Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 13/01

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu predbežne

prerokoval podnet Ing. Š. M., bytom M. H., vo veci porušenia jeho základných práv

podľa v spojení s článkom 13 ods. 1 ,

ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a

v spojení s článkom 10 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd rozhodnutiami súdov

prvého a druhého stupňa vo veci Okresného súdu v Topoľčanoch sp. zn.

a takto

r o z h o d o l :

Podnet Ing. Š. M. na začatie konania o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo dňa

9. februára 2001 doručené podanie Š. M., bytom M. H. (ďalej len „navrhovateľ“),

označené ako „Podnet na začatie konanie vo veci porušenia SR a Listiny

základných práv a slobôd“, v ktorom navrhovateľ namietal porušenie svojich

základných práv podľa v spojení s Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), ústavného Listina

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a v spojení

s článkom 10 ods. 1 listiny rozhodnutiami súdov prvého a druhého stupňa vo veci

Okresného súdu v Topoľčanoch (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. .

Z podnetu vyplýva, že navrhovateľ bol žalovaným v konaní okresného súdu

sp. zn. , v ktorom bývalá zamestnankyňa navrhovateľa namietala

neplatnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru, ku ktorému malo dôjsť dňa

27. júna 1994, a žiadala o priznanie náhrady mzdy za dobu od okamžitého zrušenia

pracovného pomeru. Okresný súd dňa 8. novembra 1994 rozhodol, že okamžité

zrušenie pracovného pomeru bolo neplatné a že pracovný pomer naďalej trvá,

a zároveň zaviazal navrhovateľa na náhradu mzdy za obdobie odo dňa neplatného

okamžitého zrušenia pracovného pomeru do dňa vynesenia rozsudku. Voči tomuto

rozhodnutiu podal navrhovateľ odvolanie, o ktorom Krajský súd v Bratislave, pobočka

Nitra, dňa 27. januára 1995 rozsudkom č. k. -67 rozhodol tak, že

rozhodnutie okresného súdu v časti o určenie neplatnosti okamžitého zrušenia

pracovného pomeru a v časti náhrady mzdy potvrdil.

Navrhovateľ uviedol, že porušenie jeho základných práv nastalo tým, že tak

prvostupňový, ako aj odvolací súd posúdili okamžité skončenie pracovného pomeru

bývalej zamestnankyne navrhovateľa ako neplatné, „a to aj napriek skutočnosti

doloženej listinným dôkazom (mzdovým listom žalobkyne za rok 1994), že so

žalobkyňou po obdržaní okamžitého zrušenia pracovného pomeru dňa 27. 6. 1994

pracovný pomer ukončený nebol, tento trval naďalej až do 1. 7. 1994, kedy žalobkyňa

ukončila pracovný pomer so žalovaným dňom 30. 6. 1994 dohodou a dňa 25. 7. 1994

bola zaevidovaná do evidencie nezamestnaných na Okresnom úrade práce

v Bánovciach nad Bebravou“.

Porušenie svojich práv rozhodnutiami príslušných súdov ďalej navrhovateľ vidí

v tom, že okresný súd považoval bývalú zamestnankyňu navrhovateľa za členku

základnej organizácie odborového zväzu pri firme navrhovateľa a dospel k záveru, že

navrhovateľ mal povinnosť požiadať príslušný odborový orgán o predchádzajúci

súhlas s okamžitým zrušením pracovného pomeru. Podľa názoru navrhovateľa však

pri jeho firme v rozhodnom čase nepôsobil „žiadny odborový orgán, ktorý by bol

spôsobilý na právne úkony“, keďže v roku 1994 nebola odborová organizácia pri firme

navrhovateľa zapísaná v evidencii odborových a zamestnávateľských organizácií

vedenej Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky. V dôsledku údajného

nesprávneho posúdenia otázky existencie odborového orgánu pri firme navrhovateľa

okresným súdom bola podľa navrhovateľa poškodená jeho dobrá povesť a jeho dobré

meno i osobná česť.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred

ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu vrátane

podnetu podľa ústavný súd skúma, či nie sú dôvody na jeho

odmietnutie podľa . Návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nie je ústavný súd príslušný, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho

pojednávania.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu tento nie je oprávnený

preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade

a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej. Ústavný súd zásadne nemá

oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol

náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil (napr. , ). Inými slovami, úlohou

ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

medzinárodnou zmluvou podľa .

V dôsledku údajného nesprávneho posúdenia skutkového stavu okresným

súdom došlo podľa navrhovateľa k porušeniu jeho základných práv obsiahnutých v

v spojení s článkom 13 ods. 1 a listiny a v

v spojení s listiny. Podľa aj listiny každý môže

konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon

neukladá. Podľa povinnosti možno ukladať len na základe zákona,

v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. Podľa

a čl. 10 ods. 1 listiny každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti,

dobrej povesti a na ochranu mena. Podľa názoru ústavného súdu medzi údajným

porušením týchto ustanovení a postupom všeobecného súdu pri zisťovaní skutkového

stavu a skutkovými a právnymi závermi, ktoré z tohto stavu vyvodí, nie je priama

súvislosť.

Pokiaľ ide o porušenie práv podľa v spojení s

a paralelných ustanovení listiny, ktoré navrhovateľ namieta, ústavný súd už v rámci

svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti vyslovil, že podnet by mohol mať svoje

opodstatnenie len vtedy, ak by právoplatnými rozhodnutiami všeobecných súdov boli

konkrétnym spôsobom porušené konkrétne základné práva zaručené buď druhou

hlavou (), alebo Dohovorom o ľudských právach a základných

slobodách (), prípadne inou medzinárodnou zmluvou podľa .

Ustanovenia vyjadrujúce zásady právneho štátu, a takým ustanovením je aj čl. 2 ods. 3

, resp. listiny, nemožno samostatne aplikovať (a teda namietať ich porušenie)

v konaní o porušení individuálneho základného práva alebo slobody fyzickej alebo

právnickej osoby prostredníctvom a na základe podnetu pred ústavným súdom

(). Rovnako podľa názoru ústavného súdu určuje miesto

a úlohu zákonov pri ukladaní povinností a obmedzovaní základných práv a slobôd

a ako taký smeruje výlučne k zákonodarnému orgánu, a nie k súdnym orgánom

(). Vo veci údajného porušenia práv navrhovateľa podľa čl. 19 ods. 1

nie je vylúčená právomoc všeobecných súdov, takže ústavný súd si nemôže

prisvojiť právomoc nahradzovať prípadné rozhodnutia všeobecných súdov v tejto veci

bez toho, aby tým neporušil princíp oddelenosti a procesnej samostatnosti ústavného

a všeobecného systému výkonu súdnictva. Zároveň vo vzťahu k

ústavný súd už vyslovil, že porušenie ním priznaných práv nemôže nastať

rozhodnutím štátneho orgánu, ktorým tento orgán uplatní svoju právomoc

().

Ak ústavný súd nezistí priamu súvislosť medzi namietaným postupom orgánu

štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta,

vysloví zjavnú neopodstatnenosť podnetu a tento odmietne (napr. ,

, , ). Navrhovateľ namietal, že postupom

a rozhodnutiami všeobecných súdov z roku 1994, resp. 1995 bolo porušené jeho právo

konať, čo zákon nezakazuje, nebyť nútený konať, čo zákon neukladá, byť podrobený

povinnostiam uloženým len na základe zákona a pri zachovaní základných práv

a slobôd, ako aj jeho právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej

povesti a na ochranu mena.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd podľa

rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V K. 14. marca 2001