Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 565/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. septembra

2017 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti DUKAT s. r. o.,

Čapajevova 4897/22, Prešov, a , zastúpených

advokátom JUDr. Lukášom Polákom, Hlavná 137, Prešov, vo veci namietaného porušenia

ich základného práva na súdnu ochranu podľa ,

základného práva na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo

iným zneužívaním údajov o svojej osobe podľa ,

základného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť podľa čl. 35 ods. 1

, práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života

podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj

základného práva vlastniť majetok podľa Slovenskej

republiky vykonaním domovej prehliadky 26. júna 2016 v sídle obchodnej spoločnosti

DUKAT s. r. o. príslušníkmi Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove v trestnom

konaní vedenom pod ČVS:ORP-1126/3-VYS-PO-2015, príkazom Okresného súdu Prešov

na domovú prehliadku č. OS-PO-V-77-1/2016, sp. zn. z 20. júna 2016

a príkazom prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov na vydanie počítačových údajov

č. k. -12 z 13. júla 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti DUKAT s. r. o. a o d m i e t a ako

zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. augusta

2016 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti DUKAT s. r. o., Čapajevova 4897/22,

Prešov (ďalej aj „sťažovateľ v 1. rade“), a

(ďalej aj „sťažovateľ v 2. rade“; spolu aj „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia ich

základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na ochranu pred neoprávneným

zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe podľa

, základného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť

podľa , práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa

čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“), ako aj základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1

vykonaním domovej prehliadky 26. júna 2016 v sídle obchodnej spoločnosti

DUKAT s. r. o. (ďalej aj „domová prehliadka“) príslušníkmi Okresného riaditeľstva

Policajného zboru v Prešove (ďalej len „okresné riaditeľstvo“) v trestnom konaní vedenom

pod ČVS: ORP-1126/3-VYS-PO-2015 (ďalej aj „napadnuté konanie“), príkazom Okresného

súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) na domovú prehliadku č. OS-PO-V-77-1/2016,

sp. zn. z 20. júna 2016 (ďalej len „napadnutý príkaz na domovú prehliadku“)

a príkazom prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov (ďalej len „okresná prokuratúra“)

na vydanie počítačových údajov č. k. -12 z 13. júla 2016 (ďalej len

„napadnutý príkaz na vydanie počítačových údajov“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že 26. júna 2016 bola na základe napadnutého príkazu

na domovú prehliadku vykonaná domová prehliadka za prítomnosti ako

spoločníka obchodnej spoločnosti DUKAT s. r. o. Dôvodom na vydanie uvedeného príkazu

bol predpoklad, že v priestoroch sídla obchodnej spoločnosti DUKAT s. r. o. sa mohlo

nachádzať účtovníctvo uvedenej spoločnosti. Sťažovatelia uviedli, že pred začatím domovej

prehliadky boli osoby vykonávajúce domovú prehliadku opakovane upozorňované

na skutočnosť, že účtovníctvo obchodnej spoločnosti DUKAT s. r. o. sa v priestoroch jej

sídla nenachádza, keďže došlo ku krádeži kompletnej účtovnej dokumentácie uvedenej

spoločnosti. Predmetné účtovníctvo počas domovej prehliadky nebolo nájdené. Sťažovatelia

poukázali tiež na to, že «Počas vykonávania domovej prehliadky bol odňatý stolový počítač

„damon“ s označením DM70M so sériovým číslom... bez predchádzajúcej výzvy na vydanie

v ňom uložených údajov týkajúcich sa domovej prehliadky a zároveň aj napriek tej

skutočnosti, že dôsledne upozornil príslušníkov PZ vykonávajúcich domovú

prehliadku, že predmetný stolový počítač nie je vo vlastníctve obchodnej spoločnosti

DUKAT, s. r. o., ale vo vlastníctve jeho ako fyzickej osoby. Taktiež boli príslušníci

PZ upozornení, že v zmysle obsahu príkazu je sťažovateľka povinná umožniť vyhotovenie

a ponechanie si výlučne kópie takýchto údajov a rozhodne nie aj odňatie veci samotnej.

Príslušníci PZ odňatie odôvodnili nemožnosťou zabezpečenia prítomnosti kvalifikovaného

pracovníka na „stiahnutie“ potrebných údajov.». V súvislosti s uvedeným sú sťažovatelia

toho názoru, že došlo k porušeniu kritéria legality, proporcionality a zásahu do vlastníckeho

práva.

3. Sťažovatelia v sťažnosti vytkli, že „V odôvodnení príkazu na vykonanie domovej

prehliadky sa sudca pre prípravné konanie obmedzil len na konštatovanie, že jemu

predloženého, doposiaľ zhromaždeného spisového materiálu dospel k záveru, že existujú

dôvody na vykonanie domovej prehliadky podľa .

V odôvodnení plne absentuje relevantná konkrétna argumentácia vysvetľujúca dôvodnosť

jeho vydania, absentuje uvedenie skutočností, ktorými boli naplnené zákonom ustanovené

podmienky pre tento zásah do práva na súkromie.“.

4. Napadnutý príkaz na domovú prehliadku je podľa sťažovateľov v rozpore

so základnými zásadami trestného konania a zásah do ich základných práv na podklade

uvedeného príkazu je tiež v hrubom rozpore s princípom proporcionality. Sťažovatelia

poukázali na to, že uznesením vyšetrovateľa bolo 17. decembra 2015 začaté trestné stíhanie

pre prečin neodvedenia dane a poistného „na tom skutkovom základe, že zodpovedný

pracovník daňového subjektu DUKAT, s. r. o. v priebehu roka 2014 a 2015 mal zraziť

z miezd svojich zamestnancov poistné na sociálne poistenie, nemocenské poistenie,

poistenie na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné

na individuálne poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na úrazové

poistenie, poistné na verejné zdravotné poistenie a daň zo závislej činnosti a funkčných

pôžitkov fyzických osôb, ktoré podľa názoru OČTK neodviedol do Sociálnej poisťovne,

zdravotným poisťovniam a daňovému úradu. Podľa názoru OČTK si týmto konaním

povinný subjekt zadovážil neoprávnený finančný prospech v celkovej výške 8.948,33 EUR.

OČTK však ostali ľahostajné k tej skutočnosti, že povinný subjekt v rokoch 2014 a 2015

reálne nedisponoval finančnými prostriedkami na úhradu poistného a zároveň k tej

skutočnosti, že povinný subjekt si k dnešnému dňu svoj dlh voči Sociálnej poisťovni,

zdravotným poisťovniam ako aj daňovému úradu plní vo forme splátok. Vykonanie domovej

prehliadky, aj napriek tomu, že OČTK týmito informáciami disponujú, je nutné považovať

za neprimerané, hraničiace so šikanou sťažovateľov.“.

5. Pokiaľ ide o napadnutý príkaz na vydanie počítačových údajov,

sťažovatelia uviedli, že «Dňa 13. júla 2016 bol Okresnou prokuratúrou v Prešove

sp. zn.: -12 pre osobu menom vydaný Príkaz na vydanie

počítačových údajov nachádzajúcich sa v stolovom počítači „damon“ s označením DM70M

so sériovým číslom..., ktorý bol odňatý v kancelárii spoločnosti

DUKAT, s. r. o. dňa 26.06.2016 počas domovej prehliadky. Príkaz na vydanie počítačových

