Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 25 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (30)8ab/362564.461cde.pdf
PDF · 180.5 KB
No categories available
6Cdo/210/2010
Najvyšší súd 6 Cdo 210/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu J. K., bývajúceho v O.O.,
v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. M. S., advokátom so sídlom v Č., proti ţalovanému
B. S., a.s., so sídlom v Č., v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. M. B., advokátom so
sídlom v B., o zaplatenie mzdy vo výške 725 538,89 eur s príslušenstvom, ktorá vec bola
vedená na Okresnom súde Čadca pod sp.zn. 4 C 110/2007, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Ţiline z 28. januára 2009 sp.zn. 6 Co 262/2008, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalobca je povinný zaplatiť do 3 dní ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania
v sume 2 166,93 € do rúk JUDr. M. B., advokáta so sídlom v B..
O d ô v o d n e n i e
Ţalobou zmenenou v priebehu konania ţalobca sa domáhal splnenia povinnosti
ţalovaným (pôvodne s obchodným menom V. S., a.s.) zaplatiť mu 21 857 586,-- Sk
(725 538,89 eur) spolu s úrokom z omeškania. Ako rozhodujúce skutočnosti, z ktorých
vyvodzoval uplatnené právo, uviedol, ţe dňa 31. októbra 2006 uzavrel so ţalovaným
pracovnú zmluvu, v ktorej sa účastníci dohodli o mzde tak, ţe na vykonávanú prácu mu bude
patriť hodinová mzda 20 000,-- Sk. Ţalovaný mu počas trvania pracovného pomeru vyplácal
mzdu „len čiastočne“, mzdu v plnej výške odmieta vyplatiť tvrdiac, ţe pri dohode o mzde
účastníci konali v omyle.
Okresný súd Čadca (súd prvého stupňa) rozsudkom z 19. februára 2008 č.k.
4 C 110/2007-130 ţalobu zamietol a ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému, na účet
jeho zástupcu, náhradu trov konania a na účet súdu náhradu trov štátu. Rozhodol tieţ
o svedočnom pre svedkyňu M. M.. Ţalobu vo veci samej zamietol majúc za to, ţe ţalobca sa
bezdôvodne domáha zaplatenia doplatku mzdy na základe dohody o mzde, pretoţe táto
dohoda je v časti presahujúcej mzdu 20 000,-- Sk za mesiac neplatná pre rozpor s dobrými
mravmi. Tento rozpor videl v tom, ţe ţalobcovi by patrila mzda za prácu, ktorú v skutočnosti
nevykonával a ktorá by bola zjavne neprimeraná. Neplatnosť časti dohody o mzde ţalobca si
spôsobil sám tým, ţe vyuţil omyl ţalovaného vo svoj prospech.
Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Ţiline (odvolací súd) rozsudkom z 28. januára
2009 sp.zn. 6 Co 262/2008 rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bola ţaloba
vo veci samej zamietnutá a vo výroku o trovách konania účastníkov, potvrdil. Výrok rozsudku
súdu prvého stupňa o náhrade trov štátu zrušil a ţalovanému nepriznal náhradu trov
odvolacieho konania. Výrok súdu prvého stupňa o svedočnom ponechal nedotknutý. Vo veci
samej tak rozhodol majúc za to, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne, i keď
spočíva na nie celkom správnom právnom posúdení veci v otázke platnosti dohody o mzde.
Na zistený skutkový stav pouţil ustanovenia § 35 ods. 2 a § 37 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (O.z.). Dohodu účastníkov
o mzde povaţoval za platnú, túto však vyloţil tak, ţe prejav vôle účastníkov v skutočnosti
smeroval k tomu, ţe ţalobcovi bude poskytovaná mesačná mzda vo výške 20 000,-- Sk.
Nepovaţoval za preukázané, ţe by jazykové vyjadrenie dohody o mzde vychádzalo z omylu
účastníkov alebo z ich „nedostatočnej informovanosti o tom, ako má byť prejav vôle správne
vyjadrený“. V časti pracovnej zmluvy o mzde došlo proste k chybe v písaní.
Proti rozsudku odvolacieho súdu ţalobca podal dovolanie, ktoré odôvodnil dovolacím
dôvodom podľa § 241 ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku, zákona č. 99/1963 Zb.
v znení neskorších predpisov (O.s.p.) v spojení s ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p. Uviedol,
ţe postupom odvolacieho súdu, ktorý napriek jeho výslovnému nesúhlasu na prejednanie veci
nenariadil pojednávanie, mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Tým mu bolo
znemoţnené okrem iného namietať, ţe členom senátu odvolacieho súdu bol aj sudca
JUDr. F. P., s ktorým mal v minulosti „osobné spory v konaní OS Námestovo 1 Cb 25/03“.
