Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 548/2018
PDF · 287.83 KB
No categories available
II. ÚS 548/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. novembra
2018 predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného
advokátkou JUDr. Katarínou Hroncovou, Dr. Clementisa 4, Brezno, vo veci namietaného
porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
základného práva podľa čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd uznesením Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici
sp. zn. Kv 52/17/6600 zo 6. apríla 2018 a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky v konaní vedenom pod sp. zn. IV Pz 161/18/1000 a jej upovedomením
z 20. júla 2018 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. októbra
2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na zákonného sudcu
podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len
„listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajskej
prokuratúry v Banskej Bystrici (ďalej len „krajská prokuratúra“) sp. zn. Kv 52/17/6600
zo 6. apríla 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie krajskej prokuratúry“) a postupom
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní
vedenom pod sp. zn. IV Pz 161/18/1000 a jej upovedomením z 20. júla 2018 (ďalej aj
„napadnuté upovedomenie generálnej prokuratúry“). Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú
prepravu 1. októbra 2018.
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa
Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici, odboru kriminálnej polície
ČVS: KRP-77/1-VYS-BB-2017 zo 6. marca 2018 (ďalej len „uznesenie vyšetrovateľa“)
bolo sťažovateľovi spoločne s ďalšími osobami vznesené obvinenie pre obzvlášť závažný
zločin krádeže podľa § 212 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) vo viacčinnom súbehu s obzvlášť závažným
zločinom legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 Trestného zákona spáchaným
v časti štádia pokusu. Podstata skutkov mala spočívať v tom, že sťažovateľ spoločne
s ďalšími osobami si presnejšie nezisteným spôsobom zaobstarali prístupové údaje a heslá
k internetbankingu a ďalšie osobné údaje väčšieho počtu klientov rôznych bánk, ktoré
v elektronickej podobe prechovávali na rôznych miestach aj vo viacerých emailových
účtoch, cez ktoré si overovali aktuálnosť získaných údajov a zostatkov na účtoch. Následne
po vytypovaní vhodného účtu s cieľom následného získania duplikátov SIM kariet, na ktoré
boli doručované overovacie kódy potrebné na zrealizovanie bankových prevodov, si
zabezpečovali falzifikáty dokladov totožnosti rôznych osôb, zriadenie bankových účtov
v rôznych bankových inštitúciách (okrem iných aj bankový účet na osobu )
s následným využitím služieb elektronického bankovníctva a vystavením elektronickej
platobnej karty a takýmto spôsobom uskutočnili prevody finančných prostriedkov z účtov
poškodených v prospech účtu zriadeného na osobu .
Proti uzneseniu vyšetrovateľa podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej rozhodla krajská
prokuratúra napadnutým uznesením tak, že sťažnosť ako nedôvodnú zamietla.
Sťažovateľ 1. júna 2018 podal na generálnej prokuratúre návrh na zrušenie
právoplatného rozhodnutia vydaného v prípravnom konaní (napadnutého uznesenia krajskej
prokuratúry, pozn.) podľa § 363 a nasl. zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“). Generálna prokuratúra napadnutým
upovedomením z 20. júla 2018 návrhu sťažovateľa ako nedôvodnému nevyhovela, nezistiac
porušenie zákona, ktoré by mohlo rozhodnutie vo veci ovplyvniť.
Napadnuté upovedomenie generálnej prokuratúry bolo doručené právnej zástupkyni
sťažovateľa 1. augusta 2018.
3. V podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že generálna prokuratúra
a krajská prokuratúra sa „vôbec nevysporiadali so zásadnými a podstatnými námietkami
a argumentami, ktoré som uviedol aj prostredníctvom svojej obhajkyne a ktorými som
namietal zákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia a zákonnosť právoplatného rozhodnutia
prokurátora o zamietnutí mojej sťažnosti. Zásadne som namietal, že konanie, ktoré
predchádzalo vydaniu uznesenia o vznesení obvinenia vykazuje známky nezákonnosti,
nakoľko došlo k porušeniu môjho práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva
na spravodlivý proces a to z týchto dôvodov.
