj v čl. 6 ods. 1 dohovoru (právo na spravodlivý proces).

14. Článok 46 ods. 1 je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené

konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej

ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú

právnu ochranu zakotvených v až (porov. ). Podľa stálej

judikatúry ústavného súdu je účelom práva na súdnu ochranu ( ), ako aj

práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 dohovoru) zaručiť každému prístup k súdu, čomu

zodpovedá povinnosť všeobecného súdu viazaného procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi

predpismi, dodržiavanie ktorých je garanciou práva na súdnu ochranu, vo veci konať

a rozhodnúť (porov. ). Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým

a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané

a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne

akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (porov.

v tomto zmysle , , , ), najmä

s ustanovením , v ktorom sú upravené náležitosti odôvodnenia rozsudku.

15. Ústavný súd je súdnym orgánom ochrany ústavnosti ( ). Túto

ochranu poskytuje aj základným právam účastníkov v konaní o ich veci pred súdmi

(všeobecnými) alebo pred inými orgánmi Slovenskej republiky v prípadoch ustanovených

zákonom. Tieto práva vyplývajú z ústavno procesných princípov konania pred uvedenými

orgánmi ( až ) a patrí medzi ne aj právo každého na rozhodnutie jeho veci

tým sudcom, ktorého určuje zákon.

16. Základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa

je v garantované aj prostredníctvom

vylúčenia sudcu z jej ďalšieho prerokúvania a rozhodnutia pre zaujatosť ( až ).

17. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa však nie

je povinnosť súdu vyhovieť návrhu oprávnených osôb a vylúčiť označeného sudcu z ďalšieho

prerokúvania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Jeho obsahom je len povinnosť súdu

prerokovať každý návrh oprávnenej osoby a rozhodnúť o ňom.

18. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoje rozhodnutia, podľa ktorých

všeobecné súdy sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie základných práv a slobôd, ktoré

alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje, preto je

právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc

všeobecných súdov (porov. , , , ).

Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich

základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných

prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť

z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (porov. , ,

, , ). Za situácie, ak právny poriadok pripúšťa

iné možnosti nápravy uplatnením riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov podľa

, nemožno sa domáhať ochrany svojich práv v konaní pred

ústavným súdom.

19. Na účely v spojení s až pod vylúčeným

sudcom treba rozumieť nielen sudcu, ktorý bol skutočne vylúčený na základe rozhodnutia

krajského súdu, ktorý rozhodoval o námietke zaujatosti, ale aj sudcu, ktorý vylúčeným mal

byť na základe objektívneho posúdenia jeho pomeru k veci alebo k účastníkom konania,

alebo k ich zástupcom (porov. ).

20. Na tomto mieste ústavný súd odkazuje (a plne sa stotožňuje) na uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 29. októbra 2009, podľa ktorého „je rozhodovanie vylúčeným sudcom takou vadou

konania, ku ktorej odvolací i dovolací súd, v rámci preskúmavania zákonnosti celého

konania na základe podaného riadneho alebo mimoriadneho opravného prostriedku, je

povinný prihliadať z úradnej moci ( a veta druhá ), a ktorá je

dôvodom kasačného rozhodnutia. O takúto vadu ide bez ohľadu na to, či o vylúčení sudcu

bolo alebo nebolo rozhodované nadriadeným súdom podľa a bez ohľadu

na to, že takýmto prípadným rozhodnutím sudca z prejednávania a rozhodovania veci

vylúčený nebol. Inštitút vylúčenia sudcu je totiž objektívnou procesnou kategóriou a tým aj

zásadne nezávislou na rozhodovaní podľa uvedeného ustanovenia. Niet žiadnej vecnej ani

procesnej prekážky, aby v odvolacom alebo v dovolacom konaní nemohla byť otázka

vylúčenia sudcu otvorená nanovo a prípadne aj inak zodpovedaná, a to bez ohľadu na to,

aké skutkové dôvody boli skôr namietané alebo hodnotené.“.

21. Z dosiaľ uvedeného vyplýva, že podľa platnej právnej úpravy konania pred

všeobecnými súdmi a judikatúry všeobecného súdnictva sú ich závažné procesné

pochybenia (vrátane porušenia základných práv podľa a nasl. ) dôvodom na

podanie odvolania ( a nasl. ), príp. (za splnenia zákonom ustanovených

podmienok) aj na podanie dovolania [ (pozri napr. ,

, ale aj mutatis mutandis , )].

22. Pokiaľ podľa názoru sťažovateľa krajský súd napadnutými uzneseniami rozhodol

zjavne neodôvodnene a vo veci samej rozhoduje sudkyňa, ktorá mala byť podľa

objektívneho posúdenia jej pomeru k veci alebo k účastníkom konania alebo k ich

zástupcom z ďalšej účasti na prerokúvaní veci a rozhodovaní vylúčená, potom sa jeho

sťažnosti podané ústavnému súdu javia ako predčasné, keďže v ďalšom konaní v merite veci

pred všeobecnými súdmi môže sťažovateľ postupovať už uvedeným spôsobom a domáhať sa

ochrany svojich práv podaním odvolania proti rozhodnutiam prvostupňového súdu,

prípadne dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu. V tomto prípade teda

v predmetných konaniach existuje „iný súd“, a to krajský súd, resp. najvyšší súd, povolaný

na poskytnutie ochrany základným právam sťažovateľa. V tejto súvislosti odkazuje ústavný

súd na identické závery, ktoré vyslovil v obdobnej veci už v uznesení sp. zn.

z 24. júna 2014.

23. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutia najvyššieho súdu

sp. zn. z 21. augusta 1997 a sp. zn. z 20. apríla 2011,

v ktorých sa inter alia uvádza: „Neexistencia žiadneho rozhodnutia alebo existencia

právoplatného rozhodnutia nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený

z prejednávania a rozhodovania vecí, nebráni dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok

prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia posúdiť túto otázku

samostatne a prípadne i inak, než ju posúdil nadriadený súd súdu procesnému, ktorý vo veci

rozhodoval, ak v námietke boli uvedené nové skutočnosti.“ Ústavný súd preto zastáva názor,

že v posudzovaných veciach sťažovateľa sú sťažnosti podané predčasne, a preto sú

neprípustné.

24. ani nepripúšťajú, aby účastník konania

domáhajúci sa ochrany svojich základných práv sám rozhodol o tom, či sa jej bude domáhať

v konaní pred všeobecnými súdmi alebo ústavným súdom. Naopak, z

zjavne vyplýva, že pred podaním sťažnosti ústavnému súdu musí účastník konania vyčerpať

všetky riadne i mimoriadne opravné prostriedky, resp. iné prostriedky nápravy, ktoré sú mu

dostupné v konaní pred všeobecnými súdmi.

25. Ústavný súd vzhľadom na uvedené sťažnosti sťažovateľa v tejto časti pri ich

predbežnom prerokovaní odmietol podľa pre

neprípustnosť.

3. K namietanému porušeniu čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami

krajského súdu

26. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že konanie o námietke

zaujatosti, nezávislé na konaní, v ktorom bola námietka uplatnená, sa týka predovšetkým

procesných práv účastníka konania a netýka sa civilných práv a záväzkov podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru. Aj keď konanie o námietke zaujatosti môže mať vplyv na konanie vo veci samej,

ide o nedostatočné spojenie a vzdialené následky, aby mohol čl. 6 ods. 1 dohovoru vstúpiť

do hry, a preto čl. 6 ods. 1 dohovoru je na takéto konanie neaplikovateľný (pozri Schreiber

and Boetsch v. Francúzsko, č. 58751/00, rozhodnutie ESĽP o prijateľnosti z 11. 12. 2003;

Mianowicz v. Nemecko, č. 37111/04, 55440/07, 55443/07, rozhodnutie ESĽP

o prijateľnosti z 19. 5. 2009, oddiel 1a).

27. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené odkazuje na svoju ustálenú judikatúru,

podľa ktorej o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným

postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (mutatis mutandis

, , , ).

28. Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosti sťažovateľa v tejto časti pri ich

predbežnom prerokovaní odmietol podľa z dôvodu

zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. marca 2015