Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 134/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. marca 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátom Mgr. Milanom Sadloňom, V. Paulínyho – Tótha 39/30, Senica, vo veci

namietaného porušenia jeho základných práv podľa a

Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. -369 z 30. októbra 2015

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. februára

2016 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1

a (ďalej len „“) a práv podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. -369 z 30. októbra

2015 (ďalej len „uznesenie krajského súdu z 30. októbra 2015“), ktorým zmenil rozsudok

Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) č. k. -335

z 23. septembra 2013 (ďalej len „rozsudok okresného súdu z 23. septembra 2013“).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

«Žalobou podanou na Okresnom súde Bratislava III som sa domáhal, aby súd určil,

že žalovaná je povinná zaplatiť mi 55,32 € z titulu náhradu škody spolu s príslušenstvom,

ktoré tvorili trovy právneho zastúpenia a zaplatený súdny poplatok. ...

Okresný súd Bratislava III rozhodol rozsudkom zo dňa 23.09.2013, sp. zn.

-335 tak, že žalovaná je povinná zaplatiť mi 55,32 € a nahradiť mi trovy

konania - súdny poplatok 16,50 € a trovy právneho zastúpenia 180,83 €. ... Prvostupňový

súd mi nepriznal nárok za jeden úkon a ním priznané sumy navyše aj nesprávne spočítal,

čím mi nepriznal zvyšnú nárokovanú časť náhrad trov právneho zastúpenia v celkovej výške

129,74 €, preto som podal odvolanie v časti výroku o náhrade trov právneho zastúpenia.

Krajský súd v Bratislave Uznesením sp. zn. -369 zo dňa 30.10.2015,

ktorý mi bol doručený dňa 28.12.2015 rozhodol tak, že zmenil pôvodné rozhodnutie a okrem

súdneho poplatku vo výške 16,50 € mi priznal nárok na náhradu trov PZ vo výške 192,34 €.

Svoje rozhodnutie na strane 2 a 3 Uznesenia odôvodnil tým, že prvostupňový súd „... na

rozhodnutie o trovách konania správne aplikoval ustanovenie , ktoré

vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok konania, ... nesprávne opomenul ustanovenie

, a jeho možnú aplikáciu v posudzovanej veci. Za drobný spor v zmysle

ust. je nutné považovať konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu

( ), akým je nepochybne aj predmetné konanie, v ktorom sa

navrhovateľ od odporkyne domáhal zaplatenia istiny vo výške 55,32 €... Ustanovenie § 150

ods. 2 upravuje tzv. moderačné právo súdu, ktoré ho oprávňuje trovy konania

u úspešného účastníka konania v drobnom spore znížiť, alebo mu ich vôbec nepriznať...“

a ďalej, cit. „Uplatnené trovy právneho zastúpenia však považoval voči výške uplatnenej

pohľadávky za neprimerané, preto ich znížil o 40 % a priznal ich vo výške 192,34 €

aplikujúc svoje moderačné právo v zmysle “ ...

V súlade s ustanovením proti tomuto rozhodnutiu Krajského

súdu v Bratislave nie je prípustné ani dovolanie, pretože výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania by neprevyšovala sumu trojnásobku minimálnej mzdy k 28.12.2015. ...

Rozhodnutie samotné netrpí vadou nepreskúmateľnosti, resp. nedostatočného

odôvodnenia rozhodnutia. Vadné je samotné rozhodnutie o práve súdu upraviť nárok na

náhradu trov právneho zastúpenia v prípade sporu o vyporiadanie nárokov

z pracovnoprávneho vzťahu. Keďže zákon takéto oprávnenie súdu nepriznáva, rozhodnutie

všeobecného súdu je ústavne nekonformné (v rozpore s SR)

a neprijateľné v rámci právneho štátu, ktorým Slovenská republika chce byť aj naďalej.»

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti takto rozhodol:

,,I. Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn.: -369 zo dňa

30.10.2015, ktorým zmenil Rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 1/2013-

335 zo dňa 23.9.2013 základné práva a slobody sťažovateľa vyplývajúcich z čl. 20 ods. 1,

46 ods. 1 a Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd boli porušené.

II. Ústavný súd Slovenskej republiky Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.:

-369 zo dňa 30.10.2015 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

III. Ústavný súd Slovenskej republiky

priznáva náhradu trov právneho zastúpenia 50,36 €..., ktorú je Krajský súd v Bratislave

povinný vyplatiť na účet advokáta Mgr. Milana Sadloňa, Senica, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, , ).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

Sťažovateľ namietané porušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1

a práv podľa dohovoru uznesením krajského súdu z 30. októbra 2015, ktorým

zmenil rozsudok okresného súdu z 23. septembra 2013, odôvodnil takto:

„Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave prisvojiť si moderačné právo aj v spore,

ktorý nie je možné zo zákona považovať za drobný spor je zneužitím právomoci štátneho

orgánu, ktorý tak rozhodol mimo zákonný rámec. Zneužitím svojej právomoci tak súd

porušil aj moje právo na súdnu ochranu podľa . Reálne

uplatnenie základného práva na súdnu ochranu totiž predpokladá, že účastníkovi súdneho

konania sa táto ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad

a používanie príslušných zákonných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať základné

právo účastníkov na súdnu ochranu podľa a právo na spravodlivý

proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. ...

