Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 431/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. augusta 2012

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. J. G., T., zastúpeného advokátom Mgr. Ľ. J., P., vo

veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. -179 z 29. marca 2012

a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. J. G. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. júla 2012

doručená sťažnosť JUDr. J. G., T. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom Mgr. Ľ.

J., P., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu

v Žiline (ďalej len „krajský súd“) č. k. -179 z 29. marca 2012.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uviedol:

„Uznesením Okresného súdu Martin č. k. -56 zo dňa 14. 1. 2011 bola

sťažovateľovi uložená poriadková pokuta vo výške 200 Eur s odôvodnením, ža sa dňa 10. 1.

2011 nedostavil na pojednávanie, svoju účasť ospravedlnil kolíziou s iným pojednávaním

a viackrát sa už predtým nezúčastnil niekoľkých pojednávaní.

Sťažovateľ napadol predmetné uznesenie okresného súdu odvolaním, v ktorom

vysvetlil z akých dôvodov sa nemohol zúčastniť konania na Okresnom súde Martin dňa

10. 1. 2011 a zdôraznil, že jeho účasť nebránila konaniu vo veci, pričom sťažovateľ

nežiadal, aby bolo pojednávanie odročené.

Krajský súd v Žiline ako odvolací súd rozhodol o odvolaní sťažovateľa uznesením

č. k. -179 zo dňa 29. 3. 2012, ktoré bolo sťažovateľovi doručené dňa 28. 5.

2012.

V tomto rozhodnutí sa súd nevysporiadal s argumentmi sťažovateľa v odvolaní

a poukázal len na správnosť dôvodov rozhodnutia prvostupňového súdu. ...

Sťažovateľ považuje rozhodnutie Krajského súdu v Žiline č. k. -179

zo dňa 29. 3. 2012 za rozhodnutie arbitrárne, ktoré sa vôbec nezaoberalo dôvodnosťou

uloženia poriadkovej pokuty a ani sa nevysporiadalo s argumentáciou sťažovateľa

v odôvodnení odvolania.

V tomto smere sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že dňa 10. 1. 2011 mohol

Okresný súd v Martine pojednávať aj bez účasti sťažovateľa, sťažovateľ takémuto postupu

prekážky nekládol, problém bol zabezpečiť účasť navrhovateľky, čo súd nerobil

a zodpovednosť za jej účasť prenášal v rozpore s vtedy platným na sťažovateľa. ...

Sťažovateľ sa domnieva, že takýmto postupom Krajského súdu v Žiline došlo

k porušeniu , podľa ktorého každý sa môže

domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky a k porušeniu

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tým základného

práva sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie.“

Sťažovateľ na základe uvedených skutočností navrhuje, aby ústavný súd o jeho

sťažnosti takto rozhodol:

„Uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. -179 zo dňa 29. 3. 2012

došlo k porušeniu ústavného práva sťažovateľa podľa Slovenskej

republiky na súdnu a inú právnu ochranu a k porušeniu čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd na spravodlivé súdne konanie.

Uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. -179 zo dňa 29. 3. 2012 sa

zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie.

Krajský súd v Žiline je povinný zaplatiť trovy právneho zastúpenia v sume 269,54

Eura do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu do rúk právneho zástupcu sťažovateľa.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či nie sú

dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnený návrh ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom

alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva,

ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci a základným právom alebo

slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo keď preskúmanie označeného postupu

(rozhodnutia) orgánu štátu v rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť

porušenia základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné

preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr. , ,

, ).

K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu č. k. -179

z 29. marca 2012.

Ústavný súd preskúmal sťažnosť, ktorou sťažovateľ namieta porušenie základného

práva napadnutým uznesením krajského súdu v tom smere, či sú dané dôvody brániace

prijatiu sťažnosti na ďalšie konanie.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci

sústavy všeobecných súdov. V zásade preto nie je oprávnený posudzovať správnosť

skutkových a následne na nich založených právnych záverov všeobecného súdu, ktoré ho

pri výklade a uplatňovaní zákonov v konkrétnom prípade viedli k rozhodnutiu (obdobne

napr. , ). Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné

súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov ().