Podľa ţalobcu odvolací súd pochybil aj pri právnom posúdení veci. Výklad odvolacieho súdu
povaţuje ţalobca aj za „nekorektný [...] diskriminujúci“. Navrhol rozsudok odvolacieho súdu
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Ţalovaný navrhol dovolanie ţalobcu zamietnuť. Podľa jeho názoru konanie súdu nemá
vady tvrdené ţalobcom a odvolací súd správne posúdil vec aj po právnej stránke.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento
opravný prostriedok bol podaný proti takému rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním
(§ 236 a nasl. O.s.p.), a po prejednaní veci bez nariadenia dovolacieho pojednávania, keďţe
jeho nariadenie nepovaţoval za potrebné (§ 243a ods. 1 O.s.p.), dospel k záveru, ţe dovolanie
ţalobcu nie je prípustné.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.), alebo rozsudok,
v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto
veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo taký rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa,
vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke
ide o rozhodnutie zásadného významu (§ 238 ods. 3 O.s.p. v znení do 28. februára 2010).
V danom prípade dovolanie ţalobcu, podané 29. apríla 2009, smeruje proti rozsudku,
ktorý nevykazuje znaky niektorého z rozsudkov uvedených v označených zákonných
ustanoveniach. Tento mimoriadny opravný prostriedok preto podľa ustanovení § 238 ods. 1, 2
a 3 O.s.p. nie je prípustný.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj
otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie
pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo
vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách
a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,
prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, nedostatok návrhu
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka
pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným
súdom).
So zreteľom na obsah dovolania dovolací súd sa osobitne zameral na posúdenie, či
v konaní na súdoch niţších stupňov, najmä tým, ţe odvolací súd na prejednanie odvolania
ţalobcu nenariadil pojednávanie, nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Takúto vadu ale v postupe odvolacieho súdu nezistil.
Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., je taký
vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť
pred ním konať a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej
ochrany jeho práv. Postup súdu, ktorý je v súlade so zákonom, nemôţe mať za dôsledok
odňatie moţnosti účastníka pred súdom konať.
V čase, keď súd prvého stupňa zisťoval, či ţalobca súhlasí s rozhodnutím odvolacieho
súdu bez nariadenia pojednávania, bolo účinné ustanovenie § 209a ods. 1 O.s.p., podľa
ktorého ak nejde o prípad uvedený v § 209 ods. 1 druhej vete, doručí súd prvého stupňa
odvolanie ostatným účastníkom, a ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej,
vyzve účastníkov na vyjadrenie k odvolaniu a či súhlasia s rozhodnutím odvolacieho súdu bez
nariadenia pojednávania. Predmetné ustanovenie však bolo s účinnosťou od 15. októbra 2008,
kedy nadobudol účinnosť zákon č. 384/2008 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nahradené
novým ustanovením podľa ktorého súd prvého stupňa účastníkov uţ nevyzýva, aby sa
vyjadrili, či súhlasia s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania. Takáto
nová úprava je dôsledkom nového ustanovenia § 214 ods. 1 O.s.p., tieţ účinného
od 15. októbra 2008, podľa ktorého na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej
nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie, ak a/ je potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem. Podľa § 214 ods. 2 O.s.p. ale
v ostatných prípadoch (neţ sú uvedené v § 214 ods. 1 O.s.p.) môţe odvolací súd rozhodnúť aj
bez nariadenia pojednávania.
V zmysle § 372p ods. 1 O.s.p. sa ustanovenie § 214 O.s.p. v znení účinnom
od 15. októbra 2008 pouţije aj na odvolacie konania, ktoré začali podaním odvolania
pred 15. októbrom 2008 (pozri stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 19. apríla 2010 Cpj 7/2010 a tieţ uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky z 15. októbra 2009 sp.zn. IV. ÚS 362/09).
Vzhľadom na to dospel dovolací súd k záveru, ţe odvolací súd postupoval v súlade
so zákonom, pokiaľ dňa 28. januára 2009 prejednal odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v znení od 15. októbra 2009).
