Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 7/99

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ľubomíra

Dobríka a zo sudcov JUDr. Anny Danielčákovej a JUDr. Jána Drgonca na neverejnom

zasadnutí 18. februára 1999 prerokoval návrh generálneho prokurátora Slovenskej

republiky na začatie konania podľa )

o vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia mestskej časti Košice-Sever

č. 2/1991 z 26. septembra 1991 o chove zvierat v znení zmien a doplnkov s

Slovenskej republiky, so v znení neskorších

predpisov, so o obecnom zriadení

v znení neskorších predpisov a so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky

č. o ochrane zvierat a takto

rozhodol:

Všeobecne záväzné nariadenie mestskej časti Košice-Sever č. 2/1991

z 26. septembra 1991 o chove zvierat v znení uznesenia č. 72 z 20. februára 1992,

uznesenia č. 104 z 3. septembra 1992 a uznesenia č. 62 z 5. septembra 1995 n i e j e

v súlade s čl. 2 ods. 3, čl. 12 ods. 1 druhá veta, čl. 13 ods. 2 a 3, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2,

, a , s

Zb. v znení neskorších predpisov, s a , a

ods. 1 o obecnom zriadení v znení

neskorších predpisov ani s § 29 a § 37 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o ochrane zvierat.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) dostal 16. decembra

1998 návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny

prokurátor“ alebo „navrhovateľ“) na začatie konania o súlade všeobecne záväzného

nariadenia mestskej časti Košice-Sever s , so zákonom

č. v znení neskorších predpisov, so zákonom

č. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a so zákonom

č. o ochrane zvierat.

Generálny prokurátor navrhol, aby ústavný súd rozhodol, že všeobecne záväzné

nariadenie mestskej časti Košice-Sever č. 2/1991 z 26. septembra 1991 v znení uznesenia

č. 72 z 20. februára 1992, uznesenia č. 104 z 3. septembra 1992 a uznesenia č. 62

z 5. septembra 1995 (ďalej len „nariadenie“) nie je v súlade s čl. 2 ods. 3, čl. 12 ods. 1

druhá veta, čl. 13 ods. 2 a 3, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2, čl. 20 ods. 1, čl. 68 a čl. 71 ods. 2

(ďalej len „“), ako ani s

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), s

a , a o obecnom zriadení

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“), ani s § 29 a § 37

o ochrane zvierat (ďalej len „“).

Podľa názoru navrhovateľa: «Normotvorná právomoc obce vyplýva z ustanovenia

SR.

Normotvornú právomoc podľa môže obec uplatniť kedykoľvek bez

splnomocnenia v zákone, nie však v neobmedzenej miere na úpravu všetkých

spoločenských vzťahov existujúcich v územnom obvode orgánu územnej samosprávy.

Normotvorná pôsobnosť podľa sa orgánu územnej samosprávy udeľuje len

na úpravu veci územnej samosprávy podľa , ako aj podľa

zákona o obecnom zriadení, pričom aj na uplatnenie tohto ustanovenia sa vzťahuje čl. 152

ods. 4 . „Výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných

všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto “. To

znamená, že nepriznáva obciam normotvornú právomoc v celom rozsahu

vnútorných vecí, ktoré spravujú podľa § 4 ods. 3 zákona o obecnom zriadení. Obce pri

správe všetkých svojich vnútorných vecí zabezpečujú uplatnenie zákonov

a podzákonných predpisov vydaných štátnymi orgánmi. Normotvornú právomoc môžu

uplatňovať len v tej časti správy svojich vnútorných vecí, ktorou realizujú územnú

samosprávu podľa . Nad rámec môžu upraviť všeobecne

záväzným nariadením aj ďalšie vzťahy, ak im zákonodarca udelí výslovné splnomocnenie

na normotvornú činnosť.

Mestská časť nevydala všeobecne záväzné na plnenie úloh

štátnej správy. Vydala ho podľa nad rámec normotvornej právomoci, ktorá

sa obci priznáva. Toto nariadenie mestská časť vydala aj napriek výslovnému

splnomocneniu, ktoré Národná rada Slovenskej republiky udelila orgánu štátnej správy.

