Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 140/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. mája 2009

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. J. K., T., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R.,

Advokátska kancelária, K., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa

a 2 a , ako aj práva na rešpektovanie

súkromného života podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 31. októbra

2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. J. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. februára

2009 doručená sťažnosť MUDr. J. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

svojho základného práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a na ochranu pred neoprávneným zasahovaním

do súkromného života podľa , základného práva na náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa , ako aj práva

na rešpektovanie súkromného života podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 31. októbra 2008.

Sťažovateľ odôvodnil svoju sťažnosť tým, že 26. júla 2006 podal Okresnému

súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) návrh na náhradu škody spôsobenej nesprávnym

úradným postupom, v ktorom žiadal, aby mu Slovenská republika, v mene ktorej koná

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ako odporca zaplatila 50 000 Sk. Konanie

sa viedlo pod sp. zn. . Okresný súd rozsudkom sp. zn.

zo 17. januára 2008 návrh sťažovateľa zamietol a náhradu trov konania účastníkom

nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ 17. júna 2008 odvolanie, o ktorom

krajský súd rozhodol rozsudkom sp. zn. z 31. októbra 2008 tak, že potvrdil

rozsudok okresného súdu a náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva presvedčenie sťažovateľa o tom, že krajský

súd „napriek tomu, že sťažovateľ na to v odvolaní výslovne upozornil, nenapravil

pochybenie I. stupňového súdu, ktorý bez ohľadu na znenie žaloby žalobcu, dôkazy v konaní

vykonané pri právnom a skutkovom posúdení veci skonštatoval, že použitie spornej

konštatácie v texte odôvodnenia posudzovaného rozsudku krajského súdu nemá za následok,

že rozhodnutie krajského súdu je nezákonné“.

Podľa názoru sťažovateľa krajský súd „svojim rozhodnutím odoprel sťažovateľovi

právo na ochranu pred zásahom do ľudskej dôstojnosti“, pričom tento postup považuje

za bagatelizujúci a teleologický, ktorým sa súd „chcel dopracovať k záveru, že nedošlo

k zásahu do ľudskej dôstojnosti sťažovateľa“.

Sťažovateľ zastáva názor, že jeho základné právo na zachovanie ľudskej

dôstojnosti podľa a na ochranu pred neoprávneným zasahovaním

do jeho súkromného života podľa , základné právo na náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa a právo

na rešpektovanie súkromného života podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru bolo porušené, a preto

žiadal zrušiť rozhodnutie krajského súdu a vec opätovne prerokovať.

Sťažovateľ sa domáhal aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia a úhrady

trov konania.

Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd v náleze vyslovil:

„Právo sťažovateľa

- na zachovanie ľudskej dôstojnosti a na ochranu pred neoprávneným zasahovaním

do jeho súkromného života podľa článku 19 ods. 1 a článku 19 ods. 2 SR,

- na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa článku 46

ods. 3 SR,

- na rešpektovanie súkromného života podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru bolo

rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 31.10. 2008, porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.

zo dňa 31.10. 2008 a vracia vec Krajskému súdu v Prešove na ďalšie

konanie a rozhodnutie.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Krajskému súdu v Prešove pokračovať

v porušovaní namietaných právach sťažovateľa.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie

vo výške 3 400 Eur / 102 428,40 Skk.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ v sťažnosti namietal porušenie základného práva na zachovanie ľudskej

dôstojnosti podľa a na ochranu pred neoprávneným zasahovaním

do jeho súkromného života podľa , základného práva na náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa a práva

na rešpektovanie súkromného života podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu

sp. zn. z 31. októbra 2008.

1. K namietanému porušeniu základného práva podľa a 2

a čl. 8 ods. 1 dohovoru

Podľa každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,

osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

Podľa každý má právo na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru má každý právo na rešpektovanie svojho súkromného

a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej o zjavne

neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom prerokovaní nezistí

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by

mohol posúdiť pri jeho prijatí na ďalšie konanie (). Teda úloha ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní návrhu nespočíva v tom, aby určil, či preskúmanie veci

predloženej navrhovateľom odhalí existenciu porušenia niektorého z práv a slobôd

zaručených , ale spočíva len v tom, aby určil, či toto preskúmanie vylúči akúkoľvek

možnosť existencie takéhoto porušenia. Ústavný súd teda môže pri predbežnom prerokovaní

odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí

ako neopodstatnený ().

Dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť je absencia

priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane

a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody na stane

druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným

postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ

namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (obdobne

napr. , , ).

Ústavný súd už opakovane judikoval, že možnosť porušenia základných práv

hmotného charakteru, v danom prípade základných práv na zachovanie ľudskej dôstojnosti

podľa a na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného

života podľa , ako aj práva na rešpektovanie súkromného života

podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru, treba posudzovať vždy vo vzťahu k porušeniu základného

práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa (,

). Inými slovami, ústavný súd stabilne vo svojich rozhodnutiach zastáva názor,

že všeobecný súd nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv a práv

hmotného charakteru, ku ktorým patria aj označené práva, ak toto porušenie nevyplýva

z toho, že súd súčasne porušil ústavnoprávne princípy vyplývajúce z

(resp. z čl. 6 ods. 1 dohovoru). Sťažovateľ porušenie tohto základného práva (týchto práv)

v petite sťažnosti nenamietal a rovnako sa o ňom nezmienil ani v odôvodnení sťažnosti.

Vzhľadom na viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania podľa § 20 ods. 3

nemohol ústavný súd preskúmať výkon právomoci krajského súdu

a jeho konformnosť s vo vzťahu k , a preto sťažnosť v tejto časti

posúdil ako zjavne neopodstatnenú.

Navyše vo vzťahu k ústavný súd už vyslovil, že porušenie ním

priznaných práv nemôže nastať samotným rozhodnutím štátneho orgánu, ktorým tento

orgán uplatní svoju právomoc (, ).

Ďalším dôvodom, pre ktorý je potrebné túto časť sťažnosti odmietnuť ako zjavne

neopodstatnenú, je fakt, že v danom prípade neexistuje ani relevantná súvislosť medzi

obsahom napadnutého rozsudku a označenými právami, ktorých porušenie sťažovateľ

namieta. Krajský súd ako súd odvolací týmto rozsudkom potvrdil rozsudok okresného súdu

sp. zn. zo 17. januára 2008, ktorým bol zamietnutý návrh sťažovateľa na

náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Obidva konajúce súdy okrem

iného posudzovali aj otázku, či nenáležite použitá veta o „množstve (sťažovateľových)

súdnych konaní“ v predchádzajúcom uznesení krajského súdu sp. zn.

z 21. decembra 2004 bola spôsobilá zasiahnuť do ľudskej dôstojnosti sťažovateľa a či teda

išlo o nesprávny úradný postup v zmysle a

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Skutočnosť, že

túto otázku konajúce súdy posúdili inak, ako to požadoval sťažovateľ, logicky ani len

nesignalizuje možnosť, aby tým zároveň zasiahli do označených práv sťažovateľa.

2. K namietanému porušeniu

Podľa každý má právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo

nesprávnym úradným postupom.

Právomoc ústavného súdu na konanie o porušení základného práva alebo slobody je

daná iba vtedy, ak ochranu tomuto právu alebo slobode neposkytujú všeobecné súdy

(napr. ).

Vo vzťahu k namietanému porušeniu ústavný súd uvádza,

že na konanie o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho

orgánu alebo orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom je s účinnosťou

od 1. júla 2004 podľa daná právomoc všeobecným súdom. Takýto

prístup zodpovedá doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu (napr. ).

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2

pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími nárokmi

sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. mája 2009