Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 368/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. septembra

2018 predbežne prerokoval sťažnosť advokáta ,

, pre namietané porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

uznesením Okresného súdu Čadca sp. zn.

zo 16. marca 2017 v spojení s uznesením sp. zn. zo 6. novembra 2017

a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. apríla

2018 doručená sťažnosť advokáta , (ďalej len

„sťažovateľ“), pre namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“), ku ktorému malo dôjsť uznesením

Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. zo 16. marca 2017

v spojení s uznesením sp. zn. zo 6. novembra 2017, ktoré navrhuje zrušiť a vec

vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie, ako aj pre namietané porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„namietané konanie“).

2. Z predloženej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľ bol

v trestnej veci vedenej pod sp. zn. ustanoveným obhajcom obvineného.

Návrhom na priznanie odmeny podaným na okresnom súde 15. decembra 2006 si

sťažovateľ uplatnil nárok na odmenu za obhajobu v celkovej sume 1 653,37 €, ktorú vyčíslil

v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov. Okresný súd uznesením sp. zn. zo 6. marca 2013 rozhodol

o jeho návrhu tak, že mu priznal odmenu a náhradu hotových výdavkov v sume 1 403,94 €.

Odmenu za prevzatie a prípravu zastúpenia a odmenu za výsluch svedka sťažovateľovi

nepriznal, pretože vykonanie týchto úkonov nebolo preukázané. Proti tomuto uzneseniu

sťažovateľ podal sťažnosť dôvodiac, že výsluch svedka vykonal, k návrhu na priznanie

odmeny doložil kópiu zápisnice o jeho výsluchu, a preto mu odmena za tento úkon patrí.

Sudca uznesením č. k. -303 z 13. augusta 2015 sťažnosť sťažovateľa ako

nedôvodnú zamietol s tým, že predložená zápisnica nebola kompletná a v spisovom

materiáli nebol ani po dôslednom preskúmaní žiaden dôkaz o realizácii tohto úkonu.

3. Dňa 11. septembra 2015 sťažovateľ podal opätovne návrh na priznanie odmeny

za obhajobu týkajúci sa nepriznanej odmeny za jeden úkon – výsluch svedka doplnený

o kópie dokladov zabezpečených z vyšetrovacieho spisu a žiadal priznať sumu 134,50 €.

Okresný súd uznesením sp. zn. zo 16. marca 2017 jeho návrh na priznanie

odmeny zamietol. I proti tomuto uzneseniu sťažovateľ podal sťažnosť, ktorú sudca

uznesením sp. zn. zo 6. novembra 2017 zamietol. Toto rozhodnutie bolo

sťažovateľovi doručené 9. apríla 2018.

4. Vo vzťahu k porušeniu uzneseniami okresného súdu

zo 16. marca 2017 a 6. novembra 2017 sťažovateľ kriticky uvádza, že okresný súd dvakrát

rozhodol o zamietnutí návrhu na priznanie odmeny za ním špecifikovaný úkon a nevykonal

všetky úkony k preukázaniu vykonania tohto úkonu. Porušenie práva na prerokovanie jeho

veci bez zbytočných prieťahov vidí v tom, že o jeho návrhu na priznanie odmeny rozhodol

okresný súd po viac ako 6 rokoch a o podanej sťažnosti rozhodoval ešte dva a pol roka,

celkovo bolo teda o jeho o návrhu rozhodované takmer 9 rokov, pričom priznaná odmena

mu dosiaľ nebola vyplatená.

5. Na tomto základe sťažovateľ v petite žiada, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„Základné právo ... na spravodlivý súdny proces podľa čl.

46 ods. 1 postupom a rozhodnutím Okresného súdu Čadca v

konaní vedenom pod sp. zn. bolo porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenia Okresného súdu Čadca č. k. 1T

88/2010 zo dňa 6.11.2017 a uznesenia Okresného súdu Čadca č. k. zo dňa

16.3.2017 a nariaďuje Okresnému súdu Čadca vo veci opätovne rozhodnúť.

Základné právo ... na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu Čadca

v konaní vedenom pod sp. zn. bolo porušené.

Okresnému súdu Čadca v konaní vedenom pod spisovou značnou sa

prikazuje, aby konal bez zbytočných prieťahov a priznanú odmenu obhajcovi vyplatil bez

zbytočných prieťahov.

priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške

3 000 eur (slovom tritisíc eur), ktoré je Okresný súd Čadca povinný vyplatiť sťažovateľovi

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Okresný súd v Čadci je povinný zaplatiť trovy právneho zastúpenia vo výške 172,16

eur...“.

II.

6. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

7. Ústavný súd v súlade s § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov a súčasne sa domáhal vyslovenia porušenia svojho

základného práva podľa , podľa ktorého každý sa môže domáhať

zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

II. 1 K namietanému porušeniu uznesením okresného súdu

sp. zn. zo 16. marca 2017

9. Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne. Z princípu subsidiarity plynie,

že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba

vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri

zakladaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť

nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna

a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (pozri. ,

). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ

sa ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných

a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť

z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (, ).

