Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 523/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. septembra 2014

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť G. S.,

zastúpeného URBÁNI & Partners, s. r. o., Skuteckého 17, Banská Bystrica, konajúca

prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. Rastislava Urbániho, LL.M., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva podľa Slovenskej

republiky postupom Okresnej prokuratúry Lučenec vo veci vedenej pod sp. zn.

a namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5

a a práva podľa a 4 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Lučenec v konaní

vedenom pod sp. zn. v súvislosti s rozhodovaním o väzbe a takto

rozhodol:

Sťažnosť G. S. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júla 2014

doručená sťažnosť G. S. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného URBÁNI & Partners, s. r. o.,

Skuteckého 17, Banská Bystrica, konajúca prostredníctvom advokáta a konateľa

JUDr. Rastislava Urbániho, L L. M., ktorou namieta porušenia svojho základného práva na

osobnú slobodu podľa a 5 (ďalej len „“)

a na súdnu ochranu podľa a práva na slobodu a bezpečnosť podľa

ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom sudkyne pre prípravné konanie Okresného súdu Lučenec (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. v súvislosti s rozhodovaním o väzbe.

Sťažovateľ namieta aj porušenie svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa

postupom prokurátorky Okresnej prokuratúry Lučenec (ďalej len

„okresná prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn. v trestnom konaní

vedenom proti nemu a v konaní o väzbe.

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľovi bolo 18. marca 2014

vznesené obvinenie za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 a 2 písm. a)

. Uznesením okresného súdu sp. zn. z 19. marca 2014

v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 26. marca 2014 bol sťažovateľ vzatý do väzby. Sťažovateľ uvádza,

že v konaní pred okresným súdom vzniesol námietku zaujatosti proti prokurátorke okresnej

prokuratúry.

Sťažovateľ podal 4. apríla 2014 žiadosť o prepustenie z väzby, v ktorej poukázal

aj na zaujatosť prokurátorky okresnej prokuratúry, ktorá vykonáva dozor v prípravnom

konaní v jeho veci, resp. poukazoval na zaujatosť všetkých prokurátorov okresnej

prokuratúry. K tejto námietke sa okresná prokuratúra nevyjadrila, žiadosti sťažovateľa

nevyhovela a predložila ju na rozhodnutie okresnému súdu.

Sudkyňa pre prípravné konanie okresného súdu žiadosti sťažovateľa vyhovela,

prepustila ho z väzby, nahradila jeho väzbu zárukou, písomným sľubom a dohľadom

probačného a mediačného úradníka a uložila mu primerané povinnosti a obmedzenia.

Prítomná prokurátorka okresnej prokuratúry sa bezprostredne po vyhlásení rozhodnutia

nevyjadrila k podaniu opravného prostriedku, sťažnosť podala písomne nasledujúci deň,

16. mája 2014. Sťažovateľ podal 22. mája 2014 prostredníctvom svojho obhajcu krajskému

súdu žiadosť o vydanie príkazu na prepustenie z väzby, v ktorom namietal, že sa nachádza

vo väzbe v rozpore so zákonom, pretože podľa ak bol

prokurátor prítomný pri vyhlásení rozhodnutia o prepustení obvineného z väzby, má jeho

sťažnosť odkladný účinok iba vtedy, ak bola podaná ihneď po vyhlásení rozhodnutia.

Krajský súd jeho žiadosti vyhovel, príkazom z 22. mája 2014 ho prepustil z väzby

na slobodu a uznesením z 26. mája 2014 zamietol sťažnosť prokurátorky.

Uznesením sp. zn. zo 17. júna 2014 krajský súd rozhodol o námietke

zaujatosti, ktorú podal poškodený proti sudkyni pre prípravné konanie okresného súdu tak,

že ju vylúčil z vykonávania úkonov trestného konania vedeného proti obvinenému.

Sťažovateľ namieta porušenie svojich práv postupom okresného súdu, ktorého

výsledkom bola nezákonná väzba v období od 15. mája 2014 do 22. mája 2014.

