Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 184/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. mája 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , t. č. v Ústave na výkon väzby,

, zastúpeného Mgr. Milanom Sadloňom, advokátska

kancelária, V. Paulínyho-Tótha 39/30, Senica, vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na inú právnu ochranu podľa

uznesením Okresnej prokuratúry Senica č. k. -17 z 24. októbra 2017

a upovedomením generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. k. -8

z 2. januára 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. marca

2018 doručená sťažnosť , t. č. v Ústave na výkon väzby,

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva

na inú právnu ochranu podľa (ďalej len „“)

uznesením Okresnej prokuratúry Senica (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k.

-17 z 24. októbra 2017 a upovedomením generálneho prokurátora

Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) č. k. -8

z 2. januára 2018 (ďalej aj „napadnuté upovedomenie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol uznesením Obvodného

oddelenia Policajného zboru Slovenskej republiky Šaštín-Stráže ČVS: ORP-510/SS-SE-

2017 z 5. októbra 2017 (ďalej len „uznesenie o vznesení obvinenia“) obvinený z prečinu

násilia proti skupine obyvateľov podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

3. Ustanovenému obhajcovi sťažovateľa bolo 17. októbra 2017 doručené uznesenie

o vznesení obvinenia, proti ktorému obhajca v rovnaký deň podal sťažnosť. Uznesením

okresnej prokuratúry č. k. -17 z 24. októbra 2017 bola sťažnosť

proti uzneseniu o vznesení obvinenia zamietnutá.

4. Listom z 26. októbra 2017 obhajca sťažovateľa podal na Generálnej prokuratúre

Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) návrh na zrušenie uznesenia

o vznesení obvinenia a tiež uznesenia okresnej prokuratúry o zamietnutí sťažnosti, keďže

podľa názoru sťažovateľa uznesenie o vznesení obvinenia „neobsahovalo podstatné

náležitosti podľa zákona, najmä neobsahovalo opis skutočností, ktoré poverený príslušník

považoval za preukázané, úvahy, ktorými sa pri hodnotení dôkazov spravoval, ako aj

právne úvahy, na ktorých základe podľa príslušných ustanovení zákona posudzoval

dokázané skutočnosti. Okrem citovania výpovedí poškodenej, obvineného a jedného

nepriameho svedka (nevypočul ďalších troch priamych svedkov skutku) a uvedenia zoznamu

ďalších podkladov, celé zdôvodnenie jeho rozhodnutia sa nachádza v poslednom odstavci v

jedinej vete.“. Sťažovateľ považuje uznesenie o vznesení obvinenia za „arbitrárne

a nepreskúmateľné, pretože nie je možné zistiť, akými úvahami sa poverený príslušník

pri rozhodovaní riadil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, prečo

niektoré dôkazy vyhodnotil ako pravdivé a iné ako nepravdivé, ktoré výpovede sú

hodnoverné a ktoré nie sú a pod“.

5. Z rozhodnutia povereného príslušníka napadnutého sťažnosťou, resp. z jeho

obsahu tiež podľa sťažovateľa „nie je možné zistiť“:

- z konkrétne ktorých všetkých právne relevantných skutočností a na základe akého

ich obsahu dospel k skutkovým zisteniam nevyhnutným pre vydanie uznesenia (hodnotenie

jednotlivých dôkazov),

- aký skutkový stav na ich základe ustálil (keď mal k dispozícii len navzájom sa

vylučujúce výpovede priamych účastníkov konfliktu a výpoveď nepriameho svedka nebola

preukázaná dôkazmi - bodanie nožom do dverí a toto do obvinenia ani nezahrnul),

- ako a čím mal preukázaný priebeh skutku opísanom vo výroku,

- ako a čím odôvodnil svoj záver o dôvodnosti vznesenia obvinenia“.

6. Vo vzťahu k uzneseniu okresnej prokuratúry sťažovateľ vo svojom podaní

adresovanom generálnemu prokurátorovi namietal, že dozorujúca prokurátorka

v odôvodnení svojho uznesenia „rozsiahlo nahradila prácu povereného príslušníka

podrobným zdôvodnením opodstatnenosti obvinenia, pričom účelovo uvádzala ničím

nepreukázané skutočnosti a dôkazy (tvrdené poškodenie dverí nožom nebolo ohliadkou

miesta činu preukázané), opis skutočností mnou samotným považuje bez ďalšieho za úmysel

vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti, pričom mnou uvádzaný cieľ poškodenej vyhnať ma

z rodičovského rodičovského domu ako dôvod krivého obvinenia vôbec nehodnotila.)

