Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/280/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu JUDr. J. S., zastúpeného

JUDr. J. K., proti ţalovanej S., IČO: X., zastúpenej JUDr. R. A., o ochranu osobnosti

a náhradu nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Roţňava pod sp.zn. 12 C

87/2007,

na dovolanie ţalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 23. júna 2010, sp.zn.

takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Roţňava rozsudkom z 8. apríla 2009, č.k. -317 rozhodol, ţe

: „S. sa ospravedlňuje sudcovi JUDr. J. S. za článok uverejnený v týţdenníku P. na strane 26

aţ 29 pod názvom „I.“ a to textu – Deň pred pojednávaním, keď uţ zrejme vedel, ţe vec

pridelili sudcovi, ktorý je do prípadu zainteresovaný, prepísal na návrhu nielen sumu – na

pôvodných tridsať miliónov, ale zmenil aj oprávnenú osobu. Sudca S. dal napokon svojím

rozhodnutím „poţehnanie“ nielen celej podvodnej poisťovacej transakcii, ale priţmúril aj obe

oči

nad náhlou vecnou zmenou v advokátom doručenej písomnosti“. Zastavil konanie vo veci

priznania nemajetkovej ujmy ţalobcovi v celom rozsahu. Nepriznal ţiadnemu účastníkovi

náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku konštatoval, ţe ţalobca sa domáhal, okrem

ospravedlnenia, nemajetkovej ujmy 5 miliónov korún a na základe vykonaného dokazovania

bolo nepochybné, ţe dôstojnosť a váţnosť ţalobcu bola zníţená a odôvodňovala by priznanie

nemajetkovej ujmy, lebo zásahom do jeho osobnostných práv prostredníctvom tlače, bol

preukázaný zásah v značnej miere a v mimoriadnej intenzite. Z pripojených fotokópii listín,

ktoré boli zaloţené v spise sp.zn. Okresného súdu Spišská Nová Ves zistil, ţe

článok č. X. bol súčasťou hodnotenia dôkazov v uvedenom konaní a v súvislosti

so stanovením výšky nemajetkovej ujmy, bola v odôvodnení rozsudku posudzovaná aj

závaţnosť ujmy a okolnosti, ktoré vyplynuli z článku č. X. a Okresný súd Spišská Nová Ves

prihliadol pri stanovení výšky nemajetkovej ujmy aj na závaţnosť zásahu spôsobenú

obrazovými snímkami ţalobcu, jeho rodinného domu, ktoré sa vyskytovali len v článku

č. X.. Prihliadol na to, ţe svedkyňa Š., autorka článku, potvrdila, ţe bola vypočúvaná v konaní

sp.zn. aj k článku č.X. a zdôraznil, ţe z uvedených zápisníc o pojednávaní

vyplynulo tieţ, ţe predmetom posudzovania závaţnosti ujmy boli obidva články, čo uviedol

sám ţalobca v konaní, ţe je pravdou, ţe ţalobca zobral späť ţalobu v časti ospravedlnenia za

článok č. X. v konaní sp.zn. , pričom naďalej trval na ospravedlnení len za článok

č. X. – Z., to však nevylučuje, ţe naďalej

pre účely hodnotenia i priznania nemajetkovej ujmy bol posudzovaný aj článok č. X., pretoţe

sám ţalobca uviedol pri späťvzatí ţaloby, týkajúcej sa nemajetkovej ujmy, ţe ţalobu berie

späť v tejto časti z. toho dôvodu, ţe nemá dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie

súdneho poplatku za uplatnenie nároku na nemajetkovú ujmu, nikde sa však nezmienil o tom,

ţe berie späť nemajetkovú ujmu aj za článok č. X.. V tejto súvislosti súd prvého stupňa

poukázal na to, ţe automaticky nie je moţné vyvodiť, ţe keď zobral ţalobca ţalobu späť

v časti morálneho zadosťučinenia, ţe sa to vzťahuje aj na uplatnené finančné zadosťučinenie

v podobe nemajetkovej ujmy. Keďţe zásah do práv osobnosti bol spôsobený 2 článkami,

ktoré boli predmetom dokazovania v konaní sp.zn. , na základe uvedeného stavu

dospel k záveru, ţe v danom prípade v časti nemajetkovej ujmy za článok č.X. prebieha iné

konanie, ktoré doposiaľ nebolo právoplatne skončené, nakoľko proti rozsudku Okresného

súdu Spišská Nová Ves bolo podané odvolanie. z týchto dôvodov zastavil konanie v časti

týkajúcej sa náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú si ţalobca uplatňoval v tomto konaní.

O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Košiciach uznesením z 23. júna 2010 sp.zn. ,

na odvolanie ţalobcu, v časti, ktorou bolo konania o náhrade nemajetkovej ujmy zastavené

a ţalovanej v časti o náhrade trov konania, zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku

o zastavení konania vo veci priznania nemajetkovej ujmy ţalobcovi v celom rozsahu

3

a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie. Mal za to, ţe súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho skutkového zistenia, ţe

ţalobca uplatňoval v konaní sp.zn. aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch

za zásah do práva na ochranu svojej osobnosti, spôsobený článkom uverejneným v týţdenníku

P. a nesprávne aplikoval , lebo na takýto postup neboli splnené podmienky.

Rozsudkom sp.zn. z 13. októbra 2008 bolo rozhodnuté o. i.,“ţe S. sa

ospravedlňuje sudcovi

JUDr. J. S. za články uverejnené v týţdenníku P.

pod názvom „Z..“, a to textu – Podľa doterajších informácií je zrejmé, ţe advokát a sudca

mali tridsaťmiliónový balík peňazí získať aj

za pomoci M. exekútorky L. Z.Z.. Nemenej interesantné by bolo zistiť, koľko z vysúdených

tridsiatich miliónov by pani S. skutočne dostala. Pokiaľ sa potvrdí korupčné prepojenie sudcu,

advokáta a exekútorky, je veľmi pravdepodobné, ţe do deľby sa zapojil aj spomínaný

trojlístok“ a ţe ţalovaná je povinná zaplatiť ţalobcovi titulom nemajetkovej ujmy 1 600 000

Sk, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti, čo do nemajetkovej ujmy bola

ţaloba zamietnutá. Proti uvedenému rozsudku podali odvolanie ţalobca i ţalovaná a Krajský

súd v Košiciach, ktorý o odvolaní rozhodol, v rozsudku

z 2. marca 2009 sp.zn. dospel k záveru, ţe ţalobca podal 30. júna 2006 ţalobu

na Okresnom súde Bratislava V, ktorou sa domáhal ochrany osobnosti aj v súvislosti

s článkom „I.“ vydanom v týţdenníku P., ale v priebehu konania svoj návrh upravil

a podaním z 3. mája 2007 vzal návrh sčasti nemajetkovej ujmy, čo do výšky

19 miliónov Sk späť, následne upravil petit svojho návrhu podaním z 28. septembra 2007.

Týmto jeho návrhom Okresný súd Spišská Nová Ves vyhovel 11. marca 2008, takţe

predmetom konania sp.zn. bola ochrana osobnosti len z dôvodu zverejnenia

článku z týţdenníka P. s názvom „Z.“. Odvolací súd preto záverom uviedol, ţe povinnosťou

súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní rozhodnúť o ţalobe

na náhradu nemajetkovej ujmy, ako aj rozhodnúť o trovách konania, pričom odvolací súd

nemohol sám vo veci rozhodnúť, nakoľko by porušil zásadu dvojinštančnosti občianskeho

súdneho konania.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie ţalovaná, ktorá ho ţiadala zrušiť

a vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie. Ako dovolací dôvod uviedla v s poukazom na § 241

ods. 2 psím. c/ , ţe napadnuté uznesenie spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci. Namietal nesprávny právny záver odvolacieho súdu, ţe nie je daná prekáţka

listipendencie, ktorá bola dôvodom pre zastavenie tohto konania. Odvolací súd sa pritom

vôbec nezaoberal zistením prvostupňového súdu, ţe z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu

v Spišskej Novej Vsi vyplýva jednoznačne, ţe sa zaoberal právnou otázkou vzniku práva

na náhradu nemajetkovej ujmy na strane ţalobcu aj v súvislosti z 2. článkom. Podľa názoru

ţalovanej ţalobca čiastočné späťvzatie návrhu vykonané jeho podaním z 3. mája 2007

vo veci sp.zn. prejednávanej na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi,

neodôvodňoval vôbec tým, ţe vylučuje ako dôvod vzniku náhrady nemajetkovej ujmy

zverejnenie 2. článku. Prekáţka listispendencie resp. res iudicata je daná objektívne, pretoţe

súd uţ o nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá mala vzniknú v dôsledku zverejnenia 2.

