Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Co-63-2026.pdf
PDF · 142.04 KB
Case nature
Subarea
6Co/63/2026
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Janics Bajánkovej a členiek senátu JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Renáty Janákovej v právnej veci navrhovateľky: L.. R. M., O.. XX.X.XXXX, P. XXX/XX, M., proti odporcovi: Slovenská advokátska komora, Kolárska 6148/4, Bratislava, IČO: 30 795 141, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 31. marca 2026, č. k. 58C/17/2026-41, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Odporcovi sa voči navrhovateľovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% .
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie o nariadenie neodkladného opatrenia v časti, ktorou sa navrhovateľka domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým odporcovi uloží, aby do 3 dní od doručenia rozhodnutia: vymazal zo zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory nepravdivý údaj týkajúci sa oprávnenia navrhovateľky na výkon advokácie v znení: „Zrušenie z dôvodu zániku platnosti oprávnenia na výkon činnosti“; označil navrhovateľku ako advokátku v evidencii advokátov Slovenskej advokátskej komory vedenej na webovom sídle Slovenskej advokátskej komory v časti „Vyhľadávanie advokátov“, tak, ako bola evidovaná do času jej nezákonného odstránenia z tohto zoznamu; vykonal opravu nezákonných údajov a informácií o vyčiarknutí navrhovateľky zo zoznamu advokátov a o zániku jej oprávnenia na výkon činnosti, a to v každej svojej evidencii a v písomnostiach tak a/alebo s takým následkom, že navrhovateľka nie je vyčiarknutá zo zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory a jej oprávnenie na výkon advokácie nezaniklo; oznámil písomne všetkým subjektom, ktorým oznámil, že navrhovateľka je vyčiarknutá zo zoznamu advokátov a/alebo jej oprávnenie na výkon činnosti zaniklo, nasledovné: „L.. R. M. nie je vyčiarknutá zo zoznamu advokátov, jej oprávnenie na výkon advokácie trvá od zápisu do zoznamu advokátov komory dňa 28.02.2000, informácia o jej vyčiarknutí bola úmyselne nepravdivá“; zdržal sa konania, ktorým poškodzuje práva navrhovateľky a uvádza tretie osoby do omylu, že navrhovateľka je vyčiarknutá zo zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory a/alebo že jej oprávnenie na výkon advokácie zaniklo; zdržal sa porušovania základných práv a slobôd navrhovateľky, zastavil ( I. výrok), vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ( II. výrok) a odporcovi proti navrhovateľke nárok na náhradu trov konania nepriznal ( III. výrok) .
2. V odôvodnení uviedol, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným tamojšiemu súdu dňa 03.03.2026 sa navrhovateľka domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým odporcovi uloží, aby do 3 dní od doručenia rozhodnutia: (1) Vymazal zo zoznamu advokátov Slovenskej
advokátskej komory nepravdivý údaj týkajúci sa oprávnenia navrhovateľky na výkon advokácie v znení: ,.Zrušenie z dôvodu zániku platnosti oprávnenia na výkon činnosti“; (2) vymazal z matriky Slovenskej advokátskej komory nepravdivý údaj o vyčiarknutí navrhovateľky zo zoznamu advokátov v znení: „Vyčiarknutie“; (3) označil navrhovateľku ako advokátku v evidencii advokátov Slovenskej advokátskej komory vedenej na webovom sídle Slovenskej advokátskej komory v časti „Vyhľadávanie advokátov“, tak, ako bola evidovaná do času jej nezákonného odstránenia z tohto zoznamu; (4) vykonal opravu nezákonných údajov a informácií o vyčiarknutí navrhovateľky zo zoznamu advokátov a o zániku jej oprávnenia na výkon činnosti, a to v každej svojej evidencii a v písomnostiach tak a/alebo s takým následkom, že navrhovateľka nie je vyčiarknutá zo zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory a jej oprávnenie na výkon advokácie nezaniklo; (5) oznámil zákonom predpísaným spôsobom Štatistickému úradu SR skutočnosť, že údaj týkajúci sa oprávnenia navrhovateľky na výkon advokácie v znení: „Zrušenie z dôvodu zániku platnosti oprávnenia na výkon činnosti“ je nepravdivým údajom; (6) oznámil písomne všetkým subjektom, ktorým oznámil, že navrhovateľka je vyčiarknutá zo zoznamu advokátov a/alebo jej oprávnenie na výkon činnosti zaniklo, nasledovné: „L.. R. M. nie je vyčiarknutá zo zoznamu advokátov, jej oprávnenie na výkon advokácie trvá od zápisu do zoznamu advokátov komory dňa 28.02.2000, informácia o jej vyčiarknutí bola úmyselne nepravdivá“; (7) zdržal sa konania, ktorým poškodzuje práva navrhovateľky a uvádza tretie osoby do omylu, že navrhovateľka je vyčiarknutá zo zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory a/alebo že jej oprávnenie na výkon advokácie zaniklo; (8) zdržal sa porušovania základných práv a slobôd navrhovateľky; (9) nahradil navrhovateľke trovy konania v rozsahu 100 %.
3. Napadnuté rozhodnutie právne odôvodnil odkazujúc na § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1, ods. 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 161 ods. 1, ods. 2, § 230 C. s. p. a úvodom ozrejmil charakteristiku a účel neodkladného opatrenia ako aj predpoklady pre jeho nariadenie.