Je evidentné, že prokurátorka si nesplnila svoju povinnosť dozorovať postup policajta

v trestnom konaní najmä s ohľadom na dodržanie zákonnosti postupu, ale svojráznym

spôsobom sa snažila nedostatky bagatelizovať.“.

7. Napadnutým upovedomením doručeným obhajcovi sťažovateľa 12. januára 2018

bolo konštatované, že dôvody na zrušenie napadnutých rozhodnutí neboli generálnou

prokuratúrou zistené. Generálny prokurátor v napadnutom upovedomení uviedol, že

sťažnosť podaná proti uzneseniu o vznesení obvinenia obhajcom sťažovateľa „mala byť

zamietnutá pre oneskorenosť (podľa ) a nie pre jej

neodôvodnenosť“.

8. Sťažovateľ sa s týmto záverom nestotožňuje a uvádza, že ako zadržaný a následne

väzobné stíhaný „nemal možnosť sa ísť slobodne poradiť a požiadať o právnu radu.

Po zadržaní som bol zmätený, poučený som bol len formálne, myslel som si, že ma pustia

na slobodu, lebo som nič nevykonal, nikomu som sa nevyhrážal. Pri rozhodovaní o väzbe

som žiadal sudkyňu, aby mi bol ustanovený obhajca, a tento mi bol aj ustanovený dňa

6.10.2017. Nie je mojou chybou, že orgány činné v trestnom konaní doručili Uznesenie

o vznesení obvinenia môjmu obhajcovi až po uplynutí lehoty, ktorú som mal ja na podanie

sťažnosti. Z dikcie zákona vyplýva, že môjmu obhajcovi plynula lehota samostatne a preto

bola podaná včas.“.

9. Za najzávažnejší nedostatok napadnutého upovedomenia, ako aj uznesenia

okresnej prokuratúry sťažovateľ považuje skutočnosť, že k otázke namietanej arbitrárnosti

a nepreskúmateľnosti uznesenia „sa vyjadrili len veľmi vágne, povrchne“.

10. Podľa názoru sťažovateľa generálny prokurátor, ako aj okresná prokuratúra „aby

vzbudili dojem zákonnosti rozhodnutia povereného príslušníka, sami obsiahlo vlastnými

úvahami doplnili to, čo chýba v pôvodnom rozhodnutí povereného príslušníka použijúc

pritom aj niektoré skutočnosti, ktoré vyšli najavo až po vznesení obvinenia, pričom iné

takéto skutočnosti, ktoré svedčali v môj prospech do svojich odpovedí neuvádzali“.

11. Sťažovateľ v závere zhrnul dôvody podania sťažnosti takto:

„Sťažnosť podávam na Ústavný súd preto, aby tento svojim rozhodnutím určil, či

obvinený má rovnaké práva ako každý občan a právnická osoba v tomto štáte, alebo je len

osoba druhej kategórie, či má nárok na rovnakú kvalitu rozhodovania štátnych orgánov

a ich rozhodnutí, ktorými tieto zasahujú do jeho základných práv, a najmä, či niektoré

štátne orgány, v tomto prípade policajt a prokurátor sú vyňatí z povinností podľa čl. 2,

a aby v záujme plnenia svojich úloh mohli

obchádzať ustanovenia , najmä ustanovenie

a obmedziť tak právo obvineného na riadne odôvodnenie rozhodnutia.“

12. V závere svojej sťažnosti sťažovateľ navrhol rozhodnúť týmto nálezom:

„I. Základné právo sťažovateľa , v Senici, podľa

SR na súdnu a inú právnu ochranu Upovedomením Generálneho

prokurátora zo dňa 2.1.2018, sp. zn. -8, ako aj Uznesením prokurátorky

Okresnej prokuratúry Senica zo dňa 24.10.2017 sp. zn. -17 bolo porušené.

II. Uznesenie prokurátorky Okresnej prokuratúry Senica zo dňa 24.10.2017 sp. zn.

-17 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.

