Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)II. ÚS 197/02
PDF · 304.66 KB
No categories available
II. ÚS 197/02
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. apríla 2003 v senáte
zloženom z predsedu Jána Klučku a zo sudcov Alexandra Bröstla a Ľudmily Gajdošíkovej
o sťažnosti J. M. a I. M., obaja bytom SRN, M., zastúpených advokátom JUDr. Z. H., D. S.,
vo veci porušenia ich základných práv podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 204/96 takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo J. M. a I. M. podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 204/96 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Dunajská Streda p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod
sp. zn. 4 C 204/96 konal bez zbytočných prieťahov.
3. J. M. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie vo výške 40 000,-- Sk
(slovom štyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Dunajská Streda
p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. I. M. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie vo výške 40 000,-- Sk
(slovom štyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Dunajská Streda
p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
5. Okresný súd Dunajská Streda j e p o v i n n ý nahradiť J. M. a I. M. do 15 dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia trovy konania vo výške 13 680,-- Sk (slovom
trinásťtisíc šesťstoosemdesiat slovenských korún) na účet advokáta JUDr. Z. H., D. S.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 23. októbra
2002 doručené podanie J. M. a I. M. (ďalej len „sťažovatelia“), bytom SRN, M.,
zastúpených advokátom JUDr. Z. H., D. S., označené ako „Sťažnosť podľa čl. 127 Ústavy
Slovenskej republiky na začatie konania vo veci porušenia práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb.
v znení neskorších zmien a čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd v znení jeho protokolov“. Z obsahu sťažnosti, ako aj z jej petitu
vyplynulo, že sťažovatelia ňou namietajú zbytočné prieťahy v konaní Okresného súdu
Dunajská Streda o určenie neplatnosti prevodu majetku štátu vedenom pod sp. zn.
4 C 204/96, a tým aj porušenie svojich práv podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“).
Ústavný súd sťažnosť sťažovateľov predbežne prerokoval na svojom neverejnom
zasadnutí podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), pričom zisťoval,
či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona. Keďže
existenciu takýchto dôvodov nezistil, 30. októbra 2002 rozhodol o jej prijatí na ďalšie
konanie.
Sťažovatelia vo svojej sťažnosti uviedli:
«Sťažovatelia, I. M. a J. M. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností
nachádzajúcich sa v kat. úz. Šamorín vedených na LV č. 1422 a LV č. 711 ako: par. č. 23 –
2
zast. plocha vo výmere 668 m, tam sa nachádzajúcej stavby s. č. 814, par. č. 24 – záhrady
22
vo výmere 351 m, parc. č. 25 – zast. plocha vo výmere 461 ma tam sa nachádzajúcej
22
stavby s. č. 814 m, parc. č. 26 – záhrada vo výmere 246 m, parc. č. 31 – zast. plocha vo
2
výmere 507 ma tam sa nachádzajúcej stavby s. č. 852 a parc. č. 32 – záhrada vo výmere
22
266 m, ďalej pozemku na parc. č. 27 – zast. plocha vo výmere 466 m, tam sa
2
nachádzajúcich stavieb s č. 853, parc. č. 28 – záhrada vo výmere 248 m, parc. č. 29 – zast.
2
plocha vo výmere 489 ma na nej sa nachádzajúcej stavby so s. č. 813 a parc. č. 30 –
2
záhrada vo výmere 260 m.
K nadobudnutiu vlastníckeho práva sťažovateľmi k predmetným nehnuteľnostiam
došlo prevodom majetku štátu na iné osoby na základe zmluvy o prevode nehnuteľností,
uzatvorenej dňa 23. 11. 1993 a tiež na základe zmluvy o prevode nehnuteľností, uzatvorenej
dňa 3. 12. 1993 medzi Žrebčincom š. p., Š., zast. Všeobecnou úverovou bankou, a. s.,
pobočka D. S. ako prevodcom a J. M. a I. M. ako nadobúdateľmi. Vklad vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím bývalej správy katastra, Katastrálneho
úradu Bratislava zo dňa 4. 3. 1994 pod číslom V 2913/93 resp. pod číslom V 2984/93. ...
