Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 189/2019
PDF · 150.5 KB
No categories available
I. ÚS 189/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. apríla 2019 v senáte
zloženom z predsedníčky Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov Miroslava
Duriša a Mojmíra Mamojku predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
, zastúpeného advokátkou JUDr. Emíliou
Korčekovou, Malacká cesta 5680/2B, Pezinok, pre namietané porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní
vedenom pod sp. zn. 13 C 1/2006 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. apríla
2019 doručená ústavná sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 13 C 1/2006.
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že na základe žaloby sťažovateľa podanej
okresnému súdu 2. januára 2006 sa proti žalovanému (ďalej
len „žalovaný“) vedie konanie pod sp. zn. 13 C 1/2006 (ďalej len „namietané konanie“)
o náhradu škody vo výške 20 912,17 € s prísl. Žalovaný bol súdom ustanoveným správcom
konkurznej podstaty úpadcu spoločnosti v konkurze, v ktorej bol
sťažovateľ zamestnaný. Žalovaná suma mala predstavovať jeho nevyplatenú mzdu
za 24 mesiacov. Okresný súd uznesením č. k. 13 C 1/2006-205 z 23. februára 2010 prerušil
namietané konanie do právoplatného skončenia konkurzného konania vedeného
na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 7 K 223/2000 (ďalej len „konkurzné konanie“).
3. Sťažovateľ ďalej uvádza, že ústavný súd nálezom sp. zn. II. ÚS 398/2012
z 13. decembra 2012 vyslovil porušenie sťažovateľovho práva na prerokovanie
konkurzného konania bez zbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 3 000 € a náhradu trov konania.
4. Pre namietané konanie je však podstatné, že spoločnosť bola
21. novembra 2018 ex offo vymazaná z obchodného registra okresného súdu. Okresný súd
28. novembra 2018 doručil sťažovateľovi predvolanie na informatívny výsluch nariadený
na 29. november 2018. V deň doručenia predvolania sťažovateľ utrpel infarkt srdca
a z neúčasti na informatívnom výsluchu sa dodatočne ospravedlnil. V uznesení č. k.
13 C 1/2006-329 z 10. januára 2019 okresný súd okrem iného rozhodol aj o pokračovaní
v namietanom konaní, ktoré bolo prerušené, pretože konkurzné konanie bolo 1. novembra
2018 právoplatne skončené. Nadväzne okresný súd 5. marca 2019 nariadil pojednávanie
na 4. apríl 2019.
5. Namietané konanie ako celok trvá už viac ako 13 rokov, v čom vidí sťažovateľ
porušenie svojich práv. Preto navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie
konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručené podľa či. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie
2
veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod č.k. 13C/1/2006 porušené
boli.
2. Okresnému súdu Trnava sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod č.k. 13C/1/2006
konal bez zbytočných prieťahov .
3. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 13 000,- Eur,
ktoré je Okresný súd Trnava povinný vyplatiť mu do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.
4. priznáva úhradu trov konania v sume 326,66 Eur, ktoré je
Okresný súd Trnava povinný zaplatiť na účet jeho právnej zástupkyne - advokátky JUDr.
Emílie Korčekovej do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.“
II.
6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou
od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
9. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie
konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak
tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd
zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže
na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh
na začatie konania, a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je
podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel
žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá
náležitosti ustanovené zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne
neoprávnenou osobou, f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
10. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prerokovaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
12. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno
vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07,
IV. ÚS 90/2010), a ich namietané porušenie možno preskúmavať spoločne.
III.
13. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základného práva
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
4
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 1/2006 trvajúcom ku dňu
podania ústavnej sťažnosti 13 rokov.
14. Ústavný súd v prvom rade uznáva, že trvanie namietaného konania sa javí byť
neprimerane dlhé. Na druhej strane je však potrebné uviesť, že doterajšia celková dĺžka
namietaného konania nie je dôsledkom nečinnosti alebo neefektívnej činnosti okresného
súdu, ale najmä dôsledkom toho, že od 7. apríla 2010 do 1. novembra 2018 (t. j. 8 rokov a 7
mesiacov) bolo namietané konanie zo zákona prerušené do právoplatného skončenia
konkurzného konania. Postupu okresného súdu v namietanom konaní teda bránila zákonná
prekážka. Bezprostredne po jej odpadnutí okresný súd pokračoval v namietanom konaní
predvolaním sťažovateľa na informatívny výsluch, ktorý sa mal uskutočniť 29. novembra
2018. Z ospravedlniteľných zdravotných dôvodov na strane sťažovateľa sa však tento úkon
neuskutočnil. Okresný súd nadväzne nariadil vo veci pojednávanie na 4. apríl 2019.
Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že pred otvorením tohto pojednávania
zobral sťažovateľ žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Okresný súd
následne vyhlásil uznesenie, ktorým konanie zastavil a rozhodol o trovách konania.
Po vyhlásení a odôvodnení tohto uznesenia sa sťažovateľ, ako aj žalovaný vzdali práva
podať proti rozhodnutiu odvolanie.
15. Z viacerých doterajších rozhodnutí ústavného súdu vyplynuli závery, v zmysle
ktorých o zjavnú neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti smerujúcej proti zbytočným
prieťahom v súdnom konaní ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu
verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ,
a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu
a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní
pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje,
aby ten orgán (v danom prípade okresný súd) porušoval základné právo, pretože uvedená
situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (III. ÚS 263/03, IV. ÚS 16/04,
II. ÚS 1/05, III. ÚS 342/08). Zjavná neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti môže napokon
vyplývať aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní
pred všeobecným súdom, v ktorom už označený všeobecný súd meritórne rozhodol
pred podaním ústavnej sťažnosti (II. ÚS 184/06), a preto už k namietanému porušovaniu
týchto práv nečinnosťou tohto súdu v čase doručenia ústavnej sťažnosti nemohlo dochádzať
(m. m. II. ÚS 387/06, III. ÚS 368/2018).
16. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu sa ochrana základnému právu
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. právu
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru poskytuje
v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie
týchto práv označeným orgánom verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom)
ešte mohlo trvať (pozri I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase doručenia
sťažnosti ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného
práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú [§ 56 ods. 2 písm. g)
zákona o ústavnom súde], pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je
spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (m. m.
I. ÚS 6/03). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou ESĽP
(pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05
z 3. 3. 2009).
17. Pre posúdenie sťažovateľovej veci sú teda, vzhľadom na už uvedené, podstatné
dve okolnosti. Prvou okolnosťou je to, že namietané konanie reálne netrvalo tak dlho,
pretože jeho prejednaniu bránila zákonná prekážka, po odpadnutí ktorej okresný súd vo veci
pokračoval. Druhou podstatnou okolnosťou je to, že o žalobe sťažovateľa sa už rozhodlo
konečným spôsobom na pojednávaní uskutočnenom 4. apríla 2019, teda v deň, keď bola
ústavnému súdu doručená ústavná sťažnosť. Strany sporu sa vzápätí vzdali práva podať
proti uzneseniu o zastavení konania odvolanie, čím bola odstránená aj prípadná právna
neistota sťažovateľa. Za daných okolností už preto nemôže objektívne dochádzať
k tvrdenému, resp. namietanému porušeniu sťažovateľom označených práv postupom
okresného súdu.
6
18. Na základe uvedených skutočností ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa
podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmietol z dôvodu jej zjavnej
neopodstatnenosti.
19. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti v celom rozsahu bolo bez právneho
významu rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa obsiahnutých v petite jeho ústavnej
sťažnosti (primerané finančné zadosťučinenie a trovy konania), keďže rozhodovanie o nich
je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto
prípade nedošlo.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. apríla 2019