Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 235/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. mája 2018

predbežne prerokoval sťažnosť Advokátskej kancelárie

, zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Garančovským, Kukučínova 19, Košice,

vo veci namietaného porušenia základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ohrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Okresného súdu Košice II sp. zn. z 5. decembra 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Advokátskej kancelárie o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. februára

2018 doručená sťažnosť Advokátskej kancelárie (ďalej len

„sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ohrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Košice II (ďalej

len „okresný súd“) sp. zn. z 5. decembra 2017 (ďalej aj „napadnuté

uznesenie“).

2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že okresný súd ju vo veci vedenej pod sp. zn.

predvolal na pojednávanie nariadené na 5. december 2017. Zo sťažnosti

vyplýva, že sťažovateľka svoju neúčasť na pojednávaní vopred neospravedlnila.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla: „... neúčasť bola vopred s klientom odkonzultovaná

a takto to klient prezentoval aj na uvedenom pojednávaní, kde súhlasil s prejednaním veci

bez svojho právneho zástupcu... Navyše účasť advokáta na pojednávaní nebola nevyhnutná,

pretože nešlo o prípad povinného zastúpenia a povaha konania si to ani nevyžadovala, čo

dokazuje aj skutočnosť, že súd rozhodol za 18 minút, pričom neprítomnosť sťažovateľa

nijako nebránila vydaniu rozhodnutia.“

3. Okresný súd pojednávanie 5. decembra 2017 o 14.30 h otvoril a vec pojednával

bez prítomnosti sťažovateľky.

Uznesením sp. zn. z 5. decembra 2017 okresný súd uložil

sťažovateľke poriadkovú pokutu vo výške 50 €, ktorú bola povinná zaplatiť do 3 dní

od právoplatnosti uznesenia. Napadnuté uznesenie nadobudlo právoplatnosť 2. januára

2018.

Sťažovateľka uviedla: „Napadnutým rozhodnutím sa súd prvej inštancie dopustil

zjavnej svojvôle pri aplikácii právnej normy, pretože z ustanovenia jednoznačne

vyplýva, že súd môže uložiť poriadkovú pokutu len tomu, kto sťažuje postup konania tým, že

sa nedostaví na súd, hoci naň bol riadne a včas predvolaný a svoju neprítomnosť

neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami. Z citovaného ustanovenia teda vyplýva, že

musia byť kumulatívne splnené dve podmienky a to (i) sťaženie postupu konania a (ii)

nedostavenie sa na súd bez kvalifikovaného ospravedlnenia.

V danom prípade však nebola splnená podmienka sťaženia postupu konania (čo súd

mimochodom žiadnym spôsobom nezdôvodnil), čo potvrdzuje aj tá skutočnosť, že

zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 5.12.2017 vyplýva, že predmetné pojednávanie trvalo

18 minút a súd na ňom bez akýchkoľvek problémov rozhodol meritórnym rozhodnutím...

Rovnako je v zápisnici o pojednávaní uvedené, že súd bude pojednávať v neprítomnosti

právneho zástupcu manžela s čím súhlasil aj samotný manžel, z čoho tiež vyplýva, že

k žiadnemu sťaženiu postupu nedošlo, ak súd pokračoval v konaní a rozhodol vo veci

bez prítomnosti sťažovateľa. Táto skutočnosť teda dokazuje, že k žiadnemu sťaženiu postupu

konania nedošlo, preto sťažovateľ považuje napadnuté rozhodnutie za zjavne arbitrárne.

Okrem zjavnej svojvôle pri aplikácii právnej normy je napadnuté rozhodnutie

arbitrárne aj z hľadiska jeho odôvodnenia - predmetné uznesenie totiž vôbec neobsahuje

uvedenie dôvodov (napriek tomu, že podľa má aj uznesenie o poriadkovej pokute

obsahovať aspoň stručné odôvodnenie), v čom malo podľa súdu spočívať sťaženie postupu

konania.“

4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľa Advokátska kancelária ...

na súdnu ochranu zaručené a právo

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 5. decembra 2017,

sp. zn. , porušené boli.

2. Uznesenie Okresného súdu Košice II zo dňa 5. decembra 2017,

sp. zn. sa zrušuje.

3. Okresnému súdu Košice II sa prikazuje, aby obnovil stav pred porušením

základného práva na súdnu ochranu zaručeného ,

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, a to tak, že sťažovateľovi je povinný vrátiť zaplatenú poriadkovú

pokutu vo výške 50 €...

4. Okresný súd Košice II je povinný uhradiť sťažovateľovi náhradu trov právneho

zastúpenia vo výške 390,50 € na účet jej právneho zástupcu JUDr. Ján Garančovský...“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom

všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,

ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím všeobecného súdu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný

súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (,

, , ).

9. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nemá zásadne oprávnenie preskúmavať,

či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké

právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (, ).

Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom napokon

nie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho

pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné (). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd

a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach

patriacich do právomoci všeobecných súdov. Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať

všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov.

Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnou zmluvou podľa

(, , ).

10. Z postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutie

všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, m. m. , , , ).

11. Súčasťou ustálenej judikatúry ústavného súdu je právny názor, že ak Občiansky

súdny poriadok prostredníctvom § 238 ods. 5 (účinného do 30. júna 2016) a Civilný

sporový poriadok prostredníctvom § 422 (účinného od 1. júla 2016) vylučuje u bagateľných

vecí prieskum rozhodnutí vydaných druhostupňovými súdmi, bolo by proti logike

pripustiť, aby ich prieskum bol automaticky posunutý do roviny ústavného súdnictva

(, , , , ).

Aj preto ústavný súd v prípadoch, keď sťažnosť smeruje proti orgánu verejnej moci,

v ktorom ide zjavne o bagateľnú sumu, poskytuje ústavnoprávnu ochranu len v celkom

výnimočných prípadoch, ak sťažnosť signalizuje, že došlo k zásahu do základných práv

alebo slobôd v mimoriadne závažnom rozsahu, resp. intenzite (,

, , ). Vo veci sťažovateľky o takýto

výnimočný prípad podľa názoru ústavného súdu zjavne nejde.

12. Podľa ústavného súdu vzhľadom na výšku pokuty, ktorá bola sťažovateľke

udelená okresným súdom (50 €), ide o prípad posudzovaný ako tzv. bagateľná vec, kde

vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu už samotný predmet sporu zakladá z hľadiska

doterajšej judikatúry ústavného súdu (porov. najmä , ako aj ,

, , , , )

dôvod na odmietnutie sťažnosti podľa už pri jej

predbežnom prerokovaní z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Opodstatnenosť sťažnosti podľa v bagateľných veciach

prichádza totiž do úvahy iba v prípadoch extrémneho vybočenia zo štandardov, ktoré sú

pre postupy zisťovania skutkového základu sporu a pre jeho právne posúdenie esenciálne

(porov. , , ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. mája 2018