Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 87/97

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu

konanom 2. decembra 1997 predbežne prerokoval podnet APIS, a. s. so sídlom

v Turčianskych Tepliciach, Horné Rakovce 1447, v zastúpení komerčnou právničkou

JUDr. Beátou Ambrušovou, Ulica osloboditeľov 6, Martin, vo veci porušenia

základného práva na verejné prerokovanie veci, ako aj práva vyjadriť sa k všetkým

vykonávaným dôkazom podľa konaním

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. Obo 342/96-49 a takto

r o z h o d o l :

Podnet APIS, a. s. Turčianske Teplice o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo

24. októbra 1997 doručené podanie APIS, a. s. so sídlom v Turčianskych Tepliciach,

Horné Rakovce 1447 (ďalej len „navrhovateľ“), zastúpenej JUDr. Beátou

Ambrušovou, komerčnou právničkou, so sídlom v Martine, Ulica osloboditeľov 6,

označené ako: „Podnet na začatie konania podľa článku 130 ods. 3

Slovenskej republiky pre porušenie základných práv alebo slobôd priznaných čl. 48

ods. 2 “ so štyrmi prílohami.

Z jeho obsahu vyplynulo, že na základe návrhu navrhovateľa z 24. júla 1995

o vydanie predbežného opatrenia podľa Mestský

súd v Bratislave svojím uznesením z 15. augusta 1995 () tomuto

návrhu vyhovel a predbežným opatrením uložil Fondu národného majetku (ďalej len

„odporca“) povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania s 51 % akcií Slovenských

liečebných kúpeľov a. s. Turčianske Teplice. Odporcovmu odvolaniu proti tomuto

uzneseniu Najvyšší súd Slovenskej republiky nevyhovel a svojím uznesením z 8. júla

1996 (-20) napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Mestský súd v Bratislave ďalším uznesením z 30. septembra 1996 (24 Cb

186/95) zamietol opätovný návrh odporcu, ktorým požadoval zrušenie uloženého

predbežného opatrenia s odvolaním sa na ,

t. j. z toho dôvodu, že dôvody, pre ktoré bolo predbežné opatrenie nariadené, už

pominuli. Proti tomuto uzneseniu Mestského súdu v Bratislave podal odporca

opätovne odvolanie, o ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol svojím

uznesením 30. mája 1997 (Obo 342/96-49) tak, že napadnuté uznesenie súdu prvého

stupňa, ktorým bolo odporcovi uložené predbežné opatrenie (uznesenie Mestského

súdu v Bratislave 15. augusta 1995 č. k. -27), zrušil.

Navrhovateľ v tejto súvislosti argumentoval tým, že napriek skutočnosti, že

v odvolacom konaní proti uzneseniu Mestského súdu v Bratislave sa jednalo o zložitý

právny problém, „nebolo vo veci vytýčené ani jedno pojednávanie“, v dôsledku čoho:

„APIS, a. s. nemal možnosť v rámci konania o zrušení predbežného opatrenia

dosiahnuť účinnú ochranu svojho práva“. V prípade, ak by Najvyšší súd pojednávanie

bol vytýčil, podľa názoru navrhovateľa by: „mal možnosť zúčastniť sa pojednávania

a vysloviť svoje námietky, odpovedať súdu na otázky a vôbec osobne pred súdom

konať“.

Postup Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v odvolacom konaní

o označenom uznesení Mestského súdu v Bratislave pojednávanie nevytýčil,

navrhovateľ hodnotil ako porušenie

a základného práva v ňom obsiahnutého: „aby sa vec prerokovala v jeho prítomnosti

a aby sa mohol vyjadriť k všetkým vykonávaným dôkazom“.

Na základe uvedených skutočností navrhovateľ požiadal, aby ústavný súd vo

svojom rozhodnutí o podnete vyslovil, že: „konaním Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky bolo porušené základné právo spoločnosti APIS, a. s. so sídlom

v Turčianskych Tepliciach zakotvené v , a

to právo na verejné prerokovanie veci v jeho prítomnosti a právo, aby sa mohol

vyjadriť k všetkým vykonávaným dôkazom“.

II.

Ústavný súd je podľa oprávnený

konať o podnetoch, ktorými fyzické alebo právnické osoby namietajú porušenie

svojich práv. Z konania o podnetoch nie je možné vylúčiť ani postup všeobecných

súdov Slovenskej republiky, pokiaľ v jeho dôsledku došlo k porušeniu základného

práva alebo slobody fyzickej alebo právnickej osoby ako účastníka súdneho konania

( až 50 ) a pokiaľ tomuto základnému právu alebo

slobode neposkytuje žiadny orgán Slovenskej republiky ochranu napríklad

prostredníctvom riadneho opravného prostriedku. Pri predbežnom prerokovaní

každého podnetu ústavný súd skúma jeho zákonom predpísané náležitosti upravené

v o

organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení , ako aj prípadné dôvody na jeho

odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona. Jednou z podmienok, ktoré

ústavný súd skúma pri predbežnom prerokovaní podnetu, je, či nie je zjavne

neopodstatnený. Ako ústavný súd už viackrát rozhodol v prípadoch podnetov

fyzických alebo právnických osôb: „Jedným z dôvodov odmietnutia podnetu je jeho

zjavná neopodstatnenosť, ktorú možno vysloviť v prípade, ak Ústavný súd

Slovenskej republiky nezistí priamu príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom

orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal pisateľ

podnetu“.

