Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 269/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. októbra 2009

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho

a Ladislava Orosza o sťažnosti J. M. a I. M., obaja bytom W., zastúpených advokátom

JUDr. M. V., B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Dunajská Streda v konaní

vedenom pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu Dunajská Streda, takto

rozhodol:

Základné právo J. M. a I. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é n e b o l i .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. júla 2009

doručená sťažnosť J. M. a I. M., obaja bytom W., (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených

advokátom JUDr. M. M., B. (od 2. septembra 2009 zastúpených JUDr. M. V., B.), vo veci

namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Dunajská Streda (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

o zaplatenie sumy 90 000 Sk s príslušenstvom.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti okrem iného uviedli:

«Konanie v predmetnej veci sa začalo podaním návrhu zo dňa 14. 08. 2001,

o zaplatenie 90.000,-Sk na Okresnom súde v Dunajskej Strede pod sp. zn. , na

základe návrhu navrhovateľov, v 1. rade J. M., bytom M., v 2. rade, I. M., bytom M., proti

odporcom Š. V., bytom Š. a A. V., bytom Š..

Sťažovatelia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi domovej nehnuteľnosti vedenej na

LV č. 1453 v kat. úz. ., parcela č 25 dom s č.854 zastavaná plocha a nádvorie 461 m2,

parcela č. 26 záhrada 246 m2.

Žalobca v 1. a 2. rade podali dňa 27. 09. 2001 na Okresný súd v Dunajskej Strede

odpor proti platobnému rozkazu. Okresný súd uznesením zo dňa 08. 04. 2002 rozhodol

o prerušení konania až do právoplatného ukončenia veci o vyslovenie

neplatnosti prevodu majetku štátu. Prerušenie odôvodnil tým, že na vydaný platobný rozkaz

zo dňa 04. 09. 2001 odporcovia v 1. rade a v 2. rade dňa 28. 09. 2001 podali odpor.

Opodstatnenosť podaného návrhu o zaplatenie nájomného, súd podmieňuje s výsledkom

konania v spore , kde súd určil neplatnosť prevodu odporcami prenajatej

a užívanej nehnuteľnosti.

Po podaní sťažnosti na prieťahy v konaní predsedníčke Okresného súdu v Dunajskej

Strede zo dňa 17. 05. 2003, predsedníčka okresného súdu JUDr. A. M. nám oznámila, že

naša sťažnosť na prieťahy v konaní je neopodstatnená.

Súd opodstatnenosť podaného návrhu podmieňuje s výsledkom konania v spore

, kde má súd určiť neplatnosť prevodu odporkyňou užívanej nehnuteľnosti.

To, že súd rozhodol o prerušení konania bez toho, aby nariadil pojednávanie, na

ktorom by žalobcovi poskytol možnosť podieľať sa zákonom ustanoveným spôsobom na

dokazovaní, či je návrh žalovaných opodstatnený v spojitosti na právne relevantné zákonné

ustanovenia a aby sťažovateľ mal možnosť sa k veci vyjadriť, nielenže evidentne porušil

právo žalobcov na súdnu ochranu a na spravodlivé súdne konanie podľa či. 46 ods. 1

SR a podľa ČI. 6 ods. 1 dohovoru, ale týmto spôsobil aj zbytočné prieťahy v konaní.

Ustanovenie sa musí vykladať a uplatňovať v súlade s

SR (Čl. 152 ods. 4). Zo žiadneho ustanovenia SR nemožno vyvodiť, že

prerušením konania jeho účastník stráca právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov, zaručené v SR. Všeobecný súd sa pri uplatňovaní

procesného postupu podľa ustanovenia preto musí spravovať aj

požiadavkou, ktorá je zakotvená v tomto článku SR a ktorá ukladá povinnosť prijať

príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov,

a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. ( sp. zn. ).

Súd opodstatnenosť podaného návrhu podmieňuje s výsledkom konania v spore

, kde má súd určiť neplatnosť prevodu odporkyňou užívanej nehnuteľnosti.

Súd svojim rozhodnutím neprípustne zasiahol do sťažovateľovho vlastníctva

a zabránil tým využívaniu jeho plodov a úžitkov.

„... Z uvedeného vyplýva, že odo dňa 14. 08. 2001, t. j. odo dňa podania žalobného

návrhu, príslušný súd nevyniesol meritórne rozhodnutie. Týmto konaním Okresný súd

v Dunajskej Strede podľa sťažovateľov porušil aj či. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, podľa ktorého: „Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nestranným a nezávislým súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch“. V tejto

súvislosti Európsky súd pre ľudské práva vyslovil zásadu podľa ktorej: „Od štátu sa

vyžaduje, aby jeho orgány s právomocou a príslušnosťou o veci rozhodnúť, postupovali

s náležitou usilovnosťou a vec rýchlo vybavili“ (Eckle case, séria A, 1982, č. 51, s. 39.).

Taktiež podľa „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov“. Taktiež podľa čl. 38 ods. 2 listiny „Každý má právo, aby jeho

vec bola prerokovaná verejne, bez zbytočných prieťahov.

Zo súdneho spisu, sp. zn. podľa sťažovateľov nepochybne vyplýva, že na

vzniku a pretrvaní nepriaznivého a nežiaduceho stavu v dĺžke celého konania v danej veci

vedeného pred Okresným súdom v Dunajskej Strede majú podiel predovšetkým nedostatky

v činnosti tohto súdu, tak ako boli uvedené vyššie, čo viedlo k zbytočným prieťahom

v konaní.

Domnievame sa, že postup Okresného súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod

sp. zn: nemožno hodnotiť ako rešpektovanie citovaného článku

a dohovoru. Naopak, na základe uvedeného namietame, že Okresný súd Dunajská Streda

v konaní vo veci sp. zn. svojím postupom porušil naše základné právo na

prerokovanie našej veci bez zbytočných prieťahov zaručené v

Slovenskej republiky a právo na prejednanie našej záležitosti v primeranej lehote zaručené

v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Sťažovatelia sa domáhajú v zmysle

primeraného finančného zadosťučinenia.

Samotné konanie, ktoré bez meritórneho rozhodnutia súdu prvého stupňa trvá tak

dlho, je možné podľa názoru ústavného súdu už len na základe tejto skutočnosti (keďže sa

nejedná o právne a ani fakticky zložitú vec) považovať za nezlučiteľné s ustanovením

v . Táto zdĺhavosť konania totiž v princípe predlžuje stav právnej

neistoty dotknutých osôb do tej miery, že sa ich právo na súdnu ochranu stáva iluzórnym, a

teda ho ohrozuje vo svojej podstate (napr. ).»

Sťažovatelia na základe týchto skutočností žiadajú, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Slovenská republika, zastúpená Okresným súdom v Dunajskej Strede v konám

o zaplatenie 90.000,- Sk, č. k. porušila právo J. M., nar. ... , bytom W. a I. M.,

nar. 26. 01. 1965, W., upravené v a v

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd v Dunajskej Strede

konal vo veci vedenej na Okresnom súde v Dunajskej Strede pod sp. zn. bez

prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi J. M., nar. 3.3.1949, bytom

W., finančné zadosťučinenie vo výške 8.000,- EUR (slovom: osemtisíc eur) a sťažovateľke I.

M., nar. 26.01.1965, bytom W., finančné zadosťučinenie vo výške 8.000,- EUR (slovom:

osemtisíc eur), ktoré je Okresný súd v Dunajskej Strede povinný im vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Okresný súd Dunajskej Strede je povinný nahradiť J. M. a I. M. do 15 dní od

právoplatnosti rozhodnutia (v zmysle z. č. o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov) trovy právneho

zastúpenia v celkovej výške 414,06 EUR (v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb u

dvoch sťažovateľov, za prevzatie, prípravu; vyhotovenie právneho podania, teda 105,42

EUR x 4 mínus 20 X podľa vyhlášky MS SR č. o odmenách a

náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb v znení neskorších predpisov, 2x 6,31

EUR a 19 % DPH, teda celkom 414,06 EUR na účet advokátskej kancelárie JUDr. M. M.,

vedený v Tatra banke č . ú. ....“

Podľa zistenia ústavného súdu rozhodnutie vo veci vedenej na okresnom súde pod

sp. zn. , kvôli ktorej okresný súd prerušil konanie vo veci sťažovateľov sp. zn.

, s ktorou sa sťažovatelia obrátili na ústavný súd, nadobudlo právoplatnosť

10. novembra 2008.

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľov na neverejnom zasadnutí

senátu podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), a keďže nezistil

dôvody na jej odmietnutie podľa , uznesením č. k.

