Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 35 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (40)74c/368897.2ad252.pdf
PDF · 98.56 KB
No categories available
4MCdo/17/2009
Najvyšší súd 4 M Cdo 17/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu S., so sídlom v P.,
zastúpenému JUDr. S. B., advokátkou so sídlom v P., proti žalovaným 1/ A. Š. a 2/ O. Š.,
obom bývajúcim v P., o zaplatenie 234,42 EUR (7 062,-- Sk) s prísl. a o vzájomnom
návrhu žalovaných o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn.
12 C 74/2006, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti
uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 8. apríla 2009 sp. zn. 19 NcC 7/2009 rozhodol
t a k t o :
Konanie o mimoriadnom dovolaní z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Trenčíne uznesením z 8. apríla 2009 sp. zn. 19 NcC 7/2009 rozhodol, že
sudca Okresného súdu Prievidza JUDr. Róbert Matulák nie je vylúčený z prejednávania
a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 12 C 74/2006. Uznesenie odôvodnil
tým, že napriek vyjadreniu menovaného sudcu, že sa cíti byť zaujatý pre správanie sa
žalovaných, ktorí vyslovili domnienku o korupcii a nedôveru v spravodlivé rozhodnutie, nie
sú dané dôvody na jeho vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci. Poukázal pritom
na to, že námietky vznesené žalovanými nie sú takého charakteru a intenzity, aby mal byť
sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, pretože vyslovením ničím
nepodložených podozrení sudca ešte nie je v rovine, v ktorej by sa dostal priamo
do procesného konfliktu s účastníkmi, a aj v takýchto prípadoch musí zostať nad vecou
a rozhodnúť v zmysle zákona.
Na podnet žalovaných podal proti označenému uzneseniu krajského súdu mimoriadne
dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky napadnuté uznesenie zmenil tak, že sudca Okresného súdu Prievidza JUDr. Róbert
Matulák je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vyčítal krajskému súdu nesprávne
právne posúdenie veci, keď podľa jeho názoru, pokiaľ sa sudca sám vyjadril, že vzhľadom
na obsah podania žalovaných sa cíti byť zaujatým, nemôže už byť v očiach účastníkov
nestranným.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
mimoriadne dovolanie bolo podané včas na to oprávnenou osobou (§ 243e ods. 1 a § 243g
O.s.p.) skúmal predovšetkým splnenie podmienok konania o mimoriadnom dovolaní, ktoré
musia byť splnené už pri jeho podaní. Dospel pritom k záveru, že jednu z takýchto podmienok
v prejednávanej veci nemožno považovať za splnenú.
Ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej
rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným
rozhodnutím súdu bol porušený zákon /§ 243f/, a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom
chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je
možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu
mimoriadne dovolanie (§ 243e ods. 1 O.s.p.).
Citované ustanovenie vymedzuje (nad rámec podmienok konania v prvom stupni,
odvolacieho konania a tiež konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch podávaných
účastníkmi konania) ďalšie tri podmienky konania, ktorých splnenie zákon vyžaduje práve
v konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Prvou
z týchto podmienok je okolnosť porušenia zákona právoplatným rozhodnutím súdu, druhou
požiadavka na ochrane práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických
osôb alebo štátu a treťou nemožnosť dosiahnutia ochrany inými právnymi prostriedkami.
Pretože všetky uvedené podmienky konania o mimoriadnom dovolaní musia byť splnené
súčasne, nedostatok ktorejkoľvek z nich bráni vecnému prejednaniu mimoriadneho dovolania.
Podmienka konania o mimoriadnom dovolaní spočívajúca v nemožnosti dosiahnuť
ochranu práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu
nie je daná vtedy, keď požadovanú ochranu možno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami,
najmä odvolaním, návrhom na obnovu konania, dovolaním podaným účastníkom konania,
návrhom na zrušenie uznesenia o predbežnom opatrení, ako aj v prípadoch, keď zmenu alebo
zrušenie rozhodnutia možno dosiahnuť aj inak. Podľa názoru dovolacieho súdu o prípad
nesplnenia tejto podmienky konania o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora ide aj
vtedy, ak takéto dovolanie smeruje proti uzneseniu súdu o nevylúčení sudcu z prejednávania
a rozhodovania veci.
O tom, či je sudca vylúčený, rozhodne do desiatich dní od predloženia veci nadriadený
súd v senáte (§ 16 ods. 1 veta tretia pred bodkočiarkou O.s.p.).
Odvolací súd rozhodnutie zruší, len ak rozhodoval vylúčený sudca alebo súd bol
nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát (§ 221 ods. 1 písm.g/
O.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu ak rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát (§ 237 písm.g/ O.s.p.).
O vylúčení sudcu z prejednávania a rozhodovania veci rozhoduje v zmysle citovaného
ustanovenia § 16 ods. 1 veta tretia pred bodkočiarkou O.s.p. nadriadený súd. Určenie, ktorý
súd je nadriadeným súdom, vyplýva z organizačným vzťahov vo vnútri sústavy súdov, a nie
zo vzťahov inštančných. Nejde preto o rozhodovanie inštančného súdu, t.j. súdu
rozhodujúceho v konaní o opravnom prostriedku (či už riadnom alebo mimoriadnom). Súdna
sústava je usporiadaná hierarchicky a postavenie nadriadeného súdu má súd vyššieho stupňa
voči súdom nižšieho stupňa nachádzajúcim sa v jeho obvode.