Konanie v uvedenej veci sa začalo podaním návrhu zo dňa 19. 11. 1996, na určenie
neplatnosti prevodu majetku štátu na Okresnom súde v Dunajskej Strede pod sp. zn.
4 C 204/96, proti odporcom v 1. rade Žrebčinec, š. p., Š., v 2. rade Všeobecná úverová
banka, a. s., B., pobočka D. S., v 3. rade J. M., v 4. rade I. M. V tomto návrhu sa
navrhovateľ, Okresná prokuratúra v Dunajskej Strede domáhal neplatnosti vyššie
uvedených právnych úkonov poukazujúc na to, že prevod majetku štátu bol uskutočnený
odporcami v 1. a 2. rade bez udelenia predchádzajúcej výnimky v zmysle § 45 zák. č.
92/1992 Zb. Navrhovateľ, Okresná prokuratúra v Dunajskej Strede podal dňa 4. 12. 1996
proti tým istým odporcom ďalší návrh, ktorý bol založený do spisu č. 4 C 204/96 pod číslom
listu 16.
Keďže odporca v 1. rade, Žrebčinec š. p., Š., v priebehu konania zanikol, súd pribral
na strane odporcov do konania ako odporcu v 1. rade spoločnosť H., spol. s r. o., Š., majúc
za to, že ide o právneho nástupcu zaniknutého štátneho podniku.
Zákonná sudkyňa v predmetnej veci v ďalšom postupe zadovažovala dôkazy
a určovala termíny pojednávaní na 7. 1., 11. 4., 25. 4. a 16. 5. 1997, ktoré však vždy boli
odročené z dôvodu neúčasti niektorého účastníka konania. Ďalšie pojednávania boli
uskutočnené v dňoch 26. 2., 20. 3., 3. 4., 24. 4., 15. 5., 3. 6. 1998 a pojednávania v dňoch
26. 8. 1998 a 3. 2., 19. 3., 16. 4., 16. 7., 8. 9., 20. 10., 24. 11. 1999 a 2. 2. 2000 boli vždy
z nejakého dôvodu odročené. Prvostupňový rozsudok Okresného súdu v Dunajskej Strede
bol vynesený až dňa 1. 3. 2000. Okresný súd v Dunajskej Strede na základe vykonaného
dokazovania resp. z predložených listinných dôkazov, po vypočutí účastníkov konania
a svedkov dospel k záveru, že v prípade prevodu nehnuteľností, ktorého sa týka návrh na
určenie neplatnosti úkonov, nebola splnená podmienka udelenia výnimky pre prevod
majetku štátu na iné osoby, nešlo o prevod bytu prípadne bytového domu na nájomcov, ale
išlo o prevod rodinných domov s dvorom a záhradou na iné osoby ako na nájomcov. Podľa
rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 1. 3. 2000 odporca v 1. rade nemohol účinne previesť
vlastníctvo predmetných nehnuteľností na iné osoby a z toho dôvodu návrhu vyhovel
v celom rozsahu.
Predmetný rozsudok Okresného súdu prvého stupňa napadli včas podanými
odvolaniami odporcovia v 2., 3. a 4. rade. J. M., odporca v 3. rade v odvolaní zo dňa 5. 9.
2000 poukázal na tú skutočnosť, že návrh podal neexistujúci právny subjekt a že návrh bol
podaný na súd dňa 4. 12. 1996, teda v čase, keď zákon č. 17/1993 Z. z. o ktorý navrhovateľ
svoju aktívnu legitimáciu opiera, už neexistoval.
