Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 31 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (36)II. ÚS 523/2014
PDF · 212.89 KB
No categories available
II. ÚS 523/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. septembra 2014
v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej
(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť G. S.,
zastúpeného URBÁNI & Partners, s. r. o., Skuteckého 17, Banská Bystrica, konajúca
prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. Rastislava Urbániho, LL.M., vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresnej prokuratúry Lučenec vo veci vedenej pod sp. zn.
1 Pv 161/14/6606 a namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5
a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Lučenec v konaní
vedenom pod sp. zn. 0 Tp 28/2014 v súvislosti s rozhodovaním o väzbe a takto
rozhodol:
Sťažnosť G. S. o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júla 2014
doručená sťažnosť G. S. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného URBÁNI & Partners, s. r. o.,
Skuteckého 17, Banská Bystrica, konajúca prostredníctvom advokáta a konateľa
JUDr. Rastislava Urbániho, L L. M., ktorou namieta porušenia svojho základného práva na
osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5
ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom sudkyne pre prípravné konanie Okresného súdu Lučenec (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 0 Tp 28/2014 v súvislosti s rozhodovaním o väzbe.
Sťažovateľ namieta aj porušenie svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy postupom prokurátorky Okresnej prokuratúry Lučenec (ďalej len
„okresná prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn. 1 Pv 161/14/6606 v trestnom konaní
vedenom proti nemu a v konaní o väzbe.
Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľovi bolo 18. marca 2014
vznesené obvinenie za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 a 2 písm. a)
Trestného zákona. Uznesením okresného súdu sp. zn. 0 Tp 28/2014 z 19. marca 2014
v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.
3 Tpo 17/2014 z 26. marca 2014 bol sťažovateľ vzatý do väzby. Sťažovateľ uvádza,
že v konaní pred okresným súdom vzniesol námietku zaujatosti proti prokurátorke okresnej
prokuratúry.
Sťažovateľ podal 4. apríla 2014 žiadosť o prepustenie z väzby, v ktorej poukázal
aj na zaujatosť prokurátorky okresnej prokuratúry, ktorá vykonáva dozor v prípravnom
konaní v jeho veci, resp. poukazoval na zaujatosť všetkých prokurátorov okresnej
prokuratúry. K tejto námietke sa okresná prokuratúra nevyjadrila, žiadosti sťažovateľa
nevyhovela a predložila ju na rozhodnutie okresnému súdu.
Sudkyňa pre prípravné konanie okresného súdu žiadosti sťažovateľa vyhovela,
prepustila ho z väzby, nahradila jeho väzbu zárukou, písomným sľubom a dohľadom
probačného a mediačného úradníka a uložila mu primerané povinnosti a obmedzenia.
Prítomná prokurátorka okresnej prokuratúry sa bezprostredne po vyhlásení rozhodnutia
nevyjadrila k podaniu opravného prostriedku, sťažnosť podala písomne nasledujúci deň,
16. mája 2014. Sťažovateľ podal 22. mája 2014 prostredníctvom svojho obhajcu krajskému
súdu žiadosť o vydanie príkazu na prepustenie z väzby, v ktorom namietal, že sa nachádza
vo väzbe v rozpore so zákonom, pretože podľa § 83 ods. 3 Trestného poriadku ak bol
prokurátor prítomný pri vyhlásení rozhodnutia o prepustení obvineného z väzby, má jeho
sťažnosť odkladný účinok iba vtedy, ak bola podaná ihneď po vyhlásení rozhodnutia.
Krajský súd jeho žiadosti vyhovel, príkazom z 22. mája 2014 ho prepustil z väzby
na slobodu a uznesením z 26. mája 2014 zamietol sťažnosť prokurátorky.
Uznesením sp. zn. 5 Nto 9/2014 zo 17. júna 2014 krajský súd rozhodol o námietke
zaujatosti, ktorú podal poškodený proti sudkyni pre prípravné konanie okresného súdu tak,
že ju vylúčil z vykonávania úkonov trestného konania vedeného proti obvinenému.