V zmysle citovaných ustanovení §§ 221 ods. 1 písm.g/ a 237 písm.g/ O.s.p. je
rozhodovanie vylúčeným sudcom takou vadou konania, ku ktorej odvolací i dovolací súd,
v rámci preskúmavania zákonnosti celého konania na základe podaného riadneho alebo
mimoriadneho opravného prostriedku, je povinný prihliadať z úradnej moci (§ 212 ods. 3
a § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.), a ktorá je dôvodom kasačného rozhodnutia. O takúto vadu
ide bez ohľadu na to, či o vylúčení sudcu bolo alebo nebolo rozhodované nadriadeným súdom
podľa § 16 ods. 1 O.s.p. a bez ohľadu na to, že takýmto prípadným rozhodnutím sudca
z prejednávania a rozhodovania veci vylúčený nebol. Inštitút vylúčenia sudcu je totiž
objektívnou procesnou kategóriou a tým aj zásadne nezávislou na rozhodovaní podľa
uvedeného ustanovenia. Niet žiadnej vecnej ani procesnej prekážky, aby v odvolacom alebo
v dovolacom konaní nemohla byť otázka vylúčenia sudcu otvorená nanovo a prípadne aj inak
zodpovedaná, a to bez ohľadu na to, aké skutkové dôvody boli skôr namietané alebo
hodnotené. V tomto smere sa dovolací súd pridržiava a zároveň rozširuje platnosť záverov
vyslovených už v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. augusta 1997 sp. zn.
3 Cdo 153/96 publikovanom v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky
pod č. 59 ročník 1997. Obmedzenie pre odvolací alebo dovolací súd nepredstavuje ani zásada
vyjadrená v ustanovení § 159 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. o viazanosti právoplatným
rozhodnutím súdu. Uznesenie podľa § 16 ods. 1 O.s.p. je rozhodnutím urobeným v konaní,
ktoré je ako celok podrobené prieskumu v rámci odvolacieho alebo dovolacieho konania,
pričom zistenia v týchto opravných konaniach vo vzťahu k dotknutej vade konania nemôžu
byť principiálne závislé na tom, či našli svoj výraz v skoršom procesnom rozhodnutí alebo
nie. Nemožno prehliadnuť ani to, že v prípade podľa § 16 ods. 1 O.s.p. posudzuje otázky
vylúčenia sudcu súd nadriadený procesnému súdu, zatiaľ čo v opravných konaniach ich
skúma inštančný súd, teda súd určený podľa zásad funkčnej príslušnosti. V zmysle § 167
ods. 2 O.s.p. sa na uznesenie použijú ustanovenia o rozsudku, teda aj § 159 ods. 2 O.s.p.
primerane. Táto primeranosť znamená, že uznesením nadriadeného súdu o nevylúčení sudcu
z prejednávania a rozhodovania veci je viazaný konajúci (procesný súd) a účastníci konania,
nie však súd rozhodujúci v inštančnom postupe. Iný výklad by bol v rozpore s obsahom
prieskumnej činnosti odvolacieho a dovolacieho súdu a tým aj v rozpore so zmyslom
a účelom odvolacieho a dovolacieho konania a s požiadavkou zabezpečenia spravodlivej
ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov občianskeho súdneho konania.
Vychádzajúc z týchto záverov v prejednávanej veci uznesenie krajského súdu ako
nadriadeného súdu o nevylúčení sudcu z prejednávania a rozhodovania veci, v ktorej doteraz
nebolo meritórne rozhodnuté, neznamená nemožnosť žalovaných dosiahnuť ochranu svojich
práv a zákonom chránených záujmov v rámci konania o riadnom, prípadne mimoriadnom
opravnom prostriedku. V týchto prípadných opravných konaniach budú súdy rozhodujúce
v inštančnom postupe povinné z úradnej povinnosti skúmať zákonnosť celého konania a teda
aj otázku, či vo veci nerozhodoval vylúčený sudca, pričom nebudú viazané rozhodnutím
nadriadeného súdu o nevylúčení sudcu vydaným v priebehu preskúmavaného konania. Nebola
preto splnená podmienka konania o mimoriadnom dovolaní spočívajúca v nemožnosti
dosiahnuť ochranu práv a zákonom chránených záujmov inými právnymi prostriedkami.
So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o mimoriadnom
dovolaní pre nedostatok jednej z podmienok takého konania a neodstrániteľnosť takej
prekážky konania podľa § 243i ods. 2, § 243c, § 243e ods. 1 a § 104 ods. 1 vety prvej O.s.p.
zastavil.
O trovách konania o mimoriadnom dovolaní rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c/
O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 a § 243b ods. 5 O.s.p., pretože konanie o mimoriadnom
dovolaní bolo zastavené, pričom neboli dané podmienky pre použitie odseku 2 tohto
ustanovenia, keďže žalobcovi ani žalovaným nemožno pričítať procesné zavinenie
na zastavení konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. októbra 2009
JUDr. Rudolf Čirč, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová