Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 90/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. februára 2018

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti CHEMES, a. s. Humenné,

Lazaretská 24, Bratislava, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou SOUKENÍK –

ŠTRPKA, s. r. o., Šoltésovej 14, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. David

Soukeník, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa

Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu

Humenné č. k. -395 z 21. júna 2017 a uznesením Krajského súdu v Prešove

č. k. -549 z 26. septembra 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti CHEMES, a. s. Humenné, o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. decembra

2017 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti CHEMES, a. s. Humenné (ďalej len

„sťažovateľka), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Okresného súdu Humenné (ďalej len „okresný súd“) č. k. -395

z 21. júna 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie okresného súdu“) a uznesením Krajského

súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k. -549 z 26. septembra 2017

(ďalej len „napadnuté uznesenie krajského súdu“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd v konaní o nariadenie

neodkladného opatrenia napadnutým uznesením zaviazal sťažovateľku ako žalovanú

zabezpečiť pre spoločnosť Nexis ako žalobcu (ďalej aj „žalobca“) v roku 2017 nerušenú

a priebežnú dodávku elektrickej energie a ďalších komodít špecifikovaných vo výroku

uznesenia za podmienky uhrádzania zálohových platieb žalobcu v prospech žalovanej

vo výške 213 936,05 € s DPH týždenne splatných vždy najneskôr k poslednému dňu

kalendárneho týždňa predchádzajúceho týždňu, za ktorý sa zálohová platba hradí,

a zúčtovacím obdobím bude kalendárny rok. Zaviazal sťažovateľku zdržať sa akýchkoľvek

úkonov smerujúcich k prerušeniu, obmedzeniu alebo zastaveniu týchto špecifikovaných

dodávok. Tiež ju zaviazal od doručenia napadnutého uznesenia okresného súdu vykonávať

s náležitou odbornou starostlivosťou potrebné opatrenia s cieľom predchádzania možného

výpadku, poruchy, poškodenia alebo iného obmedzenia funkčnosti zariadení, sietí,

rozvodov alebo iných prvkov vo vlastníctve, v užívaní alebo pod kontrolou sťažovateľky,

prostredníctvom alebo s pomocou ktorých dochádza k dodávke komodít špecifikovaných

vo výroku uznesenia. Okresný súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom

rozsahu, poučil sťažovateľku, že môže proti žalobcovi podať žalobu vo veci samej o plnenie

ceny dodávaných energií a médií alebo žalobu o určenie cien dodávaných energií a médií

a určil trvanie tohto neodkladného opatrenia do 31. decembra 2017.

2.1 Krajský súd napadnutým uznesením potvrdil napadnuté uznesenie okresného

súdu a uviedol:

„Súd prvej inštancie na základe obsahu spisu a vyjadrení sporových strán správne

zistil skutkový stav a vo veci správne aj rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie

zodpovedajú obsahu spisu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového

stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani

v štádiu odvolacieho konania a nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho

posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie...

V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že medzi sporovými stranami

existuje platná Zmluva o dodávkach energií a služieb z 10.5.2000 (v prílohe ktorej sú

špecifikované všetky plnenia, ktoré sú predmetom návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia) a Memorandum o spolupráci v energetike z 27.12.2006, ktoré upravujú vzťahy,

práva a povinnosti medzi stranami, a preto nemožno súhlasiť s názorom žalovaného,

prezentovaným počas celého konania o nariadení neodkladného opatrenia, že neexistuje

právny základ, na základe ktorého by sa mohol žalobca domáhať vydania tohto

neodkladného opatrenia v znení tak, ako ho požadoval. Je pochopiteľné, že tento právny

základ, ktorý upravuje zásadné vzťahy medzi sporovými stranami v otázke dodávok energií

a médií vyžaduje aj uzavretie realizačných zmlúv, ktoré na rok 2017 uzavreté neboli, avšak

ako správne konštatuje súd prvej inštancie, napriek tejto okolnosti, ktorá tu bola už

v predchádzajúcom období, strany zaviedli určitú obchodnú prax a obchodnú zvyklosť,

v rámci ktorej sa dodávka týchto energií a médií aj skutočne realizovala bez toho, aby boli

uzavreté konkrétne realizačné zmluvy. Tieto okolnosti vyplývajú napríklad z Dohody

o cenách na rok 2015. Zároveň existuje istá obava, že by mohlo dôjsť k prerušeniu týchto

dodávok zo strany žalovaného v prospech žalobcu, pretože z obsahu spisu vyplýva, že