Uvedený postup odvolacieho súdu preto nemohol mať za následok procesnú vadu konania
v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Zo spisu vyplýva, ţe odvolací súd povaţoval skutkové zistenia súdu prvého stupňa za
úplné. V danom prípade a/ nebolo potrebné dokazovanie zopakovať ani doplniť, b/ súd
prvého stupňa rozhodol po nariadení pojednávania a c/ obsah spisu nesvedčí o tom, ţe by
nariadenie odvolacieho pojednávania vyţadoval dôleţitý verejný záujem.
O čase a mieste verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci riadne upovedomení -
viď zoznam vecí určených na deň 28. január 2009 na prejednanie a rozhodnutie bez
nariadenia ústneho pojednávania a zápisnicu o verejnom vyhlásení rozsudku zaloţené v spise
na č.l. 155 a 156. Postup odvolacieho súdu bol tak v súlade s ustanovením § 156 ods. 3 O.s.p.
Dovolací súd, hoci sa toho ţalobca v dovolaní výslovne nedomáha, skúmal i otázku, či
odvolací súd postupoval v súlade s ustanovením § 213 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom
od 15. októbra 2008. Podľa tohto ustanovenia (ktoré bolo pojaté do Občianskeho súdneho
poriadku za účelom zabrániť tomu, aby odvolacie súdu vydávali tzv. prekvapivé rozhodnutia),
ak je odvolací súd toho názoru, ţe sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré
pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve
účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu tohto ustanovenia vyjadrili. Dovolací súd
skúmal procesný postup odvolacieho súdu z hľadiska predmetného ustanovenia z dôvodu, ţe
porušenie tejto povinnosti odvolacím súdom by malo za následok vadu konania v zmysle
ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. (porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 27. októbra 2010 sp.zn. 5 Cdo 322/2009). V preskúmavanej veci ale nešlo
procesnú situáciu riešenú v ustanovení § 213 ods. 2 O.s.p.; otázka platnosti pracovnej zmluvy
v časti o dohode o mzde a otázka výkladu prejavu vôle účastníkov bolo predmetom
posudzovania tak pred súdom prvého stupňa, ako aj pred odvolacím súdom.
Pokiaľ ţalobca v dovolaní tvrdí, ţe odvolací súd tým, ţe na prejednanie odvolania
nenariadil pojednávanie, mu odňal moţnosť namietať, ţe členom odvolacieho senátu je aj
sudca JUDr. F. P., s ktorým mal v minulosti „osobné spory v konaní OS Námestovo 1 Cb
25/03“, dovolací súd poznamenáva, ţe postupom odvolacieho súdu jeho procesné práva
neboli ukrátené. Ak by totiţ k vade spočívajúcej v tom, ţe na odvolacom súde vo veci konal
a rozhodoval vylúčený sudca, v konaní skutočne došlo a túto vadu účastník v odvolacom
konaní neuplatnil (nemohol uplatniť), bez ďalšieho to neznamená, ţe táto vada uţ bude
natrvalo tolerovaná a ţe nemôţe byť napravená. Neexistencia ţiadneho rozhodnutia alebo
existencia právoplatného rozhodnutia nadriadeného súdu o tom, ţe sudca je alebo nie je
vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, nebráni dovolaciemu súdu pri skúmaní
podmienok prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 237 písm. g/ O.s.p. posúdiť túto
otázku samostatne a prípadne i inak, neţ ju posúdil nadriadený súd súdu procesnému, ktorý
vo veci rozhodoval, ak v námietke boli uvedené nové skutočnosti (rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 21. augusta 1997, sp. zn. 3 Cdo 153/96).
Vzhľadom na uvedené dovolací súd preskúmal i otázku, či konanie odvolacieho súdu
nie je postihnuté vadou v zmysle ustanovenia § 237 písm. g/ O.s.p., t.j. či vo veci
nerozhodoval vylúčený sudca. Takúto procesnú vadu ale nezistil.
Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania
a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom
moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.
Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci,
k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tieţ predísť moţnosti
neobjektívneho rozhodovania. Uvedenému cieľu zodpovedá aj právna úprava skutočnosti,
ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu povaţovaná za právne relevantnú. Je ňou existencia
určitého právne významného vzťahu sudcu, a to k veci, v rámci ktorého vzťahu by mal sudca
svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci, alebo
k účastníkom konania, ktorý by bol zaloţený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom
(pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, alebo k zástupcom účastníkov konania (ktorý
by bol zaloţený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného vyššie).