údajov bol vydaný v zmysle ustanovení a

sedemnásť dní (17) po jeho odňatí .». Sťažovatelia vytkli, že uvedený

príkaz neobsahoval zákonnú náležitosť v podobe vymedzenia časového limitu uchovávania

počítačových údajov, a zároveň ho považujú za nepreskúmateľný z dôvodu absencie

náležitého odôvodnenia. Poukázali na to, že

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v vyžaduje, aby bol

príkaz odôvodnený aj skutkovými okolnosťami. Preskúmateľnosť dôvodnosti jeho vydania

si podľa nich vyžaduje „relevantnú a dostatočne špecifickú argumentáciu, ktorá poskytuje

vysvetlenie, akými skutočnosťami boli naplnené zákonom ustanovené podmienky na tento

zásah do súkromia“. Sťažovatelia poukázali aj na to, že do dispozičnej sféry orgánov

činných v trestnom konaní sa dostali údaje, ktoré nijako nesúviseli s predmetnou trestnou

vecou, a tým bolo porušené najmä právo na súkromie.

6. Na základe uvedených skutočností sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd v náleze

vyslovil, že vykonaním domovej prehliadky príslušníkmi okresného riaditeľstva

v napadnutom konaní, napadnutým príkazom na domovú prehliadku a napadnutým

príkazom na vydanie počítačových údajov boli porušené ich základné práva podľa čl. 46

ods. 1, , , , ako aj právo podľa a 2

dohovoru, aby napadnutý príkaz na domovú prehliadku a napadnutý príkaz na vydanie

počítačových údajov zrušil, aby okresnému súdu a okresnej prokuratúre zakázal pokračovať

v porušovaní základných práv sťažovateľov a aby prikázal Slovenskej republike zaplatiť

sťažovateľom náhradu trov konania.

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť,

pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, , , ). K iným

dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí

aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení,

resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej

moci posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (,

m. m. ).

II. 1. K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľov napadnutým

príkazom na domovú prehliadku a jej vykonaním

10. Ochrana obydlia je súčasťou širšej kategórie, ktorou je ochrana súkromia.

Ochrana súkromia je zakotvená vo viacerých ustanoveniach , naproti tomu ochrana

práva na súkromie je v dohovore sústredená v čl. 8. Ústavný súd už v minulosti viackrát

judikoval, že základné práva obsiahnuté v ústave vykladá v intenciách dohovoru, teda

v intenciách judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu (ďalej len „ESĽP“).

Tak je to aj v súvislosti s danou problematikou.

11. Z hľadiska metodologického pri sťažnostiach týkajúcich sa namietaného

porušenia čl. 8 dohovoru po uznaní, že ide o vec spadajúcu do pôsobnosti označeného

článku, ESĽP presúva svoju pozornosť na skúmanie ospravedlniteľnosti takéhoto zásahu

z pohľadu limitov vymedzených čl. 8 dohovoru. Ako prvé nastupuje posúdenie kritéria

legality (že k zásahu došlo na základe zákona), potom legitímnosti (že k zásahu došlo

na účely niektorého zo záujmov vymedzených čl. 8 ods. 2 dohovoru) a napokon

proporcionality zásahu, teda že zásah bol v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie

sledovaného cieľa nevyhnutný.

12. V posudzovanom prípade sťažovateľov došlo k obmedzeniu domovej slobody

na zákonnom podklade, ktorý predstavujú ustanovenia a nasl.

v znení neskorších predpisov, pričom toto obmedzenie sledovalo legitímny cieľ – verejný

záujem na odhalení trestnej činnosti.

13. Kritérium proporcionality aplikované pri posudzovaní zásahov do súkromia

vyžaduje adekvátne vyváženie dvoch navzájom si konkurujúcich záujmov, v konkrétnom

prípade sťažovateľov na jednej strane garancie domovej slobody a na druhej strane

verejného záujmu na odhalení trestnej činnosti a potrestaní páchateľov.

14. Sťažovatelia sú toho názoru, že v ich prípade bolo nariadenie a vykonanie

domovej prehliadky neprimeraným zásahom do práva na rešpektovanie súkromia a obydlia,

ako aj ďalších nimi označených práv.

