Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 342/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. septembra

2018 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti

, zastúpenej advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, Malacká

cesta 5680/2B, Pezinok, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1

a 3 , Listiny základných práv a slobôd a

ods. 1 a a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava I

sp. zn. z 18. novembra 2015, základných práv podľa a 3

Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 1 ods. 1 a čl. 2

ods. 2 a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

z 8. februára 2016 a základných práv podľa a 3 ,

Listiny základných práv a slobôd a a Slovenskej

republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 13. júna

2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

20. septembra 2018 doručená sťažnosť spoločnosti

(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. Emíliou

Korčekovou, Malacká cesta 5680/2B, Pezinok, ktorou namieta porušenie základných práv

podľa a 3 (ďalej len „“),

Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a a

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 18. novembra 2015, základných práv podľa a 3 ,

ods. 1 listiny a a a práva podľa dohovoru

uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 8. februára 2016 a základných práv podľa a 3 , listiny

a a a práv podľa a dohovoru uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 13. júna 2018.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka v procesnom postavení

žalobkyne sa v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. domáhala

priznania náhrady nemajetkovej ujmy v sume 1 200 € proti Ministerstvu spravodlivosti

Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“). Okresný súd uznesením sp. zn.

z 18. novembra 2015 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“) konanie zastavil pre

neodstrániteľnú prekážku konania vo forme litispendencie, pretože na Okresnom súde

Bratislava III už skôr začalo (a nie je právoplatne skončené) konanie vedené pod sp. zn.

, v ktorom si sťažovateľka proti totožnému žalovanému uplatňuje náhradu

nemajetkovej ujmy v sume 10 500 €.

3. Proti uzneseniu okresného súdu o zastavení konania sťažovateľka podala

odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. z 8. februára

2016 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“) tak, že uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

4. Sťažovateľka proti uzneseniu krajského súdu podala dovolanie s odôvodnením,

(okrem iného) že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, o ktorom rozhodol najvyšší

súd uznesením sp. zn. z 13. júna 2018 (ďalej len „uznesenie najvyššieho

súdu“) tak, že dovolanie ako procesne neprípustné odmietol, keď sťažovateľkou vytýkanú

vadu konania ani iné dôvody prípustnosti dovolania nezistil.

5. Sťažovateľka namieta arbitrárnosť napadnutého uznesenia okresného súdu,

v dôsledku ktorej jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože podľa jej názoru

neboli splnené podmienky totožnosti vecí. V konaní pred okresným súdom vedenom pod

sp. zn. sťažovateľka požaduje odškodnenie vo výške 1 200 € za prieťahy

v konaní pred krajským súdom, kým v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III

pod sp. zn. požaduje odškodnenie nemajetkovej ujmy v sume 10 500 €, a to

vinou nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Bratislava III vo veci vedenej pod

sp. zn. , teda za prieťahy zavinené vyslovene nesprávnym úradným postupom

Okresného súdu Bratislava III, ktorý je zodpovedný aj za obdobie konania pred odvolacím

súdom. Podľa sťažovateľky ide o dva samostatné nároky. Okrem uvedeného sťažovateľka

ani do vydania napadnutého uznesenia okresného súdu nebola riadne poučená podľa § 5

ods. 1 (ďalej len „OSP“) o jej procesných právach

a povinnostiach, okresný súd neumožnil sťažovateľke vyjadriť sa k aktuálnemu obsahu

spisu a listinným dôkazom obsiahnutým v tomto spise a súčasne okresný súd nekonal

s urýchlením, keď bezodkladne nerozhodol o námietke litispendencie žalovaného a vec

nepostúpil Okresnému súdu Bratislava III na spojenie s vecou sp. zn. , čím

konanie zaťažil vadou.

6. Podľa sťažovateľky sa ani krajský súd presvedčivo nevysporiadal s jej námietkou

o neexistencii totožnosti skutku, jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok

dôvodov, vykazuje znaky účelovosti a arbitrárnosti. Za podstatnú považuje sťažovateľka

skutočnosť, že krajský súd ju v primeranej lehote neupovedomil o mieste a čase verejného

vyhlásenia rozsudku (správne uznesenie, pozn.) sp. zn. z 8. februára 2016

napriek tomu, že sťažovateľka uviedla elektronickú adresu na doručovanie písomností.

7. Sťažovateľka k namietanému porušeniu ňou označených práv uznesením

najvyššieho súdu uviedla, že v jej právnej veci existoval dovolací dôvod, keďže zvolený

zástupca sťažovateľky nebol o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku krajského súdu

(uznesenia, pozn.) upovedomený, čo je z procesného hľadiska nenapraviteľná vada. Tento

nesprávny procesný postup odvolacieho súdu mal pre sťažovateľku ďalší negatívny

procesný dôsledok v tom zmysle, že krajský súd jej nevytvoril procesnú možnosť kontroly,

či jednotlivé výroky rozhodnutia, ktoré jej bolo doručené v písomnom vyhotovení, sú

v plnom rozsahu totožné s verejne vyhlásenými výrokmi a či snáď neboli prípadne

dodatočne zmenené. Uvedeným nesprávnym postupom bol podľa názoru sťažovateľky

naplnený dovolací dôvod v zmysle .

8. Sťažovateľka ďalej tvrdí, že „Krajský súd v Bratislave ako aj Okresný súd

Bratislava I odňali sťažovateľke možnosť riadne konať pred súdom, teda porušili jej právo

riadne konať pred prvostupňovým, druhostupňovým ako aj dovolacím súdom, čo malo

v konečnom dôsledku za následok porušenie jej základného práva na súdnu ochranu, na

prístup k súdu podľa , porušenie práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných práv, ako aj porušenie práva sťažovateľky na účinný opravný prostriedok

pred vnútroštátnym súdom podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, porušeniu čl. 14 Dohovoru a iné. Porušovateľ v 1. rade a porušovateľ v 2. rade

vydaním napadnutých rozhodnutí svojvoľne v rozpore s princípom právnej istoty, princípom

právneho štátu (porušením a SR) neprípustne, ústavne

nekonformne a neakceptovateľne znemožnil sťažovateľovi realizáciu procesných práv

a právom chránených záujmov priznaných jej v tom čase

na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

Uvažovanie najvyššieho súdu v odôvodnení sťažnosťou napadnutého odmietajúceho

uznesenia je preto pre nedostatok dôvodov nielen ťažko pochopiteľné, ale je aj prejavom

zjavnej svojvôle a arbitrárneho formalizmu a zároveň prejavom absencie zohľadnenia

všetkých konkrétnych okolností súdenej veci a obsahu lístím v spise.

Z uvedeného je zrejmé, že in concreto bolo dovolanie sťažovateľa dôvodné,

zmysluplné procesne prípustné, a preto bolo ústavnou povinnosťou ( ),

ako aj zákonnou povinnosťou najvyššieho súdu toto meritórne preskúmať a rozhodnúť

o ňom, vyhovieť dovolaniu (podľa možnosti v celosti).“.

9. Na základe tejto argumentácie sťažovateľka ústavnému súdu navrhuje, aby po

prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie vydal nález v tomto znení:

„1. Základné právo obchodnej spoločnosti na

súdnu ochranu podľa a podľa Listiny

základných práv a slobôd, základné právo podľa

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, základné právo podľa a Slovenskej

republiky potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. -70 zo

dňa 08.02.2016 porušené boli.

2. Základné právo obchodnej spoločnosti na súdnu

ochranu podľa a podľa Listiny

základných práv a slobôd, základné právo podľa ,

právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, právo na účinný opravný prostriedok pred vnútroštátnym orgánom

podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základné právo

podľa a odmietajúcim uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. zo dňa 13.06.2018 porušené

boli.

3. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. -70 zo dňa 08.02.2016

a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. zo dňa 13.06.2018

zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

4. Krajský súd v Bratislave a Najvyšší súd Slovenskej republiky sú povinné solidárne

uhradiť obchodnej spoločnosti primerané finančné

zadosťučinenie 5 000,- Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 631,68,- Euro na účet jej

advokátky JUDr. Emília Korčeková do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

5. Základné právo obchodnej spoločnosti na súdnu

ochranu podľa a podľa Listiny

základných práv a slobôd, základné právo podľa

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, základné právo podľa a Slovenskej

republiky uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. -64 z 18.11.2015

porušené boli.