Z uznesenia o vznesení obvinenia ako aj z doposiaľ vykonaných úkonov v rámci
prípravného konania jednoznačne vyplýva, že skutky, ktoré sú mi kladené za vinu, sa
miestne mali stať v Košiciach a Bratislave, pričom v Košiciach sa mali uskutočniť kroky
smerujúce k zabezpečeniu si prístupových údajov a hesiel do internetbankingu bánk
poškodených, k uchovávaniu takto získaných informácii, vytváraniu emailových účtov,
k overovaniu zostatkov na účtoch poškodených ako aj zriadenie bankových účtov na osobu
a v Bratislave sa mali uskutočniť kroky smerujúce k vydaniu duplikátov SIM
kariet a uskutočniť prevody finančných prostriedkov z účtov poškodených v prospech účtov
zriadených na osobu tak, ako to vyplýva z uznesenia vyšetrovateľa...“.
Podľa sťažovateľa tak orgány činné v trestnom konaní konali v rozpore s § 17
Trestného poriadku upravujúcim miestnu príslušnosť, čím bolo porušené jeho základné
právo na zákonného sudcu. Sťažovateľ ďalej uviedol:
„Podotýkam, že kroky smerujúce k príprave na trestné činy, ktoré sú mi kladené
za vinu, sa uskutočnili v Košiciach a kroky smerujúce k dokonaniu trestného činu sa
uskutočnili v Bratislave... v danom prípade ide o tzv. dištančný delikt, pri ktorom je miestom
spáchania činu tak miesto, kde došlo ku konaniu páchateľa, ako aj miesto, kde došlo
k následku tohto konania, teda Košice a Bratislava, kde nastalo konanie v úmysle obohatiť
seba alebo iného na škodu cudzieho majetku.
V prerokúvanom prípade je nepochybné, že k založeniu účtov na osobu
, na ktoré mali byť prevedené peňažné prostriedky poškodených došlo v Košiciach
a k vydaniu duplikátov SIM kariet a uskutočneniu prevodov finančných prostriedkov z účtov
poškodených v prospech účtov zriadených na osobu došlo v Bratislave.
... v danom prípade malo dôjsť k (bezdôvodnému) obohateniu sa tým, že plnením
bez právneho dôvodu mal byť získaný majetkový prospech a nastalo to okamihom
pripísania prostriedkov poškodených na účet zriadený na osobu , ktorý bol
zriadený a vedený v Košiciach v Slovenskej sporiteľni a.s., pričom od tohto momentu sa
mohlo s peňažnými prostriedkami disponovať a naopak, poškodení ich stratili zo sféry
svojho vplyvu. Následok v podobe naplnenia zákonného znaku obohatenia sa na škodu
cudzieho majetku a teda prisvojenia si cudzej veci jej zmocnením nastal teda v Košiciach.
Na základe vyššie uvedeného mám za to, že nie je založená miestna príslušnosť
orgánov činných v trestnom konaní v obvode Banská Bystrica. Nie je možné prijať záver
Generálnej prokuratúry, že úkony, ktoré sa mali uskutočniť v Košiciach a v Bratislave
nemajú relevantný vplyv na posúdenie otázky miestnej príslušnosti orgánov činných
v trestnom konaní. Nemožno sa stotožniť s argumentáciou Generálnej prokuratúry,
že konanie smerovalo voči konkrétnym bankovým účtom poškodených subjektov vedených
v Slovenskej sporiteľni, a.s., pobočka Rimavská Sobota. Mám za to, že miestna príslušnosť
orgánov činných v trestnom konaní nemôže byť založená na skutočnosti, kde majú
poškodení trvalý pobyt, resp. v akej pobočke banky majú zriadené účty.
... Takýto stav zakladá nezákonnosť celého doposiaľ vykonaného prípravného
konania, nielen označeného uznesenia vyšetrovateľa o vznesení obvinenia ale aj uznesenia
prokurátora Krajskej prokuratúry Banská Bystrica...
Tento nezákonný postup vyšetrovateľa a Krajskej prokuratúry Banská Bystrica má
za následok, že všetky dôkazy, sú nezákonné, lebo boli vykonané v rozpore s Trestným
poriadkom, pričom nezákonné dôkazy sa v spise nesmú ani nachádzať, lebo by mohli
neprocesným spôsobom cieleným smerom ovplyvňovať orgány činné v trestnom konaní,
vrátane súdu.
