Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 376/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. novembra 2008

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. J. K., T., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R.,

Advokátska kancelária, K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na

zachovanie ľudskej dôstojnosti a na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do jeho

súkromného života podľa a , práva na

náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa

Slovenskej republiky, ako aj práva na rešpektovanie súkromného života podľa čl. 8 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v

Prešove sp. zn. z 28. mája 2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. J. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. septembra

2008 doručená sťažnosť MUDr. J. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

svojho základného práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti a na ochranu pred

neoprávneným zasahovaním do jeho súkromného života podľa čl. 19 ods. 1 a čl. 19 ods. 2

(ďalej len „“), práva na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom podľa , ako aj práva na rešpektovanie

súkromného života podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský

súd“) sp. zn. z 28. mája 2008.

Sťažovateľ odôvodnil svoju sťažnosť tým, že 12. decembra 2005 podal Okresnému

súdu Vranov nad Topľou návrh na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom, v ktorom žiadal, aby mu Slovenská republika ako odporca zaplatila 100 000 Sk.

Na základe vznesenej námietky zaujatosti sťažovateľom bola vec uznesením krajského súdu

sp. zn. z 25. januára 2006 prikázaná Okresnému súdu Poprad (ďalej len

„okresný súd“), na ktorom sa viedlo konanie pod sp. zn. . Okresný súd

rozsudkom sp. zn. z 19. novembra 2007 návrh navrhovateľa zamietol

a náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Proti tomuto rozsudku sťažovateľ 11. januára

2008 podal odvolanie, o ktorom krajský súd rozhodol rozsudkom sp. zn.

z 28. mája 2008 tak, že potvrdil rozsudok okresného súdu a náhradu trov odvolacieho

konania účastníkom nepriznal.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ „je presvedčený o tom, že

napadnutým rozhodnutím Krajského súdu v Prešove boli porušené jeho vyššie zmienené

práva zaručené SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.

Uvedené konanie krajského súdu podľa sťažovateľa spôsobilo, že „... pociťoval

nemajetkovú ujmu, poníženie, pocit bezmocnosti a beznádeje preto, že za konanie, ktoré je

právnym predpisom kvalifikované ako priestupok, neboli voči osobe, ktorá sa tohto konania

dopustila, vyvodené dôsledky, ktoré zákon v takýchto prípadoch vyvodiť ukladá“.

Sťažovateľ zastával názor, že jeho základné právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti

a na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do jeho súkromného života podľa čl. 19

ods. 1 a , právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom podľa a právo na rešpektovanie súkromného života a obydlia

podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru bolo porušené, a preto žiadal zrušiť rozhodnutie krajského súdu

a vec opätovne prerokovať.

Sťažovateľ sa domáhal aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia a úhrady

trov konania.

Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd v náleze vyslovil:

„Právo sťažovateľa

- na zachovanie ľudskej dôstojnosti a na ochranu pred neoprávneným zasahovaním

do jeho súkromného života podľa článku 19 ods. 1 a článku 19 ods. 2 SR,

- na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa článku 46

ods. 3 SR,

- na rešpektovanie súkromného života podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru.

bolo rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 28. 5. 2008,

porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.

zo dňa 28. 5. 2008 a vracia vec Krajskému súdu v Prešove na ďalšie

konanie a rozhodnutie.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Krajskému súdu v Prešove pokračovať

v porušovaní namietaných právach sťažovateľa.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie

vo výške 100.000,- Sk.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez účasti

sťažovateľa v súlade s § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) a zisťuje, či návrh spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dané dôvody na

jeho odmietnutie. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti pravidelne

skúma aj to, či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietaným

postupom orgánu štátu (v tomto prípade krajského súdu) nemohlo dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za

zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti

pre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom

orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej (mutatis mutandis

a v ňom citovaná judikatúra).

Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie základného práva na zachovanie ľudskej

dôstojnosti a na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do jeho súkromného života

podľa a , práva na náhradu škody spôsobenej nesprávnym

úradným postupom podľa a práva na rešpektovanie súkromného života

podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu sp. zn.

z 28. mája 2008.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa voči rozsudku

krajského súdu v súlade so svojou ustálenou judikatúrou pripomína, že rozhodnutia

všeobecných súdov môžu byť zmenené, prípadne zrušené zásadne len z dôvodov uvedených

v a iba na základe riadnych, prípadne mimoriadnych

opravných prostriedkov, ktoré majú účastníci konania k dispozícii v rámci všeobecného

súdnictva. Úlohou ústavného súdu však nie je zastupovať alebo alternovať všeobecné súdy,

ktorým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa sústreďuje len

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov tejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

medzinárodnou zmluvou.

Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov z dôvodov tvrdených sťažovateľom môže

ústavný súd podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu zasiahnuť len vtedy, ak by ich

rozhodovanie (a jemu predchádzajúci postup) bolo zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne

(mutatis mutandis ), z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné

a zároveň by malo za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého procesu,

ktoré nebolo napravené ani v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.

Pokiaľ ide o namietané porušenie základných práv sťažovateľa rozsudkom krajského

súdu sp. zn. z 28. mája 2008, takéto porušenie ústavný súd nezistil.

Rozsudok krajského súdu je riadne a náležite odôvodnený. Ústavný súd nezistil skutočnosti,

z ktorých by boli vyvodené závery zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného

hľadiska neospravedlniteľné, resp. neudržateľné, ktoré by súčasne mali za

následok namietané porušenie označených práv sťažovateľa. Skutočnosť, že sa sťažovateľ

s rozsudkom krajského súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti jeho postupu a nezakladá ani oprávnenie ústavného

súdu nahradiť právny názor všeobecných súdov svojím vlastným. O svojvôli pri výklade

a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade,

ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich

účel a význam.

Pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 19 ods. 1

, ústavný súd konštatuje, že podľa Občianskeho

zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) má fyzická osoba

právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej

dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Ochrany osobnosti sa

môže fyzická osoba domáhať žalobou na všeobecnom súde. Ústavný súd považuje žalobu

podľa , o ktorej je príslušný rozhodnúť všeobecný súd, za

účinný právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd. Zo strany sťažovateľa

k využitiu uvedeného právneho prostriedku ochrany osobnosti nedošlo. Pretože sťažovateľ

sa ochrany svojho základného práva podľa nedomáhal na príslušnom

orgáne, bolo potrebné jeho sťažnosť podľa v tejto časti

odmietnuť.

Navyše vo vzťahu k ústavný súd už vyslovil, že porušenie ním

priznaných práv nemôže nastať samotným rozhodnutím štátneho orgánu, ktorým tento

orgán uplatní svoju právomoc (, ).

Rovnako ústavný súd odmietol aj tú časť sťažnosti, v ktorej sťažovateľ namietal

porušenie základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného

a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 a práva na rešpektovanie súkromného a rodinného

života podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru má každý právo na rešpektovanie svojho súkromného

a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Štátny orgán nemôže v zmysle čl. 8 ods. 2 do

výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné

v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti,

hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia

alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.

Z obsahu sťažovateľovej sťažnosti je zrejmé, že „v nečinnosti štátneho orgánu

v tomto prípade orgánu prejednávajúceho priestupok vidí aj zásah do svojho práva

zakotveného v článku 19 ods. 1 , ods. 2 SR a v Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd“, pričom namieta, že napadnutým rozsudkom krajského

súdu nebolo splnené „legitímne očakávanie, že štát prostredníctvom svojich orgánov

zabezpečí rešpektovanie a reálne uplatňovanie tohto práva v bežnom živote“.

Podľa ustanovenia čl. 8 ods. 1 dohovoru, ktoré je v rámci vnútroštátnej ústavnej

úpravy obsiahnuté v , musí štát nielen rešpektovať, ale aj chrániť práva

na rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie a poskytnúť

jednotlivcovi ochranu pred ľubovoľným zasahovaním orgánov verejnej moci do týchto

práv.

Predmetom konania krajského súdu a jeho rozhodnutia bolo uplatnenie nároku

sťažovateľa na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ktoré svojím

obsahom nemohlo spôsobiť porušenie sťažovateľom označeného práva na rešpektovanie

súkromného a rodinného života a obydlia, a nedá sa vyvodiť ani žiadna spojitosť medzi

postupom a rozhodnutím krajského súdu sp. zn. z 28. mája 2008

a porušením čl. 8 ods. 1 dohovoru, ktorú sťažovateľ vidí v nečinnosti krajského súdu.

Ústavný súd konštatuje, že porušenie práv priznaných v čl. 8 ods. 1 dohovoru nemôže

nastať rozhodnutím štátneho orgánu, ktorým tento orgán uplatní svoju právomoc, pričom

ustanovenie čl. 8 ods. 1 dohovoru nezaručuje ochranu súkromného a rodinného života pred

akýmkoľvek zásahom, ale zaručuje len ochranu pred neoprávneným zasahovaním

do súkromného a rodinného života (), čo nie je prípad sťažovateľa.

Na základe uvedeného ústavný súd uzavrel, že nezistil rozpor v postupe

a interpretácii zákona krajským súdom s a medzinárodným dohovorom, ako ani

žiadnu inú možnosť porušenia označených základných práv, reálnosť ktorých by mohol

posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, a preto pri predbežnom prerokovaní ju podľa

v celom rozsahu odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. novembra 2008