Ostatní odporcovia namietali nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa
z hľadiska toho, že odporca v 1. rade, štátny podnik Žrebčinec Š., zanikol bez právneho
nástupcu a že spoločnosť H., spol. s r. o., Š., prebrala len práva a záväzky zahrnuté do
privatizovaného majetku, teda namietali nedostatok pasívnej legitimácie odporcu v 1. rade.
Krajský súd v Trnave, ako odvolací súd, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa a dospel k záveru, že súd prvého stupňa vo veci rozhodol predčasne. Na základe
toho odvolací súd vo svojom uznesení zo dňa 29. 5. 2001 rozsudok súdu prvého stupňa
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že uložil súdu prvého stupňa odstrániť
nedostatky návrhu, rozhodnúť o spojení vecí, vysporiadať sa s účasťou pôvodne označeného
odporcu v 1. rade Žrebčinec š. p. Š. a spoločnosti H., spol. s r. o., Š., pričom v rámci
posudzovania veci sa musí vysporiadať aj s námietkami odporcov, že na spoločnosť H.,
spol. s r. o., neprešli práva a povinnosti k predmetnému majetku bývalého štátneho podniku.
Zákonná sudkyňa, ako vyplýva aj z listu predsedníčky okresného súdu zo dňa 8. 8.
2002, vykonala vo veci ďalší úkon až dňa 19. 2. 2002, nakoľko bola dlhodobo
práceneschopná. Odo dňa 29. 5. 2001, t. j. od vydania uznesenia KS v Trnave,
OS v Dunajskej Strede uznesením zo dňa 6. 5. 2002 len spojil vyššie uvedené návrhy.
Sťažovatelia nespokojní s priebehom predmetného súdneho konania podali dňa
20. 06. 2002 v zmysle § 17 ods. 1 zákona SNR č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov
Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich
v znení neskorších predpisov sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú predsedníčke
Okresného súdu v Dunajskej Strede. Ako dôvody okrem iného uvádzali nečinnosť súdu,
keďže odo dňa vydania prvostupňového rozhodnutia vo veci, t. j. odo dňa 1. 3. 2000, ktoré
bolo napadnuté odvolaním zo strany odporcu, príslušný súd nevyniesol meritórne
rozhodnutie, ba odo dňa 29. 05. 2001, t. j. vydania uznesenia Krajského súdu v Trnave
nedošlo ani k vytýčeniu súdneho pojednávania, pričom posledný úkon Okresného súdu
v Dunajskej Strede bol vykonaný dňa 06. 05. 2002, ktorým súd len spojil vyššie uvedené
návrhy. V predmetnej sťažnosti zo dňa 20. 06. 2002 sa ďalej uvádza: „účelom práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej
sa nachádza v tomto prípade navrhovateľ. Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna
istota. Preto pre splnenie ústavného práva podľa čl. 48 ods. 2 nestačí, aby štátny orgán vec
len prerokoval. Zdĺhavosť postupu v konaní nezbavuje sudcu zodpovednosti za prieťahy
v konaní, ak nečinnosťou, nesprávnou organizáciou svojej práce alebo inými nedostatkami
vo svojej činnosti prispeje k tomu, že konanie o práve občana trvá dlho.“
Predsedníčka okresného súdu vybavila predmetnú sťažnosť listom zo dňa 08. 08.
2002 v ktorom uvádza, že zákonná sudkyňa bola v priebehu predmetného konania viackrát
dlhodobo práceneschopná, a pokiaľ tomu tak nebolo vo veci konala plynule a bez
prieťahov. V liste sa ďalej uvádza, že viackrát sa opakujúcou práceneschopnosťou zákonnej
sudkyne však došlo k prieťahom v konaní súdu, preto predmetná sťažnosť bola považovaná
za opodstatnenú. Pojednávanie v predmetnej veci následne bolo vytýčené na deň 4. 10.
2002. ...
