Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 100/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. marca 2019

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť , , zastúpeného

spoločnosťou Advokátska kancelária Mandzák a spol., s. r. o., Zámocká 5, Bratislava,

v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Michal Mandzák, vo veci namietaného

porušenia jeho základných práv podľa , a

Slovenskej republiky, práv podľa čl. 7 a čl. 8 ods. 1, 2 a 3 Charty základných práv

Európskej únie a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd oznámením Okresného súdu Humenné sp. zn.

z 5. marca 2018 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 11. mája

2018 doručená ústavná sťažnosť (ďalej len ,,sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 3, čl. 22 ods. 1 a čl. 46 ods. 1

(ďalej len ,a“), práv podľa a , 2 a 3

Charty základných práv Európskej únie (ďalej len ,,charta“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8

ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“)

oznámením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Humenné (ďalej len ,,okresný

súd“) sp. zn. z 5. marca 2018 (ďalej len ,,napadnuté oznámenie okresného

súdu“).

2. Z doručenej ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ vystupuje

v trestnom konaní vedenom Národnou kriminálnou agentúrou, Národnou protizločineckou

jednotkou, expozitúrou Východ v procesnom postavení poškodeného vo veci trestného činu

ublíženia na zdraví podľa a

v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,“) a trestného činu výtržníctva podľa

. Sťažovateľ v úvode ústavnej sťažnosti opisuje

skutkový stav týkajúci sa priebehu skutku, ako aj následného trestného konania a podanou

ústavnou sťažnosťou namieta napadnuté oznámenie okresného súdu, ktorým nedošlo

k zrušeniu príkazu sudcu pre prípravné konanie okresného súdu č. k. -3

z 3. februára 2017, ktorým bolo nariadené skúmanie duševného stavu sťažovateľa

ako poškodeného v uvedenej trestnej veci. V podstatnej časti sťažovateľ uviedol:

«Sťažovateľ podal dňa 29.12.2017 vyšetrovateľovi NAKA (kde bola medzičasom nastolená

trestná vec na základe rozhodnutia Prezidenta PZ odstúpená) podanie označené ako:

“Podnet na zrušenie príkazu na skúmanie duševného stavu poškodeného“, ktorým žiadal

o zrušenie Príkazu sudcu pre prípravné konanie na skúmanie duševného stavu sťažovateľa.

Tento podnet bol podaním vyšetrovateľa NAKA zo dňa 30.01.2018 predložený (spolu

s celým vyšetrovacím spisom) sudcovi pre prípravné konanie Okresného súdu Humenné,

aby o ňom rozhodol. Sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Humenné o ňom

rozhodol Rozhodnutím o nezrušení príkazu zo dňa 05.03.2018, ktoré odôvodnil tak,

že od vydania pôvodného príkazu nedošlo k zmene dôvodov.»

3. Sťažovateľ ďalej uvádza, že skúmanie duševného stavu predstavuje zásah do práva

na súkromie vrátane práva na ochranu osobných údajov, pričom, ako uvádza Európsky súd

pre ľudské práva, ide o kategóriu zásadného zásahu do práva na súkromie. Dodáva,

že ak dosiaľ nebolo vykonané skúmanie duševného stavu, tak orgány verejnej moci, najmä

súd, sú povinné skúmať, či i naďalej existujú pre takýto zásah legitímne dôvody. Ďalej

uviedol: «Tomuto zodpovedá i procesná povinnosť súdu rozhodnúť o podnete na zrušenie