Sťažovateľ namieta porušenie svojich práv postupom okresného súdu, ktorého
výsledkom bola nezákonná väzba v období od 15. mája 2014 do 22. mája 2014.
Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
aj postupom prokurátorky okresnej prokuratúry, ktorá „dozoruje moju vec ako obvineného
napriek tomu, že bola príkazom Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici 1 Kn 308/13-3
z 08. 11. 2013 vylúčená, a vo veci rozhoduje o mojej väzbe, podáva sťažnosť voči
rozhodnutiu o mojom prepustení napriek vnesenej námietke..., je tento prístup Okresnej
prokuratúry Lučenec možné považovať za nezákonný, nakoľko nestrannosť v danej veci
bola relevantne spochybnená a utvrdená vyjadrením o subjektívnej zaujatosti vo vzťahu
k poškodenému tak, ako je v príkaze Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici uvedené“.
Na základe uvedeného žiada, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie
a rozhodol týmto nálezom:
„1. Základné právo obvineného G. S. na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2, 5 Ústavy SR,
právo na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 bod. 3 a bod 4. Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Lučenec porušené bolo tým, že dňa
15. 05. 2014 sudkyňa pre prípravné konanie nevydala príkaz na prepustenie obvineného
z väzby po vynesení uznesenia o prepustení z väzby bez zahlásenia sťažnosti prítomnej
prokurátorky Okresnej prokuratúry Lučenec, ako aj rozhodovaním zaujatej sudkyne
pre prípravné konanie.
2. Základné právo obvineného G. S. na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresnej prokuratúry Lučenec porušené bolo
tým, že dozor na trestným konaním obvineného vykonávala zaujatá prokurátorka JUDr. D.
M., ktorá 19. 03. 2014 zamietla sťažnosť obvineného voči uzneseniu o vznesení obvinenia,
zúčastnila sa výsluchu obvineného na Okresnom súde Lučenec 19. 03. 2014 za účelom
rozhodovania o návrhu na vzatie do väzby, rozhodovala dňa 09. 04. 2014 o prepustení
obvineného z väzby, zúčastnila sa výsluchu obvineného na Okresnom súde Lučenec
15. 05. 2014 za účelom rozhodovania o návrhu na prepustenie obvineného z väzby, podala
dňa 16. 05. 2014 sťažnosť voči uzneseniu Okresného súdu Lučenec zo dňa 15. 05. 2014
o prepustení obvineného z väzby.
Zároveň navrhujem ústavnému súdu, aby zaviazal Krajský súd v Košiciach nahradiť
obvinenému trovy právneho zastúpenia...“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie
sa nemusí odôvodniť.
1. K namietanému porušeniu práv sťažovateľa postupom okresného súdu
Sťažovateľ namieta porušenie svojich práv v tejto časti postupom sudkyne
pre prípravné konanie okresného súdu tým, že 15. mája 2014 nenariadila jeho prepustenie
z väzby, a tým, že dvakrát rozhodovala o jeho väzbe, hoci mala byť vylúčená z vykonávania
úkonov trestného konania pre zaujatosť.
1.1 K námietke neprepustenia z väzby
Sťažovateľ bol 22. mája 2014 prepustený z väzby na slobodu na základe príkazu
krajského súdu, ktorý 26. mája 2014 zamietol aj sťažnosť prokurátorky proti uzneseniu
okresného súdu o prepustení sťažovateľa z väzby, čím sa rozhodnutie okresného súdu stalo
právoplatným. Namietané porušenie základných práv sťažovateľa v súvislosti s nečinnosťou
okresného súdu spočívajúcou v nevydaní príkazu na okamžité prepustenie z väzby bolo teda
odstránené v systéme všeobecného súdnictva ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.
Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu
základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv
a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Preto právomoc ústavného súdu nastupuje až vtedy,
ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07).