Príslušný súd svojou nečinnosťou porušil § 6 OSP podľa ktorého: „V konaní
postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola
rýchla a účinná a aby skutočnosti, ktoré sú medzi účastníkmi sporné, sa spoľahlivo
zistili“ ...; § 100 OSP, podľa ktorého: „Len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez
ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá“ ..., a § 114
OSP, podľa ktorého: „Pojednávanie pripraví predseda senátu tak, aby bolo možné
rozhodnúť o veci spravidla na jedinom pojednávaní“.
Z uvedeného vyplýva, že odo dňa 1. 3. 2000, t. j. odo dňa vydania prvostupňového
rozhodnutia vo veci, ktoré bolo napadnuté odvolaním zo strany odporcu, príslušný súd
nevyniesol meritórne rozhodnutie. Týmto konaním Okresný súd v Dunajskej Strede porušil
aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého:
„Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nestranným a nezávislým súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho
občianskych právach“. V tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské práva vyslovil zásadu
podľa ktorej: „Od štátu sa vyžaduje, aby jeho orgány s právomocou a príslušnosťou o veci
rozhodnúť, postupovali s náležitou usilovnosťou a vec rýchlo vybavili“ (Eckle case, séria A,
1982, č. 51, s. 39.).
Podľa Nálezu Ústavného súdu, sp. zn. I. ÚS 47/96, z 28. februára 1997 „Účelom
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba
domáhajúca sa súdnej alebo inej právnej ochrany. Len prerokovaním veci na súdnom alebo
inom právnom orgáne ochrany práva sa právna neistota osoby neodstráni, právnu istotu
vytvára až jeho právoplatné rozhodnutie. Preto na realizáciu ústavného práva podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nestačí iba konanie a prejednávanie veci pred súdom
bez meritórneho rozhodnutia“.
Podľa Nálezu Ústavného súdu, sp. zn. II. ÚS 40/97, z 8. októbra 1997 „Právo
zaručené podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky sa realizuje takým konaním
všeobecných súdov, ktoré plynulo smeruje ku odstráneniu stavu právnej neistoty osoby,
ktorá sa obrátila na súd v konkrétnej veci. V súlade s medzinárodným štandardom
uplatňovania Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd platí, že nadmerné
množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, nezbavuje štát zodpovednosti
za prieťahy v súdnom konaní“.
Zo súdneho spisu, sp. zn. 4 C 204/96 podľa navrhovateľov nepochybne vyplýva, že na
vzniku a pretrvaní nepriaznivého a nežiaduceho stavu v dĺžke celého konania v danej veci
vedeného pred Okresným súdom v Dunajskej Strede majú podiel predovšetkým nedostatky
v činnosti tohto súdu, tak ako boli uvedené vyššie, čo viedlo k zbytočným prieťahom
v konaní. ...
Keďže od 19. 11. 1996, od podania návrhu na určenie neplatnosti prevodu majetku
štátu sa žalovaní v 1. až 4. rade nachádzajú v právnej neistote, dôsledkom čoho nájomcovia
predmetného bytového domu odmietajú platiť nájomné, navrhovatelia sa domáhajú
v zmysle čl. 127 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky primeraného finančného
zadosťučinenia. Podľa vyčíslenia realitnej kancelárie REALITY – SAMBA, so sídlom v Š.
výška mesačného nájomného v trojizbovom byte v Š. v roku 1994 bola cca 4 – 5.000,- Sk
mesačne. Do roku 2002 výška nájomného v podobnej nehnuteľnosti stúpla v priemere o cca
1.000,- Sk ročne. U predmetných bytových domoch treba zohľadniť i tú skutočnosť, že
okrem bytových priestorov nájomcovia užívajú aj ďalšie nebytové priestory (pivnica,
2
záhrada, garáž, resp. možnosť parkovania na nádvorí atď., celkom 751,33 m), takže výšku
nájomného v predmetných nehnuteľnostiach podľa vyčíslenia realitnej kancelárie v roku
2002 možno stanoviť vo výške cca 15 – 20.000,- Sk mesačne za každú bytovú jednotku.