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa

aj postupom prokurátorky okresnej prokuratúry, ktorá „dozoruje moju vec ako obvineného

napriek tomu, že bola príkazom Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici -3

z 08. 11. 2013 vylúčená, a vo veci rozhoduje o mojej väzbe, podáva sťažnosť voči

rozhodnutiu o mojom prepustení napriek vnesenej námietke..., je tento prístup Okresnej

prokuratúry Lučenec možné považovať za nezákonný, nakoľko nestrannosť v danej veci

bola relevantne spochybnená a utvrdená vyjadrením o subjektívnej zaujatosti vo vzťahu

k poškodenému tak, ako je v príkaze Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici uvedené“.

Na základe uvedeného žiada, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie

a rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo obvineného G. S. na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a na osobnú slobodu podľa , 5 SR,

právo na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 bod. 3 a bod 4. Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Lučenec porušené bolo tým, že dňa

15. 05. 2014 sudkyňa pre prípravné konanie nevydala príkaz na prepustenie obvineného

z väzby po vynesení uznesenia o prepustení z väzby bez zahlásenia sťažnosti prítomnej

prokurátorky Okresnej prokuratúry Lučenec, ako aj rozhodovaním zaujatej sudkyne

pre prípravné konanie.

2. Základné právo obvineného G. S. na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 postupom Okresnej prokuratúry Lučenec porušené bolo

tým, že dozor na trestným konaním obvineného vykonávala zaujatá prokurátorka JUDr. D.

M., ktorá 19. 03. 2014 zamietla sťažnosť obvineného voči uzneseniu o vznesení obvinenia,

zúčastnila sa výsluchu obvineného na Okresnom súde Lučenec 19. 03. 2014 za účelom

rozhodovania o návrhu na vzatie do väzby, rozhodovala dňa 09. 04. 2014 o prepustení

obvineného z väzby, zúčastnila sa výsluchu obvineného na Okresnom súde Lučenec

15. 05. 2014 za účelom rozhodovania o návrhu na prepustenie obvineného z väzby, podala

dňa 16. 05. 2014 sťažnosť voči uzneseniu Okresného súdu Lučenec zo dňa 15. 05. 2014

o prepustení obvineného z väzby.

Zároveň navrhujem ústavnému súdu, aby zaviazal Krajský súd v Košiciach nahradiť

obvinenému trovy právneho zastúpenia...“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie

sa nemusí odôvodniť.

1. K namietanému porušeniu práv sťažovateľa postupom okresného súdu

Sťažovateľ namieta porušenie svojich práv v tejto časti postupom sudkyne

pre prípravné konanie okresného súdu tým, že 15. mája 2014 nenariadila jeho prepustenie

z väzby, a tým, že dvakrát rozhodovala o jeho väzbe, hoci mala byť vylúčená z vykonávania

úkonov trestného konania pre zaujatosť.

1.1 K námietke neprepustenia z väzby

Sťažovateľ bol 22. mája 2014 prepustený z väzby na slobodu na základe príkazu

krajského súdu, ktorý 26. mája 2014 zamietol aj sťažnosť prokurátorky proti uzneseniu

okresného súdu o prepustení sťažovateľa z väzby, čím sa rozhodnutie okresného súdu stalo

právoplatným. Namietané porušenie základných práv sťažovateľa v súvislosti s nečinnosťou

okresného súdu spočívajúcou v nevydaní príkazu na okamžité prepustenie z väzby bolo teda

odstránené v systéme všeobecného súdnictva ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Z vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Preto právomoc ústavného súdu nastupuje až vtedy,

ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. ).

Sťažovateľ využil na ochranu svojho základného práva na osobnú slobodu právne

prostriedky, ktoré poskytuje obvinenému , podal návrh na odstránenie

protiprávneho stavu, ktorým dosiahol sledovaný účel. Sťažnosťou namieta porušenie

svojich základných práv postupom okresného súdu, ktorý bol príslušný napraviť inštančne

nadriadený všeobecný súd, k čomu aj došlo ešte pred tým, ako sa sťažovateľ obrátil

na ústavný súd, a preto je dôvod na odmietnutie sťažnosti v tejto časti pre nedostatok

právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

1.2 K námietke rozhodovania zaujatým sudcom

Sťažovateľ v tejto časti sťažnosti namieta porušenie svojich práv „rozhodovaním

zaujatej sudkyne pre prípravné konanie“. V petite sťažnosti, ktorým je ústavný súd viazaný,

neuvádza, proti ktorému rozhodnutiu okresného súdu jeho sťažnosť smeruje. Z odôvodnenia

sťažnosti vyplýva, že sudkyňa pre prípravné konanie okresného súdu, ktorej zaujatosť teraz

namieta, rozhodovala o jeho vzatí do väzby 19. marca 2014 a o prepustení z väzby 15. mája

2014. Sťažovateľ tiež v sťažnosti neuvádza, či využil v čase, keď malo dôjsť k porušeniu

jeho práv, t. j. v čase rozhodovania okresného súdu o jeho väzbe, na ochranu svojich práv

jemu dostupné právne prostriedky.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ odôvodňuje zaujatosť sudkyne pre prípravné

konanie okresného súdu ex post, v súvislosti s jej vylúčením z vykonávania úkonov

trestného konania uznesením krajského súdu sp. zn. zo 17. júna 2014. Toto

uznesenie však bolo vydané na základe námietky zaujatosti poškodeného, ktorú podal

2. apríla 2014, 15. mája 2014, 26. mája 2014 a 5. júna 2014, a ako sa uvádza v odôvodnení

uznesenia krajského súdu zo 17. júna 2014, poškodený ju odôvodnil tým, že namietaná

sudkyňa „už v inej trestnej veci vyhlásila, že je voči nemu zaujatá a keď je v jednom konaní

zaujatá, nemôže byť v ďalšom konaní nezaujatá – nemôže teda rozhodovať nezávisle

a nestranne“. Bez toho, aby sa ústavný súd vyjadroval k uzneseniu krajského súdu

zo 17. júna 2014, ktoré nebolo napadnuté sťažnosťou, je potrebné uviesť, že jeho účinky

pôsobia len do budúcnosti, t. j. od okamihu jeho právoplatnosti, nie spätne.

Sťažnosť v tejto časti nespĺňa zákonom predpísané náležitosti, pretože sťažovateľ

neoznačil rozhodnutie, ktoré napáda. Bez ohľadu na to je zrejmé, že sťažovateľ namieta

porušenie svojich práv rozhodnutím okresného súdu, t. j. súdu prvého stupňa, proti ktorému

mal možnosť podať sťažnosť a mal možnosť namietať aj zaujatosť sudkyne pre prípravné

konanie, ktorá rozhodovala o jeho väzbe, podaním námietky zaujatosti. Príslušným súdom

na rozhodnutie o sťažnosti (aj v eventuálnom konaní o námietke zaujatosti), a tým

aj na poskytnutie ochrany základným právam sťažovateľa bol krajský súd, teda iný

všeobecný súd. Sťažovateľ však zaujatosť sudkyne pre prípravné konanie okresného súdu

v čase, keď bola príslušná rozhodovať o jeho právach, nenamietal. Proti uzneseniu

okresného súdu z 15. mája 2014 nepodal ani sťažnosť, čo mu nemožno vyčítať, keďže bol

týmto rozhodnutím prepustený z väzby. Ak ale sťažovateľ mal pochybnosti o nestrannosti

sudkyne pre prípravné konanie okresného súdu, mal možnosť ešte pred samotným

rozhodnutím o jeho žiadosti o prepustenie z väzby podať námietku zaujatosti. Pretože

tak neurobil, nevyužil na ochranu svojich práv dostupné právne prostriedky, a jeho sťažnosť

je preto v tejto časti neprípustná. Ústavný súd ju z tohto dôvodu odmietol podľa § 25 ods. 2

v spojení s .