4. Skonštatoval, že súd je v ktoromkoľvek štádiu konania povinný skúmať, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať, t.j. či sú splnené procesné podmienky na strane súdu (právomoc, príslušnosť vecná, funkčná, miestna), na strane strán a ich zástupcov (napr. procesná subjektivita strany konania, zastúpenie), vecné procesné podmienky (existencia žaloby alebo uznesenia o začatí konania) a negatívne procesné podmienky, ktoré nesmú byť dané, aby súd mohol vec prejednať a o nej rozhodnúť. Absencia neodstrániteľného nedostatku podmienky konania alebo danosť negatívnej procesnej podmienky má za následok zastavenie konania. Rozvinul, že zákonným naplnením požiadaviek a princípov právneho štátu, konkrétne právnej istoty, je inštitút právoplatnosti súdnych rozhodnutí. Právoplatnosť v civilnom procese znamená predovšetkým nezmeniteľnosť súdneho rozhodnutia a jeho záväzné účinky na právne vzťahy medzi účastníkmi, ktoré prostredníctvom inštitútu právoplatnosti nadobudli kvalitu judikovaných právnych vzťahov, t. j. vzťahov aprobovaných súdnou mocou (PL. ÚS 43/95). Ďalej ozrejmil, že prekážka právoplatne rozsúdenej veci (rei iudicatae, aktuálne § 230 C.s.p.) je vymedzená dvoma kritériami, a to totožnosťou osôb (sporových strán) a totožnosťou predmetu konania. Uviedol, že o totožnosť osôb ide vtedy, ak sa v konaní zúčastňujú tie isté osoby ako v konaní už ukončenom právoplatným rozhodnutím súdu. O tie isté strany sporu ide aj vtedy, ak v konaní vystupujú nositelia práv z rovnakého právneho vzťahu v opačnom procesnom postavení, a tiež vtedy, ak v neskoršom konaní vystupujú právni nástupcovia (z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie) osôb, ktoré boli účastníkmi či stranami skôr skončeného konania. Totožnosť predmetu konania znamená totožnosť žalobného petitu, ako aj skutkového odôvodnenia žaloby, z ktorého žalobný petit vyplýva. Za tú istú vec treba v novom konaní považovať ten istý nárok, o ktorom sa už prv právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu. O prekážku rozsúdenej veci nejde, ak chýba čo i len jeden z uvedených znakov (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. októbra 2011, sp. zn. 5 Cdo 280/2010). Totožnosť predmetu sporového konania je daná vtedy, keď neskôr uplatnený nárok je založený na rovnakom skutkovom základe, ktorý vychádza zo skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený skorší nárok. Skutkovým základom sú v zmysle princípu kontradiktórnosti a dispozičného princípu sporového konania tie skutočnosti, ktoré sú predmetom skutkových tvrdení, ktoré strana v danom konaní uviedla podľa ust. § 132 ods. 1 C.s.p., či podľa ustanovení § 150 a 151 C.s.p.. Podstatu skutku (skutkového deja) treba vidieť predovšetkým v konaní (a to vo všetkých jeho javových formách) a následku, ktorý ním bol spôsobený; následok je pre určenie skutku podstatný preto, že umožňuje z prejavov vôle konajúcich osôb vymedziť tie, ktoré tvoria skutok. V tejto súvislosti nie je pre individualizáciu predmetu sporu rozhodujúce právne posúdenie daných skutočností stranami sporu, pretože súd si v civilnom konaní, v rámci zásady iura novit curia, sám právne posúdi skutočnosti, ktoré sú predmetom skutkových tvrdení sporových strán. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je
daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne, resp. inak (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. októbra 2009, sp. zn. 5 Cdo 120/2009). Poukázal na to, že i keď rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je rozhodnutím vo veci samej, má pre osoby dotknuté týmto súdnym rozhodnutím závažné dôsledky. V záujme ich právnej istoty zákon predchádza tomu, aby v tej istej veci (o tom istom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podanom rovnakou stranou konania za nezmenených skutkových okolností) bolo neodkladné opatrenie nariadené niekoľkokrát, alebo, aby o tom istom návrhu boli vydané rozdielne (protichodné) rozhodnutia.
4.1. Prvoinštančný súd ďalej skonštatoval, že navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukázala na skôr podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v konaní vedenom na tamojšom súde pod sp. zn. 37C/75/2024, pričom poukázala na skutočnosť, že predmetný návrh bol uznesením uvedeného prvoinštančného súdu č. k. 37C/75/2024-38 zo dňa 25.09.2024 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 16Co/56/2025-274 zo dňa 23.10.2025 zamietnutý. V opätovnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia viackrát poukázala na skutočnosť, že sa s rozhodnutím prvoinštančného súdu, ako aj odvolacieho súdu v konaní sp. zn. 37C/75/2024 nestotožňuje a rozhodnutie odvolacieho súdu považuje za arbitrárne a protiústavné, pričom poukázala na skutočnosť, že súd sa odchýlil od veci samej. Následne ozrejmil, že zo súdneho spisu Mestského súdu sp. zn. 37C/75/2024 zistil, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 19.09.2024 sa zakladá na rovnakých skutkových okolnostiach a smeruje voči rovnakým subjektom, ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 03.03.2026, ktorý je vedený v tomto konaní, t.j. pod sp. zn. 58C/17/2026.Súd zo spisu sp. zn. 37C/75/2024 zároveň zistil, že o predmetnom návrhu je právoplatne rozhodnuté uznesením tunajšieho súdu č. k. 37C/75/2024-38 zo dňa 25.09.2024 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 16Co/56/2025-274 zo dňa 23.10.2025, ktorým súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Súd prvej inštancie s ohľadom na uvedené konštatoval, že konanie sa týka tých istých osôb - tá istá navrhovateľka podala návrh proti rovnakému odporcovi. Rovnaký je tiež petit návrhu v časti, ktorým sa navrhovateľka domáha, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým odporcovi uloží, aby do 3 dní od doručenia rozhodnutia: (1. nárok) vymazal zo zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory nepravdivý údaj týkajúci sa oprávnenia