III. Okresná prokuratúra Senica je povinná právnemu zástupcovi sťažovateľa

zaplatiť trovy právneho zastúpenia v sume 325,42,- € (slovom tristodvadsaťpäť eur a 42

eurocentov) na účet právneho zástupcu sťažovateľa Mgr. Milana Sadloňa do jedného

mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

13. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

14. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...

15. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

16. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie.

17. Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

18. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva zaručeného

v uznesením okresnej prokuratúry č. k. -17 z 24. októbra

2017 a upovedomením generálneho prokurátora sp. zn. XVI/2 Pz 38/16/1000 z 10. júna

2016, ku ktorému malo dôjsť nezákonnosťou a nedostatočným odôvodnením týchto

rozhodnutí, resp. ich neurčitosťou a nepresvedčivosťou.

19. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

K namietanému porušeniu základného práva na inú právnu ochranu

zaručeného v uznesením okresnej prokuratúry č. k.

-17 z 24. októbra 2017

20. Jedným zo základných pojmových znakov sťažnosti podľa

je zásada subsidiarity. Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochrana ústavnosti nie je

a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto

súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade

nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti

podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného

súdu (, ).

21. Z konania o sťažnosti podľa teda vyplýva, že právomoc

ústavnému súdu prislúcha zaoberať sa porušením základného práva alebo slobody

za predpokladu, že právna úprava takému právu neposkytuje účinnú ochranu ().

22. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ využil jemu dostupné

právne prostriedky, na použitie ktorých bol oprávnený podľa ustanovení Trestného

poriadku, ktorými sa domáhal aj ochrany základného práva na inú právnu ochranu. Proti

uzneseniu o vznesení obvinenia podal sťažnosť, o ktorej rozhodovala okresná prokuratúra,

a proti uzneseniu okresnej prokuratúry podal mimoriadny opravný prostriedok, o ktorom

rozhodoval generálny prokurátor. Oprávnením, ale aj povinnosťou okresnej prokuratúry

vo vzťahu k uzneseniu o vznesení obvinenia a generálnej prokuratúry vo vzťahu

k rozhodnutiu okresnej prokuratúry bolo v prípade zistenia zásahu orgánu činného

v trestnom konaní nižšieho stupňa do základných práv sťažovateľa týmto základným

právam poskytnúť primeranú ochranu. V danej veci teda existoval orgán verejnej moci,

ktorého právomoc poskytnúť základným právam sťažovateľa individuálnu ochranu

predchádzala právomoci ústavného súdu. Za týchto okolností ústavný súd teda nemá

oprávnenie preskúmavať napadnuté uznesenie okresnej prokuratúry č. k. -17

z 24. októbra 2017.

23. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietnuť

podľa pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie

(m. m. , , , ).

K namietanému porušeniu základného práva na inú právnu ochranu

zaručeného v upovedomením generálneho prokurátora č. k.

-8 z 2. januára 2018

24. V súvislosti s napadnutým upovedomením generálneho prokurátora sťažovateľ

stručne namietal, že generálny prokurátor na jeho argumenty nereagoval a nedal dostatočne

konkrétnu a určitú odpoveď na všetky právne a skutkovo významné otázky.

25. Ústavný súd považoval za potrebné poukázať v prvom rade na skutočnosť,

že v danom prípade sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd na základe ním namietaných

pochybení orgánu činného v trestnom konaní už v počiatočnom štádiu trestného stíhania

vyslovil porušenie jeho základného práva zaručeného v . V tejto

súvislosti ústavný súd pripomína, že ústavné súdnictvo je vybudované predovšetkým

na zásade preskúmavania právoplatne skončených vecí. V danej veci preto ani nepovažuje

za potrebné obšírnejšie sa zaoberať argumentáciou sťažovateľa týkajúcou sa zákonnosti

vznesenia obvinenia a postupov orgánov činných v trestnom konaní, pretože aj v prípade

opodstatnenosti jeho tvrdení existujú možnosti nápravy v ďalšom priebehu trestného

konania, na čo stabilne poukazuje vo svojej ustálenej judikatúre, podľa ktorej trestné

konanie je od svojho začiatku až po jeho skončenie procesom, v ktorom sa v rámci

vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií na ochranu práv a slobôd môžu

zo strany orgánov činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé

pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenie

znamenajúce porušenie práv a slobôd v zmysle ustanovenia ,

ktoré nebolo odstránené v jeho priebehu (, , ,

).

