Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 13 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (18)III. ÚS 565/2017
PDF · 276.14 KB
No categories available
III. ÚS 565/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. septembra
2017 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti DUKAT s. r. o.,
Čapajevova 4897/22, Prešov, a , zastúpených
advokátom JUDr. Lukášom Polákom, Hlavná 137, Prešov, vo veci namietaného porušenia
ich základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
základného práva na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo
iným zneužívaním údajov o svojej osobe podľa čl. 19 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky,
základného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť podľa čl. 35 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života
podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj
základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky vykonaním domovej prehliadky 26. júna 2016 v sídle obchodnej spoločnosti
DUKAT s. r. o. príslušníkmi Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove v trestnom
konaní vedenom pod ČVS:ORP-1126/3-VYS-PO-2015, príkazom Okresného súdu Prešov
na domovú prehliadku č. OS-PO-V-77-1/2016, sp. zn. 3 Tp 48/16 z 20. júna 2016
a príkazom prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov na vydanie počítačových údajov
č. k. 2 Pv 758/15/7707-12 z 13. júla 2016 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti DUKAT s. r. o. a o d m i e t a ako
zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. augusta
2016 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti DUKAT s. r. o., Čapajevova 4897/22,
Prešov (ďalej aj „sťažovateľ v 1. rade“), a
(ďalej aj „sťažovateľ v 2. rade“; spolu aj „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia ich
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na ochranu pred neoprávneným
zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe podľa
čl. 19 ods. 3 ústavy, základného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť
podľa čl. 35 ods. 1 ústavy, práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa
čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“), ako aj základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1
ústavy vykonaním domovej prehliadky 26. júna 2016 v sídle obchodnej spoločnosti
DUKAT s. r. o. (ďalej aj „domová prehliadka“) príslušníkmi Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Prešove (ďalej len „okresné riaditeľstvo“) v trestnom konaní vedenom
pod ČVS: ORP-1126/3-VYS-PO-2015 (ďalej aj „napadnuté konanie“), príkazom Okresného
súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) na domovú prehliadku č. OS-PO-V-77-1/2016,
sp. zn. 3 Tp 48/16 z 20. júna 2016 (ďalej len „napadnutý príkaz na domovú prehliadku“)
a príkazom prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov (ďalej len „okresná prokuratúra“)
na vydanie počítačových údajov č. k. 2 Pv 758/15/7707-12 z 13. júla 2016 (ďalej len
„napadnutý príkaz na vydanie počítačových údajov“).
2. Zo sťažnosti vyplýva, že 26. júna 2016 bola na základe napadnutého príkazu
na domovú prehliadku vykonaná domová prehliadka za prítomnosti ako
spoločníka obchodnej spoločnosti DUKAT s. r. o. Dôvodom na vydanie uvedeného príkazu
bol predpoklad, že v priestoroch sídla obchodnej spoločnosti DUKAT s. r. o. sa mohlo
nachádzať účtovníctvo uvedenej spoločnosti. Sťažovatelia uviedli, že pred začatím domovej
prehliadky boli osoby vykonávajúce domovú prehliadku opakovane upozorňované
na skutočnosť, že účtovníctvo obchodnej spoločnosti DUKAT s. r. o. sa v priestoroch jej
sídla nenachádza, keďže došlo ku krádeži kompletnej účtovnej dokumentácie uvedenej
spoločnosti. Predmetné účtovníctvo počas domovej prehliadky nebolo nájdené. Sťažovatelia
poukázali tiež na to, že «Počas vykonávania domovej prehliadky bol odňatý stolový počítač
„damon“ s označením DM70M so sériovým číslom... bez predchádzajúcej výzvy na vydanie
v ňom uložených údajov týkajúcich sa domovej prehliadky a zároveň aj napriek tej
skutočnosti, že dôsledne upozornil príslušníkov PZ vykonávajúcich domovú
prehliadku, že predmetný stolový počítač nie je vo vlastníctve obchodnej spoločnosti
DUKAT, s. r. o., ale vo vlastníctve jeho ako fyzickej osoby. Taktiež boli príslušníci
PZ upozornení, že v zmysle obsahu príkazu je sťažovateľka povinná umožniť vyhotovenie
a ponechanie si výlučne kópie takýchto údajov a rozhodne nie aj odňatie veci samotnej.