Generálna prokurátora neuviedla žiadne relevantné úvahy, ktorými sa rozhodujúci
orgán spravoval pri hodnotení zákonnosti uznesenia o vznesení obvinenia, vykonaných
dôkazov, absentujú aj právne úvahy, na ktorých základe podľa príslušných ustanovení
zákona posudzoval napádané skutočnosti. Odôvodnenie je arbitrárne, nepreskúmateľné
a vykazuje znaky úplného formalizmu.
... Označené upovedomenie Generálnej prokuratúry a označené uznesenie
prokurátora Krajskej prokuratúry Banská Bystrica, nie sú ani riadne odôvodnené čím došlo
k porušeniu môjho základného práva ako obvineného podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy.“
4. Na základe uvedeného sťažovateľ v petite sťažnosti žiada, aby ústavný súd
nálezom vyslovil, že napadnutým upovedomením generálnej prokuratúry a napadnutým
uznesením krajskej prokuratúry boli porušené jeho v záhlaví označené práva. Zároveň
ústavný súd žiada, aby zrušil napadnuté uznesenie krajskej prokuratúry a vec jej vrátil
na ďalšie konanie (sťažovateľ nežiada zrušenie napadnutého upovedomenia generálnej
prokuratúry, pozn.). Súčasne sťažovateľ žiada priznanie trov právneho zastúpenia
pred ústavným súdom.
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá
právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd
odmietnuť návrh aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnený.
7. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti
sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť
k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď
pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným
právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov
(I. ÚS 66/98). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú,
pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia
označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí
na ďalšie konanie (I. ÚS 4/00, IV. ÚS 35/02, I. ÚS 124/03, III. ÚS 155/09, II. ÚS 66/2011).
Za iné dôvody zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti treba nesporne považovať aj konkrétne
okolnosti prípadu, predovšetkým intenzitu pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo
rozhodovaní dotknutého orgánu verejnej moci a ich ústavnoprávny rozmer vrátane miery,
ktorou sťažovateľ priamo alebo nepriamo k pochybeniam či nedostatkom vytýkaným z jeho
strany dotknutému orgánu verejnej moci svojím konaním prispel, a ich únosnosť z hľadiska
požiadaviek na ochranu práva, ktorého porušenie sa namieta (IV. ÚS 62/08).
8. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Takým orgánom môže byť aj generálna
prokuratúra.
9. Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a podľa čl. 38 ods. 1 listiny nikoho nemožno odňať jeho
zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.
10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
11. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému
všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci nie je úlohou ústavného súdu zastupovať
všeobecné súdy, v danom prípade iné orgány verejnej moci, ktorým predovšetkým prislúcha
interpretácia a aplikácia zákonov v rámci im zverených kompetencií legislatívne
vymedzených. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov
takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou
o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).
Inými slovami, ústavný súd predstavuje ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý
nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa
na ochrane ústavnosti podieľajú (III. ÚS 149/04, I. ÚS 480/2013, II. ÚS 544/2017).
12. Súčasťou obsahu základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
ústavy je teda právo účastníka konania na také odôvodnenie úradného rozhodnutia, ktoré
jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom tejto ochrany (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04, III. ÚS 260/06,
13. Skutkové a právne závery orgánov verejnej moci rozhodujúcich o právnych
prostriedkoch nápravy a ochrany práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb môžu
byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli
zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné
a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody
zaručeného v ústave alebo v medzinárodných zmluvách o ľudských právach a základných
slobodách (III. ÚS 38/05, III. ÚS 278/06).
III.
14. Jadrom ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že trestné stíhanie vedené proti
nemu je nezákonne od jeho začiatku a následným postupom krajskej prokuratúry
a generálnej prokuratúry bolo naďalej porušované základné právo na súdnu a inú právnu
ochranu podľa ústavy, základné právo na zákonného sudcu podľa ústavy a listiny a právo
na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru.
K namietanému porušeniu základných práv podľa ústavy, listiny a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajskej prokuratúry a konaním,
ktoré mu predchádzalo
15. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu
základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd
nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi
zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.