10. Napadnutým rozhodnutím je okrem iného i uznesenie okresného súdu sp. zn.

zo 16. marca 2017 vydané vyššou súdnou úradníčkou. Zo sťažnosti vyplýva, že

sťažovateľ využil svoje právo podať proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť, o ktorej rozhodol

sudca okresného súdu uznesením sp. zn. zo 6. novembra 2017, čo v danom

prípade vylučuje právomoc ústavného súdu vo vzťahu k rozhodnutiu okresného súdu

zo 16. marca 2017. Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosť v tejto časti odmietol podľa z dôvodu

nedostatku svojej právomoci.

II. 2 K namietanému porušeniu uznesením okresného súdu

sp. zn. zo 6. novembra 2017

11. Vo vzťahu k namietanému porušeniu uznesením okresného

súdu zo 6. novembra 2017, ktorým bola zamietnutá sťažnosť sťažovateľa podaná proti

uzneseniu, ktorým vyššia súdna úradníčka nevyhovela jeho návrhu na priznanie odmeny

za jeden úkon – výsluch svedka v sume 134,50 €, ústavný súd v prvom rade uvádza, že

podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale

podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri uplatňovaní

tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani právne názory

všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je

zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia

zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže

stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa

všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O

arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by

bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných

ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis , I. ÚS

12/05, ).

12. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa spočíva

v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu

zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého

porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok

o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva ( v spojení s

). Do obsahu uvedených práv však nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný

súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za

porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech (nevyhovenie návrhu)

v konaní pred všeobecným súdom (napr. , , ).

13. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, ,

) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu

stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať

v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov

a námietok. Skutočnosť, že sťažovateľ s názorom okresného súdu nesúhlasí, nepostačuje

sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého

rozhodnutia a ani sama osebe nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny

názor svojím vlastným už ani preto, že ústavný súd nie je opravným súdom právnych

názorov krajského súdu. Okrem toho, reálne uplatnenie a garantovanie základného práva na

súdnu ochranu nielenže neznamená právo na úspech v konaní, ale ani nárok na to, aby

všeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych

predpisov, ktorý predkladá účastník konania ().

14. Ústavný súd navyše považuje za potrebné zdôrazniť, že pochybenia pri

rozhodovaní o náhrade trov konania spravidla nedosahujú samy osebe takú intenzitu,

na základe ktorej možno vysloviť porušenie základných práv a slobôd, akokoľvek sa môže

účastníka konania citeľne dotknúť. Ústavný súd pri posudzovaní problematiky trov konania,

t. j. problematiky vo vzťahu k predmetu konania pred všeobecnými súdmi vedľajšej,

postupuje nanajvýš zdržanlivo a k zrušeniu napádaného výroku o trovách konania sa uchýli

iba výnimočne, napr. keď zistí, že došlo k porušeniu práva na súdnu ochranu extrémnym

spôsobom na základe takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení zákona, ktorá by

v sebe zahŕňala črty svojvôle (, ) alebo že bolo zasiahnuté aj iné

základné právo (, , , ,

, , ). Vychádzajúc z uvedených ústavne

relevantných úvah, ústavný súd pristúpil k prieskumu podanej ústavnej sťažnosti pri jej

predbežnom prerokovaní.

15. Ako vyplýva z príloh pripojených ku sťažnosti, o odmene sťažovateľa ako

ustanoveného obhajcu bolo právoplatne rozhodnuté uznesením č. k. -293

zo 6. marca 2013, ktorým mu okresný súd z uplatnenej sumy 1 653,37 € priznal odmenu

v celkovej výške 1 403,94 €. Sťažovateľ návrhom z 9. septembra 2015 opätovne žiadal

o priznanie odmeny a náhrady hotových výdavkov za úkony, za ktoré mu nebola už

označeným rozhodnutím odmena priznaná, a to v sume 134,50 €. Okresný súd napadnutými

uzneseniami návrh sťažovateľa zamietol, v čom sťažovateľ vidí porušenie svojho práva

na spravodlivý súdny proces.

16. V danom prípade ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , , ) vyhodnotil predmet

sporu tak, že ide o vec nižšieho významu (o tzv. bagateľnú vec). Vychádzal z toho, že ak

v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“, účinný od 1. júla

2016) vylučuje u bagateľných vecí prieskum rozhodnutí vydaných druhostupňovými súdmi

v mimoriadnom opravnom konaní (podanie dovolania ako mimoriadneho opravného

prostriedku v prípade bagateľných vecí je v zmysle neprípustné),

bolo by proti logike pripustiť, aby ich prieskum bol automaticky posunutý do roviny

ústavného súdnictva. Aj preto ústavný súd v prípadoch, keď sťažnosť smeruje proti

rozhodnutiu orgánu verejnej moci, v ktorom ide zjavne o bagateľnú sumu, poskytuje

ústavnoprávnu ochranu sťažovateľom len v celkom výnimočných prípadoch, ak sťažnosť

signalizuje, že došlo k zásahu do základných práv alebo slobôd v mimoriadne závažnom

rozsahu ‒ intenzite (, , ). Vo veci

sťažovateľa o takýto výnimočný prípad podľa názoru ústavného súdu celkom zjavne nejde.