Podľa o ochrane zvierat: „ministerstvo

ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o

a) chove hospodárskych zvierat

b) usmrcovaní jatočných zvierat

c) podmienkach chovu spoločenských zvierat, odbornej spôsobilosti na ich chov

a výcvik na účely obchodovania s nimi

d) odbornej príprave inšpektorov ochrany zvierat

e) chove divých zvierat a nebezpečných živočíchov

f) ochrane pokusných zvierat.“

Podľa § 37 ods. 2 tohto zákona „ministerstvo po dohode s Ministerstvom

zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom

podrobnosti zoohygienických a hygienických podmienok na chov alebo držbu

spoločenských zvierat“.

Národná rada Slovenskej republiky na obce nepreniesla úlohy štátnej správy podľa

§ 5 ods. 1 zákona o obecnom zriadení. Orgány územnej samosprávy dokonca ani

nezaradila medzi orgány s úlohami pri ochrane zvierat. Podľa § 29 ods. 1 zákona

o ochrane zvierat takými orgánmi sú: Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej

republiky, Štátna veterinárna správa a okresné veterinárne správy.

Miestne zastupiteľstvo mestskej časti vydalo nariadenie na základe právomoci,

ktorú si samo udelilo nad rámec normotvornej právomoci priznanej obciam podľa čl. 68

a . Tým porušilo aj a , a zákona

č. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Zároveň porušilo aj

a o ochrane zvierat (nález ÚS SR sp. zn. 19/97 zo dňa

13. mája 1997).

Ochrana zvierat sa zaručuje nielen podľa . Na ochranu

zvierat slúži aj skutková podstata trestného činu týrania zvierat (§ 203 Tr. zákona alebo

ustanovenie § 181d ods. 1 Tr. zákona v časti, podľa ktorej sa trestného činu pytliactva

dopustí ten, kto loví zver a ryby v dobe hájenia alebo zakázaným spôsobom). Ochrana

zvierat sa zabezpečuje prostredníctvom

o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ako aj prostredníctvom mnohých ďalších

noriem.

Podľa „vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím

by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon

jeho práv. Preto najmä nesmie nechať chovné zvieratá vnikať na susediaci pozemok“.

Táto formulácia zákona umožňuje dvojaký výklad právnej povahy zvieraťa. Podľa prvého

výkladu vlastník pozemku nesmie nechať vnikať zviera na iný pozemok, pričom

zákonodarca neurčil, či zviera je vlastníctvom majiteľa pozemku. Podľa druhého

potenciálneho výkladu ukladá vlastníkovi zvieraťa povinnosť, aby

mu nedovolil vnikať na iný pozemok. Pretože v platnom právnom poriadku absentuje

ďalšia právna norma, ktorá by upravovala vzťah medzi vlastníkom a zvieraťom, právne

postavenie zvieraťa možno odvodiť len pomocou interpretácie platnej právnej úpravy.

Podľa : „Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje“.

Obec je právnickou osobou, ktorej nedovoľuje obmedziť základné práva

a slobody. Ak orgán územnej samosprávy všeobecne záväzným nariadením ustanoví

podmienky obmedzujúce základné práva a slobody, nekoná iba nad rámec úpravy podľa

, ale zároveň uplatní svoju normotvornú právomoc spôsobom, ktorý nie je

v súlade s a a 3 , lebo svojím všeobecným záväzným

nariadením upraví otázky, ktoré dovoľuje regulovať jedine zákonom.

K odňatiu základného práva alebo slobody v rozsahu obmedzenia ustanoveného vo

všeobecne záväznom nariadení orgánu územnej samosprávy v takom prípade dôjde aj

k nesúladu s druhá veta . Mestská časť napadnutým všeobecne

záväzným nariadením obmedzila základné ľudské právo zaručené podľa čl. 20 ods. 1

spôsobom, ktorý nie je v súlade s .

Obec uplatní svoju normotvornú právomoc podľa len vtedy, keď vydá

všeobecne záväzné nariadenie, ktoré je v súlade s každým relevantným ustanovením

. Preto mestská časť prijatím nariadenia konala v nesúlade s .

V nadväznosti na to nie je nariadenie v súlade s čl. 20 ods. 1 v spojení s čl. 12

ods. 1 druhá veta a s , 3 .

Vydaným nariadením sa obmedzilo vlastníctvo hospodárskych a spoločenských

zvierat nad rámec zákona v právach vlastníka držať a nakladať so svojím zvieraťom.

Preto nariadenie nie je v súlade ani s .

Ústavná ochrana súkromia sa podľa čl. 16 ods. 1 spája s nedotknuteľnosťou osoby.

Predmetom takto vytvorenej ochrany je súkromie späté s telesnou integritou

a materiálnymi hodnotami súkromnej povahy.

Nariadením sa v tomto prípade ustanovujú podmienky obmedzujúce materiálne

hodnoty súkromnej povahy, ktoré sa chránia podľa .

Nariadenie v ust. čl. 5 bod 4 zakazuje v bytových jednotkách obytných domov

a v spoločenských priestoroch obytných domov chovať šteňatá staršie ako 7 týždňov.

Podľa druhej vety čl. 16 ods. 1 také obmedzenia sú dovolené len v prípadoch

ustanovených zákonom. U priestoru označeného v nariadení ide o zásah do práva na

súkromie zaručené podľa . Týmto ustanovením sa nezaručí absolútna

ochrana súkromného a rodinného života, ale priznáva sa len ochrana pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života.

umožňuje len také zásahy do súkromného a rodinného života, ktoré sú

oprávnené. Určenie takýchto zásahov musí byť v súlade s , predovšetkým s .

Pre konanie o návrhu je rozhodujúce ustanovenie čl. 13 ods. 2, podľa ktorého sa

umožňuje len zákonom ustanovené obmedzenie základného práva alebo slobody.

Všeobecne záväzné nariadenie obce nemá povahu prameňa práva, ktorým v súlade

s možno ustanoviť oprávnené zásahy do súkromného a rodinného života.

Nariadenie je preto v rozpore s a .»

Generálny prokurátor v návrhu uviedol, že podanie uskutočnil preto, že miestne

zastupiteľstvo mestskej časti Košice-Sever nevyhovelo protestu prokurátora, ktorým sa

domáhal zrušenia tohto nariadenia.

Ústavný súd listom z 15. januára 1999 požiadal starostku mestskej časti Košice-

Sever JUDr. Andreju Takáčovú o stanovisko k návrhu generálneho prokurátora

a o vyjadrenie, či v konaní trvá na ústnom pojednávaní.

Starostka mestskej časti Košice-Sever zaslala 28. januára 1999 pod č. j.

stanovisko k návrhu generálneho prokurátora, v ktorom uviedla, že sa v celom rozsahu

stotožňuje s návrhom generálneho prokurátora a netrvá na ústnom pojednávaní

v predmetnej veci.

Vzhľadom na to, že ani jeden z účastníkov netrval na verejnom pojednávaní,

ústavný súd návrh prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu 18. februára 1999.

II.

Predmetom konania pred ústavným súdom sa stalo, či mestská časť Košice-Sever

prijatím všeobecne záväzného nariadenia č. 2/1991 v znení zmien a doplnkov obmedzila

základné ľudské práva zaručené a či prijatie takéhoto

všeobecne záväzného nariadenia patrí do právomoci orgánov územnej samosprávy

ustanovenej v štvrtej hlave .

Ústavný súd vo svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti vyslovil niekoľko

právnych názorov slúžiacich na vymedzenie účelu a rozsahu práva na súkromie ako

základného ľudského práva zaručeného a medzinárodnými dohovormi, ktoré

spĺňajú podmienky . Ústavný súd okrem iného uviedol:

„Účelom priznaného práva na súkromie je nielen poskytnúť ochranu práv

priznaných podľa a nasl. , ale zároveň aj zabrániť štátnym

orgánom i orgánom územnej samosprávy, aby zasahovali do správania jednotlivca nad

nevyhnutnú mieru a príliš neprimerane riadili jeho súkromný život“ ().

V ďalšom zo svojich právnych názorov ústavný súd vyslovil:

„Ústava vo viacerých ustanoveniach dotvára jednotnú úpravu práva na súkromný

život, ktorého podstatou je možnosť jednotlivca v určitej sfére spoločenských vzťahov žiť

podľa svojich predstáv bez zbytočných obmedzení, príkazov a zákazov ustanovených

orgánom verejnej moci“ ().

Vo vzťahu k predmetu konania, ktorým je zasahovanie do súkromia chovateľov

zvierat, ústavný súd vo svojich rozhodnutiach uviedol:

„Ústavná ochrana súkromia sa podľa čl. 16 ods. 1 spája s nedotknuteľnosťou

osoby. Predmetom takto vytvorenej ochrany je súkromie späté s telesnou integritou

a materiálnymi hodnotami súkromnej povahy“ (). „Materiálne hodnoty

súkromnej povahy nemožno stotožniť s majetkom fyzických osôb. Určovanie počtu

zvierat, ktoré chovateľ môže chovať, je zásahom do sféry jeho súkromného života.

Ochrana práv iných, ktorá je dôvodom verejného záujmu opodstatňujúcim taký zásah do

súkromia, nie je v príčinnej súvislosti s počtom zvierat, ktoré chovateľ vlastní. Ochranu

práv iných možno zabezpečiť úpravou spôsobu, ako sa chovateľ stará o svoje zvieratá.

Podmienkou uloženia takých obmedzení je, aby boli v súlade s “ ().

Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného

a rodinného života. nezaručuje ochranu súkromného a rodinného

života pred akýmkoľvek zasahovaním. Zaručuje ochranu len pred takým zasahovaním,

ktoré je neoprávnené. V súlade s účelom práva na súkromie orgány verejnej moci, fyzické

aj právnické osoby môžu zasahovať do súkromného a rodinného života iných vtedy, ak

ich zasahovanie možno hodnotiť ako oprávnené. Zasahovanie do práva na súkromie

v rozsahu zaručenom sa môže uskutočniť, iba ak je v súlade s , ,

, ako aj so všetkými ďalšími ustanoveniami , ktoré sú právne

významné pri uplatňovaní práva na súkromie.

Všeobecne záväzné v znení zmien a doplnkov v určilo:

„V bytových jednotkách obytných domov môže užívateľ bytu chovať najviac 1 mačku.“

Podľa čl. 5 ods. 3 písm. a) majitelia psov môžu chovať v bytových jednotkách obytných

domov najviac 1 psa; v bytových jednotkách obytných domov a v spoločných priestoroch

obytných domov je zakázané chovať šteňatá staršie ako 7 týždňov (čl. 5 ods. 4).

Mestská časť Košice-Sever citovanými ustanoveniami všeobecne záväzného

nariadenia obmedzila právo na súkromie chovateľov psov a mačiek tým, že ustanovila

počet zvierat, ktoré možno chovať v bytovej jednotke obytného domu. Podmienkou

ústavnosti takéhoto obmedzenia práva na súkromie je jeho určenie v súlade so všetkými

normami , ktoré sú právne významné pri uplatňovaní práva na súkromie.

V okolnostiach prípadu ide predovšetkým o tie ústavné normy, ktoré vymedzujú

právomoc orgánov územnej samosprávy.

K ústavným garanciám základných práv a slobôd v Slovenskej republike nepatrí

iba podmienka obmedziteľnosti základného práva alebo slobody v súlade s čl. 13 ods. 4

. Ďalšiu podmienku ustanovuje : „Medze základných práv

a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto len zákonom.“

v tejto norme identifikuje subjekt a formu prameňa práva obmedzujúceho základné právo

alebo slobodu. nepriznáva orgánom územnej samosprávy právomoc prijať zákon.

Orgány územnej samosprávy majú normotvornú právomoc priznanú v čl. 68 a čl. 71

ods. 2 .

Podľa : "Vo veciach územnej samosprávy môže obec vydávať

všeobecne záväzné nariadenia."

Podľa prvá veta : "Pri výkone štátnej správy obec môže

vydávať na základe zákona v rámci svojej územnej pôsobnosti všeobecne záväzné

nariadenia, ak je na to splnomocnená zákonom."

Normotvornú právomoc obce neupravuje a nezávisle od

ostatných ustanovení . Rozsah normotvornej právomoci obce je vymedzený

a obmedzený predovšetkým a .

Podľa : "Obec je samostatný územný a správny celok

Slovenskej republiky, združujúci osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt."

Podľa : "Obec je právnická osoba, ktorá za podmienok

ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a so svojimi

finančnými prostriedkami."

Pri uplatňovaní normotvornej právomoci podľa čl. 68 aj podľa čl. 71 ods. 2 prvá

veta obec môže prijímať len všeobecne záväzné nariadenia, ktoré sú v súlade so

všetkými súvisiacimi ustanoveniami .

Slovenská republika je podľa zvrchovaný, demokratický a právny štát.

Pri uplatnení sa Slovenská republika nevzdáva časti svojej zvrchovanosti

v prospech obcí. Obec podľa je právnickou osobou, ktorá za

podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a so

svojimi finančnými prostriedkami. Týmito svojimi právami sa obec neodlišuje od iných

typov právnických osôb. Pri výkone štátnej správy obec môže vydávať všeobecne

záväzné nariadenia, ak je na to splnomocnená zákonom. Ani touto podmienečne

priznanou právomocou sa obec zásadne neodlišuje od všetkých ostatných právnických

osôb, pretože aj iné právnické osoby môžu mať delegovanú normotvornú právomoc.

Napríklad podľa o Národnej banke Slovenska v znení

neskorších predpisov: „Národná banka Slovenska je právnickou osobou so sídlom

v Bratislave; nezapisuje sa do obchodného registra.“ Podľa § 1 ods. 3 tohto zákona: „Pri

vydávaní všeobecne záväzných právnych predpisov v rozsahu ustanovenom týmto

zákonom má Národná banka Slovenska postavenie ako ministerstvá a iné orgány štátnej

správy podľa . Národná banka Slovenska vydáva

opatrenia vyhlasované v Zbierke zákonov a rozhodnutia v rozsahu ustanovenom

osobitnými predpismi.“

Právnická osoba obec má privilegované postavenie len vo veciach územnej

samosprávy.

Normotvornú právomoc podľa môže obec uplatniť kedykoľvek, bez

splnomocnenia v zákone. Normotvornú právomoc podľa nemôže obec

uplatňovať v neobmedzenej miere na úpravu všetkých spoločenských vzťahov

existujúcich v územnom obvode orgánu územnej samosprávy. Normotvorná pôsobnosť

podľa sa orgánu územnej samosprávy udeľuje len na úpravu vecí územnej

samosprávy podľa , ako aj podľa zákona o obecnom

zriadení, pričom aj na uplatnenie tohto ustanovenia sa vzťahuje :

"Výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov musí byť v súlade s touto ." To znamená, že

nepriznáva obciam normotvornú právomoc v celom rozsahu vnútorných vecí, ktoré

spravujú podľa § 4 ods. 3 zákona o obecnom zriadení. Obce pri správe všetkých svojich

vnútorných vecí zabezpečujú uplatňovanie zákonov a podzákonných predpisov vydaných

štátnymi orgánmi. Normotvornú právomoc môžu uplatňovať len v tej časti správy svojich

vnútorných vecí, ktorou realizujú územnú samosprávu podľa . Nad rámec

môžu upraviť všeobecne záväzným nariadením aj ďalšie vzťahy, ak im

zákonodarca udelí výslovné splnomocnenie na normotvornú činnosť. Pri uplatnení

normotvornej právomoci orgán územnej samosprávy môže ukladať povinnosti, ale nie

spôsobom obmedzujúcim základné práva a slobody nad rámec zákona. Obec teda ani

v rámci svojej normotvornej právomoci nemôže obmedziť základné práva a slobody nad

rámec zákonov. V rámci zákona nemôže upraviť vzťahy, ktoré nepatria do normotvornej

právomoci orgánu územnej samosprávy vymedzenej .