Do právomoci ústavného súdu v konaní podľa však patrí kontrola

zlučiteľnosti interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami

o ľudských právach a základných slobodách. Skutkové a právne závery súdu môžu byť

predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(m. m. , , , , ). Z týchto

hľadísk ústavný súd preskúmal sťažnosť sťažovateľa namietajúceho porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom.

Článok 46 ods. 1 je primárnym východiskom pre zákonom upravené konanie

súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany

garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy (). Podľa ustálenej

judikatúry ústavného súdu nie je medzi základným právom podľa

a právom podľa čl. 6 dohovoru zásadná odlišnosť (m. m. ), a preto ich

porušenie skúma spoločne.

Z napadnutého uznesenia krajského súdu vyplýva, že krajský súd napadnutým

uznesením potvrdil uznesenie Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) č. k.

-56 zo 14. januára 2011, ktorým tento súd uložil sťažovateľovi ako právnemu

zástupcovi navrhovateľky v označenom konaní poriadkovú pokutu vo výške 200 eur.

Pri posudzovaní otázky, či mohlo byť napadnutým uznesením krajského súdu

porušené základné právo sťažovateľa podľa a právo podľa

dohovoru, teda otázky, či označené rozhodnutie nie je zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, je preto potrebné zohľadniť nielen odôvodnenie napadnutého uznesenia

krajského súdu, ale aj napadnuté uznesenie okresného súdu, ktoré krajský súd potvrdil.

Krajský súd v odôvodnení uznesenia v prvom rade uviedol argumenty, ktoré

vyplynuli z odvolania sťažovateľa proti uzneseniu prvostupňového súdu, ktoré sťažovateľ

vo svojom odvolaní formuloval takto:

„Čo sa týka iných pojednávaní, vždy som sa včas ospravedlnil, pričom súd mohol

pojednávať aj v mojej neprítomnosti, pojednávaniu nebránila moja neúčasť, ale neúčasť

mojej klientky, ktorú súd na pojednávania ani raz nepredvolal, jemu sa jej účasť zabezpečiť

nepodarilo, naviac nemám zákonnú možnosť zabezpečiť účasť klientky na pojednávaní,

nemôžem ju predvolať.

Okrem toho som žiadal súd o vypočutie navrhovateľky dožiadaním na Okresnom

súde Trenčín, aby vo veci nevznikali prieťahy v konaní, čo súd zrejme neakceptoval resp.

aspoň doteraz k tomu nezaujal žiadne stanovisko.

Z uvedeného je zrejmé, že som sa snažil situáciu riešiť a postup súdu som úmyselne

nesťažoval.

Súd som tiež požiadal, aby mi dal väčší časový priestor na usporiadanie si

pracovných povinností, aby som sa pojednávania mohol zúčastniť, napriek tomu mi

so železnou pravidelnosťou doručoval termíny pojednávaní tak, že som mal takmer vždy na

to obdobie len do 10 pracovných dní, čo mi neumožnilo usporiadať si iné termíny

pojednávaní, resp. včas sa ospravedlniť inde (pritom pracovné povinnosti, ktoré sa nedajú

zo dňa na deň preložiť má aj navrhovateľka).

Záverom si dovolím uviesť, i keď to s uložením poriadkovej pokuty celkom nesúvisí,

že dvakrát som šiel do M. zbytočne, druhá strana sa ospravedlnila, pričom druhýkrát som

neprišiel celkom do M., ale som sa vrátil z polovice cesty po tom, čo som sa telefonicky

spojil s asistentkou senátu a zistil, že odporca nepríde.

Toto uvádzam len z toho dôvodu, že som zo spisu zistil, že súd advokáta odporcu

upozorňuje na moje ospravedlnenia, aby zbytočne nechodil, hoci je z M., pričom mňa z T.

nechá cestovať aj na pojednávanie, o ktorom vie, že nebude, dôvod takéhoto odlišného

prístupu nepoznám.“

Krajský súd ďalej v odôvodnení svojho uznesenia uviedol:

„Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie v intenciách

uvedených v ust. a bez nariadenia pojednávania v zmysle ust.

ods. 2 uznesenie súdu prvého stupňa v súlade s ust. , potvrdil

s tým, že sa plne stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia, v ktorom nezistil žiadne

vecné a procesné pochybenie.