navrhovateľky na výkon advokácie v znení: „Zrušenie z dôvodu zániku platnosti oprávnenia na výkon činnosti“; (3. nárok) označil navrhovateľku ako advokátku v evidencii advokátov Slovenskej advokátskej komory vedenej na webovom sídle Slovenskej advokátskej komory v časti „Vyhľadávanie advokátov“, tak, ako bola evidovaná do času jej nezákonného odstránenia z tohto zoznamu; (4. nárok) vykonal opravu nezákonných údajov a informácií o vyčiarknutí navrhovateľky zo zoznamu advokátov a o zániku jej oprávnenia na výkon činnosti, a to v každej svojej evidencii a v písomnostiach tak a/ alebo s takým následkom, že navrhovateľka nie je vyčiarknutá zo zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory a jej oprávnenie na výkon advokácie nezaniklo; (6. nárok) oznámil písomne všetkým subjektom, ktorým oznámil, že navrhovateľka je vyčiarknutá zo zoznamu advokátov a/alebo jej oprávnenie na výkon činnosti zaniklo, nasledovné: „L.. R. M.Í. nie je vyčiarknutá zo zoznamu advokátov, jej oprávnenie na výkon advokácie trvá od zápisu do zoznamu advokátov komory dňa 28.02.2000, informácia o jej vyčiarknutí bola úmyselne nepravdivá“; (7. nárok) zdržal sa konania, ktorým poškodzuje práva navrhovateľky a uvádza tretie osoby do omylu, že navrhovateľka je vyčiarknutá zo zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory a/alebo že jej oprávnenie na výkon advokácie zaniklo, (8. nárok) zdržal sa porušovania základných práv a slobôd navrhovateľky. Navrhovateľka podala nový návrh na základe rovnakých skutkových okolností ako v prípade skoršieho návrhu, k žiadnej zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie nedošlo. Akcentoval, že za takúto zmenu nemožno považovať, ako navrhovateľka uviedla, nové skutkové okolnosti, ktoré navrhovateľka zistila po podaní predchádzajúceho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako napríklad skutočnosť, že odporca nepravdivý údaj zapísal na podklade rozhodnutia I. Disciplinárneho senátu Disciplinárnej komisie SAK zo dňa 12.09.2022 sp. zn. Y. C..-C../.:XXXX/XXXX, alebo skutočnosť, že odporca nepravdivý údaj zapísal na pokyn tajomníka. K týmto navyše súd uviedol, že predmetné okolnosti boli navrhovateľke známe už v odvolacom konaní vedenom Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 16Co/56/2025, na ktoré sama v tomto konaní poukázala. Na základe uvedeného zhrnul, že navrhovateľka sa nestotožnila s právnym posúdením súdu pri rozhodovaní pôvodného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v prejednávanej veci uviedla, že legitímne očakáva, že súd predloženú otázku osobného stavu - statusu advokáta, t.j. zániku platnosti oprávnenia na výkon činnosti advokáta posúdi na základe zákona podľa § 193 C.s.p., teda posúdi ju na základe rozhodnutia o osobnom stave, nie rozhodnutia o vine a treste/opatrení. Uzavrel, že touto skutočnosťou sa však stav pre nariadenie totožného neodkladného
opatrenia na základe inak rovnakých skutkových tvrdení nezmenil, v posudzovanom prípade ide o totožný skutok a v zmysle § 230 C.s.p. o rovnakú vec. V predmetnej veci teda ide z časti o totožný nárok vymedzený obsahovo zhodným petitom návrhu (pri nároku 1, 3, 4, 6, 7, 8), ktorý vyplýva z rovnakého skutku a týka sa rovnakých subjektov, novo uplatnený návrh (v časti nároku 1, 3, 4, 6, 7, 8) sa pritom neopiera o žiadne rozhodné skutočnosti, ktoré by tu neboli v čase pôvodného rozhodnutia a ku ktorým by došlo neskôr. Rozhodnutie Krajského súdu č. k. 16Co/56/2025-274 zo dňa 23.10.2025, je právoplatné (ku dňu 02.02.2026), čiže sú splnené všetky predpoklady pre konštatovanie prekážky právoplatne rozhodnutej veci. O rovnakom návrhu nemožno rozhodovať znova, pokiaľ by aj súd pri posudzovaní skoršej veci nevzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré odôvodňovali potrebu dočasnej úpravy pomerov a vec tak prípadne nesprávne právne posúdil, nemožno toto reparovať ďalším rozhodnutím o nariadení neodkladného opatrenia za situácie, keď ku zmene skutkových okolností nedošlo (§ 329 ods. 3 C.s.p.).
5. Vo vzťahu k nároku navrhovateľky, ktorým sa domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým odporcovi uloží, aby do 3 dní od doručenia rozhodnutia: vymazal z matriky Slovenskej advokátskej komory nepravdivý údaj o vyčiarknutí navrhovateľky zo zoznamu advokátov v znení: „Vyčiarknutie“ (2. nárok) a oznámil zákonom predpísaným spôsobom Štatistickému úradu SR skutočnosť, že údaj týkajúci sa oprávnenia navrhovateľky na výkon advokácie v znení: „Zrušenie z dôvodu zániku platnosti oprávnenia na výkon činnosti“ je nepravdivým údajom (5. nárok) súd prvej inštancie skonštatoval, že tieto neboli predmetom konania vedeného tamojšom súdom pod sp. zn. 37C/75/2024, a teda prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa na ne nevzťahuje. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením odvolacieho súdu v konaní sp. zn. 16Co/56/2025 a teda, že navrhovateľka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha uloženia trvalých povinností odporcovi, ktorých uloženie nie je možné bez vyriešenia otázky, či postup odporcu v súvislosti so záznamom v registri odporcu zániku oprávnenie navrhovateľky na výkon advokácie bol v súlade so zákonom č. 586/2006 Z. z. o advokácii. Zdôraznil, že neodkladné opatrenie má mať až na výnimky dočasný charakter, pričom je možné uzavrieť, že navrhovateľka sa nedovoláva predbežnej ochrany, ale vyriešenia danej otázky, ktorú chce vecne posúdiť. Navrhovateľka sa domáha úpravy vzťahov, ktoré nie je možné riešiť v skrátenom konaní o neodkladnom opatrení. Podaný návrh obchádza sporové konanie, v ktorom by mala byť sporná otázka bezpečne ustálená, keď ani prípadné prejednanie možné v konaní o neodkladnom opatrení, s ohľadom na limitujúci faktor rýchlosti a zjednodušenosti procesného postupu konania o neodkladnom opatrení nepostačuje na vyriešenie danej spornej otázky, teda prevyšuje rámec konania o neodkladnom opatrení.
