Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 11 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (16)I. ÚS 31/98
PDF · 79.93 KB
No categories available
I. ÚS 31/98
Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu
konanom 21. apríla 1998 predbežne prerokoval podnet , bytom
, vo veci porušenia jeho základných práv
na prerokovanie veci v jeho prítomnosti, ako aj práva vyjadriť sa k všetkým
vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom a
uznesením Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši vo veci sp. zn. 11 C 93/92 a
Krajského súdu v Banskej Bystrici vo veci sp. zn. 10 Co 3645/93 a takto
r o z h o d o l :
Podnet o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 18.
marca 1998 doručené podanie , bytom
označené ako: „Stížnost proti jednání a usnesení Okresního soudu
v Liptovském Mikuláši a Krajského soudu v Banské Bystrici - žádost o obnovení
soudního jednání“ s priloženými prílohami. Z jeho obsahu vyplynulo, že:
„k Okresnímu soudu v Liptovském Mikuláši ani ke Krajskému soudu v Banské
Bystrici jsem k projednávání mé žaloby oproti Slovenským kamenolomům a
štěrkopískům Žilina nebyl pozván, soudní jednání proběhlo bez mé účasti a neměl
jsem tudíž možnost se hájit ani předložit doklady prokazující můj nárok na vrácení
majetku podle zákona“. V ďalšom navrhovateľ uviedol, že takýmto jednaním
Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši a Krajského súdu v Banskej Bystrici sa cíti
poškodený, a preto ústavný súd požiadal o vydanie rozhodnutia, „kterým by se
soudní jednání vzhledem k výše uvedeným skutečnostem u Okresního soudu v
Liptovském Mikuláši obnovilo“.
Vychádzajúc z obsahu podania navrhovateľa ho ústavný súd posúdil ako
podnet podľa čl. 130 ods. 3 ústavy, ktorým fyzická osoba namietala porušenie svojich
základných práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy jednak postupom a uznesením Okresného
súdu v Liptovskom Mikuláši vo veci 11 C 93/92 (uznesenie okresného súdu rovnakej
spisovej značky z 22. septembra 1993), tak aj postupom a uznesením Krajského súdu
v Banskej Bystrici vo veci 10 Co 3645/93 (uznesenie krajského súdu rovnakej
spisovej značky z 27. decembra 1993).
II.
Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti je podľa čl. 130
ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) oprávnený konať o
podnetoch, ktorými fyzické alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich práv.
Z konania o podnetoch nie je možné vylúčiť ani postup všeobecných súdov
Slovenskej republiky, pokiaľ v jeho dôsledku došlo k porušeniu niektorého zo
základných práv alebo slobôd fyzickej alebo právnickej osoby ako účastníka súdneho
konania (čl. 46 až 50 ústavy) a pokiaľ tomuto základnému právu alebo slobode
žiadny orgán Slovenskej republiky neposkytuje právnu ochranu napríklad využitím
riadneho opravného prostriedku. Pri predbežnom prerokovaní každého podnetu
ústavný súd skúma jeho zákonom predpísané náležitosti upravené v § 20 ods. 1
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného
súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
zákona č. 293/1995 Z. z., ako aj prípadné dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods.
2 citovaného zákona. Jednou z podmienok konania, ktoré ústavný súd skúma pri
predbežnom prerokovaní podnetu, je aj skutočnosť, či nie je zjavne neopodstatnený.
Ako ústavný súd už viackrát rozhodol v prípadoch podnetov fyzických alebo
právnických osôb: „Jedným z dôvodov odmietnutia podnetu je jeho zjavná
neopodstatnenosť, ktorú možno vysloviť v prípade, ak Ústavný súd Slovenskej
republiky nezistí priamu príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu
štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal pisateľ
podnetu“ (napr. I. ÚS 93/97, I. ÚS 87/97, I. ÚS 20/97 a i.).
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní podnetu
navrhovateľa preto zisťoval, či postupmi Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši,
ako aj Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktoré predchádzali prijatiu ich uznesení
11 C 93/92 a 10 Co 3645/93, ako aj samotnými uzneseniami mohlo vôbec dôjsť
k porušeniu základných práv navrhovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a došiel k
záveru, že tomu tak nie je z nasledovných dôvodov. Uznesenie Okresného súdu v
Liptovskom Mikuláši nie je rozhodnutie všeobecného súdu vo veci samej (vo veci
žaloby navrhovateľa proti Stredoslovenským kameňolomom a štrkopieskom, š. p.
Žilina o vydanie nehnuteľnosti podľa zákona č. 87/1991 Zb.), ale procesným
rozhodnutím o zastavení konania podľa § 43 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
(nedoplnenie podania v určenej lehote). Aj uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici prijaté na základe odvolania navrhovateľa sa vzťahuje len k uvedenému
procesnému uzneseniu prvostupňového súdu o zastavení konania (Krajský súd v
Banskej Bystrici ním potvrdil uznesenie Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši).
Navrhovateľ tvrdil, že v tých konaniach okresného a krajského súdu, ktoré
predchádzali týmto uzneseniam, mali byť rešpektované jeho práva podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, t. j. právo na prerokovanie veci v jeho prítomnosti a právo vyjadriť sa
k všetkým vykonávaným dôkazom. Ústavný súd Slovenskej republiky však už vo
veci I. ÚS 30/97 uviedol, že: „Ako pre prvostupňové konania, tak aj pre odvolacie
konanie, v ktorých súd meritórne rozhoduje o veci, Občiansky súdny poriadok ráta
s prítomnosťou účastníkov súdneho konania (§ 115 ods. 1, resp. § 214 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku), pričom „Uplatnenie základných práv podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, resp. ich porušenie postupom pred všeobecným
súdom je však možné iba v rámci pojednávania“ (I. ÚS 36/97). K porušeniu
základných práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy preto nemôže dôjsť vtedy, keď
pojednávanie súd nenariadil, a to buď v dôsledku toho, že konanie vo veci buď
zastavil podľa § 43 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, prípadne ho prerušil podľa
§ 109 Občianskeho súdneho poriadku.
V prípade navrhovateľa Okresný súd v Liptovskom
Mikuláši vo veci samej vôbec nerozhodoval, ale konanie zastavil, pretože
navrhovateľ v určenej lehote (ktorá bola na základe žiadosti jeho právneho zástupcu
predĺžená) podanie nedoplnil o požadované náležitosti, takže v dôsledku toho v
konaní nebolo možné pokračovať. Keďže k vytýčeniu pojednávania vo veci samej v
danom prípade vôbec nedošlo, nemohlo prirodzene dôjsť ani k porušeniu základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy tak, ako to tvrdil navrhovateľ. Z tohoto dôvodu bol
jeho podnet odmietnutý ako zjavne neopodstatnený.
Nakoľko podnet navrhovateľa bol odmietnutý ako zjavne neopodstatnený
podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. v
znení zákona č. 293/1995 Z. z., bolo už bez právneho významu zaoberať sa jeho
ďalšou požiadavkou, a to príkazom obnoviť konanie pred Okresným súdom v
Liptovskom Mikuláši.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný
prostriedok.
V Košiciach 21. apríla 1998
Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Ján K l u č k a
predseda senátu