žalovaný viackrát dôrazne upozornil žalobcu na možnosť ukončenia dodávky energií

a médií, ak tento nepristúpi na cenové požiadavky žalovaného vo vzťahu k týmto

komoditám. Správne zistil súd prvej inštancie aj okolnosť, že takéto prerušenie dodávok

predmetných komodít by malo veľmi vážne dôsledky pre žalobcu a malo by aj sociálny

rozmer, ktorý súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí odôvodnil v podobe možnej hrozby

prepúšťania zamestnancov žalobcu. V priebehu konania žalobca navrhol aj výšku odplaty

za poskytované dodávky predmetných komodít, pričom túto cenu upresnil jednak v odvolaní

proti pôvodnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia, ale aj vo vyjadrení z 9.6.2017 (č.l. 260 a nasl. spisu), kde špecifikoval túto cenu

zálohovitých platieb na sumu 213.936,05 eur s DPH, ktorú na základe tohto vyjadrenia

určil aj súd prvej inštancie v napadnutom uznesení. Niet dôvodu nepovažovať jednak

argumentáciu uvedenú v odvolaní žalobcu proti pôvodnému rozhodnutiu súdu prvej

inštancie v prejednávanej veci a následné vyjadrenie z 9.6.2017 za upresnenie svojho

návrhu, pokiaľ ide o cenu - odplatu za dodávané komodity. V tejto súvislosti nemožno

súhlasiť s názorom žalovaného, že súd pnej inštancie mal byť viazaný okolnosťami

a skutkovým stavom tak, ako boli zistené v čase vydania pôvodného (predchádzajúceho)

uznesenia súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým bol

tento návrh zamietnutý. So zreteľom na to, že toto rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo

zrušené rozhodnutím odvolacieho súdu, niet dôvodu na to, aby sa súd prvej inštancie nemal

zaoberať argumentáciou a stavom, ktorý sa viaže na jeho následné (aktuálne) rozhodnutie

v prejednávanej veci.

Toto upresnenie cien dodávok energií je plne postačujúce pre potrebu nariadenia

neodkladného opatrenia v konaní, o ktorom boli základné okolnosti rozhodujúce pre

nariadenie neodkladného opatrenia žalobcom náležite osvedčené. Naviac ide o platby

zálohové, ktoré budú následne vyúčtované po skončení kalendárneho roka tak, ako to

vyplýva z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Treba tiež zdôrazniť, že pre účely

rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná bezpečná

znalosť o skutočnej výške cien, za ktoré majú byť tieto komodity dodávané, pretože táto

okolnosť napokon nie je zhodná ani medzi sporovými stranami. Rozhodujúce je, že za

dodávané komodity v rámci dočasnej úpravy danej neodkladným opatrením bude žalobca

platiť odplatu vo forme zálohovitých platieb, ktoré sa so zreteľom na všetky okolnosti javia

ako primerané a vychádzajú z dokumentov (základných právnych nástrojov, ktoré medzi

stranami existujú), a to z Dohody z 10.5.2000 a z Memoranda z 27.12.2006, ako aj

z Dohody o cenách pre rok 2015. Ako bolo už aj v predchádzajúcom rozhodnutí

odvolacieho súdu naznačené, bezpečná znalosť výšky cien v tomto štádiu konania nie je

potrebná a jej reálne ustálenie môže byť práve predmetom ďalšieho konania. Preto

nemožno nijakým spôsobom súhlasiť, alebo akceptovať námietku žalovaného týkajúcu sa

neujasnenia si (zo strany súdov) otázky cien dodávaných komodít. So zreteľom na všetky

okolnosti a výšku zálohovitých platieb nie je rozhodujúca v tomto štádiu konania.

Taktiež nemožno súhlasiť s názorom žalovaného, že rozhodnutie súdu prvej inštancie

je nenáležite odôvodnené a z tohto dôvodu vlastne arbitrárne. Súd prvej inštancie

zrozumiteľným spôsobom poukázal na to, ktoré okolnosti vzal za preukázané, najmä

v polohe osvedčenia nárokov uplatňovaných žalobcom v tomto konaní a svoje myšlienkové

pochody aj náležite vysvetlil vo vzťahu ku každému z výrokov svojho rozhodnutia. Pokiaľ

ide o tvrdené nevyporiadanie sa súdu prvej inštancie s argumentmi, dôkazmi a vyjadreniami

zo strany žalovaného, treba konštatovať, že nie je povinnosťou súdu reagovať na všetky

námietky predostreté sporovou stranou v konaní, alebo vykonávať dôkazy na základe

všetkých návrhov alebo vyjadrení, ktoré sú vo veci produkované. Pre súd je dôležité