Keďže sa v predmetných bytových domoch nachádza päť bytových jednotiek, len za deväť
mesiacov v roku 2002 (pri výške nájomného 15.000, - Sk za mesiac) navrhovatelia utrpeli
majetkovú ujmu vo výške 675.000,- Sk. Ďalšie nevyhnutné náklady vznikajú sťažovateľom
pri účastiach na súdnych pojednávaniach, ktoré viackrát boli odročené z dôvodov neúčasti
niektorých strán, teda nie z dôvodu na strane sťažovateľov, nakoľko cestu (cca 2.270 km)
z trvalého bydliska (M., SRN) do Dunajskej Stredy, sťažovatelia absolvujú osobným
automobilom.
Z ustanovenia § 56 ods. 4 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov vyplýva, že primerané
finančné zadosťučinenie má povahu náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch, nie
prípadnej náhrady škody. Sťažovatelia sa domnievajú, že doba bezmála 6 rokov, ktorá
uplynula od podania návrhu až doposiaľ, je ničím neospravedlniteľná. Účastník konania má
právo na konanie bez prieťahov a toto právo odporca nemôže, ani vzhľadom na jeho
subjektívne pomery porušovať. Sťažovatelia vidia nemajetkovú ujmu v ich pretrvávajúcom
pocite neistoty vyplývajúcej zo situácie, keď majú faktický a právny záujem o nakladanie
s predmetnými nehnuteľnosťami a o ich účelné využitie, pričom dohoda s nájomníkmi nie je
možná.
Podľa judikatúry ústavného súdu priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
ako náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch prichádza do úvahy predovšetkým
v tých prípadoch, keď porušenie základného práva alebo slobody nie je možné napraviť. To
znamená, že neprichádza do úvahy zrušenie rozhodnutia alebo opatrenia, resp. uvedenie do
pôvodného stavu. Daný prípad je práve takýto.
Vychádzajúc z uvedeného a zohľadňujúc skutočnosť, že Okresný súd v Dunajskej
Strede svojím konaním v predmetnej veci zapríčinil prieťahy v konaní, navrhovatelia
žiadajú v zmysle čl. 127 ods. 3 aby Ústavný súd Slovenskej republiky priznal sťažovateľom
finančné zadosťučinenie vo výške 500.000,- Sk.»
Na základe uvedeného sťažovatelia požiadali, aby ústavný súd v ich veci rozhodol
takto:
„Slovenská republika, zastúpená Okresným súdom v Dunajskej Strede v konaní
o určenie neplatnosti prevodu majetku štátu, č. k. 4 C 204/96 porušila právo J. M. a I. M.,
obaja bytom M., SRN, upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov.
Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd v Dunajskej Strede
konal vo veci vedenej na Okresnom súde v Dunajskej Strede pod sp. zn. 4 C 204/96 bez
prieťahov.
Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľom finančné zadosťučinenie vo
výške 500.000,- Sk (slovom: päťstotisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd
v Dunajskej Strede povinný im vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.“
K prijatej sťažnosti sťažovateľov sa podľa § 29 ods. 6 zákona o ústavnom súde
26. novembra 2002 vyjadrila aj predsedníčka Okresného súdu Dunajská Streda
(Spr. 594/02), ktorá uviedla:
„Na základe Vašej žiadosti v občianskoprávnej veci navrhovateľa Slovenská
republika v zast. Okresná prokuratúra Dunajská Streda proti odporcom VÚB a. s. B., J. M.
a manž. I. M. o určenie neplatnosti prevodu majetku štátu č. konania 4 C 204/96 Vám
oznamujem nasledovné:
V predmetnej veci dňa 8. 8. 2002 som riešila sťažnosť J. M. a manž. na prieťahy
v konaní súdu. V prílohe Vám kópiu vybavenia sťažnosti pripájam, ktorého sa naďalej
pridržiavam. Od uvedeného dátumu vo veci bolo dvakrát pojednávanie a to 4. 10. 2002,
ktoré bolo odročené na 15. 11. 2002. Pojednávanie z uvedeného dňa takisto bolo odročené
z dôvodu zadováženia správy od MP SR ako aj urgencie správy z FNM SR.