-12 z 23. júla 2009 ju prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 10. augusta 2009

predsedníčku okresného súdu a právneho zástupcu sťažovateľov, aby sa vyjadrili k otázke

vhodnosti ústneho pojednávania, a predsedníčku okresného súdu zároveň vyzval, aby sa

vyjadrila aj k sťažnosti a jej prijatiu na ďalšie konanie,

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti sp. zn. ,

zo 14. septembra 2009, doručenom ústavnému súdu 18. septembra 2009 okrem iného

uviedla:

„... Návrh sťažovateľov J. M. a I. M. o zaplatenie 90. 000,- Sk na súd bol doručený

16. 08. 2001 a bol pridelený pod sp. zn. do oddelenia zákonnej sudkyne

JUDr. M. K.. Zákonná sudkyňa dňa 04. 09. 2001 vo veci rozhodla platobným rozkazom,

ktorý zástupcovi sťažovateľov bol doručený 11. 09. 2001. Odporcovia proti platobnému

rozkazu podali odpor.

Dňa 08. 04. 2002 súd konanie prerušil. Uznesenie o prerušení konania bolo

doručené právnemu zástupcovi navrhovateľov a odporcom. Odvolanie proti uzneseniu

podané nebolo, preto dňom 09. 05. 2002 uznesenie nadobudlo právoplatnosť. Zákonná

sudkyňa v tom čase konala vo veci sp. zn. , preto mala vedomosti o priebehu

konania a v spise dávala iba úpravy o založení na lehotu.

Sťažovatelia dňa 19. 09. 2003 podali návrh na vylúčenie zákonnej sudkyne, ktorý

adresovali predsedníčke súdu. Keďže návrh na vylúčenie sudkyne podali účastníci konania,

spis som ako predsedníčka predložila na rozhodnutie Krajskému súdu v Trnave.

Nadriadený súd zaujal taký názor, že o vylúčení sudkyne som mala konať ja, ako

predsedníčka súdu, preto pomocou elektronickej podateľne náhodným výberom vec bola

pridelená do oddelenia sudkyne JUDr. M. J. (predtým JUDr. M. S.).

Sudkyňa JUDr. M. J. od pridelenia veci až do 01. decembra 2008 pravidelne

sledovala priebeh konania vedeného pod sp. zn. . Rozsudok vo veci sp. zn.

dňom 10. 11. 2008 nadobudol právoplatnosť, preto sudkyňa dňa 4. 12. 2008

dala pokyn na zistenie adresy odporcov. Po dôjdení príslušných správ dňa 23. 02. 2009

bolo vydané uznesenie o ustanovení opatrovníka pre odporcov v 1. a 2. rade. Dňa 26. 03.

2009 bol určený termín pojednávania na 15. 05. 2009. Pojednávanie dňa 15. 05. 2009 bolo

odročené na neurčito, pretože ustanovený opatrovník oznámil súdu adresy odporcov. Súd

dňa 25. 06. 2009 určil termín ďalšieho pojednávania na 11. 09. 2009. Medzičasom dňa

30. 06. 2009 bolo rozhodnuté o zrušení uznesenia, ktorým bolo konanie prerušené.

Pojednávanie dňa 11. 09. 2009 sa uskutočnilo v neprítomnosti navrhovateľky v 2. rade

a odporcu v 1. rade a bolo odročené za účelom zistenia adresy navrhnutej svedkyne,

zadováženia rozvodového spisu odporcov a navrhovateľom bolo uložené predložiť návrh

zmeny petitu tak ako na to poukázali v priebehu pojednávania.

Sťažovatelia J. M. a I. M. vo svojej sťažnosti namietajú, že súd prerušil konanie bez

nariadenia pojednávania, čím porušil ich právo na spravodlivé súdne konanie a spôsobil

prieťahy v konaní.

Som toho názoru, že súd rozhodnutím o prerušení konania neporušil právo

sťažovateľov na spravodlivé súdne konanie. Rozhodnutie o prerušení konania bolo riadne

doručené právnemu zástupcovi sťažovateľov. Sťažovatelia mali právo prostredníctvom

právneho zástupcu podať odvolanie proti rozhodnutiu. Toto neučinili, preto som toho

názoru, že týmto postupom súdu minimálne až do právoplatného rozhodnutia vo veci sp. zn.

, súd vo veci prieťahy nespôsobil.