Základom pre vylúčenie sudcu, ako to vyplýva z uţ uvedeného stručného výkladu
ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p., môţu byť len objektívne existujúce zákonné dôvody, nie však
iba domnienka účastníka o moţnej neobjektívnosti sudcu. Subjektívna hypotéza ţalobcu
o moţnej neobjektívnosti sudcu, ktorú ničím iným nekonkretizoval, a ktorú si vytvoril iba
na základe tohto, ţe s JUDr. F. P. mal v minulosti „osobné spory v konaní OS Námestovo 1
Cb 25/03“ pre ustálenie pochybností o nezaujatosti sudcu bez ďalšieho nepostačovala.
Sudca odvolacieho súdu JUDr. F. P. sa k námietke ţalobcu vyjadril tak, ţe sa na
okolnosti konania vedeného pred Okresným súdom Námestovo pod sp.zn. 1 Cb 25/2003,
v ktorom rozhodoval ako sudca súdu prvého stupňa, ani na osobu ţalobcu, alebo na prípadný
konflikt s ním nepamätá. Tieţ uviedol, ţe nie sú mu známe ţiadne skutočnosti, ktoré by ho
vylučovali z prejednania a rozhodovania veci.
Dovolací súd sa oboznámil i s obsahom spisu Okresného súdu Námestovo sp. zn.
1 Cb 25/2003 vedeného v konaní o ţalobe ţalobcu K. s.r.o. O., za ktorého konal jeho konateľ
J. K. (ţalobca v preskúmavanom konaní) proti J. S. o splnenie povinnosti zaplatiť
32 000,-- Sk. Vec v prvom stupni prejednal a rozhodol sudca JUDr. F. P.. Ţalobu súd prvého
stupňa zamietol, jeho rozhodnutie vo veci samej odvolací súd potvrdil. Z obsahu spisu
nevyplýva, ţe by medzi konateľom ţalobcu a vec v prvom stupni prejednávajúcim sudcom
došlo k nejakému konfliktu; konateľ ţalobcu námietku zaujatosti v konaní neuplatnil.
Podľa § 14 ods. 3 O.s.p. dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré
spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných
veciach.
S prihliadnutím na vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru, ţe konanie
odvolacieho súdu nie je postihnuté ani vadou podľa § 237 písm. g/O.s.p.
V zmysle ustálenej judikatúry nesprávne právne posúdenie veci, ktoré sa v dovolaní
podľa jeho obsahu tieţ namieta (za námietku tohto druhu povaţuje dovolací súd okrem
aplikácie hmotnoprávnych predpisov aj námietku ţalobcu, ţe napadnutý rozsudok je
„nekorektný [...] diskriminujúci“), nemôţe viesť k odňatiu moţnosti účastníka konania
pred súdom konať, lebo právnym posúdením veci sa mu neodníma moţnosť uplatnenia jeho
procesných práv v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Z tohto dôvodu je právne posúdenie veci
povaţované za relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno úspešne odôvodniť iba procesne
prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.); samotné nesprávne právne posúdenie
veci ale nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (porovnaj rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 102/2004, sp. zn. 2 Cdo 282/2006,
sp. zn. 3 Cdo 174/2005 , sp. zn. 4 Cdo 165/2003 a ďalšie).
Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno z ustanovení § 238 ods. 1
aţ 3 O.s.p. vyvodiť a v dovolacom konaní nevyšlo najavo, ţe by konanie na súdoch niţšieho
stupňa bolo postihnuté vadami uvedenými v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky
dovolanie ţalobcu odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
neprípustný.
V dovolacom konaní úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Ţalovaný podal návrh na rozhodnutie o priznaní
náhrady trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.)
a trovy tohto konania na výzvu dovolacieho súdu do troch dní od doručenia výzvy aj vyčíslil
za dva úkony právnej pomoci. Dovolací súd mu priznal náhradu spočívajúcu v odmene
advokáta (ktorý ho zastupoval aj pred súdmi niţších stupňov) za 1 úkon právnej sluţby
poskytnutej vypracovaním vyjadrenia zo 16. októbra 2009 [§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb
v znení vyhlášky č. 209/2009 Z.z. (ďalej len „vyhláška“)]. Základnú sadzbu tarifnej odmeny
za tento úkon právnej sluţby určil podľa § 10 ods. 1 vyhlášky vo výške 1 814 €, čo
s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške
jednej stotiny výpočtového základu [§ 16 ods. 3 vyhlášky (t.j. 6,95 €)] predstavuje spolu
1 820,95 €. Odmena so zvýšením odmeny o daň z pridanej hodnoty (§ 18 ods. 3 vyhlášky)
predstavuje celkom 2 166,93 €.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 20. apríla 2011
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová