Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 548/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. novembra

2018 predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného

advokátkou JUDr. Katarínou Hroncovou, Dr. Clementisa 4, Brezno, vo veci namietaného

porušenia základných práv podľa a ,

základného práva podľa čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd uznesením Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici

sp. zn. Kv 52/17/6600 zo 6. apríla 2018 a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a jej upovedomením

z 20. júla 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. októbra

2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na zákonného sudcu

podľa a Listiny základných práv a slobôd (ďalej len

„listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajskej

prokuratúry v Banskej Bystrici (ďalej len „krajská prokuratúra“) sp. zn. Kv 52/17/6600

zo 6. apríla 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie krajskej prokuratúry“) a postupom

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a jej upovedomením z 20. júla 2018 (ďalej aj

„napadnuté upovedomenie generálnej prokuratúry“). Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú

prepravu 1. októbra 2018.

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa

Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici, odboru kriminálnej polície

ČVS: KRP-77/1-VYS-BB-2017 zo 6. marca 2018 (ďalej len „uznesenie vyšetrovateľa“)

bolo sťažovateľovi spoločne s ďalšími osobami vznesené obvinenie pre obzvlášť závažný

zločin krádeže podľa v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) vo viacčinnom súbehu s obzvlášť závažným

zločinom legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa spáchaným

v časti štádia pokusu. Podstata skutkov mala spočívať v tom, že sťažovateľ spoločne

s ďalšími osobami si presnejšie nezisteným spôsobom zaobstarali prístupové údaje a heslá

k internetbankingu a ďalšie osobné údaje väčšieho počtu klientov rôznych bánk, ktoré

v elektronickej podobe prechovávali na rôznych miestach aj vo viacerých emailových

účtoch, cez ktoré si overovali aktuálnosť získaných údajov a zostatkov na účtoch. Následne

po vytypovaní vhodného účtu s cieľom následného získania duplikátov SIM kariet, na ktoré

boli doručované overovacie kódy potrebné na zrealizovanie bankových prevodov, si

zabezpečovali falzifikáty dokladov totožnosti rôznych osôb, zriadenie bankových účtov

v rôznych bankových inštitúciách (okrem iných aj bankový účet na osobu )

s následným využitím služieb elektronického bankovníctva a vystavením elektronickej

platobnej karty a takýmto spôsobom uskutočnili prevody finančných prostriedkov z účtov

poškodených v prospech účtu zriadeného na osobu .

Proti uzneseniu vyšetrovateľa podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej rozhodla krajská

prokuratúra napadnutým uznesením tak, že sťažnosť ako nedôvodnú zamietla.

Sťažovateľ 1. júna 2018 podal na generálnej prokuratúre návrh na zrušenie

právoplatného rozhodnutia vydaného v prípravnom konaní (napadnutého uznesenia krajskej

prokuratúry, pozn.) podľa a nasl. v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“). Generálna prokuratúra napadnutým

upovedomením z 20. júla 2018 návrhu sťažovateľa ako nedôvodnému nevyhovela, nezistiac

porušenie zákona, ktoré by mohlo rozhodnutie vo veci ovplyvniť.

Napadnuté upovedomenie generálnej prokuratúry bolo doručené právnej zástupkyni

sťažovateľa 1. augusta 2018.

3. V podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že generálna prokuratúra

a krajská prokuratúra sa „vôbec nevysporiadali so zásadnými a podstatnými námietkami

a argumentami, ktoré som uviedol aj prostredníctvom svojej obhajkyne a ktorými som

namietal zákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia a zákonnosť právoplatného rozhodnutia

prokurátora o zamietnutí mojej sťažnosti. Zásadne som namietal, že konanie, ktoré

predchádzalo vydaniu uznesenia o vznesení obvinenia vykazuje známky nezákonnosti,

nakoľko došlo k porušeniu môjho práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva

na spravodlivý proces a to z týchto dôvodov.