2

príkazu podaného dotknutou osobou. Tieto povinnosti si uvedomoval i všeobecný súd,

keď rozhodol o podnete sťažovateľa tak, že pôvodný príkaz nezruší. Všeobecný súd však

postupoval arbitrárne a svojvoľne, keďže svoje rozhodnutie vôbec neodôvodnil, hoci

okolnosti prípadu (hlavne nové skutočnosti uvádzané jednak sťažovateľom ako

i zabezpečené v priebehu ďalšieho vyšetrovania) si vyžadovali, aby sa minimálne

vysporiadal s novými skutočnosťami uvedenými v podnete sťažovateľa, a to najmä

s oznámením Generálnej prokuratúry SR zo dňa 09.05.2017 o tom, že pôvodné nariadenie

duševného stavu vyšetrovateľom PZ bez Príkazu sudcu pre prípravné konanie podľa §150

bolo neúčinné a nepoužiteľné, citujem: “Treba zároveň súhlasiť

s výhradou, že uznesenie vyšetrovateľa PZ z 9. decembra 2016 bolo vydané bez príkazu

sudcu pre prípravné konanie, preto je nezákonné, v ďalšom konaní nepoužiteľné a treba ho

považovať za nulitné.“ Týmto oznámením nedisponoval sudca pre prípravné konanie v čase

vydania príkazu, pričom toto oznámenie malo vplyv na vydanie pôvodného príkazu,

a to posúdením princípu legality.»

4. Sťažovateľ vo vzťahu k nariadenému príkazu na skúmanie jeho duševného stavu

vzniesol námietku v tom smere, že nebola splnená zákonom predpokladaná podmienka

na jeho nariadenie, ako je uvedená v ustanovení Trestný

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,“). Uviedol, že okresný

súd zákonom ustanovený predpoklad videl v tom, že sťažovateľ sa mal správať obštrukčne,

pretože sa nedostavil na nariadený úkon, sťažovateľ však namietol, že na prvotné plánované

vyšetrenie duševného stavu sa nedostavil z dôvodu, že toto bolo určené len uznesením

vyšetrovateľa bez príkazu súdu, znaleckej organizácii svoju neúčasť na vyšetrení

ospravedlnil a zároveň ju odôvodnil tým, že do rozhodnutia príslušných orgánov, u ktorých

namietal takto vydaný príkaz na absolvovanie vyšetrenia duševného stavu, sa skúmaniu

duševného stavu nepodrobí. K tomu sťažovateľ dodal: «Sťažovateľ sa nie je povinný

bez zodpovedajúceho príkazu sudcu pre prípravné konania podrobovať skúmaniu

duševného stavu, a táto okolnosť nemôže odôvodňovať vydanie tohto príkazu, keďže

nezákonnosť postupov orgánov činných v trestnom konaní (policajta a prokurátora) nemôže

ísť na ťarchu sťažovateľa... nebolo možné legitímne očakávať od sťažovateľa,

aby rešpektoval nulitné a nezákonné rozhodnutia a dokonca, aby prípadné nerešpektovanie

tohto príkazu bolo sankcionované práve nariadením duševného stavu. Navyše aj keby

sa bolo bývalo jednalo o obštrukčného sťažovateľa (čo rezolútne popierame),

tak obštrukčné správanie svedka nemôže samo o sebe odôvodňovať nariadenie skúmania

duševného stavu svedka. Nariadenie skúmania duševného stavu svedka nemôže

predstavovať legitímny “trest“ za jeho obštrukčné správania, a to navyše za situácie,

ak právny poriadok poskytuje iné proporcionálnejšie prostriedky (napr. poriadková

pokuta)...»

5. V podanej ústavnej sťažnosti zároveň sťažovateľ namietal, že okresný súd

sa v napadnutom oznámení okresného súdu relevantným spôsobom nevysporiadal

so skutočnosťou, že či v čase jeho rozhodovania neexistovali iné, a to šetrnejšie prostriedky,

ktorými by sa dosiahol sledovaný cieľ, prihliadnuc na princíp proporcionality. Konkrétne

uviedol, že nebol podrobený znaleckému skúmaniu kamerový záznam zachytávajúci

priebeh incidentu, ktorý je predmetom trestného konania, nebol vypočutý ako svedok súdny

znalec, ktorý na podnet sťažovateľa ako poškodeného a strany v trestnom konaní

vypracoval znalecký posudok o jeho zraneniach, a že v čase vydania napadnutého

oznámenia okresného súdu bol k dispozícii aj vykonaný výsluch svedka prítomného

pri predmetnom incidente.