V prílohe pripájam aj podrobné vyjadrenie vo veci konajúcej sudkyne JUDr. M. K.“
K zisteniu aktuálneho stavu veci si ústavný súd 11. februára 2003 vyžiadal od
predsedníčky Okresného súdu Dunajská Streda informáciu o stave konania
v občianskoprávnej veci sp. zn. 4 C 204/96. Z vyjadrenia predsedníčky Okresného súdu
Dunajská Streda z 5. marca 2003 (Spr. 594/02) vyplynulo:
„Na základe Vášho prípisu zo dňa 14. 2. 2003 Vám oznamujem, že
v občianskoprávnej veci 4 C 204/96 boli vykonané nasledovné úkony:
Dňa 17. 2. 2003 bolo vypracované uznesenie o vylúčení vzájomného návrhu
odporcov v 3. a 4. rade na samostatné konanie a opätovne bolo vyžiadané stanovisko od
Ministerstva pôdohospodárstva SR.
Uznesenie a stanovisko boli zo súdu vyexpedované 20. 2. 2003. Toho času spisový
materiál sa nachádza na lehote do 20. 3. 2003.“
Z ďalšej informácie o stave konania v občianskoprávnej veci sp. zn. 4 C 204/96
z 3. apríla 2003 (Spr. 594/02) vyplynulo:
„Dňa 24. 3. 2003 konajúca sudkyňa vo veci vypracovala uznesenia:
- uznesenie, ktorým bol zamietnutý návrh SPF Bratislava o pribratí vedľajšieho účastníka
do konania,
- uznesenie o pribratí účastníka na strane navrhovateľa SR
- uznesenie o zamietnutí návrhu na vydanie predbežného opatrenia.
Predmetné uznesenia zo súdu boli vyexpedované dňa 1. 4. 2003 a spis toho času sa
nachádza na lehote do 23. 4. 2003.“
Keďže obaja účastníci konania súhlasili s upustením od ústneho pojednávania,
ústavný súd konal a rozhodol bez jeho nariadenia.
II.
Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia svojho základného
práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“.
Sťažovatelia zároveň namietali porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého
„Každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...“.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
„odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov“ (II. ÚS 61/98), pričom „tento účel možno zásadne
dosiahnuť právoplatným... rozhodnutím. Nepostačuje, že štátny orgán vo veci koná“
(II. ÚS 26/95). K vytvoreniu stavu právnej istoty preto dochádza až „právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (I. ÚS 10/98).
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so
svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 70/98, II. ÚS 74/97, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri
základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),
správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého
kritéria súd považuje aj povahu prejednávanej veci.
Preskúmaním doterajšieho konania pred Okresným súdom Dunajská Streda ústavný
súd zistil nasledovné skutočnosti a dospel k nasledovným záverom:
1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd ako z obsahu sťažnosti,
tak aj z vyžiadaného súdneho spisu zistil, že predmetom konania pred Okresným súdom
Dunajská Streda sp. zn. 4 C 204/96 je návrh Okresnej prokuratúry Dunajská Streda
o určenie neplatnosti prevodu majetku štátu na sťažovateľov z toho dôvodu, že podľa
tvrdenia navrhovateľa na tento prevod nebola udelená výnimka podľa § 45 ods. 1 a 2
zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení
neskorších predpisov. Vec v dôsledku toho nie je právne zložitá, pretože úlohou súdu bolo
zistiť, či takáto výnimka udelená bola, a následne rozhodnúť o platnosti prevodu majetku
štátu, hoci faktickú zložitosť veci nemožno vylúčiť vzhľadom na počet účastníkov na strane
odporcu, ako aj vzťahy medzi odporcami v prvom a druhom rade (mandátnu zmluvu medzi
Žrebčincom, štátny podnik, Š. a Všeobecnou úverovou bankou D. S.), ako aj odporcami
v prvom a druhom rade a samotnými sťažovateľmi (ako odporcami v 3. a 4. rade).