17. V takýchto prípadoch nad ochranou práv prevažuje záujem na vytvorení systému,

ktorý umožní súdom efektívne a v primeranej dobe poskytovať ochranu označeným právam

v konaniach, ktoré sú svojou povahou skutočne zložité po vecnej i právnej stránke a kde

hrozí väčšia ujma na právach účastníkov, ako to je v sporoch s minimálnou hodnotou.

18. Vychádzajúc zo skutočnosti, že sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha

ústavnej ochrany v spore o sumu, ktorá je zjavne bagateľná (134,50 €), ústavný súd

na základe dosiaľ uvedeného pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že vo veci

sťažovateľa nie sú podľa jeho doterajšej judikatúry splnené podmienky na poskytnutie

ústavnej ochrany, a preto sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

II. 3 K namietanému porušeniu postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn.

19. Predmetom tejto časti sťažnosti je námietka porušenia základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ,

ku ktorému malo dôjsť postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

, ktorý (údajne) ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nevyplatil

sťažovateľovi ako ustanovenému obhajcovi odmenu priznanú mu právoplatným

rozhodnutím.

20. I v tomto smere ústavný súd najskôr poukazuje na svoju judikatúru, v zmysle

ktorej o zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti smerujúcej proti zbytočným prieťahom

v súdnom konaní ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci

nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, a to pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu

a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred

orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje, aby

ten orgán (okresný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo

stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, , ,

). Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov môže vyplývať aj z toho, že porušenie

uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už

o sťažnosti podľa označený všeobecný súd meritórne rozhodol pred jej

podaním (), a preto už k namietanému porušovaniu týchto práv nečinnosťou

tohto súdu v čase doručenia sťažnosti nemohlo dochádzať (m. m. ).

21. Je nepochybné, že namietané konanie vo veci sťažovateľa bolo v čase doručenia

sťažnosti ústavnému súdu právoplatne skončené i v časti, v ktorej sa rozhodovalo o odmene

ustanovenému obhajcovi, čo znamená, že sťažovateľ sa so svojou sťažnosťou na ústavný

súd obrátil v čase, keď už tento prostriedok nápravy vo vzťahu k namietanému konaniu

okresného súdu nebol objektívne spôsobilý splniť svoj účel. Vychádzajúc z uvedeného

ústavný súd konštatuje, že okresný súd rozhodnutím ešte pred doručením sťažnosti

ústavnému súdu vykonal všetky zákonom predpokladané úkony na odstránenie stavu

právnej neistoty sťažovateľa, a preto ústavný súd sťažnosť aj v tejto časti v súlade s § 25

ods. 2 odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

22. Nad rámec uvedeného ústavný súd uvádza, že právo na konanie bez zbytočných

prieťahov možno porušiť iba v konaní, ktorého výsledkom môže byť rozhodnutie štátneho

orgánu o právach a povinnostiach jeho účastníkov, lebo len takéto rozhodnutie môže

skončiť stav právnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu

(). Štádium vyplatenia odmeny, ktorá bola ustanovenému obhajcovi

priznaná právoplatným rozhodnutím nie je konaním, ktorého výsledkom má byť

rozhodnutie štátneho orgánu a odstránenie stavu právnej neistoty, a preto za daného stavu

ani nemôže dochádzať k porušeniu práva obsiahnutého v označenom článku .

Ústavný súd i na tomto mieste zdôrazňuje, že účelom je odstránenie

stavu právnej neistoty, ku ktorej vo veci sťažovateľa nepochybne došlo ešte pred podaním

sťažnosti ústavnému súdu. Situácia, s ktorou sa sťažovateľ obrátil na ústavný súd požadujúc

ústavnú ochranu zastrešovanú však pod obsah a účel tohto práva nepatrí.

Sťažovateľ, ktorý má právnické vzdelanie, má v danej situácii možnosť (a vo vzťahu

k podaniu ústavnej sťažnosti i povinnosť) využiť všetky dostupné prostriedky, ktoré mu

právny poriadok poskytuje na to, aby sa k právoplatne priznanej odmene dostal, na jej

nevyplatenie okresný súd upozornil, resp. ju v krajnom prípade od okresného súdu inak

vymáhal. Z ústavnej sťažnosti však nevyplýva, že sa o využitie týchto prostriedkov aspoň

pokúsil, a preto sa jeho sťažnosť v tejto časti javí aj ako neprípustná (§ 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde). Odhliadnuc od uvedeného, ústavný súd prostredníctvom okresného súdu

zistil, že právoplatne priznaná odmena bola 25. júna 2018 sťažovateľovi vyplatená.

23. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími

požiadavkami sťažovateľa nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich je podmienené

vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu však v tomto prípade

nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. septembra 2018