Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 189/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. apríla 2019 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov Miroslava

Duriša a Mojmíra Mamojku predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpeného advokátkou JUDr. Emíliou

Korčekovou, Malacká cesta 5680/2B, Pezinok, pre namietané porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. apríla

2019 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že na základe žaloby sťažovateľa podanej

okresnému súdu 2. januára 2006 sa proti žalovanému (ďalej

len „žalovaný“) vedie konanie pod sp. zn. (ďalej len „namietané konanie“)

o náhradu škody vo výške 20 912,17 € s prísl. Žalovaný bol súdom ustanoveným správcom

konkurznej podstaty úpadcu spoločnosti v konkurze, v ktorej bol

sťažovateľ zamestnaný. Žalovaná suma mala predstavovať jeho nevyplatenú mzdu

za 24 mesiacov. Okresný súd uznesením č. k. -205 z 23. februára 2010 prerušil

namietané konanie do právoplatného skončenia konkurzného konania vedeného

na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. (ďalej len „konkurzné konanie“).

3. Sťažovateľ ďalej uvádza, že ústavný súd nálezom sp. zn.

z 13. decembra 2012 vyslovil porušenie sťažovateľovho práva na prerokovanie

konkurzného konania bez zbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 3 000 € a náhradu trov konania.

4. Pre namietané konanie je však podstatné, že spoločnosť bola

21. novembra 2018 ex offo vymazaná z obchodného registra okresného súdu. Okresný súd

28. novembra 2018 doručil sťažovateľovi predvolanie na informatívny výsluch nariadený

na 29. november 2018. V deň doručenia predvolania sťažovateľ utrpel infarkt srdca

a z neúčasti na informatívnom výsluchu sa dodatočne ospravedlnil. V uznesení č. k.

-329 z 10. januára 2019 okresný súd okrem iného rozhodol aj o pokračovaní

v namietanom konaní, ktoré bolo prerušené, pretože konkurzné konanie bolo 1. novembra

2018 právoplatne skončené. Nadväzne okresný súd 5. marca 2019 nariadil pojednávanie

na 4. apríl 2019.

5. Namietané konanie ako celok trvá už viac ako 13 rokov, v čom vidí sťažovateľ

porušenie svojich práv. Preto navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie

konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručené podľa či. 48 ods. 2 a právo na prejednanie

2

veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod č.k. porušené

boli.

2. Okresnému súdu Trnava sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod č.k.

konal bez zbytočných prieťahov .

3. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 13 000,- Eur,

ktoré je Okresný súd Trnava povinný vyplatiť mu do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4. priznáva úhradu trov konania v sume 326,66 Eur, ktoré je

Okresný súd Trnava povinný zaplatiť na účet jeho právnej zástupkyne - advokátky JUDr.

Emílie Korčekovej do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

9. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie. Podľa ústavný súd môže

na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh

na začatie konania, a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je

podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel

žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá

náležitosti ustanovené zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne

neoprávnenou osobou, f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prerokovaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

12. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , , ,

), a ich namietané porušenie možno preskúmavať spoločne.

III.

13. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

4

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. trvajúcom ku dňu

podania ústavnej sťažnosti 13 rokov.

14. Ústavný súd v prvom rade uznáva, že trvanie namietaného konania sa javí byť

neprimerane dlhé. Na druhej strane je však potrebné uviesť, že doterajšia celková dĺžka

namietaného konania nie je dôsledkom nečinnosti alebo neefektívnej činnosti okresného

súdu, ale najmä dôsledkom toho, že od 7. apríla 2010 do 1. novembra 2018 (t. j. 8 rokov a 7

mesiacov) bolo namietané konanie zo zákona prerušené do právoplatného skončenia

konkurzného konania. Postupu okresného súdu v namietanom konaní teda bránila zákonná

prekážka. Bezprostredne po jej odpadnutí okresný súd pokračoval v namietanom konaní

predvolaním sťažovateľa na informatívny výsluch, ktorý sa mal uskutočniť 29. novembra

2018. Z ospravedlniteľných zdravotných dôvodov na strane sťažovateľa sa však tento úkon

neuskutočnil. Okresný súd nadväzne nariadil vo veci pojednávanie na 4. apríl 2019.

Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že pred otvorením tohto pojednávania

zobral sťažovateľ žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Okresný súd

následne vyhlásil uznesenie, ktorým konanie zastavil a rozhodol o trovách konania.

Po vyhlásení a odôvodnení tohto uznesenia sa sťažovateľ, ako aj žalovaný vzdali práva

podať proti rozhodnutiu odvolanie.

15. Z viacerých doterajších rozhodnutí ústavného súdu vyplynuli závery, v zmysle

ktorých o zjavnú neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti smerujúcej proti zbytočným

prieťahom v súdnom konaní ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ,

a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu

a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní

pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje,

aby ten orgán (v danom prípade okresný súd) porušoval základné právo, pretože uvedená

situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, ). Zjavná neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti môže napokon

vyplývať aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní

pred všeobecným súdom, v ktorom už označený všeobecný súd meritórne rozhodol

pred podaním ústavnej sťažnosti (), a preto už k namietanému porušovaniu

týchto práv nečinnosťou tohto súdu v čase doručenia ústavnej sťažnosti nemohlo dochádzať

(m. m. , ).

16. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu sa ochrana základnému právu

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. právu

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru poskytuje

v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie

týchto práv označeným orgánom verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom)

ešte mohlo trvať (pozri , , ). Ak v čase doručenia

sťažnosti ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného

práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú [§ 56 ods. 2 písm. g)

], pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je

spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (m. m.

). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou ESĽP

(pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05

z 3. 3. 2009).

17. Pre posúdenie sťažovateľovej veci sú teda, vzhľadom na už uvedené, podstatné

dve okolnosti. Prvou okolnosťou je to, že namietané konanie reálne netrvalo tak dlho,

pretože jeho prejednaniu bránila zákonná prekážka, po odpadnutí ktorej okresný súd vo veci

pokračoval. Druhou podstatnou okolnosťou je to, že o žalobe sťažovateľa sa už rozhodlo

konečným spôsobom na pojednávaní uskutočnenom 4. apríla 2019, teda v deň, keď bola

ústavnému súdu doručená ústavná sťažnosť. Strany sporu sa vzápätí vzdali práva podať

proti uzneseniu o zastavení konania odvolanie, čím bola odstránená aj prípadná právna

neistota sťažovateľa. Za daných okolností už preto nemôže objektívne dochádzať

k tvrdenému, resp. namietanému porušeniu sťažovateľom označených práv postupom

okresného súdu.

6

18. Na základe uvedených skutočností ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa

podľa odmietol z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti.

19. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti v celom rozsahu bolo bez právneho

významu rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa obsiahnutých v petite jeho ústavnej

sťažnosti (primerané finančné zadosťučinenie a trovy konania), keďže rozhodovanie o nich

je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto

prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. apríla 2019