Príslušníci PZ odňatie odôvodnili nemožnosťou zabezpečenia prítomnosti kvalifikovaného
pracovníka na „stiahnutie“ potrebných údajov.». V súvislosti s uvedeným sú sťažovatelia
toho názoru, že došlo k porušeniu kritéria legality, proporcionality a zásahu do vlastníckeho
práva.
3. Sťažovatelia v sťažnosti vytkli, že „V odôvodnení príkazu na vykonanie domovej
prehliadky sa sudca pre prípravné konanie obmedzil len na konštatovanie, že jemu
predloženého, doposiaľ zhromaždeného spisového materiálu dospel k záveru, že existujú
dôvody na vykonanie domovej prehliadky podľa § 100 ods. 1 Trestného poriadku.
V odôvodnení plne absentuje relevantná konkrétna argumentácia vysvetľujúca dôvodnosť
jeho vydania, absentuje uvedenie skutočností, ktorými boli naplnené zákonom ustanovené
podmienky pre tento zásah do práva na súkromie.“.
4. Napadnutý príkaz na domovú prehliadku je podľa sťažovateľov v rozpore
so základnými zásadami trestného konania a zásah do ich základných práv na podklade
uvedeného príkazu je tiež v hrubom rozpore s princípom proporcionality. Sťažovatelia
poukázali na to, že uznesením vyšetrovateľa bolo 17. decembra 2015 začaté trestné stíhanie
pre prečin neodvedenia dane a poistného „na tom skutkovom základe, že zodpovedný
pracovník daňového subjektu DUKAT, s. r. o. v priebehu roka 2014 a 2015 mal zraziť
z miezd svojich zamestnancov poistné na sociálne poistenie, nemocenské poistenie,
poistenie na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné
na individuálne poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na úrazové
poistenie, poistné na verejné zdravotné poistenie a daň zo závislej činnosti a funkčných
pôžitkov fyzických osôb, ktoré podľa názoru OČTK neodviedol do Sociálnej poisťovne,
zdravotným poisťovniam a daňovému úradu. Podľa názoru OČTK si týmto konaním
povinný subjekt zadovážil neoprávnený finančný prospech v celkovej výške 8.948,33 EUR.
OČTK však ostali ľahostajné k tej skutočnosti, že povinný subjekt v rokoch 2014 a 2015
reálne nedisponoval finančnými prostriedkami na úhradu poistného a zároveň k tej
skutočnosti, že povinný subjekt si k dnešnému dňu svoj dlh voči Sociálnej poisťovni,
zdravotným poisťovniam ako aj daňovému úradu plní vo forme splátok. Vykonanie domovej
prehliadky, aj napriek tomu, že OČTK týmito informáciami disponujú, je nutné považovať
za neprimerané, hraničiace so šikanou sťažovateľov.“.
5. Pokiaľ ide o napadnutý príkaz na vydanie počítačových údajov,
sťažovatelia uviedli, že «Dňa 13. júla 2016 bol Okresnou prokuratúrou v Prešove
sp. zn.: 2Pv 758/15/7707-12 pre osobu menom vydaný Príkaz na vydanie
počítačových údajov nachádzajúcich sa v stolovom počítači „damon“ s označením DM70M
so sériovým číslom..., ktorý bol odňatý v kancelárii spoločnosti
DUKAT, s. r. o. dňa 26.06.2016 počas domovej prehliadky. Príkaz na vydanie počítačových
údajov bol vydaný v zmysle ustanovení § 90 ods. 1 písm. b) a e) Trestného poriadku
sedemnásť dní (17) po jeho odňatí .». Sťažovatelia vytkli, že uvedený
príkaz neobsahoval zákonnú náležitosť v podobe vymedzenia časového limitu uchovávania
počítačových údajov, a zároveň ho považujú za nepreskúmateľný z dôvodu absencie
náležitého odôvodnenia. Poukázali na to, že zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) v § 90 ods. 1 vyžaduje, aby bol
príkaz odôvodnený aj skutkovými okolnosťami. Preskúmateľnosť dôvodnosti jeho vydania
si podľa nich vyžaduje „relevantnú a dostatočne špecifickú argumentáciu, ktorá poskytuje
vysvetlenie, akými skutočnosťami boli naplnené zákonom ustanovené podmienky na tento
zásah do súkromia“. Sťažovatelia poukázali aj na to, že do dispozičnej sféry orgánov
činných v trestnom konaní sa dostali údaje, ktoré nijako nesúviseli s predmetnou trestnou
vecou, a tým bolo porušené najmä právo na súkromie.