6. Obchodnej spoločnosti priznáva finančné

zadosťučinenie v sume 5 000,- Eur, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný jej vyplatiť do

2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.

7. Obchodnej spoločnosti priznáva úhradu trov

konania v sume 315,84 Eur, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť na účet jej

právnej zástupkyne - advokátky JUDr. Emílie Korčekovej do 2 mesiacov od právoplatnosti

nálezu.“

II.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

12. Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

13. Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

14. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď napadnutým postupom alebo napadnutým rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto

možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. , ,

, ).

K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľky uznesením okresného

súdu

15. V uznesení okresného súdu vidí sťažovateľka aj porušenie svojich práv, pretože

nebola riadne poučená o svojich procesných právach a povinnostiach podľa a bola

jej odňatá možnosť riadne konať pred súdom. Uznesenie okresného súdu považuje

sťažovateľka za zmätočné a nepreskúmateľné.

16. Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že namietané porušenie

niektorého zo základných práv alebo slobôd automaticky nezakladá aj právomoc ústavného

súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej

osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany tých základných práv alebo slobôd,

porušenie ktorých namieta, sa mohol sťažovateľ domôcť využitím jemu dostupných a aj

účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonom upraveným spôsobom

pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť

z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (m. m. ,

, , , ).

17. Z obsahu sťažnosti a jej príloh je zrejmé, že namietané uznesenie okresného súdu

bolo predmetom súdneho prieskumu realizovaného krajským súdom na základe podaného

odvolania sťažovateľky. Odvolacie konanie bolo skončené namietaným uznesením

krajského súdu. Pre rozhodnutie ústavného súdu v časti namietaného porušenia označených

práv uznesením okresného súdu je teda podstatné, že existoval „iný súd“, na ktorý

poukazuje . To vylučuje právomoc ústavného súdu na prieskum

sťažnosťou prezentovaného porušenia označených práv sťažovateľky namietaným

uznesením okresného súdu. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné v tejto časti sťažnosť

odmietnuť pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľky uznesením krajského

súdu

18. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je účelom práva na súdnu ochranu

( ) a práva na spravodlivý proces ( dohovoru) zaručiť každému

prístup k súdu, čomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu viazaného procesnoprávnymi

a hmotnoprávnymi predpismi, dodržiavanie ktorých je garanciou práva na súdnu ochranu,

vo veci konať a rozhodnúť (m. m. ). Súd nemusí rozhodovať v súlade

so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom

predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným

a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom

(m. m. , , , ).

19. Súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych

garancií procesnej povahy je taktiež právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné (ťažiskové) otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany (porov. právnu vetu nálezu ; ďalej

napr. aj ).

20. Ústavný súd v súvislosti s predbežným prerokovaním sťažnosti považuje za

potrebné poukázať aj na svoje ústavné postavenie, z ktorého vyplýva, že vo veciach

patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou

inštanciou (m. m. , ). Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite

zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd

vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd

zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo

za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. ,

, atď.). Je v právomoci všeobecného súdu vykladať a aplikovať

zákony. Pokiaľ tento výklad nie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá

príčinu doň zasahovať (m. m. , , ).

21. Podstatou námietok sťažovateľky vo vzťahu k namietanému porušeniu

základných práv podľa v spojení s a

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu je arbitrárnosť

jeho odôvodnenia najmä vo vzťahu k námietke, že nejde o skutkovo a právne totožné

konania pred okresným súdom.

22. V relevantnej časti napadnutého uznesenia krajský súd okrem poukazu na

presvedčivú argumentáciu súdu prvého stupňa uvádza:

„Popri prekážke právoplatne rozhodnutej veci (impedimentum rei iudicatae), súd

nemôže vo veci konať a o nej rozhodnúť v prípade prekážky litispendencie, ako procesného

následku začatého konania. V zmysle totiž začatie konania bráni tomu, aby o tej

istej veci prebiehalo na súde iné konanie. Totožnosť veci je daná tzv. totožnosťou subjektov

a totožnosťou predmetu konania.

V danom prípade z návrhu na začatie konania vedeného na Okresnom súde

Bratislava III pod sp. zn. vyplýva, že navrhovateľ sa domáha náhrady

nemajetkovej ujmy vo výške 10.500 euro za prieťahy v konaní Okresného súdu Bratislava

III pod sp. zn. , ako aj za prieťahy Krajského súdu v Bratislave v konaní pod

sp. zn. , a to v období od 2. 1. 2004 do 1. 6. 2012. Účastníci konania na

Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. sú totožní s účastníkmi konania na

Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , navrhovateľ v oboch konaniach

uplatňuje nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za spôsobené prieťahy, v oboch konaniach

uplatňuje nárok aj z titulu prieťahov Krajského súdu v Bratislave v konaní pod sp. zn.

, uplatnená suma náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 1.200 euro

v aktuálnom konaní predstavuje časť už uplatneného nároku vo výške 10.500 euro v konaní

vedenom na Okresnom súde Bratislava III. Vo veci podstatné tiež je to, že konanie vedené

na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. bolo začaté dňa 12.6.2012, teda

skôr ako konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , kde

návrh došiel súdu 18.1.2013.

Z vyššie uvedeného je tak možno uzavrieť totožnosť predmetu oboch konaní v časti,

v ktorej navrhovateľ odvíja nárok od prieťahov Krajského súdu v Bratislave v konaní

vedenom pod sp. zn. a (opakovane) uplatňuje nárok na náhradu

nemajetkovej ujmy vo výške 1.200 euro i v aktuálnom konaní. Konanie vedené na Okresnom

súde Bratislava III pod sp. zn. tak predstavuje prekážku vedenia aktuálneho

konania.

Ku skúmaniu podmienok konania pristupuje súd v ktoromkoľvek štádiu konania

z úradnej povinnosti, skúmanie podmienok konania nepredstavuje dokazovanie vo veci, kde

by sa uplatnil princíp kontradiktórnosti konania. Navrhovateľ mal nakoniec možnosť sa

k postupu a rozhodnutiu súdu vyjadriť, čo aj využil podaním odvolania. Z jeho odvolania

však nie je zrejmé, prečo by súd konajúci o skôr uplatnenom nároku mal návrh sčasti

odmietať, resp. konanie zastaviť, takéto názory sú neudržateľné. Pokiaľ ide o označenie

obdobia prieťahov od 29. 4. 2011 do 29. 2. 2011, toto zmätočné označenie súd prvého

stupňa prevzal z tvrdenia navrhovateľa z jeho návrhu na začatie konania, str. 2, druhý

odsek.

Neobstojí rovnako námietka navrhovateľa o nepreskúmateľnosti odôvodnenia resp.

arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. V zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej

republiky do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa

všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a hodnotením dôkazov (),

neznamená ani právo na to, aby bolo súdom rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami

a právnym názorom (), nepatrí sem ani právo účastníka dožadovať sa ním

navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby sa súd

riadil výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov predkladaných účastníkom

()...

... V danom prípade súd prvého stupňa jasne a jednoznačne uviedol rozhodujúce

skutočnosti pri skúmaní podmienok konania, tieto správne vyhodnotil, riadne sa

vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré mali podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci.

Odvolaciemu súdu potom neostalo, než napadnuté uznesenie prvostupňového súdu potvrdiť

podľa , z hľadiska jeho vecnej správnosti.“

23. Ústavný súd po preskúmaní sťažnostnej argumentácie a napadnutého uznesenia

krajského súdu dospel k záveru, že odôvodnenie uznesenia spĺňa všetky požiadavky na

riadne odôvodnenie rozhodnutia, pretože dáva odpoveď na všetky skutočnosti významné

pre posúdenie skutkovej a právnej totožnosti prejednávaných vecí ako predpokladu pre

vyslovenie prekážky litispendencie. Jeho odôvodnenie je zrozumiteľné a vnútorne

konzistentné a v dôsledku toho ústavný súd nenachádza dôvod doň zasahovať.

24. V zmysle ustálenej súdnej praxe ústavného súdu postup súdu v súlade s platným

a účinným zákonom nemožno hodnotiť ako porušovanie základných ľudských práv (napr.

, , ).

25. Pretože v danom prípade krajský súd ako súd odvolací pri svojom rozhodovaní

nevybočil z existujúceho rámca platných a účinných právnych predpisov a preskúmal

napadnuté prvostupňové rozhodnutie po právnej i skutkovej stránke, pričom dostatočným

spôsobom svoje závery odôvodnil, ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľkou uplatnená

námietka odňatia možnosti konať a arbitrárnosti napadnutého uznesenia krajského súdu je

zjavne neopodstatnená, takže nesignalizuje žiadnu možnosť priamej príčinnej súvislosti

s možným porušením ich základného práva na súdnu ochranu podľa

(podľa č. 36 ods. 1 listiny), ako ani práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru.

26. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené časť sťažnosti sťažovateľky, v ktorej

namietala porušenie označených základných práv napadnutým uznesením krajského súdu,

odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti podľa .

K namietanému porušeniu označených základných práv uznesením najvyššieho

súdu

27. Napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu sťažovateľka v podstatnom vytýka, že

jej bolo odňaté právo konať pred súdom pre nedostatok dôvodov rozhodnutí všeobecných

súdov v prvom a druhom stupni, ktoré nebolo najvyšším súdom zohľadnené. Sťažovateľka

tiež namieta odňatie možnosti konať pred súdom tým, že najvyšší súd nepripustil ich

dovolanie aj napriek tomu, že sťažovateľka nebola riadne poučená o jej procesných právach,

rozhodnutia nižších stupňov sú arbitrárne, nedostatočne odôvodnené, pričom krajský súd

sťažovateľku neoboznámil s verejným vyhlásením rozhodnutia, čím jej bola odňatá

možnosť konať pred súdom.

28. V relevantnej časti napadnutého uznesenia najvyššieho súdu sa uvádza:

„Vychádzajúc z obsahu dovolania žalobca uplatnil dovolací dôvod v zmysle § 420

písm. f) (dovolací dôvod nesprávne označil v čase podania dovolania neúčinným

ustanovením )...

... Podľa právnej úpravy platnej a účinnej v čase rozhodovania súdov nižšej inštancie

nedostatkom podmienky súdneho konania podľa bola i prekážka

začatého konania (litispendencia; ), ktorá bráni tomu, aby na súde prebiehalo

iné konanie v tej istej veci. Táto prekážka vzniká (je daná), ak na ktoromkoľvek súde

v Slovenskej republike je začaté konanie, ktoré má rovnakých účastníkov, rovnaký predmet

konania a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo. Pokiaľ ide

o totožnosť účastníkov, táto je daná aj vtedy, ak pôvodný účastník v prvom konaní je

vystriedaný právnym nástupcom v druhom konaní (musí byt’ však ako právny nástupca

pôvodného účastníka označený), a tiež vtedy, ak účastníci v druhom konaní vystupujú

v opačnom procesnom postavení. Predmet konania je vymedzený petitom návrhu na začatie

konania a základ uplatneného nároku je určený skutkovými okolnosťami, ktorými je petit

zdôvodnený. Litispendencia je odstrániteľnou procesnou prekážkou konania, ktorú musí súd

z úradnej povinnosti odstrániť, a to bez zreteľa na to, kedy túto prekážku zistí, alebo kedy

táto prekážka vznikla. V takom prípade vždy konanie zastaví podľa Ak

niektoré z relevantných konaní skončí rozhodnutím súdu, a to bez zreteľa na to, či ide

o meritórne rozhodnutie alebo procesné rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (zastavenie

konania, prípadne odmietnutie návrhu), nemôže už súd druhé z týchto konaní zastaviť pre

prekážku litispendencie ani v prípade, že zatiaľ rozhodnutie o skončení prvého konania nie

je právoplatné. Pre posúdenie, či tu je prekážka začatej veci, je rozhodujúci stav v čase

rozhodnutia v neskôr začatom konaní (viď R 97/2003).

9. Z obsahu spisu je zrejmé, že na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn.

sa vedie konanie o žalobe (žalobcu

v preskúmavanej veci) proti Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky (žalovanej v preskúmavanej veci) o náhradu škody podľa zákona

č. uplatnenej vo výške 10 500 €, ktorá bola spôsobená prieťahmi v konaniach

vedených na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. , ako aj na Krajskom

súde v Bratislave pod sp. zn. za obdobie od 2. januára 2004 do 1. júna

2012. Žaloba bola podaná 12. júna 2012.

10. Na Okresnom súde Bratislava I sa pod sp. zn. (preskúmavaná vec)

vedie konanie o žalobe tých istých účastníkov vystupujúcich v rovnakom procesnom

postavení ako v konaní na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. ,

v ktorom sa ten istý žalobca od tej istej žalovanej domáha zaplatenia 1 200 € titulom

náhrady škody podľa , ktorá bola spôsobená prieťahmi v konaní

vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. . Žaloba bola podaná

18. januára 2013.

11. Dovolací súd na základe vyššie uvedeného dospel k zhodnému názoru ako

odvolací súd, že konanie vedené na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn.

bráni konaniu vedenému na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , pretože

ide o tú istú právnu vec, t.j. o právnu vec s rovnakými účastníkmi, s rovnakým predmetom

konania pokiaľ ide o uplatnený nárok na náhradu škody spôsobenej prieťahmi v konaní

vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. za zhodné obdobie,

ktorý je vyvodzovaný z rovnakých skutkových okolností.“

K námietke sťažovateľky o nedostatočnej odôvodnenosti a arbitrárnosti uznesenia

krajského súdu najvyšší súd konštatoval:

„13. V danom prípade obsah spisu nedáva žiadny podklad pre uplatnenie druhej vety

stanoviska R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len

celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri napríklad Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z

roku 2009, prípadne Ryabykh proti Rusku z roku 2003). Odvolací súd v odôvodnení

napadnutého rozsudku citoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne

závery. Za procesnú vadu konania podľa ustanovenia nemožno

považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa.

14. Obdobne prípustnosť dovolania v zmysle nezakladá ani to, že

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu (prípadne) spočívalo na nesprávnych právnych

záveroch (porovnaj najmä judikáty R 54/2012 a R 24/2017, ale aj viaceré rozhodnutia

najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. , , ,

, , , a ).

15. Pre úplnosť dovolací súd poukazuje na to, že prípustnosť dovolania v zmysle

nezakladá ani nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností,

nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého

dôkazu. V tomto smere najvyšší súd poukazuje na naďalej opodstatnené závery vyjadrené

v judikátoch R 37/1993 a R 125/1999, R 42/1993, ako aj v rozhodnutiach najvyššieho súdu

sp. zn. , , , , ,

, 6 Cdo 185/2011,7 Cdo 38/2012.“

29. Vzhľadom na to, že najvyšší súd napadnutým uznesením odmietol dovolanie

sťažovateľky ako procesne neprípustné, pretože nezistil vady konania zakladajúce

prípustnosť dovolania, ústavný súd s poukazom na citovanú časť odôvodnenia napadnutého

uznesenia konštatuje, že toto zodpovedá požiadavkám kladeným na obsah procesného

rozhodnutia o odmietnutí dovolania, je zrozumiteľné a presvedčivé.

30. Ústavný súd teda konštatuje, že nezistil takú príčinnú súvislosť medzi obsahom

napadnutého uznesenia najvyššieho súdu a označenými základnými právami sťažovateľky,

ktorá by odôvodňovala po prijatí sťažnosti v tejto časti na ďalšie konanie vyslovenie záveru

o porušení sťažovateľkou označených práv, preto aj túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25

ods. 2 ako zjavne neopodstatnenú.

31. Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľky o tom, že nebola riadne upovedomená

o verejnom vyhlásení rozhodnutia krajského súdu, ktoré v sťažnosti opakovane nesprávne

označuje ako rozsudok, a ktorú námietku sťažovateľka neuplatnila v podanom dovolaní,

ústavný súd pripomína svoju ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej ak sťažovateľ v rámci

ochrany svojich základných práv a slobôd uplatní v konaní pred ústavným súdom

argumentáciu, ktorú mohol predniesť, avšak nepredniesol v konaní pred všeobecnými

súdmi, ústavný súd na jej posúdenie nemá právomoc (, ).

S odkazom na uvedenú judikatúru ústavný súd námietku sťažovateľky v označenej časti

odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. septembra 2018