Národná rada Slovenskej republiky na obce nepreniesla úlohy štátnej správy podľa

§ 5 ods. 1 zákona o obecnom zriadení. Orgány územnej samosprávy dokonca ani

nezaradila medzi orgány s úlohami pri ochrane zvierat. Podľa § 29 ods. 1 zákona

o ochrane zvierat takými orgánmi sú: Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej

republiky, Štátna veterinárna správa a okresné veterinárne správy.

Mestská časť Košice-Sever nevydala všeobecne záväzné

v znení zmien a doplnkov na plnenie úloh štátnej správy. Vydala ho podľa

nad rámec normotvornej právomoci, ktorá sa obci priznáva a upravila ním

zaručené základné právo.

Mestská časť Košice-Sever nariadením nad rámec zákona obmedzila právo na

súkromie zaručené . Nariadenie vydala na základe právomoci, ktorú si sama

udelila nad rámec normotvornej právomoci priznanej obciam podľa čl. 68 a čl. 71 ods. 2

. Tým porušila aj a , a

o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Zároveň porušila aj § 29 a § 37 zákona

č. o ochrane zvierat.

Navrhovateľ ďalej namietol nesúlad nariadenia s . Ústavný súd

vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že nie je zaručené

nadobúdanie vlastníctva, ale uvedeným článkom sa poskytuje ochrana právu dispozície

s majetkom. Mestská časť Košice-Sever tým, že nariadením upravila práva a povinnosti

majiteľov zvierat, obmedzila dispozíciu s ich majetkom, čo znamená porušenie čl. 20

.

Obec všeobecne záväzným nariadením nemôže obmedziť právo zaručené čl. 20

ods. 1 , pretože obec je právnickou osobou, ktorej nedovoľuje obmedziť

základné práva a slobody.

Podľa : „Vlastník je v medziach zákona oprávnený

predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.“

Povinnosť, ktorú napr. v čl. 3 nariadenia obec uložila chovateľom zvierat, možno z § 123

odvodiť len nadmerne extenzívnym výkladom, pričom z

nemožno odvodiť normotvornú právomoc obce pre vykonanie tohto ustanovenia

. ani iný zákon neudeľujú orgánom územnej

samosprávy právomoc, aby takú úpravu vydali podľa . Mestská časť

Košice-Sever nariadením nad rámec zákona obmedzila aj právo vlastniť majetok zaručené

.

Ak orgán územnej samosprávy všeobecne záväzným nariadením ustanoví

podmienky obmedzujúce základné práva a slobody, nekoná iba nad rámec úpravy podľa

, ale zároveň uplatní svoju normotvornú právomoc spôsobom, ktorý nie je

v súlade s a a 3 , lebo svojím všeobecne záväzným

nariadením upraví otázky, ktoré dovoľuje regulovať jedine zákonom. K odňatiu

základného práva alebo slobody v rozsahu obmedzenia ustanoveného vo všeobecne

záväznom nariadení orgánu územnej samosprávy v takomto prípade dôjde aj v nesúlade

s druhá veta . Mestská časť Košice-Sever opatrením označeným

v návrhu obmedzila základné ľudské právo zaručené podľa

spôsobom, ktorý nie je v súlade s .

Obec uplatní svoju normotvornú právomoc podľa len vtedy, keď vydá

také všeobecne záväzné nariadenie, ktoré je v súlade s každým relevantným ustanovením

. Preto mestská časť Košice-Sever prijatím nariadenia konala v nesúlade s

. V nadväznosti na to nie je nariadenie v súlade s v spojení s

ods. 1 druhá veta a s a 3 .

Vydaním nariadenia sa obmedzilo vlastníctvo občana k hospodárskym

a spoločenským zvieratám nad rámec zákona v jeho právach držať a nakladať so svojím

zvieraťom. Preto nariadenie nie je v súlade ani s .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. februára 1999

JUDr. Ľubomír D o b r í k

predseda senátu