Pre potreby predbežného prerokovania podnetu navrhovateľa ústavný súd

najprv ustálil obsah základného práva na verejné prerokovanie veci podľa čl. 48 ods.

2 a potom zisťoval, či namietaným konaním

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa vôbec vytvorila možnosť jeho porušenia v

dôsledku existencie priamej príčinnej súvislosti medzi označeným konaním

všeobecného súdu a základným právom navrhovateľa.

V tejto súvislosti bolo potrebné zodpovedať na otázku, či pod vecný rozsah

termínu „prerokovanie veci“ uvedenom v

je možné zaradiť aj konania všeobecných súdov napríklad o procesných úkonoch

účastníkov súdneho konania, prípadne aj o ich ďalších návrhoch, avšak nie vo veci

samej. Nutnosť zodpovedať na túto otázku pri predbežnom prerokovaní podnetu

vyvstala z tej argumentácie navrhovateľa, ktorou dôvodil, že k porušeniu základného

práva na prerokovanie veci v jeho prítomnosti došlo postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, ktorý v odvolacom konaní zrušil uznesenie Mestského súdu

v Bratislave o uložení predbežného opatrenia, avšak bez toho, že bol vytýčil

pojednávanie a prizval naň navrhovateľa. Ústavný súd sa touto problematikou už

zaoberal predtým a došiel k názoru, že za „prerokovanie veci“ podľa čl. 48 ods. 2

nemožno považovať aj také konanie, v ktorom súd

vecne (meritórne) neprerokováva takú vec, o súdnu ochranu ktorej ho oprávnený

subjekt požiadal. Pre konanie a rozhodovanie súdov o takýchto „iných“ otázkach sa

preto ani nevyžaduje prítomnosť účastníkov súdneho konania, nakoľko len pre:

„prvostupňové konania, ako aj pre odvolacie konania, v ktorých súd meritórne

rozhoduje o veci, ráta s prítomnosťou účastníkov súdneho

konania (, resp. ) -

.

Konanie súdu o iných otázkach, výsledkom ktorého sú jeho uznesenia, nie je

možné považovať za prerokovanie veci v zmysle Slovenskej

republiky, čo potvrdzuje aj ,

podľa ktorého pojednávanie netreba nariaďovať, ak „odvolanie smeruje proti

uzneseniu“.

Z uvedeného vyplýva, že za súčasť „prejednávania veci“ podľa čl. 48 ods. 2

nemožno považovať aj konania súdov, ktoré sa netýkajú

merita tej veci, o súdnu ochranu ktorej navrhovateľ požiadal na základe čl. 46 ods. 1

. Pre konania súdov o takýchto otázkach zákonodarca

ani nevyžaduje prítomnosť účastníkov súdneho konania. Podľa právneho názoru

ústavného súdu medzi takéto konania súdov patrí aj konanie odvolacieho súdu o

uznesení prvostupňového súdu, ktorým bolo uložené predbežné opatrenie podľa § 74

.

Nakoľko ale obsahom základného práva na verejné prerokovanie veci podľa

nie je aj konanie odvolacieho súdu

o uznesení prvostupňového súdu, označeným konaním Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky vo veci vedenej pod sp. zn. Obo 342/96-49 nemohlo vôbec dôjsť k jeho

porušeniu, keďže toto nie je v žiadnej príčinnej súvislosti so základným právom

navrhovateľa. Z uvedeného dôvodu bol preto jeho podnet v tejto časti odmietnutý

ako zjavne neopodstatnený podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o

konaní pred ním a o postavení jeho sudcov.

V ďalšej časti svojho podnetu navrhovateľ namietal, že označeným konaním

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky došlo aj k porušeniu jeho základného práva

vyjadriť sa k všetkým vykonávaným dôkazom podľa Slovenskej

republiky. Aj v tejto časti bol podnet navrhovateľa odmietnutý ako zjavne

neopodstatnený podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona, nakoľko neoznačil žiadny

dôkaz, ktorý Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní proti uzneseniu

Mestského súdu v Bratislave vykonal, ale ku ktorému sa nemohol vyjadriť (bolo mu

odopreté právo vyjadriť sa k nemu).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný

prostriedok.

V Košiciach 2. decembra 1997

Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Richard R a p a n

t

predseda senátu