5.1. Nad rámec uvedeného zároveň prvoinštančný súd poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka nepreukázala, že existuje bezprostredná hrozba ohrozenia jej práv, a preto je bezodkladne potrebné upraviť pomery medzi stranami. Rozvinul, že nevzhliadol také ohrozenie práva navrhovateľky, ktoré by bolo potrebné neodkladne upraviť vo vzťahu k odporcovi, a to najmä s prihliadnutím na značný časový odstup, od kedy nastala právoplatnosť disciplinárneho rozhodnutia disciplinárneho senátu SAK (07.12.2022) o porušení povinnosti advokáta a dopustenia sa disciplinárneho previnenia, do podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (03.03.2026). Akcentoval, že inštitút neodkladného opatrenia má mimoriadny charakter, čo znamená, že neodkladné opatrenie môže byť nariadené iba v prípade, ak sú splnené prísne formálne predpoklady pre jeho nariadenie, teda okrem iného aj osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo navrhovateľky ohrozené. Navrhovateľka podľa názoru súdu prvej inštancie neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami ako jeden z nevyhnutných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia.
6. S poukazom na vyššie uvedené uzavrel, že neostalo než konštatovať nedostatok podmienok konania o ďalšom návrhu navrhovateľky (v časti nárokov 1, 3, 4, 6, 7, 8, 9) pre prekážku veci rozhodnutej a konanie o nariadenie neodkladného opatrenia na základe totožného návrhu s použitím § 161 ods. 2 a § 230 C.s.p. v tejto časti zastaviť. Zároveň vzhľadom na vyššie uvedené, keďže navrhovateľka neosvedčila dôvodnosť uplatneného nároku na nariadenie neodkladného opatrenia (v časti nároku 2 a 5), a pretože súd nemôže poskytovať ochranu nepreukázanému nároku, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšnej časti (t.j. v časti nároku 2 a 5) zamietol.
7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p a konštatoval, že keďže návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného v časti zastavil a vo zvyšnom rozsahu zamietol, odporca mal v konaní úspech a preto je navrhovateľka povinná nahradiť odporcovi trovy konania v celom rozsahu. Súd však vzhľadom ku skutočnosti, že odporcovi žiadne trovy nevznikli, odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
8. Proti uzneseniu podala navrhovateľka odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. a), d), e), f), h) C.s.p. žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s vecným názorom o nevyhnutnosti nariadiť neodkladné opatrenie. V úvode odvolania zrekapitulovala výrok napadnutého uznesenia, ako aj stručný obsah jeho odôvodnenia, svoje právne dôvody ňou uplatneného nároku.
8.1. Výrok súdu prvej inštancie, ktorým konanie zastavil v časti petitu v bode 1., 3., 4., 6., 7., 8., pre prekážku res iudicata odkazom na uznesenie Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 25.9.2025 č. k. 37C/75/2024 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23.10.2025 č. k. 16Co/56/2025 o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 16.9.2024 považovala za nesprávny. Argumentovala, že o uvedenú prekážku nejde preto, že citované uznesenie nebolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie právoplatné, pretože uznesenie Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 25.9.2025 č. k. 37C/75/2024 nebolo vydané v zákonom predpísanej podobe podľa § 220 ods. 1 v spojení s § 234 ods. 2 C.s.p., nakoľko neobsahuje meno a priezvisko sudcu rozhodujúceho vo veci. Rovnako tak mala za to, že napadnuté preskúmavané uznesenie Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 31.3.2026 č. k. 58C/17/2026-41 nie je vydané v zákonom predpísanej podobe podľa § 220 ods. 1 v spojení s § 234 ods. 2 C.s.p., nakoľko neobsahuje meno a priezvisko sudcu rozhodujúceho vo veci. Uviedla, že písomný právny úkon, ktorým je aj rozhodnutie súdu je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. V záhlaví rozhodnutia nie je označená žiadna konajúca osoba, čím rozhodnutie súdu nie je podpísané konajúcou osobou. Zastala preto názor, že takýto úkon je vzhľadom k verejnoprávnej povahe písomnosti ničotný (nulitný). V tomto smere zhrnula, že písomnosť označená ako rozsudok alebo uznesenie súdu, ktorá vôbec neobsahuje meno a priezvisko sudcu (nie nesprávne uvedené, ale žiadne) má tak podstatnú vadu, že nie je rozsudkom ani uznesením súdu v zmysle § 220 ods. 1 v spojení s § 234 ods. 2 C.s.p.. K argumentácii súdu prvej inštancie, že „O rovnakom návrhu nemožno rozhodovať znova, pokiaľ by aj súd pri posudzovaní skoršej veci nevzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré odôvodňovali potrebu dočasnej úpravy pomerov a vec tak prípadne nesprávne právne posúdil, nemožno toto reparovať ďalším rozhodnutím o nariadení neodkladného opatrenia za situácie, ked' ku zmene skutkových okolností nedošlo (§ 329 ods. 3 C.s.p.)" uviedla, že: po vydaní uznesenia (37C/75/2024), ktorým bol jej zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia týkajúci sa zoznamu advokátov, došlo k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie o predmetnom návrhu, nakoľko novo uplatnený nárok týkajúci sa matriky v bode 2. petitu, je právne previazaný s nárokom týkajúcim sa zoznamu advokátov v bode 1. petitu. Preto súd mal povinnosť nový nárok materiálne prejednať spolu s pôvodným nárokom (čl. 1 ods. 1 ústavy. princíp materiálneho právneho štátu). V tejto súvislosti podotkla, že za uvedenej situácie je aplikácia prekážky rozhodnutej veci vylúčená už samotnou dikciou § 329 ods. 3 C.s.p.. Vzhľadom na uvedené mala za to, že mestský súd bol povinný vyhodnotiť tvrdenú zmenu skutkových okolností a následne posúdiť návrh podľa § 325 a § 326 C.s.p., nie uzavrieť vec procesnou skratkou „res iudicata". Zdôraznila, že dôvodom návrhu na neodkladné opatrenie je trvávajúci stav nezákonného spracúvania osobných údajov a je nezlučiteľné s princípom právneho a demokratického štátu, aby súd s vedomím, že hoc aj existuje nespravodlivosť - osobitne v citlivej otázke osobných údajov, osobitne chránených jurisdikciou Európskej únie, odoprel spravodlivosť odkazom na prekážku res iudicata bez toho, aby vec materiálne posúdil (nižšie I. ÚS 191/2019). Nejde o výkon súdnictva, ale o zneužívanie zákona. Podčiarkla, že princíp legality je nadradený nad princípom právnej istoty, kde princíp právnej istoty môže existovať len na princípe legality. Vo vzťahu k uvedenému výroku súdu prvej inštancie zhrnula, že je tu právne podstatné v okolnostiach prípadu už to, že z dôvodu rozporu uznesenia mestského súdu 37C/75/2024 s ust. § 220 ods. 1 v spojení s § 234 ods. 2 C.s.p., nejde o rozhodnutie súdu v zmysle citovaných ustanovení, čím nebolo v čase rozhodovania súdu prvého stupňa právoplatné, a prekážka res iudacita nebola objektívne prítomná.