Právomoc ústavného súdu je preto subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná
právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07, II. ÚS 523/2014). Každá fyzická
osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie svojho základného práva, preto musí
rešpektovať postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorý je
kompetenčne predsunutý pred uplatnenie právomoci ústavného súdu (napr. II. ÚS 148/02,
IV. ÚS 78/04, I. ÚS 178/04, IV. ÚS 380/04, II. ÚS 372/08).
16. K sťažovateľom namietanému porušeniu označených práv napadnutým
uznesením krajskej prokuratúry ústavný súd uvádza, že proti tomuto uzneseniu existoval
účinný právny prostriedok nápravy, a to návrh na zrušenie právoplatného uznesenia
podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku, čo sťažovateľ aj využil podaním návrhu generálnej
prokuratúre, a to 1. júna 2018.
17. Právomoc generálnej prokuratúry na preskúmanie uznesenia krajskej prokuratúry
teda vylučuje právomoc ústavného súdu na prerokovanie tejto časti sťažnosti, a preto ju
ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nedostatok právomoci.
K namietanému porušeniu základných práv podľa ústavy, listiny a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru napadnutým upovedomením generálnej prokuratúry a konaním,
ktoré mu predchádzalo
18. Ústavný súd preskúmal napadnuté upovedomenie generálnej prokuratúry,
z ktorého vyplýva: «Váš návrh, ako obhajkyne obv. , zo dňa 01.06.2018
na postup podľa § 363 ods. 1 a nasl. Trestného poriadku bol podaný včas... avšak
na základe preskúmania príslušných spisových materiálov som dospel k záveru, že je
nedôvodný.
... Podotýkam, že akt vznesenia obvinenia nie je uznaním obvineného za vinného,
pričom vyššie uvedený výraz „dostatočne“ nasvedčuje tomu, že sa nevyžaduje istota,
ale stačí dostatočne odôvodnená pravdepodobnosť spáchania trestného činu určitou osobou
(obvineným). Záver, že skutok bol spáchaný obvineným, nie je teda konečný.
Po preskúmaní príslušných spisových materiálov, majúc na zreteli horeuvedené
premisy, považujem uznesenie vyšetrovateľa PZ sp. zn. KRP-77/1- VYS-BB-2017 zo dňa
06.03.2018... za zákonné a opodstatnené, pretože zo skutočností zadokumentovaných v dobe
pred vydaním predmetného uznesenia a z vykonaných procesných (vyšetrovacích) úkonov
vyplýva dostatočne odôvodnený záver, že sa stali vyššie slovne pomenované a číselne
označené trestné činy (obzvlášť závažné zločiny) a že tieto mala spáchať určitá osoba,
konkrétne obv. , a to závažnejším spôsobom konania - organizovanou
skupinou...
V súvislosti s dôvodnosťou vznesenia obvinenia v predmetnej
trestnej veci poukazujem predovšetkým na výpovede poškodených... na svedecké výpovede...
na rozsiahle listinné materiály a dôkazy zabezpečené v nadväznosti na v danej trestnej veci
vykonané procesné úkony... na ďalšie listinné materiály a dôkazy, ktoré sú súčasťou
vyšetrovacieho spisu...
Tieto dôkazy, ktoré boli vykonané, resp. zabezpečené zákonným spôsobom, boli,
v miere dostatočne odôvodňujúcej pravdepodobnosť spáchania trestného činu určitou
osobou, náležitým vecným a právnym podkladom na vydanie uznesenia vyšetrovateľa PZ...
V intenciách vyššie uvedeného považujem za zákonné a opodstatnené nielen
uznesenie vyšetrovateľa PZ sp. zn. KRP-77/1-VYS-BB-2017 zo dňa 06.03.2018 o vznesení
obvinenia podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku v danej trestnej veci,
ale aj uznesenie prokurátora krajskej prokuratúry sp. zn. Kv 52/17/6600-151 zo dňa
06.04.2018, ktorým podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol, ako
nedôvodnú, sťažnosť obv. , podanú proti citovanému uzneseniu
vyšetrovateľa PZ o vznesení obvinenia.
