Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 70 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (75)II. ÚS 468/2015
PDF · 374.69 KB
No categories available
II. ÚS 468/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. júla 2015 v senáte
zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta
a Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej Fridrich Paľko,
s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, prostredníctvom ktorej koná jej konateľ a advokát
doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., vedené pod sp. zn. Rvp 12476/2014,
sp. zn. Rvp 12477/2014, sp. zn. Rvp 12478/2014, sp. zn. Rvp 12479/2014,
sp. zn. Rvp 12480/2014, sp. zn. Rvp 12481/2014, sp. zn. Rvp 12482/2014, sp. zn.
Rvp 12483/2014, sp. zn. Rvp 12484/2014 a sp. zn. Rvp 12485/2014 vo veci namietaného
porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Co 740/2014 a jeho uznesením
z 13. augusta 2014, sp. zn. 19 Co 532/2014 a uznesením z 21. augusta 2014, sp. zn.
4 Co 533/2014 a uznesením z 27. júna 2014, sp. zn. 17 Co 742/2014 a uznesením z 9. júla
2014, sp. zn. 4 Co 531/2014 a uznesením z 27. júna 2014, sp. zn. 4 Co 521/2014
a uznesením z 27. júna 2014, sp. zn. 4 Co 534/2014 a uznesením z 27. júna 2014,
sp. zn. 19 Co 518/2014 a uznesením z 21. augusta 2014, sp. zn. 19 Co 574/2014
a uznesením z 30. júna 2014 a sp. zn. 5 Co 348/2014 z 2. júla 2014 a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.
Rvp 12476/2014, sp. zn. Rvp 12477/2014, sp. zn. Rvp 12478/2014, sp. zn. Rvp 12479/2014,
sp. zn. Rvp 12480/2014, sp. zn. Rvp 12481/2014, sp. zn. Rvp 12482/2014,
sp. zn. Rvp 12483/2014, sp. zn. Rvp 12484/2014 a sp. zn. Rvp 12485/2014 s p á j a
na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 12476/2014.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli
25. septembra 2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
Pribinova 25, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“; v citáciách aj „sťažovateľ“), vedené
pod sp. zn. Rvp 12476/2014, sp. zn. Rvp 12477/2014, sp. zn. Rvp 12478/2014, sp. zn.
Rvp 12479/2014, sp. zn. Rvp 12480/2014, sp. zn. Rvp 12481/2014, sp. zn. Rvp 12482/2014,
sp. zn. Rvp 12483/2014, sp. zn. Rvp 12484/2014 a sp. zn. Rvp 12485/2014, ktorými
namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len
„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Co 740/2014 a jeho uznesením
z 13. augusta 2014, sp. zn. 19 Co 532/2014 a uznesením z 21. augusta 2014,
sp. zn. 4 Co 533/2014 a uznesením z 27. júna 2014, sp. zn. 17 Co 742/2014 a uznesením
z 9. júla 2014, sp. zn. 4 Co 531/2014 a uznesením z 27. júna 2014, sp. zn. 4 Co 521/2014
a uznesením z 27. júna 2014, sp. zn. 4 Co 534/2014 a uznesením z 27. júna 2014,
sp. zn. 19 Co 518/2014 a uznesením z 21. augusta 2014, sp. zn. 19 Co 574/2014
a uznesením z 30. júna 2014 a sp. zn. 5 Co 348/2014 z 2. júla 2014 (spolu ďalej len
„napadnuté konania“ a „napadnuté uznesenia“).
2
Sťažovateľka v sťažnostiach okrem iného uviedla, že Okresný súd Bánovce
nad Bebravou a Okresný súd Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „okresné súdy“)
jej uzneseniami spisových značiek: Spr 405/2014 zo 14. mája 2014, Spr 118/2014 z 9. apríla
2014, Spr 1150/2013 z 9. apríla 2014, Spr 1042/2013 zo 14. mája 2014, Spr 93/2014
z 9. apríla 2014, Spr 552/2013 zo 7. apríla 2014, Spr 1150/2013 z 9. apríla 2014,
Spr 634/2013 zo 7. apríla 2014, Spr 11/2014 zo 16. mája 2014 a Spr 625/2013
z 8. apríla 2014 (ďalej len „uznesenia okresných súdov“) uložili povinnosť zaplatiť súdny
poplatok „... za spracovanie hromadného podania podľa položky č. 20b Sadzobníka
súdnych poplatkov (príloha zákona č. 71/1992 Zb.).
Sťažovateľ s uložením povinnosti nesúhlasil, a preto podal proti rozhodnutiu
odvolanie, kde uviedol všetky právne dôvody spochybňujúce právne závery okresného súdu
a poukázal aj na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky produkovanú
vo veci povinnosti zaplatiť súdny poplatok.“.
O odvolaniach sťažovateľky rozhodol krajský súd napadnutými uzneseniami tak, že
uznesenia okresných súdov o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok potvrdil.
Sťažovateľka uviedla, že „sa nemohla stotožniť s odôvodnením rozhodnutia súdu
druhého stupňa a jeho právnymi závermi a to najmä preto, že tieto neprípustným spôsobom
limitujú jeho základné práva tak, ako je to rozvedené nižšie v tejto sťažnosti“.