8.2. Za nesprávny považovala aj výrok II. napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým návrh zamietol v časti petitu 2. a 5. s odôvodnením, že neosvedčila dôvodnosť uplatneného nároku, nakoľko nepreukázala existenciu bezprostredného ohrozenia svojho práva a nemôže preto poskytovať ochranu nepreukázanému nároku. Poukázala na skutočnosť, že súd prvej inštancie neprevzal od krajského súdu tvrdenie, že „pre vyčiarknutie advokáta zo zoznamu advokátov podľa § 7 ods. 1 písm. e) ZoA nie je nevyhnutné konštitutívne rozhodnutie predsedníctva SAK o vyčiarknutí, pretože Zákon o advokácii takúto povinnosť komory výslovne neupravuje". Podčiarkla, že otázka právneho titulu spracúvania osobných údajov v zozname advokátov týkajúcich sa osobného stavu podľa Zákona o advokácii je esenciálna (§ 6 zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov - zásada zákonnosti). Ďalej
poukázala na to, že zo zákonnej úpravy vyplýva, že podľa § 71 ods. 1 písm. b) ZoA v spojení s § 3 ods. 3 písm. d) Organizačného poriadku SAK o vyčiarknutí zo zoznamu advokátov expressis verbis rozhoduje predsedníctvo komory; podľa § 74 ods. 1 písm. a) zákona a contrario o vyčiarknutí zo zoznamu advokátov nerozhoduje disciplinárna komisia komory. Rozvinula, že ustanovenie § 7 ods. 1 písm. e) v spojení s § 71 ods. 1 písm. b) ZoA a v spojení s 43 ods. 3 písm. d) OP SAK je kogentné ustanovenie, predsedníctvo SAK rozhoduje ex offo. Z podstaty veci zároveň vyplýva, že rozhodnutie o vine [§ 56 ods. 1,2 písm. e) ZoA]. ktorým sa disciplinárne opatrenie vyčiarknutie ešte len ukladá. Nemôže byt' súčasne rozhodnutím o vyčiarknutí toho, komu bolo právoplatne toto opatrenie uložené (§ 7 ZoA). Rozhodnutie o vine a opatrení nie je rozhodnutie o osobnom stave. Celý právny poriadok Slovenskej republiky rozlišuje i) rozhodnutie o vine a ii) rozhodnutie o osobnom stave. Takto je to expressis verbis ustanovené napr. v § 193 C.s.p., § 131 SSP, § 7 ods. 2 TP, § 40 ods. 2 Správneho poriadku. Mala za to, že súd prvého stupňa zjavne vychádzal z jej argumentácie podopretej označenou právnou úpravou, ktorá expressis verbis stanovuje povinnosť predsedníctvu SAK rozhodnúť o každom vyčiarknutí podľa citovaných ustanovení zákona v spojení s interným predpisom komory, a na podklade tohto právneho titulu vykonať zápis v zozname advokátov. Akcentovala, že iba konštitutívne rozhodnutie o osobnom stave (nie rozhodnutie o vine a treste/disciplinárnom opatrení) má účinok vzniku a zániku oprávnenia na výkon činnosti a tým osobného stavu podľa osobitného zákona, v danom prípade podľa Zákona o advokácii. pričom vyslovila, že rozhodnutie o zániku osobného stavu o vyčiarknutí zo zoznamu advokátov však neexistuje. Paradoxne však v rozpore s vylúčením predmetného nesprávneho argumentu krajského súdu sa súd prvého stupňa ďalej zaoberal otázkou disciplinárneho opatrenia ako predbežnou, aj keď vie (iura novit curia), že pri rozhodovaní podľa § 193 C.s.p. je viazaný expressis verbis rozhodnutím o osobnom stave a nemôže sa týmto opatrením zaoberať ako predbežnou otázkou, zároveň aj vie vyššie uvedené, že pre zánik osobného stavu (aj) podľa Zákona o advokácii je nevyhnutné rozhodnutie orgánu verejnej moci o osobnom stave, iba ktoré má účinok zániku osobného stavu a tým aj oprávnenia na výkon činnosti. Zopakovala, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa legitímne domáha podľa § 330 ods. 2 v spojení s § 328 ods. l a v spojení s § 325 ods. 1, všetko v spojení s § 329 ods. 2 C.s.p., uloženia trvalých povinností odporcovi, čo je podľa jej názoru nielenže možné, ale v prvom rade nevyhnutné zo zákona, pretože spočíva už na súdom zistenej skutočnosti, že postup odporcu v súvislosti so záznamom osobných údajov o osobnom stave v jeho registroch (zoznam advokátov a matrika) nebol v súlade so Zákonom o advokácii, práve pre ktorú skutočnosť vec prejednal podľa C.s.p.. Poukázala na to, že nezákonné spracúvanie osobných údajov týkajúcich sa osobného stavu advokáta objektívne znemožňuje výkon povolania a vážne zasahuje do profesijných a spoločenských vzťahov a reputácie dotknutého advokáta, čo predstavuje podstatný zásah do základného práva podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru (ESĽP, Farhad Mehdiyev vs. Azerbajdžan) a práva podľa čl. 19 Ústavy SR. Uvedené je tak zo zákona dôvodom na bezodkladnú úpravu pomerov (§ 325 ods. 1 C.s.p.). Rozviedla, že súd nerozhoduje o tom, či nezákonne spracúvané osobné údaje sa majú vymazať - ale ak súd zistí (čo zistil), že osobné údaje sú