Odôvodnenie uznesenia prokurátora krajskej prokuratúry sp. zn. Kv 52/17/6600-151
zo dňa 06.04.2018 obsahuje náležitú argumentáciu, zodpovedajúcu štádiu trestného
konania v čase vydania tohto uznesenia, a to tak z hľadiska vecnej, ako aj právnej stránky
predmetnej trestnej veci, ktorou argumentáciou dozorový prokurátor krajskej prokuratúry
reagoval na podanú sťažnosť obv. zo dňa 07.03.2018 (ktorá sťažnosť
nebola dodatočne odôvodnená obvineným, resp. v tom čase jeho zvoleným obhajcom
) a zákonu primeraným spôsobom zdôvodnil jeho postup
podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
Nestotožňujem sa s Vaším názorom v návrhu zo dňa 01.06.2018, že vyšetrovateľ PZ
a prokurátor krajskej prokuratúry konali (a konajú) v trestnej veci vedenej na Odbore
kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru Banská Bystrica pod sp. zn.
KRP-77/1-VYS-BB-2017 a na Krajskej prokuratúre Banská Bystrica pod sp. zn.
Kv 52/17/6600 ako miestne nepríslušné orgány činné v trestnom konaní.
V tej súvislosti zdôrazňujem, že protiprávne konanie obvinených v podobe útokov,
popísaných vo výrokovej časti uznesenia vyšetrovateľa PZ sp. zn. KRP-77/1- VYS-BB-2017
zo dňa 06.03.2018 a spočívajúcich, v prioritnom vyjadrení, v prisvojení si zmocnenej sa
cudzej veci (peňažných prostriedkov vlastnícky patriacich jednotlivým poškodeným
osobám), smerovalo voči konkrétnym bankovým účtom špecifikovaným vo výrokovej časti
citovaného uznesenia vyšetrovateľa PZ. Všetky jednotlivé osobné a podnikateľské bankové
účty poškodených subjektov... boli založené a v čase uskutočnenia protiprávneho konania
zo strany obvinených vedené v pobočka Rimavská Sobota,
Francisciho 3/P. Taktiež trestným činom spôsobený následok, pri zákonne a správne
použitej právnej kvalifikácii konania obvinených... v podobe spôsobenia škody jednotlivým
poškodeným osobám (vo forme úbytku peňažných prostriedkov) a tomu zodpovedajúcemu
prospechu získanému obvinenými osobami nastal (resp. sčasti mal nastať) na konkrétnych
osobných a podnikateľských bankových účtoch jednotlivých poškodených subjektov.
Pokiaľ ide o Vami v návrhu zo dňa 01.06.2018 uvedené kroky (úkony), ktoré sa mali
uskutočniť v Košiciach a v Bratislave, tieto nemajú relevantný vplyv na posúdenie otázky
miestnej príslušnosti orgánov činných v trestnom konaní v predmetnej trestnej veci, nakoľko
tieto Vami uvádzané skutočnosti boli iba prostriedkom na samotné uskutočnenie
protiprávneho konania obvinených, naplňujúceho (v miere dostatočne odôvodňujúcej
pravdepodobnosť) zákonné znaky trestných činov...
... Nestotožňujem sa s Vašimi tvrdeniami v návrhu zo dňa 01.06.2018, že v danej
trestnej veci absentuje preukázanie spáchania trestných činov formou organizovanej
skupiny a že vyšetrovateľom PZ ustálená právna kvalifikácia za použitia ustanovenia § 129
ods. 2 Trestného zákona nemá oporu v žiadnom z vykonaných dôkazov.
Práve naopak, mám za to, že dôkazy zadokumentované ku dňu právoplatného
vznesenia obvinenia a spol. nasvedčujú, v miere dostatočne
odôvodňujúcej pravdepodobnosť, tomu, že vyššie slovne pomenované a číselne označené
trestné činy, pre ktoré vyšetrovateľ PZ vzniesol obvinenie podľa § 206 ods. 1 Trestného
poriadku a spol., mali byť spáchané závažnejším spôsobom konania -
organizovanou skupinou, ktorej členmi mali byť...