článku, konal a právoplatne rozhodol, bez ohľadu na to či ţalobca v konaní ţalobu menil

a v akom rozsahu.

K dovolaniu ţalovanej sa písomne vyjadril ţalobca, ktorý ţiadal dovolanie zamietnúť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súdu rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/

) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska ( veta prvá ).

Podľa je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v predmetnej veci nevykazuje znaky ţiadneho

z hore uvedených uznesení, proti ktorému by bolo dovolanie prípustné.

S prihliadnutím na ustanovenie , veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale

sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti

účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom). Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom

nebola v konaní zistená.

Vzhľadom na obsah dovolania ţalovanej, i keď táto na predmetnú vadu výslovne

nepoukázala, dovolací súd sa osobitne zameral na otázku, či konanie nie je zaťaţené vadou

podľa d/ , t.j. či sa v tej istej veci uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci

sa uţ začalo konanie.

Prekáţku prv začatého súdneho konania (litispendencia) upravuje ustanovenie § 83

Táto prekáţka zabraňuje, aby na súde prebiehalo iné súdne konanie v tej istej veci. Táto

prekáţka je daná, ak na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike je začaté konanie, ktoré

má rovnakých účastníkov, rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých

sa odvodzuje právo. Ak nie je splnený čo len jeden znak, nejde o tú istú vec. Totoţnosť

predmetu konania je totoţnosť nároku uplatneného z rovnakého skutkového základu či

skutkového deja. O tých istých účastníkov ide aj vtedy, ak v konaní vystupujú nositelia práv

z rovnakého právneho vzťahu v opačnom procesnom postavení, a tieţ vtedy, ak v neskoršom

konaní vystupujú právni nástupcovia účastníkov uţ skončeného konania. Totoţnosť predmetu

konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený ţalobným petitom vyplýva

z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený (t.j. ak je zaloţený

na rovnakých skutkových okolnostiach a rovnakom právnom dôvode). Podmienky totoţnosti

účastníkov konania a totoţnosti predmetu konania musia byť splnené súčasne.

Prekáţka veci právoplatne rozhodnutej (rei iudicatae) znamená, ţe sa uţ raz v tej istej

veci právoplatne rozhodlo. Je vyslovená v ustanovení K jej porušeniu

dôjde vtedy, ak sa začne opätovne konať medzi tými istými účastníkmi a o tej istej veci, hoci

uţ bolo vo veci právoplatne rozhodnuté Za tu istú vec treba v novom konaní povaţovať ten

istý nárok, o ktorom sa uţ prv právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý stý právny dôvod

vyplývajúci z totoţného skutkového stavu. O prekáţku rozsúdenej veci nejde, ak chyba čo

i len jeden z uvedených znakov.

Dovolací súd po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Spišská

Nová Ves sp.zn. dospel k záveru, ţe totoţnosť účastníkov konania v danej veci

a vo veci, ktorá bola vedená pred Okresným súdom Spišská Nová Ves sp.zn. je

zachovaná, vrátane ich procesného postavenia. Absentuje však druhý z predpokladov

zakladajúcich existenciu tvrdenej vady, a to totoţnosť predmetu konania. Ţalobca

v predmetnom konaní sa domáhal ochrany osobnosti vo forme ospravedlnenia za údaje

uvedené v periodiku č. X., vydávanom ţalovanou, v článku na str. 26 aţ 29 pod názvom „I.“

a to textu – Deň pred pojednávaním, keď uţ zrejme vedel, ţe vec pridelili sudcovi, ktorý je do

prípadu zainteresovaný, prepísal na návrhu nielen sumu – na pôvodných tridsať miliónov, ale

zmenil aj oprávnenú osobu. Sudca S. dal napokon svojím rozhodnutím „poţehnanie“ nielen

celej podvodnej poisťovacej transakcii, ale priţmúril aj obe oči nad náhlou vecnou zmenou

v advokátom doručenej písomnosti“, a nemajetkovej ujmy vo výške 165 969,59 € .