Z uznesenia o vznesení obvinenia ako aj z doposiaľ vykonaných úkonov v rámci

prípravného konania jednoznačne vyplýva, že skutky, ktoré sú mi kladené za vinu, sa

miestne mali stať v Košiciach a Bratislave, pričom v Košiciach sa mali uskutočniť kroky

smerujúce k zabezpečeniu si prístupových údajov a hesiel do internetbankingu bánk

poškodených, k uchovávaniu takto získaných informácii, vytváraniu emailových účtov,

k overovaniu zostatkov na účtoch poškodených ako aj zriadenie bankových účtov na osobu

a v Bratislave sa mali uskutočniť kroky smerujúce k vydaniu duplikátov SIM

kariet a uskutočniť prevody finančných prostriedkov z účtov poškodených v prospech účtov

zriadených na osobu tak, ako to vyplýva z uznesenia vyšetrovateľa...“.

Podľa sťažovateľa tak orgány činné v trestnom konaní konali v rozpore s § 17

upravujúcim miestnu príslušnosť, čím bolo porušené jeho základné

právo na zákonného sudcu. Sťažovateľ ďalej uviedol:

„Podotýkam, že kroky smerujúce k príprave na trestné činy, ktoré sú mi kladené

za vinu, sa uskutočnili v Košiciach a kroky smerujúce k dokonaniu trestného činu sa

uskutočnili v Bratislave... v danom prípade ide o tzv. dištančný delikt, pri ktorom je miestom

spáchania činu tak miesto, kde došlo ku konaniu páchateľa, ako aj miesto, kde došlo

k následku tohto konania, teda Košice a Bratislava, kde nastalo konanie v úmysle obohatiť

seba alebo iného na škodu cudzieho majetku.

V prerokúvanom prípade je nepochybné, že k založeniu účtov na osobu

, na ktoré mali byť prevedené peňažné prostriedky poškodených došlo v Košiciach

a k vydaniu duplikátov SIM kariet a uskutočneniu prevodov finančných prostriedkov z účtov

poškodených v prospech účtov zriadených na osobu došlo v Bratislave.

... v danom prípade malo dôjsť k (bezdôvodnému) obohateniu sa tým, že plnením

bez právneho dôvodu mal byť získaný majetkový prospech a nastalo to okamihom

pripísania prostriedkov poškodených na účet zriadený na osobu , ktorý bol

zriadený a vedený v Košiciach v Slovenskej sporiteľni a.s., pričom od tohto momentu sa

mohlo s peňažnými prostriedkami disponovať a naopak, poškodení ich stratili zo sféry

svojho vplyvu. Následok v podobe naplnenia zákonného znaku obohatenia sa na škodu

cudzieho majetku a teda prisvojenia si cudzej veci jej zmocnením nastal teda v Košiciach.

Na základe vyššie uvedeného mám za to, že nie je založená miestna príslušnosť

orgánov činných v trestnom konaní v obvode Banská Bystrica. Nie je možné prijať záver

Generálnej prokuratúry, že úkony, ktoré sa mali uskutočniť v Košiciach a v Bratislave

nemajú relevantný vplyv na posúdenie otázky miestnej príslušnosti orgánov činných

v trestnom konaní. Nemožno sa stotožniť s argumentáciou Generálnej prokuratúry,

že konanie smerovalo voči konkrétnym bankovým účtom poškodených subjektov vedených

v Slovenskej sporiteľni, a.s., pobočka Rimavská Sobota. Mám za to, že miestna príslušnosť

orgánov činných v trestnom konaní nemôže byť založená na skutočnosti, kde majú

poškodení trvalý pobyt, resp. v akej pobočke banky majú zriadené účty.

... Takýto stav zakladá nezákonnosť celého doposiaľ vykonaného prípravného

konania, nielen označeného uznesenia vyšetrovateľa o vznesení obvinenia ale aj uznesenia

prokurátora Krajskej prokuratúry Banská Bystrica...