15. Z hľadiska ústavnej akceptovateľnosti napadnutej domovej prehliadky

a jej konformnosti s dohovorom bolo úlohou ústavného súdu posúdiť, či bol zásah

do domovej slobody sťažovateľov primeraný, teda či zodpovedal zmienenej požiadavke

proporcionality, inými slovami, či súd, ktorý k vykonaniu domovej prehliadky privolil,

náležite zohľadnil všetky relevantné okolnosti ich prípadu a či bol v celom svojom rozsahu

konflikt spoločenského záujmu na náležitom vyšetrení trestnej činnosti s domovou slobodou

sťažovateľov vyriešený v duchu požiadavky spravodlivej rovnováhy.

16. Z obsahu napadnutého príkazu na domovú prehliadku ústavný súd zistil, že sudca

okresného súdu, ktorý predmetný príkaz vydal, potrebu vykonania domovej prehliadky

odôvodnil vykonávaným trestným stíhaním pre prečin neodvedenia dane a poistného podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“) a pre prečin nezaplatenia dane a poistného podľa Trestného

zákona. Konštatoval, že je dôvodný predpoklad, že v priestoroch sídla sťažovateľa v 1. rade

sa môžu nachádzať veci dôležité pre trestné konanie, a to účtovníctvo sťažovateľa v 1. rade,

„najmä účtovný denník, hlavná kniha, pokladničná kniha, kniha záväzkov a pohľadávok,

ako aj iné príslušné účtovné doklady za obdobie rokov 2014 a 2015 a to aj v elektronickej

podobe uloženej na diskoch výpočtovej techniky, alebo na elektronických nosičoch“.

V odôvodnení vydaného príkazu boli uvedené aj dôvody návrhu prokurátora okresnej

prokuratúry na vydanie príkazu na domovú prehliadku, a to, že „doterajším vyšetrovaním

a operatívnymi úkonmi bolo zistené, že v uvedených nebytových priestoroch sa môžu

nachádzať vyššie uvedené doklady, keďže tieto nehnuteľnosti spoločnosť DUKAT

prevádzkuje ako penzión, pričom jeden z apartmánov používa konateľ spoločnosti

na bývanie a preto je predpoklad, že by sa tam mohlo nachádzať účtovníctvo

spoločnosti DUKAT, s. r. o. Prešov“. Sudca okresného súdu v odôvodnení príkazu nakoniec

uviedol: „Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj na základe predloženého doposiaľ

zhromaždeného spisovaného materiálu som dospel k záveru, že existujú dôvody domovej

prehliadky podľa , lebo je dôvodné podozrenie, že

v predmetných nebytových priestoroch by sa mohli nachádzať veci dôležité pre trestné

konanie súvisiace s vyššie uvedeným trestnými činmi a to kompletné účtovníctvo spoločnosti

DUKAT. s. r. o., keďže konatelia tejto obchodnej spoločnosti a

na základe výzvy vyšetrovateľa nepredložili účtovné doklady a účtovnú dokumentáciu

pre potreby trestného konania. Pre objasnenie skutkového stavu v tejto trestnej veci je

pritom nevyhnutné oboznámiť sa s účtovnou dokumentáciou uvedenej spoločnosti a túto

prípadne aj znalecky skúmať...“

17. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva v súvislosti so zásahmi do domovej

slobody zvykne pri posudzovaní kritéria proporcionality v prvom rade skúmať, či boli

dotknutému subjektu poskytnuté dostatočne účinné záruky proti zneužitiu domovej

prehliadky v podobe súdnej kontroly vykonanej spravidla formou predchádzajúceho súhlasu

sudcu s domovou prehliadkou. Ústavný súd je toho názoru, že dôvody, ktoré okresný súd

vo vydanom príkaze prezentoval, sú dostatočné pre vyvodenie záveru, že v priestoroch sídla

sťažovateľa v 1. rade by sa mohli nachádzať veci dôležité pre trestné konanie, a to

konkrétne účtovníctvo sťažovateľa v 1. rade. Ak pre objasnenie skutkového stavu v trestnej