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že v konaní pred Okresným súdom
Dunajská Streda prebieha konanie, ktoré po právnej ani faktickej stránke nie je mimoriadne
zložité, takže pri sústredenom postupe súdu by bolo možné vo veci rozhodnúť bez
zbytočných prieťahov. Na právnu a faktickú zložitosť veci ostatne nepoukázal ani Okresný
súd Dunajská Streda vo svojom písomnom vyjadrení k sťažnosti sťažovateľov.
2. Druhým kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k zbytočným
prieťahom v konaní, bol postup sťažovateľov ako jeho účastníkov na strane odporcov
(žalovaní v 3. a 4. rade). Vychádzajúc z vyžiadaného súdneho spisu ústavný súd ale nezistil,
že by sa ich postup, resp. využívanie procesných oprávnení, ktoré im ako účastníkom
konania patria, boli výrazným spôsobom podieľali na doterajšej dĺžke konania pred
Okresným súdom Dunajská Streda. Napriek svojmu bydlisku mimo územia Slovenskej
republiky sa sťažovatelia zúčastňovali nariadených pojednávaní buď osobne, alebo
prostredníctvom svojho právneho zástupcu a ak sa na nariadenom pojednávaní zúčastniť
nemohli, netrvali na jeho odročení. Sťažovatelia tiež prejavovali stály záujem o priebeh
konania a v júni 2000 sa sťažnosťou na prieťahy domáhali urýchlenia konania vo svojej veci
pred orgánom štátnej správy súdov.
3. Tretím kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k zbytočným
prieťahom v konaní, bol postup Okresného súdu Dunajská Streda. Ústavný súd už rozhodol:
„K porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky môže dôjsť v dôsledku nekonania všeobecného súdu
(bez existencie relevantnej zákonnej prekážky), ako aj v dôsledku takého jeho postupu,
ktorý nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty navrhovateľa vo veci, s ktorou sa obrátil na
súd“ (II. ÚS 9/01). V okolnostiach prípadu pred Okresným súdom Dunajská Streda ústavný
súd zistil, že v jeho konaní nedošlo k zbytočným prieťahom v dôsledku jeho nečinnosti
a bez existencie zákonnej prekážky jeho ďalšieho postupu. Uvedené potvrdzuje skutočnosť,
že v období od začatia konania 19. novembra 1996 do 1. marca 2000, keď súd vo veci
sp. zn. 4 C 204/96 rozhodol, bolo nariadených celkom 20 pojednávaní vo veci. Na druhej
strane je však skutočnosťou, že z týchto pojednávaní muselo byť 12 odročených z dôvodov,
ktoré nemôžu ísť na ťarchu sťažovateľov, keďže najčastejšími dôvodmi odročenia
pojednávaní bola neúčasť právnej zástupkyne odporcu v 1. rade, odporcu v 2. rade, resp. ich
právnych zástupcov. Neúčasť odporcov v 1. a 2. rade, resp. ich právnych zástupcov bola
hlavným dôvodom na odročovanie nariadených pojednávaní od začatia konania v novembri
1996 a osobitne v období od augusta 1998 do februára 2000 (odročených celkom 9 po sebe
nariadených pojednávaní). Ústavný súd pri hodnotení postupu súdu týkajúceho sa chovania
(pasivity) účastníkov už konštatoval: „O prieťahoch v konaní súdu možno hovoriť aj
v dôsledku jeho nečinnosti pri využívaní tých procesných prostriedkov, resp. poriadkových
opatrení (§ 52 a 53 OSP), ktorými mohol zabezpečiť takú súčinnosť účastníka súdneho
konania a súdneho znalca, ktorá by mu dovolila rozhodnúť vo veci bez zbytočných
prieťahov“ (I. ÚS 52/97). Napriek urgenciám, výzvam a upozorneniam účastníkov konania
(odporcom v 1. a 2. rade) Okresný súd Dunajská Streda nebol aktívny pri využití
poriadkových opatrení, ktoré mohli urýchliť konanie vo veci sp. zn. 4 C 204/96 pred jeho
rozhodnutím 1. marca 2000. Okrem toho v konaní Okresného súdu Dunajská Streda, ktoré
nasledovalo po zrušovacom uznesení Krajského súdu v Trnave sp. zn. 8 Co 532/00