rozhodnúť (najmä v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia) na základe

rozhodujúcich skutkových okolnosti a v tomto špecifickom druhu konania na základe aspoň

pravdepodobného osvedčenia nárokov prezentovaných žalobcom v konaní, ktoré si

so zreteľom na všetky okolnosti vyžadujú neodkladnú úpravu, čo v tomto konaní splnené

bolo. Otázka rokovaní medzi sporovými stranami ohľadom výšky cien je z tohto pohľadu

sekundárnou záležitosťou, ku ktorej má napokon toto neodkladné opatrenie vytvoriť

podmienky a motivovať strany, aby v týchto konaniach pokračovali a reálne ceny aj

skutočne dohodli.

Nariadenie predmetného neodkladného opatrenia nie je nahrádzaním zmluvnej

voľnosti strán sporu. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že základné právne rámce,

ktoré upravujú právny vzťah sporových strán v tomto konaní i mimo jeho rámca existujú

a boli spomenuté vyššie (zmluva z 10.5.2000 a Memorandum z 27.12.2006), pričom tieto

zmluvné nástroje dávajú priestor jednak pre rokovanie strán ohľadom určenia výšky cien

dodávaných komodít, ale aj priestor pre to, aby boli tieto komodity určené súdnou cestou.

V tejto súvislosti správne postupoval súd prvej inštancie pokiaľ v napadnutom

rozhodnutí v zmysle poučil žalovaného, že môže voči žalobcovi podať

žalobu vo veci samej, a to žalobu na plnenie ceny dodávaných energií a médií (v ktorej sa

bude preskúmavať aj adekvátnosť cien týchto komodít) alebo žalobu na určenie cien

dodávaných energií a médií, vychádzajúc zo základných právnych rámcov existujúcich

medzi sporovými stranami, daných predmetnými zmluvami. Súd prvej inštancie tak

postupoval z dôvodu, že nepokladal za nutné uložiť žalobcovi podať žalobu vo veci samej,

ale zvolil postup uvedený v , v podobe poučenia žalovanému v zmysle

výroku napadnutého uznesenia a vymedzenia predmetu konania, ktoré môže žalovaný začať

na základe ním podaného návrhu na začatie konania - žaloby.“

3. Podľa sťažovateľky okresný súd aj krajský súd nesprávne postupovali pri vydávaní

svojich rozhodnutí v intenciách a nasl. (ďalej aj

„CSP“) týkajúcich sa neodkladných opatrení a navyše nezohľadnili charakter neodkladného

opatrenia, ktorý nadobudlo po účinnosti . Sťažovateľka

uvádza, že napriek tomu, že okresnému súdu musel byť s prihliadnutím na zásadu iura novit

curia známy charakter neodkladných opatrení, v napadnutom uznesení rozhodol okresný

súd v rozpore s charakterom neodkladného opatrenia tak, že určil sťažovateľke povinnosť

dodávať spoločnosti Nexis energie a média za určité ceny zálohových platieb len na rok

2017 a napadnutým uznesením krajského súdu bolo toto rozhodnutie potvrdené. Podľa

sťažovateľky neodkladným opatrením sa má zabezpečiť úprava pomerov medzi stranami

sporu, ktorá má, ak je to možné, viesť k trvalej úprave pomerov strán sporu, avšak v tomto

prípade len znevýhodnila postavenie sťažovateľky na trhu, keď ju súdy zaviazali dodávať

energie a médiá spoločnosti Nexis za ceny zálohových platieb, ktoré neboli stranami sporu

akceptované.

3.1 Sťažovateľka ďalej konštatuje, že je tiež potrebné zdôrazniť skutočnosť, že trvalá

úprava pomerov strán sporu sa v danom prípade nemohla a ani nemôže dosiahnuť vydaním

neodkladného opatrenia. Okresný súd aj krajský súd podľa mienky sťažovateľky síce

správne konštatovali, že predmetom konania o neodkladnom opatrení nemôže byť určenie

cien za dodávky energií a médií od sťažovateľky spoločnosti Nexis, pretože toto konanie

presahuje rámec konania o neodkladnom opatrení, no napriek tomu neodkladné opatrenie

vo veci nariadili s tým, že sťažovateľke určili povinnosť vykonávať zálohové platby

v určitej výške.

