Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 430/2026
PDF · 159.17 KB
No categories available
I. ÚS 430/2026
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a sudcov Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a Miloša Maďara v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , , , proti postupu a oznámeniu súdnej exekútorky JUDr. Márie Krasňanovej č. k. 91EX 155/2025-73 z 19. mája 2026 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť a argumentácia sťažovateľky
1. Sťažovateľka sa podaním označeným ako ústavná sťažnosť, doručeným ústavnému súdu 22. júla 2026 a doplneným 29. júla 2026, domáha vyslovenia porušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a rozhodnutím súdnej exekútorky JUDr. Márie Krasňanovej č. k. 91EX 155/2025-73 z 19. mája 2026, oznámeným 22. mája 2026 pod sp. zn. OS: 54Ek/834/2025. Žiada, aby ústavný súd prikázal súdnej exekútorke JUDr. Márii Krasňanovej bezodkladne najneskôr do troch dní po právoplatnosti nálezu vrátiť sťažovateľke finančné prostriedky vo výške 273,12 eur plus 20 eur plus príslušenstvo, zároveň žiada priznať finančné zadosťučinenie vo výške 15 000 eur a náhradu trov konania pred ústavným súdom.
2. Hoci podanie sťažovateľky nie je príliš určité, z jeho obsahu, jeho doplnenia a príloh, ako aj z ostatných podaní sťažovateľky a podaní (zrejme matky sťažovateľky) možno vyvodiť, že sťažovateľka vedie viacero vlastníckych súdnych sporov, s ktorých výsledkami je nespokojná a ktorých dôsledkom je zjavne aj atakovaná exekúcia. Sťažovateľka formálne napáda oznámenie súdnej exekútorky o zrušení upovedomenia o ukončení exekúcie z 23. apríla 2026 v rámci autoremedúry a následné vyúčtovanie a oznámenie o ukončení exekúcie, keďže exekútorka odmietla sťažovateľke vrátiť vymoženú sumu 273,12 eur s príslušenstvom a 20 eur ako poplatok
za spracovanie. Požadovanú sumu nemajetkovej ujmy odôvodňuje nezákonným konaním exekútorky.
3. Z odôvodnenia napadnutého oznámenia vyplýva, že samotný exekučný príkaz bol vydaný a bankou zrealizovaný nedopatrením, pretože sťažovateľka ako povinná podala proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie sťažnosť, o ktorej nebolo súdom zatiaľ rozhodnuté, a že peniaze sú v depozite súdneho exekútora na špeciálnom učte úschovy, ktoré sa vyúčtujú po tom, ako bude vydané rozhodnutie o sťažnosti povinnej (sťažovateľky) o zastavení exekúcie.
II. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
4. Medzi zákonom stanovené náležitosti ústavnej sťažnosti patrí aj zrozumiteľné a preskúmateľné uvedenie konkrétnych právnych dôvodov, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd [§ 123 ods. 1 písm. d) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].
5. Podanie sťažovateľky je označené ako ústavná sťažnosť, ale nespĺňa osobitné náležitosti takého návrhu, ktoré z § 123 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde vyplývajú. Obsahom návrhu je vyjadrenie nespokojnosti s rozhodnutím súdnej exekútorky resp. s jej postupom, že nevrátila sťažovateľke na základe nedopatrením vydaného exekučného príkazu zrazenú sumu. V ostatnom nie je podanie dostatočne určité a ani sťažnostný petit (čoho sa sťažovateľka domáha) sčasti nezodpovedá tomu, o čom môže ústavný súd rozhodnúť („prikázať súdnej exekútorke vrátiť sťažovateľke finančné prostriedky“) a doplnené podanie, ktoré je na prvých štyroch stranách totožné a pôvodným podaním, v závere (ostatné dve strany) obsahuje už iba urážky a osočovania advokátov a sudcov.
6. Ústavný súd v konaní o ústavnej sťažnosti neposudzuje zákonnosť súdneho rozhodnutia, ale jeho ústavnú súladnosť z pohľadu dodržania základných práv a slobôd garantovaných ústavou alebo medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, preto je najvýznamnejším obsahovým nedostatkom návrhu chýbajúca vecná ústavnoprávna argumentácia, ktorá by presahovala bežný nesúhlas s výsledkom konania a s existujúcou právnou úpravou. Tento nedostatok je dôsledkom najvýznamnejšieho formálneho nedostatku návrhu sťažovateľky, ktorým je absencia povinného zastúpenia advokátom. Na to, aby boli pri podávaní návrhu na začatie konania pred ústavným súdom dodržané všetky zákonom predpísané náležitosti, totiž zákon o ústavnom súde vyžaduje, aby bol navrhovateľ (ktorý je fyzickou osobou) v celom konaní pred ústavným súdom zastúpený advokátom, ak sám nie je advokátom (§ 34 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde).
7. Nepripojením plnomocenstva pre advokáta (čo je náležitosť návrhu vyplývajúca z § 43 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nebola splnená podmienka obligatórneho právneho zastúpenia vyplývajúca z § 34 ods. 1 zákona o ústavnom súde. O existencii podmienky povinného zastúpenia advokátom v konaní o ústavnej sťažnosti musí mať sťažovateľka vedomosť z rozhodnutí ústavného súdu o jej predchádzajúcich ústavných sťažnostiach odmietnutých z rovnakého dôvodu (II. ÚS 525/2025 a II. ÚS 415/2026). To je dôvod, pre ktorý ústavný súd odmietol podanú ústavnú
sťažnosť podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde, pretože nemá náležitosti ustanovené zákonom.
8. Len pre úplnosť ústavný súd k dôvodom ústavnej sťažnosti s ohľadom na obsah napadnutého oznámenia materiálne dodáva, že v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu nie je daná ani ústavnoprávna intenzita sťažovateľkou namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní súdnej exekútorky, pretože konanie na exekučnom súde nie je nateraz skončené a s ohľadom na princíp subsidiarity tak nie je možné, aby do neho ústavný súd, ktorý v sústave orgánov ochrany práva predstavuje ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú, zasahoval (I. ÚS 685/2013). Treba tiež pripomenúť, že právomoc ústavného súdu v konaní o ústavnej sťažnosti fyzickej osoby podľa čl. 127 ústavy proti rozhodnutiu či zásahom „všeobecných súdov“ a iných orgánov verejnej moci je výlučne založená na jeho prieskume z hľadiska dodržania ústavnoprávnych princípov, t. j. či v konaní a rozhodnutí v ňom vydanom (ne)boli dotknuté predpismi ústavného poriadku chránené práva alebo slobody fyzickej osoby. To v danom kontexte znamená, že ani prípadná vecná nesprávnosť rozhodnutia všeobecného súdu alebo iného orgánu verejnej moci nie je sama osebe významná, lebo konanie o sťažnosti nie je pokračovaním konania v ďalšej inštancii mimo rámca všeobecného súdu (m. m. IV. ÚS 320/2011, I. ÚS 140/2017, III. ÚS 565/2017, I. ÚS 584/2020, I. ÚS 250/2022).
9. V nadväznosti na uvedené ústavný súd uzatvára, že okrem primárneho dôvodu odmietnutia ústavnej sťažnosti pre absenciu zákonných náležitostí by tu bol dôvod aj na jej vecné odmietnutie z dôvodov podľa § 56 ods. 2 písm. d) a g) zákona o ústavnom súde.
10. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti nebol dôvod vecne posudzovať ďalšie návrhy sťažovateľky.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. júla 2026
Miroslav Duriš predseda senátu