veci je nevyhnutné sa oboznámiť s účtovnou dokumentáciou obchodnej spoločnosti, pričom

spoločníci a konateľ uvedenej spoločnosti na výzvu vyšetrovateľa predmetnú dokumentáciu

nepredložili, je pochopiteľný a logický predpoklad, že účtovná dokumentácia obchodnej

spoločnosti by sa mohla nachádzať práve v priestoroch jej sídla, navyše, ak jeden z jej

spoločníkov a bývalý konateľ (sťažovateľ v 2. rade) v časti uvedených priestorov aj býva.

Argumenty, že osoby vykonávajúce domovú prehliadku boli pred jej začatím sťažovateľom

v 2. rade opakovane upozorňované na to, že účtovníctvo sťažovateľa v 1. rade sa

v priestoroch jeho sídla nenachádza a že sťažovateľ v 2. rade oznámil krádež kompletnej

účtovnej dokumentácie, sú irelevantné z hľadiska ústavnosti a zákonnosti domovej

prehliadky, keďže ide len o tvrdenia vo veci zainteresovanej osoby ako spoločníka

a bývalého konateľa príslušnej obchodnej spoločnosti. Navyše, ani zo sťažovateľmi

predložených dokladov Polície Českej republiky nemožno vyvodiť, že by účtovníctvo

sťažovateľa v 1. rade bolo skutočne odcudzené, keďže tam uvádzané skutočnosti

vychádzajú iba z tvrdení sťažovateľa v 2. rade a nemôžu byť dôvodom na to, aby predmetná

domová prehliadka nebola vykonaná.

18. Ďalšie z relevantných okolností, ktoré ústavný súd pri posúdení proporcionality

vykonaného zásahu zohľadnil, boli povaha vyšetrovaných trestných činov (stupeň ich

závažnosti), pozícia sťažovateľov vo vyšetrovanom prípade, potenciálne možnosti orgánov

činných v trestnom konaní pri zabezpečovaní dôkazov, špecifikácia rozsahu nariadenej

domovej prehliadky, spôsob vykonania domovej prehliadky a v neposlednom rade aj rozsah

možných následkov vykonanej prehliadky na povesť sťažovateľov.

19. Ústavný súd konštatuje, že domová prehliadka bola vykonaná s cieľom

objasnenia trestného činu, pričom má ísť o konanie zodpovedného pracovníka sťažovateľa

v 1. rade. Sťažovateľ v 2. rade je spoločníkom a bol aj konateľom sťažovateľa v 1. rade.

Skutočnosti uvádzané sťažovateľmi nemožno považovať za také, ktoré samy osebe

s absolútnou istotou vylučujú opodstatnenosť vykonanej prehliadky. Podstatné

pre posúdenie veci je, či v relevantnom čase nariadenia domovej prehliadky predostrel

súdny príkaz a návrh prokurátora dostatočné argumenty osvedčujúce dôvodné podozrenie

(nie absolútnu istotu) o prítomnosti veci dôležitej pre trestné konanie v dotknutých

priestoroch.

20. Potenciálne relevantné dôkazy nebolo možné zabezpečiť inak ako ich zaistením

u osoby, ktorej sa tieto dôkazy týkajú, prípadne osoby, ktorá k nim môže mať prístup.

21. Rozsah domovej prehliadky bol príkazom súdu náležite limitovaný, keďže príkaz

obsahoval presnú identifikáciu vecí, na ktoré sa mala prehliadka sústrediť a obmedziť.

22. Z obsahu zápisnice o vykonanej prehliadke jasne vyplýva, že samotnému

vykonaniu prehliadky predchádzala výzva na dobrovoľné vydanie vecí v zmysle § 104

a prehliadka bola vykonaná za účasti nezávislej osoby („osoba

nezúčastnená na veci“).