3.2 Podľa slov sťažovateľky napadnuté uznesenie okresného súdu ani napadnuté

uznesenie krajského súdu nedávajú vo svojich odôvodneniach odpoveď na to, ako

považovali za preukázané, že sťažovateľka upozornila spoločnosť Nexis na odstavenie

dodávok energií a médií. Uvedená argumentácia je pritom kľúčovou vo vzťahu

k preukázaniu existencie nároku na vydanie neodkladného opatrenia. Podľa sťažovateľky

strohé konštatovanie, že určitá skutočnosť bola preukázaná na základe listín v spise bez

uvedenia konkrétnych listín či bez poukázania na konkrétny dôkaz, nemôže byť považované

za dostatočné zdôvodnenie rozhodnutia, a tým ani za dostatočné odôvodnenie existencie

nároku na vydanie neodkladného opatrenia. S prihliadnutím na uvedené je sťažovateľka

toho názoru, že súdy neodôvodnili existenciu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia,

a preto priznanie takéhoto nároku je v rozpore so základným právom na spravodlivé súdne

konanie, a teda na súdnu ochranu.

3.3 Sťažovateľka v ďalšej časti sťažnosti uvádza:

„Máme za to, že v zmysle skutočností uvedených vyššie je potrebné konštatovať, že

spoločnosť Nexis neosvedčila svoj nárok na vydanie neodkladného opatrenia, nakoľko

nepreukázala existenciu realizačnej zmluvy, či inej dohody, z ktorej by vyplývalo množstvo

a cena energií, ktoré mal Sťažovateľ spoločnosti Nexis dodávať. Uznesenie OSHE ako aj

Uznesenie KSPO boli preto vydané v rozpore s ust. .

V nadväznosti na uvedené konštatujeme, že postupom Okresného súdu Humenné

a Krajského súdu v Prešove došlo k porušeniu ustanovení o nariadení neodkladného

opatrenia v , pričom závery súdov boli zároveň ostro v rozpore s charakterom

neodkladného opatrenia, ktorý je prezentovaný najmä v dôvodovej správe k . Porušenie

týchto ustanovení a najmä ustanovenia je potrebné vnímať ako porušenie

práva na ústavokonformný výklad, ktoré je jedným z podkategórií práva na súdnu ochranu

uvedeného v článku 46 ods. 1 SR.

Ani Okresný súd Humenné ani Krajský súd v Prešove sa však touto situáciou

a argumentáciou Sťažovateľa nezaoberali. Súdy absolútne nezhodnotili, ani len

nekomentovali, či priznanie práva jednej procesnej strane nebude neprimerane zasahovať

do práv druhej procesnej strany, a či škoda ktorá bez nariadenia neodkladného opatrenia

údajne spoločnosti Nexis hrozí, nie je neprimeraná škode, ktorá reálne hrozí Sťažovateľovi,

zamestnancom priemyselného parku, ako aj obyvateľom mesta Humenné.

Okresný súd Humenné sa vôbec nevysporiadal s ujmou, ktorá hrozí Žalovanému

vydaným Uznesením, a že táto ujma je v hrubom nepomere s ujmou, ktorá by mohla údajne

vzniknúť Žalobcovi, ak by súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia opätovne

zamietol.

Uznesenie OSHE a Uznesenie KSPO nedávajú odpovede na všetky vo veci relevantné

argumenty strán sporu, a nie sú spôsobilé potvrdiť opodstatnenosť vydania neodkladného

opatrenia vo veci. Predmetné uznesenia je preto potrebné považovať za arbitrárne.“

4. Sťažovateľka navrhla vydať tento nález:

„Ústavný súd Slovenskej republiky určuje, že rozhodnutím Okresného súdu Humenné

zo dňa 21.06.2017, č.k. -395, IČS: 8317203689 a rozhodnutím Krajského

súdu v Prešove zo dňa 26.09.2017, IČS: 8317203689 boli porušené základe ľudské práva

Sťažovateľa podľa , podľa bod 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv

a slobôd.

Ústavný súd Slovenskej republiky uznesenie Okresného súdu Humenné zo dňa

21.06.2017, č.k. -395, IČS: 8317203689 a uznesenie Krajského súdu

v Prešove zo dňa 26.09.2017, IČS: 8317203689 zrušuje a vec vracia Okresnému súdu

Humenné na ďalšie konanie.

Porušovatelia sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť Sťažovateľovi trovy

konania v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti nálezu.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo

iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po

jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. , , ,

).

III.

7. Bez potreby obsiahlejších doktrinálnych záverov k označeným ústavným právam

sťažovateľky je potrebné vzhľadom na predmet sporu pred všeobecnými súdmi

v sťažovateľkinej veci poukázať na judikatúru ústavného súdu týkajúcu sa neodkladných

opatrení (predtým „predbežných opatrení“ v zmysle ).

