Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 12 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (17)I. ÚS 22/94
PDF · 70.39 KB
No categories available
I. ÚS 22/94
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte na neverejnom zasadnutí 24. mája
1994 po predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti ,
bytom 6 proti Rozkazu ministra vnútra Slovenskej
republiky vo veciach personálnych MV SR č. 172, ktorým bol odvolaný z funkcie
veliteľa Okresného veliteľstva PZ SR Spišská Nová Ves takto
r o z h o d o l :
Ústavná sťažnosť proti Rozkazu ministra vnútra
Slovenskej republiky vo veciach personálnych MV SR č. 172, ktorým bol
odvolaný z funkcie veliteľa Okresného veliteľstva PZ SR Spišská Nová Ves sa
1. O d m i e t a v časti namietajúcej porušenie základného
práva upraveného v čl. 19 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky z dôvodu
nepríslušnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky.
2. O d m i e t a v časti namietajúcej porušenie základného
práva upraveného v čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky pre nesplnenie
zákonných náležitostí ústavnej sťažnosti.
O d ô v o d n e n i e :
25. 11. 1993,s poukazom na čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky, podal podnet pre porušenie zákona, ktorého sa mal dopustiť
, v tom čase minister vnútra Slovenskej republiky, keď Rozkazom vo
veciach personálnych MV SR č. 172 odvolal z funkcie
veliteľa Okresného veliteľstva PZ SR Spišská Nová Ves. Navrhovateľ svoje podanie
doplnil 29. 12. 1993 tak, že ho označil za ústavnú sťažnosť. Právnym dôvodom
pre podanie jeho ústavnej sťažnosti - 2 -
bolo porušenie základných práv uvedených v čl. 19 Ústavy Slovenskej republiky
a v spojení s tým aj v čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Porušenie tohto
práva namietal najmä preto, lebo mu nebola daná možnosť vyjadriť sa k
nedostatkom v jeho práci, ktoré zistil kontrolný orgán Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky, hoci táto povinnosť kontrolnému orgánu vyplýva z
ustanovení § 19 ods. 2 písmena d/ a e/, § 21 ods. 1 až 3 zákona SNR č. 418/1991
Zb. o štátnej kontrole. V odvolacom konaní proti návrhu služobného hodnotenia a
neskôr v odvolacom konaní proti rozhodnutiu ministra vnútra, poradná komisia
ministra nevzala do úvahy dôkazy navrhované , čím
podľa jeho názoru došlo k porušeniu zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere
príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky, ako aj k porušeniu Výnosu MV
SR č. 86/91.
Porušenie práv priznaných v čl. 19 sťažovateľ namieta z dôvodu
skompromitovania v očiach podriadených spolupracovníkov a širokej verejnosti
okresu v dôsledku odvolania z funkcie okresného veliteľa OV PZ SR, čo malo
"priamy vplyv aj na zásah do osobnej cti" navrhovateľa.
V dôsledku namietaných porušení základných práv sťažovateľ požiadal ústavný
súd o vydanie nálezu, že "Rozhodnutím ministra vnútra SR č. p. 274/93 zo dňa 10. 9.
1993 o zamietnutí rozkladu proti služobnému hodnoteniu a v Rozkaze vo veciach
personálnych MV SR č. 172, bez uvedenia dátumu, boli porušené základné práva
navrhovateľa uvedené v čl. 50 a čl. 19 Ústavy SR".
Odôvodnenosť prijatia uvedeného nálezu opiera sťažovateľ o vlastný výklad
ústavy a tiež zákona SNR č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov
Policajného zboru Slovenskej republiky.
Povinnosť kontrolného orgánu vyžadovať od zodpovednej osoby písomné
vyjadrenie ku všetkým skutočnostiam, ktoré odôvodňujú
uplatnenie právnej zodpovednosti (§ 19 ods. 2 písm. d/ zákona č. -
3 -
418/1991 Zb.), povinnosť kontrolného orgánu prerokovať výsledky
kontroly podľa § 19 ods. 2 písm. e/ zákona č. 418/1991 Zb., ani ustanovenia o
vyhotovení protokolu o kontrole podľa § 21 ods. 1 až 3 zákona č. 418/1991 Zb.
nemožno vysvetľovať ako súčasť základných práv a slobôd priznaných podľa čl. 19
ods. 1 a 2 a čl. 50 ods. 3 ústavy, ale ako povinnosti štátnych orgánov späté s
ochranou uvedených ústavných práv a slobôd.
Právo obvineného, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby
a aby sa mohol obhajovať sám, alebo prostredníctvom právneho zástupcu, ktoré
sa priznáva podľa čl. 50 ods. 3 ústavy, je právom obvineného v trestnom konaní.
Ústava ho však nepriznáva vo veciach, ktoré sú predmetom správneho konania, v
ktorom namietal porušenie uvedeného základného práva.
Na základe tejto skutočnosti možno konštatovať, že ústavná sťažnosť nespĺňa
zákonné náležitosti, ktoré by ústavný súd oprávňovali začať konanie o nej a to
preto, že rozhodnutím ministra vnútra Slovenskej republiky nemohlo dôjsť k
porušeniu základného práva sťažovateľa upraveného v čl. 50 ods. 3 ústavy. Tým
nebola splnená jedna zo základných zákonných podmienok ústavnej sťažnosti
Porušenie práv priznaných v čl. 19 ods. 1 a 2 ústavy, nemôže nastať rozhodnutím
štátneho orgánu,pri ktorom tento orgán uplatní svoju právomoc. Právo na funkciu,
ktoré sťažovateľ v skutočnosti uplatňuje, keď namieta porušenie jeho práva na
zachovanie svojej dôstojnosti odvolaním z funkcie, právny poriadok nikomu
nepriznáva. K porušeniu ústavných práv podľa čl. 19 ústavy ani žiadneho iného
práva, rozhodnutím o odvolaní z funkcie v Policajnom zbore Slovenskej
republiky nedochádza. Preto Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol o
ústavnej sťažnosti podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 54 ods.
1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o
postavení jeho sudcov tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Podanie, ktoré Ústavnému súdu
Slovenskej republiky predložil nemožno
- 4 -
považovať ani za podnet podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky, ako ho jeho pisateľ pôvodne označil, pretože z jeho obsahu a z vyššie
uvedených dôvodov nevyplýva porušenie práv fyzickej osoby.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať
opravný prostriedok.
V Košiciach 24. mája 1994
Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Richard R a p a n t
predseda senátu