23. Sťažovatelia argumentovali tiež tým, že počas vykonávania domovej prehliadky

bol odňatý stolový počítač „damon“ s označením DM70M so sériovým číslom

5903560985495 aj napriek tej skutočnosti, že sťažovateľ v 2. rade „dôsledne upozornil

príslušníkov PZ vykonávajúcich domovú prehliadku, že predmetný stolový počítač nie je

vo vlastníctve obchodnej spoločnosti DUKAT, s. r. o., ale vo vlastníctve jeho ako fyzickej

osoby“. Uvedenú argumentáciu ústavný súd neakceptuje, predmetný stolový počítač sa

nachádzal v sídle sťažovateľa v 1. rade ako obchodnej spoločnosti, o ktorej účtovnú

dokumentáciu išlo. Z napadnutého príkazu na domovú prehliadku jasne vyplýva,

že účtovníctvo sťažovateľa v 1. rade sa v predmetných priestoroch môže nachádzať aj

v elektronickej podobe uloženej na diskoch výpočtovej techniky alebo na elektronických

nosičoch. Vzhľadom na okolnosti a miesto odňatia uvedenej veci bolo dôvodné sa

domnievať, že v predmetnom stolovom počítači sa môže nachádzať účtovníctvo sťažovateľa

v 1. rade v elektronickej podobe, aj keď vlastníkom počítača bol sťažovateľ v 2. rade, ktorý

je navyše spoločníkom a bol aj konateľom sťažovateľa v 1. rade.

24. Sťažovatelia tiež namietali, že napadnutý príkaz na domovú prehliadku

„nezahŕňal právo OČTK odňať predmetnú vec...“. K tomu ústavný súd uvádza, že príkaz

na odňatie veci je už zahrnutý v príkaze na domovú prehliadku, je jeho súčasťou, a preto nie

je nutné ešte vydávanie osobitného príkazu na odňatie veci. To napokon vyplýva aj

zo znenia , ktorý v súvislosti s odňatím veci pri domovej

prehliadke (aj pri iných prehliadkach) odkazuje vyslovene len na ,

ktoré stanovuje náležitosti zápisnice, ak k odňatiu (či vydaniu) veci príde (t. j., že zápisnica

musí obsahovať aj dostatočne presný opis vydanej, či odňatej veci). Z § 100 ods. 1

zase vyplýva, že v príkaze na domovú prehliadku sa musí uviesť opis

veci, ktorá sa má zaistiť pri domovej prehliadke. To splnené bolo, keďže z napadnutého

príkazu na domovú prehliadku vyplýva, že účtovníctvo sťažovateľa v 1. rade sa

v predmetných priestoroch môže nachádzať aj v elektronickej podobe uloženej na diskoch

výpočtovej techniky alebo na elektronických nosičoch.

25. Toto je sumár faktorov, ktoré podľa názoru ústavného súdu svedčia v prospech

záveru o primeranosti vykonaného zásahu.

26. Oproti nim na druhej strane stojí s veľkou pravdepodobnosťou možný negatívny

dopad vykonaného zásahu na povesť sťažovateľov v ich okolí, čo je následok nevyhnutne

spojený s domovou prehliadkou vykonávanou v objekte slúžiacom ako penzión obývanom

okrem sťažovateľa v 2. rade aj hosťami, ktorým sú poskytované ubytovacie služby.

27. Početná skupina na prvom mieste uvedených faktorov však skoro jednoznačne

posúva celkové hodnotenie situácie v prospech primeranosti vykonaného zásahu.

28. Na základe komplexného posúdenia všetkých relevantných faktorov

v okolnostiach prípadu sťažovateľov ústavný súd dospel k záveru, že zásah do domovej

slobody sťažovateľov bol primeraný sledovanému cieľu, a teda ústavne akceptovateľný

a konformný s limitmi vyplývajúcimi zo sťažovateľmi označených článkov

a dohovoru, ktorých porušenie namietajú.