26. V nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že platná právna

úprava trestného konania umožňuje sťažovateľovi ako obvinenému a prípadne aj v ďalšom

štádiu trestného konania (po prípadnom podaní obžaloby) ako obžalovanému v rámci

uplatnenia práva na obhajobu právne účinným spôsobom namietať porušenie svojich

základných práv a slobôd, ku ktorým malo podľa jeho názoru dôjsť v dôsledku

protiprávneho postupu povereného policajta, okresnej prokuratúry, ako aj generálnej

prokuratúry v predmetnej trestnej veci. Tak ako súd prvého stupňa, ktorý bude oprávnený

konať a rozhodovať v trestnej veci sťažovateľa, aj odvolací súd v prípade podania odvolania

v predmetnej trestnej veci sú súdmi s plnou jurisdikciou, v ktorých právomoci je posúdenie

všetkých relevantných skutkových aj právnych okolností prípadu vrátane zákonnosti

a ústavnosti postupu orgánov prípravného konania v trestnej veci sťažovateľa v štádiu

trestného stíhania predchádzajúcemu podaniu obžaloby (obdobne napr. ,

alebo ).

27. Vzhľadom na uvedené ústavný súd skúmal sťažnostné námietky proti

upovedomeniu generálneho prokurátora len v tom rozsahu, v ktorom sťažovateľ tvrdí

nedostatočnú odôvodnenosť a nekonkrétnosť odôvodnenia napadnutého upovedomenia č. k.

-8 z 2. januára 2018.

28. O zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo

namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného

základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie

konanie (, tiež napr. , , , ).

29. Generálny prokurátor v napadnutom upovedomení, ktorým zamietol návrh

sťažovateľa, uviedol:

„Pri preskúmavaní spisového materiálu z hľadiska posúdenia opodstatnenosti Vášho

návrhu bolo prihliadnuté na všetky skutočnosti, ktoré ste vo vzťahu k uzneseniu povereného

príslušníka o vznesení obvinenia a k uzneseniu prokurátorky okresnej prokuratúry

o zamietnutí sťažnosti namietali. Preskúmaním spisového materiálu vo vzťahu

k napadnutému uzneseniu o vznesení obvinenia, ani k postupu povereného príslušníka, ktorý

jeho vydaniu predchádzal, neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali postup

podľa v spojitosti s , Trestného

poriadku, a to z nasledovných dôvodov:

Trestné stíhanie bolo začaté vykonaním zaisťovacieho úkonu - zadržaním

ako podozrivej osoby podľa . O zadržaní

podozrivého bola následne vyrozumená prokurátorka okresnej prokuratúry. Dôvodom

na zadržanie podozrivého bolo oznámenie jeho agresívneho konania voči nej a jej

maloletým synom na linku 158, ktoré urobil manžel poškodenej, , po príchode

domov na základe telefonátu od poškodenej.

Po začatí trestného stíhania bola vypočutá poškodená , ktorá ako

priamy svedok a súčasne poškodená podrobne popísala priebeh skutku, ako aj dôvody,

ktoré podľa jej názoru k nemu viedli. Uviedla, že spolu s rodinou bývajú v spoločnom

rodinnom dome s obvineným a jeho družkou, pričom spoločným priestorom je chodba.

Podľa výpovede poškodenej obvinený požíva vo zvýšenej miere alkohol, pod vplyvom

ktorého je agresívny voči svojmu okoliu. Alkohol požíva aj družka obvineného,

, pričom obidvaja sa pod vplyvom alkoholu často hádajú, ale tiež vzájomne

napádajú a bijú. Poškodená jednoznačne uviedla, že má z obvineného strach, nakoľko

obvinený sa im niekoľkokrát v minulosti obdobným spôsobom vyhrážal. Vyhrážky smrťou,

ktoré mali od obvineného zaznieť, smerovali aj voči maloletým deťom poškodenej, ktoré sa

nachádzali v obydlí poškodenej spolu s ňou, pričom tieto tiež vnímajú konanie obvineného

ako stresujúce a majú z neho strach.

Svedok , brat obvineného, po zákonných poučeniach, osobitne po poučení

podľa vo svojej výpovedi potvrdil skutočnosti uvádzané

poškodenou . Uviedol, že po príchode domov bola jeho manželka

(poškodená) a maloleté deti rozrušené, pričom maloletí aj plakali. Následne na to zavolal

na políciu na linku 158 a oznámil im konanie brata. Svedok rovnako potvrdil, že správanie

obvineného je dlhodobého charakteru, má z neho strach a rovnako más strach aj o svoju

manželku a deti.

Vypočutie maloletých poškodených pred vznesením obvinenia nebolo

potrebné, a to vzhľadom na neexistenciu dôvodov na spochybnenie vierohodnosti výpovede

poškodenej, ale najmä s ohľadom na možnosti a podmienky výsluchu maloletých osôb podľa

. Poškodení maloletí majú len sedem rokov, a ich výpoveď bude

po vznesení obvinenia realizovaná iba v prípade, že bude nevyhnutná a vzhľadom na ich

psychický stav a spôsobilosť vypovedať možná.

Dňa 4. októbra 2017, t. j. po začatí trestného stíhania a pred vznesením obvinenia,

bola vykonaná obhliadka miesta činu, o čom bola spísaná zápisnica a fotodokumentácia.

Zo zápisnice z obhliadky miesta činu a z fotodokumentácie z nej vyplýva, že na dverách

a na svetlíku dverí sa nachádzajú stopy po poškodení neznámym predmetom, čo

korešponduje s výpoveďou poškodenej o konaní obvineného, ktorý mal kopať a búchať

do dverí, ako aj s výpoveďou svedka o poškodení dverí obvineným.

U obvineného bola vykonaná dychová skúška s pozitívnym výsledkom na prítomnosť

alkoholu vdychu (0,79 mg/l, resp. 0,75 mg/l dňa 4. októbra 2017). Dňa 5. októbra 2017

v čase o 11.05 hod. bola u neho vykonaná opakovaná dychová skúška tento krát

s negatívnym výsledkom, a až následne, v čase o 11,10 hod., bol vypočutý ako

obvinený.

Obsah všetkých takto zabezpečených dôkazov dostatočne odôvodňoval postup

povereného príslušníka podľa pri právnej kvalifikácii

konania obvineného ako prečinu násilia proti skupine obyvateľov podľa § 359 ods. 1

. Poverený príslušník v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol

relevantný obsah vyššie uvedených dôkazných prostriedkov a stručne ich vyhodnotil

s ohľadom na skutok, pre ktorý sa vedie trestné konanie. Napadnuté uznesenie povereného

príslušníka je teda v rozsahu dostatočnom na vznesenie obvinenia odôvodnené, spĺňajúce

zákonné požiadavky vyplývajúce z v spojitosti s

ods. 2 .

Pre vznesenie obvinenia je potrebné, aby sa dostatočným spôsobom odôvodnil záver,

že trestný čin mala spáchať určitá osoba. K záveru o spáchaní trestného činu určitou

osobou stačí vyšší stupeň pravdepodobnosti, ktorý však musí byť konkrétne zistenými

skutočnosťami dostatočne odôvodnený. Ide teda o potrebu náležite zdôvodnenej

pravdepodobnosti v rozsahu potrebnom na rozhodnutie o vznesení obvinenia, ktorá je

založená na vnútornom hodnotení dôkazov zo strany orgánov činných v trestnom konaní

(realizácia zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa ).

Vo vzťahu k zákonnosti uznesenia prokurátorky okresnej prokuratúry, ktorým

rozhodla o Vašej sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia tak, že ju podľa § 193

ods. 1 písm. c) zamietla ako nedôvodnú, uvádzam, že prokurátorka síce

nepostupovala správne, keď Vašu sťažnosť zamietla ako nedôvodnú (mala ju zamietnuť

podľa ustanovenia , nakoľko obvinený v zákonnej

lehote sťažnosť proti uzneseniu nepodal a uznesenie o vznesení obvinenia tak nadobudlo

právoplatnosť márnym uplynutím lehoty na jej podanie dňa 10. októbra 2017, pričom v

čase vydania uznesenia o vznesení obvinenia dôvod povinnej obhajoby neexistoval), na

vecnej správnosti a dôvodnosti uznesenia o vznesení obvinenia s poukazom na vyššie

uvedené skutočnosti, to však nič nemení.