nezákonne spracúvané, má s odkazom na § 6 zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov v spojení s § 328 ods. 1 a v spojení s § 325 ods. 1 C.s.p., v spojení s § 3 C.s.p. a v spojení s čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR povinnosť nariadiť ich bezodkladný výmaz. Ak sú teda splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 C.s.p. pričom mala za to, že v okolnostiach prípadu sú objektívne splnené, súd nariadi neodkladné opatrenie - inú možnosť podľa § 328 ods. 1 C.s.p. v spojení s čl. 2 ods. 2 ústavy nemá. Ide o kogentné ustanovenie. Z uvedeného mala za to, že súd prvého stupňa zjavne použil argument podľa predchádzajúcej úpravy Občianskeho súdneho poriadku, pri ktorej dočasnosť predbežných opatrení až na výnimky zásadne vylučovala možnosť takého výroku, ktorý by bol obsahovo totožný s výrokom vo veci samej (m. m. II. ÚS 90/2018). Neodkladné opatrenie podľa Civilného sporového poriadku má však štandardne aj trvalý charakter (rovnocenný s dočasným), ktorý je v danej veci nielen prípustný, ale aj nevyhnutný, nakoľko osobitný zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov zakazuje osobné údaje spracúvať (získavať, zaznamenávať, evidovať, šíriť a pod.) nezákonne. Ozrejmila, že si uplatnila nárok v súdnom konaní, nakoľko iba výmaz nezákonne spracúvaných údajov v zozname advokátov vedenom predsedníctvom SAK [§ 71 ods. 2 písm. b) Zo a v spojení s § 3 ods. 3 písm. c) OP SAK] a v matrike, by na ochranu jej práv nepostačoval, preto je s tým spojený aj návrh na obnovenie zápisu jej osoby ako advokáta v zozname advokátov na webovom sídle odporcu, ktorý vedie a zverejňuje kancelária odporcu [§ 15 ods. 3 písm. b) OP SAK]. Na vysvetlenie uviedla, že ide o dva odlišné, ale súvisiace nároky týkajúce sa dvoch zoznamov (jeden, ktorý vedie predsedníctvo komory a vykonáva v ňom zápisy na podklade svojich rozhodnutí, a druhý, ktorý vedie a zverejňuje kancelária komory na webovom sídle komory). S týmito nárokmi sú spojené aj ďalšie nároky v zmysle petitu, ktorý komplex všetkých nárokov sa nedá uplatniť podľa Zákona o ochrane osobných údajov. Vzhľadom na uvedené sa tak domáha predbežnej ochrany podľa § 330 ods. 2 C.s.p., ktorá
povaha veci to nielenže pripúšťa. ale vzhľadom k ochrane osobných údajov podľa osobitného zákona a práva Európskej únie to vyžaduje. Nestotožnila sa s názorom, že sa domáha úpravy vzťahov, ktoré nie je možné riešiť v skrátenom konaní o neodkladnom opatrení. S odkazom na už vyššie uvedené skutočnosti mala za to, že sa domáha úpravy vzťahov, ktoré je nevyhnutné riešiť v skrátenom konaní o neodkladnom opatrení, nakoľko nezákonné spracúvanie osobných údajov je osobitne zakázané zákonom a zasahuje do základných práv podľa či. 8 Dohovoru v spojení s čl. 19 ústavy. Nesúhlasila ani s úvahou súdu, že ani „prípadné prejednanie možné v konaní o neodkladnom opatrení, s ohľadom na limitujúci faktor rýchlosti a zjednodušenosti procesného postupu konania o neodkladnom opatrení nepostačuje na vyriešenie danej spornej otázky, teda prevyšuje rámec konania o neodkladnom opatrení" a považovala ju len za účelové vytváranie iluzórneho sporu, pričom vo veci predmetného návrhu neexistuje žiadna sporná otázka. Mala za to, že súd prvého stupňa nezákonnosť spracúvania údajov týkajúcich sa osobného stavu bez rozhodnutia orgánu verejnej moci vzhliadol, preto vec prejednal. Paradoxne s tým však návrh zamietol. Zhrnula, že sa legitímne v zmysle § 330 ods. 2 v spojení s § 328 ods. l a v spojení s § 325 ods. 1, všetko v spojení s § 329 ods. 2 C.s.p., domáha súdnej ochrany uložením povinnosti odporcovi, ktorý nezákonne spracúva jej osobné údaje týkajúce sa osobného stavu, aby ich bezodkladne vymazal, a s tým aby mu uložil aj navrhované súvisiace povinnosti. Súd prvého stupňa mal ku dňu rozhodovania za preukázané, že predmetné osobné údaje sa v registroch odporcu (zozname advokátov a matrike) spracúvajú bez rozhodnutia orgánu verejnej správy, teda mal za preukázané, že osobné údaje týkajúce sa osobného stavu sa spracúvajú nezákonne, preto vec prejednal ako súkromnoprávny zásah. Namiesto uloženia povinnosti bezodkladne vymazať tieto nezákonne spracúvané údaje však návrh zamietol odkazom na spor o disciplinárnom opatrení, ktorým sa ale nemohol zaoberať ako predbežnou otázkou, nakoľko je viazaný rozhodnutím o osobnom stave, ktoré buď existuje alebo neexistuje, čo potvrdil, že neexistuje. Disciplinárne opatrenie je len podkladom pre rozhodnutie o osobnom stave, práve ktoré v čase rozhodovania súdu neexistuje.