Pokiaľ by sťažovateľ namietal, že o dôvodoch na vylúčenie sudkyne okresného súdu

sa dozvedel až z rozhodnutia krajského súdu zo 17. júna 2014, z odôvodnenia tohto

uznesenia vyplýva, že sudkyňa sa k námietkam poškodeného vyjadrila podaniami

zo 7. apríla 2014 a 15. mája 2014. Sťažovateľ mal teda možnosť zo spisového materiálu

zistiť obsah podaní poškodeného aj postoj sudkyne.

2. K namietanému porušeniu práv sťažovateľa postupom okresnej

prokuratúry

V tejto časti sťažnosti sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na inú

právnu ochranu postupom prokurátorky okresnej prokuratúry v trestnom konaní vedenom

proti nemu, pretože podľa sťažovateľa nepostupuje v jeho veci nestranne.

Sťažovateľ tvrdí: „... prokurátorka Okresnej prokuratúry JUDr. M. dozoruje moju

vec ako obvineného napriek tomu, že bola príkazom Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici

-3 z 08. 11. 2013 vylúčená...“ Tento príkaz bol však zjavne vydaný v inom

konaní, pretože trestné stíhanie za prečin nebezpečného vyhrážania bolo začaté a súčasne

sťažovateľovi vznesené obvinenie uznesením z 18. marca 2014 za skutok, ktorého sa mal

dopustiť 17. marca 2014, t. j. trestné stíhanie bolo začaté až po vydaní označeného príkazu

krajskej prokuratúry.

Sťažovateľ v sťažnosti vypočítava postup prokurátorky, ktorý považuje za porušenie

svojho základného práva, neuvádza však, a teda ani nepreukázal, či využil na jeho

ochranu dostupné právne prostriedky, ktoré mu poskytuje a zákon

č. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o prokuratúre“).

Ústavný súd opäť poukazuje na svoje postavenie v systéme orgánov ochrany práva,

ktoré sa riadi princípom subsidiarity. Ústavný súd môže poskytnúť ochranu konkrétneho

práva alebo slobody len vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba už

nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred iným štátnym orgánom Slovenskej republiky

vrátane všeobecných súdov (napr. ).

Sťažovateľ má možnosť namietať zaujatosť konkrétnej prokurátorky v jeho veci

podaním námietky zaujatosti, prípadne žiadať o preskúmanie jej postupu nadriadeného

prokurátora. Ochranu základnému právu sťažovateľa je však príslušný poskytnúť

predovšetkým všeobecný súd, ktorý bude rozhodovať v jeho veci, ak sa dostane do štádia

konania pred súdom. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že trestné konanie

predstavuje od svojho začiatku až po koniec organický celok, v ktorom sa v rámci

vykonávania jednotlivých úkonov a realizáciou garancií na ochranu práv a slobôd zo strany

orgánov činných v trestnom konaní môžu a majú naprávať, resp. korigovať prípadné

predchádzajúce pochybenia týkajúce sa aj porušenia základných práv a slobôd označených

v . Preto spravidla až po právoplatnom skončení trestného konania

možno sťažnosťou podľa namietať porušenia chránených

základných práv a slobôd, ku ktorým došlo v priebehu trestného konania a neboli v jeho

priebehu odstránené.

Vo vzťahu k postupu prokurátorky v konaní o väzbe bol taktiež príslušným orgánom

na poskytnutie ochrany základnému právu sťažovateľa všeobecný súd, ktorý disponoval

rozhodovacou právomocou.

Ústavný súd preto odmietol sťažnosť aj v tejto časti pre nedostatok svojej právomoci

na jej prerokovanie.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol na predbežnom prerokovaní

o odmietnutí sťažnosti v celom rozsahu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. septembra 2014