Tento nezákonný postup vyšetrovateľa a Krajskej prokuratúry Banská Bystrica má

za následok, že všetky dôkazy, sú nezákonné, lebo boli vykonané v rozpore s Trestným

poriadkom, pričom nezákonné dôkazy sa v spise nesmú ani nachádzať, lebo by mohli

neprocesným spôsobom cieleným smerom ovplyvňovať orgány činné v trestnom konaní,

vrátane súdu.

Generálna prokurátora neuviedla žiadne relevantné úvahy, ktorými sa rozhodujúci

orgán spravoval pri hodnotení zákonnosti uznesenia o vznesení obvinenia, vykonaných

dôkazov, absentujú aj právne úvahy, na ktorých základe podľa príslušných ustanovení

zákona posudzoval napádané skutočnosti. Odôvodnenie je arbitrárne, nepreskúmateľné

a vykazuje znaky úplného formalizmu.

... Označené upovedomenie Generálnej prokuratúry a označené uznesenie

prokurátora Krajskej prokuratúry Banská Bystrica, nie sú ani riadne odôvodnené čím došlo

k porušeniu môjho základného práva ako obvineného podľa .“

4. Na základe uvedeného sťažovateľ v petite sťažnosti žiada, aby ústavný súd

nálezom vyslovil, že napadnutým upovedomením generálnej prokuratúry a napadnutým

uznesením krajskej prokuratúry boli porušené jeho v záhlaví označené práva. Zároveň

ústavný súd žiada, aby zrušil napadnuté uznesenie krajskej prokuratúry a vec jej vrátil

na ďalšie konanie (sťažovateľ nežiada zrušenie napadnutého upovedomenia generálnej

prokuratúry, pozn.). Súčasne sťažovateľ žiada priznanie trov právneho zastúpenia

pred ústavným súdom.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá

právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd

odmietnuť návrh aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnený.

7. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov

(). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú,

pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, , , , ).

Za iné dôvody zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti treba nesporne považovať aj konkrétne

okolnosti prípadu, predovšetkým intenzitu pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo

rozhodovaní dotknutého orgánu verejnej moci a ich ústavnoprávny rozmer vrátane miery,

ktorou sťažovateľ priamo alebo nepriamo k pochybeniam či nedostatkom vytýkaným z jeho

strany dotknutému orgánu verejnej moci svojím konaním prispel, a ich únosnosť z hľadiska

požiadaviek na ochranu práva, ktorého porušenie sa namieta ().

8. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Takým orgánom môže byť aj generálna

prokuratúra.

9. Podľa a podľa listiny nikoho nemožno odňať jeho

zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

11. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému

všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci nie je úlohou ústavného súdu zastupovať

všeobecné súdy, v danom prípade iné orgány verejnej moci, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov v rámci im zverených kompetencií legislatívne

vymedzených. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov

takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách (, , ).

Inými slovami, ústavný súd predstavuje ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý

nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa

na ochrane ústavnosti podieľajú (, , ).

12. Súčasťou obsahu základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

je teda právo účastníka konania na také odôvodnenie úradného rozhodnutia, ktoré

jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom tejto ochrany (, , ,

, ).

13. Skutkové a právne závery orgánov verejnej moci rozhodujúcich o právnych

prostriedkoch nápravy a ochrany práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb môžu

byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

zaručeného v ústave alebo v medzinárodných zmluvách o ľudských právach a základných

slobodách (, ).

III.

14. Jadrom ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že trestné stíhanie vedené proti

nemu je nezákonne od jeho začiatku a následným postupom krajskej prokuratúry

a generálnej prokuratúry bolo naďalej porušované základné právo na súdnu a inú právnu

ochranu podľa , základné právo na zákonného sudcu podľa a listiny a právo

na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru.

K namietanému porušeniu základných práv podľa , listiny a práva podľa

ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajskej prokuratúry a konaním,

ktoré mu predchádzalo

15. Z vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Právomoc ústavného súdu je preto subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. , ). Každá fyzická

osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie svojho základného práva, preto musí

rešpektovať postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorý je

kompetenčne predsunutý pred uplatnenie právomoci ústavného súdu (napr. ,

, , , ).