(29. mája 2001), ústavný súd zistil ďalší zbytočný prieťah v období od júla 2001 do októbra
2002 berúc do úvahy skutočnosť, že súd už vo veci raz rozhodol a bol mu známy aj
jednoznačný právny názor odvolacieho súdu týkajúci sa jeho ďalšieho procesného postupu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol, že označenými postupmi Okresného
súdu Dunajská Streda v konaní sp. zn. 4 C 204/96 došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj
k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1
dohovoru.
III.
Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo
iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3
ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť
o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.
1. Ústavný súd v súlade so svojím rozhodnutím o porušení základného práva
sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru v zmysle § 56 ods. 3 zákona
o ústavnom súde prikázal Okresnému súdu Dunajská Streda, aby vo veci sp. zn. 4 C 204/96
konal bez zbytočných prieťahov.
2. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy: „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.“
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha“. Z ustanovenia § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde vyplýva, že primerané
finančné zadosťučinenie má povahu náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.
Sťažovatelia požadovali primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 000,-- Sk,
pričom svoju žiadosť odôvodnili tým, že „nemajetkovú ujmu vidia v pretrvávajúcom pocite
právnej neistoty vyplývajúcej zo situácie, keď majú faktický a právny záujem o nakladanie
s predmetnými nehnuteľnosťami a ich účelné využitie, pričom dohoda s nájomníkmi nie je
možná“.
Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo
zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé
finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne
okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného
zadosťučinenia je síce zmiernenie nemajetkovej ujmy, avšak nie aj prípadná náhrada škody.
Hoci ústavný súd prikázal Okresnému súdu Dunajská Streda, aby v označenom
súdnom konaní konal bez zbytočných prieťahov, vychádzal z názoru, že porušenie
základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno
účinne odstrániť len uplatnením tejto jeho právomoci.
Vzhľadom na celkovú dobu konania Okresného súdu Dunajská Streda v konaní
sp. zn. 4 C 204/96, berúc do úvahy, že sťažovatelia sa o predĺženie tejto doby zásadne
nepričinili a zohľadňujúc konkrétne okolnosti prípadu vrátane pozície sťažovateľov
sprevádzanej pocitom neistoty, ako aj naplnenie princípu spravodlivosti ústavný súd
považoval priznanie sumy 40 000,-- Sk každému z nich za primerané finančné
zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
3. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. Z. H.,
ktoré vyčíslil sumou 13 860,-- Sk (§ 1 ods. 3, § 13 ods. 8, § 16, § 22 ods. 3 a § 25 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb), pričom vychádzal z výšky priemernej
mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2001, ktorá
bola 11 963,-- Sk. Náhrada bola priznaná za tri úkony po 3 900,-- Sk a po 100,-- Sk režijný
paušál. Vzhľadom na to, že advokát je platiteľom dane z pridanej hodnoty, rozhodol
ústavný súd o zvýšení odmeny o daň z pridanej hodnoty.
Trovy konania je Okresný súd Dunajská Streda povinný uhradiť na účet právneho
zástupcu sťažovateľov.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. apríla 2003