Rozhodnutie samotné netrpí vadou nepreskúmateľnosti, resp. nedostatočného

odôvodnenia rozhodnutia. Vadné je samotné rozhodnutie o práve súdu upraviť nárok na

náhradu trov právneho zastúpenia v prípade sporu o vyporiadanie nárokov

z pracovnoprávneho vzťahu. Keďže zákon takéto oprávnenie súdu nepriznáva, rozhodnutie

všeobecného súdu je ústavne nekonformné (v rozpore s SR)

a neprijateľné v rámci právneho štátu, ktorým Slovenská republika chce byť aj naďalej.“

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (,

mutatis mutandis , , , ).

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia

všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, mutatis mutandis , , , ) a tiež by

mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého procesu, ktoré neboli

napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.

Rozhodovanie o náhrade trov je súčasťou súdneho konania, a preto všeobecný súd

pri poskytovaní súdnej ochrany podľa a dohovoru môže

postupom, ktorý nie je v súlade so zákonom, porušiť základné právo účastníka konania na

súdnu ochranu (obdobne ).

Z judikatúry ústavného súdu (, ) vyplýva, že

rozhodovanie o trovách konania pred všeobecnými súdmi je zásadne výsadou týchto súdov,

pri ktorom sa prejavujú atribúty ich nezávislého súdneho rozhodovania. Ústavný súd preto

iba celkom výnimočne podrobnejšie preskúmava rozhodnutia všeobecných súdov o trovách

konania. Problematika náhrady trov konania by mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len

v prípade extrémneho vybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo

dôjsť najmä na základe takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení zákona, ktorá

by v sebe zahŕňala črty svojvôle.

Vo všeobecnosti platí, že spor o náhradu nákladov konania nedosahuje spravidla sám

osebe intenzitu predstavujúcu možnosť porušenia základných práv a slobôd, akokoľvek sa

môže účastníka konania citeľne dotknúť. Ústavný súd pri posudzovaní problematiky

nákladov konania, t. j. problematiky vo vzťahu k predmetu konania pred všeobecnými

súdmi vedľajšej, postupuje nanajvýš zdržanlivo a ku zrušeniu napádaného výroku

o nákladoch konania sa uchyľuje iba výnimočne, napr. keď zistí, že došlo k porušeniu práva

na súdnu ochranu (spravodlivý proces) extrémnym spôsobom alebo že bolo zasiahnuté aj

iné základné právo.

Ústavný súd v neposlednom rade uvádza aj svoj právny názor, podľa ktorého

ak v upravuje, že dovolanie ako mimoriadny

opravný prostriedok nie je prípustné vo veciach, v ktorých je napadnuté právoplatné

rozhodnutie neprevyšujúce trojnásobok minimálnej mzdy, táto skutočnosť predstavuje

vo sfére všeobecného súdnictva zákonný dôvod na odmietnutie dovolania z dôvodu

neprípustnosti vzhľadom na to, že ide o sumu bagateľnú (pozri napr. alebo

), ktorá vylučuje u bagateľných vecí prieskum rozhodnutí vydaných

všeobecnými súdmi, potom by bolo proti logike pripustiť, aby ich prieskum bol automaticky

posunutý aj do roviny ústavného súdnictva (). Aj preto ústavný súd

v prípadoch, keď sťažnosť smeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej moci, v ktorom ide

zjavne o bagateľnú sumu, poskytuje ústavnoprávnu ochranu sťažovateľom len v celkom

výnimočných prípadoch, ak sťažnosť signalizuje, že došlo k zásahu do základných práv

alebo slobôd v mimoriadne závažnom rozsahu [intenzite (,

, )]. Vo veci sťažovateľa o takýto výnimočný prípad podľa

názoru ústavného súdu zjavne nejde.

Vychádzajúc zo skutočnosti, že sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha ústavnej

ochrany v spore o sumu, ktorá je aj zjavne bagateľná, ústavný súd dospel k záveru, že v jeho

veci nie sú podľa jeho doterajšej judikatúry splnené podmienky na poskytnutie ústavnej

ochrany, a preto sťažnosť odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú (obdobne ).

Keďže ústavný súd nezistil možnosť porušenia sťažovateľom označených práv

uznesením krajského súdu z 30. októbra 2015, odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi sťažovateľa

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. marca 2016