Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 517/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. novembra 2020

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť , ,

, zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 20, Košice,

vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 49

uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru Košice-

okolie, odboru poriadkovej polície, obvodného oddelenia Policajného zboru Čaňa

ČVS: ORP-872/ČA-KS-2019 z 31. januára 2020 a uznesením Okresnej prokuratúry Košice-

okolie č. k. -18 z 19. marca 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci na jej

prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

30. júna 2020 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základných práv

podľa a (ďalej len „“) uznesením

Okresného riaditeľstva Policajného zboru Košice-okolie, odboru poriadkovej polície,

obvodného oddelenia Policajného zboru Čaňa (ďalej len „poverený príslušník Policajného

zboru“) ČVS: ORP-872/ČA-KS-2019 z 31. januára 2020 a uznesením Okresnej prokuratúry

Košice-okolie (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. -18 z 19. marca 2020

(ďalej len „napadnuté uznesenie okresnej prokuratúry“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že poverený príslušník

Policajného zboru uznesením ČVS: ORP-872/ČA-KS-2019 z 31. januára 2020 (ďalej len

„uznesenie o vznesení obvinenia“) vzniesol obvinenie sťažovateľovi pre prečin ochrany

súkromia v obydlí podľa , ktorého sa mal dopustiť tak, že

„od presne nezisteného času dňa 19.12.2012 do 17.50 hod. dňa 6.11.2019 v

, v rodinnom dome bez súhlasu vlastníčky rodinného domu,

neznámym spôsobom nainštaloval GSM odpočúvacie zariadenie nezisteného typu

do priestoru medzi sadrokartónom a stropom v obývačke a následne v období od 13.1.2018

do 21.5.2019 zadovažoval bez jej súhlasu pre seba neoprávneným sledovaním jej obydlia

poznatky o jej živote a živote osôb s ňou žijúcich, čím vlastníčke rodinného domu

, úmyselne porušil právo na súkromný a rodinný život

vedený v obydlí.“.

3. Proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal sťažovateľ sťažnosť, ktorej dôvody

doplnil podaním z 27. februára 2020. Sťažovateľ namietal, že skutok, pre ktorý mu bolo

vznesené obvinenie, nenapĺňa objektívu stránku prečinu podľa § 194a ods. 1 Trestného

zákona, keďže obligatórnou náležitosťou skutkovej podstaty tohto prečinu je vyhotovovanie

záznamov z pozorovania alebo inej dokumentácie. Poukázal na to, že ani v opise skutku,

tak ako je uvedený vo výroku uznesenia o vznesení obvinenia, nie je konštatované, že

by mal zo sledovania vyhotovovať záznamy. Sťažovateľ

poukázal aj na ďalšie skutočnosti, ktoré robia uznesenie o vznesení obvinenia nezákonným.

4. Prokurátorka okresnej prokuratúry napadnutým uznesením sťažnosť sťažovateľa

ako nedôvodnú zamietla.

5. K podstatnej argumentácii sťažovateľa, podľa ktorej pre naplnenie objektívnej

stránky trestného činu podľa sa vyžaduje vyhotovovanie

záznamov z neoprávneného pozorovania alebo inej dokumentácie, prokurátorka poukázala

na znalecký posudok ČES: PPZ-KEU-KE-EXP-2019/2574, z ktorého má byť zrejmé, že

predmetné odpočúvacie zariadenie, ktoré mala poškodená nájsť vo svojom dome, „slúži

na vyhotovovanie audiozáznamu a má dosah 5 až 7 metrov. Jeho funkčnosť má preukazovať

výpis prichádzajúcich a odchádzajúcich hovorov a správ spoločnosti Orange Slovensko,

a. s., od 13.1.2018 do 21.5.2019.“.

6. Napadnuté uznesenie okresnej prokuratúry bolo doručené obhajkyni sťažovateľa

31. marca 2020 a sťažovateľovi 3. apríla 2020. Poukazujúc na § 2 ods. 1 v spojení s § 1

písm. a) o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti

so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým

sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

č. “), lehota na podanie ústavnej sťažnosti začala plynúť 1. mája 2020.

7. Sťažovateľ tiež poukazuje na to, že podal návrh na zrušenie právoplatného

rozhodnutia povereného príslušníka Policajného zboru podľa .

S prihliadnutím na poslednú vetu o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

Z. z. (ďalej len „“), lehota na podanie ústavnej sťažnosti začala

plynúť od 29. júna 2020, t. j. odo dňa doručenia listu prokurátora Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky (ďalej len ,,generálna prokuratúra“) č. k. IV. Pz 117/20/1000-8

z 24. júna 2020, ktorým bol návrh sťažovateľa vyhodnotený ako nedôvodný,

právnej zástupkyni sťažovateľa.