Dodávam tiež, že uznesením sudkyne pre prípravné konanie od sp. zn.

zo dňa 6. októbra 2017 bol obvinený vzatý do väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. c)

. Sudkyňa pre prípravné konanie pri svojom rozhodovaní skúmala

materiálne podmienky väzby v čase jej rozhodovania, a teda sa zoberala aj dôvodnosťou

trestného stíhania vo vzťahu k skutku, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie a znakom

konkrétneho trestného činu. ktorý napĺňa, ako aj existenciou dôvodov na podozrenie, že

tento skutok spáchal obvinený. Sudkyňa pre prípravné konanie sa s materiálnymi

podmienkami väzby vyrovnala tak, že na základe dôkazov vykonaných v čase jej

rozhodovania skonštatovala dôvodnosť a zákonnosť vznesenia obvinenia, pričom,

v odôvodnení uznesenia poukázala aj na dôkazy podporujúce výpoveď poškodenej.

Obvinený sťažnosť proti uzneseniu o vzatí do väzby nepodal.

Možnosť generálneho prokurátora Slovenskej republiky zrušiť právoplatné

rozhodnutie v prípravnom konaní je mimoriadnym opravným prostriedkom. Pri jeho

aplikácii sa musí dôsledne dbať na záujem na zákonnosti rozhodnutia a postupu konania,

ktorý môže v určitých situáciách prevažovať aj nad záujmom na stabilite a nezmeniteľnosti

právoplatného rozhodnutia. Uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku totiž

znamená predlžovanie konania a prelomenie princípu nezmeniteľnosti rozhodnutia, ktoré už

nadobudlo právoplatnosť. Generálny prokurátor Slovenskej republiky rešpektuje zásady

vo všeobecnosti výslovne platné pre tento druh mimoriadneho opravného prostriedku. Preto

je jeho využitie adekvátne len v prípade existencie zákonných dôvodov. Také dôvody

v prípade napadnutých rozhodnutí zistené neboli.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti Vás podľa § 365 ods. 1 Trestného

poriadku upovedomujem, že zo strany Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky dôvody

na zrušenie napadnutých uznesení povereného príslušníka a prokurátorky okresnej

prokuratúry neboli zistené.“

30. V nadväznosti na už uvedené ústavný súd pripomína, že cieľom právomoci

ústavného súdu ako nezávislého orgánu ochrany ústavnosti ( ) nie je primárne

preskúmavať a posudzovať právne názory orgánov verejnej moci rozhodujúcich o právnych

prostriedkoch nápravy a ochrany práv a slobôd (vrátane základných práv a slobôd)

fyzických osôb a právnických osôb pri výklade a uplatňovaní zákonov v súvislosti

s rozhodovaním vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred týmito orgánmi bol alebo

nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo zisteného

skutkového stavu tieto orgány vyvodili. Úloha ústavného súdu sa sústreďuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými

zmluvami o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika

ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

31. Skutkové a právne závery orgánov verejnej moci rozhodujúcich o právnych

prostriedkoch nápravy a ochrany práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb môžu

byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

zaručeného v ústave alebo v medzinárodných zmluvách o ľudských právach a základných

slobodách (m. m. , ).

32. Ústavný súd po preskúmaní upovedomenia generálneho prokurátora

s prihliadnutím na obsah sťažnosti sťažovateľa dospel k záveru, že generálny prokurátor

ústavne akceptovateľným spôsobom zodpovedal všetky právne a skutkovo relevantné

otázky týkajúce sa predmetnej veci, pri svojom konaní postupoval v medziach svojej

právomoci, jeho závery sú preto právne akceptovateľné, dostatočne konkrétne a v tomto

zmysle aj ústavne udržateľné.

33. Ústavný súd už viackrát vyslovil názor, podľa ktorého do obsahu základného

práva podľa nepatrí právo účastníka na rozhodnutie v súlade s jeho

skutkovým a právnym názorom, resp. právo na úspech v konaní. Obsahom základného

práva podľa nie je ani záruka, že rozhodnutie orgánu verejnej moci bude

spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania.

34. Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto

časti odmietol podľa z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

35. Keďže ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol ako celok, bolo už bez

právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa obsiahnutými v petite

jeho sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. mája 2018