6. Na základe uvedených skutočností sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd v náleze
vyslovil, že vykonaním domovej prehliadky príslušníkmi okresného riaditeľstva
v napadnutom konaní, napadnutým príkazom na domovú prehliadku a napadnutým
príkazom na vydanie počítačových údajov boli porušené ich základné práva podľa čl. 46
ods. 1, čl. 19 ods. 3, čl. 35 ods. 1, čl. 20 ods. 1 ústavy, ako aj právo podľa čl. 8 ods. 1 a 2
dohovoru, aby napadnutý príkaz na domovú prehliadku a napadnutý príkaz na vydanie
počítačových údajov zrušil, aby okresnému súdu a okresnej prokuratúre zakázal pokračovať
v porušovaní základných práv sťažovateľov a aby prikázal Slovenskej republike zaplatiť
sťažovateľom náhradu trov konania.
II.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
9. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom
príslušného orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva
alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej
súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci
a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných
dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť,
pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia
označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí
na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05, II. ÚS 172/2011, I. ÚS 143/2014). K iným
dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí
aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení,
resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej
moci posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09,
m. m. IV. ÚS 62/08).
II. 1. K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľov napadnutým
príkazom na domovú prehliadku a jej vykonaním
10. Ochrana obydlia je súčasťou širšej kategórie, ktorou je ochrana súkromia.
Ochrana súkromia je zakotvená vo viacerých ustanoveniach ústavy, naproti tomu ochrana
práva na súkromie je v dohovore sústredená v čl. 8. Ústavný súd už v minulosti viackrát
judikoval, že základné práva obsiahnuté v ústave vykladá v intenciách dohovoru, teda
v intenciách judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu (ďalej len „ESĽP“).
Tak je to aj v súvislosti s danou problematikou.
11. Z hľadiska metodologického pri sťažnostiach týkajúcich sa namietaného
porušenia čl. 8 dohovoru po uznaní, že ide o vec spadajúcu do pôsobnosti označeného
článku, ESĽP presúva svoju pozornosť na skúmanie ospravedlniteľnosti takéhoto zásahu
z pohľadu limitov vymedzených čl. 8 dohovoru. Ako prvé nastupuje posúdenie kritéria
legality (že k zásahu došlo na základe zákona), potom legitímnosti (že k zásahu došlo
na účely niektorého zo záujmov vymedzených čl. 8 ods. 2 dohovoru) a napokon
proporcionality zásahu, teda že zásah bol v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie
sledovaného cieľa nevyhnutný.
12. V posudzovanom prípade sťažovateľov došlo k obmedzeniu domovej slobody
na zákonnom podklade, ktorý predstavujú ustanovenia § 99 a nasl. Trestného poriadku
v znení neskorších predpisov, pričom toto obmedzenie sledovalo legitímny cieľ – verejný
záujem na odhalení trestnej činnosti.
13. Kritérium proporcionality aplikované pri posudzovaní zásahov do súkromia
vyžaduje adekvátne vyváženie dvoch navzájom si konkurujúcich záujmov, v konkrétnom
prípade sťažovateľov na jednej strane garancie domovej slobody a na druhej strane
verejného záujmu na odhalení trestnej činnosti a potrestaní páchateľov.