V zmysle ust. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

V zmysle ust. , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť

na zdôraznenie správnosti rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia a prislúchajúceho spisového

materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa postupoval v súlade s ust. , keď

dospel k záveru, že právny zástupca navrhovateľky sťažoval postup konania tým, že sa

viackrát po sebe nezúčastnil pojednávaní, ospravedlňoval kolíziou pojednávaní.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácie

právneho zástupcu navrhovateľky, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, z ktorého

dôvodu napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne.“

Pri preskúmavaní namietaného uzneseniu krajského súdu ústavný súd vychádzal

zo svojho ustáleného právneho názoru, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutí

prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (,

, ), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska

predmetu konania tvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku

komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového,

ako aj odvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania

().

Okresný súd v uznesení č. k. -56 zo 14. januára 2011, na ktoré sa

krajský súd vo svojom odôvodnení odvoláva, uvádza:

„Súd vo veci viackrát nariadil pojednávanie, naposledy na deň 10. 1. 2011. Právny

zástupca navrhovateľky sa na tento termín nedostavil, svoju účasť ospravedlnil kolíziou

s iným pojednávaním telefaxovým podaním zo dňa 7. 1. 2010. Právny zástupca

navrhovateľky sa však už predtým nezúčastnil niekoľkých pojednávaní a v predvolaní na

pojednávanie bol upozornený, že ak sa opakovane nedostaví na pojednávanie, súd mu uloží

poriadkovú pokutu.

Podľa ustanovenia (ďalej len )

tomu, kto marí uplatnenie základného práva iného účastníka konania alebo kto hrubo

sťažuje postup konania tým, že sa neustanoví na súd, hoci naň bol riadne a včas predvolaný

a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, alebo kto neposlúchne

príkaz súdu, alebo kto ruší poriadok, alebo kto urobí hrubo urážlivé podanie, súd môže

uložiť uznesením poriadkovú pokutu až do výšky 820 eur.

Podľa ustanovenia pri opakovanom hrubom sťažení postupu

konania podľa odseku 1 súd môže uložiť uznesením poriadkovú pokutu až do výšky 1 640

eur.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd uložil právnemu zástupcovi navrhovateľky

v zmysle ustanovenia poriadkovú pokutu vo výške 200,- EUR, ktorú je

povinný zaplatiť na účet súdu.“

Ústavný súd je toho názoru, že uznesenie krajského súdu v spojení s uznesením

okresného súdu je dostatočne odôvodnené a nemožno dospieť k názoru, že by ho bolo

potrebné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené. Sťažovateľ nespochybňuje

svoju absenciu na nariadených pojednávaniach a z odôvodnenia označeného uznesenia

okresného súdu vyplýva, že na uloženie poriadkovej pokuty pri jeho opakovanej absencii

a neúčasti na pojednávaní bol upozornený. Ústavný súd vzhľadom na túto skutočnosť, ako

aj na procesný charakter uznesenia o uložení pokuty s odvolaním sa na § 53 ods. 1

konštatuje, že napadnuté uznesenie krajského súdu nemá

znaky, ktoré by popierali zmysel práva na súdnu ochranu a mali znaky svojvôle či

arbitrárnosti.

Pretože ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi uznesením krajského súdu

č. k. -179 z 29. marca 2012 a namietaným porušením (odoprením či odňatím)

základného práva sťažovateľa podľa , resp. jeho práva podľa

dohovoru, odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu, aby ústavný súd

rozhodoval o ďalších nárokoch sťažovateľa uplatnených v jeho sťažnosti.

Nad rámec svojho rozhodnutia ústavný súd uvádza, že v danom prípade v súlade

s jeho doterajšou judikatúrou () vzhľadom na predmet sporu ide o vec nižšej

významnosti (o tzv. bagateľnú vec), kde uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku

nie je považované za efektívne. Ak potom vylučuje

u bagateľných vecí prieskum rozhodnutí vydaných druhostupňovými súdmi, bolo by proti

logike pripustiť, aby ich prieskum bol automaticky posunutý do roviny ústavného súdnictva.

Opodstatnenosť sťažnosti podľa v takejto veci prichádza do úvahy iba

v prípadoch extrémneho vybočenia zo štandardov, ktoré sú pre postupy zisťovania

skutkového základu sporu a pre jeho právne posúdenie esenciálne.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. augusta 2012