8. Zásadná námietka sťažovateľa je tá, že skutok, pre ktorý mu bolo vznesené

obvinenie, nenapĺňa znaky objektívnej stránky prečinu ochrany súkromia v obydlí

podľa , keďže v ňom absentuje konanie, ktoré je pojmovým

znakom jeho objektívnej stránky, a to zhotovovanie záznamov alebo inej dokumentácie

z neoprávneného sledovania poškodenej .

Citujúc z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci

sp. zn. , ako aj viacerých ustanovení , sťažovateľ

poukazuje na to, že „skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania, a teda aj skutok,

za ktorý bolo sťažovateľovi vznesené obvinenie, musí byť opísaný tak, aby zodpovedal

príslušným znakom skutkovej podstaty trestného činu. Ak tomu tak nie je, chýba predmet

trestného stíhania a osoba teda nemôže byť za takýto skutok trestne stíhaná.“.

9. Absencia obligatórnej časti skutkovej podstaty trestného činu je podľa mienky

sťažovateľa tou mimoriadnou situáciou, ktorá aj v zmysle judikatúry ústavného súdu

„vyžaduje zásah na ochranu sťažovateľových základných práv zo strany ústavného súdu

bez toho, aby bolo možné sťažovateľa s ochranou týchto práv odkazovať na konanie

pred súdom, alebo, ak by sa pred všeobecnými súdmi nápravy nedomohol, po skončení

súdneho konania pred ústavným súdom“.

10. Sťažovateľ ďalej namieta, že v znaleckom posudku Kriminalistického

a expertízneho ústavu Policajného zboru, odboru prírodovedného skúmania

a kriminalistickej identifikácie Košice ČES: PPZ-KEU-KE-EXP-29/2574 z 31. decembra

2019 nie je uvedené, že predmetné zariadenie, ktoré sa našlo v obydlí poškodenej, má slúžiť

na vyhotovovanie záznamov, ako sa uvádza v odôvodnení uznesenia o vznesení obvinenia

a v odôvodnení uznesenia okresnej prokuratúry. Naopak, predmetný znalecký posudok

jednoznačne konštatuje, že ide o zariadenie na prenos zvuku.

11. V tejto súvislosti sťažovateľ poukazuje na to, že samotný

zásadne a dôsledne rozlišuje medzi odpočúvaním a záznamom. Ustanovenie § 10 ods. 21

definuje informačno-technické prostriedky ako také, ktoré sa využívajú

pri odpočúvaní a zázname prevádzky, z čoho je zrejmé, že odpočúvanie a záznam sú dve

rozdielne technické činnosti, ktorých výsledok je odlišný. Za osobitne výstižný príklad

rozdielu medzi odpočúvaním, teda prenosom zvuku a záznamom, sťažovateľ považuje

, upravujúci oprávnenie na vykonávanie záznamu a zvukového

prenosu z hlavného pojednávania. Sťažovateľ je presvedčený o tom, že tak, ako neexistujú

žiadne pochybnosti o tom, čo je zvukový prenos a zvukový záznam v inštitútoch Trestného

poriadku, nie je možné účelovo popierať význam týchto pojmov ani v súvislosti

s pojmovými znakmi trestného činu podľa .

12. Sťažovateľ poukazuje na to, že ďalšia jeho obrana v predmetnom trestnom

konaní, spočívajúca v tom, že predmetné zariadenie v obydlí poškodenej neinštaloval,

je pre sťažovateľa významná, ale v prípade, že by táto jeho obrana nebola prokurátorkou,

rozhodujúcou o sťažnosti o vznesení obvinenia, akceptovaná, išlo by podľa jeho názoru

o ten prípad, keď by v súlade s judikatúrou ústavného súdu patrilo posúdiť opodstatnenosť

tejto obrany všeobecnému súdu. Preto v tejto ústavnej sťažnosti túto obranu nepovažuje

za relevantné rozvíjať.

13. Namietané porušenie označených základných práv vidí sťažovateľ v tom,

že okresná prokuratúra pri výkone dozoru podľa

nepostupovala podľa a

, v zmysle ktorých bola povinná preskúmať správnosť napadnutého

uznesenia o vznesení obvinenia z hľadiska jeho súladu so zákonom.

14. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil:

„Právo sťažovateľa - domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na inom orgáne Slovenskej republiky, zakotvené v v spojení s právom byť

stíhaný len za konanie, o ktorom zákon ustanoví, že je trestným činom, zakotveným v čl. 49

bolo uznesením povereného príslušníka Okresného riaditeľstva Policajného zboru

Košice- okolie, Odboru poriadkovej polície, Obvodného oddelenia Policajného zboru Čaňa

sp. zn. ČVS: ORP-872/ČA-KS-2019 zo dňa 31.1.2020 a uznesením prokurátorky Okresnej

prokuratúry Košice-okolie sp. zn. -18 zo dňa 19.3.2020 porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje poverenému príslušníkovi Okresného

riaditeľstva Policajného zboru Košice-okolie, Odboru poriadkovej polície, Obvodného

oddelenia Policajného zboru Čaňa a Okresnej prokuratúre Košice-okolie pokračovať

v porušovaní sťažovateľom namietaných práv.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie povereného príslušníka

Okresného riaditeľstva Policajného zboru Košice-okolie, Odboru poriadkovej polície,

Obvodného oddelenia Policajného zboru Čaňa sp. zn. ČVS: ORP-872/ČA-KS-2019 zo dňa

31.1.2020 a uznesenie prokurátorky Okresnej prokuratúry Košice-okolie sp. zn.

-18 zo dňa 19.3.2020 a vec vracia poverenému príslušníkovi Okresného

riaditeľstva Policajného zboru Košice-okolie, Odboru poriadkovej polície, Obvodného

oddelenia Policajného zboru Čaňa na ďalšie konanie.

Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Košice-okolie, Odbor poriadkovej polície,

Obvodné oddelenie Policajného zboru Čaňa a Okresná prokuratúra Košice-okolie

sú povinní nahradiť spoločne a nerozdielne sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

II.

Relevantná právna úprava

15. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

16. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

17. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

o ústavnom súde.

18. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

19. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

20. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest,

prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

a samotné posúdenie veci ústavným súdom

21. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou zdôrazňuje, že jeho

právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa je založená na princípe

subsidiarity. Podstata a účel princípu subsidiarity vychádza z toho, že ochrana ústavnosti

nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou

všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd

predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní

až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane

ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci

ústavného súdu (m. m. , , , ).

Z princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu možno vyvodiť ústavný príkaz pre každú

osobu, ktorá namieta porušenie svojho základného práva, v zmysle ktorého musí

rešpektovať postupnosť ústavnej ochrany, a preto pred tým, ako podá sťažnosť ústavnému

súdu, musí požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza

právomoci ústavného súdu (m. m. ).

22. Z konania o sťažnosti podľa teda vyplýva, že právomoc

ústavnému súdu prislúcha zaoberať sa porušením základného práva alebo slobody

za predpokladu, že právna úprava takému právu neposkytuje účinnú ochranu ().

Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany

základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných

prostriedkov nápravy pred inými orgánmi verejnej moci, musí takúto sťažnosť odmietnuť

z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. ).

23. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ využil jemu

dostupné právne prostriedky, na použitie ktorých bol oprávnený podľa ustanovení Trestného

poriadku, ktorými sa domáhal aj ochrany základného práva na inú právnu ochranu.

Proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal sťažnosť podľa § 185 a nasl. Trestného

poriadku, o ktorej následne rozhodla okresná prokuratúra napadnutým uznesením

z 19. marca 2020, a proti napadnutému uzneseniu okresnej prokuratúry podal návrh

na zrušenie právoplatného uznesenia prokurátora okresnej prokuratúry v napadnutom

konaní podľa a nasl. , o ktorom rozhodoval generálny prokurátor

Slovenskej republiky, ktorý napadnuté uznesenie okresnej prokuratúry vecne preskúmal,

o čom sťažovateľa informoval upovedomením č. k. -8 z 24. júna 2020.

Oprávnením, ale aj povinnosťou okresnej prokuratúry vo vzťahu k uzneseniu o vznesení

obvinenia a generálnej prokuratúry vo vzťahu k rozhodnutiu okresnej prokuratúry bolo

v prípade zistenia zásahu orgánu činného v trestnom konaní nižšieho stupňa do základných

práv sťažovateľa týmto základným právam poskytnúť primeranú ochranu. V danej veci teda

existoval orgán verejnej moci, ktorého právomoc poskytnúť základným právam sťažovateľa

individuálnu ochranu predchádzala právomoci ústavného súdu. Za týchto okolností ústavný

súd teda nemá oprávnenie preskúmavať napadnuté uznesenie povereného príslušníka

Policajného zboru o vznesení obvinenia ani napadnuté uznesenie okresnej prokuratúry.

24. Vychádzajúc z uvedeného, bolo preto potrebné ústavnú sťažnosť sťažovateľa

odmietnuť podľa pre nedostatok právomoci

ústavného súdu na jej prerokovanie (m. m. , ,

, , ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. novembra 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu