Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/210/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu J. K., bývajúceho v O.O.,

v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. M. S., advokátom so sídlom v Č., proti ţalovanému

B. S., a.s., so sídlom v Č., v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. M. B., advokátom so

sídlom v B., o zaplatenie mzdy vo výške 725 538,89 eur s príslušenstvom, ktorá vec bola

vedená na Okresnom súde Čadca pod sp.zn. , o dovolaní ţalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Ţiline z 28. januára 2009 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalobca je povinný zaplatiť do 3 dní ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania

v sume 2 166,93 € do rúk JUDr. M. B., advokáta so sídlom v B..

O d ô v o d n e n i e

Ţalobou zmenenou v priebehu konania ţalobca sa domáhal splnenia povinnosti

ţalovaným (pôvodne s obchodným menom V. S., a.s.) zaplatiť mu 21 857 586,-- Sk

(725 538,89 eur) spolu s úrokom z omeškania. Ako rozhodujúce skutočnosti, z ktorých

vyvodzoval uplatnené právo, uviedol, ţe dňa 31. októbra 2006 uzavrel so ţalovaným

pracovnú zmluvu, v ktorej sa účastníci dohodli o mzde tak, ţe na vykonávanú prácu mu bude

patriť hodinová mzda 20 000,-- Sk. Ţalovaný mu počas trvania pracovného pomeru vyplácal

mzdu „len čiastočne“, mzdu v plnej výške odmieta vyplatiť tvrdiac, ţe pri dohode o mzde

účastníci konali v omyle.

Okresný súd Čadca (súd prvého stupňa) rozsudkom z 19. februára 2008 č.k.

-130 ţalobu zamietol a ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému, na účet

jeho zástupcu, náhradu trov konania a na účet súdu náhradu trov štátu. Rozhodol tieţ

o svedočnom pre svedkyňu M. M.. Ţalobu vo veci samej zamietol majúc za to, ţe ţalobca sa

2

bezdôvodne domáha zaplatenia doplatku mzdy na základe dohody o mzde, pretoţe táto

dohoda je v časti presahujúcej mzdu 20 000,-- Sk za mesiac neplatná pre rozpor s dobrými

mravmi. Tento rozpor videl v tom, ţe ţalobcovi by patrila mzda za prácu, ktorú v skutočnosti

nevykonával a ktorá by bola zjavne neprimeraná. Neplatnosť časti dohody o mzde ţalobca si

spôsobil sám tým, ţe vyuţil omyl ţalovaného vo svoj prospech.

Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Ţiline (odvolací súd) rozsudkom z 28. januára

2009 sp.zn. rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bola ţaloba

vo veci samej zamietnutá a vo výroku o trovách konania účastníkov, potvrdil. Výrok rozsudku

súdu prvého stupňa o náhrade trov štátu zrušil a ţalovanému nepriznal náhradu trov

odvolacieho konania. Výrok súdu prvého stupňa o svedočnom ponechal nedotknutý. Vo veci

samej tak rozhodol majúc za to, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne, i keď

spočíva na nie celkom správnom právnom posúdení veci v otázke platnosti dohody o mzde.

Na zistený skutkový stav pouţil ustanovenia § 35 ods. 2 a § 37 ods. 3 Občianskeho

zákonníka, v znení neskorších predpisov (O.z.). Dohodu účastníkov

o mzde povaţoval za platnú, túto však vyloţil tak, ţe prejav vôle účastníkov v skutočnosti

smeroval k tomu, ţe ţalobcovi bude poskytovaná mesačná mzda vo výške 20 000,-- Sk.

Nepovaţoval za preukázané, ţe by jazykové vyjadrenie dohody o mzde vychádzalo z omylu

účastníkov alebo z ich „nedostatočnej informovanosti o tom, ako má byť prejav vôle správne

vyjadrený“. V časti pracovnej zmluvy o mzde došlo proste k chybe v písaní.

Proti rozsudku odvolacieho súdu ţalobca podal dovolanie, ktoré odôvodnil dovolacím

dôvodom podľa ,

v znení neskorších predpisov v spojení s ustanovením Uviedol,

ţe postupom odvolacieho súdu, ktorý napriek jeho výslovnému nesúhlasu na prejednanie veci

nenariadil pojednávanie, mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Tým mu bolo

znemoţnené okrem iného namietať, ţe členom senátu odvolacieho súdu bol aj sudca

JUDr. F. P., s ktorým mal v minulosti „osobné spory v konaní OS Námestovo “.