II. 2. K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľov napadnutým

príkazom na vydanie počítačových údajov

29. Sťažovatelia v sťažnosti vytkli nedostatok náležitého odôvodnenia

a nepreskúmateľnosť napadnutého príkazu na vydanie počítačových údajov.

30. Napadnutým príkazom na vydanie počítačových údajov bolo uložené

sťažovateľovi v 2. rade, «aby vydal vyšetrovateľovi OKP OR PZ Prešov počítačové údaje

nachádzajúce sa v jeho osobnom počítači, resp. v počítači spoločnosti DUKAT s. r. o.

so sídlom..., ktoré boli uložené prostredníctvom počítačového systému, pričom sa jedná

o údaje nachádzajúce sa v účtovnom programe alebo inom počítačovom programe

obsahujúce účtovníctvo spoločnosti DUKAT s. r. o., so sídlom..., ktorými ako konateľ tejto

spoločnosti (v období od 08.03.2013 do 01.10 2014) a následne až doposiaľ ako

splnomocnenec konateľa ... reálne konajúca za túto spoločnosť,

pravdepodobne disponuje a ktoré sa pravdepodobne nachádzajú v počítači „damon“

s označením DM70M, so sériovým číslom..., ktorý bol odňatý

v kancelárii spoločnosti DUKAT, s. r. o. dňa 26.06.2016 počas domovej prehliadky, pričom

vyhotovenie a ponechanie týchto údajov pre účely trestného konania vykoná znalec

z odboru Elektrotechnika, odvetvie Riadiaca technika, výpočtová technika (hardvér),

Počítačové programy (softvér) na vhodné pamäťové médiá.».

31. Okresná prokuratúra v odôvodnení napadnutého príkazu na vydanie počítačových

údajov okrem iného uviedla:

„V uvedenej trestnej veci bola vykonaná dňa 26.06.2016 na základe príkazu sudcu

OS Prešov domová prehliadka v sídle obchodnej spoločnosti DUKAT s. r. o..., pričom

pri domovej prehliadke bol odňatý vyššie uvedený počítač.

Pre účely trestného konania je potrebné zabezpečiť účtovné doklady obchodnej

spoločnosti DUKAT s. r. o..., a to pokladničnú knihu za obdobie rokov 2014 a 2015, hlavnú

knihu za obdobie 2014 a 2015, súvahy a výkaz ziskov a strát za obdobie rokov 2014 a 2015,

ako aj bankové výpisy všetkých podnikateľských účtov, resp. analytickú evidenciu —

bankovú knihu za obdobie rokov 2014 a 2015.

Z doposiaľ zistených dôkazov a vykonaných operatívnych previerok je dostatočne

odôvodnený záver, že účtovníctvo obchodnej spoločnosti DUKAT s. r. o...,

neviedie vôbec alebo ho vedie sám osobne a je možné, že tieto údaje sa nachádzajú práve

na osobnom počítači, ktorý je predmetom tohto príkazu. je zamestnancom a aj

spoločníkom obchodnej spoločnosti DUKAT s. r. o..., a je splnomocnený generálnym

plnomocenstvom zo dňa 11.9.2014, aby v plnom rozsahu konal a zastupoval konateľa

spoločnosti.

Uvedený počítač bude predmetom znaleckého skúmania, nakoľko vzhľadom

na charakter spáchanej trestnej činnosti je dôvodný predpoklad, že sa na ňom môžu

nachádzať počítačové údaje a informácie dôležité pre objektívne zistenie skutkového stavu

veci, ktoré súvisia so spáchaním vyšetrovaných trestných činov.

Vzhľadom na to, že vydaním príkazu podľa § 90 ods.1 písm. b), písm. e) Trestného

poriadku na uchovanie a vydanie počítačových údajov by mohli byť procesným spôsobom

zabezpečené dôkazy v uvedenej trestnej veci, považujem tento príkaz za dostatočne

odôvodnený.“

32. Ústavný súd preskúmal napadnutý príkaz na vydanie počítačových údajov

a nezistil takú skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup okresnej prokuratúry

nemajúci oporu v zákone.