14. Sťažovatelia sú toho názoru, že v ich prípade bolo nariadenie a vykonanie
domovej prehliadky neprimeraným zásahom do práva na rešpektovanie súkromia a obydlia,
ako aj ďalších nimi označených práv.
15. Z hľadiska ústavnej akceptovateľnosti napadnutej domovej prehliadky
a jej konformnosti s dohovorom bolo úlohou ústavného súdu posúdiť, či bol zásah
do domovej slobody sťažovateľov primeraný, teda či zodpovedal zmienenej požiadavke
proporcionality, inými slovami, či súd, ktorý k vykonaniu domovej prehliadky privolil,
náležite zohľadnil všetky relevantné okolnosti ich prípadu a či bol v celom svojom rozsahu
konflikt spoločenského záujmu na náležitom vyšetrení trestnej činnosti s domovou slobodou
sťažovateľov vyriešený v duchu požiadavky spravodlivej rovnováhy.
16. Z obsahu napadnutého príkazu na domovú prehliadku ústavný súd zistil, že sudca
okresného súdu, ktorý predmetný príkaz vydal, potrebu vykonania domovej prehliadky
odôvodnil vykonávaným trestným stíhaním pre prečin neodvedenia dane a poistného podľa
§ 277 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Trestný zákon“) a pre prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Trestného
zákona. Konštatoval, že je dôvodný predpoklad, že v priestoroch sídla sťažovateľa v 1. rade
sa môžu nachádzať veci dôležité pre trestné konanie, a to účtovníctvo sťažovateľa v 1. rade,
„najmä účtovný denník, hlavná kniha, pokladničná kniha, kniha záväzkov a pohľadávok,
ako aj iné príslušné účtovné doklady za obdobie rokov 2014 a 2015 a to aj v elektronickej
podobe uloženej na diskoch výpočtovej techniky, alebo na elektronických nosičoch“.
V odôvodnení vydaného príkazu boli uvedené aj dôvody návrhu prokurátora okresnej
prokuratúry na vydanie príkazu na domovú prehliadku, a to, že „doterajším vyšetrovaním
a operatívnymi úkonmi bolo zistené, že v uvedených nebytových priestoroch sa môžu
nachádzať vyššie uvedené doklady, keďže tieto nehnuteľnosti spoločnosť DUKAT
prevádzkuje ako penzión, pričom jeden z apartmánov používa konateľ spoločnosti
na bývanie a preto je predpoklad, že by sa tam mohlo nachádzať účtovníctvo
spoločnosti DUKAT, s. r. o. Prešov“. Sudca okresného súdu v odôvodnení príkazu nakoniec
uviedol: „Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj na základe predloženého doposiaľ
zhromaždeného spisovaného materiálu som dospel k záveru, že existujú dôvody domovej
prehliadky podľa § 100 ods. 1 Trestného poriadku, lebo je dôvodné podozrenie, že
v predmetných nebytových priestoroch by sa mohli nachádzať veci dôležité pre trestné
konanie súvisiace s vyššie uvedeným trestnými činmi a to kompletné účtovníctvo spoločnosti
DUKAT. s. r. o., keďže konatelia tejto obchodnej spoločnosti a
na základe výzvy vyšetrovateľa nepredložili účtovné doklady a účtovnú dokumentáciu
pre potreby trestného konania. Pre objasnenie skutkového stavu v tejto trestnej veci je
pritom nevyhnutné oboznámiť sa s účtovnou dokumentáciou uvedenej spoločnosti a túto
prípadne aj znalecky skúmať...“
17. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva v súvislosti so zásahmi do domovej
slobody zvykne pri posudzovaní kritéria proporcionality v prvom rade skúmať, či boli
dotknutému subjektu poskytnuté dostatočne účinné záruky proti zneužitiu domovej
prehliadky v podobe súdnej kontroly vykonanej spravidla formou predchádzajúceho súhlasu
sudcu s domovou prehliadkou. Ústavný súd je toho názoru, že dôvody, ktoré okresný súd
vo vydanom príkaze prezentoval, sú dostatočné pre vyvodenie záveru, že v priestoroch sídla
sťažovateľa v 1. rade by sa mohli nachádzať veci dôležité pre trestné konanie, a to
konkrétne účtovníctvo sťažovateľa v 1. rade. Ak pre objasnenie skutkového stavu v trestnej
veci je nevyhnutné sa oboznámiť s účtovnou dokumentáciou obchodnej spoločnosti, pričom
spoločníci a konateľ uvedenej spoločnosti na výzvu vyšetrovateľa predmetnú dokumentáciu
nepredložili, je pochopiteľný a logický predpoklad, že účtovná dokumentácia obchodnej
spoločnosti by sa mohla nachádzať práve v priestoroch jej sídla, navyše, ak jeden z jej
spoločníkov a bývalý konateľ (sťažovateľ v 2. rade) v časti uvedených priestorov aj býva.