Rozsudok prvostupňového súdu, kvôli ktorému konanie bolo prerušené, sp. zn.

v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trnave

právoplatnosť nadobudol dňa 10. 11. 2008. Prvostupňový súd vo veci

vyslovil, že prevod majetku štátu na iné osoby na základe zmluvy o prevode nehnuteľností je

neplatný. Krajský súd v Trnave rozsudkom zo dňa 08. 10. 2008 sp. zn.

pozmenil rozsudok prvostupňového súdu a návrh v celom rozsahu zamietol. Navrhovateľ SR

zastúpená Okresnou prokuratúrou Dunajská Streda podal vo veci dovolanie. Spisový

materiál od 13. 01. 2009 sa nachádza na Najvyššom súde SR.

Dovoľujem si pripomenúť, že v súčasnej dobe je na Okresnom súde Dunajská Streda

vedených 20 začatých konaní v agende C, v ktorých sú účastníkmi konania sťažovatelia

v prevažnej väčšine ako navrhovatelia. Aj odporcovia sú účastníkmi konaní aj v ďalších

veciach, preto sudkyňa konajúca vo veci mala vedomosti o tom, že

odporcovia sa zdržiavali na neznámom mieste, preto po 01. decembri 2008 postupovala tak,

ako je to uvedené v spisovom materiáli.

V ďalšej veci sťažovateľov vedenej na tunajšom súde pod sp. zn.

sťažovatelia žalujú odporcov Š. V. a jeho terajšiu manželku o vypratanie bytu. Aj v uvedenej

veci sťažovatelia podali ústavnú sťažnosť, ktorá je na Ústavnom súde SR vedená pod č. k.

. Vyjadrenie na Ústavný súd SR som zaslala 10. 08. 2009. Vo svojom

vyjadrení som poukázala na to, že sťažovatelia svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam si

odvodzujú od zmlúv, ktorých platnosť sa rieši v konaní vedenom pod sp. zn. .

Toto konanie bolo právoplatne skončené až dňa 10. 11. 2008 a v súčasnej dobe je podané

dovolanie, preto spisový materiál sa nachádza na Najvyššom súde SR. Aj v uvedenom

vyjadrení som poukázala na to, že od konania vedeného pod sp. zn sa

odvíjajú ďalšie konania doteraz neskončené, ktorých predmetom je buď zaplatenie

nájomného za byt, za pozemky alebo vypratanie nehnuteľnosti (celkom je 20 takých konaní).

Na záver si dovoľujem poukázať na to, že vo veci sťažovateľov sp. zn.

proti odporcovi A. V. o vypratanie nehnuteľnosti a zákaze užívania nehnuteľnosti Ústavný

súd SR pod číslom vyslovil porušenie práva a sťažovateľom J. a I. M. priznal

finančné zadosťučinenie po 3.000,- Eur a trovy právneho zastúpenia 414, 06 Eur.

V podstate vo všetkých troch prípadoch ide o tie isté nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom

riešenia konania pod sp. zn .“

Predsedníčka okresného súdu zároveň oznámila ústavnému súdu, že súhlasí s tým,

aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o predmetnej sťažnosti.

Právny zástupca sťažovateľov (od 2. septembra 2009 JUDr. M. V., B.) doplnil

sťažnosť o ďalšie skutočnosti a dôvody, v ktorých sťažovatelia vidia porušenie svojich

označených základných práv. Poukázal na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn.

týkajúce sa súvisiacej veci okresného súdu vedenej pod sp. zn. .

Ďalšou skutočnosťou, na ktorú sťažovatelia poukázali, je to, že podľa nich nebola

splnená podmienka obligatórneho prerušenia konania v zmysle príslušných ustanovení

. Ďalej nastolili otázku, či predmetné konanie bolo

nesprávnou aplikáciou práva vôbec prerušené, a poukázali aj na to, že obe veci prerokúvala

tá istá sudkyňa.

Sťažovatelia poukazujú na judikatúru ústavného súdu, citujúc nález ústavného súdu

vo veci sp. zn. z 2. júna 2004, v ktorom uvádza, že „prerušenie konania samo

osebe nemôže totiž ospravedlniť celkovú dĺžku jeho trvania v prípade, že existuje reálna

hrozba, ktorá zakladá možnosť porušenia práva účastníka na prerokovanie jeho veci bez

zbytočných prieťahov podľa “. Upozorňujú aj na „rozhodnutie

Európskeho súdu pre ľudské práva... zo dňa 12. 11. 2002 v prípade M. vs. Slovenská

republika (sťažnosť č. 39752/98) a majú za to, že ich situácia je podobná. ... V zmysle

právneho názoru obsiahnutého v rozhodnutí... ak je konanie, kvôli ktorému je prerušené iné

konanie, postihnuté zbytočnými prieťahmi, je nevyhnutné hodnotiť prerušené konanie

taktiež ako porušujúce právo garantované v čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru. Na tento

záver je potrebné prihliadať v tomto prípade o to viac, že dĺžka samotného konania tu už

presiahla 8 rokov bez vyhlásenia meritórneho rozhodnutia.“.