Ústavný súd už vo veciach sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

(ako príklad ústavný súd poukázal len na najnovšie rozhodnutia) mutatis

mutandis uviedol, že rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možno

považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa .

Posúdenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia je predovšetkým vecou

všeobecných súdov ( ). Aj v konaniach, v rámci ktorých všeobecný súd

rozhoduje o neodkladných opatreniach, musia byť dodržané minimálne požiadavky

zodpovedajúce princípom spravodlivého procesu. To znamená, že takéto rozhodnutie musí

obsahovať výrok, ktorý je koncentrovaným vyjadrením odôvodnenia právneho názoru

všeobecného súdu

7.1 Predpokladom pre záver o porušení základných práv a slobôd je však také

porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné následnou činnosťou všeobecného

súdu napr. v konaní o veci samej (porov. , ).

7.2 Ústavný súd si uvedomuje rozdielnosť bývalej právnej úpravy predbežných

opatrení a súčasnej právnej úpravy neodkladných opatrení. Inak povedané, prijatím

sa zmenila koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení

podľa , podľa ktorej bolo cieľom predbežných opatrení

dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej, resp.

cieľom bolo eliminovať ohrozenie budúcej exekúcie. Nová právna úprava upúšťa od

doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení

navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Podľa § 336

ods. 1 môže súd pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania vo výroku

uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.

Ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov

medzi stranami, súd túto povinnosť neuloží. Nová právna úprava pripúšťa nariadenie

neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (§ 330

ods. 2 ), na rozdiel od úpravy podľa , pri ktorej

dočasnosť predbežných opatrení vylučovala možnosť takého výroku, ktorý by bol obsahovo

totožný s výrokom vo veci samej.

7.3 Súd môže tiež určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas (§ 330

ods. 1 ). Neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené (

).

7.4 Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti ( ) sa tak

nepovažuje za oprávneného zasahovať do rozhodnutí o neodkladných opatreniach

v prípadoch, kde neodkladné opatrenia do práv a povinností účastníkov konania nezasahujú

konečným spôsobom (porov. m. m. ), resp. kde s ohľadom na charakter

konkrétneho rozhodnutia o neodkladnom opatrení nemôže toto zasiahnuť do základných

práv alebo slobôd účastníkov konania, keďže nemusí zodpovedať konečnému meritórnemu

rozhodnutiu (porov. m. m. ).

8. Premietnutím opísaných východísk na vec sťažovateľky je potrebné upozorniť na

kľúčové aspekty sťažovateľkinej veci, a síce, že okresný súd nerozhodol s konečnou

platnosťou o právnych vzťahoch týkajúcich sa sporu medzi žalobcom a sťažovateľkou.

Uvedený záver ústavný súd opiera o tieto skutočnosti:

8.1 Okresný súd výrokom určil, že sťažovateľka je oprávnená vo veci samej podať

žalobu o plnenie ceny dodávaných energií a médií alebo žalobu o určenie cien dodávaných

energií a médií.

8.2 Toto neodkladné opatrenie obmedzil okresný súd časovo a určil trvanie tohto

neodkladného opatrenia do 31. decembra 2017.

8.3 Ústavný súd tak uzatvára, že vzhľadom na charakter napadnutých uznesení

okresného súdu a krajského súdu o neodkladnom opatrení v sťažovateľkinej veci nemôžu

tieto napadnuté uznesenia zasiahnuť do základných práv alebo slobôd sťažovateľky, keďže

nejde o konečné meritórne rozhodnutia.

8.4 Navyše, odôvodnenia napadnutých uznesení okresného súdu a krajského súdu sú

vyčerpávajúce a bohaté na zargumentované právne závery, ktoré netrpia vadou nelogickosti

či arbitrability. Samotné napadnuté uznesenia boli navyše výsledkom procesného postupu,

ktorý bol zákonný a procesnými právnymi normami predpokladaný pre túto formu

rozhodovania všeobecných súdov. Ani v tomto smere ústavný súd teda nenašiel pochybenia

všeobecných súdov spočívajúce v procesnom excese takej intenzity, ktorý by zakladal

zjavný rozpor s princípmi spravodlivého procesu (porov. , )

a ktorý by oprávňoval ústavný súd zasiahnuť do napadnutých uznesení o neodkladnom

opatrení.

8.5 Na základe uvedeného je preto potrebné sťažnosť sťažovateľky posúdiť ako

zjavne neopodstatnenú, keďže ani po jej prijatí na ďalšie konanie by ústavný súd nemohol

ani hypoteticky dospieť k záveru o porušení označených ústavných práv sťažovateľky.

Ústavný súd tak odmietol sťažnosť podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. februára 2018