Argumenty, že osoby vykonávajúce domovú prehliadku boli pred jej začatím sťažovateľom
v 2. rade opakovane upozorňované na to, že účtovníctvo sťažovateľa v 1. rade sa
v priestoroch jeho sídla nenachádza a že sťažovateľ v 2. rade oznámil krádež kompletnej
účtovnej dokumentácie, sú irelevantné z hľadiska ústavnosti a zákonnosti domovej
prehliadky, keďže ide len o tvrdenia vo veci zainteresovanej osoby ako spoločníka
a bývalého konateľa príslušnej obchodnej spoločnosti. Navyše, ani zo sťažovateľmi
predložených dokladov Polície Českej republiky nemožno vyvodiť, že by účtovníctvo
sťažovateľa v 1. rade bolo skutočne odcudzené, keďže tam uvádzané skutočnosti
vychádzajú iba z tvrdení sťažovateľa v 2. rade a nemôžu byť dôvodom na to, aby predmetná
domová prehliadka nebola vykonaná.
18. Ďalšie z relevantných okolností, ktoré ústavný súd pri posúdení proporcionality
vykonaného zásahu zohľadnil, boli povaha vyšetrovaných trestných činov (stupeň ich
závažnosti), pozícia sťažovateľov vo vyšetrovanom prípade, potenciálne možnosti orgánov
činných v trestnom konaní pri zabezpečovaní dôkazov, špecifikácia rozsahu nariadenej
domovej prehliadky, spôsob vykonania domovej prehliadky a v neposlednom rade aj rozsah
možných následkov vykonanej prehliadky na povesť sťažovateľov.
19. Ústavný súd konštatuje, že domová prehliadka bola vykonaná s cieľom
objasnenia trestného činu, pričom má ísť o konanie zodpovedného pracovníka sťažovateľa
v 1. rade. Sťažovateľ v 2. rade je spoločníkom a bol aj konateľom sťažovateľa v 1. rade.
Skutočnosti uvádzané sťažovateľmi nemožno považovať za také, ktoré samy osebe
s absolútnou istotou vylučujú opodstatnenosť vykonanej prehliadky. Podstatné
pre posúdenie veci je, či v relevantnom čase nariadenia domovej prehliadky predostrel
súdny príkaz a návrh prokurátora dostatočné argumenty osvedčujúce dôvodné podozrenie
(nie absolútnu istotu) o prítomnosti veci dôležitej pre trestné konanie v dotknutých
priestoroch.
20. Potenciálne relevantné dôkazy nebolo možné zabezpečiť inak ako ich zaistením
u osoby, ktorej sa tieto dôkazy týkajú, prípadne osoby, ktorá k nim môže mať prístup.
21. Rozsah domovej prehliadky bol príkazom súdu náležite limitovaný, keďže príkaz
obsahoval presnú identifikáciu vecí, na ktoré sa mala prehliadka sústrediť a obmedziť.
22. Z obsahu zápisnice o vykonanej prehliadke jasne vyplýva, že samotnému
vykonaniu prehliadky predchádzala výzva na dobrovoľné vydanie vecí v zmysle § 104
Trestného poriadku a prehliadka bola vykonaná za účasti nezávislej osoby („osoba
nezúčastnená na veci“).
23. Sťažovatelia argumentovali tiež tým, že počas vykonávania domovej prehliadky
bol odňatý stolový počítač „damon“ s označením DM70M so sériovým číslom
5903560985495 aj napriek tej skutočnosti, že sťažovateľ v 2. rade „dôsledne upozornil
príslušníkov PZ vykonávajúcich domovú prehliadku, že predmetný stolový počítač nie je
vo vlastníctve obchodnej spoločnosti DUKAT, s. r. o., ale vo vlastníctve jeho ako fyzickej
osoby“. Uvedenú argumentáciu ústavný súd neakceptuje, predmetný stolový počítač sa
nachádzal v sídle sťažovateľa v 1. rade ako obchodnej spoločnosti, o ktorej účtovnú
dokumentáciu išlo. Z napadnutého príkazu na domovú prehliadku jasne vyplýva,
že účtovníctvo sťažovateľa v 1. rade sa v predmetných priestoroch môže nachádzať aj
v elektronickej podobe uloženej na diskoch výpočtovej techniky alebo na elektronických
nosičoch. Vzhľadom na okolnosti a miesto odňatia uvedenej veci bolo dôvodné sa
domnievať, že v predmetnom stolovom počítači sa môže nachádzať účtovníctvo sťažovateľa
v 1. rade v elektronickej podobe, aj keď vlastníkom počítača bol sťažovateľ v 2. rade, ktorý
je navyše spoločníkom a bol aj konateľom sťažovateľa v 1. rade.
24. Sťažovatelia tiež namietali, že napadnutý príkaz na domovú prehliadku
„nezahŕňal právo OČTK odňať predmetnú vec...“. K tomu ústavný súd uvádza, že príkaz
na odňatie veci je už zahrnutý v príkaze na domovú prehliadku, je jeho súčasťou, a preto nie
je nutné ešte vydávanie osobitného príkazu na odňatie veci. To napokon vyplýva aj
zo znenia § 105 ods. 4 Trestného poriadku, ktorý v súvislosti s odňatím veci pri domovej
prehliadke (aj pri iných prehliadkach) odkazuje vyslovene len na § 93 Trestného poriadku,
ktoré stanovuje náležitosti zápisnice, ak k odňatiu (či vydaniu) veci príde (t. j., že zápisnica
musí obsahovať aj dostatočne presný opis vydanej, či odňatej veci). Z § 100 ods. 1
Trestného poriadku zase vyplýva, že v príkaze na domovú prehliadku sa musí uviesť opis
veci, ktorá sa má zaistiť pri domovej prehliadke. To splnené bolo, keďže z napadnutého
príkazu na domovú prehliadku vyplýva, že účtovníctvo sťažovateľa v 1. rade sa
v predmetných priestoroch môže nachádzať aj v elektronickej podobe uloženej na diskoch
výpočtovej techniky alebo na elektronických nosičoch.
25. Toto je sumár faktorov, ktoré podľa názoru ústavného súdu svedčia v prospech
záveru o primeranosti vykonaného zásahu.
26. Oproti nim na druhej strane stojí s veľkou pravdepodobnosťou možný negatívny
dopad vykonaného zásahu na povesť sťažovateľov v ich okolí, čo je následok nevyhnutne
spojený s domovou prehliadkou vykonávanou v objekte slúžiacom ako penzión obývanom
okrem sťažovateľa v 2. rade aj hosťami, ktorým sú poskytované ubytovacie služby.
27. Početná skupina na prvom mieste uvedených faktorov však skoro jednoznačne
posúva celkové hodnotenie situácie v prospech primeranosti vykonaného zásahu.
28. Na základe komplexného posúdenia všetkých relevantných faktorov
v okolnostiach prípadu sťažovateľov ústavný súd dospel k záveru, že zásah do domovej
slobody sťažovateľov bol primeraný sledovanému cieľu, a teda ústavne akceptovateľný
a konformný s limitmi vyplývajúcimi zo sťažovateľmi označených článkov ústavy
a dohovoru, ktorých porušenie namietajú.