Sťažovatelia navrhli upraviť aj petit sťažnosti.

V ďalšom podaní doručenom ústavnému súdu 22. októbra 2009 sťažovatelia

reagovali na zaslané stanovisko okresného súdu zo 14. septembra 2009 k ich prijatej

sťažnosti. Uviedli, že uznesenie okresného súdu o prerušení konania stále trpí vadou, ktorá

nebola odstránená, ako aj to, že „v čase prerušenia konania zákonná sudkyňa

mala vedomosti o predmete i o priebehu konania , najmä po zrušujúcom

uznesení Krajského súdu zo dňa 29. 05. 2001, nakoľko túto vec sama prejednávala“,

a zopakovali argumenty o relevantnej judikatúre ústavného súdu, ako aj o veci M.

v. Slovenská republika. Ústavnému súdu tiež oznámili, že netrvajú na ústnom prerokovaní

sťažnosti.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva

upraveného v , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov, ako aj práva upraveného v čl. 6 ods. 1 dohovoru,

podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho záležitosť prejednala v primeranej lehote.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu i sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej aj

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa povinný robiť

vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie

dôkazov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, , )) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho

konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj

povahu prerokúvanej veci.

1. Predmetom konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. je

rozhodovanie o návrhu sťažovateľov na zaplatenie nájomného v sume 90 000 Sk

s príslušenstvom. Predmetná vec nie je fakticky ani právne zložitá, tvorí súčasť bežnej

rozhodovacej agendy všeobecných súdov. Rozhodnutie v tomto konaní okresného súdu

však závisí od právoplatného ukončenia veci sp. zn. o vyslovenie neplatnosti

prevodu majetku štátu (rozsudok krajského súdu v spojitosti s rozsudkom okresného súdu

v označenej veci nadobudol právoplatnosť 10. novembra 2008), kvôli ktorému bolo konanie

pod sp. zn. právoplatne prerušené od 9. mája 2002.

2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či

v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Zo sťažovateľov,

ktorí sú v označenom konaní navrhovateľmi (navrhovateľ v 1. rade a navrhovateľka

v 2. rade, sa na pojednávaní okresného súdu, ktoré bolo nariadené na 11. september 2009,

nezúčastnila navrhovateľka v 2. rade), pojednávanie sa však uskutočnilo. Správanie

sťažovateľov v označenom konaní okresného súdu zásadným spôsobom neovplyvnilo jeho

celkovú dĺžku.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie ich veci bez zbytočných podľa

a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu.

Konanie začalo doručením návrhu sťažovateľov okresnému súdu 16. augusta 2001.

Okresný súd rozhodol vo veci sp. zn. platobným rozkazom 4. septembra

2001, ktorý bol doručený sťažovateľom 11. septembra 2001. Proti platobnému rozkazu

podali 28. septembra 2001 odporcovia odpor. Okresný súd konanie prerušil podľa § 109

ods. 1 písm. b) uznesením č. k. -25 z 8. apríla 2002, ktoré nadobudlo

právoplatnosť 9. mája 2002, až do právoplatného skončenia veci vedenej na okresnom súde

pod sp. zn. . Konanie vedené pod sp. zn. bolo právoplatne

skončené 10. novembra 2008 (návrh bol v celom rozsahu zamietnutý). Na súvis tohto

konania s namietaným konaním vedeným pod sp. zn. , ako aj na nález ústavného

súdu č. k. -60 zo 16. apríla 2003 poukázali aj sťažovatelia.

Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že v konaní vedenom pod sp. zn.

rozhodol nálezom zo 16. apríla 2003 o porušení základného práva sťažovateľov podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru v konaní vedenom pred okresným súdom

pod sp. zn. . Predmetom tohto konania bolo určenie neplatnosti prevodu

majetku štátu, v ktorom bol navrhovateľom štát. Keďže v predmetnom konaní vedenom

pred okresným súdom pod sp. zn. ide o uplatnenie pohľadávky sťažovateľov

v sume 90 000 Sk s príslušenstvom z titulu nezaplatenia nájomného zo strany odporcov

sťažovateľom ako vlastníkov domovej nehnuteľnosti, je zrejmá súvislosť s konaním

vedeným pod sp. zn. ; z tohto dôvodu okresný súd uznesením č. k.

z 8. apríla 2002 rozhodol o prerušení tohto konania podľa § 109 ods. 1 písm.

b) . Explicitnú spojitosť týchto konaní vyjadril okresný súd vo výroku uznesenia

o prerušení konania z 8. apríla 2002.