16. K sťažovateľom namietanému porušeniu označených práv napadnutým

uznesením krajskej prokuratúry ústavný súd uvádza, že proti tomuto uzneseniu existoval

účinný právny prostriedok nápravy, a to návrh na zrušenie právoplatného uznesenia

podľa a nasl. , čo sťažovateľ aj využil podaním návrhu generálnej

prokuratúre, a to 1. júna 2018.

17. Právomoc generálnej prokuratúry na preskúmanie uznesenia krajskej prokuratúry

teda vylučuje právomoc ústavného súdu na prerokovanie tejto časti sťažnosti, a preto ju

ústavný súd podľa odmietol pre nedostatok právomoci.

K namietanému porušeniu základných práv podľa , listiny a práva podľa

ods. 1 dohovoru napadnutým upovedomením generálnej prokuratúry a konaním,

ktoré mu predchádzalo

18. Ústavný súd preskúmal napadnuté upovedomenie generálnej prokuratúry,

z ktorého vyplýva: «Váš návrh, ako obhajkyne obv. , zo dňa 01.06.2018

na postup podľa a nasl. bol podaný včas... avšak

na základe preskúmania príslušných spisových materiálov som dospel k záveru, že je

nedôvodný.

... Podotýkam, že akt vznesenia obvinenia nie je uznaním obvineného za vinného,

pričom vyššie uvedený výraz „dostatočne“ nasvedčuje tomu, že sa nevyžaduje istota,

ale stačí dostatočne odôvodnená pravdepodobnosť spáchania trestného činu určitou osobou

(obvineným). Záver, že skutok bol spáchaný obvineným, nie je teda konečný.

Po preskúmaní príslušných spisových materiálov, majúc na zreteli horeuvedené

premisy, považujem uznesenie vyšetrovateľa PZ sp. zn. KRP-77/1- VYS-BB-2017 zo dňa

06.03.2018... za zákonné a opodstatnené, pretože zo skutočností zadokumentovaných v dobe

pred vydaním predmetného uznesenia a z vykonaných procesných (vyšetrovacích) úkonov

vyplýva dostatočne odôvodnený záver, že sa stali vyššie slovne pomenované a číselne

označené trestné činy (obzvlášť závažné zločiny) a že tieto mala spáchať určitá osoba,

konkrétne obv. , a to závažnejším spôsobom konania - organizovanou

skupinou...

V súvislosti s dôvodnosťou vznesenia obvinenia v predmetnej

trestnej veci poukazujem predovšetkým na výpovede poškodených... na svedecké výpovede...

na rozsiahle listinné materiály a dôkazy zabezpečené v nadväznosti na v danej trestnej veci

vykonané procesné úkony... na ďalšie listinné materiály a dôkazy, ktoré sú súčasťou

vyšetrovacieho spisu...

Tieto dôkazy, ktoré boli vykonané, resp. zabezpečené zákonným spôsobom, boli,

v miere dostatočne odôvodňujúcej pravdepodobnosť spáchania trestného činu určitou

osobou, náležitým vecným a právnym podkladom na vydanie uznesenia vyšetrovateľa PZ...

V intenciách vyššie uvedeného považujem za zákonné a opodstatnené nielen

uznesenie vyšetrovateľa PZ sp. zn. -2017 zo dňa 06.03.2018 o vznesení

obvinenia podľa v danej trestnej veci,

ale aj uznesenie prokurátora krajskej prokuratúry sp. zn. -151 zo dňa

06.04.2018, ktorým podľa zamietol, ako

nedôvodnú, sťažnosť obv. , podanú proti citovanému uzneseniu

vyšetrovateľa PZ o vznesení obvinenia.

Odôvodnenie uznesenia prokurátora krajskej prokuratúry sp. zn. -151

zo dňa 06.04.2018 obsahuje náležitú argumentáciu, zodpovedajúcu štádiu trestného

konania v čase vydania tohto uznesenia, a to tak z hľadiska vecnej, ako aj právnej stránky

predmetnej trestnej veci, ktorou argumentáciou dozorový prokurátor krajskej prokuratúry

reagoval na podanú sťažnosť obv. zo dňa 07.03.2018 (ktorá sťažnosť

nebola dodatočne odôvodnená obvineným, resp. v tom čase jeho zvoleným obhajcom

) a zákonu primeraným spôsobom zdôvodnil jeho postup

podľa .

Nestotožňujem sa s Vaším názorom v návrhu zo dňa 01.06.2018, že vyšetrovateľ PZ

a prokurátor krajskej prokuratúry konali (a konajú) v trestnej veci vedenej na Odbore

kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru Banská Bystrica pod sp. zn.

KRP-77/1-VYS-BB-2017 a na Krajskej prokuratúre Banská Bystrica pod sp. zn.

Kv 52/17/6600 ako miestne nepríslušné orgány činné v trestnom konaní.

V tej súvislosti zdôrazňujem, že protiprávne konanie obvinených v podobe útokov,

popísaných vo výrokovej časti uznesenia vyšetrovateľa PZ sp. zn. KRP-77/1- VYS-BB-2017

zo dňa 06.03.2018 a spočívajúcich, v prioritnom vyjadrení, v prisvojení si zmocnenej sa

cudzej veci (peňažných prostriedkov vlastnícky patriacich jednotlivým poškodeným

osobám), smerovalo voči konkrétnym bankovým účtom špecifikovaným vo výrokovej časti

citovaného uznesenia vyšetrovateľa PZ. Všetky jednotlivé osobné a podnikateľské bankové

účty poškodených subjektov... boli založené a v čase uskutočnenia protiprávneho konania

zo strany obvinených vedené v pobočka Rimavská Sobota,

Francisciho 3/P. Taktiež trestným činom spôsobený následok, pri zákonne a správne

použitej právnej kvalifikácii konania obvinených... v podobe spôsobenia škody jednotlivým

poškodeným osobám (vo forme úbytku peňažných prostriedkov) a tomu zodpovedajúcemu

prospechu získanému obvinenými osobami nastal (resp. sčasti mal nastať) na konkrétnych

osobných a podnikateľských bankových účtoch jednotlivých poškodených subjektov.

Pokiaľ ide o Vami v návrhu zo dňa 01.06.2018 uvedené kroky (úkony), ktoré sa mali

uskutočniť v Košiciach a v Bratislave, tieto nemajú relevantný vplyv na posúdenie otázky

miestnej príslušnosti orgánov činných v trestnom konaní v predmetnej trestnej veci, nakoľko

tieto Vami uvádzané skutočnosti boli iba prostriedkom na samotné uskutočnenie

protiprávneho konania obvinených, naplňujúceho (v miere dostatočne odôvodňujúcej

pravdepodobnosť) zákonné znaky trestných činov...

... Nestotožňujem sa s Vašimi tvrdeniami v návrhu zo dňa 01.06.2018, že v danej

trestnej veci absentuje preukázanie spáchania trestných činov formou organizovanej

skupiny a že vyšetrovateľom PZ ustálená právna kvalifikácia za použitia ustanovenia § 129

ods. 2 nemá oporu v žiadnom z vykonaných dôkazov.

Práve naopak, mám za to, že dôkazy zadokumentované ku dňu právoplatného

vznesenia obvinenia a spol. nasvedčujú, v miere dostatočne

odôvodňujúcej pravdepodobnosť, tomu, že vyššie slovne pomenované a číselne označené

trestné činy, pre ktoré vyšetrovateľ PZ vzniesol obvinenie podľa § 206 ods. 1 Trestného

poriadku a spol., mali byť spáchané závažnejším spôsobom konania -

organizovanou skupinou, ktorej členmi mali byť...

... Z vyššie konkretizovaných dôkazov a z nich vyplývajúcej vypovedacej hodnoty

možno vyvodiť (ustáliť) prepojenie obv. prakticky so všetkými 6-imi

spoluobvinenými v predmetnej trestnej veci, ktoré vzájomné prepojenia medzi obvinenými

majú charakter umožňujúci v danom štádiu trestného konania právne posudzovať ich

protiprávne konanie ako závažnejší spôsob konania, ktoré malo byť spáchané

organizovanou skupinou, za splnenia všetkých zákonných predpokladov vyplývajúcich

z ustanovenia .

... V intenciách vyššie uvedeného sa nestotožňujem ani s Vašim tvrdením v návrhu

zo dňa 01.06.2018, že konaním, ktoré predchádzalo vydaniu uznesenia vyšetrovateľa PZ

o vznesení obvinenia, došlo k porušeniu práva obv. na obhajobu a práva

na zákonného sudcu. Zastávam názor, že vyšetrovateľ PZ postupoval pri vydaní uznesenia...

a v rámci konania, ktoré mu predchádzalo, v súlade s platnou procesno-právnou úpravou,

predovšetkým v súlade s ustanoveniami § 2 ods. 1, § 2 ods. 10 a § 2 ods. 12 Trestného

poriadku. Súčasne mám za to, že i sudcovia pre prípravné konanie Okresného súdu Banská

Bystrica, konajúci a rozhodujúci v rámci prípravného konania v predmetnej trestnej veci

(najmä o väzbe obv. a spol., o návrhoch dozorového prokurátora krajskej

prokuratúry na postup podľa a ), konali ako zákonní, vecne

a miestne príslušní, sudcovia.

... V zmysle vyššie uvedeného je potrebné preskúmavané rozhodnutia (uznesenia)

orgánov činných v trestnom konaní v predmetnej trestnej veci vyhodnotiť ako zákonné,

vecne a aj formálne správne, keďže vo vydaných rozhodnutiach (uzneseniach) a v konaní,

ktoré im predchádzalo, som nezistil porušenie zákona (, ani Trestného

zákona).

S poukazom na horeuvedené skutočnosti, mám za to, že nie sú splnené zákonné

podmienky na postup podľa a nasl. , teda na zrušenie vyššie

citovaných rozhodnutí (uznesení) orgánov činných v trestnom konaní, o čom Vás týmto

podľa upovedomujem.»

19. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého upovedomenia generálnej prokuratúry

ústavný súd konštatuje, že generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny

prokurátor“) konal v medziach svojej právomoci a v súlade predovšetkým

s príslušnými ustanoveniami a , ktoré interpretoval

a aplikoval v súlade s ich obsahom, jeho úvahy sú logické, legitímne a právne

akceptovateľné. Postup generálnej prokuratúry bol v súlade so zákonom a ústavne

konformný a po jeho preskúmaní ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť so sťažovateľom

namietaným porušením základného práva na inú právnu ochranu podľa ,

čo zakladá dôvod odmietnutia sťažnosti podľa pre jej

zjavnú neopodstatnenosť. Inými slovami, generálny prokurátor vzal na vedomie podstatu

argumentov sťažovateľa vyjadrených v návrhu na postup podľa § 363 a nasl. Trestného

poriadku, pričom zároveň predstavil svoje argumenty, ktoré ho viedli k záveru o jeho

trestnoprávnej zodpovednosti. Závery, ku ktorým generálny prokurátor dospel,

sa ústavnému súdu nejavia ako svojvoľné a v štádiu prípravného konania neudržateľné,

v dôsledku čoho ich teda nemožno považovať za arbitrárne. V tejto súvislosti ústavný súd

akcentuje, že mu neprináleží vyjadrovať sa k právnej podstate skutočností, na podklade

ktorých bola vyvodená trestnoprávna zodpovednosť sťažovateľa, ani hodnotiť a „vážiť“

jednotlivé argumenty s cieľom skúmať ich primeranosť/dôvodnosť, resp. to, či sú/nie sú

postačujúce k záveru o trestnoprávnej zodpovednosti.