II. 2. K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľov napadnutým
príkazom na vydanie počítačových údajov
29. Sťažovatelia v sťažnosti vytkli nedostatok náležitého odôvodnenia
a nepreskúmateľnosť napadnutého príkazu na vydanie počítačových údajov.
30. Napadnutým príkazom na vydanie počítačových údajov bolo uložené
sťažovateľovi v 2. rade, «aby vydal vyšetrovateľovi OKP OR PZ Prešov počítačové údaje
nachádzajúce sa v jeho osobnom počítači, resp. v počítači spoločnosti DUKAT s. r. o.
so sídlom..., ktoré boli uložené prostredníctvom počítačového systému, pričom sa jedná
o údaje nachádzajúce sa v účtovnom programe alebo inom počítačovom programe
obsahujúce účtovníctvo spoločnosti DUKAT s. r. o., so sídlom..., ktorými ako konateľ tejto
spoločnosti (v období od 08.03.2013 do 01.10 2014) a následne až doposiaľ ako
splnomocnenec konateľa ... reálne konajúca za túto spoločnosť,
pravdepodobne disponuje a ktoré sa pravdepodobne nachádzajú v počítači „damon“
s označením DM70M, so sériovým číslom..., ktorý bol odňatý
v kancelárii spoločnosti DUKAT, s. r. o. dňa 26.06.2016 počas domovej prehliadky, pričom
vyhotovenie a ponechanie týchto údajov pre účely trestného konania vykoná znalec
z odboru Elektrotechnika, odvetvie Riadiaca technika, výpočtová technika (hardvér),
Počítačové programy (softvér) na vhodné pamäťové médiá.».
31. Okresná prokuratúra v odôvodnení napadnutého príkazu na vydanie počítačových
údajov okrem iného uviedla:
„V uvedenej trestnej veci bola vykonaná dňa 26.06.2016 na základe príkazu sudcu
OS Prešov domová prehliadka v sídle obchodnej spoločnosti DUKAT s. r. o..., pričom
pri domovej prehliadke bol odňatý vyššie uvedený počítač.
Pre účely trestného konania je potrebné zabezpečiť účtovné doklady obchodnej
spoločnosti DUKAT s. r. o..., a to pokladničnú knihu za obdobie rokov 2014 a 2015, hlavnú
knihu za obdobie 2014 a 2015, súvahy a výkaz ziskov a strát za obdobie rokov 2014 a 2015,
ako aj bankové výpisy všetkých podnikateľských účtov, resp. analytickú evidenciu —
bankovú knihu za obdobie rokov 2014 a 2015.
Z doposiaľ zistených dôkazov a vykonaných operatívnych previerok je dostatočne
odôvodnený záver, že účtovníctvo obchodnej spoločnosti DUKAT s. r. o...,
neviedie vôbec alebo ho vedie sám osobne a je možné, že tieto údaje sa nachádzajú práve
na osobnom počítači, ktorý je predmetom tohto príkazu. je zamestnancom a aj
spoločníkom obchodnej spoločnosti DUKAT s. r. o..., a je splnomocnený generálnym
plnomocenstvom zo dňa 11.9.2014, aby v plnom rozsahu konal a zastupoval konateľa
spoločnosti.
Uvedený počítač bude predmetom znaleckého skúmania, nakoľko vzhľadom
na charakter spáchanej trestnej činnosti je dôvodný predpoklad, že sa na ňom môžu
nachádzať počítačové údaje a informácie dôležité pre objektívne zistenie skutkového stavu
veci, ktoré súvisia so spáchaním vyšetrovaných trestných činov.
Vzhľadom na to, že vydaním príkazu podľa § 90 ods.1 písm. b), písm. e) Trestného
poriadku na uchovanie a vydanie počítačových údajov by mohli byť procesným spôsobom
zabezpečené dôkazy v uvedenej trestnej veci, považujem tento príkaz za dostatočne
odôvodnený.“
32. Ústavný súd preskúmal napadnutý príkaz na vydanie počítačových údajov
a nezistil takú skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup okresnej prokuratúry
nemajúci oporu v zákone.