8.3. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie považovala tiež za protiústavné a arbitrárne, keďže jeho záver o nedostatku dôvodnosti nároku je v extrémnom logickom rozpore so skutkovými a právnymi zisteniami, z ktorých sám vychádzal. Argumentácia súdu v celom napadnutom uznesení je podľa nej nepresvedčivá a odporuje zmyslu a účelu Dohovoru v čl. 8, Ústavy SR v čl. 19, čl. 46 ods. 1, Zákona o advokácii, Zákona o ochrane osobných údajov a Civilného sporového poriadku. Zopakovala, že osobné údaje možno spracúvať len zákonným spôsobom (§ 6 zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov). Uviedla, že zákonným titulom spracúvania osobných údajov o osobnom stave v zozname advokátov je rozhodnutie orgánu verejnej správy podľa § 66 ods. 4 písm. b) Z o A v spojení s § l ods. 2 Správneho poriadku o vzniku, zmene a zániku osobného stavu advokáta, na podklade ktorého vzniká a zaniká oprávnenie na výkon činnosti. Zdôraznila, že rozhodnutie orgánu verejnej správy o zániku osobného stavu advokáta - o vyčiarknutí zo zoznamu advokátov, na podklade ktorého zaniká oprávnenie na výkon činnosti advokáta neexistuje. Uviedla, že ak súd zistí, že ku dňu rozhodovania sa osobné údaje spracúvajú nezákonne, má podľa § 330 ods. 2 v spojení s § 328 ods. l a v spojení s § 325 ods. 1, všetko v spojení s § 329 ods. 2 C.s.p., kogentnú povinnosť dať ich bezodkladne vymazať a s tým nariadiť súvisiace zosúladenie nezákonného stavu so zákonom. Mala za to, že súd prvého stupňa ku dňu rozhodovania zistil, že osobné údaje navrhovateľky týkajúce sa osobného stavu sa v registroch odporcu spracúvajú nezákonne bez rozhodnutia orgánu verejnej správy, čím j e osvedčená dôvodnosť nároku, v rozpore s týmto zistením však konanie zastavil a návrh zamietol z dôvodu, že nie je osvedčená dôvodnosť nároku. Argumentáciu súdu v celom napadnutom uznesení považovala za nepresvedčivú a odporujúcu zmyslu a účelu Dohovoru v čl. 8, Ústavy SR v čl. 19, čl. 46 ods. 1, Zákona o advokácii, Zákona o ochrane osobných údajov a Civilného sporového poriadku.
9. Odporca vo vyjadrení navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. K výroku o zastavení konania poukázal na to, že z obsahu návrhu navrhovateľky jednoznačne vyplýva, že navrhovateľka opätovne uplatnila totožné nároky založené na rovnakom skutkovom základe, o ktorých už bolo právoplatne rozhodnuté v konaní vedenom pod sp. zn. 37C/75/2024. Totožnosť strán, predmetu konania aj skutkových tvrdení bola preto podľa jeho názoru súdom prvej inštancie správne identifikovaná. Argumentácia navrhovateľky, že prekážka res iudicata nemohla vzniknúť z dôvodu údajnej nulity predchádzajúceho rozhodnutia pre absenciu mena sudcu, považoval za nedôvodnú. Prípadné vady písomného vyhotovenia rozhodnutia nezakladajú jeho neexistenciu ani nulitu v rozsahu tvrdenom navrhovateľkou. Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 16Co/56/2025 nadobudlo právoplatnosť, čo konštatoval aj súd prvého stupňa a preto bola prekážka rozhodnutej veci daná.
Rovnako nedôvodná je argumentácia založená na § 329 ods. 3 C. s. p. Navrhovateľka nepreukázala žiadnu novú skutkovú okolnosť relevantnú pre už uplatnené nároky. Dodatočné tvrdenie o zápise údajov v matrike nemení skutkový základ veci, ktorým je tvrdená nezákonnosť evidencie údajov o zániku oprávnenia na výkon advokácie. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že navrhovateľka neosvedčila podmienky podľa § 325 ods. 1 C. s. p. Navrhovateľka sa návrhom nedomáha dočasnej úpravy pomerov, ale konečného vyriešenia spornej otázky zákonnosti postupu odporcu pri vyčiarknutí zo zoznamu advokátov. Tento záver správne vyslovil už odvolací súd v predchádzajúcom konaní a súd prvého stupňa sa s ním preto dôvodne stotožnil. Na doplnenie uviedol, že aj podľa jeho názoru neodkladné opatrenie nemôže suplovať meritórne rozhodnutie vo veci ani prejudikovať výsledok konania o zákonnosti jeho rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia a súvisiacich evidenčných úkonov. Tvrdenia navrhovateľky o údajnom nezákonnom spracúvaní osobných údajov považoval za účelové a právne nesprávne. Argumentoval, že údaje evidované v registroch SAK vychádzajú z existencie právoplatne ukončeného disciplinárneho konania, ktorým bolo uložené disciplinárne opatrenie vyčiarknutie zo zoznamu advokátov. Ozrejmil, že Komora pri vedení zoznamu advokátov vykonáva zákonom zverenú právomoc podľa zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii. Mal za to, že navrhovateľka nesprávne interpretuje ustanovenia § 7 a § 71 zákona o advokácii a dodal, že otázka zákonnosti právoplatne ukončeného disciplinárneho konania voči navrhovateľke a teda ani následných evidenčných úkonov nemôže byť prejudiciálne riešená v konaní o neodkladnom opatrení. K polemike navrhovateľky ohľadom arbitrárnosti a protiústavnosti napadnutého rozhodnutia, uviedol, že toto rozhodnutie obsahuje zrozumiteľné skutkové aj právne dôvody rozhodnutia, vychádza z vykonaného posúdenia procesných podmienok a aplikácie relevantných ustanovení C. s. p. Skutočnosť, že sa navrhovateľka s právnym názorom súdu nestotožňuje, nezakladá protiústavnosť rozhodnutia.
10. Navrhovateľka vo vyjadrení k vyjadreniu odporcu zotrvala na svojej doterajšej argumentácii.
11. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie navrhovateľky bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je správne.