Podľa ţalobcu odvolací súd pochybil aj pri právnom posúdení veci. Výklad odvolacieho súdu

povaţuje ţalobca aj za „nekorektný [...] diskriminujúci“. Navrhol rozsudok odvolacieho súdu

zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Ţalovaný navrhol dovolanie ţalobcu zamietnuť. Podľa jeho názoru konanie súdu nemá

vady tvrdené ţalobcom a odvolací súd správne posúdil vec aj po právnej stránke.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok bol podaný proti takému rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním

( a nasl. ), a po prejednaní veci bez nariadenia dovolacieho pojednávania, keďţe

jeho nariadenie nepovaţoval za potrebné ( ), dospel k záveru, ţe dovolanie

ţalobcu nie je prípustné.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ), alebo rozsudok,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ), alebo taký rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa,

vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke

ide o rozhodnutie zásadného významu ( v znení do 28. februára 2010).

V danom prípade dovolanie ţalobcu, podané 29. apríla 2009, smeruje proti rozsudku,

ktorý nevykazuje znaky niektorého z rozsudkov uvedených v označených zákonných

ustanoveniach. Tento mimoriadny opravný prostriedok preto podľa ustanovení § 238 ods. 1, 2

a 3 nie je prípustný.

S prihliadnutím na ustanovenie , veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či uţ to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa , ale sa zaoberal aj

otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné ustanovenie

pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo

vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách

a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,

prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, nedostatok návrhu

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka

pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným

súdom).

So zreteľom na obsah dovolania dovolací súd sa osobitne zameral na posúdenie, či

v konaní na súdoch niţších stupňov, najmä tým, ţe odvolací súd na prejednanie odvolania

ţalobcu nenariadil pojednávanie, nedošlo k procesnej vade v zmysle

Takúto vadu ale v postupe odvolacieho súdu nezistil.

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa , je taký

vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť

pred ním konať a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej

ochrany jeho práv. Postup súdu, ktorý je v súlade so zákonom, nemôţe mať za dôsledok

odňatie moţnosti účastníka pred súdom konať.

V čase, keď súd prvého stupňa zisťoval, či ţalobca súhlasí s rozhodnutím odvolacieho

súdu bez nariadenia pojednávania, bolo účinné ustanovenie , podľa

ktorého ak nejde o prípad uvedený v § 209 ods. 1 druhej vete, doručí súd prvého stupňa

odvolanie ostatným účastníkom, a ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej,

vyzve účastníkov na vyjadrenie k odvolaniu a či súhlasia s rozhodnutím odvolacieho súdu bez

nariadenia pojednávania. Predmetné ustanovenie však bolo s účinnosťou od 15. októbra 2008,

kedy nadobudol účinnosť , ktorým sa menil a dopĺňal Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nahradené

novým ustanovením podľa ktorého súd prvého stupňa účastníkov uţ nevyzýva, aby sa

vyjadrili, či súhlasia s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania. Takáto

nová úprava je dôsledkom nového ustanovenia , tieţ účinného

od 15. októbra 2008, podľa ktorého na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej

nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie, ak a/ je potrebné zopakovať alebo

doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia odvolacieho

pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem. Podľa ale

v ostatných prípadoch (neţ sú uvedené v ) môţe odvolací súd rozhodnúť aj

bez nariadenia pojednávania.

V zmysle sa ustanovenie v znení účinnom

od 15. októbra 2008 pouţije aj na odvolacie konania, ktoré začali podaním odvolania

pred 15. októbrom 2008 (pozri stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 19. apríla a tieţ uznesenie Ústavného súdu

Slovenskej republiky z 15. októbra 2009 sp.zn. ).

Vzhľadom na to dospel dovolací súd k záveru, ţe odvolací súd postupoval v súlade

so zákonom, pokiaľ dňa 28. januára 2009 prejednal odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej

bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( v znení od 15. októbra 2009).

Uvedený postup odvolacieho súdu preto nemohol mať za následok procesnú vadu konania

v zmysle

Zo spisu vyplýva, ţe odvolací súd povaţoval skutkové zistenia súdu prvého stupňa za

úplné. V danom prípade a/ nebolo potrebné dokazovanie zopakovať ani doplniť, b/ súd

prvého stupňa rozhodol po nariadení pojednávania a c/ obsah spisu nesvedčí o tom, ţe by

nariadenie odvolacieho pojednávania vyţadoval dôleţitý verejný záujem.

O čase a mieste verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci riadne upovedomení -

viď zoznam vecí určených na deň 28. január 2009 na prejednanie a rozhodnutie bez

nariadenia ústneho pojednávania a zápisnicu o verejnom vyhlásení rozsudku zaloţené v spise

na č.l. 155 a 156. Postup odvolacieho súdu bol tak v súlade s ustanovením

Dovolací súd, hoci sa toho ţalobca v dovolaní výslovne nedomáha, skúmal i otázku, či

odvolací súd postupoval v súlade s ustanovením v znení účinnom

od 15. októbra 2008. Podľa tohto ustanovenia (ktoré bolo pojaté do Občianskeho súdneho

poriadku za účelom zabrániť tomu, aby odvolacie súdu vydávali tzv. prekvapivé rozhodnutia),

ak je odvolací súd toho názoru, ţe sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré

pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve

účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu tohto ustanovenia vyjadrili. Dovolací súd

skúmal procesný postup odvolacieho súdu z hľadiska predmetného ustanovenia z dôvodu, ţe

porušenie tejto povinnosti odvolacím súdom by malo za následok vadu konania v zmysle

ustanovenia (porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 27. októbra 2010 sp.zn. ). V preskúmavanej veci ale nešlo

procesnú situáciu riešenú v ustanovení ; otázka platnosti pracovnej zmluvy

v časti o dohode o mzde a otázka výkladu prejavu vôle účastníkov bolo predmetom

posudzovania tak pred súdom prvého stupňa, ako aj pred odvolacím súdom.

Pokiaľ ţalobca v dovolaní tvrdí, ţe odvolací súd tým, ţe na prejednanie odvolania

nenariadil pojednávanie, mu odňal moţnosť namietať, ţe členom odvolacieho senátu je aj

6

sudca JUDr. F. P., s ktorým mal v minulosti „osobné spory v konaní OS Námestovo 1 Cb

25/03“, dovolací súd poznamenáva, ţe postupom odvolacieho súdu jeho procesné práva

neboli ukrátené. Ak by totiţ k vade spočívajúcej v tom, ţe na odvolacom súde vo veci konal

a rozhodoval vylúčený sudca, v konaní skutočne došlo a túto vadu účastník v odvolacom

konaní neuplatnil (nemohol uplatniť), bez ďalšieho to neznamená, ţe táto vada uţ bude

natrvalo tolerovaná a ţe nemôţe byť napravená. Neexistencia ţiadneho rozhodnutia alebo

existencia právoplatného rozhodnutia nadriadeného súdu o tom, ţe sudca je alebo nie je

vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, nebráni dovolaciemu súdu pri skúmaní

podmienok prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia posúdiť túto

otázku samostatne a prípadne i inak, neţ ju posúdil nadriadený súd súdu procesnému, ktorý

vo veci rozhodoval, ak v námietke boli uvedené nové skutočnosti (rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 21. augusta 1997, sp. zn. ).

Vzhľadom na uvedené dovolací súd preskúmal i otázku, či konanie odvolacieho súdu

nie je postihnuté vadou v zmysle ustanovenia , t.j. či vo veci

nerozhodoval vylúčený sudca. Takúto procesnú vadu ale nezistil.

Podľa ustanovenia sudcovia sú vylúčení z prejednávania

a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom

moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci,

k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tieţ predísť moţnosti

neobjektívneho rozhodovania. Uvedenému cieľu zodpovedá aj právna úprava skutočnosti,

ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu povaţovaná za právne relevantnú. Je ňou existencia

určitého právne významného vzťahu sudcu, a to k veci, v rámci ktorého vzťahu by mal sudca

svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci, alebo

k účastníkom konania, ktorý by bol zaloţený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom

(pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, alebo k zástupcom účastníkov konania (ktorý

by bol zaloţený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného vyššie).