... Z vyššie konkretizovaných dôkazov a z nich vyplývajúcej vypovedacej hodnoty
možno vyvodiť (ustáliť) prepojenie obv. prakticky so všetkými 6-imi
spoluobvinenými v predmetnej trestnej veci, ktoré vzájomné prepojenia medzi obvinenými
majú charakter umožňujúci v danom štádiu trestného konania právne posudzovať ich
protiprávne konanie ako závažnejší spôsob konania, ktoré malo byť spáchané
organizovanou skupinou, za splnenia všetkých zákonných predpokladov vyplývajúcich
z ustanovenia § 129 ods. 2 Trestného zákona.
... V intenciách vyššie uvedeného sa nestotožňujem ani s Vašim tvrdením v návrhu
zo dňa 01.06.2018, že konaním, ktoré predchádzalo vydaniu uznesenia vyšetrovateľa PZ
o vznesení obvinenia, došlo k porušeniu práva obv. na obhajobu a práva
na zákonného sudcu. Zastávam názor, že vyšetrovateľ PZ postupoval pri vydaní uznesenia...
a v rámci konania, ktoré mu predchádzalo, v súlade s platnou procesno-právnou úpravou,
predovšetkým v súlade s ustanoveniami § 2 ods. 1, § 2 ods. 10 a § 2 ods. 12 Trestného
poriadku. Súčasne mám za to, že i sudcovia pre prípravné konanie Okresného súdu Banská
Bystrica, konajúci a rozhodujúci v rámci prípravného konania v predmetnej trestnej veci
(najmä o väzbe obv. a spol., o návrhoch dozorového prokurátora krajskej
prokuratúry na postup podľa § 100 a § 116 Trestného poriadku), konali ako zákonní, vecne
a miestne príslušní, sudcovia.
... V zmysle vyššie uvedeného je potrebné preskúmavané rozhodnutia (uznesenia)
orgánov činných v trestnom konaní v predmetnej trestnej veci vyhodnotiť ako zákonné,
vecne a aj formálne správne, keďže vo vydaných rozhodnutiach (uzneseniach) a v konaní,
ktoré im predchádzalo, som nezistil porušenie zákona (Trestného poriadku, ani Trestného
zákona).
S poukazom na horeuvedené skutočnosti, mám za to, že nie sú splnené zákonné
podmienky na postup podľa § 363 ods. 1 a nasl. Trestného poriadku, teda na zrušenie vyššie
citovaných rozhodnutí (uznesení) orgánov činných v trestnom konaní, o čom Vás týmto
podľa § 365 ods. 1 Trestného poriadku upovedomujem.»
19. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého upovedomenia generálnej prokuratúry
ústavný súd konštatuje, že generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny
prokurátor“) konal v medziach svojej právomoci a v súlade predovšetkým
s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku a Trestného zákona, ktoré interpretoval
a aplikoval v súlade s ich obsahom, jeho úvahy sú logické, legitímne a právne
akceptovateľné. Postup generálnej prokuratúry bol v súlade so zákonom a ústavne
konformný a po jeho preskúmaní ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť so sťažovateľom
namietaným porušením základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,
čo zakladá dôvod odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre jej
zjavnú neopodstatnenosť. Inými slovami, generálny prokurátor vzal na vedomie podstatu
argumentov sťažovateľa vyjadrených v návrhu na postup podľa § 363 a nasl. Trestného
poriadku, pričom zároveň predstavil svoje argumenty, ktoré ho viedli k záveru o jeho
trestnoprávnej zodpovednosti. Závery, ku ktorým generálny prokurátor dospel,
sa ústavnému súdu nejavia ako svojvoľné a v štádiu prípravného konania neudržateľné,
v dôsledku čoho ich teda nemožno považovať za arbitrárne. V tejto súvislosti ústavný súd
akcentuje, že mu neprináleží vyjadrovať sa k právnej podstate skutočností, na podklade
ktorých bola vyvodená trestnoprávna zodpovednosť sťažovateľa, ani hodnotiť a „vážiť“
jednotlivé argumenty s cieľom skúmať ich primeranosť/dôvodnosť, resp. to, či sú/nie sú
postačujúce k záveru o trestnoprávnej zodpovednosti.