Sťažovateľ využil na ochranu svojho základného práva na osobnú slobodu právne
prostriedky, ktoré poskytuje obvinenému Trestný poriadok, podal návrh na odstránenie
protiprávneho stavu, ktorým dosiahol sledovaný účel. Sťažnosťou namieta porušenie
svojich základných práv postupom okresného súdu, ktorý bol príslušný napraviť inštančne
nadriadený všeobecný súd, k čomu aj došlo ešte pred tým, ako sa sťažovateľ obrátil
na ústavný súd, a preto je dôvod na odmietnutie sťažnosti v tejto časti pre nedostatok
právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.
1.2 K námietke rozhodovania zaujatým sudcom
Sťažovateľ v tejto časti sťažnosti namieta porušenie svojich práv „rozhodovaním
zaujatej sudkyne pre prípravné konanie“. V petite sťažnosti, ktorým je ústavný súd viazaný,
neuvádza, proti ktorému rozhodnutiu okresného súdu jeho sťažnosť smeruje. Z odôvodnenia
sťažnosti vyplýva, že sudkyňa pre prípravné konanie okresného súdu, ktorej zaujatosť teraz
namieta, rozhodovala o jeho vzatí do väzby 19. marca 2014 a o prepustení z väzby 15. mája
2014. Sťažovateľ tiež v sťažnosti neuvádza, či využil v čase, keď malo dôjsť k porušeniu
jeho práv, t. j. v čase rozhodovania okresného súdu o jeho väzbe, na ochranu svojich práv
jemu dostupné právne prostriedky.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ odôvodňuje zaujatosť sudkyne pre prípravné
konanie okresného súdu ex post, v súvislosti s jej vylúčením z vykonávania úkonov
trestného konania uznesením krajského súdu sp. zn. 5 Nto 9/2014 zo 17. júna 2014. Toto
uznesenie však bolo vydané na základe námietky zaujatosti poškodeného, ktorú podal
2. apríla 2014, 15. mája 2014, 26. mája 2014 a 5. júna 2014, a ako sa uvádza v odôvodnení
uznesenia krajského súdu zo 17. júna 2014, poškodený ju odôvodnil tým, že namietaná
sudkyňa „už v inej trestnej veci vyhlásila, že je voči nemu zaujatá a keď je v jednom konaní
zaujatá, nemôže byť v ďalšom konaní nezaujatá – nemôže teda rozhodovať nezávisle
a nestranne“. Bez toho, aby sa ústavný súd vyjadroval k uzneseniu krajského súdu
zo 17. júna 2014, ktoré nebolo napadnuté sťažnosťou, je potrebné uviesť, že jeho účinky
pôsobia len do budúcnosti, t. j. od okamihu jeho právoplatnosti, nie spätne.
Sťažnosť v tejto časti nespĺňa zákonom predpísané náležitosti, pretože sťažovateľ
neoznačil rozhodnutie, ktoré napáda. Bez ohľadu na to je zrejmé, že sťažovateľ namieta
porušenie svojich práv rozhodnutím okresného súdu, t. j. súdu prvého stupňa, proti ktorému
mal možnosť podať sťažnosť a mal možnosť namietať aj zaujatosť sudkyne pre prípravné
konanie, ktorá rozhodovala o jeho väzbe, podaním námietky zaujatosti. Príslušným súdom
na rozhodnutie o sťažnosti (aj v eventuálnom konaní o námietke zaujatosti), a tým
aj na poskytnutie ochrany základným právam sťažovateľa bol krajský súd, teda iný
všeobecný súd. Sťažovateľ však zaujatosť sudkyne pre prípravné konanie okresného súdu
v čase, keď bola príslušná rozhodovať o jeho právach, nenamietal. Proti uzneseniu
okresného súdu z 15. mája 2014 nepodal ani sťažnosť, čo mu nemožno vyčítať, keďže bol
týmto rozhodnutím prepustený z väzby. Ak ale sťažovateľ mal pochybnosti o nestrannosti
sudkyne pre prípravné konanie okresného súdu, mal možnosť ešte pred samotným
rozhodnutím o jeho žiadosti o prepustenie z väzby podať námietku zaujatosti. Pretože
tak neurobil, nevyužil na ochranu svojich práv dostupné právne prostriedky, a jeho sťažnosť
je preto v tejto časti neprípustná. Ústavný súd ju z tohto dôvodu odmietol podľa § 25 ods. 2
v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
Pokiaľ by sťažovateľ namietal, že o dôvodoch na vylúčenie sudkyne okresného súdu
sa dozvedel až z rozhodnutia krajského súdu zo 17. júna 2014, z odôvodnenia tohto
uznesenia vyplýva, že sudkyňa sa k námietkam poškodeného vyjadrila podaniami
zo 7. apríla 2014 a 15. mája 2014. Sťažovateľ mal teda možnosť zo spisového materiálu
zistiť obsah podaní poškodeného aj postoj sudkyne.
