Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4MCdo/17/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu S., so sídlom v P.,

zastúpenému JUDr. S. B., advokátkou so sídlom v P., proti žalovaným 1/ A. Š. a 2/ O. Š.,

obom bývajúcim v P., o zaplatenie 234,42 EUR (7 062,-- Sk) s prísl. a o vzájomnom

návrhu žalovaných o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn.

, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti

uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 8. apríla 2009 sp. zn. rozhodol

t a k t o :

Konanie o mimoriadnom dovolaní z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Trenčíne uznesením z 8. apríla 2009 sp. zn. rozhodol, že

sudca Okresného súdu Prievidza JUDr. Róbert Matulák nie je vylúčený z prejednávania

a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. . Uznesenie odôvodnil

tým, že napriek vyjadreniu menovaného sudcu, že sa cíti byť zaujatý pre správanie sa

žalovaných, ktorí vyslovili domnienku o korupcii a nedôveru v spravodlivé rozhodnutie, nie

sú dané dôvody na jeho vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci. Poukázal pritom

na to, že námietky vznesené žalovanými nie sú takého charakteru a intenzity, aby mal byť

sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, pretože vyslovením ničím

nepodložených podozrení sudca ešte nie je v rovine, v ktorej by sa dostal priamo

do procesného konfliktu s účastníkmi, a aj v takýchto prípadoch musí zostať nad vecou

a rozhodnúť v zmysle zákona.

Na podnet žalovaných podal proti označenému uzneseniu krajského súdu mimoriadne

dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky napadnuté uznesenie zmenil tak, že sudca Okresného súdu Prievidza JUDr. Róbert

Matulák je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vyčítal krajskému súdu nesprávne

právne posúdenie veci, keď podľa jeho názoru, pokiaľ sa sudca sám vyjadril, že vzhľadom

na obsah podania žalovaných sa cíti byť zaujatým, nemôže už byť v očiach účastníkov

nestranným.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

mimoriadne dovolanie bolo podané včas na to oprávnenou osobou (§ 243e ods. 1 a § 243g

) skúmal predovšetkým splnenie podmienok konania o mimoriadnom dovolaní, ktoré

musia byť splnené už pri jeho podaní. Dospel pritom k záveru, že jednu z takýchto podmienok

v prejednávanej veci nemožno považovať za splnenú.

Ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej

rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným

rozhodnutím súdu bol porušený zákon /§ 243f/, a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom

chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je

možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu

mimoriadne dovolanie ( ).

Citované ustanovenie vymedzuje (nad rámec podmienok konania v prvom stupni,

odvolacieho konania a tiež konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch podávaných

účastníkmi konania) ďalšie tri podmienky konania, ktorých splnenie zákon vyžaduje práve

v konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Prvou

z týchto podmienok je okolnosť porušenia zákona právoplatným rozhodnutím súdu, druhou

požiadavka na ochrane práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických

osôb alebo štátu a treťou nemožnosť dosiahnutia ochrany inými právnymi prostriedkami.

Pretože všetky uvedené podmienky konania o mimoriadnom dovolaní musia byť splnené

súčasne, nedostatok ktorejkoľvek z nich bráni vecnému prejednaniu mimoriadneho dovolania.

Podmienka konania o mimoriadnom dovolaní spočívajúca v nemožnosti dosiahnuť

ochranu práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu

nie je daná vtedy, keď požadovanú ochranu možno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami,

najmä odvolaním, návrhom na obnovu konania, dovolaním podaným účastníkom konania,

návrhom na zrušenie uznesenia o predbežnom opatrení, ako aj v prípadoch, keď zmenu alebo

zrušenie rozhodnutia možno dosiahnuť aj inak. Podľa názoru dovolacieho súdu o prípad

nesplnenia tejto podmienky konania o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora ide aj

vtedy, ak takéto dovolanie smeruje proti uzneseniu súdu o nevylúčení sudcu z prejednávania

a rozhodovania veci.

O tom, či je sudca vylúčený, rozhodne do desiatich dní od predloženia veci nadriadený

súd v senáte ( veta tretia pred bodkočiarkou ).

Odvolací súd rozhodnutie zruší, len ak rozhodoval vylúčený sudca alebo súd bol

nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát (§ 221 ods. 1 písm.g/

).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu ak rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát ( ).

O vylúčení sudcu z prejednávania a rozhodovania veci rozhoduje v zmysle citovaného

ustanovenia veta tretia pred bodkočiarkou nadriadený súd. Určenie, ktorý

súd je nadriadeným súdom, vyplýva z organizačným vzťahov vo vnútri sústavy súdov, a nie

zo vzťahov inštančných. Nejde preto o rozhodovanie inštančného súdu, t.j. súdu

rozhodujúceho v konaní o opravnom prostriedku (či už riadnom alebo mimoriadnom). Súdna

sústava je usporiadaná hierarchicky a postavenie nadriadeného súdu má súd vyššieho stupňa

voči súdom nižšieho stupňa nachádzajúcim sa v jeho obvode.