20. V širšom ústavný súd poukazuje aj na to, že nie je tzv. skutkovým súdom, teda

súdom, ktorý by vykonával dokazovanie na zistenie skutkového stavu veci, a taktiež že nie

je v poradí ďalším súdom rozhodujúcim o opravnom prostriedku sťažovateľa. Taktiež

poukazuje aj na doterajšiu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva [ďalej len „ESĽP“

(napríklad v prípade Delcourt, resp. Monnel a Morris)], ktorá pod spravodlivým súdnym

procesom (fair hearing) v žiadnom prípade nechápe právo účastníka súdneho konania

na preskúmanie toho, akým spôsobom vnútroštátny súd hodnotil konkrétne právne

a faktické okolnosti konkrétneho prípadu (, ). Taktiež nie

je možné základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa

stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd, ako aj ktorýkoľvek

iný orgán verejnej moci nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym

názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok (, ,

). Ústavný súd teda uzatvára, že generálna prokuratúra v napadnutom

upovedomení s dostatočnou jasnosťou vyjadrila dôvody, na ktorých založila svoje

rozhodnutie (Hadjianastassiou v. Grécko), pričom ani judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby

na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide

o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve

na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998)

a túto povinnosť si generálny prokurátor podľa názoru ústavného súdu v dostatočnej miere

zastal.

21. Ústavný súd tiež poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, z ktorej vyplýva, že

súčasťou základného práva na inú právnu ochranu podľa je aj právo

dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry, a to aj

postupom podľa a nasl. , pričom tomuto právu zodpovedá

povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným postupom sa takýmto

podnetom/návrhom zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou tohto

práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry jej podnetu/návrhu

vyhoveli (, a ).

22. V posudzovanom prípade, pri ktorom sťažovateľ namieta porušenie svojich

, listinou a dohovorom garantovaných práv alebo slobôd v trestnom konaní, ústavný

súd vo svojej judikatúre opakovane zdôrazňuje, že trestné konanie je od svojho začiatku až

do konca procesom, v rámci ktorého sa pri vykonávaní jednotlivých úkonov môžu zo strany

orgánov činných v trestnom konaní, ako aj v predmetnej veci konajúcich všeobecných

súdov naprávať, resp. korigovať jednotlivé pochybenia, ku ktorým došlo v predchádzajúcich

štádiách trestného konania. Spravidla až po právoplatnom skončení trestného konania preto

možno na ústavnom súde namietať také pochybenia príslušných orgánov verejnej moci,

ktoré neboli odstránené v jeho dovtedajšom priebehu a ktoré mohli vo svojich

dôsledkoch spôsobiť porušenie práv a slobôd označených v

(m. m. pozri napr. , , , , ,

).

23. V súvislosti s námietkou sťažovateľa k porušeniu jeho základného práva

na zákonného sudcu podľa a listiny ústavný súd pripomína,

že tieto články sa vzťahujú na konanie vo veci samej, o ktoré v danom prípade trestného

konania, ktoré je vo fáze prípravného konania, nešlo (napr. ,

, ). Ústavný súd navyše poukazuje na uverejnený článok

v odbornej právnickej literatúre vo vzťahu k určovaniu miestnej príslušnosti orgánov

činných v trestnom konaní, kde sa uvádza: „V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zatiaľ

čo miestna nepríslušnosť orgánov činných v trestnom konaní nie je dôvodom na podanie

dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku, miestna nepríslušnosť súdu (rovnako

ako vecná nepríslušnosť) dôvodom na podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. a)

je.“ (SAMAŠ, O. Ešte raz k miestnej príslušnosti. In: Justičná revue.

2018, č. 89, s. 968.).

24. Na základe uvedeného ústavný súd po predbežnom prerokovaní časť sťažnosti

sťažovateľa proti napadnutému upovedomeniu generálnej prokuratúry podľa § 25 ods. 2

odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

25. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo už bez právneho významu,

aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa v nej obsiahnutých

(návrh na zrušenie rozhodnutia, priznanie trov konania).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. novembra 2018