Podľa názoru sťažovateľky okresné súdy a krajský súd postupom v napadnutých
konaniach a napadnutými uzneseniami porušili „... jeho základné práva, konkrétne:
1) právo na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky;
2) právo na spravodlivý súdny proces zaručené čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd;
3) právo vlastniť majetok zaručené čl. 20 ods. 1 Ústavy;
4) právo na pokojné užívanie majetku zaručené čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru;
Tvrdíme, že Okresný súd Bánovce nad Bebravou a porušovateľ porušili právo
sťažovateľa na súdnu ochranu zaručene čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj jeho právo
na spravodlivý súdny proces zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru tým, že svoje rozhodnutie
formulovali na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a s použitím chybnej
aplikácie a interpretácie práva a osobitne aplikácie protiústavnej úpravy bez toho, aby
vyvolali konanie na potvrdenie domnienky o ústavnosti, ktorá je však vyvrátiteľná
rozhodnutím o abstraktnej kontrole ústavnosti.“.
Tvrdenie o porušení označených práv sťažovateľka odôvodňuje takto:
„... vôbec nie je zrejmé, ktoré podania súd vyhodnotil ako také, ktoré tvoria spoločne
hromadné podanie... sťažovateľ nenavrhol súdu vykonať úkony. Podľa ust. § 1 zákona
č. 71/1992 Zb. súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa
vykonávajú na návrh. Poplatky sa môžu vyberať aj za konanie a úkony vykonávané
bez návrhu v prospech poplatníka, ale len ak je to v sadzobníku výslovne uvedené. V
položke 20b nie je výslovne uvedené, že poplatok za spracovanie hromadného podania je
možné vyberať bez návrhu poplatníka na vykonanie úkonu sudu... nie je zrejmé, prečo boli
podania súdom vyhodnotené ako také, ktoré tvoria súčasť iných, viac než desiatich podaní
podaných tým istým subjektom v ten istý deň... či spoplatnené podanie je vo vzťahu k
skupine podaní (hromadnému podaniu) podaním v poradí desiatym alebo iným a či má byť
alebo nemá byť spoplatnené... napadnuté uznesenie neobsahuje podstatnú náležitosť tohto
druhu rozhodnutia a tým je odôvodnenie.“
Sťažovateľka ďalej v sťažnosti uvádza, že „... porušovateľ alebo súd prvého stupňa,
mali prerušiť konanie podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) OSP. Totižto všeobecne záväzný
právny predpis, konkrétne položka č. 20b Sadzobníka súdnych poplatkov (príloha zákona
č. 71/1992 Zb.), ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou. Porušovateľ, alebo súd prvého
stupňa, mali v tomto prípade postúpiť návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.
Porušovateľ pokračoval v konaní, aj keď mal zákonnú povinnosť podrobiť aplikovanú
právnu úpravu kontrole ústavnosti“, a opísala, v čom spočíva podľa jej názoru rozpor
položky č. 20b Sadzobníka súdnych poplatkov [príloha zákona Slovenskej národnej rady
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“)] s ústavou.
4
V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnostiach
rozhodol nálezmi, v ktorých vysloví, že napadnutými uzneseniami krajského súdu
a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu (ďalej aj „predmetné konania a uznesenia
krajského súdu“), bolo porušené jej základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru, označené uznesenia krajského súdu zruší, veci vráti krajskému súdu
na ďalšie konania a prizná jej primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov
konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie
sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže
odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“).
V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť
na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak
v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa
čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia,
z ktorého je nepochybná právna a skutková súvislosť týchto sťažností, ako aj na totožnosť
v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol
ústavný súd, uplatniac citované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto
uznesenia.
II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami krajského súdu
a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu
Sťažovateľka sťažnosťami namieta porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami krajského súdu,
ktorými tento súd v odvolacom konaní potvrdil uznesenia súdov prvého stupňa o povinnosti
sťažovateľky zaplatiť súdny poplatok, ako aj postupmi krajského súdu, ktoré predchádzali
ich vydaniu.
6
Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistil, že sťažnosti sťažovateľky neobsahujú
všetky náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde, keďže nepredložila ústavnému
súdu kópie právoplatných rozhodnutí krajského súdu, ktorých zrušenia sa domáha v petite.
Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní konštatoval, že
sťažnosti sťažovateľky, zastúpenej kvalifikovaným právnym zástupcom, neobsahujú všetky
náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde napriek tomu, že sťažovateľka
v uplynulých rokoch kvalifikovane iniciovala desaťtisíce konaní o sťažnostiach, teda jej
musí byť zrejmé, aké náležitosti má sťažnosť obsahovať.
Navyše, v preskúmavaných veciach je predmetom sporu zaplatenie súdneho poplatku
v sumách od 17 € do 46 €, t. j. z hľadiska predmetu sporu ide v daných prípadoch
o tzv. bagateľné veci. Za daných okolností už samotný predmet sporu v napadnutých
konaniach zakladá z hľadiska doterajšej judikatúry ústavného súdu dôvod na odmietnutie
sťažností už pri ich predbežnom prerokúvaní. Ak totiž Občiansky súdny poriadok vylučuje u
tzv. bagateľných vecí prieskum rozhodnutí vydaných druhostupňovými súdmi na základe
uplatnenia mimoriadneho opravného prostriedku, bolo by proti logike pripustiť, aby ich
prieskum bol automaticky posunutý do roviny ústavného súdnictva. Opodstatnenosť
sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy v takejto veci prichádza do úvahy iba v prípadoch
extrémneho vybočenia zo štandardov, ktoré sú pre postupy zisťovania skutkového základu
sporu a pre jeho právne posúdenie esenciálne (IV. ÚS 358/08).
Ústavný súd na tomto základe po predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosti
sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Vzhľadom na odmietnutie sťažností neprichádzalo už do úvahy rozhodovať o ďalších
návrhoch sťažovateľky uplatnených v jej petitoch.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. júla 2015
8