V konaní sp.zn. Okresného súdu Spišská Nová Ves sa však domáhal

ochrany osobnosti vo forme ospravedlnenia za články uverejnené v periodiku vydávanom

ţalovanou č. X., tak ako je zrejmé z uznesenia Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 11.

marca 2008 č.k. -132, ktorým pripustil zmenu petitu, na návrh ţalobcu

nasledovne: „Súd konanie v časti o zaplatenie 19.000.000,- Sk zastavuje. Súd pripúšťa zmenu

petitu, ktorý po zmene znie : „S. sa ospravedlňuje J. S. za články uverejnené v týţdenníku P.

pod názvom „Z.“, a to textu – Podľa doterajších informácií je zrejmé, ţe advokát a sudca mali

tridsaťmiliónový balík peňazí získať aj

za pomoci M. exekútorky L. Ţ.Ţ... Nemenej interesantné by bolo zistiť, koľko z vysúdených

tridsiatich miliónov by pani S. skutočne dostala. Pokiaľ sa potvrdí korupčné i prepojenie

sudcu, advokáta a exekútorky, je veľmi pravdepodobné, ţe do deľby by sa zapojil aj

spomínaný trojlístok“. Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi titulom nemajetkovej ujmy 1

000.000,-Sk a nahradiť trovy konania, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku“.

Následne pripustil rozšírenie ţaloby v časti nemajetkovej ujmy

na 2 000 000 Sk, uznesením, vyhláseným na pojednávaní dňa 26. júna 2008. O takto

zmenenom petite Okresný súd Spišská Nová Ves konal a rozsudkom zo dňa 13. októbra 2008

č.k. -234 i rozhodol. Ţalobe vyhovel v plnom rozsahu textu ospravedlnenia

a v časti priznania nemajetkovej ujmy v sume 1 600 000 Sk, vo zvyšku uplatnenej

nemajetkovej ujmy ţalobu zamietol.

Z uvedeného je zrejmé, ţe ţalobca svoj nárok opieral o iné skutkové tvrdenia,

vyplývajúce z textov dvoch rozdielnych článkov, uverejnených ţalovanou v rôznom časovom

období, s iným názvom i textom, ktorý bol spôsobilý zasiahnuť do osobnej cit ţalobcu. Je len

na dispozícii účastníka, ako uplatní svoj nárok na ochranu osobnosti, vrátane nemajetkovej

ujmy, ak k zásahu do jeho chránených osobnostných práv príde opakovane, i keď sa môţu

skutkové okolnosti prekrývať a čiastočne byť i totoţné. Opačný postup by bol v rozpore

s dispozičnou zásadou civilného konania. Účelom práva na súdnu a inú právnu ochranu

vrátane práva na spravodlivé konanie je zaručiť kaţdému prístup k súdu. Tomu zodpovedá

povinnosť všeobecného súdu vo veci konať a rozhodnúť ().

Keďţe existencia vady konania (vychádzajúc z obsahu dovolania) podľa § 237

písm. d/ sa v dovolacom konaní nepreukázala, nemoţno prípustnosť dovolania vyvodiť

z tohto ustanovenia.

Skutočnosť, ţe by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom

posúdení veci, môţe byť len odôvodnením dovolania v zmysle

v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl.

K námietke ţalovanej, ţe napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ) je potrebné uviesť, ţe

právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je

síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá

(nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).

Vzhľadom na uvedené moţno preto zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania

nemoţno vyvodiť z ustanovenia , a iné vady konania v zmysle neboli

dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovanej

v súlade s v spojení s , ako dovolanie smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom,

riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým uznesením

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania

proti ţalovanej, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však ţiadne trovy dovolacieho

konania nepriznal z dôvodu, ţe nepodal návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. októbra 2011

JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová

9