33. Napadnutý príkaz na vydanie počítačových údajov je riadne odôvodnený, a to aj
skutkovými okolnosťami v súlade s § 90 ods. 1 Trestného poriadku, nevykazuje znaky
zjavnej neodôvodnenosti ani arbitrárnosti. Ústavný súd tak ani v tomto smere nezistil také
zásahy do práv sťažovateľov, ktoré by boli z ústavného hľadiska neospravedlniteľné
a neudržateľné.
34. Sťažovatelia v sťažnosti tiež vytkli, že napadnutý príkaz na vydanie počítačových
údajov „sa neobmedzoval na selekciu údajov súvisiacich s trestným konaním“
a „nepochybne došlo aj k zachyteniu údajov s vyšetrovanou vecou nijako nesúvisiacich...“.
K tomu ústavný súd uvádza, že napadnutý príkaz na vydanie počítačových údajov ukladá
sťažovateľovi v 2. rade vydať počítačové údaje, «pričom sa jedná o údaje nachádzajúce sa
v účtovnom programe alebo inom počítačovom programe obsahujúce účtovníctvo
spoločnosti DUKAT s. r. o..., ktorými ako konateľ tejto spoločnosti (v období od 08.03.2013
do 01.10 2014) a následne až doposiaľ ako splnomocnenec konateľa
, ..., reálne konajúca za túto spoločnosť, pravdepodobne disponuje a ktoré sa
pravdepodobne nachádzajú v počítači „damon“ s označením DM70M, so sériovým
číslom...». Z uvedeného vyplýva, že predmetný príkaz dostatočne selektoval počítačové
údaje, na ktoré sa vzťahuje, keďže išlo „o údaje nachádzajúce sa v účtovnom programe
alebo inom počítačovom programe obsahujúce účtovníctvo spoločnosti DUKAT s. r. o.“.
Ani tento argument sťažovateľov atakujúci napadnutý príkaz na vydanie počítačových
údajov tak neobstojí.
35. Podľa § 90 ods. 1 Trestného poriadku ak je na objasnenie skutočností závažných
pre trestné konanie nevyhnutné uchovanie uložených počítačových údajov vrátane
prevádzkových údajov, ktoré boli uložené prostredníctvom počítačového systému, môže
predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor
vydať príkaz, ktorý musí byť odôvodnený aj skutkovými okolnosťami, osobe, v ktorej držbe
alebo pod jej kontrolou sa nachádzajú také údaje, alebo poskytovateľovi takých služieb, aby
a) také údaje uchovali a udržiavali v celistvosti,
b) umožnili vyhotovenie a ponechanie si kópie takých údajov,
c) znemožnili prístup k takým údajom,
d) také údaje odstránili z počítačového systému,
e) také údaje vydali na účely trestného konania.
36. Podľa § 90 ods. 2 Trestného poriadku v príkaze podľa ods. 1 písm. a) alebo
písm. c) musí byť ustanovený čas, počas ktorého bude uchovávanie údajov vykonávané,
tento čas môže byť až na 90 dní, a ak je potrebné ich opätovné uchovanie, musí byť vydaný
nový príkaz.
37. Sťažovateľmi vytýkaná absencia vymedzenia časového limitu uchovávania
údajov v napadnutom príkaze na vydanie počítačových údajov a z toho vyplývajúca
nezákonnosť príkazu taktiež neobstojí, keďže v zmysle citovaných ustanovení § 90
ods. 1 a 2 Trestného poriadku v príkaze musí byť ustanovený čas uchovávania údajov,
len ak ide o uchovanie a udržiavanie údajov v celistvosti alebo znemožnenie prístupu
k údajom. V prípade napadnutého príkazu na vydanie počítačových údajov však ide
o vyhotovenie a ponechanie si kópie údajov a ich vydanie na účely trestného konania.
38. Vzhľadom na uvedené ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi napadnutým
príkazom na vydanie počítačových údajov a právami označenými sťažovateľmi.
39. Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľov odmietol
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. septembra 2017