Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 31/98

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu

konanom 21. apríla 1998 predbežne prerokoval podnet , bytom

, vo veci porušenia jeho základných práv

na prerokovanie veci v jeho prítomnosti, ako aj práva vyjadriť sa k všetkým

vykonávaným dôkazom podľa postupom a

uznesením Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši vo veci sp. zn. a

Krajského súdu v Banskej Bystrici vo veci sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

Podnet o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 18.

marca 1998 doručené podanie , bytom

označené ako: „Stížnost proti jednání a usnesení Okresního soudu

v Liptovském Mikuláši a Krajského soudu v Banské Bystrici - žádost o obnovení

soudního jednání“ s priloženými prílohami. Z jeho obsahu vyplynulo, že:

„k Okresnímu soudu v Liptovském Mikuláši ani ke Krajskému soudu v Banské

Bystrici jsem k projednávání mé žaloby oproti Slovenským kamenolomům a

štěrkopískům Žilina nebyl pozván, soudní jednání proběhlo bez mé účasti a neměl

jsem tudíž možnost se hájit ani předložit doklady prokazující můj nárok na vrácení

majetku podle zákona“. V ďalšom navrhovateľ uviedol, že takýmto jednaním

Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši a Krajského súdu v Banskej Bystrici sa cíti

poškodený, a preto ústavný súd požiadal o vydanie rozhodnutia, „kterým by se

soudní jednání vzhledem k výše uvedeným skutečnostem u Okresního soudu v

Liptovském Mikuláši obnovilo“.

Vychádzajúc z obsahu podania navrhovateľa ho ústavný súd posúdil ako

podnet podľa , ktorým fyzická osoba namietala porušenie svojich

základných práv podľa jednak postupom a uznesením Okresného

súdu v Liptovskom Mikuláši vo veci (uznesenie okresného súdu rovnakej

spisovej značky z 22. septembra 1993), tak aj postupom a uznesením Krajského súdu

v Banskej Bystrici vo veci (uznesenie krajského súdu rovnakej

spisovej značky z 27. decembra 1993).

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti je podľa čl. 130

ods. 3 (ďalej len „“) oprávnený konať o

podnetoch, ktorými fyzické alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich práv.

Z konania o podnetoch nie je možné vylúčiť ani postup všeobecných súdov

Slovenskej republiky, pokiaľ v jeho dôsledku došlo k porušeniu niektorého zo

základných práv alebo slobôd fyzickej alebo právnickej osoby ako účastníka súdneho

konania ( až 50 ) a pokiaľ tomuto základnému právu alebo slobode

žiadny orgán Slovenskej republiky neposkytuje právnu ochranu napríklad využitím

riadneho opravného prostriedku. Pri predbežnom prerokovaní každého podnetu

ústavný súd skúma jeho zákonom predpísané náležitosti upravené v § 20 ods. 1

o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

, ako aj prípadné dôvody na jeho odmietnutie podľa ods.

2 citovaného zákona. Jednou z podmienok konania, ktoré ústavný súd skúma pri

predbežnom prerokovaní podnetu, je aj skutočnosť, či nie je zjavne neopodstatnený.

Ako ústavný súd už viackrát rozhodol v prípadoch podnetov fyzických alebo

právnických osôb: „Jedným z dôvodov odmietnutia podnetu je jeho zjavná

neopodstatnenosť, ktorú možno vysloviť v prípade, ak Ústavný súd Slovenskej

republiky nezistí priamu príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu

štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal pisateľ

podnetu“ (napr. , , a i.).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní podnetu

navrhovateľa preto zisťoval, či postupmi Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši,

ako aj Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktoré predchádzali prijatiu ich uznesení

a , ako aj samotnými uzneseniami mohlo vôbec dôjsť

k porušeniu základných práv navrhovateľa podľa a došiel k

záveru, že tomu tak nie je z nasledovných dôvodov. Uznesenie Okresného súdu v

Liptovskom Mikuláši nie je rozhodnutie všeobecného súdu vo veci samej (vo veci

žaloby navrhovateľa proti Stredoslovenským kameňolomom a štrkopieskom, š. p.

Žilina o vydanie nehnuteľnosti podľa ), ale procesným

rozhodnutím o zastavení konania podľa

(nedoplnenie podania v určenej lehote). Aj uznesenie Krajského súdu v Banskej

Bystrici prijaté na základe odvolania navrhovateľa sa vzťahuje len k uvedenému

procesnému uzneseniu prvostupňového súdu o zastavení konania (Krajský súd v

Banskej Bystrici ním potvrdil uznesenie Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši).

Navrhovateľ tvrdil, že v tých konaniach okresného a krajského súdu, ktoré

predchádzali týmto uzneseniam, mali byť rešpektované jeho práva podľa čl. 48 ods. 2

, t. j. právo na prerokovanie veci v jeho prítomnosti a právo vyjadriť sa

k všetkým vykonávaným dôkazom. Ústavný súd Slovenskej republiky však už vo

veci uviedol, že: „Ako pre prvostupňové konania, tak aj pre odvolacie

konanie, v ktorých súd meritórne rozhoduje o veci, ráta

s prítomnosťou účastníkov súdneho konania (§ 115 ods. 1, resp. § 214 ods. 1

), pričom „Uplatnenie základných práv podľa

ods. 2 , resp. ich porušenie postupom pred všeobecným

súdom je však možné iba v rámci pojednávania“ (). K porušeniu

základných práv podľa preto nemôže dôjsť vtedy, keď

pojednávanie súd nenariadil, a to buď v dôsledku toho, že konanie vo veci buď

zastavil podľa , prípadne ho prerušil podľa

.

V prípade navrhovateľa Okresný súd v Liptovskom

Mikuláši vo veci samej vôbec nerozhodoval, ale konanie zastavil, pretože

navrhovateľ v určenej lehote (ktorá bola na základe žiadosti jeho právneho zástupcu

predĺžená) podanie nedoplnil o požadované náležitosti, takže v dôsledku toho v

konaní nebolo možné pokračovať. Keďže k vytýčeniu pojednávania vo veci samej v

danom prípade vôbec nedošlo, nemohlo prirodzene dôjsť ani k porušeniu základného

práva podľa tak, ako to tvrdil navrhovateľ. Z tohoto dôvodu bol

jeho podnet odmietnutý ako zjavne neopodstatnený.

Nakoľko podnet navrhovateľa bol odmietnutý ako zjavne neopodstatnený

podľa v

znení , bolo už bez právneho významu zaoberať sa jeho

ďalšou požiadavkou, a to príkazom obnoviť konanie pred Okresným súdom v

Liptovskom Mikuláši.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný

prostriedok.

V Košiciach 21. apríla 1998

Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Ján K l u č k a

predseda senátu