2. K namietanému porušeniu práv sťažovateľa postupom okresnej
prokuratúry
V tejto časti sťažnosti sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na inú
právnu ochranu postupom prokurátorky okresnej prokuratúry v trestnom konaní vedenom
proti nemu, pretože podľa sťažovateľa nepostupuje v jeho veci nestranne.
Sťažovateľ tvrdí: „... prokurátorka Okresnej prokuratúry JUDr. M. dozoruje moju
vec ako obvineného napriek tomu, že bola príkazom Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici
1 Kn 308/13-3 z 08. 11. 2013 vylúčená...“ Tento príkaz bol však zjavne vydaný v inom
konaní, pretože trestné stíhanie za prečin nebezpečného vyhrážania bolo začaté a súčasne
sťažovateľovi vznesené obvinenie uznesením z 18. marca 2014 za skutok, ktorého sa mal
dopustiť 17. marca 2014, t. j. trestné stíhanie bolo začaté až po vydaní označeného príkazu
krajskej prokuratúry.
Sťažovateľ v sťažnosti vypočítava postup prokurátorky, ktorý považuje za porušenie
svojho základného práva, neuvádza však, a teda ani nepreukázal, či využil na jeho
ochranu dostupné právne prostriedky, ktoré mu poskytuje Trestný poriadok a zákon
č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o prokuratúre“).
Ústavný súd opäť poukazuje na svoje postavenie v systéme orgánov ochrany práva,
ktoré sa riadi princípom subsidiarity. Ústavný súd môže poskytnúť ochranu konkrétneho
práva alebo slobody len vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba už
nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred iným štátnym orgánom Slovenskej republiky
vrátane všeobecných súdov (napr. I. ÚS 49/98).
Sťažovateľ má možnosť namietať zaujatosť konkrétnej prokurátorky v jeho veci
podaním námietky zaujatosti, prípadne žiadať o preskúmanie jej postupu nadriadeného
prokurátora. Ochranu základnému právu sťažovateľa je však príslušný poskytnúť
predovšetkým všeobecný súd, ktorý bude rozhodovať v jeho veci, ak sa dostane do štádia
konania pred súdom. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že trestné konanie
predstavuje od svojho začiatku až po koniec organický celok, v ktorom sa v rámci
vykonávania jednotlivých úkonov a realizáciou garancií na ochranu práv a slobôd zo strany
orgánov činných v trestnom konaní môžu a majú naprávať, resp. korigovať prípadné
predchádzajúce pochybenia týkajúce sa aj porušenia základných práv a slobôd označených
v čl. 127 ods. 1 ústavy. Preto spravidla až po právoplatnom skončení trestného konania
možno sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy namietať porušenia ústavou chránených
základných práv a slobôd, ku ktorým došlo v priebehu trestného konania a neboli v jeho
priebehu odstránené.
Vo vzťahu k postupu prokurátorky v konaní o väzbe bol taktiež príslušným orgánom
na poskytnutie ochrany základnému právu sťažovateľa všeobecný súd, ktorý disponoval
rozhodovacou právomocou.
Ústavný súd preto odmietol sťažnosť aj v tejto časti pre nedostatok svojej právomoci
na jej prerokovanie.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol na predbežnom prerokovaní
o odmietnutí sťažnosti v celom rozsahu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. septembra 2014