20. V širšom ústavný súd poukazuje aj na to, že nie je tzv. skutkovým súdom, teda
súdom, ktorý by vykonával dokazovanie na zistenie skutkového stavu veci, a taktiež že nie
je v poradí ďalším súdom rozhodujúcim o opravnom prostriedku sťažovateľa. Taktiež
poukazuje aj na doterajšiu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva [ďalej len „ESĽP“
(napríklad v prípade Delcourt, resp. Monnel a Morris)], ktorá pod spravodlivým súdnym
procesom (fair hearing) v žiadnom prípade nechápe právo účastníka súdneho konania
na preskúmanie toho, akým spôsobom vnútroštátny súd hodnotil konkrétne právne
a faktické okolnosti konkrétneho prípadu (I. ÚS 26/2014, I. ÚS 756/2016). Taktiež nie
je možné základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd, ako aj ktorýkoľvek
iný orgán verejnej moci nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym
názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97,
I. ÚS 114/09). Ústavný súd teda uzatvára, že generálna prokuratúra v napadnutom
upovedomení s dostatočnou jasnosťou vyjadrila dôvody, na ktorých založila svoje
rozhodnutie (Hadjianastassiou v. Grécko), pričom ani judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby
na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide
o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve
na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998)
a túto povinnosť si generálny prokurátor podľa názoru ústavného súdu v dostatočnej miere
zastal.
21. Ústavný súd tiež poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, z ktorej vyplýva, že
súčasťou základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo
dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry, a to aj
postupom podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku, pričom tomuto právu zodpovedá
povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným postupom sa takýmto
podnetom/návrhom zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou tohto
práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry jej podnetu/návrhu
vyhoveli (I. ÚS 40/01, II. ÚS 168/03 a III. ÚS 133/06).
22. V posudzovanom prípade, pri ktorom sťažovateľ namieta porušenie svojich
ústavou, listinou a dohovorom garantovaných práv alebo slobôd v trestnom konaní, ústavný
súd vo svojej judikatúre opakovane zdôrazňuje, že trestné konanie je od svojho začiatku až
do konca procesom, v rámci ktorého sa pri vykonávaní jednotlivých úkonov môžu zo strany
orgánov činných v trestnom konaní, ako aj v predmetnej veci konajúcich všeobecných
súdov naprávať, resp. korigovať jednotlivé pochybenia, ku ktorým došlo v predchádzajúcich
štádiách trestného konania. Spravidla až po právoplatnom skončení trestného konania preto
možno na ústavnom súde namietať také pochybenia príslušných orgánov verejnej moci,
ktoré neboli odstránené v jeho dovtedajšom priebehu a ktoré mohli vo svojich
dôsledkoch spôsobiť porušenie práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy
(m. m. pozri napr. II. ÚS 3/02, III. ÚS 18/04, IV. ÚS 76/05, IV. ÚS 220/07, I. ÚS 314/09,
23. V súvislosti s námietkou sťažovateľa k porušeniu jeho základného práva
na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny ústavný súd pripomína,
že tieto články sa vzťahujú na konanie vo veci samej, o ktoré v danom prípade trestného
konania, ktoré je vo fáze prípravného konania, nešlo (napr. II. ÚS 616/2016,
II. ÚS 348/2016, III. ÚS 796/2016). Ústavný súd navyše poukazuje na uverejnený článok
v odbornej právnickej literatúre vo vzťahu k určovaniu miestnej príslušnosti orgánov
činných v trestnom konaní, kde sa uvádza: „V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zatiaľ
čo miestna nepríslušnosť orgánov činných v trestnom konaní nie je dôvodom na podanie
dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku, miestna nepríslušnosť súdu (rovnako
ako vecná nepríslušnosť) dôvodom na podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. a)
Trestného poriadku je.“ (SAMAŠ, O. Ešte raz k miestnej príslušnosti. In: Justičná revue.
2018, č. 89, s. 968.).
24. Na základe uvedeného ústavný súd po predbežnom prerokovaní časť sťažnosti
sťažovateľa proti napadnutému upovedomeniu generálnej prokuratúry podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
25. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo už bez právneho významu,
aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa v nej obsiahnutých
(návrh na zrušenie rozhodnutia, priznanie trov konania).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. novembra 2018