Základom pre vylúčenie sudcu, ako to vyplýva z uţ uvedeného stručného výkladu

ustanovenia , môţu byť len objektívne existujúce zákonné dôvody, nie však

iba domnienka účastníka o moţnej neobjektívnosti sudcu. Subjektívna hypotéza ţalobcu

o moţnej neobjektívnosti sudcu, ktorú ničím iným nekonkretizoval, a ktorú si vytvoril iba

na základe tohto, ţe s JUDr. F. P. mal v minulosti „osobné spory v konaní OS Námestovo 1

Cb 25/03“ pre ustálenie pochybností o nezaujatosti sudcu bez ďalšieho nepostačovala.

Sudca odvolacieho súdu JUDr. F. P. sa k námietke ţalobcu vyjadril tak, ţe sa na

okolnosti konania vedeného pred Okresným súdom Námestovo pod sp.zn. ,

v ktorom rozhodoval ako sudca súdu prvého stupňa, ani na osobu ţalobcu, alebo na prípadný

konflikt s ním nepamätá. Tieţ uviedol, ţe nie sú mu známe ţiadne skutočnosti, ktoré by ho

vylučovali z prejednania a rozhodovania veci.

Dovolací súd sa oboznámil i s obsahom spisu Okresného súdu Námestovo sp. zn.

vedeného v konaní o ţalobe ţalobcu K. s.r.o. O., za ktorého konal jeho konateľ

J. K. (ţalobca v preskúmavanom konaní) proti J. S. o splnenie povinnosti zaplatiť

32 000,-- Sk. Vec v prvom stupni prejednal a rozhodol sudca JUDr. F. P.. Ţalobu súd prvého

stupňa zamietol, jeho rozhodnutie vo veci samej odvolací súd potvrdil. Z obsahu spisu

nevyplýva, ţe by medzi konateľom ţalobcu a vec v prvom stupni prejednávajúcim sudcom

došlo k nejakému konfliktu; konateľ ţalobcu námietku zaujatosti v konaní neuplatnil.

Podľa dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré

spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných

veciach.

S prihliadnutím na vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru, ţe konanie

odvolacieho súdu nie je postihnuté ani vadou podľa

V zmysle ustálenej judikatúry nesprávne právne posúdenie veci, ktoré sa v dovolaní

podľa jeho obsahu tieţ namieta (za námietku tohto druhu povaţuje dovolací súd okrem

aplikácie hmotnoprávnych predpisov aj námietku ţalobcu, ţe napadnutý rozsudok je

„nekorektný [...] diskriminujúci“), nemôţe viesť k odňatiu moţnosti účastníka konania

pred súdom konať, lebo právnym posúdením veci sa mu neodníma moţnosť uplatnenia jeho

procesných práv v zmysle Z tohto dôvodu je právne posúdenie veci

povaţované za relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno úspešne odôvodniť iba procesne

prípustné dovolanie (viď ); samotné nesprávne právne posúdenie

veci ale nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle (porovnaj rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. a ďalšie).

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno z ustanovení § 238 ods. 1

aţ 3 vyvodiť a v dovolacom konaní nevyšlo najavo, ţe by konanie na súdoch niţšieho

stupňa bolo postihnuté vadami uvedenými v , Najvyšší súd Slovenskej republiky

dovolanie ţalobcu odmietol podľa v spojení s

ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

neprípustný.

V dovolacom konaní úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení

s a ). Ţalovaný podal návrh na rozhodnutie o priznaní

náhrady trov dovolacieho konania ( v spojení s )

a trovy tohto konania na výzvu dovolacieho súdu do troch dní od doručenia výzvy aj vyčíslil

za dva úkony právnej pomoci. Dovolací súd mu priznal náhradu spočívajúcu v odmene

advokáta (ktorý ho zastupoval aj pred súdmi niţších stupňov) za 1 úkon právnej sluţby

poskytnutej vypracovaním vyjadrenia zo 16. októbra 2009 [§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb

v znení č. (ďalej len „“)]. Základnú sadzbu tarifnej odmeny

za tento úkon právnej sluţby určil podľa vo výške 1 814 €, čo

s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške

jednej stotiny výpočtového základu [ (t.j. 6, €)] predstavuje spolu

1 820,95 €. Odmena so zvýšením odmeny o daň z pridanej hodnoty ( )

predstavuje celkom 2 166,93 €.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. apríla 2011

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová

9