6. V petite ústavnej sťažnosti sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

,,1. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 v spojení so základným právom na ochranu osobných

údajov pred neoprávneným zhromažďovaním a iným zneužívaním údajov o svojej osobe

podľa a , ako aj právo na spravodlivý

proces priznané čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

v spojení s právom na súkromie garantovaným čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd ako i právo na rešpektovanie súkromného a osobného

života podľa čl. 7 Charty základných práv Európskej únie ako i práva na ochranu osobných

údajov podľa článku 8 ods. 1, 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie Rozhodnutím

sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Humenné, spis. zn. zo dňa

4

05.05.2018 (správne oznámenie sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Humenné

sp. zn. z 5. marca 2018, pozn.) o nezrušení Príkazu sudcu pre prípravné

konanie Okresného súdu v Humennom, spis. zn. -3 zo dňa 03.02.2017,

porušené boli.

2. Zrušuje sa v celom rozsahu Rozhodnutie sudcu pre prípravné konanie Okresného

súdu Humenné, spis. zn. zo dňa 05.05.2018 (správne Oznámenie sudcu

pre prípravné konanie Okresného súdu Humenné sp. zn. z 05. marca 2018)

o nezrušení Príkazu sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu v Humennom, spis. zn.

-3 zo dňa 03.02.2017.

3. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov konania, ktoré

je povinný Okresný súd Humenné zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa do 15 dní

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. V zmysle ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,“) v čl. I až

a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona

o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom

právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

10. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

11. Podľa ústavný sú môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

13. Podľa každý má právo na ochranu pred neoprávneným

zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

14. Podľa listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ

a iných písomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú.

15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

6

trestnom čine, z ktorého je obvinený. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač

a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého alebo časti procesu v záujme mravnosti,

verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti,

keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo,

v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by vzhľadom na osobitné

okolnosti mohla byť verejnosť konania na ujmu záujmom spravodlivosti.

16. Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho

súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

17. Podľa čl. 8 ods. 2 dohovoru štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva

zasahovať s výnimkou prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné

v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti,

hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom alebo zločinnosti, ochrany

zdravia alebo morálky alebo na ochranu práv a slobôd iných.

18. Podľa čl. 7 charty každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného

a rodinného života, obydlia a komunikácie.

19. Podľa čl. 8 ods. 1 charty každý má právo na ochranu osobných údajov, ktoré

sa ho týkajú.

20. Podľa čl. 8 ods. 2 charty tieto údaje musia byť riadne spracované na určené účely

na základe súhlasu dotknutej osoby alebo na inom oprávnenom základe ustanovenom

zákonom. Každý má právo na prístup k zhromaždeným údajom, ktoré sa ho týkajú, a právo

na ich opravu.

21. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného

práva podľa a obsahom práva podľa dohovoru nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť ().

22. Predmetom ústavnej sťažnosti je namietaná neústavnosť, ako aj namietané

porušenie práv garantovaných chartou a dohovorom napadnutým oznámením okresného

súdu v súvislosti s nezrušením nariadeného vyšetrenia duševného stavu sťažovateľa

ako svedka.

23. O zjavnú neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti ide vtedy, keď namietaným

postupom príslušného orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného

orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal,

prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť preto možno

považovať tú ústavnú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej

by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie. K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať

záver o zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny

rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti

alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci posudzovaná v kontexte s konkrétnymi

okolnosťami prípadu (m. m. ).

24. Podľa ak sú závažné pochybnosti, či nie je u svedka,

ktorého výpoveď je pre rozhodnutie obzvlášť dôležitá, podstatne znížená schopnosť správne

vnímať alebo vypovedať, možno znalecky vyšetriť aj duševný stav svedka. V takom prípade

je vždy potrebný príkaz súdu, v prípravnom konaní sudcu pre prípravné konanie. Vyšetrenie

duševného stavu svedka pozorovaním v zdravotníckom ústave nie je prípustné.