33. Napadnutý príkaz na vydanie počítačových údajov je riadne odôvodnený, a to aj

skutkovými okolnosťami v súlade s , nevykazuje znaky

zjavnej neodôvodnenosti ani arbitrárnosti. Ústavný súd tak ani v tomto smere nezistil také

zásahy do práv sťažovateľov, ktoré by boli z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné.

34. Sťažovatelia v sťažnosti tiež vytkli, že napadnutý príkaz na vydanie počítačových

údajov „sa neobmedzoval na selekciu údajov súvisiacich s trestným konaním“

a „nepochybne došlo aj k zachyteniu údajov s vyšetrovanou vecou nijako nesúvisiacich...“.

K tomu ústavný súd uvádza, že napadnutý príkaz na vydanie počítačových údajov ukladá

sťažovateľovi v 2. rade vydať počítačové údaje, «pričom sa jedná o údaje nachádzajúce sa

v účtovnom programe alebo inom počítačovom programe obsahujúce účtovníctvo

spoločnosti DUKAT s. r. o..., ktorými ako konateľ tejto spoločnosti (v období od 08.03.2013

do 01.10 2014) a následne až doposiaľ ako splnomocnenec konateľa

, ..., reálne konajúca za túto spoločnosť, pravdepodobne disponuje a ktoré sa

pravdepodobne nachádzajú v počítači „damon“ s označením DM70M, so sériovým

číslom...». Z uvedeného vyplýva, že predmetný príkaz dostatočne selektoval počítačové

údaje, na ktoré sa vzťahuje, keďže išlo „o údaje nachádzajúce sa v účtovnom programe

alebo inom počítačovom programe obsahujúce účtovníctvo spoločnosti DUKAT s. r. o.“.

Ani tento argument sťažovateľov atakujúci napadnutý príkaz na vydanie počítačových

údajov tak neobstojí.

35. Podľa ak je na objasnenie skutočností závažných

pre trestné konanie nevyhnutné uchovanie uložených počítačových údajov vrátane

prevádzkových údajov, ktoré boli uložené prostredníctvom počítačového systému, môže

predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor

vydať príkaz, ktorý musí byť odôvodnený aj skutkovými okolnosťami, osobe, v ktorej držbe

alebo pod jej kontrolou sa nachádzajú také údaje, alebo poskytovateľovi takých služieb, aby

a) také údaje uchovali a udržiavali v celistvosti,

b) umožnili vyhotovenie a ponechanie si kópie takých údajov,

c) znemožnili prístup k takým údajom,

d) také údaje odstránili z počítačového systému,

e) také údaje vydali na účely trestného konania.

36. Podľa v príkaze podľa ods. 1 písm. a) alebo

písm. c) musí byť ustanovený čas, počas ktorého bude uchovávanie údajov vykonávané,

tento čas môže byť až na 90 dní, a ak je potrebné ich opätovné uchovanie, musí byť vydaný

nový príkaz.

37. Sťažovateľmi vytýkaná absencia vymedzenia časového limitu uchovávania

údajov v napadnutom príkaze na vydanie počítačových údajov a z toho vyplývajúca

nezákonnosť príkazu taktiež neobstojí, keďže v zmysle citovaných ustanovení § 90

ods. 1 a 2 v príkaze musí byť ustanovený čas uchovávania údajov,

len ak ide o uchovanie a udržiavanie údajov v celistvosti alebo znemožnenie prístupu

k údajom. V prípade napadnutého príkazu na vydanie počítačových údajov však ide

o vyhotovenie a ponechanie si kópie údajov a ich vydanie na účely trestného konania.

38. Vzhľadom na uvedené ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi napadnutým

príkazom na vydanie počítačových údajov a právami označenými sťažovateľmi.

39. Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľov odmietol

podľa ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. septembra 2017