12. Jednou z podmienok konania je podmienka vzťahujúca sa na právny princíp ne bis in idem (nie dvakrát o tej istej veci), prejednaniu a rozhodnutiu veci nesmie brániť prekážka veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata) Prekážka právoplatne rozhodnutej veci znamená, že sa už raz v tej istej veci právoplatne rozhodlo. Táto prekážka nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď sa začne opätovne konať o tom istom nároku alebo stave, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb - prekážka právoplatne rozhodnutej veci v zmysle § 230 C.s.p. je vymedzená kritériom totožnosti osôb a totožnosti predmetu konania. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/105/03 z 27. novembra 2003, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 2/2005, „Prekážka res iucidata (právoplatne rozhodnutej veci), ktorá vylučuje, aby súd vec znova prejednal, je vyslovená v ustanovení § 159 ods. 3 O. s. p. K jej porušeniu dôjde vtedy, ak sú súčasne splnené tri podmienky: (1) začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté, (2) začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi a (3) o tej istej veci. Za tú istú vec v zmysle § 159 ods. 3 O. s. p. treba v novom konaní považovať ten istý nárok, o ktorom sa už prv právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu."
13. Odvolacia argumentácia navrhovateľky vo vzťahu výroku, ktorým súd konanie zastavil pozostáva z dvoch dôvodov. Prvý dôvod spočíva v tvrdení, že prekážka právoplatne skončenej veci nemohla nastať, pretože predchádzajúce rozhodnutie (Mestského súdu Bratislava IV č.k. 37C/75/2024-38 zo dňa 25.09.2024 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 16Co/56/2025-274 zo dňa 23.10.2025), pretože v písomnom vyhotovení uvedených rozhodnutí v ich záhlaví nie sú uvedené mená a priezviská sudcov, ktorí vo veci rozhodli.
14. Táto argumentácia je nedôvodná. Tieto rozhodnutia boli vydané v procesnej forme uznesenia, pre ktoré C.s.p. stanovuje náležitosti v § 234 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého sa ustanovenia o rozsudku použijú na uznesenie primerane. Civilný sporový poriadok Civilný sporový poriadok v § 220 ods. 1 ustanovuje pre písomné vyhotovenie rozsudku uvedenie mena a priezviská sudcov rozhodujúcich vo veci. Pre písomné vyhotovenie uznesenia však takáto povinnosť výslovne stanovená nie je. Neuvedenie mien
sudcov v záhlaví uznesenia napokon nespôsobuje jeho nulitnosť, pretože mená sudcov sú uvedené v závere rozhodnutia za poučením a dátumom rozhodnutia.
15. Druhý dôvod spočíva v tvrdení, že novouplatnený nárok týkajúci sa matriky v bode 2 petitu, je právne previazaný s nárokom týkajúcim sa zoznamu advokátov v bode 1 petitu. Ani táto námietka nie je relevantná, pretože ide o samostatné výroky, v žiadnom prípade nejde o výroky súvisiace, teda o také, kde by jeden výrok bol závislý od druhého výroku.
16. Ostatné námietky, ktoré odvolateľka uviedla vo vzťahu k výroku, ktorým súd prvej inštancie zastavil konanie, sú iba vyjadrením nesúhlasu s predchádzajúcim rozhodnutím, ktorým bol jej prvý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý.
17. Vzhľadom na uvedené je výrok I. rozhodnutia súdu prvej inštancie vecne správny a preto je potrebné ho potvrdiť. (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.).
18. Nariadiť neodkladné opatrenie v civilnom sporovom konaní je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a zároveň dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie.
19. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie v podstate na dvoch dôvodoch a to, že navrhovateľka sa domáha úpravy vzťahov, ktoré nie je možné riešiť v skrátenom konaní o neodkladnom opatrení, pretože podaný návrh obchádza sporové konanie, v ktorom by mala byť sporná otázka bezpečne ustálená, keď ani prípadné prejednanie možné v konaní o neodkladnom opatrení, s ohľadom na limitujúci faktor rýchlosti a zjednodušenosti procesného postupu konania o neodkladnom opatrení nepostačuje na vyriešenie danej spornej otázky a že nepreukázala, že existuje bezprostredná hrozba ohrozenia jej práv, a preto je bezodkladne potrebné upraviť pomery medzi stranami.
20. Navrhovateľka sa v odvolaní nestotožnila s názorom, že sa domáha úpravy vzťahov, ktoré nie je možné riešiť v skrátenom konaní o neodkladnom opatrení. Argumentovala, že jej osobné údaje sa v registroch odporcu spracúvajú nezákonne bez rozhodnutia orgánu verejnej správy, čím je osvedčená dôvodnosť nároku.
21. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom okresného súdu, že nie je potrebné bezodkladne potrebné upraviť pomery medzi stranami. Od právoplatnosti disciplinárneho rozhodnutia disciplinárneho senátu SAK (07.12.2022) o porušení povinnosti advokáta a dopustenia sa disciplinárneho previnenia, do podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (03.03.2026) uplynul značný časový odstup. Podmienka, ktorú zákon pre nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje nie je splnená, a preto bol návrh dôvodne zamietnutý. Ani osvedčenie dôvodnosť nároku by samo osebe na nariadenie neodkladného opatrenia nepostačovala. Prevažná časť odvolacej argumentácie navrhovateľky smeruje práve k tejto skutočnosti. S ohľadom na vyššie uvedené je však bez právneho významu. Odvolací súd iba na okraj pripomína, že pre posúdenie dôvodnosti nárokov navrhovateľky je podstatný výsledok správneho konania, v ktorom navrhovateľka napáda disciplinárne rozhodnutie zo dňa 12.9.2022, ktoré predstavuje základ pre navrhovateľkou napádaný postup odporcu v danej veci. Preto navrhovateľka neosvedčila ani dôvodnosť uplatneného nároku.
22. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľka neosvedčila splnenie zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324 a nasl., § 330 ods. 2 C. s. p. a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým vo zvyšku jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, vrátane súvisiaceho výroku o nároku na náhradu trov konania ( III. výrok) ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil.
23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že odporcovi priznal proti navrhovateľke nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, nakoľko bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný.
24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že odporcovi plne úspešnému v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods. 1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( § 428 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( § 429 ods. 2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).