25. Na tomto mieste ústavný súd uvádza, že sudca pre prípravné konanie okresného

súdu sa v napadnutom oznámení okresného súdu ústavnoprávne relevantným spôsobom

venoval a vysporiadal s námietkami sťažovateľa. V napadnutom oznámení okresného súdu

je uvedené: ,,... po preskúmaní podnetu na zrušenie príkazu na vyšetrenie – skúmanie

duševného stavu svedka – poškodeného , , bytom

, som nezistil také skutočnosti, pre ktoré by ho bolo potrebné zrušiť. V čase

vydania príkazu existovali skutočnosti potrebné na jeho vydanie, preto som ako sudca

8

pre prípravné konanie návrhu vyšetrovateľa vyhovel a vydal príkaz v zmysle ,

proti ktorému nie je prípustný opravný prostriedok, a keďže od jeho vydania nedošlo

k zmene dôvodov, preto ho neruším.“ Z uvedeného vyplýva, že sudca pre prípravné konanie

okresného súdu sa podanými námietkami sťažovateľa zaoberal. Po podaní podnetu

sťažovateľa opätovne posúdil a preskúmal opodstatnenosť a dôvodnosť nariadeného

skúmania duševného stavu sťažovateľa vrátane posúdenia sťažovateľom novo uvádzaných

skutočností, pričom dospel k záveru, že dôvodnosť nariadeného skúmania duševného stavu

sťažovateľa pretrváva aj v tomto štádiu konania.

26. V nadväznosti na už uvedené ústavný súd pripomína, že cieľom právomoci

ústavného súdu ako nezávislého orgánu ochrany ústavnosti ( ) nie je primárne

preskúmavať a posudzovať právne názory orgánov verejnej moci rozhodujúcich o právnych

prostriedkoch nápravy a ochrany práv a slobôd (vrátane základných práv a slobôd)

fyzických osôb a právnických osôb pri výklade a uplatňovaní zákonov v súvislosti

s rozhodovaním vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred týmito orgánmi bol alebo

nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo zisteného

skutkového stavu tieto orgány vyvodili. Úloha ústavného súdu sa sústreďuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými

zmluvami o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika

ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom ().

27. Skutkové a právne závery orgánov verejnej moci rozhodujúcich o právnych

prostriedkoch nápravy a ochrany práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb môžu

byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

zaručeného v ústave alebo v medzinárodných zmluvách o ľudských právach a základných

slobodách ().

28. Skutočnosť, že sťažovateľ sa nestotožnil s názorom a závermi obsiahnutými

v napadnutom oznámení okresného súdu, sama osebe nepostačuje na to, aby bol prijatý

záver o jeho zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti. Aj stabilná rozhodovacia činnosť

ústavného súdu (, , ) rešpektuje názor, podľa ktorého

nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva,

že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom

účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok ().

29. Na základe uvedených skutočností ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa

v časti namietaného porušenia základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým oznámením okresného súdu odmietol podľa § 56 ods. 2

písm. g) ako zjavne neopodstatnenú.

30. Sťažovateľ porušenie základného práva podľa a

a práva podľa čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru a práva podľa čl. 7 a čl. 8 ods. 1, 2 a 3 charty odvíja

od porušenia základného práva podľa a práva podľa

dohovoru. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť v časti namietaného porušenia základného

práva na súdnu ochranu ( ) a práva na spravodlivé súdne konanie (

ods. 1 dohovoru) napadnutým oznámením okresného súdu odmietol ako zjavne

neopodstatnenú, konštatuje, že v takom prípade nemohlo ani dôjsť k porušeniu

sťažovateľom označeného základného práva podľa a , práva

podľa čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru a práva podľa čl. 7 a čl. 8 ods. 1, 2 a 3 charty, a preto

aj v tejto časti bolo potrebné jeho ústavnú sťažnosť odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. g)

ako zjavne neopodstatnenú.

31. Z dôvodu odmietnutia ústavnej sťažnosti ako celku ústavný súd o ďalších

návrhoch sťažovateľa obsiahnutých v sťažnostnom petite nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. marca 2019

10