V zmysle citovaných ustanovení § a je

rozhodovanie vylúčeným sudcom takou vadou konania, ku ktorej odvolací i dovolací súd,

v rámci preskúmavania zákonnosti celého konania na základe podaného riadneho alebo

mimoriadneho opravného prostriedku, je povinný prihliadať z úradnej moci (§ 212 ods. 3

a veta druhá ), a ktorá je dôvodom kasačného rozhodnutia. O takúto vadu

ide bez ohľadu na to, či o vylúčení sudcu bolo alebo nebolo rozhodované nadriadeným súdom

podľa a bez ohľadu na to, že takýmto prípadným rozhodnutím sudca

z prejednávania a rozhodovania veci vylúčený nebol. Inštitút vylúčenia sudcu je totiž

objektívnou procesnou kategóriou a tým aj zásadne nezávislou na rozhodovaní podľa

uvedeného ustanovenia. Niet žiadnej vecnej ani procesnej prekážky, aby v odvolacom alebo

v dovolacom konaní nemohla byť otázka vylúčenia sudcu otvorená nanovo a prípadne aj inak

zodpovedaná, a to bez ohľadu na to, aké skutkové dôvody boli skôr namietané alebo

hodnotené. V tomto smere sa dovolací súd pridržiava a zároveň rozširuje platnosť záverov

vyslovených už v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. augusta 1997 sp. zn.

publikovanom v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky

pod č. 59 ročník 1997. Obmedzenie pre odvolací alebo dovolací súd nepredstavuje ani zásada

vyjadrená v ustanovení v spojení s o viazanosti právoplatným

rozhodnutím súdu. Uznesenie podľa je rozhodnutím urobeným v konaní,

ktoré je ako celok podrobené prieskumu v rámci odvolacieho alebo dovolacieho konania,

pričom zistenia v týchto opravných konaniach vo vzťahu k dotknutej vade konania nemôžu

byť principiálne závislé na tom, či našli svoj výraz v skoršom procesnom rozhodnutí alebo

nie. Nemožno prehliadnuť ani to, že v prípade podľa posudzuje otázky

vylúčenia sudcu súd nadriadený procesnému súdu, zatiaľ čo v opravných konaniach ich

skúma inštančný súd, teda súd určený podľa zásad funkčnej príslušnosti. V zmysle § 167

ods. 2 sa na uznesenie použijú ustanovenia o rozsudku, teda aj

primerane. Táto primeranosť znamená, že uznesením nadriadeného súdu o nevylúčení sudcu

z prejednávania a rozhodovania veci je viazaný konajúci (procesný súd) a účastníci konania,

nie však súd rozhodujúci v inštančnom postupe. Iný výklad by bol v rozpore s obsahom

prieskumnej činnosti odvolacieho a dovolacieho súdu a tým aj v rozpore so zmyslom

a účelom odvolacieho a dovolacieho konania a s požiadavkou zabezpečenia spravodlivej

ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov občianskeho súdneho konania.

Vychádzajúc z týchto záverov v prejednávanej veci uznesenie krajského súdu ako

nadriadeného súdu o nevylúčení sudcu z prejednávania a rozhodovania veci, v ktorej doteraz

nebolo meritórne rozhodnuté, neznamená nemožnosť žalovaných dosiahnuť ochranu svojich

práv a zákonom chránených záujmov v rámci konania o riadnom, prípadne mimoriadnom

opravnom prostriedku. V týchto prípadných opravných konaniach budú súdy rozhodujúce

v inštančnom postupe povinné z úradnej povinnosti skúmať zákonnosť celého konania a teda

aj otázku, či vo veci nerozhodoval vylúčený sudca, pričom nebudú viazané rozhodnutím

nadriadeného súdu o nevylúčení sudcu vydaným v priebehu preskúmavaného konania. Nebola

preto splnená podmienka konania o mimoriadnom dovolaní spočívajúca v nemožnosti

dosiahnuť ochranu práv a zákonom chránených záujmov inými právnymi prostriedkami.

So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o mimoriadnom

dovolaní pre nedostatok jednej z podmienok takého konania a neodstrániteľnosť takej

prekážky konania podľa , , a vety prvej

zastavil.

O trovách konania o mimoriadnom dovolaní rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c/

v spojení s a , pretože konanie o mimoriadnom

dovolaní bolo zastavené, pričom neboli dané podmienky pre použitie odseku 2 tohto

ustanovenia, keďže žalobcovi ani žalovaným nemožno pričítať procesné zavinenie

na zastavení konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. októbra 2009

JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová