Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 313/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. júna 2018

predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného advokátkou JUDr. Ivanou Zmekovou, Zámocká 18,

Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa . ods. 2

Slovenskej republiky, základného práva podľa Slovenskej

republiky, základného práva podľa , práv

podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva

podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa uznesením Okresného súdu Bratislava V

sp. zn. z 27.novembra 2017 a uznesením Krajského súdu v Bratislave

sp. zn. z 18. januára 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. marca

2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci

namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 19. ods. 2

(ďalej len „“), práv podľa a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 3

ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa uznesením Okresného súdu Bratislava V (ďalej len

„okresný súd“) sp. zn. z 27. novembra 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie

okresného súdu“) a uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 18. januára 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie krajského súdu“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ jedným podaním zo 4. októbra 2017 podal dva

samostatné návrhy, a to návrh na zrušenie neodkladného opatrenia nariadeného uznesením

krajského súdu sp. zn. z 29. mája 2017 a návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia na úpravu styku s maloletými deťmi. V sťažnosti sťažovateľ

uviedol: «O oboch návrhoch súd prvej inštancie rozhodol výlučne jedným výrokom: „Súd

návrh zamieta“.

Z rozhodnutia súdu prvej inštancie však nie je jednoznačné, o ktorom návrhu

sťažovateľa takto rozhodol.

Sťažovateľ má za to, že súd prvej inštancie mal o jeho návrhoch rozhodnúť dvomi

samostatnými výrokmi.»

3. Sťažovateľ podal proti napadnutému uzneseniu okresného súdu odvolanie, ktorým

žiadal zmeniť napadnuté uznesenie okresného súdu tak, že odvolací súd „...zruší uznesenie

Okresného súdu Bratislava V č.k.20P/123/2017-113 zo dňa 15. apríla 2017 v spojení

s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. -251 zo dňa 29. mája 2017

• nariadi neodkladné opatrenie v tomto znení: Otec je oprávnený stretávať sa

s maloletými deťmi každý párny týždeň v kalendárnom roku od stredy od 16:00 do nedele

do 18:00. Miestom prevzatia a odovzdania detí je bydlisko matky.

Matka je povinná deti na styk s otcom riadne pripraviť.“.

4. Krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil. V odôvodnení

uznesenia krajský súd uviedol: «... odvolací súd nezistil dôvod zmeniť zamietajúci výrok

vzťahujúci sa na neodkladné opatrenie, nakoľko v konaní pred súdom prvej inštancie došlo

k vydaniu neodkladného opatrenia, ktoré dočasne vzniknutú situáciu už predbežne rieši.

Zmenou tohto neodkladného opatrenia, t. j. vydaním ďalšieho neodkladného opatrenia, by

sa zbytočne skomplikovali už aj tak „neprehľadné“ vzájomné vzťahy medzi rodičmi a deťmi

navzájom.

... nie je potrebné zatiaľ upravovať nanovo neodkladným opatrením styk otca

s maloletými deťmi, nakoľko tento je upravený bez prítomnosti matky (hoci neprávoplatne),

pričom uvedená skutočnosť bola hlavným záujmom otca pri úprave styku s maloletými

deťmi.»

5. Podľa názoru sťažovateľa sú napadnuté uznesenia okresného súdu a krajského

súdu nezákonné a nepreskúmateľné, postupom okresného súdu a krajského súdu bolo

sťažovateľovi znemožnené uplatnenie jeho procesných práv. Sťažovateľ zásah do práva

na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života a práva

na rešpektovanie súkromného a rodinného života odvíja od skutočnosti, že „... súdy...

nepovažovali za potrebné zrušiť nariadenú úpravu styku tak, ako to žiadal sťažovateľ

a upraviť styk (resp. nanovo upraviť pomery) sťažovateľa s deťmi nanovo, aby mohli

udržiavať a rozvíjať svoj vzájomný vzťah.“. Podľa názoru sťažovateľa napokon súdy

nezohľadnili záujem maloletých detí.

6. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práva a základných slobôd, na rovnosť účastníkov súdneho konania podľa čl. 47 ods. 3

, na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života

podľa , na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd a na zohľadnenie záujmu dieťaťa

pri činnosti súdu podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, postupom a rozhodnutím

Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. n.: a postupom

a rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené boli.

2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava V, č. k. -248, zo dňa

27.11.2017 a Uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č. k. -356 zo dňa

18.01.2018 sa zrušujú a vec sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie...

4. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť trovy

právneho zastúpenia...“

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

9. Podľa každý má právo na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa čl. 8 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného

a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

10. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa a práva podľa dohovoru sú obdobné

záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom

ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú

odlišnosť ().

11. Podľa všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

12. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť

prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných

súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými

orgánmi.

III.

K namietanému porušeniu práv postupom a uznesením okresného súdu

13. Sťažnosť proti napadnutému uzneseniu okresného súdu vo vzťahu

k namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 19 ods. 2, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3

, práv podľa a dohovoru, ako aj podľa Dohovoru

o právach dieťaťa je potrebné odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu.

Ako to z citovaného vyplýva, právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Proti uzneseniu okresného súdu bolo prípustné podať odvolanie ako riadny opravný

prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa

podľa a dohovoru mal krajský súd v rámci odvolacieho konania. Sťažovateľ právo

podať odvolanie proti uzneseniu okresného súdu využil. Tým je zároveň v uvedenom

rozsahu vylúčená právomoc ústavného súdu.

K namietanému porušeniu práv podľa a

dohovoru postupom a uznesením krajského súdu

14. Bez potreby obsiahlejších doktrinálnych záverov k označeným ústavným právam

sťažovateľa je potrebné vzhľadom na predmet sporu pred všeobecnými súdmi

v sťažovateľovej veci poukázať na judikatúru ústavného súdu týkajúcu sa neodkladných

opatrení. Ústavný súd už vo veciach sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

mutatis mutandis uviedol, že rozhodovanie o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia možno považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu

podľa . Posúdenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia je

predovšetkým vecou všeobecných súdov ( ). Aj v konaniach, v rámci ktorých

všeobecný súd rozhoduje o neodkladných opatreniach, musia byť dodržané minimálne

požiadavky zodpovedajúce princípom spravodlivého procesu. To znamená, že takéto

rozhodnutie musí obsahovať výrok, ktorý je koncentrovaným vyjadrením odôvodnenia

právneho názoru všeobecného súdu (m. m. ).

15. Predpokladom pre záver o porušení základných práv a slobôd je však také

porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné následnou činnosťou všeobecného

súdu napr. v konaní o veci samej (m. m. , , ).

16. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti ( ) sa tak

nepovažuje za oprávneného zasahovať do rozhodnutí o neodkladných opatreniach

v prípadoch, kde neodkladné opatrenia do práv a povinností účastníkov konania nezasahujú

konečným spôsobom (m. m. ), resp. kde s ohľadom na charakter konkrétneho

rozhodnutia o neodkladnom opatrení nemôže toto zasiahnuť do základných práv alebo

slobôd účastníkov konania, keďže nemusí zodpovedať konečnému meritórnemu

rozhodnutiu (m. m. ).

17. Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal najmä na tieto

skutočnosti: „Je však nepochybné, že obaja rodičia majú spolu problém komunikovať,

vzájomne sa dohodnúť, rešpektovať, uznať kvality druhého rodiča. Preto odvolací súd

nadobudol dojem, že prítomnosť matky pri styku za tejto napätej situácie medzi rodičmi

skutočne nie je žiaduca. Inak povedané, odvolací súd v tomto štádiu konania (bez realizácie

dokazovania vo veci ) nebude meniť úpravu styku už nariadenú...

Odvolací súd má za to, že vzniknutá situácia medzi rodičmi sa v priebehu

odvolacieho konania čiastočne vyriešila tým, že bolo vydané neodkladné opatrenie a to

Okresným súdom Bratislava V. č.k. - 102 zo dňa 15.12.2017...

Napriek tomu, že odvolací súd zatiaľ o odvolaní voči tomuto nariadenému

neodkladnému opatreniu nerozhodol, je potrebné konštatovať, že nariadené neodkladné

opatrenie je predbežne vykonateľné a styk otca s maloletými deťmi sa na základe neho

realizuje bez prítomnosti matky hoci v menšom rozsahu.

... odvolací súd nezistil dôvod zmeniť zamietajúci výrok vzťahujúci sa na neodkladné

opatrenie, nakoľko v konaní pred súdom prvej inštancie došlo k vydaniu neodkladného

opatrenia, ktoré dočasne vzniknutú situáciu už predbežne rieši.

... nariadenie neodkladného opatrenia, v znení požadovanom otcom, nie je

momentálne potrebné, nakoľko existuje neprávoplatné neodkladné opatrenie, ktoré už tretie

v poradí upravuje styk otca s maloletými deťmi a odvolací súd si dovolí vysloviť názor, že

neprávoplatné neodkladné opatrenie je aj v záujme maloletých detí...

... musí odvolací súd uviesť, že súd prvej inštancie zatiaľ nerozhodoval o návrhu otca

na zrušenie neodkladného opatrenia, nakoľko pri takomto procesnom návrhu je úplne iný

procesný postup súdu prvej inštancie... a preto má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie

zatiaľ o návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia nerozhodol.“

18. Ústavný súd preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu a konštatuje, že jeho

odôvodnenie je vyčerpávajúce, právne závery sú dostatočne zargumentované a netrpí vadou

nelogickosti či arbitrability.

Samotné napadnuté uznesenie bolo navyše výsledkom procesného postupu, ktorý bol

zákonný a procesnými právnymi normami predpokladaný pre túto formu rozhodovania

všeobecných súdov. Ani v tomto smere ústavný súd teda nenašiel pochybenia všeobecných

súdov spočívajúce v procesnom excese takej intenzity, ktorý by zakladal zjavný rozpor

s princípmi spravodlivého procesu (m. m. , , )

a ktorý by oprávňoval ústavný súd zasiahnuť do napadnutého uznesenia o neodkladnom

opatrení.

Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť je v časti porušenia základného práva

podľa a práva podľa dohovoru zjavne neopodstatnená.

K namietanému porušeniu základného práva podľa

napadnutým uznesením krajského súdu

19. Zásada rovnosti strán v procese sa prejavuje vytváraním rovnakých

procesných podmienok a rovnakého procesného postavenia subjektov, o ktorých právach

a povinnostiach rozhoduje občianskoprávny súd (, ).

Pod rovnakým postavením účastníkov možno rozumieť iba také procesné postavenie,

ktoré zabezpečí spravodlivý proces. Požiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje

zásadu zaručujúcu pre každú stranu v procese mať rovnakú možnosť obhajovať svoje

záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody proti protistrane.

Obsah práva rovnosti ako jedného z určujúcich ústavnoprávnych princípov

občianskeho súdneho procesu spočíva teda v tom, že všetci účastníci občianskeho súdneho

konania (osobitne sporového konania), ako aj iného civilného procesu majú rovnaké

procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok

bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných strán (m. m. ).

20. Vo vzťahu k namietanému porušeniu napadnutým uznesením

krajského súdu ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ v procesnom postavení navrhovateľa

v rámci súdneho konania mal príležitosť predniesť svoje stanovisko, predniesť rozhodujúce

tvrdenia alebo navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení, a to v rovnakej miere ako

matka maloletých detí (m. m. ).

V tomto smere ústavný súd nenachádza v postupe krajského súdu, ako ani

v napadnutom uznesení žiadne ústavne relevantné pochybenie a považuje sťažnosť aj v tejto

časti za neopodstatnenú.

K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 8 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu

21. Ústavný súd opakovane konštatuje, že možnosť porušenia základných práv

hmotného charakteru, v danom prípade základného práva na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného života podľa , ako aj práva

na rešpektovanie súkromného života podľa čl. 8 dohovoru treba posudzovať vždy vo vzťahu

k porušeniu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

(m. m. , ). Inými slovami, ústavný súd konštatuje, že všeobecný

súd nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru,

ku ktorým patria aj označené práva, ak toto porušenie nevyplýva z toho, že súd súčasne

porušil ústavnoprávne princípy vyplývajúce z a dohovoru

(m. m. ).

22. Keďže ústavný súd konštatuje, že nezistil svojvoľnosť alebo arbitrárnosť

namietaného uznesenia krajského súdu v súvislosti s označeným a

ods. 1 dohovoru, nemohlo dôjsť k arbitrárnosti týchto rozhodnutí ani v súvislosti

s namietaným porušením a dohovoru. Ústavný súd preto aj túto

časť sťažnosti pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde ako zjavne neopodstatnenú.

K namietanému porušeniu práva podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa

napadnutým uznesením krajského súdu

23. K namietanému porušeniu čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je potrebné

v úvode uviesť, že upravuje princíp, ktorým záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom

pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, a to aj pri rozhodovaní súdu v ich veciach alebo

veciach, ktoré sa dotýkajú ich záujmu.