K námietke sťažovateľov, ktorí poukázali, že podľa nich nebola splnená podmienka

obligatórneho prerušenia konania v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho

poriadku, ústavný súd uvádza, že sťažovatelia sami vo svojej sťažnosti uviedli vec vedenú

pod sp. zn. ako vec, ktorá s konaním vedeným pod sp. zn. súvisí.

K nesprávnej aplikácii práva, za ktorú považovali sťažovatelia aplikáciu iného

zákonného dôvodu na prerušenie konania, ústavný súd uvádza, že v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou nie je opravnou ani ďalšou inštanciou v systéme všeobecných súdov

a nehodnotí právne názory všeobecných súdov, pokiaľ sú ústavne akceptovateľné. V danom

prípade išlo o právny názor ústavne akceptovateľný.

K námietke sťažovateľov, že v oboch veciach pojednávala tá istá sudkyňa, ústavný

súd uvádza, že sťažovatelia mali možnosť podať námietku zaujatosti, ktorú však uplatnili až

po tom, ako bolo konanie vedené pod sp. zn. právoplatne prerušené (námietku

zaujatosti doručili okresnému súdu až 18. septembra 2003).

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa

, resp. práva podľa dohovoru nemôže dôjsť vtedy, keď súd

pojednávanie nenariadil vôbec buď v dôsledku toho, že konanie zastavil podľa § 43 ods. 2

, alebo ho prerušil podľa (napríklad ).

Podľa ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa pojednávania

a neplynú lehoty podľa tohto zákona. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť

znova.

Podľa ak je konanie prerušené podľa , súd urobí všetky

potrebné opatrenia, aby sa odstránili prekážky, ktoré spôsobili prerušenie alebo pre ktoré

prerušenie trvá. Len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje súd

i bez návrhu.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty

účastníka konania (napr. ). Tento účel spravidla nemožno dosiahnuť po

právoplatnom prerušení konania, ku ktorému došlo v súlade so zákonom. Ústavný súd

v tejto súvislosti v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (m. m. ) konštatuje,

že prerušenie konania podľa možno považovať za prekážku

konania. Ak nedôjde k odpadnutiu prekážky prerušeného konania postupom predvídaným

v , nemôžu sa v prerušenom konaní vykonávať žiadne

procesné úkony smerujúce k odstráneniu stavu právnej neistoty účastníkov, a tým aj

k naplneniu účelu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v . Ústavný súd preto nečinnosť všeobecného súdu

v dôsledku existencie zákonnej prekážky jeho postupu neposudzuje ako zbytočné prieťahy

v konaní (m. m. , , ). Tak to bolo aj v konaní vedenom

pod sp. zn. . Preto v danom prípade podľa názoru ústavného súdu nie sú

akceptovateľné judikáty označené sťažovateľmi. Na základe uvedeného ústavný súd dospel

k záveru, že týmto postupom okresný súd až do právoplatného rozhodnutia vo veci sp. zn.

nespôsobil zbytočné prieťahy v konaní vo veci vedenej pod sp. zn.

.

Po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku okresného súdu v súvisiacom konaní sp. zn.

o vyslovenie neplatnosti prevodu majetku štátu v spojitosti s rozsudkom

Krajského súdu v Trnave č. k. -1176, t. j. po 10. novembri 2008, okresný súd

ďalej konal plynulo, zisťoval adresy odporcov a uznesením č. k. -85

z 23. februára 2009 im ustanovil opatrovníka. Po nariadení pojednávania na 15. máj 2009,

ktoré bolo odročené, okresný súd uznesením č. k. -96 z 30. júna 2009 zrušil

označené uznesenie o ustanovení opatrovníka odporcom. Pojednávanie nariadené na

11. september 2009 okresný súd odročil pre účely vykonania ďalšieho dokazovania

v predmetnej veci, ako aj z dôvodu predloženia zmeny petitu zo strany navrhovateľov.

Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že doterajším

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. nedošlo k zbytočným

prieťahom, a tým ani k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa

a ich práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. októbra 2009