24. Tento princíp bol v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky

transponovaný (explicitne, ako aj implicitne) do jednotlivých noriem Civilného

mimosporového poriadku (porov. napr. § 117, § 119, § 146 ods. 1, § 147 ods. 2), ako aj

o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (porov. napr. čl. 5, § 23 ods. 2, § 24 ods. 4, § 44 ods. 4 a ďalšie).

Na ústavnej úrovni sa princíp povinnosti prihliadať na najlepší záujem dieťaťa (maloletého)

v konaní pred všeobecným súdom spája najmä so základným právom dieťaťa (maloletého)

na súkromie podľa , na ochranu pred neoprávneným zasahovaním

do súkromného a rodinného života v zmysle , na súdnu ochranu podľa

, so základným právom dieťaťa (maloletého), aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohlo vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa .

25. V konaní pred ústavným súdom je však sťažovateľom otec maloletých, a nie sami

maloletí. Len deti (maloletí) primárne benefitujú z princípu upraveného čl. 3 ods. 1

Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý našiel v právnom poriadku vyústenie do subjektívnych

hmotných a procesných ústavných práv dieťaťa (maloletého) alebo subjektívnych hmotných

a procesných zákonných práv dieťaťa (maloletého). Na základe uvedeného tak chýba medzi

v sťažnosti namietaným porušením čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa a osobou

sťažovateľa príčinná súvislosť (kauzálny nexus) a námietka porušenia čl. 3 ods. 1 Dohovoru

o právach dieťaťa zo strany sťažovateľa (otca) je zjavne neopodstatnená, keďže namietať

porušenie ústavných práv spojených s princípom vyjadreným v čl. 3 ods. 1 Dohovoru

o právach dieťaťa je aktívne legitimované dieťa (maloletý).

26. Navyše ústavný súd v súvislosti s čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa

odkazuje na svoje uznesenie sp. zn. z 30. septembra 2014 (publikované

v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 2014 pod č. 57/2014),

v ktorom uviedol, že na úrovni doktríny medzinárodného práva, ako aj na úrovni samotnej

Organizácie Spojených národov prevládol (dnes už konštantný) právny názor, že medzi

články Dohovoru o právach dieťaťa, ktoré upravujú všeobecné zásady/princípy (general

principles) a nie sú priamo vykonateľné, ale je potrebné tieto zásady inkorporovať

do príslušnej vnútroštátnej legislatívny a aplikačnej praxe, možno zaradiť najmä čl. 2, čl. 3,

čl. 6 a čl. 12 (pozri HODGKIN, R., NEWELL, P. Implementation Handbook

for the Convention on the Rights of the Child. Fully revised third edition. Ženeva : UNICEF

Regional Office for Europe, 2007, p. 39, 83, 158; k tomu porov. aj Committee on the Rights

of the Child: General Comment No. 5, CRC/GC/2003/5, body 19, 20 a 22). Tento záver

podporuje i samotný text týchto článkov Dohovoru o právach dieťaťa („štáty sa zaväzujú“,

„štáty zabezpečujú“, „dieťaťu sa poskytuje“). Naopak, k priamo vykonateľným právnym

normám Dohovoru o právach dieťaťa je možné zaradiť napr. čl. 7 ods. 1, čl. 10 ods. 2,

čl. 13, čl. 16 a pod.

Na základe týchto konklúzií ústavný súd odmietol sťažnosť vo veci sp. zn.

v časti namietajúcej porušenie čl. 3 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa

podľa ako zjavne neopodstatnenú, keďže táto označená

referenčná právna norma Dohovoru o právach dieťaťa neobsahuje priamo aplikovateľné

subjektívne právo, ale je všeobecnou proklamáciou (princípom), ktorú je zmluvný štát

povinný inkorporovať do svojho právneho poriadku, a orgány aplikácie práva sú povinné

tento princíp zohľadňovať pri aplikácii príslušných vnútroštátnych normatívnych právnych

aktov.

27. Ústavný súd nevidí potrebu nič na uvedenom názore meniť a aj s týmto vedomím

konštatuje, že sťažnosť v časti namietaného porušenia čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach

dieťaťa napadnutým uznesením krajského súdu je aj z dôvodov popísaných

v predchádzajúcich bodoch zjavne neopodstatnená.

28. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2

tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia. Keďže ústavný súd

sťažnosť sťažovateľa ako celok odmietol, o ďalších nárokoch v nej uplatnených

nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. júna 2018